Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824010309
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7824010309.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 20. februára 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 13. 12. 2024, sp. zn. 2T/88/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 2T/88/2024 zo dňa 13.12.2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 23.06.2024 v čase okolo 11:30 hod., na nástupišti autobusovej stanice na ulici C. D. E. X F. A.,
pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcich slovných nezhodách s A. G. a poškodeným H. D., si z
neďalekého trávneho porastu na miesto priniesol kuchynský nôž s celkovou dĺžkou 20 cm a s dĺžkou
čepele 10 cm, ktorým poškodeného pri ďalšej slovnej hádke jedenkrát väčšou intenzitou bodol do
oblasti ľavého horného kvadrantu prednej brušnej steny, čím poškodenému H. D. v uvedenej oblasti

tela spôsobil bodnú ranu s rozmermi približne 30 x 5 mm, prenikajúcu do brušnej dutiny so zásahom do
tepny na spodnej hrane zakrivenia žalúdka, ktorej dôsledkom bolo masívne krvácanie do brušnej dutiny
s dobou liečenia v trvaní do 42 dní, počas ktorých musel byt' poškodený urgentne operovaný a následne
aj hospitalizovaný v nemocnici, pociťoval bolesti stredne vysokej intenzity a súčasne bol obmedzený
vo fyzickej aktivite, pričom k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodeného nedošlo len v dôsledku
okamžitej operácie vedúcej k zastaveniu krvácania do brušnej dutiny.

Za to bol obžalovanému A. B. podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného
zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 42 (štyridsaťdva)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu

na výkon trest odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a § 74 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanému
ochranné protialkoholické a ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré vykoná ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanému

ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci a to: 1 ks
kuchynský keramický nôž s červenou rukoväťou s dĺžkou čepele 10 cm.

Podľa 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodeným:
1) H. D., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom A., E. XXXX/XX, I. A., spôsobenú škodu z
titulu bolestného (95 bodov á 28,06,- eur) vo výške 2.665,70,- eur (dvetisícšestošesťdesiatpäť eur aj

sedemdesiat centov);
2) J. C. G., K., L.: XX XXX XXX, D. D. M. XX, XXX XX N., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou H.
H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, B. A., na účet vedený v Štátnej pokladnici číslo: D. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 22473399401, KS: 0058, náklady spojené s poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou vo výške 169,- eur (stošesťdesiatdeväť eur).

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to čo do výroku o treste. V písomných dôvodoch
odvolania odôvodneného prostredníctvom obhajcu uviedol, že uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody považuje za neprimerane prísny. Rovnako tak aj zaradenie do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Prvostupňový súd pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na všetky
zásady významné pri ukladaní trestu a na účel trestu tak, ako vyplývajú najmä z ustanovenia § 34 Tr.

zák. Obhajoba nebagatelizuje konanie obžalovaného, ale zvýrazňuje samotné priznanie k spáchanému
skutku, jeho úprimné oľutovanie, osobné a úprimné ospravedlnenie sa poškodenému a prejavenú
dostatočnú sebareflexiu. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu má postupovať v zmysle zásad a kritérií
rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., podľa ktorých
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest
ako taký je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe

hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je

určená aj jeho funkcia t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana
spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), a prvkom výchovy. Oba
prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného
pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným
účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna

prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život.
Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania
trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.
Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré
bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit

právnej istoty a právneho štátu. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k
nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných
členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu,
tak právne, ako aj etické. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská

individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch.
Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia
byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam
daného prípadu. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo
napáchateľaispoločnosť.Uverejnostimôžuneprimeranétrestyvyvolaťsúcitspáchateľom,čiohroziťjej

dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane
prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za
spravodlivé. Primeranosť trestu je nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu,
keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivéhonásledku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj
za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V prejednávanej

trestnej veci je nutné uviesť, že pri trestnom čine ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 nedošlo k
dokonaniu trestného činu, čo má za následok, že v danom prípade je daná možnosť konajúceho súdu
pristúpiť k aplikácii § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák., kedy sa môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú
hranicutrestnejsadzby.Ďalšímzákonnýmdôvodomnazníženietrestupoddolnúhranicutrestnejsadzby
vyplýva z ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. v prípade vyhlásenia viny na hlavnom pojednávaní. Je

zrejmé, že v danom prípade došlo k splneniu dvoch zákonných dôvodov na to, aby bolo možné uložiť
pod dolnú hranicu stanovenej trestnej sadzby. Súd prvého stupňa, ak už uložil nepodmienečný trest
odňatia slobody, mal pristúpiť k uloženiu takéhoto trestu na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby
trestu odňatia slobody zníženého o 1/3, čo predstavuje trest odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov.
V spojitosti s procesom rozhodovania týkajúceho sa výmery ukladania trestu odňatia slobody, je na
mieste poukázať aj na závery Znaleckého posudku č. 68/2024 vyhotoveného znaleckou organizáciou

H., D., z ktorého vyplýva, že u poškodeného sa jednalo o ľahké zranenia, ktoré nezanechajú žiadne
trvalé následky na zdraví poškodeného. Už samotný výkon väzby u obžalovaného mal za následok
prehodnotenie života a jeho budúce smerovanie s tým, že v budúcnosti sa žiadneho protispoločenského
konania vrátane trestného činu nedopustí a bude viesť riadny život. Podľa § 48 ods. 2 Tr. zák. súd
zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym

stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, b) so stredným stupňom stráženia,
ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne,
ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z citovaného ustanovenia vyplýva dôvodnosť

zaradenia obžalovaného na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, no napriek tomu
sa s konštatovaním prvostupňového súdu nestotožňuje. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť
páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku
2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v
ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu

na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na
výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený
trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený
trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov. Ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák. je potrebné vykladať

ako neoddeliteľnú a interpretačnú súčasť ustanovenia § 48 ods. 2, Tr. zák. so špeciálnym účinkom,
keďže posledná veta ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák. logicky nadväzuje, dopĺňa a upresňuje § 48 ods.
2 písm. b) Tr. zák. Z toho vyplýva, že obžalovaného možno podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradiť do ústavu
na výkon trestu iného stupňa stráženia než ako tomu je ustanovené v jeho odseku 2. S poukazom na
uvedené obžalovaný je toho názoru, že v jeho prípade sú dané všetky zákonom stanovené podmienky

na to, aby súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe vyššie uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
zrušil napadnuté rozhodnutie, čo do výroku o treste a vnútornej diferenciácie trestu a sám v zmysle §
322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol.

Z vyjadrenia prokurátora k odvolaniu obžalovaného vyplýva, že uložený úhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 42 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženiapovažujezazákonnýaspravodlivý.Nestotožňujesasnázoromobhajoby,žeprvostupňovýsúd
mal aplikovať § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. To, že konaním obžalovaného nedošlo k vzniku ťažkej ujmy

na zdraví u poškodeného H. D., príp. až k smrti, malo za následok bezprostredné poskytnutej zdravotnej
pomoci. Povahu a závažnosť pokusu v tomto prípade preto nie je možné za žiadnych okolností hodnotiť
vyhodnotiť ako dôvodnosť pre postup podľa § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Samotné zaradenie páchateľa
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia má oporu v zákonom ustanovení a to najmä
k vo vzťahu k osobe obžalovaného, najmä pokiaľ ide o predchádzajúci život obžalovaného (viaceré

odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody). Obžalovaným prezentovaný predpoklad, že jeho
náprava bude zaručená lepšie v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia považuje za
nedôvodný. S poukazom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Košiciach odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto

právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor
a právny záver okresného súdu vo vzťahu k všetkým výrokom napadnutého rozsudku.

Krajský súd na podklade podaného odvolania len čo do výroku o treste a zaradenia obžalovaného
v rámci vnútornej diferenciácie výkonu trestu nemal dôvod pochybovať o právnej kvalifikácii konania
obžalovaného ako trestnom čine ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. spáchaného v štádiu

pokusupodľa§14ods.1Tr.zák.aprečinuvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a),ods.2písm.b)Tr.zák.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že
je vinný zo spáchania skutkov a to po riadnom a zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. 1 a nasl. Tr. por.,
na základe čoho okresný súd na návrh prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a vyhlásil, že

dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku vo
vzťahu k napadnutému výroku o treste vrátane vnútornej diferenciácie umiestnenia obžalovaného a

nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu ani vo vzťahu k tomuto výroku a keďže sa so
závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne, ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Okresný súd správne zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 5-krát súdne trestaný a to trestným rozkazom
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 0T/39/2020 zo dňa 9. 10. 2020, pre skutok právne kvalifikovaný ako

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 3 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže obžalovaný už bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin, prvostupňový súd správne rozhodol, ak obžalovaného zaradil pre výkon trestu do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov neakceptoval odvolacie námietky, týkajúcich sa uloženia
zníženého trestu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 Tr. zák. zohľadňujúc všetky skutočnosti majúce
význam z hľadiska ukladania druhu trestu a jeho výmery z dôvodu, že odvolací súd takéto okolnosti,

ktoré by viedli k uloženiu mimoriadne zníženého trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej
sadzby nezistil.

Uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 42 mesiacov považuje aj krajský súd za
zákonný a spravodlivý a je toho názoru, že uložený nepodmienečný trest v takej výmere spĺňa výchovný

účel trestu v rámci individuálnej, ako aj generálnej prevencie vrátane vnútornej diferenciácie umiestnenia
obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu, krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie
obžalovaného A. B. ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.