Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-9P/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2723200008
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2723200008.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. J., nar.

XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica, dieťa rodičov: N. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. T. XXX, právne zastúpený: JUDr. Agata
Džačovská, advokátka so sídlom Senica, Hviezdoslavova 315 a G. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R.
J. XXX, právne zastúpená: JUDr. Alena Arbetová, advokátka so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 3A,
o návrhu otca na zníženie výživného a o vzájomnom návrhu matky na zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd znižuje výživné otca na maloleté dieťa N. J., nar. XX.X.XXXX zo sumy 400,- eur na sumu 320,-
eur mesačne s účinnosťou od 3.1.2023, ktoré je otec povinný platiť tak, že sumu 270,- eur ako bežné

výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky a sumu 50,- eur určenú na
tvorbu úspor je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na osobitný účet maloletého
dieťaťa.

II. Vo zvyšku súd zamieta návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa.

III. Súd zamieta návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

IV.SúdtýmmenírozsudokOkresnéhosúduSkalicač.k.9P/67/2020-62zodňa2.6.2021včastibežného
výživného na maloleté dieťa.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 3.1.2023 domáha, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť
na maloleté dieťa N. J., nar. XX.X.XXXX na sumu 200,- eur ako bežné výživné od 1.1.2023. Svoj návrh
odôvodnil tým, že od 1.9.2022 bol nezamestnaný a od 1.11.2022 pracuje v P. G. Y., s.r.o., na základe

čoho došlo k zmene jeho pomerov tak, že nie je schopný platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 400,-
eur.Matkapodanímdoručenýmdňa6.2.2023podalavzájomnýnávrhnazvýšenievýživnéhonamaloleté
dieťa, a to zo sumy 400,- eur mesačne na sumu 450,- eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že maloletá
navštevuje 1. ročník K., čím sa jej zvýšili mesačné náklady na štúdium ako aj na cestovanie. Poukázala
na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť musí slúžiť nielen na uspokojovanie základných potrieb ako
ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, ale aj športové a rekreačné potreby, teda všetkých životných
potrieb, ktoré sú nevyhnutné pre všeobecný telesný a duševný rozvoj a pre prípravu na uplatnenie v

živote.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, potvrdením o návšteve školy, potvrdeniami o príjme
a výplatnými lístkami rodičov, prehľadmi výdavkov, faktúrami, potvrdeniami o platbách, dodatkomk nájomnej zmluve, splátkovým kalendárom, dohodou o preddavkových platbách, oznámením a
rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, poistkou, osvedčením o evidencii motorového
vozidla, kúpnymi zmluvami, pracovnou zmluvou a dodatkom, lekárskymi správami, prehľadom

pracovného času, pokladničnými dokladmi, objednávkami, potvrdeniami o nákladoch na maloletú,
čiastočnými výpismi z účtu otca, výpismi z účtu matky, písomnosťami v cudzom jazyku, správou úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, správou sociálnej poisťovne, správami o povesti, spisom Okresného
súdu Senica sp. zn. SI-9P/67/2020 a zistil tento skutkový stav veci:

3. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 6P/274/2014-53 zo dňa 29.4.2015 bolo rozvedené
manželstvorodičovmaloletéhodieťaťa,pričomvčastiúpravyrodičovskýchprávapovinnostísúdschválil
rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá N. zverená na čas po rozvode manželstva do
osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť výživné v sume 105,- eur a zároveň bol upravený
styk otca s maloletým dieťaťom; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.6.2015. Naposledy bolo o
vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č.

k. 9P/67/2020-62 zo dňa 2.6.2021, ktorým súd zvýšil výživné otca na maloleté dieťa zo sumy 200,- eur
mesačne na sumu 400,- eur mesačne, ktoré sa otec zaviazal platiť tak, že sumu 300,- eur ako bežné
výživné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 20.10.2020 a sumu 100,- eur
určenú na tvorbu úspor vždy do 15. dňa vopred na osobitný účet maloletého dieťaťa, s účinnosťou od
právoplatnosti tohto rozsudku; predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.6.2021.

4. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica súd zistil, že matka za posledných 12 mesiacov
nepoberala žiadne dávky vyplácané sociálnou poisťovňou, pričom otcovi bola za uvedené obdobie
vyplatená dávka v nezamestnanosti v sume 2.152,30 eura. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Senica vyplýva, že matka poberá prídavok na dieťa od 1.1.2023 v sume 60,- eur mesačne a

zároveň je jej vyplácané náhradné výživné od 1.3.2022 doteraz vo výške 110,- eur mesačne. Otec bol
od 1.9.2022 do 31.10.2022 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom od 1.11.2022 bol
vyradený do pracovného pomeru k zamestnávateľovi P. Y. G. Z. Y. s.r.o. F.. Z oznámenia Okresného
riaditeľstva PZ v Skalici zo dňa 14.8.2023 súd zistil, že otec nie je evidovaný ako držiteľ a ani vlastník
motorového vozidla. Z oznámenia Okresného úradu Skalica zo dňa 8.8.2023 súd zistil, že otec nie je

vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti v okrese Y..

5.Zpísomnýchvyjadreníotcaakoajzjehovýsluchuvyplýva,ženanávrhutrvá.Poukázalnanepriaznivé
pracovné podmienky u predchádzajúceho zamestnávateľa v cudzine. Uviedol svoje pravidelné príjmy
a výdavky a vyjadril sa k svojim ďalším majetkovým pomerom. Poukázal na svoj zhoršený zdravotný

stav. Dodal, že od 1.9.2022 platí výživné na maloleté dieťa v sume 200,- eur, dovtedy platil v
zmysle rozhodnutia súdu. Nad rámec výživného neprispieva. S maloletou sa stretáva málo, občas jej
zatelefonuje. Iné vyživovacie povinnosti nemá.

6. Z písomných vyjadrení matky ako aj z jej výsluchu mal súd preukázané, že s návrhom otca na zníženie

výživného nesúhlasí a žiada o zvýšenie výživného. Uviedla, že maloletá od septembra (2022) chodí na
strednú školu, s ktorým štúdiom má zvýšené výdavky, pričom jednotlivé položky odôvodnených potrieb
špecifikovala. Ozrejmila svoje príjmy a výdavky a vypovedala, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť
podľa rozhodnutia súdu do mesiaca august 2022, od septembra posiela 200,- eur (sumu 150,- eur k
rukám matky a sumu 50,- eur na účet dcéry), pričom nad rámec výživného otec neprispieva.

7. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
(ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvaniastriedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej
osobnejstarostlivostiobidvochrodičov,súdmôžeschváliťdohodurodičovovýškevýživnéhoalebomôže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

8. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

9. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa § 78 ods. 1, ods. 2 ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného

možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas,
spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh
otca na zníženie výživného je čiastočne dôvodný a vzájomný návrh matky na zvýšenie výživného je

nedôvodný. V danom konaní sa jedná o zmenu výživného na maloleté dieťa a preto súd v prvom
rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola
podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v
zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na
strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových

pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s
prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa
sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od
zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho

prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami
oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť
nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské
aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri

rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú
v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a
podieľať sa tak na ich všestrannom vývoji, keďže nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto
dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne

zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa
v konkurencii.

13. Súd zistil, že oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu uplynulo len dva
a pol roka (rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 10.6.2021), za ktorý čas došlo k zmene

pomerov na strane povinného otca aj na strane maloletého dieťaťa. V čase poslednej úpravy výživného
bola maloletá žiačkou základnej školy, pričom v školskom roku 2023/2024 je žiačkou 2. ročníka K. G.
v Y. (viď č.l. 57, resp. č.l. 225). S prestupom na vyšší stupeň štúdia maloletej vzrástli náklady jednak
na vzdelávanie (t.j. školské pomôcky, doučovanie a pod.) a jednak na jej starostlivosť v súvislosti
so zabezpečovaním výživy, osobných potrieb, oblečenia a ďalších nevyhnutných potrieb. Na tomto

mieste súd poznamenáva, že prechod medzi jednotlivými ročníkmi a stupňami školského systému
je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane
oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine. V čase posledného rozhodovania boli výdavky na
maloleté dieťa spolu vo výške cca. 194,39 eur mesačne. V súčasnosti sú výdavky na maloleté dieťanasledovné: strava 100,- eur, cestovné 30,- eur, doučovanie 64,- eur, poistenie 32,33 eura, telefón
10,- eur, oblečenie a hygiena 90,- eur, vreckové 20,- eur, ZRPŠ 35,- eur ročne, školské potreby 200,-
ročne, učebnice 65,- eur ročne, výlety 100,- ročne, t. j. v priemere v sume cca. 379,55 eura mesačne.

Okrem toho mala matka v poslednom období (t.j. v období jedného roka) mimoriadne výdavky, a to na
počítačový program 20,- eur, kúpa tlačiarne 51,50 eura a výlet v Paríži 302,- eur. Z uvedeného je zrejmé,
že oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa
spočívajúcej vo zvýšení pravidelných výdavkov (t.j. bez nákupu počítačového programu a tlačiarne, či
výletu v Paríži) o sumu cca. 186,- eur (380,- eur mínus 194,- eur).

14. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka pracuje u
zamestnávateľa Y. R., a.s., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1.000,41 eura (za obdobie
05/2023 - 12/2023), okrem toho poberá rodinné prídavky na jedno dieťa, mesačné výdavky na
domácnosť sú vo výške asi 705,26 eura (príspevok na bývanie rodičom 200,- eur, cestovné 50,- eur,
poistenie 44,59 eura, komunálny odpad 60,- eur ročne, telefón 8,- eur ročne, polročné poistenie na

auto 46,- eur, lieky 20,- eur, strava 300,- eur, oblečenie a hygiena 70,- eur). Okrem maloletej N. nemá
ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V čase posledného rozhodovania boli výdavky matky vo výške 201,87
eura (bez stravy). Zmena pomerov na strane matky spočíva vo zvýšení príjmu, nakoľko pri poslednej
úprave výživného dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 620,- eur, príjem sa zvýšil o sumu cca.
380,- eur (1.000,- eur mínus 620,- eur). K výraznému zvýšeniu prišlo aj na strane výdavkov, ktoré sú

vyššie o sumu cca. 503,- eur (705,- eur mínus 202,- eur).

15. Súd má za to, že na strane povinného otca nastala podstatná zmena pomerov. V čase poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti (v roku 2021) mal príjem 2.000,- eur, v súčasnosti od 1.11.2022 pracuje u
zamestnávateľa P. Y. G. Z. Y. s.r.o. v F., kde dosahuje čistý mesačný príjem 1.264,27 eura (za obdobie

12/2022 - 11/2023, viď č.l. 230). Otec zároveň doložil neoverený preklad potvrdenia o výške príjmu v
cudzine (v Q., viď č.l. 89), z ktorého vyplýva, že za obdobie 1.1.2022 až 31.8.2022 dosiahol u svojho
predchádzajúceho zamestnávateľa hrubý príjem spolu s príspevkom na stravovanie 19.807,66 eura (t.j.
v čistom po odpočítaní dane a odvodov 16.542,75 eura, priemerne na jeden mesiac 2.067,84 eura).
Jeho výdavky sú vo výške 1.022,49 eura mesačne, ktoré pozostávajú z nasledovných položiek - nájom

109,49 eura, plyn 40,- eur, elektrina 20,- eur, poistenie 79,- eur, lízing na auto 299,- eur, TV a internet 75,-
eur, cestovné 60,- eur, strava a oblečenie 250,- eur, náklady na fajčenie cca. 90,- eur mesačne. Súd má
za to, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zníženiu na strane jeho výdavkov (z dôvodu
ukončenia pracovného pomeru v cudzine, s ktorým bol spojené výdavky najmä na cestovanie). V tejto
súvislosti však súd konštatuje, že účastníci konania uvedenú skutočnosť (t.j. zmenu na strane výdavkov

otca) nerozporovali. Od 1.9.2022 platí otec výživné na maloleté dieťa v sume 200,- eur (150,- eur ako
bežné výživné a 50,- eur na úspory). Okrem maloletej N. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býva sám v
nájomnom byte. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani hnuteľnej veci vyššej hodnoty, nemá väčšie úspory.
Je vlastníkom auta, ktoré má na lízing. Je vyučený elektromechanik - údržbár, v súčasnosti v danom
odbore pracuje. Má zhoršený zdravotný stav, konkrétne problémy so zrakom a sluchom (namerané

dioptrické hodnoty na oboch očiach a prevodová strata sluchu I. dx 23,40 %, viď č.l. 87 a č.l. 88), nemá
však v tejto súvislosti zvýšené výdavky. Podľa splátkového kalendára bola posledná splátka lízingu na
auto dňa 21.11.2023 (viď č.l. 36-37), na základe čoho možno konštatovať, že aktuálne príjmy otca sú
vyššie ako výdavky o cca. 541,- eur (1.264,- eur mínus 723,- eur, počítané bez sumy splátky lízingu a
bez sumy výživného).

16. Súd konštatuje, že nie je v schopnostiach a možnostiach otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu v takom rozsahu ako doteraz. Nepribudla mu síce ďalšia vyživovacia povinnosť,
podstatná zmena pomerov však spočíva v znížení jeho príjmu. V čase posledného rozhodovania o
vyživovacej povinnosti mal príjem cca. 2.000,- eur, v súčasnosti je jeho priemerný čistý mesačný príjem

vo výške cca. 1.264,- eur (vypočítaný za obdobie od 12/2022 do 11/2023). Ak by súd vychádzal aj
z príjmu za rok 2022 (s poukazom na argumentáciu matky), jeho priemerný čistý mesačný príjem za
obdobieod1.1.2022do30.11.2023jevsume1.520,-eur(súdvychádzalzneoverenéhoprekladuvýkazu
o dani zo mzdy, viď č.l. 89). Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o rozdiel vo výške 256,- eur. Súd však v
tejtosúvislostikonštatuje,žekpodstatnejzmenepomerovnastraneotcadošloprávezníženímpríjmuod

mesiaca september 2022. Zároveň je potrebné zohľadniť výdavky spočívajúce v platení splátok lízingu
na auto vo výške 299,- eur mesačne (resp. podľa splátkového kalendára v sume 329,49 eur) do mesiaca
november 2023.17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa zo
sumy 400,- eur na sumu 320,- eur mesačne, pričom ďalšími výrokmi vo zvyšku zamietol návrh otca
na zvýšenie výživného a vzájomný návrh matky na zvýšenie výživného. V danom prípade sa jedná

o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od
konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Po zohľadnení všetkých
rozhodujúcich skutočností súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho
rozhodnutia považuje pomery na strane povinného otca, z ktorého dôvodu jeho vyživovaciu povinnosť
znížil, a to o sumu 80,- eur mesačne. Súd uvádza, že o znížení vyživovacej povinnosti rozhodol od

podania návrhu, majúc preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane povinného otca spočívajúcu
v znížení príjmu, ku ktorému došlo pred podaním návrhu (od 1.9.2022, kedy bol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, resp. od 1.11.2022, kedy začal vykonávať pracovnú činnosť u súčasného
zamestnávateľa). Súd má za to, že takto určené výživné je primerané schopnostiam a možnostiam
oboch rodičov ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Hoci je pravdepodobné, že v
prípade zníženia výživného dôjde k zhoršeniu životnej situácie oprávneného z vyživovacej povinnosti, je

potrebné vychádzať z ustanovenia § 62 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého má dieťa znášať životnú
úroveň svojich rodičov.

18. Pokiaľ ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k jeho príjmu, podľa zaužívanej
súdnej praxe sa výška výživného stanovuje ako suma rovnajúca sa 20 % až 30 % z čistého príjmu

povinného rodiča. Takto stanovený podiel z príjmu rodiča je potom určený na výživu všetkých detí, ku
ktorým má tento rodič vyživovaciu povinnosť. V danom prípade súd určil otcovi výživné pre maloletú N.
v rozsahu cca. 25 % z priemerného čistého mesačného príjmu otca (1.264,27 eura), a to s poukazom
na vek maloletého dieťaťa a stupeň štúdia (stredná škola). Bolo takisto potrebné zobrať do úvahy tú
skutočnosť, že celkové mesačné výdavky na maloleté dieťa dosahujú sumu cca. 480,- eur (spolu s

pomernými nákladmi na bývanie 100,- eur), pričom na úhrade nevyhnutných potrieb maloletých detí
majú povinnosť podieľať sa obaja rodičia. Aj v prípade zohľadnenia mimoriadnych výdavkov, ako kúpa
počítačového programu, tlačiarne či zájazdu (po prepočítaní na 12 mesiacov) výdavky na maloleté dieťa
predstavujú sumu 512,- eur. S poukazom na judikatúru (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 88/2017) pri určovaní výšky výživného súd prihliada aj na tú skutočnosť, do akej miery sú potreby

maloletého dieťaťa hradené zo štátnych sociálnych dávok, t.j. v danom prípade z rodinných prídavkov,
ktorých výška je od 1.1.2023 v sume 60,- eur na nezaopatrené dieťa. Po jeho odčítaní zo sumy 512,-
eur sa potom rodičia musia spoločne podieľať na finančnom zabezpečovaní potrieb maloletej sumou vo
výške 452,- eur. Výživné určené otcovi vo výške 320,- eur tak predstavuje výrazne vyšší podiel otca na
úhrade týchto výdavkov (otec 320,- eur vs. matka 132,- eur). Súd však uvádza, že je potrebné zohľadniť,

že v sumách výdavkov na maloleté dieťa nie sú zahrnuté ďalšie náklady súvisiace s výchovou a s
celkovou starostlivosťou o maloleté dieťa, ktoré je povinná zabezpečovať matka či podiel na výdavkoch
súvisiacich s chodom domácnosti (napr. energie a pod.) či na iných ďalších aktivitách súvisiacich s
trávením voľného času maloletého dieťaťa. Takisto však má súd za to, že je nevyhnutné zachovať
doterajšiu životnú úroveň všetkých zúčastnených osôb (t. j. oprávneného dieťaťa aj povinných rodičov),

z ktorého dôvodu rozhodol o znížení len v relatívne minimálnom rozsahu (vzhľadom na doterajšiu výšku
vyživovacej povinnosti).

19. Na strane otca súd prihliadol na výdavky, ktoré nebol povinný vynaložiť. V prvom rade sa jedná
o výdavky súvisiace s fajčením vo výške 90,- eur mesačne. Ďalej bolo preukázané, že dňa 14.1.2022

kúpil otec motorku za kúpnu cenu 13.300,- eur (viď č.l. 86). Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v
Skalici, Okresného dopravného inšpektorátu síce vyplýva, že nie je vlastníkom žiadneho motorového
vozidla, uvedenú skutočnosť (t.j. kúpu motorky) otec potvrdil. Takisto možno uzavrieť, že je vlastníkom
osobného motorového vozidla, ktoré splácal prostredníctvom lízingu, ktorý podľa splátkového kalendára
mal splácať do 21.11.2023 (predmetná správa okresného riaditeľstva PZ je zo dňa 14.8.2023). Súd

konštatuje, že osobné a majetkové pomery otca možno považovať za veľmi dobré, vychádzajúc jednak z
vyššie uvedených skutočností a jednak z toho, že po odpočítaní výdavkov mu zostáva finančná rezerva
vo výške 311,- eur (po započítaní sumy výživného 320,- eur, bez výdavkov súvisiacich s fajčením 90,-
eur, a to na základe výpočtu: príjem 1.264,- eur mínus výdavky 633,- eur mínus výživné 320,- eur).
Na druhej strane za rozhodujúce považoval posúdenie výdavkov maloletej, matkou vyčíslené na sumu

480,- eur. Súd má za to, že ich je potrebné ich považovať za primerané veku a odôvodneným potrebám
maloletej, ktorá navštevuje 2. ročník strednej školy.20. Súd uzavrel, že nemožno konštatovať, že by sa otec úmyselne vzdal výhodného zamestnania, a to
aj napriek tomu, že predchádzajúci pracovný pomer ukončil výpoveďou z jeho strany. Súd má za to, že
pokiaľ by aj neboli porušené pracovné podmienky v cudzine (na čo poukazovala matka odvolávajúc sa

na prehľad pracovného času doložený otcom v cudzom jazyku, viď č.l. 89-91), tvrdenia otca je potrebné
posúdiť ako objektívne (zdravotné dôvody, či snaha tráviť viac času s rodinou). Súd zohľadnil, že otec
má zhoršený zdravotný stav, ako to vyplýva z predložených lekárskych správ, konkrétne problémy
so zrakom a so sluchom (viď lekárske správy zo dňa 22.11.2022, resp. zo dňa 28.11.2022, č.l. 87,
88). Pokiaľ matka argumentovala tým, že uvedenú skutočnosť ako dôvod zmeny pracovného pomeru

nemožno zohľadniť, keďže zdravotné problémy (konkrétne so sluchom) mal otec už od roku 2010
(t.j. už v čase vykonávania práce v cudzine), súd sa s uvedenou argumentáciou nestotožňuje. Súd
má za to, že nepriaznivý zdravotný stav predstavuje objektívnu skutočnosť, na základe ktorej bol
otec oprávnený zmeniť zamestnanie už v skoršom období (t.j. už v čase posledného rozhodovania
o vyživovacej povinnosti). Podľa názoru súdu by nemalo dochádzať k výraznejšej zmene rozsahu
vyživovacej povinnosti, ale je žiaduce zachovanie jej stability za účelom ochrany detí, ktoré nie sú

schopné sa samé živiť. Súd navyše zdôrazňuje, že otec výživné neplatí riadne, ale uhrádza len časť
zo sumy určeného výživného, a to s ohľadom na jeho zárobkové možnosti. Súd dodáva, že rozsudky o
výživnom sú v zmysle § 44 CMP predbežne vykonateľné (t.j. ich doručením). Povinný je teda povinný
platiť súdom stanovené výživné ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku (t. j. nie sú viazané
na jeho právoplatnosť).

21. Súd sa nezaoberal možnosťou vrátenia výživného (a s tým súvisiacim spotrebovaním, resp.
nespotrebovaním výživného), nakoľko výživné bolo určené v sume 320,- eur, t.j. vo vyššej výške, ako
bolo uhrádzané povinným otcom (od mesiaca september 2022 platil výživné vo výške 200,- eur, z toho
vo výške 150,- ako bežné výživné). Napriek uvedenej skutočnosti súd konštatuje, že matka preukázala

spotrebovanie výživného, a to doložením pokladničných dokladov ako aj výpisom z účtu (viď č.l. 103
a nasl., č.l. 161 a nasl.). Čo sa týka výživného na tvorbu úspor, takisto súd nerozhodoval o vrátení
výživného, nakoľko rozhodol o znížení výživného na sumu, akú otec platil na osobitný účet maloletého
dieťaťa (t.j. vo výške 50,- eur, čo potvrdila aj samotná matka).

22. Súd nevykonal dokazovanie úplnými výpismi z účtu otca ako ani výsluchom svedka T. J. v zmysle
návrhu matky, nakoľko v neskoršom priebehu konania na vykonaní uvedených dôkazov netrvala (viď
zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.11.2023 a zo dňa 17.1.2024). V zmysle ustanovenia § 36 CMP
je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného
stavu veci. Súd však konštatuje, že pre rozhodnutie vo veci samej postačovali výpisy z účtu doložené

otcom (t.j. bez výdavkových položiek, viď č.l. 97, č.l. 139 a nasl.). Čo sa týka návrhu na vykonanie
dokazovania svedeckou výpoveďou menovaného T. J. súd poukazuje na skutočnosť, že hoci otec
nevedeljednoznačnýmspôsobomozrejmiťkúpnucenumotorky,zaktorújupredal,nejednalosaovecvo
vlastníctve otca, z ktorého dôvodu bolo preukázanie uvedenej skutočnosti (t.j. za akú cenu bola motorka
predaná) irelevantné.

23. Ďalším výrokom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 9P/67/2020-62 zo dňa 2.6.2021
naposledy upravujúci vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné
účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).