Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010349
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124010349.5

Uznesenie

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
narodeného XX. XXXX XXXX v Myjave, trvale bydliskom C. XXXX,XX, D., stíhaného pre podozrenie
zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno
c), písmeno e), písmeno f) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 26. novembra 2024

v Trenčíne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku vec obžalovaného A. B. narodeného XX. XXXX XXXX
na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín číslo 2Pv 270/23/3309 z 14.
februára 2024 vedenú na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/16/2024 pre podozrenie zo spáchania skutku
právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno
a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek

1 písmeno c), písmeno e), písmeno f) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 11.06.2023 v čase okolo 12:15 hodiny v byte č. 1 na adrese C. XXXX/XX D., po predchádzajúcej
slovnej výmene bez fyzického napadnutia vytiahol zo stojana kuchynský nôž s dĺžkou čepele 16 cm
s rukoväťou zelenej farby, ktorý najskôr nasmeroval s čepeľou voči sebe so slovami „Zabi ma, zabi

ma!“, na čo následne obvinený otočil kuchynský nôž čepeľou voči poškodenej – manželke E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pri čom obvinený o jej veku
a zdravotnom stave vedel, so slovami „Konečne ma zabi, zabi ma, alebo zabijem ja teba!“, z čoho mala
poškodená strach o svoj život, a preto zavolala políciu,

postupuje Okresnému úradu Trenčín,

pretože zistil, že nejde o trestný čin, ale stíhaný skutok by mal prejednať okresný úrad ako priestupok
podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

II. Podľa § 79 odsek 2 Trestného poriadku per analogiam súd u obžalovaného A. B., narodeného XX.

XXXX XXXX ruší nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka vrátane uloženia
primeranýchobmedzeníapovinnostíuloženéuznesenímOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.17Tp/76/2023
zo dňa 14.06.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Tpo/32/2023 zo dňa
20.06.2023.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín („prokurátor“) podal na Okresný súd Trenčín („súd“) 06.05.2021
na obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX („obžalovaný“) obžalobu na skutkovom základe, ako je

tento uvedený vo výroku tohto rozsudku, pričom skutok právne kvalifikoval ako prečin nebezpečnéhovyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku (Tr.
zák.) s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. f) Tr. zák..

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných
právach podľa § 34, resp. § 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku skutkom
môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por., pričom po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 písm. a) Tr. por., tj. že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Rozsudkom 1T/16/2024 z 06.06.2024 („rozsudok 1T/16/2024“) súd obžalovaného podľa § 285 písm.
b) Tr. por. spod podanej obžaloby oslobodil, pretože po vykonaní a vyhodnotení dokazovania dospel
k záveru, že stíhaný skutok nie je trestným činom.

Uznesením odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne 2To/69/2024 z 17.10.2024 („uznesenie
2To/69/2024“) bol rozsudok 1T/16/2024 v celom rozsahu zrušený a vec bola súdu vrátená, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okrem uloženia súdu povinnosti konať vo veci bez
zbytočného odkladu po vrátení veci (spisového materiálu), odvolací súd predovšetkým súdu vytkol, že
po jeho závere o tom, že v danom prípade stíhaný skutok nie je trestným činom podľa § 10 ods. 2 Tr.
zák., s ktorým sa v zásade aj stotožnil, sa súd vždy nezaoberal aj tým, či by ho iný príslušný orgán
nemal prejednať ako priestupok, služobné previnenie či disciplinárne previnenie, ak by o ňom ešte

mohol konať (napr. ak by z pohľadu zákona o priestupkoch medzičasom nebol už premlčaný), čo okrem
rozhodnutia publikovaného pod R 6/1965 vyplýva aj z dikcie § 284 ods. 1 Tr. por.. Tiež vytkol súdu, že sa
nevysporiadal s nahradením väzby obžalovaného minimálne analogicky aplikujúc § 79 ods. 2 posledná
veta Tr. por..

Na tomto mieste súd konštatuje, že s prihliadnutím na kontradiktórny spôsob navrhovania a vykonávania
dôkazných prostriedkov a tiež v nadväznosti na vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej E. B., zástupcu znaleckej organizácie
Centrum duševného zdravia, s. r. o. B. F. E., svedkov G. B. a A. B., oboznámením vecného dôkazu
– zaisteného noža (postupom podľa § 270 ods. 1 Tr. por.) a čítaním listinných dôkazov, a to lekárskej

správy – nálezu na č. l. 77, preukazu ZŤP na č. l. 78, z prílohovej obálky na č. l. 149 odpisu z registra
trestov a výpisu z evidencie priestupkov, ako aj listinných dôkazov predložených obhajcom na hlavnom
pojednávaní, a to lustrácie z katastra nehnuteľností, odpisu práceneschopnosti, lekárskych správ B. G.,
B. H. a B. I., lekárskej správy od RZP (to všetko postupom podľa § 269 Tr. por.).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal v zásade zhodne s jeho výpoveďou z prípravného
konania, čo sa stalo a čo tomu predchádzalo ale popísal v širších súvislostiach. Uviedol, že skutok z
11.06.2023 bol čiastočne následkom pracovného úrazu a jeho ďalších zdravotných komplikácií. Trpel
totiž bolesťami, na ktoré mu kolega odporučil užívať lieky. Tieto aj užíval, nie však na predpis, ale akoby
svojvoľne. Spočiatku mu aj pomohli, bolesti ustúpili. Okrem tohto benefitu ale takéto užívanie liekov

spôsobovalo, že niekedy akoby „o sebe nevedel“. Postupne už lieky nezaberali tak dobre a bolesti sa
vrátili. Tak tomu bolo aj 11.06.2023. Okolo jedenástej vstal bez slova, nikoho nepozdravil, nemal svoj
deň. Išiel si zaliať kávu v kuchyni a tam začala debata o vyhodení hnilého melónu. Manželka chcela,
aby sa vyhodil. On s tým ale nesúhlasil, manželka nech si vyhadzuje svoje, on si zožerie svoje. Asi
vtedy zobral nôž z linky a chcel odkrojiť z melóna, ale počas tejto hádky mu manželka povedala, že ju

mučí a zabíja celý život. Z melónu ani neodkrojil a ako držal nôž za rúčku, špicu čepele si priložil ku
svojmu hrudníku a manželke povedal dvakrát, aby ho zabila. Bol už frustrovaný z bolestí, ktoré mal a svoj
podiel na tom mali aj lieky, ktoré užíval. Manželka mu nič nepovedala, nereagovala a on teda odhodil
nôž naspäť na linku. Následne sa v kuchyni objavil manželkin syn A., zrejme preto, že robili „humbuk“ a
prišiel si brániť matku evidentne mysliac si, že jej chce ublížiť. Potom z kuchyne odišli a on pri fajčení

videl, že manželka išla do spálne, prezliekla sa a po chvíli s niekým začala volať. Vytušil, že volala
na políciu, pretože započul, ako hovorí, že sa bojí. Po spáchaní stíhaného skutku sa dal zdravotne do
poriadku, čaká ho operácie, pretože sa zistilo, že bolesti, ktoré mal, boli chronické a mali pôvod v úraze
chrbtice. Užíva aj lieky predpísané psychiatrami, ale vždy len podľa predpisu. Manželku má rád, nikdy
by jej neublížil. Normálne spolu komunikujú, telefonujú si. Chce sa vrátiť naspäť k manželke, zdravotné

problémy má aj ona, vzájomne by si pomáhali.

Poškodená na hlavnom pojednávaní v širších súvislostiach popísala obžalovaného ako milujúceho
a starostlivého manžela a otca, ktorý sa vždy snažil, aby rodine nič nechýbalo. Mala dve detizpredchádzajúcehovzťahu,ktoréobeobžalovanéhonazývajúotcom,vždysaknimtotižsprávaltak,ako
keby boli jeho biologické deti. Pred spáchaním stíhaného skutku mal obžalovaný zdravotné problémy,
trpel bolesťami. Aj to sa zrejme podpísalo pod okolnosti stíhaného skutku. 11.06.2023 okolo obeda bola

v kuchyni so synom. Potom prišiel aj jej manžel, ktorý ani nepozdravil a išiel si urobiť kávu. Syn sa zberal,
že ide von a ona ho požiadala, aby zobral hnilý melón, ktorý kúpil manžel, aby ho vyhodil. Manžel jej
ale povedal, že nič sa vyhadzovať nebude, nech si vyhadzuje svoje veci. Hneď vedela, že s manželom
je niečo zlé, všimla si čudný výraz jeho tváre a očí, bolo vidieť amok. Na to manželovi povedala, že
dobre, nemusí sa ten melón vyhodiť, stačí ho len zrezať. Následne pokračovala hádka ohľadne melónu

v rámci ktorej mu povedala, že ju potichu ničí a zabíja, že je nedeľa a on nemá v sebe kus pokoja. On
sa jej opýtal, či ho chce zabiť, čo odmietla, vtedy chytil do ruky nôž so slovami „na, zabi ma, zabi ma
alebo ja zabijem seba“, pričom čepeľ noža mal otočenú voči sebe a tieto slová opakoval. Potom prišiel
do kuchyne jej syn a obžalovaný nôž odhodil. Toto konanie pripísala aj pretrvávajúcim bolestiam, ktoré
jej manžel mal. Tiež nemal dobrú liečbu. Od spáchania stíhaného skutku síce v dôsledku nahradenia
väzby s manželom nebývali v jednej domácnosti, stále spolu ale komunikujú. Chce, aby sa obžalovaný

vrátil do spoločnej domácnosti, obaja majú zdravotné problémy, vzájomne by si pomáhali.

Počas výsluchu poškodenej boli postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. odstraňované rozpory v jej
výpovedi na hlavnom pojednávaní a jej výpovedi z prípravného konania. Bola prečítaná časť jej
výpovede z prípravného konania, kde výslovne uviedla, že obžalovaný sa jej mal vyhrážať, že zabije

ju so slovami „na, zabi ma, zabi ma alebo ja zabijem teba“. Na hlavnom pojednávaní ale tvrdila, že
obžalovaný sa mal vyhrážať, že zabije seba. Poškodená tu zotrvala na tom, že obžalovaný sa vyhrážal,
že zabije seba, pričom po jej skoršej výpovedi si viackrát stíhaný skutok premietala, uležalo sa jej to
v hlave a dospela k tomu, čo vypovedala na hlavnom pojednávaní s tým, že „zabijem seba“ a „zabijem
teba“ znie veľmi podobne a preto si to v prípravnom konaní pomýlila.

Znalec B. E. sa na hlavnom pojednávaní pridržal záverov písomne vypracovaného znaleckého posudku.
Priblížil, že v čase spáchania stíhaného skutku obžalovaný netrpel duševnou chorobou v zmysle
choromyseľnosti. Jednalo sa u neho o závislosť od alkoholu v dlhoročnej remisii, adaptačné situačné
reaktívne problémy spôsobené rodinnou disharmóniou, nachádzal sa pod vplyvom polosyntetického

opioidového analgetika, didydrokodeínu, u ktorého neúmyselne prekročil dávkovanie, čo spôsobilo
významný zásah do afekt emočného reagovania s dysforiou a podstatne zvýšenou pohotovosťou k
afektovému hostilnému agresívnemu konaniu už na nepatrné podnety. Ani v čase znaleckého skúmania
obžalovaný netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. V pravidelnej systematickej
ambulantnej starostlivosti psychiatra u neho odznievala adaptačná symptomatika v zmysle úzkostného

očakávania pokračovania súdneho konania. Rozvinul, že obžalovaný v čase spáchania stíhaného
skutku v dôsledku užitia lieku pre svoj duševný stav kontraindikovaného, čo nemohol vedieť, mohol
rozpoznať protiprávnosť svojho konania len v miere podstatne, forenzne význame, zmenšenej. Ovládať
toto svoje konanie z rovnakého dôvodu mohol iba v miere podstatne, forenzne význame, zmenšenej.
Ako rozpoznávacie, tak ovládacie schopnosti obžalovaného boli v čase spáchania stíhaného skutku

podstatne forenzne významne zmenšené, nie však vymiznuté. Pobyt obžalovaného na slobode
by mohol byť pre spoločnosť potenciálne nebezpečný, pokiaľ by sa nepodroboval systematickej,
pravidelnej, ambulantnej psychiatrickej starostlivosti, preto odporúča, aby súd u neho nariadil ochranné
psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Uzavrel, že z hľadiska medicínskej vedy obecne, psychiatrie
zvlášť, ale i z hľadiska mnohodesaťročnej skúsenosti znalca, je prognóza obžalovaného pri pravidelnej

ambulantnej psychiatríckej starostlivosti dobrá. Obžalovaný chápe zmysel a účel trestného konania proti
nemu vedeného v plnom rozsahu.

Svedkyňa B. vypovedala, že obžalovaný ju vychovával od jej dvoch rokov, volá ho otec, od detstva mali
perfektný, bezproblémový vzťah. Pri stíhanom skutku síce nebola, keď sa o tom ale následne dozvedela,

„hlava jej to nebrala“. Otec ich s bratom nikdy nebil, ani keď boli malí. Neverí tomu, že by bol schopný
spáchať skutok tak, ako sa mu kladie za vinu a tiež nechce, aby bol trestaný. O priebehu stíhaného
skutku vie od rodičov, hlavne poškodenej, s obžalovaným sa o tom moc nerozprávala. Niečo jej povedal
aj brat. Otec mal byť v zlom rozpoložení, prekombinoval lieky. Mal totiž dlhodobo bolesti a chcel, aby sa
mu nastavila liečba. Brat jej uviedol, že v čase stíhaného skutku mal obžalovaný na adresu poškodenej

vysloviť vyhrážky usmrtením.

Z výpovede svedka B. vyplynulo, že obžalovaný je ich nevlastným otcom, ktorý ich so sestrou
vychovával. Vzťah mali dobrý, aj obžalovaný je dobrý človek, berie ho za vlastného otca. Čo sa týkastíhaného skutku, spomína sa, že medzi obžalovaným a poškodenou v kuchyni prišlo k hádke ohľadne
melónu. On bol vtedy zrejme vo vedľajšej izbe. Keďže v kuchyni bolo veľa kriku, išiel to skontrolovať
a uvidel otca, ako drží v ruke nôž. Už si presne nespomína, čo jeho otec vyslovil, pripúšťa, že mohol

vysloviť, aby ho matka konečne zabila s tým, že ak to neurobí ona, spraví to sám. Nôž pritom držal
v ruke, už si ale presne nespomína, ako bol ten otočený. Vie o tom, že v danom čase mal otec silné
bolesti, bral lieky, bol úplne frustrovaný zo svojho zdravotného stavu.

Počas výsluchu svedka boli postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. odstraňované rozpory v jeho výpovedi

na hlavnom pojednávaní a jeho výpovedi z prípravného konania. Bola prečítaná časť jeho výpovede
z prípravného konania, kde výslovne uviedol, že obžalovaný sa mal poškodenej vyhrážať, že zabije ju so
slovami „buď ma zabiješ ty alebo ja zabijem teba a zabijem aj seba“. Na hlavnom pojednávaní ale tvrdil,
že obžalovaný sa mal vyhrážať, že buď ho zabije poškodená alebo sa zabije sám. Tiež v prípravnom
konaní vypovedal, že nôž mal obžalovaný otočený čepeľou na poškodenú. Svedok pripustil otočenie
noža tak, ako uviedol v prípravnom konaní, zotrval na tom, že obžalovaný sa vyhrážal, že zabije seba,

pričom po jeho skoršej výpovedi sa doma o stíhanom skutku rozprávali a on si uvedomil, že obžalovaný
vôbec nemusel vysloviť slová tak, ako vypovedal v prípravnom konaní, znie to veľmi podobne, mohol
zle počuť.

Taktiež bol oboznámený zaistený nôž, ktorý podľa zhodného vyjadrenia obžalovaného, poškodenej

a svedka B. mal obžalovaný držať v ruke, keď mal vysloviť vyhrážky voči poškodenej.

Z lekárskej správy z psychiatrického vyšetrenia obžalovaného z 11.06.2023 vyplýva, že obžalovaný
bol na vyšetrenie privezený hliadkou polície, ktorá bola zavolaná k obžalovanému poškodenou s tým,
že obžalovaný sa počas hádky vyhrážal nožom. V roku 1994 bol obžalovaný liečený pre závislosť na

alkohole, v čase privezenia abstinoval, čo potvrdila aj jeho negatívna dychová skúška. Od 9/2020 do
9/2022 chodil k psychiatrovi B. G., lebo ho tam poslala manželka, že je blázon. Záverované to bolo
ako úzkostný syndróm, okrem toho ale aj dysfória, iritabilita, nesústredenie a zabúdanie. Poškodená na
telefonický dopyt bola rozrušená. Tiež potvrdila, že prebehla medzi ňou a obžalovaným hádka ohľadne
melóna, v rámci ktorej jej obžalovaný uviedol, aby ho zabila, alebo on zabije ju, a to s nožom v ruke.

Potom nôž odhodil. Obžalovaný mal podľa nej v danom čase užívať opiáty, ktoré si mal tajne zháňať.
Záverované bolo, že obžalovaný trpí adaptačnou poruchou – vyhrážaním sa samovraždou a zabitím
manželky v konflikte.

Z preukazu ZŤP je zrejmé, že poškodenej bol status takej osoby priznaný od 30.01.2013.

Podľa odpisu z registra trestov a výpisu z evidencie priestupkov obžalovaný pred stíhaným skutkom
nebol trestnoprávne ani priestupkovo postihnutý.

Z lustrácie z katastra nehnuteľností vyplynulo, že poškodená vlastní ako podielová spoluvlastníčka

viacero nehnuteľností v obciach Chocholná – Velčice (3), Kostolná – Záriečie (14) a Trenčín (1).
Obžalovaný vlastní ako podielový spoluvlastník tri nehnuteľnosti v obci Vaďovce. Byt, v ktorom malo
dôjsť k spáchaniu stíhaného skutku, je vo vlastníctve poškodenej.

Z odpisu práceneschopnosti vyplýva, že obžalovaný je práceneschopný od 11.04.2023, a ako následok

pracovného úrazu.

Podľa lekárskej správy od RZP bola táto vyslaná na miesto stíhaného skutku s tým, že obžalovaný sa
doma mal vyhrážať poškodenej, že ho má zabiť alebo sa zabije sám. Záverované boli úzkostná porucha,
hypertenzia a depresívna epizóda.

Z lekárskych správ predložených obhajobou je zrejmé, že obžalovaný bol po stíhanom skutku
hospitalizovaný na ortopedickej klinike FN Trenčín, kde bola zistená okrem iného kompresná fraktúra
stavcov Th11, Th12 a L1 a tiež osteochodróza chrbtice na viacerých miestach. Následne bol odoslaný
k obvodnému lekárovi a na ortopedickú ambulanciu, kde mu bude vypísaná žiadanka na MRI.

13.03.2024 bola obžalovanému po MRI potvrdená posledne uvedená diagnóza a teda záverované
poškodenieviacerýchstavcov.24.06.2024bolobjednanýkoperáciichrbtice.ZlekárskychsprávB.G.,B.
H. a B. I. ďalej vyplýva psychiatrická liečba obžalovaného od 9/2020 u B. G., pričom po stíhanom skutkubola obžalovanému nastavená medikamentózna liečba s dobrým výsledkom a pozitívnou prognózou.
Tiež sú zrejmé pravidelné kontroly u všeobecného lekára pre dospelých.

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo
i v ich súhrne, bez ohľadu ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať) a tiež
prihliadnuc na skutočnosti prebraté na hlavnom pojednávaní, súd aj so zreteľom na všetky platné zásady
trestného konania podľa Tr. por., po vrátení veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie, znova dospel

bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že stíhaný skutok sa stal, tento skutočne vykazuje
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c), písm.
e), písm. f) Tr. zák. a spáchal ho obžalovaný. Po tom, ako súd na podklade vyššie uvedených zistení
stíhaný skutok podrobil (povinnému) skúmaniu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., dospel k záveru, že vzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a

pohnútku obžalovaného je jeho závažnosť nepatrná.

Ku prezentovanému záveru o tom, že stíhaný skutok sa stal, má znaky trestného činu a spáchal
ho obžalovaný, súd konštatuje, že z dokazovania na hlavnom pojednávaní vykonaného vyplynuli dve
skupiny dôkazov, resp. na hlavnom pojednávaní boli prebrané dve skupiny skutočností, a to jednak

dôkazy a skutočnosti svedčiace v prospech (neviny) obžalovaného, kam treba zaradiť predovšetkým
jeho vlastnú výpoveď a tiež výpovede poškodenej a svedkov B. z hlavného pojednávania a jednak
dôkazy, ktoré obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku usvedčili, kam treba zaradiť najmä
výpovede poškodenej a svedka B. z prípravného konania, lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia
obžalovaného z 11.06.2023 a v neposlednom rade logické súvislosti plynúce z výsledkov vykonaného

dokazovania tak, ako sú nižšie rozvedené.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia súdu, z vykonaného dokazovania – zhodných výpovedí obžalovaného,
poškodenej a svedka B. vyplynulo, že 11.06.2023 v obedňajších hodinách došlo v byte, v ktorom
dlhodobo žili obžalovaný a poškodená a v daný deň sa tam nachádzal aj svedok B., k hádke týkajúcej

sa melóna. Hádka prebehla medzi obžalovaným a poškodenou. V rámci tejto hádky obžalovaný najskôr
do ruky chytil nôž, ktorý je súčasťou spisového materiálu, ktorý najskôr nasmeroval čepeľou voči
sebe a opakovane žiadal poškodenú, aby ho tá zabila. Keď to poškodená odmietla, obžalovaný nôž
nasmeroval na poškodenú a opäť ju opakovane žiadal, aby ho zabila s tým, že ak ona nezabije jeho,
zabije on ju.

Čo sa týka posledne uvedených skutkových zistení, je pravdou, že vyslovenie vyhrážok poškodenej
usmrtením na hlavnom pojednávaní odmietol tak obžalovaný, ako aj poškodená a svedok B.. Súd
následne v tejto časti postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. odstraňoval rozpory medzi výpoveďami
uvedených svedkov z prípravného konania, kde práve na podklade ich výpovedí bolo obžalovanému

vznesené obvinenie a následne aj podaná obžaloba pre stíhaný skutok. Dospel súd k záveru
o nedôveryhodnosti výpovedí týchto svedkov na hlavnom pojednávaní v tejto časti, resp. účelovosti
zmeny ich výpovedí v prospech obžalovaného, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade je potrebné
poukázať, že od stíhaného skutku po hlavné pojednávanie ubehla dlhšia doba, pričom vo všeobecnosti
platí, že pamäťová stopa časom slabne a tak najhodnovernejšie sú výpovede svedkov vykonané

bezprostredne po stíhanom skutku. Ďalej je tiež zrejmé, že tieto prvotné výpovede svedkov boli učinené
ešte skôr, ako bolo rozhodnuté o nahradení väzby obžalovaného prostriedkami predpokladanými
Trestným poriadkom, okrem iného zákazom priblížiť sa k poškodenej a zákazom zdržiavať sa
v spoločnom bydlisku. Až počas realizácie týchto obmedzení došlo k zmene vo výpovediach označených
svedkov, kde je vysvetlenie (motív zmeny postoja) ale zrejmé aj toho, čo obžalovaný a poškodená

zhodne uviedli na hlavnom pojednávaní, že sa chcú k sebe vrátiť, obaja sú už starší, trpia rôznymi
chorobami a tak by si navzájom mohli pomáhať. Práve túto skutočnosť považoval súd za zásadnú
pri posudzovaní motívu zmeny výpovede u poškodenej. Osobitne ku svedkovi B., čo sa ale týka aj
poškodenej, jedná sa o osobu blízku obžalovanému, ktorá ho zhodne s ostatnými svedkami popisovala
ako dobrého človeka, ktorého život nevybočoval z bežného rámca a ktorý si nezaslúži trestnoprávny

postih. V tom je tiež badateľná snaha týchto osôb výpoveďou na hlavnom pojednávaní vytvoriť
podmienky, aby sa obžalovaný vyhol trestnoprávnemu postihu. Pri hodnotení vykonaných dôkazov
podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd vo vzťahu k záveru o vyslovení slov tak, ako sa obžalovanému kládlo
za vinu, za osobitne významnú považoval lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia obžalovanéhoz 11.06.2023, z ktorej nielenže vyplýva, že obžalovaný bol na vyšetrenie privezený hliadkou polície, ktorá
bola zavolaná k obžalovanému poškodenou s tým, že sa jej obžalovaný počas hádky vyhrážal nožom,
ale z nej explicitne vyplýva aj to, že poškodená bola lekárom telefonicky kontaktovaná, pričom ešte stále

bola rozrušená, ale potvrdila, že obžalovaný jej uviedol, aby ho zabila, alebo on zabije ju, a to s nožom
v ruke. Zhodne s touto lekárskou správou totiž vypovedala poškodená a svedok B. ešte v prípravnom
konaní. Netreba tiež opomínať výpoveď svedkyne B., ktorá síce pri stíhanom skutku nebola prítomná,
ataksajednáosvedkyňu„zpočutia“,zároveňalerozporneuviedla,žeobžalovanýbystíhanéhokonania
nebol schopný, súčasne sa ho ale mohol dopustiť, a to ako následok jeho vtedajšieho rozpoloženia

(čo na hlavnom pojednávaní mimochodom uviedol i svedok B.). Výslovne ale táto svedkyňa potvrdila,
že svedok B. jej mal povedať, že v čase stíhaného skutku mal obžalovaný na adresu poškodenej
vysloviť vyhrážky usmrtením. Nie je tiež bez významu, čo vyplynulo z výpovedí všetkých vypočutých
osôb, že v rámci rodiny sa konflikt z 11.06.2023, viackrát preberal, pričom až následne boli zmenené
výpovede svedkov v prospech obžalovaného. Pri svojom rozhodnutí preto súd jednoznačne musel
vychádzať z výpovedí svedkov z prípravného konania, ktoré nielenže považoval za dôveryhodné, ale

ktorých obsah je súčasne logický súladný s ostatnými výsledkami dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní. Ak by totiž obžalovaný vyhrážky smrťou voči poškodenej nevyslovil, je nepravdepodobné,
že by do ich hádky zasahoval svedok B. a je vylúčené, že by poškodená v dôsledku obavy volala hliadku
polície, ktorej by uviedla vyhrážky obžalovaného, tieto skutočnosti následne potvrdila aj lekárovi, ktorý
sa v dôsledku objektivity pri vyšetrení obžalovaného dopytoval na to, čo sa stalo a nakoniec o týchto

skutočnostiach zhodne so svedkom B. vypovedala aj v prípravnom konaní.

Riadiac sa týmito závermi a úvahami súd konštatuje, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní
a skutočnosti na hlavnom pojednávaní prebraté tvoria ucelenú reťaz dôkazov a skutočností, na základe
ktorých mal bez akýchkoľvek relevantných pochybností dokázané, že stíhaný skutok sa stal tak, ako sa

obžalovanému kládlo za vinu a ten ho aj spáchal.

Záver o tom, že stíhaným skutkom boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného
činu – stíhaného prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. f) Tr. zák. – tiež

vyplynul z vykonaného dokazovania. Obžalovaný sa totiž vyslovením vyhrážky „konečne ma zabi, zabi
ma, alebo zabijem ja teba“ poškodenej vyhrozil smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu,
keďže tá zo strachu volala políciu, pri vyslovení tejto vyhrážky použil nôž a vyhrážku vyslovil voči blízkej
osobe a súčasne osobe vyššieho veku a osobe chorej, o čom rozhodne vedel, keďže s poškodenou
sú manželmi a poškodená je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (objektívna stránka stíhanej /

kvalifikovanej/ skutkovej podstaty). U obžalovaného sa jedná o osobu trestne zodpovednú z hľadiska
veku a príčetnosti (subjekt stíhanej skutkovej podstaty), pričom obžalovaný konal v priamom úmysle
(vedel a chcel sa poškodenej vyhroziť – subjektívna stránka stíhanej skutkovej podstaty), čo je zrejmé
zokolnostístíhanéhoskutku,keďtennasledovalpohádkespoškodenou,vrámciktorejmalapoškodená
obžalovanému protirečiť, čo sa mu evidentne v jeho vtedajšom zdravotnom a psychickom rozpoložení,

o ktorom zhodne vypovedali všetky osoby vypočuté na hlavnom pojednávaní, nepáčilo, resp. čo ho
nahnevalo.

Ako už súd načrtol vyššie, podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. (povinne) skúmal, či vzhľadom na tam uvedené
kritériá neprichádza do úvahy aplikácia tzv. materiálneho korektívu. Po takomto skúmaní dospel

k záveru, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného, je závažnosť stíhaného skutku nepatrná. Čo
sa týka spôsobu vykonania činu, súd poukazuje, že došlo k vysloveniu slov napĺňajúcich dikciu §
360 ods. 1 Tr. zák., a to s nožom v ruke. Po ich vyslovení však obžalovaný nôž dobrovoľne odložil
a v ďalších vyhrážkach už nepokračoval. Ako zhodne vyplynulo z výpovedí obžalovaného a poškodenej,

ihneď sa ukľudnil, šiel si zapáliť. Poškodená ďalej vypovedala, že hliadku polície volala aj z dôvodu,
že sa bála, aby si obžalovaný niečo neurobil. Vo vzťahu k následkom stíhaného skutku je treba
poukázať, že došlo k určitý čas trvajúcemu odlúčeniu obžalovaného od poškodenej. Obaja ale napriek
stíhanému skutku zostali v každodennom telefonickom kontakte a tiež zhodne dospeli k záveru, že
sa chcú k sebe vrátiť, ďalej spolu žiť a pomáhať si navzájom so zdravotnými ťažkosťami. Nedošlo

teda v dôsledku stíhaného skutku ku žiadnemu ochladnutiu ich vzťahov, vzájomnému odcudzeniu.
V tomto smere súd ďalej zohľadnil, že práve spáchanie stíhaného skutku obžalovanému „otvorilo oči“
pokiaľ ide o nevyhnutnosť definitívne vyriešiť jeho zdravotné ťažkosti, obžalovaný sa podrobil potrebnej
ortopedickej a tiež psychiatrickej liečbe s dobrými výsledkami, čo vyplynulo z oboznámených lekárskychspráv a tiež vyjadrenia v konaní vypočutého znalca vo vzťahu k ďalšej prognóze obžalovaného. Pokiaľ
ide o okolnosti, za ktorých bol či spáchaný a pohnútku obžalovaného, nemohli zostať nepovšimnutými
dve zásadné skutočnosti. Jednak, ako je zrejmé z oboznámených lekárskych správ i výpovedí v konaní

vypočutých osôb, obžalovaný dlhodobo trpel odborne neliečenými bolesťami, bol frustrovaný z toho, že
tieto stále pretrvávajú, bol výrazne obmedzovaný na bežnom fungovaní. Ďalej, ako vyplynulo z výsluchu
znalca a tiež výpovedí v konaní vypočutých osôb, obžalovaný bez predpisu na utíšenie bolestí užíval
lieky, ktoré mu odporučil známy. V čase stíhaného skutku sa nachádzal pod vplyvom polosyntetického
opioidového analgetika, didydrokodeínu, u ktorého neúmyselne prekročil dávkovanie, čo spôsobilo

významný zásah do afekt-emočného reagovania s dysforiou a podstatne zvýšenou pohotovosťou k
afektovémuhostilnémuagresívnemukonaniuužnanepatrnépodnety.Užitietohtolieku,ktorýbolnavyše
pre duševný stav obžalovaného kontraindikovaný, čo ale obžalovaný nemohol vedieť, následne u neho
vspojenísostatnýmiokolnosťamispôsobilstavpodstatne,forenznevýznamezmenšenejrozpoznávacej
a ovládacej schopnosti, ako predpokladu spáchania stíhaného skutku. Je podľa toho, čo zhodne uviedli
všetci vypočutí svedkovia, vylúčené, že by sa obžalovaný obdobného ako stíhaného konania dopustil

bez existencie týchto okolností. Všetci obžalovaného zhodne popisovali ako dobrého, nekonfliktného
a milujúceho manžela a otca.

Prihliadnuc na tieto závery súd konštatuje, že závažnosť stíhaného konania bola nepatrná, preto sa za
aplikácie § 10 ods. 2 Tr. zák. nejedná o prečin.

Keďže súd znova dospel k záveru, že síce sa stíhaný skutok stal a spáchal ho obžalovaný, z pohľadu tzv.
materiálneho korektívu (§ 10 ods. 2 Tr. zák.) ale stíhaný skutok nie je prečinom, aj v súlade s názorom
odvolaciehosúduvyjadrenýmvuznesení2To/69/2024sa dôslednezaoberalajtým,čibystíhanýskutok
nemal iný príslušný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie či disciplinárne previnenie,

ak by o ňom ešte mohol konať. V prípade pozitívneho záveru totiž neprichádza do úvahy rozhodnutie
(rozsudkom) o oslobodení obžalovaného spod obžaloby z dôvodu podľa § 285 písm. b) Tr. por., ale
musí byť rozhodnuté (uznesením) o postúpení veci inému orgánu príslušnému na konanie o priestupku,
služobnom previnení či disciplinárnom previnení. To priamo vyplýva z rozhodnutia publikovaného pod
R 6/1965, súčasne ale nepriamo vyplýva aj z dikcie § 284 ods. 1 Tr. por..

Dospel súd v tomto smere k záveru, že stíhaný skutok síce z pohľadu tzv. materiálneho korektívu (§ 10
ods. 2 Tr. zák.) nie je prečinom, súčasne sa ale jedná o konanie protiprávne, ktoré by svojou intenzitou
mohlo naplniť znaky priestupku, konkrétne priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania stíhaného skutku,

keďže ním obžalovaný mohol úmyselne narušiť občianske spolunažívanie vyhrážaním sa ujmou na
zdraví alebo iným hrubým správaním. K tomu súd v zhode s odvolacím súdom dopĺňa, že pri tomto jeho
závere sa nevyžaduje, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené a konštatované, že stíhaný skutok
skutočne aj priestupkom je, pretože prípadné rozhodnutie o postúpení veci vyžaduje len odôvodnený
predpoklad, že príslušným orgánom môže byť takto posúdený. V tejto časti súd ďalej preskúmal, či sa

o stíhanom skutku ako priestupku ešte môže konať, tj. či nie je takýto domnelý priestupok premlčaný,
pričom s odkazom na dikciu § 20 ods. 1, ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom
v čase spáchania stíhaného skutku je zrejmé, že k takémuto premlčaniu ku dňu rozhodnutia súdu
nedošlo. Stíhaný skutok bol spáchaný 11.06.2023, kedy dvojročná premlčacia lehota upravená v § 20
ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania stíhaného skutku začala

plynúť, pričom sa podľa § 20 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase
spáchania stíhaného skutku do jej plynutia vôbec nezapočítava doba vedenia trestného stíhania, tj.
doba od uvedeného dňa, kedy bolo začaté trestné stíhanie až doposiaľ, keďže toto trestné stíhanie stále
nebolo právoplatne ukončené. Pretože celý tento čas premlčacia lehota tzv. spočíva, nemohla uplynúť.

Riadiac sa vyššie podrobne rozvedenými skutočnosťami súd aplikujúc § 280 ods. 2 Tr. por. vec
obžalovanéhopostúpilOkresnémuúraduTrenčín,pretožezistil,ženejdeotrestnýčin,alestíhanýskutok
by mal prejednať okresný úrad ako priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania stíhaného skutku.

Ak súd výrokom II. tohto uznesenia za analogickej aplikácie § 79 ods. 2 Tr. por. u obžalovaného
zrušil nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka vrátane uloženia primeraných
obmedzení a povinností, to všetko mu uložené uznesením Okresného súdu Trenčín 17Tp/76/2023 z
14.06.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne 23Tpo/32/2023 z 20.06.2023, tu dávado pozornosti, že už rozsudkom 1T/16/2023 rozhodol (neprávoplatne) o oslobodení obžalovaného spod
podanej obžaloby. Ak zákonodarca výslovne spája vyhlásenie (čo aj neprávoplatného) oslobodzujúceho
rozsudku s povinnosťou predsedu senátu bezodkladne vydať príkaz na prepustenie obžalovaného

z väzby, je potrebné túto povinnosť predsedu senátu „vztiahnuť“ aj na prípad, ak má obžalovaný v
danej trestnej veci väzbu nahradenú miernejšími inštitútmi (argumentum a maiore ad minus, resp.
ak zákonodarca prikázal viac, tým skôr prikázal aj menej). Bolo teda potrebné nielen z dôvodu už
vyhláseného (neprávoplatného) oslobodzujúceho rozsudku, ale súčasne aj z dôvodu postúpenia veci
na priestupkové konanie, keďže nahradenie väzby je inštitútom výlučne trestnoprávnym, za analogickej

aplikácie poslednej vety § 79 ods. 2 Tr. por. rozhodnúť o zrušení nahradenia väzby obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v oboch jeho výrokoch môže prokurátor podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných
dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa
uznesenie vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť proti

výroku I. má odkladný účinok, sťažnosť proti výroku II. nemá odkladný účinok. Sťažnosť nemôže podať
ten, kto sa jej výslovne vzdal.