Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11Csp/144/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623204763
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6623204763.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO:53 255 739, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 2.015,92 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2023 sa žalobca: EOS KSI Slovensko, s.r.o. domáhal
voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 2.015,92 Eur spolu s riadnym úrokom vo výške 26,28 %

ročne zo sumy 1.788,66 Eur od 23.07.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne
zo sumy 1.788,66 Eur od 23.07.2021 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 124,57 Eur, súdneho poplatku vo výške 60,00 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 249,14
Eur.

1.1. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa
§ 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 21.06.2023 medzi postupcom

BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek
písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku
voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.

1.2. Žalobca ďalej uviedol, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným dňa 07.11.2011 Zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „Zmluva"), predmetom ktorej bol

záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo forme úverového
rámca 600,00 EUR a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi
a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Na základe Zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, preto
postupca ku dňu 22.07.2021 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 2 015,92 EUR,
pričompozostávazneuhradenejistinyúveruvovýške1788,66EUR,zneuhradenéhoriadnehoúrokuvo

výške 193,26 EUR, z neuhradeného poistenia splátok vo výške 14,00 EUR, z neuhradených poplatkov
vo výške 0,00 EUR a z neuhradených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 20,00
EUR.2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu: Zmluvu o revolvingovom spotrebnom úvere
a vydaní kreditnej karty, Výpis z úverového účtu žalovaného, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru s potvrdením o doručení.

3. Súd výzvou zo dňa 11.1.2024 žiadal žalobcu na preukázanie doručenia výzvy banky žalovanému
na zaplatenie pohľadávky pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 92 ods.8 zákona

č.483/2001 Z.z. o bankách, označenie splátky, pre ktorú pristúpil jeho právny predchodca k zosplatneniu
úveru a zaslať všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými jeho právny predchodca overoval bonitu
žalovaného.

3.1.Podanímzodňa19.02.2024žalobcasúduuviedol,žezosplatnenieúverujezároveňajvýzvoupodľa
§ 92 ods. 8 ZoB a splátka zo dňa 10.04.2021 vyvolala zosplatnenie realizované dňa 22.07.2021.

4. Žalovanému súd doručil žalobu spolu s procesnou výzvou na adresu vedenú v REGOB, ktorú prevzal
dňa 12.01.2024. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril, ani nenavrhol vykonať
žiadne dôkazy. Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa tak stali skutočnosti tvrdené žalobcom

a ním predložené listinné dôkazy.

5. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 10.04.2024 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol
z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

5.1. Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý
nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu doručenia výzvy v
zmysle § 53 ods. 9 OZ do dispozičnej sféry žalovaného. Mal za to, že výzva bola preukázateľne odoslaná
a doručená žalovanému, pričom uvedené bolo preukázané nielen podacím hárkom, ale aj predloženou

listinou preukazujúcou skutočné doručenie výzvy - printscreen zo stránky slovenskej pošty, podľa
ktorej bola výzva žalovanému doručená dňa 10.06.2021. Taktiež sa nestotožnil s právnym názorom
prvoinštančnéhosúdutýkajúcehosasplneniazákonnýchpodmienokpripostúpeníbankovejpohľadávky
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Mal za to, že za kvalifikovanú výzvu jeho právneho predchodcu
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách bolo možno považovať nielen výzvu zo dňa 01.06.2021, ale

ja oznámenie o zosplatnení.

5.2. Odvolací súd rozhodnutím č.k. 15CocCsp/23/2024-158 zo dňa 28.11.2024 rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, čo odôvodnil tým, že súd nesprávne
a predčasne konštatoval nesplnenie podmienok pre zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení

s § 565 OZ a následnú nemožnosť platného postúpenia pohľadávky žalobcu z uvedeného dôvodu,
keďže žalobca preukázal doručenia výzvy do dispozičnej sféry žalovaného. Zároveň sa stotožnil
a argumentáciou žalovaného týkajúcej sa splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky
a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2023 sp.zn. 9Cdo/165/2022:
„...niet žiadneho dôvodu vyžadovať, aby výzva banky adresovaná dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona

o bankách obsahovala ďalšie, osobitné náležitosti než tie explicitne vyjadrené,...“ Rovnako uviedol,
že: „...za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať
aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie
pohľadávky“.

5.3. Po vrátení veci bolo úlohou okresného súdu posúdiť žalobcom uplatnený nárok, či poskytnutý
úver žalovanému ako spotrebiteľovi na základe zmluvy obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle
zákona č. 129/2010 Z. z.. V prípade, ak dospeje k záveru, že poskytnutý zmluva neobsahuje niektorú
z obligatórnych náležitosti (resp. je nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa), čo má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, v takomto prípade bude skúmať, či v čase vyhlásenia predčasnej

splatnostibolžalovanývomeškaníačisumauvedenávovýzvealebooznámeníbolauvedenávsprávnej
výške.Aknebola,nemôževýzva,čioznámeniespĺňaťpodmienkyvzmysle§92ods.8zákonaobankách
(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/90/2023 zo dňa 30.10.2024). Ak
úver poskytnutý na základe zmluvy bude obsahovať všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákonač. 129/2010 Z. z., tak prvoinštančný súd bude opätovne skúmať zákonné podmienky pre vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. Odvolací súd poukázal na to, že
OZ v ust. § 53 ods. 9 hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 OZ najskôr v lehote po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, pričom musí ísť
vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom
stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Už aj výzva pred
zosplatnením celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splátky musí obsahovať okrem iného aj údaj
o identifikácii tej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu.

Ak právny úkon výzvy neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh
zosplatniť, je tak tento právny úkon nejasný, a teda neurčitý, nakoľko vyvoláva dôvodne pochybnosti o
tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto
práva veriteľa (viď. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo
dňa 25.01.2024, 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024 a sp.
zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024).

6. Súd vo veci opätovne konal a rozhodol na pojednávaní dňa 15.01.2025 v prítomnosti právneho
zástupcu žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že sa s názorom
odvolacieho súdu ohľadne toho, že vo výzve pred zosplatnením úveru, ako aj v samotnom zosplatnení

úveru, by mala byť špecifikovaná konkrétna splátka, ktorá už spôsobila toto zosplatnenie nestotožňuje,
nakoľko Občiansky zákonník takúto podmienku v žiadnom jeho ustanovení neustanovuje. Špecifikácia
splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu by bola nadbytočná, keďže z aktuálnej rozhodovacej praxe
najvyššieho súdu, ktorá je ustálená v tomto momente je jasné, že vždy môže ísť len o splnenie, resp.
nesplnenie jednej a tej konkrétnej vymedzenej splátky a teda veriteľ si nemôže vybrať - určovať pre

nesplnenie ktorej splátky mimoriadnu splatnosť vyhlási. Žalobca v tejto súvislosti zastával názor, že
podstatnou právnou skutočnosťou v čase vyhlásenia splatnosti je výlučne to, či veriteľ má splnené
podmienky pre vyhlásenie splatnosti podľa dotknutých ustanovení, teda podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a § 565 OZ, teda či bol dlžník v omeškaní v čase vyhlásenia splátok po dobu dlhšiu ako
3 mesiace, či bol najneskôr 15 dní pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti vyzvaný na úhradu svojich

záväzkov, resp. tejto omeškanej splátky a či takto veriteľ vykonal do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, na základe

čoho zistil nasledovný skutkový stav:

7.1. Dňa 07.11.2011 uzatvoril žalovaný v právnom postavení dlžníka s právnym predchodcom
žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému

revolvingový spotrebiteľský úver vo výške úverového rámca do 5.000,- Eur, aktuálnou výškou
úverového rámca 600,- Eur, s výškou úrokovej sadzby: 26,28 % p.a, s poplatkom za poistenie: 3,33 %,
s RPMN: 41,76 %, s výškou mesačnej splátky min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší
násobok 300,00 Eur, so splatnosťou 10. deň v mesiaci. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

7.2. Písomným podaním: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 01.06.2021, právny
predchodca žalobcu upozornil žalovaného na jeho dlh v celkovej výške 272 Eur, ako aj na možnosť
zosplatnenia úveru, v prípade ak nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok.

7.3. Písomným podaním: „ Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru - predžalobná výzva“ zo

dňa 22.07.2021, právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanému, že eviduje voči nemu pohľadávku
po lehote splatnosti vo výške 2.015,92 Eur, z čoho istina predstavuje 1.788,66 Eur, úroky 207,26 Eur
a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 20,00 Eur. Zároveň oznamuje žalovanému vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru vrátane príslušenstva k 22.07.2021 a vyzýva ho na predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom.

7.4. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného súd zisťuje, že žalovaný úver čerpal, realizoval množstvo
platobných operácií, najmä výbery z bankomatov, celkovo čerpal 7759,94 Eur a uhradil 9352,22 Eur.Úver splácal nepravidelne a poslednú splátku pred zosplatnením uhradil dňa 26.02.2021 v sume 72,-
Eur. Po zosplatnení úveru, t.j. po 22.07.2021 žalovaný žiadnu splátku neuhradil.

7.5. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom
zo dňa 21.06.2023 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.

8.Podľa§497zák.č.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka(ďalejlen„ObZ“),účinnýkudňu07.11.2011,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného k 7.11.2011,
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej

podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. g), j, k), zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

15. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch,
1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

16. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je zmluvou
spotrebiteľskou, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v
rámci svojho predmetu podnikania a žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní

nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, a teda ide o spotrebiteľský úver, ktorý spĺňa definíciu veriteľa a
spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) a b) zákona č. 129/2010 Zb.z., a uzavretá zmluva je
zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm.d) citovaného zákona, preto úver ňou poskytnutý jenutné považovať za spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy je v danom prípade potrebné aplikovať nielen ustanovenia zákona č. 129/2010 Zb.z. , ale aj
ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkov je spotrebiteľ, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 2 prvej vety
Občianskeho zákonníka.

17. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvorili
zmluvu o revolvingovom úvere, v zmysle ktorej bola žalovanému poskytnutá možnosť čerpať finančné

prostriedky až do výšky dojednaného úverového rámca prostredníctvom karty.
17.1. Revolvingový úver je špecifický druh úveru, ktorého výška sa neustále dopĺňa po stanovenú
hranicu. Veriteľ teda poskytne klientovi úverový rámec a umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje
opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania veriteľa. Ak klient čerpá časť alebo celý úverový
rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť
k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, má k dispozícii tú časť úverového

rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje.
17.2. Žalobca predložením zmluvy o revolvingovom úvere preukázal, že jeho právny predchodca
poskytol žalovanému možnosť čerpať finančné prostriedky až do výšky dojednaného úverového rámca
a zároveň aj preukázal, že žalovaný kartou finančné prostriedky čerpal.

18. Keďže sa jedná o konanie s ochranou slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa, súd podrobil zmluvu
o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami sporu súdnemu prieskumu, či obsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy a či v dôsledku absencie
obligatórnych náležitostí, nie je potrebné úver posúdiť ako bezúročný a bezpoplatkový.
18.1. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že revolvingová zmluva neobsahuje, resp. obsahuje nesprávne

uvedené údaje podľa § 9 ods. 2 písm. g), j) a k), t.j. celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského
úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
18.2. V Zmluve o revolvingovom úvere je výška spotrebiteľského úveru uvedená dvomi rôznymi sumami
– ako výška úverového rámca: 5000,-Eur a aktuálna výška úverového rámca: 600,-Eur. Zo žiadneho

ustanovenia zmluvy však nevyplýva, ktorá z týchto súm je dohodnutou výškou poskytnutého úveru,
prípadne za akých okolností sa uplatní jedna alebo druhá výška úverového rámca. Ak dodávateľ
naformuloval zmluvu tak, že v nej uviedol dve rôzne výšky úveru, musia byť v nej jasne stanovené
podmienky upravujúce čerpanie úveru a uvedenie, kedy je spotrebiteľ oprávnený čerpať aktuálny
úverový rámec vo výške 600,-Eur a kedy úverový rámec 5000,-Eur. Keďže k stanoveniu týchto

podmienok v úverovej zmluve nedošlo, nie je zrejmé, do akej výšky je spotrebiteľ oprávnený úver čerpať
a za akých podmienok.
18.3. Zo zmluvy ďalej nevyplýva ani konkrétna výška splátky, nakoľko formulácia: „ minimálne
5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- Eur “ nie je dostatočne
jasná a určitá pre bežného spotrebiteľa. Súd je toho názoru, že veriteľovi nič nebránilo v zmluve uviesť

konkrétnu výšku splátky tak, aby bola pre každého spotrebiteľa jasná, zrozumiteľná a určitá a aby vedel
už v čase uzatvárania zmluvy, akú konkrétnu výšku splátky má každý mesiac uhrádzať.
18.4. Zároveň súd dodáva, že v úverovej zmluve je tiež nesprávne uvedený aj výpočet RPMN, nakoľko
do výpočtu nebol zaradený náklad žalovaného v podobe poistného súvisiaceho s poistením schopnosti
splácať úver, hoci žalovaný nemal na výber a musel zmluvu akceptovať aj s predloženým poistením,

a teda poistenie nemal možnosť odmietnuť. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Zb.z. účinného ku
dňu uzavretia zmluvy, je do celkových nákladov úveru potrebné započítať aj poistenie, pokiaľ dojednanie
o poistení bolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru. V danej veci je zrejmé, že dojednanie
poistného bolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, pretože znenie ustanovenia bodu 1 časti 3
s názvom: „ Poistenie“ je naformulované tak, že predpokladá výber jedného zo súborov poistenia v tomto

bode uvedeného. Z formulácie textu zmluvy o poistení nevyplýva, že by žalovaný mohol poistenie
aj odmietnuť, prípadne uzavrieť zmluvu bez poistenia. Je pritom zrejmé, že ide o formulárový text
zmluvy, ktorý pripravil žalobca pre neurčitý počet spotrebiteľov a žalovaný teda nemal možnosť do tohto
textu nijakým spôsobom zasiahnuť. Za takéhoto stavu bolo potrebné náklady na poistenie započítať
do celkových nákladov spotrebiteľa. Keďže to žalobca neurobil, výška RPMN v úverovej zmluve je

uvedená v nesprávnej výške, v neprospech spotrebiteľa, nakoľko v prípade zahrnutia poistného do
výpočtu RPMN, by bola hodnota RPMN vyššia.
18.5. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné posudzovať spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm.
a) a b) zákona č. 129/2010 Zb.z. za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že veriteľ mal nárok len navrátenie poskytnutej istiny poníženej o úhrady dlžníka. Z rozpisu výberov, platieb a úhrad žalovaného
súd zistil, že žalovaný čerpal 7759,94 Eur a celkovo uhradil 9352,22 Eur, z čoho vyplýva, že pohľadávka
právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa už zanikla splnením, preto ani následný právny úkon –

postúpenie pohľadávky nemôže byť platným právnym úkonom, keďže pohľadávka v čase postúpenia
už neexistovala.

19. Len pre úplnosť súd dodáva, že ani v prípade, ak by súd nevyhodnotil úver za bezúročný a bez
poplatkový, by nebolo možné žalobe vyhovieť, a to rovnako pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu.

20. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

21. Podľa § 92 ods.8 zákona 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu

klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá
je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere
podľa osobitného predpisu,86aba) pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 53 ods. 9 Občiansky zákonník, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 565 Občiansky zákonník, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou

právnou úpravou, a to Zákonom o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom
s charakterom lex specialis. Keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo medzi bankou
a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho
zákonníka ( § 524 a nasl. ), je potrebné zohľadniť aj túto špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia
pohľadávky, zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.z o bankách.. Toto ustanovenie

totiž sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky z dôvodu, že postúpením
pohľadávky iným nebankovým subjektom už nad pohľadávkou nie je vždy zachovaná kontinuita
dôležitého dohľadu centrálnej banky v priebehu trvania úverového vzťahu.

24.1. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Zb.z. o bankách, môže byť iba taká pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými ( dospelé
splátky ), a to za predpokladu predchádzajúcej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z uvedeného teda vyplýva, že banka jeoprávnená postúpiť peňažný záväzok až vtedy, ak je dlžník aktuálne napriek písomnej výzvy banky v
omeškaní o viac ako 90 kalendárnych dní. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený
Najvyšším súdom SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 z 24.04.2018, na ktoré nadväzuje rozhodnutie Najvyššieho

súduSRsp.zn.7Cdo/26/2017,kedynerešpektovaniezákonnejúpravy§92ods.8zákonaobankách,má
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom a spôsobuje nedostatok
prechodužalobouuplatnenéhoprávanapostupníka,atedainedostatokjehoaktívnejvecnejlegitimácie.

24.2. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že 1. predpokladom platného postúpenia pohľadávky je

splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku konečnej splatnosti, alebo účinného zosplatnenia pohľadávky.
Banka nemôže postúpiť nebanke živý úver, ale len pohľadávky z ukončeného úveru a zo
živého úveru môže postúpiť len splátky, ktoré sú už splatnými. Z uvedeného dôvodu
súd musel posúdiť, či banka zosplatnila úver v súlade so zákonom, nakoľko predmetná zmluva bola
uzatvorená na dobu neurčitú.

24.3. Zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu určeného v §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne
upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

24.4. Ak dlžník čerpá revolvingový úver, niet rozdielu v záväzku oproti klasickému úveru túto čerpanú
časť s príslušenstvom vrátiť veriteľovi v splátkach. Ak je v úverovej zmluve stanovená povinnosť dlžníka
čerpanú čiastku vracať v mesačných splátkach s dohodnutým termínom splatnosti v tom ktorom mesiaci,
ide o plnenie dlžníka v splátkach a na zosplatnenie takéhoto úveru sa vzťahujú ustanovenia § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 129/2010 Z.z. nevylučuje z uplatňovania podmienok na

postúpenie pohľadávky podľa § 17 tohto zákona revolvingový úver (rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 17CoCsp/10/2023 zo dňa 16.08.2023).

24.5. Právny predchodca žalobcu písomným upozornením: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“
zo dňa 01.06.2021 (č.l. 40 spisu) oznámil žalovanému, že eviduje voči nemu pohľadávku po lehote

splatnosti vo výške 272,00 Eur a zároveň ho upozornil aj na možnosť zosplatnenia úveru v prípade
neuhradenia omeškaných mesačných splátok. Následne písomným podaním: „ Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 22.07.2021 oznámil žalovanému zosplatnenie celého úveru k
22.07.2021 a zároveň ho požiadal o úhradu celého dlhu.

24.6. Žalobca súdu síce na výzvu uviedol, že splátka pre ktorú pristúpil jeho právny predchodca k
zosplatnenie úveru bola splátka z 10.4.2021, avšak táto informácia nevyplýva ani z podanej výzvy pred
zosplatnením, ani z oznámenia o zosplatnení úveru.

24.7. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 dospel k

záveru, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh
(obdobne aj v rozhodnutiach sp.zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024,

6Cdo/15/2023 z 25.09.2024).

24.8.Zosplatnenieúverumávážnenásledkypredlžníka,pretotentoúkonveriteľa,bymalbyťdostatočne
jasný a určitý, aby dlžník úhradou konkrétnej splátky dokázal zvrátiť prípadné nebezpečenstvo
zosplatnenia úveru. Z uvedeného dôvodu sa súd v prípade neuvedenia splátky, pre ktorú veriteľ môže

zosplatniť poskytnutý úver stotožňuje so závermi uvedenými v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.zn.
5Cdo/2/2023, 5Cdo/188/2023, 5Cdo/197/2022 a 6Cdo/15/2023 a dospel k záveru, že neuvedenie
splátky vo výzve na zaplatenie realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka,
má za následok neplatné zosplatnenie úveru.

25. Zároveň súd dodáva, že nie len nesprávny postup pri zosplatnení úveru spôsobuje neplatné
zosplatnenie úveru, ale aj konanie veriteľa pred poskytnutím samotného úveru, či dostatočnýmspôsobom preveril schopnosť dlžníka splácať poskytnutý úver, teda jeho bonitu je právne významnou
skutočnosťou v súvislosti s platnosťou zosplatnenia úveru.

26. Podľa § 7 ods.1 zákona 129/2010 Zb.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 7 ods.2 zákona 129/2010 Zb.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom. )

28. Podľa § 7 ods.16 zákona 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

29. Podľa § 7 ods.17 zákona 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to,
že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

30. Podľa § 11 ods.2 zákona 129/2010 Z.z, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.

1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

31. Cieľom ustanovenia § 7 a 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. je efektívne zamedziť

nekontrolovateľnému predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z
textuzákonač.129/2010Zb.z.zároveňvyplýva,žeinformáciepotrebnéprerozhodnutieveriteľaotom,či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má zabezpečovať sám, a to v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa tak vychádza nielen z informácií
dodaných samotným spotrebiteľom, ale aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Jeho

povinnosťou je takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a
ktoré informácie nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú také informácie o príjmoch a
výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný prijať a získať objektívny obraz o žiadateľov finančnej situácii.

31.1. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje.

Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostanespotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to nie len stranu príjmov, ale aj stranu

výdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(tj.konkrétnepríjmyzozamestnaneckej
alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

31.2. Na výzvu súdu (č.l. 99 spisu), žalobca uviedol, že pri posudzovaní schopnosti dlžníka splácať úver

vychádzal z dotazníka žalovaného, v ktorom uviedol čistý príjem 380,- Eur a zamestnanie
– robotník. V rámci nákladov bral veriteľ do úvahy nájomné vo výške 100,00 Eur, z čoho vypočítal
disponibilný zostatok z príjmu žalovaného vo výške 257,46 Eur, ktorý je vyšší ako splátka schvaľovaného
úveru.

31.3. Súd konštatuje, že žalobca nepredložil v konaní žiaden dôkaz o tom, že zisťoval skutočné výdavky

žalovaného, overoval jeho skutočný príjem a stav, teda uvedené údaje neboli žiadnym spôsobom
zo strany žalobcu verifikované potrebnými dokladmi, preto súd vyhodnocuje takéto tvrdenia bez ich
podloženia relevantnými dokladmi za nedostatočné pre splnenie povinnosti skúmania bonity s odbornou
starostlivosťou. Žalobca tak súdu nepredložil doklady, z ktorých by vyplývalo, že zisťoval u žalovaného
jeho sociálnu situáciu, a to najmä výdavky na živobytie spočívajúce napr. v platbách za bývanie, za

stravu, za telekomunikačné služby, za lieky a pod. Rovnako žalobca súdu nepredložil doklad o tom, že
žalovaného pred poskytnutím úveru skutočne lustroval v niektorom z úverových registrov za účelom
zistenia iných úverov a priebehu ich splácania, resp. si overoval výšku jeho príjmu u zamestnávateľa.

31.4. Súd uzatvára, že poskytnutý úver v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nebolo možné platne

predčasne zosplatniť postupom podľa § 53 ods.9 OZ a § 565 OZ. Predčasné zosplatnenie úveru je teda
neplatným právnym úkonom aj z dôvodu hrubého porušenie povinnosti odbornej starostlivosti veriteľa
pred poskytnutím úveru.

32. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a

b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

33. Súd záverom konštatuje, že k platnému zosplatneniu úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu

nedošlo, čím nebola naplnená ani podmienka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s §
17 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu ani následný právny úkon, a to postúpenie
pohľadávky nemôže byť platným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca aj z tohto dôvodu nemá
aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko postúpenie je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ.

34. V dôsledku nepreukázania splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, ( existencia
pohľadávky právneho predchodcu žalobcu + zosplatnenie úveru resp. konečná splatnosť úveru),
samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa tejto nepostupiteľnej pohľadávky bola
absolútne neplatným právnym úkonom, na neplatnosť ktorej je povinný súd ex offo prihliadať, a to aj

bez námietky žalovaného.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd uzatvára, že žalobu z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní spôsobenej neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky zamietol.

36. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.37. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

39. Žalovaný mal v konaní plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol a patrilo by mu

právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, no nakoľko si žalovaný v konaní žiadne trovy neuplatnil,
ani mu zo spisu nijaké nevyplývajú, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Dr. Herza 14.

Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.