Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-17C/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122341718
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radovan Ondreáš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6122341718.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Radovanom Ondreášom v spore žalobkyne: O. P., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom K. kríži XXXX/XX, G., zastúpenej spoločnosťou FAKTOR Legal, s. r. o.,
so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, IČO: 53 495 730, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00603481, o zaplatenie sumy
1.370,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 685,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 685,14 eur od 27.12.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Nárok na náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán sporu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.06.2022, a postúpenou
dňa 15.08.2022sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.370,28 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.370,28 eur od 27.12.2021 do zaplatenia. Uplatnený nárok
odôvodnila tým, že dňa 14.08.2021 na trvale a dlhodobo neudržiavanom chodníku na parc. č. 2825/1,

k.ú. Dúbravka, vo vlastníctve žalovaného, v areáli Domu služieb na M. Schneidera Trnavského v
Bratislave pred vchodom do prevádzky VITALAND - obchod so zdravou výživou, kde na nerovnostiach
stratila rovnováhu a spadla, utrpela úraz v podobe zlomeniny hlavičky vretennej kosti pravej ruky,
ktorý objektívne zapríčinil nemožnosť výkonu jej podnikania (pedikérka), teda jej práceneschopnosť,
a to v období od 16.08.2021 do 20.09.2021, t.j. 36 dní. Svedkom incidentu bola pani Z. A., ktorej
čestné vyhlásenie priložila. Voči žalovanému si uplatňuje náhradu škody, keď porušil svoju povinnosť,
okrem iného napr. zabezpečovať údržbu a schodnosť verejných priestranstiev nezverených do správy

mestskej časti (k zvereniu do správy mestskej časti v danom prípade nedošlo), ktorá je stanovená
v § 6a ods. 2 písm. d/ zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v
znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Bratislave je vyhradené zabezpečovať údržbu, zjazdnosť
a schodnosť miestnych komunikácií 1. a 2. triedy a verejných priestranstiev nezverených do správy
mestskej časti.“ V priamej príčinnej súvislosti s týmto porušením jej vznikla škoda, keďže práve na
nerovnostiach, ktorých odstránenie žalovaný, v rámci povinnosti údržby, opomenul, stratila rovnováhu a
spadla. Výška škody je vyčíslená v zmysle príslušných ustanovení takto: - náhrada za bolesť v zmysle

§ 444 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 zákona č. 437/2004 Z.z v sume 907 eur, zodpovedajúca
súčinu 40 bodov určených v lekárskom posudku vypracovanom v zmysle § 7 cit. zákona a aktuálnej
hodnoty jedného bodu ustálenej v zmysle § 7 cit. zákona opatrením MZ SR č. N na sumu 22,66 eur
(výpočet: 40 x 22,66); - náhrada straty na zárobku v zmysle § 445 a 446 Občianskeho zákonníka vsume 463,28 eur, vypočítaná ako rozdiel medzi zárobkom, ktorý klientka priemerne dosahovala pred
úrazom (21,54 eur/deň) vypočítaným ako podiel príjmu vykázaného jej v daňovom priznaní za rok 2020
(7.862,50 eur) a počtu dní v kalendárnom roku (365) vynásobený počtom dní práceneschopnosti a

sumou poskytnutou ako nemocenské v dôsledku práceneschopnosti priznanou Sociálnou poisťovňou
(za prvé tri dni práceneschopnosti vo výške 4,1291 eur/deň a za 4. až 36. deň vo výške 9,08402 eur/
deň). U žalovaného si náhradu škody uplatnila listom zo dňa 09.12.2021, ktorý mu bol doručený dňa
10.12.2021. Žalovaný na predmetný list odpovedal listom zo dňa 02.02.2022, v ktorom neuviedol žiadne
vecné protiargumenty, len veľmi všeobecne uviedol predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a

skonštatoval,ženároknepovažujezapreukázaný,atobezďalšiehovysvetlenia,hocimubolipredložené
všetky relevantné doklady a musí si byť vedomý svojej povinnosti udržiavať verejné priestranstvá.
nevynímajúc verejné priestranstvá na pozemkoch v jeho vlastníctve. K žalobe priložila listinné dôkazy:
Katastrálna mapa s vyznačením miesta úrazu; LV č. XXX, k.ú. O. (čiastočný); Fotodokumentácia
poškodenia chodníka na mieste úrazu; Lekárska správa zo dňa 14.08.2021 (Univerzitná Nemocnica
Bratislava); Lekárska správa zo dňa 19.08.2021 (Univerzitná Nemocnica Bratislava); Lekárska správa

zodňa09.09.2021(UniverzitnáNemocnicaBratislava);Lekárskasprávazodňa23.09.2021(Univerzitná
Nemocnica Bratislava); Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dna 17.08.2021 č. XXX-XXXXXX-CAXX/
XXXX; Čestné vyhlásenie svedka Jana Gutayová zo dňa 09.12.2021; Lekársky posudok zo dňa
28.10.2021; Daňové priznanie za rok 2020; Potvrdenie o podaní zo dňa 22.03.2021; List zo dňa
09.12.2021, doručenka; List žalovaného zo dňa 02.02.2022.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení (odpore proti platobnému rozkazu) zo dňa 06.07.2022 v celom rozsahu
odmietol zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobkyni v dôsledku úrazu. Žiadal žalobu zamietnuť a
mal za to, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Uviedol, že napriek tomu, že je
vlastníkom pozemkov pod predmetným chodníkom, samotný chodník ako stavba nie je zaradená v jeho

vlastníctve.PredmetnýchodníkjesúčasťoustavbyDomuslužiebnaM.SchneideraTrnavského,nakoľko
bol vybudovaný spolu s Domom služieb jedným stavebníkom a teda žalovaný nie je zodpovedným
subjektom za škodu, ktorá vznikla žalobkyni. Poukázal tiež na nesprávnosť výpočtu nároku žalovanej,
pričom si uplatnila nárok na náhradu za bolesť v sume 907 eur čo predstavuje súčinu 40 bodov
určených lekárskym posudkom a sumy 22,66 eur, ktorá predstavuje sumu náhrady za bolesť platnú

pre rok 2021. V zmysle § 5 ods. 2 zákona 437/2004 Zb. je však tento výpočet nesprávny. V zmysle
uvedeného tak spochybňuje uplatnenú výšku náhrady škody, uplatnenú žalobkyňou. Poukázal aj na
nepravdivosť tvrdení žalobkyne, keď uvádza, že na jej žiadosť o náhradu škody zo dňa 10.12.2021
neuviedol žiadne vecné protiargumenty, len veľmi všeobecne uviedol predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu a skonštatoval, že nárok nepovažuje za preukázaný a to bez ďalšieho vysvetlenia. Uviedol,

že reagoval na žiadosť o náhradu škody žalobkyne listom, kde uviedol, že predmetný chodník nie je
v jeho vlastníctve. Žalobkyňa v zastúpení svojho právneho zástupcu mu zaslala žiadosť o poskytnutie
informácie na základe zákona 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám, kde sa detailne zaujímala
o vlastníctvo predmetného chodníka. Týmto stanoviskom bolo žalobkyni oznámené, že žalovaný nie je
vlastníkompredmetnéhochodníka.Kvyjadreniupriložillistinnédôkazy:Žiadosťoposkytnutieinformácie

podľa zákona 211/2000 - substanovisko zo dňa 17.02.2022; Odpoveď na žiadosť o náhradu škody zo
dňa 02.02.2022.

3. Žalobkyňa reagovala vo svojej replike zo dňa 09.08.2022. Uviedla, že chodník, na ktorom utrpela úraz
je verejným priestranstvom umiestneným na pozemku vo vlastníctve žalovaného, čo riadne preukázala.

Námietku Žalovaného, že chodník patrí tretej osobe, považuje len za špekulatívnu snahu o vyhnutie
sa zodpovednosti za porušenie povinnosti tento chodník tvoriaci verejné priestranstvo na pozemku
žalovaného udržiavať. Žalovaný nepreukázal, že by chodník patril akejkoľvek tretej osobe, pričom
vyvstáva relevantná právna otázka, či vôbec môže takáto súčasť pozemku (chodník), ktorý nie je
samostatnou stavbou zapísanou v katastri nehnuteľností, patriť inému subjektu ako vlastníkovi pozemku

a či by táto skutočnosť vôbec bola relevantná, keďže stále by išlo o verejné priestranstvo, ktorého
údržbu má, bez výnimky, zabezpečovať žalovaný v zmysle § 6a ods. 2 písm. d/ zákona č. 377/1990 Zb.
Nejde tu o akýsi súkromný oplotený areál, ale verejnosti dostupné priestranstvo, na ktoré má ktokoľvek
prístup. Ak Žalovaný nepreukáže hodnoverným spôsobom (teda nie iba jeho akýmisi špekuláciami),
že zodpovednostným subjektom je tretia osoba, je ním on samotný v zmysle uvedeného ustanovenia.

Žalovaný ani na žiadosť o poskytnutie informácií jej nevedel uviesť, kto má byť vlastníkom chodníka,
zrejme práve preto, že chodník na predmetnom pozemku patrí žalovanému, ktorý však z neznámych
príčin neakceptuje, že za jeho stav má zodpovedať. Alebo chce žalovaný naozaj presvedčiť súd, že
nemá vedomosť o tom, kto na jeho pozemku postavil chodník a že to nevie jednoznačne preukázať?Čo sa týka vyčíslenia výšky škody, táto je vyčíslená správne a žalovaný neuviedol, v čom má výpočet
byť nesprávny. Trvala na tom, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keďže porušil svoju zákonnú
povinnosťzabezpečovaťúdržbuaschodnosťchodníka,naktoromutrpelaúraz(škodunazdraví),pričom

k tejto škode došlo práve v príčinnej súvislosti s porušením dotknutej povinnosti, pričom riadne výšku
škody vyčíslila a existenciu nároku preukázala. Žalovaný, rovnako ako pred podaním žaloby, poskytuje
len veľmi neurčité, nepresvedčivé a nepreukázané vyjadrenia o tom, že nepreukázala vznik nároku,
že nie je pasívne vecne legitimovaný, ale zatiaľ žiadne svoje tvrdenie nepreukázal, preto má za to, že
dôvod na zamietnutie žaloby nepreukázal (keďže taký ani neexistuje). Navrhla, aby boli v rámci konania

vykonané dôkazy navrhnuté v žalobe a výsluch jej osoby a osoby svedka Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. kríži XX, XXX XX G..

4. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 25.10.2022 opätovne odmietal zodpovednosť za vzniknutú
škodu žalobkyne. Žalobkyňa podľa neho nepreukázala, že by bol predmetný chodník jeho vlastníctvom.
Žalobkyňa preukázala len vlastníctvo žalovaného k pozemku, na ktorom je predmetný chodník

vybudovaný. Ten je vybodovaný v bezprostrednej blízkosti Domu služieb na ulici M. Sch. Trnavského
v Bratislave resp. jeho prístavby na parc. č. XXXX/X. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný chodník
nebol zaradený do jeho majetku predpokladá, že predmetná stavba chodníka je súčasťou stavby Domu
služieb, resp. stavby umiestnenej na pozemku parc. č. 2824/4 nakoľko táto stavba bola vybudovaná
jedným vlastníkom a jedným stavebníkom a slúži výlučne pre účely uvedenej stavby. Predmetný

chodník je súčasťou stavby vybudovanej na pozemku parc. č. 2825/1 v zmysle § 120 ods. 1 OZ,
ktoré uvádza: „Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez
toho, že by sa tým vec znehodnotila.“ Mal tiež za to, že žalobkyňou uplatnená škoda nie je správne
vypočítaná, nakoľko v zmysle § 5 ods. 2 zákona 437/2004 „Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v

hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci
roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na
najbližšie celé euro smerom nahor.“ Žalobkyňa pri svojom výpočte použila hodnotu bodu za rok 2021 v
sume 22,66 eur, pričom máme za to, že v zmysle uvedeného mala použiť hodnotu bodu za obdobie roku
2020 teda vo výške 21,84 eur za jeden bod. V dôsledku úrazu mala byť žalobkyňa neschopná výkonu

jej podnikania v období od 16.8.2021 do 20.09.2021 teda 36 dní. Vzhľadom na to, že nie je vlastníkom
stavbychodníka,naktorommaloprísťkúrazužalobkyne,niejepasívnevecnelegitimovanýmsubjektom
v tomto konaní. Zároveň uviedol, že v celom rozsahu odmieta zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla
žalobkyni v dôsledku úrazu. K vyjadreniu priložil listinné dôkazy: Snímka katastrálnej mapy; LV č. XXXX.

5. Na pojednávaní dňa 19.04.2023 žalobkyňa poukázala na to, že je potrebné vychádzať z ustanovení
zákona o Hlavnom meste SR BA, ktorý hovorí, že okrem iného aj verejné priestranstvá sú v správe a
údržbeHlavnéhomesta,akichsprávanebolazverenádopôsobnostimestskejčasti,čovdanomprípade
nebola. Žalovaný bol teda povinný zabezpečovať okrem iného aj schodnosť daného chodníka, ktorý je
nepochybne verejným priestranstvom, keďže je verejne prístupný bez akýchkoľvek obmedzení. Nie je

označený ako súkromný majetok, nevzťahuje sa na neho žiadne obmedzenia ohľadom prístupnosti a
navyše sa chodník nachádza na pozemku vo vlastníctve Hlavného mesta. Čo sa týka argumentu, že
stavba chodník nepatrí Hlavnému mestu, toto tvrdenie resp. preukázanie tohto tvrdenia je výlučne k
dispozícii žalovaného, ktorý dôkazné bremeno neuniesol, samotné tvrdenie, že chodník nemá zaradený
v majetku nie je spôsobilý dôkazom na preukázanie tejto skutočnosti, keďže táto skutočnosť sa prípadne

dá preukázať aj relevantnými rozhodnutiami napr. stavebného úradu. Tvrdenie o tom, že je to súčasť
akéhosi areálu rovnako neobstojí, pretože takýmto spôsobom by sa mesto vedelo rovnako vyviniť zo
zodpovednosti za správu akéhokoľvek chodníka pretože de facto každý chodník je súčasťou nejakého
areálu bez ohľadu však na vlastnícke vzťahy k chodníku ide stále o verejné priestranstvo, ktorého údržbu
a schodnosť je mesto povinné zabezpečovať v zmysle zákona a ak takúto povinnosť porušil. K tomu

v danom prípade došlo a vzniká mu povinnosť nahradiť vzniknutú škodu. Vyčíslenie škody je uvedené
v žalobe je správne.

5.1 Na danom pojednávaní žalovaný uviedol, že odmieta nárok žalobkyne v celom rozsahu. Zastáva
názor, že žalovaný nie je vlastníkom stavby predmetného chodníka, napriek tomu, že je vlastníkom

pozemku pod touto stavbou. Poukázal na skutočnosť, že predmetná stavba bola vybudovaná predtým
ako sa stal vlastníkom predmetného pozemku a teda má za to, že chodník je súčasťou stavby domu
služieb a on nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní. Nie je mu celkom zrejmé,
ako by mal v konaní preukázať, že stavba nie je v jeho vlastníctve. Podľa jeho názoru žalobkyňa vkonaní doposiaľ preukázala iba jeho vlastnícky vzťah k predmetnému pozemku, nie však k predmetnej
stavbe. Zotrval na argumentácii o nesprávnom výpočte výšky uplatnenej škody. Žalovaný požiadal o
poskytnutie lehoty na doplnenie skutkových tvrdení a doloženie dôkazov na preukázanie skutočnosti,

že nie je vlastníkom predmetnej stavby chodníka.

6. Dňa 23.05.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že uskutočnil interné
šetrenie z ktorého vyplynulo, že predmetné chodníky na ul. Nemčíkova a ul. Bošániho (predtým názov
Nagyova ulica) viažuce sa k parcele č. 2528/1 boli protokolárne zverené v roku 1992 mestskej časti

Bratislava - Dúbravka, pričom do dnešného dňa neboli predmetné chodníky na parcele č. 2528/1
odzverené, teda vrátené do správy žalovaného. Uvedené preukazuje protokolom o zverení miestnych
komunikácií III. a IV. triedy mestským častiam zo dňa 23.03.1992 spolu so zoznamom dotknutých
komunikácií. Zastáva názor, že v konaní preukázal, že nie je správcom stavby chodníka, na ktorom malo
prísť k úrazu žalobkyne, nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní. Zároveň v celom
rozsahu odmieta zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla žalobkyni v dôsledku úrazu. Žiadal súd, aby

žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Priložil listinné dôkazy: Protokol o zverení miestnych
komunikácií III. a IV. triedy mestským častiam zo dňa 23.03.1992; Zoznam komunikácií zverených
mestskej časti Bratislava - Dúbravka protokolom zo dňa 23.03.1992.

7. K vyjadreniu žalovaného sa následne vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 16.08.2023. Uviedla,

že žalovaným predložený protokol nepreukazuje to, čo žalovaný tvrdí. Podľa priloženého Zoznamu
komunikáciízverenýchmestskejčastiBratislava-Dúbravkaprotokolomzodňa23.03.1992bolimestskej
časti Dúbravka zverené chodníky na ulici Nagyova (t. č. Bošániho) s dĺžkou ľavého chodníka 0 metrov
a s dĺžkou pravého chodníka 184 metrov a chodníky na ulici Nemčíkova s dĺžkou ľavého chodníka 85
metrov a s dĺžkou pravého chodníka 0 metrov. Z priloženého zoznamu však nevyplýva, že mestskej časti

bol zverený aj chodník, na ktorom sa zranila, resp. ktoré presne chodníky (alebo ich časti) boli zverené
mestskej časti. Chodník, na ktorom sa zranila, sa nachádza pred prevádzkarňou VITALAND - obchod so
zdravou výživou, ktorá uvádza svoju adresu ako M. Sch. Trnavského 4, 841 01 Bratislava - Dúbravka.
Táto prevádzkareň sa nachádza v obchodnom dome, ktorý na príslušnom liste vlastníctva má uvedený
v časti „popis stavby“ ulicu M. Schneidera-Trnavského: „obch.priestory-M.Schneidra-Trnavského 4“. Nie

je preto známe, prečo je žalovaný toho názoru, že predmetný chodník sa nachádza na uliciach Bošániho
a Nemčíkova. Navyše aj niektoré ďalšie skutočnosti skôr nabádajú k opačnému záveru ako k tomu, ktorý
prezentuje žalovaný, a to že dotknutej mestskej časti nikdy nezveril chodník, na ktorom sa žalobkyňa
zranila. Z informatívneho výpisu dĺžky Bošániho ulice vyplýva, že ulica, od začiatku (na križovatke
s Bagarovou ulicou) po koniec (na križovatke s ulicami Nemčíkovou a Ľuda Zúbku), má približne

200 metrov, čo by korešpondovalo s uvedenou dĺžkou zvereného chodníka (184 metrov) s rezervou
niekoľkých metrov pravdepodobne pre odbočky z cesty na parkoviská a pod. Uvedené nasvedčuje k
tomu, že spomínaným protokolom bol mestskej časti zverený chodník iba popri ceste vyznačenej v
informatívnom výpise a nie chodník, na ktorom sa zranila. Obdobná situácia je aj v prípade Nemčíkovej
ulice. Táto má podľa informatívneho výpisu od začiatku (od križovatky s ulicami Bošániho a Ľuda Zúbku)

po koniec 81 metrov, čo rámcovo korešponduje s dĺžkou chodníka uvedenou v zozname zverených
komunikácií, t. j. 85 metrov, z čoho je možné usúdiť, že mestskej časti Dúbravka boli zverené chodníky
okolo cesty vyznačenej v informatívnom výpise, nie však chodník, na ktorom došlo ku vzniku škody
(vyznačený na mape v prílohe). Navyše, žalovaným poskytnutý protokol preukazuje právny stav iba
ku dňu 23.03.1992, od kedy mohlo pokojne dôjsť k viacerým zmenám právneho stavu, čo aj došlo,

keďže má k dispozícii vyjadrenie mestskej časti Dúbravka, Uplatnenie nároku na náhradu škody na
zdraví - odpoveď zo dňa 09.02.2022, v ktorom sa mestská časť Dúbravka explicitne vyjadrila, že: „nie je
vlastníkom chodníka a nezodpovedá za jeho údržbu.“ Teda mestská časť nie je vlastníkom predmetného
chodníka, nie je správcom predmetného chodníka a nemôže byť ani zodpovedná za vzniknutú škodu.
Žalobkyňa tak nepovažovala, resp. dôkazy žalovaného za dostačujúce na účely preukázania toho, že

zveril predmetný chodník do správy inej osoby a že z toho dôvodu nie je zodpovedný na škodu, ktorá jej
vznikla, a preto žiadala, aby súd rozhodol tak, ako uviedla v žalobe. K vyjadreniu priložila listinné dôkazy:
Snímka obrazovky s adresou prevádzkarne VITALAND - obchod so zdravou výživou; List vlastníctva č.
XXXX, k. ú. O.; Informatívny výpis dĺžky Bošániho ulice; Mapa s vyznačením miesta zranenia žalobkyne;
Informatívny výpis dĺžky Nemčíkovej ulice; Uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví - odpoveď

zo dňa 09.02.2022.

8. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní (§ 177 ods. 1 C.s.p.) v konaní predloženými listinnými
dôkazmi, ktoré boli stranám sporu doručené. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 06.12.2024 zaúčasti oboch strán sporu. Na základe nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav:

9. Dňa 14.08.2021 žalobkyňa spadla na dlhodobo neudržiavanej časti verejného priestranstva v blízkosti
Domu služieb na M. Schneidera Trnavského v Bratislave pred vchodom do prevádzky VITALAND -
obchod so zdravou výživou, ktorá sa nachádza na parcele č. 2825/1 k. ú. Dúbravka, pozemku vo
vlastníctve žalovaného, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX k. ú. Dúbravka. V listu vlastníctva
vyplýva, že druhom pozemku je zastavaná plocha a nádvorie so spôsobom jeho využívania „pozemok,

na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a jej súčasti“. Žalobkyňa na nerovnostiach stratila
rovnováhu a spadla. Svedkom pádu bola pani Z. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá uvednú skutočnosť
potvrdila v čestnom vyhlásení zo dňa 09.12.2021. Dňa 14.08.2021 o 18:08 hod žalobkyňa absolvovala
lekárske vyšetrenie na úrazovej ambulancii v UNB Bratislava, Nemocnica akad. L. Dérera a následné
vyšetrenia dňa 19.08.2021, 09.09.2021 a 23.09.20271. Žalobkyňa v dôsledku pádu utrpela úraz v
podobe zlomeniny hlavičky vretennej kosti pravej ruky, ktorý objektívne zapríčinil nemožnosť výkonu jej

podnikania ako pedikérky, teda jej práceneschopnosť, a to v období od 16.08.2021 do 20.09.2021, t.j.
36 dní. Z lekárskeho posudku podľa zákona č. 437/2004 Z. z. vypracovaného posudzujúcim lekárom
S.. V. I. dňa 28.10.2021 vyplýva hodnotenie bolestného v počte bodov 40, podľa položky 142a Prílohy
č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z, diagnóza zlomenina hlavičky vretenej kosti riešená konzervatívne,
začiatok liečenia 14.08.2021 a ukončenie liečenia 28.10.2021. Z daňového priznania k dani z príjmov

fyzickej osoby za rok 2020 zo dňa 22.03.2021 vyplýva príjem za rok 2020 v sume 7.862,50 eur. Z
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 17.08.2021
vypláva nárok žalobkyne pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej 16.08.2021 na nemocenské z
nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby za prvé tri dni vo výške 4.1291 eur za deň
a za ďalšie dni vo výške 9,08402 eur za deň. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví

u žalovaného listom zo dňa 19.12.2021 s jeho negatívnou odpoveďou zo dňa 02.02.2022.

10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, Bratislava
je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným
majetkom, s vlastnými príjmami a s majetkom, ktorý jej bol zverený.

10.1 Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb., mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za
podmienok ustanovených zákonom a štatútom samostatne hospodária s vlastným majetkom a s
vlastnými finančnými zdrojmi, ako aj s majetkom, ktorý im bol zverený.

10.2Podľa§6aods.2písm.d/zákonač.377/1990Zb.ohlavnommesteSlovenskejrepublikyBratislave,
Bratislave je vyhradené zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 1. a 2.
triedy a verejných priestranstiev nezverených do správy mestskej časti.

10.3 Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá

za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

10.4 Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

10.5 Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

10.6 Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

10.7 Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

10.8 Podľa § 445 OZ, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným
dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením

dosahoval.

10.9 Podľa § 446 OZ, náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa
uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorýdosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby
alebo úrazu podľa osobitných predpisov.

10.10 Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov.

10.11 Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť

primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

10.12 Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

10.13 Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

10.14 Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

10.15 Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa
odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho
vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

10.16 Podľa § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 10/2021 z 21. mája 2021 č. S14243-2021-

OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na
rok 2021, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2021
za jeden bod je 22,66 eura.

10.17 Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia, poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však
do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov.

10.18 Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., dohoda o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia musí mať písomnú formu.

10.19 Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z., poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1
a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky
poškodeného.

10.20 Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10.21Podľa§3ods.1nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

11. Predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu škody na zdraví, ktorú utrpela v dôsledku pádu
na neudržiavanom chodníku resp. verejnom priestranstve. Danú náhradu v podobe náhrady za bolesť(tzv. bolestné; § 444) a náhrady straty na zárobku (§ 445 a 446 OZ) uplatňuje voči žalovanému ako
zodpovednému subjektu, ktorý porušil svoju povinnosť zabezpečovať údržbu a schodnosť predmetného
verejného priestranstva nezvereného do správy mestskej časti (§ 6a ods. 2 písm. d/ zákona č. 377/1990

Zb.).

12. Nebolo sporné samotné utrpenie škody na zdraví žalobkyne (úraz so zlomeninou hlavičky vretenej
kosti pravej ruky) ani jeho rozsah, ani to, že vzniklo na pozemku vo vlastníctve žalovaného dôsledkom
jej pádu na nerovnostiach v určenom dlhodobo neudržiavanom mieste s obmedzenou schodnosťou.

V rámci vyčíslenej výšky náhrady škody na zdraví žalovaný namietal len správnosť určenia výšky
hodnoty 1 bodu v sume 22,66 eur. Nesporoval základ v podobe celkového počtu bodov určeného podľa
predloženého lekárskeho posudku v zmysle § 5 a nasl. zákona č. 437/2004 Z. z. (na účel určenia
výšky náhrady za bolesť), rovnako ani vyčíslenie nároku na náhradu straty na zárobku a skutočnosť
o nemožnosti žalobkyne počas trvania jej práceneschopnosti vykonávať jej podnikanie (pedikérky) a
dosahovať zárobok.

13.Vkonanížalovanývcelomrozsahuodmietalzodpovednosťzažalobkyňouutrpenúškodunazdravía
namietal jeho pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Túto námietku zakladal na tom, že napriek vlastníctvu
samotného pozemku nie je vlastníkom predmetného chodníka, pričom jeho vlastníctvo „neeviduje“.
Vlastníkom je podľa neho ako „predpokladá“ vlastník vedľajšej budovy Domu služieb na M. Schneidera

Trnavského, keďže chodník je súčasťou uvedenej stavby. Neskôr v konaní uvádzal, že chodník viažuci
sa k predmetnej parcele 2528/1 (na ulici Nemčíková a Bošániho - predtým Nagyová ulica) bol v roku
1992 protokolárne zverený do správy mestskej časti Bratislava - Dúbravka a nebol doposiaľ odzverený
teda vrátený do jeho správy, k čomu priložil protokol a zoznam komunikácií zo dňa 23.03.1992.

14. Súd dospel k záveru, že v danom prípade boli dané predpoklady na vznik zodpovednosti žalovaného
za škodu na zdraví utrpenú žalobkyňou (úraz) v dôsledku jej pádu. K tomu došlo z dôvodu terénnej
nerovnosti na verejnom priestranstve - spevnenej ploche nachádzajúcej sa na pozemku žalovaného,
ktorá bola v danom mieste dlhodobo neudržiavaná, a teda príčinou ujmy bolo zanedbanie zákonnej
povinnosti riadnej údržby a schodnosti. Na základe vykonaného dokazovania možno dôjsť jedine

k záveru, že práve žalovaný bol v zmysle § 6a ods. 2 písm. d/ zákona č. 377/1990 Zb. povinný
zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť daného priestranstva, keď nebolo preukázané jeho
zverenie do správy mestskej časti (kedy by v zmysle § 7a ods. 2 písm. e/ tohto zákona bola
vykonávať správu príslušná mestská časť). Pokiaľ žalovaný v spore tvrdil, že „predmetné chodníky
na ul. Nemčíkova a ul. Bošániho (predtým názov Nagyova ulica) viažuce sa k parcele č. 2528/1 boli

protokolárne zverené v roku 1992 mestskej časti Bratislava - Dúbravka, pričom do dnešného dňa
neboli predmetné chodníky na parcele č. 2528/1 odzverené, teda vrátené do správy žalovaného“, tieto
svoje tvrdenia nepreukázal. Na ten účel predložil protokol o zverení miestnych komunikácií III. a IV.
triedy mestským častiam zo dňa 23.03.1992 spolu so zoznamom dotknutých komunikácií, z ktorých
však nemožno vyvodiť, že by do správy mestskej časti bolo dané priestranstvo či chodník v mieste

pádu žalobkyne. Nie je ani zrejmé, na základe čoho žalobca uvádza, že práve chodník na Nagyovej
ulici (historický názov ulice, ktorá je teraz rozdelená na ulice Nemčíkova a Bošániho) prechádzal cez
dotknuté miesto na parc. č. 2528/1, pričom daná skutočnosť nevyplýva z predloženého protokolu ani
zoznamu a žalovaný to ani následne nevysvetlil. Túto nepreukázanú skutočnosť pritom rozporuje aj
samotnéumiestneniesúčasnýchulícNemčíkovaaBošániho,ktorésanenachádzajúvdanommiesteani

jeho bezprostrednej blízkosti, pričom miesto úrazu sa navyše nachádza vo „vnútornej“ časti verejného
priestranstva (odľahlej od ďalších chodníkov) v blízkosti budovy obchodného domu (pred predajňou
obchodu VITALAND - obchod so zdravou výživou), čo rovnako nebolo sporným. V tomto ohľade smere
argumentovala aj žalobkyňa v jej následnom vyjadrení, v ktorom poukazovala na konkrétne údaje
o rozlohe a umiestnení zverených komunikácií, ktoré zjavne nezodpovedajú miestu úrazu. Možno

tiež poukázať, že zodpovednosť za jeho údržbu odmietla aj dotknutá miestna časť v žalobkyňou
predloženom liste Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 09.02.2022. Pokiaľ teda
žalobca nepreukázal, že odovzdal dané priestranstvo či „chodník“ do správy mestskej časti, bol za jeho
riadnu údržbu zodpovedný práve on, ako to predpokladá samotné ustanovenie § 6a ods. 2 písm. d/
zákona č. 377/1990 Zb. Dôkazné bremeno tak bolo na žalovanom, ktorý ho neuniesol. Nedôvodnou bola

tiež argumentácia žalovaného o zodpovednosti vlastníka vedľajšej budovy obchodného domu, keďže
predmetný „chodník“ je podľa neho súčasťou danej stavby. Existencia takejto stavby iného vlastníka
na danej parcele č. 2825/1 (ktorej vlastníctvo nesporoval) nevyplýva z príslušného listu vlastníctva č.
847 k. ú. Dúbravka a žalovaný tieto jeho tvrdenia ani iným spôsobom relevantne nepreukazoval. Aj totojeho tvrdenie je tak potrebné vyhodnotiť ako nepodložené a účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti
za porušenie jeho povinnosti. Význam v tejto otázke nemôže mať ani dôvod neplnenia si povinnosti
spočívajúci v nejednoznačnej či mylnej evidencii správy priestranstiev a komunikácií. Vzhľadom na

uvedené tak bola daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore.

15. Pri výpočte výšky uplatnených nárokov škody na zdraví v podobe bolestného a náhrady straty na
zárobku žalobkyňa správne vychádzala z príslušných ustanovení § 445 - 447 OZ a ustanovení zákona
377/1990 Zb. Súlade s jeho § 5 ods. 1, § 7 a § 8 pri náhrade za bolesť predložila zodpovedajúci

lekársky posudok s bodovým ohodnotením - 40 bodov. Pokiaľ žalovaný namietal jej výpočet s ohľadom
na správnosť určenej hodnoty 1 bodu, jeho námietky neboli dôvodnými, keď žalobkyňa pri jeho určení
správnevychádzalapodľa§ods.2a4zákona377/1990Zb.zozodpovedajúcehoOpatreniaMinisterstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 10/2021 z 21. mája 2021 (č. N o ustanovení výšky náhrady za
bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2021), ktorý určil jeho hodnotu
na rok 2021 v sume 22,66 eur. Možno pritom dodať, že v zmysle uvedených zákonných ustanovení

sa v danom opatrení (zverejnenom najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka) pri určení
tejto výšky vychádza z údajov o priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za
predchádzajúci kalendárny rok 2020. Výšku uplatňovanej náhrady škody na zdraví v sume 1.370,28
eur súd považoval za správne vyčíslenú, keď žalobkyňa aj pri (osobitne nesporovanom) nároku na
náhradu straty na zárobku žalobkyňa podľa § 445 a § 446 OZ náležite vychádzala z rozdielu medzi jej

priemerným predchádzajúcim zárobkom pomerne z daňového priznania (podiel príjmu za rok 2020 v
sume7.862,50eurvypočítanýnajednejdeň)podľadnípracovnejneschopnosti(36)aposkytnutousumu
nemocenského poistenia v zmysle predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.08.2021.

16. Pokiaľ žalovaný odmietal jeho zodpovednosť za žalobkyni spôsobenú škodu na zdraví, súd v rámci

právneho posúdenia predmetného nároku, pristúpil k skúmaniu spoluzodpovednosti (spoluzavinenia)
žalobkyne (poškodenej) v zmysle § 441 v spojení s § 415 OZ, ako tzv. všeobecného liberačného
dôvodu. Súd mal za to, že v dnom prípade bola škoda spôsobená aj zavinením samotnej žalobkyne
v dôsledku porušenia jej všeobecnej prevenčnej povinnosti (povinnosti generálnej prevencie) počínať
si tak, aby nedošlo k škode. Zákon v § 415 OZ ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň

opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové
a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo
aspoň obmedziť riziko vzniku škody. Zodpovednosť za porušenie prevenčnej povinnosti je subjektívnou,
s prezumovaným zavinením. Prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ je právnou povinnosťou, ktorej
porušenie vedie k zodpovednosti podľa § 420 OZ, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti. § 415 OZ ukladá prevenčnú povinnosť každému - nielen
škodcovi, ale aj tomu, komu hrozí riziko vzniku škody. Jej porušenie môže založiť spoluúčasť
poškodeného na škode (§ 441 OZ), lebo každý je povinný správať sa tak, aby nespôsobil škodu, a to
nielen vo vzťahu k ostatným, ale aj voči sebe samému. N. mal za to, že žalobkyňa porušila všeobecnú
prevenčnú povinnosť zanedbaním dohľadu, ktorý mala podľa normálneho behu vecí vykonávať pred

zdrojom nebezpečenstva - predmetnou nerovnosťou, a teda nezachovala taký stupeň opatrnosti, ktorý
bolo možné v daných okolnostiach od nej požadovať, aby zabránila alebo obmedzila riziko škody na
jej zdraví. Súd vychádzal z skutočností o mieste vzniku škody, jej priebehu a okolnostiach zistených na
základe nesporných skutkových tvrdení žalobkyne a ňou predložených fotografii a listinných dôkazov.
K škode došlo na frekventovanom mieste pred jednou z prevádzok obchodného domu. Žalobkyňa

stratila rovnováhu a spadla na nerovnosti nachádzajúcej sa na spevnenej ploche (betón a asfalt),
pričom sa podľa fotografie malo jednať a okolie kanála. Z doložených fotografii nevyplýva, že by daná
nerovnosť mala povahu nejakej skrytej prekážky či hlbšej jamy, resp. že by dané miesto bolo možné
označiť priamo za nebezpečné pre chodcov. Uvedené žalobkyňa ani netvrdila, pričom sa v rámci
svojich skutkových tvrdení sa vôbec nezameriavala na uvedenie akýchkoľvek významných skutočností,

ktoré by mohli mať význam pre vylúčenie alebo obmedzenie jej prevenčnej povinnosti (a to ani po
predbežnom právnom posúdení zo strany súdu ohľadom aplikácie ustanovení o prevenčnej povinnosti
a vyhodnotení spoluzavinenia žalobkyne). Žalobkyňa uvádzala len, že ide o dlhodobo neudržiavané
miesto. Z jeho samotnej polohy je však nepochybné, že ním prejde množstvo ľudí, pričom nie sú
zrejmé okolnosti vedúce či predchádzajúce pádu žalobkyne. Žalovaný stručne poukázal na prevenčnú

povinnosti žalobkyne, pričom uviedol, že nebolo počasie, ktoré zhoršilo schodnosť ani noc a teda
zhoršená viditeľnosť. Žalobkyňa tieto tvrdenia neporela, pričom aj z ňou predloženého dôkazu o prvom
lekárskom vyšetrení v deň úrazu 14.08.2021 realizovaného o 18:08 vyplýva, že k pádu došlo počas
dňa. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania navrhovala jej výsluch a výsluch svedkyne pádnu pani JanaGutayová (v replike zo dňa 09.08.2022), žalobkyňa vôbec neuvádzala k preukázaniu akých skutočností
má výsluch prispieť (§ 197 C.s.p.). Výsluch slúži na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré sú v konaní
sporné. Súd vychádzal z čestného prehlásenia uvedenej svedkyne o tom, že dňa 14.08.2021 došlo

k pádu v určenom mieste, pričom daná skutočnosť v konaní ani nebola sporná, rovnako ani ďalšie
žalobkyňou uplatnené skutkové tvrdenia, ktoré mala možnosť uvádzať priamo v rámci jej písomných
podaní a prednesov. Žalobkyňa teda neuviedla skutočnosti, ktoré majú byť výsluchmi preukázané a
jej dokazovanie na základe takýchto neúplných návrhov bol potrebné považovať za nadbytočné a
nehospodárne. Navyše možno poukázať na to, že navrhovaná svedkyňa ani nebola prítomná na

pojednávaní, žalobkyňa o jej predvolanie nežiadala, a teda vykonanie tohto dokazovanie bolo aj v
rozporesozásadoukoncentráciekonania,keďžebymalozanásledoknariadenieďalšiehopojednávania
(§ 153 C.s.p.)

17. Vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú záver o porušení zákonnej prevenčnej povinnosti žalobkyne
(§ 415 OZ), keď mala zachovať vyšší stupeň opatrnosti, pozornosti či starostlivosti, keďže so zisteného

skutkového stavu nevyplynulo, že škodu na zdraví utrpela v dôsledku nejakej skrytej prekážky, resp.
že táto napríklad nebola dobre viditeľná (hmla, noc...), bola šmykľavá (voda, mráz...) alebo pre povahu
materiálu nebolo možné vyhodnotiť riziko pádu, príp. niečo bez jej pričinenia narúšalo jej obozretnosť
- teda, že existovali nejaké významné okolnosti, pre ktoré došlo ku škode bez ohľadu na mieru jej
vynaloženej starostlivosti, na ktorú za normálneho behu veci povinná. To má za následok vznik jej

čiastočnej zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ) jej spoluzavinením, v dôsledku čoho žalobkyňa znáša
škodu pomerne - ako to predpokladá § 441 OZ. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré prispeli ku vzniku
škody, súd určil mieru (spolu)zodpovednosti žalobckyne v rozsahu 50 %. Vyššie uvedené skutočnosti
týkajúce sa zanedbania potreného dohľadu žalobkyne ako poškodenej mali nepochybne vplyv a prispeli
k vzniku škody na zdraví. Súd teda považoval za primerané stanoviť rovnaký pomer zodpovednosti

žalobkyne a žalovaného zodpovedného na škodu z dôvodu porušenia povinnosti riadnej údržby a
schodnosti priestranstva v zmysle § 420 OZ v spojení s § 6a ods. 2 písm. d/ zákona č. 377/1990 Zb.,
pričom na druhej strane bral do úvahy aj nespornú skutočnosť o dlhodobom nerealizovaní riadnej údržby
tejto nerovnosti.

18. Vzhľadom na určený pomer spoluzavinenia žalobcu 50 %, resp. rovnaký pomer zodpovednosti strán
sporu (každý po 50 %) za spôsobenú škodu, ktorej výška predstavovala sumu 1.370,28 eur, súd dospel
k záveru, že žaloba bola dôvodná v časti o zaplatenie 685,14 eur.

19. Čo sa týka uplatneného úroku z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ), tento nárok súd považoval za

dôvodný v časti vychádzajúcej z priznanej sumy 685,14 eur od žalobcom správne určeného dňa
omeškania 27.12.2021, ktorý nasledoval po riadnom uplatnení nároku žalobkyne s určenej splatnosti
(listom doručeným žalovanému dňa 10.12.2021 s lehotou 14 dní), od zaplatenia, a to v ním správne
vyčíslenej výške 5 % súladne s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.

20. Vzhľadom na uvedené súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 685,14 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 685,14 eur od 27.12.2021 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.) rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1, 2

C.s.p. t.j. podľa zásady úspechu. Súdom určenému pomernému rozdeleniu zodpovednosti za škodu
strán sporu 50 %, zodpovedá aj ich rovnaký pomer úspechu/neúspechu v spore, ktoré sa teda vzájomne
kryjú (žalobkyňa vysúdil 50 %, žalovaný 50 % ubránil). Súd tak pomerne rozdelil nárok na náhradu trov
konania a rozhodol, že nárok na náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. /§ 359 C.s.p./V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). /§ 363 C.s.p./

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. /§ 364 C.s.p./

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. /§ 365 C.s.p./

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
/§ 366 C.s.p./

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k
odvolaniu. /§ 373 ods. 4 C.s.p./

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.