Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-41Cpr/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222212349
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7222212349.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobcu : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX ,

bytom D. XX, XXX XX B., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom,
so sídlom na C. X, XXX XX E., IČO: 42 246 237, proti žalovanému : Východoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, zastúpená Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Rázusova 1, Košice,
IČO: 36 588 725, o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a návrh žalobcu zo dňa 24.6.2024 na prerušenie konania do skončenia konania
a rozhodovania o ústavnej sťažnosti žalobcu zo dňa 12.12.2023 pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne žalobou zo dňa 13.6.2017 doručenou bývalému Okresnému
súdu Košice II pod č.k. 41Cpr/41/2017 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru
žalobcu z dôvodu podľa ust. § 68 ods. l písm b) zákona č. 311/2001 Z.z. , vykonané listom žalovaného

zo dňa 20.4.2017, je neplatné. Zároveň žiadal priznať náhradu mzdy vo výške patriacej mu podľa
pracovnej zmluvy od 16.5.2017 do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. O žalobe bývalý Okresný súd Košice II rozhodol najsamprv rozsudkom sp.zn.
zo dňa 8.11.2017, ktorým žalobu zamietol a žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Krajský súd Košice uznesením sp.zn. 11CoPr/4/2018-2019 zo dňa 28.6.2019 zrušil rozsudok súdu zo
dňa 8.11.2017 a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Následne rozsudkom sp.zn. 41Cpr/41/2017 -527 zo dňa 14.5.2021 po doplnení
dokazovania v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu bývalý Okresný súd Košice II rozhodol
a určil , že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu z dôvodu podľa § 68 ods. l písm. b)
Zákonníka práce , vykonané listom žalovaného zo dňa 20,4,2017, je neplatné. V ďalšom výroku žalobu
o náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie. Vo vyhovujúcej časti žaloby o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zaviazal

žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za žalobu o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru vo výške 99,50 eur. Výrok o vylúčení žaloby o náhradu mzdy na
samostatné konanie, nadobudol právoplatnosť 22.6.2021.4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 5CoPr/6/2021-666 zo dňa 28.9.2022
zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 14.5.2021 , okrem výroku o vylúčení nároku
o náhradu mzdy na samostatné konanie tak, že žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru žalobcu podľa § 68 ods. l písm. b) Zákonníka práce listom žalovaného zo dňa
20.4.2017, zamietol. Priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2022.

5. Uznesením sp.zn. K2-41Cpr/7/2022-85 zo dňa 16.6.2023 Mestský súd Košice

zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR v dovolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5CoPr/62021-666 zo dňa
28.9.2022.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 7CdoPr/10/2023 zo dňa
27.9.2023 dovolanie žalobcu odmietol. Uznesenie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť dňa

27.10.2023 .

7. Vylúčená časť nároku o náhradu mzdy na samostatné konanie je ďalej vedená na
Mestskom súde Košice pod sp.zn. K2-41Cpr/7/2022.

8. Po tom, čo Najvyšší súd SR dovolanie žalobcu odmietol, dňa 9.5.2024 súd vytý-
čil pojednávanie vo veci na deň 26.6.2024.

9. Pred pojednávaním výzvou zo dňa 10.5.2024 súd vyzval právneho zástupcu
žalobcu na dispozíciu s návrhom, a to vzhľadom na skutočnosť, že uznesením NS SR

sp.zn.CdoPr/10/2023-794 zo dňa 27.9.2023 NS SR odmietol dovolanie žalobcu v právnej veci žalobcu
B. C. proti žalovanému Východoslovenská vodárenská spoločnosť o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Zároveň súd prezentoval právny názor, že žaloba o náhradu mzdy je nedôvodná,
keďže žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola právoplatne zamietnutá.

10. Keďže sa jedná o spor so slabšou stranou, následne ďalšou výzvou zo dňa
18.6.2024 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu resp. urgoval právneho zástupcu žalobcu z dôvodu
hospodárnosti konania na dispozíciu s návrhom (keďže neexistuje hmotnoprávna podmienka pre
konanie o náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru).

11. Napriek tomu, že ústavnú sťažnosť žalobca podal ešte 12.12.2023, až v podaní zo
dňa 24.6.2024 žalobca súdu túto skutočnosť oznámil a žiadal konanie o náhradu mzdy prerušiť do
skončenia konania a rozhodovania o Ústavnej sťažnosti žalobcu zo dňa 12.12.2023 pred Ústavným
súdom SR. K podaniu žalobca predložil potvrdenie, že dňa 12.12.2023 doručil Ústavnému súdu SR
ústavnú sťažnosť. V podaní zo dňa 26.6.2024 súdu oznámil, že vo veci bol podaný aj návrh na vydanie

dočasného opatrenia, o ktorom Ústavný súd dosiaľ nerozhodoval. Zároveň uviedol, že vec je vedená
pod evidenčným číslom Rvp 3068/2023.

12. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa Zákonníka práce zák.č. 311/2001 Z.z.
nasledovne :

13. Podľa ust. § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

14.Podľa ust. § 165 ods. l CSP, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje
súd v konaní i bez návrhu.

15.Podľa ust. § 165 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony. Plynúce
procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

16. Podľa ust. § 79 ods. l Zákonníka práce, ak dal zamestnávateľ zamestnancovi
neplatnú výpoveď alebo s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovnýpomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi
poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku

odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu
zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

17.Podľa ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala
zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa

jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy
za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná
najviac za čas 36 mesiacov.

18.Podľa ust. § 134 ods. l Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne
účely (ďalej len priemerný zárobok) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na

výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa časť neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku.

19.Podľa ust. § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny
štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje
vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas
celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa ust. § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový
zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný
hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje

na najbližší eurocent nahor.

21.Podľa ust. § 129 ods. l Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné
obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej
zmluve nedohodlo inak.

22. Súd konštatuje, že ustanovenie § 79 Zákonníka práce má kogentnú povahu a preto sa účastníci
právneho vzťahu od jeho znenia nemôžu odchýliť. Zmyslom tohto ustanovenia je upraviť práva
a povinnosti účastníkov pracovného pomeru v dobe, začínajúcej dňom, keď sa mal pracovný pomer
skončiť na základe neplatného skončenia pracovného pomeru najneskôr do dňa, keď súd svojim

právoplatným rozhodnutím určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa výpoveďou alebo iným zákonom stanoveným spôsobom je neplatné,
len ak bola jeho neplatnosť určená právoplatným súdnym rozhodnutím.

23. Predmetom žaloby je náhrada mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru. Súd

konštatuje, že v danej veci nie je splnená hmotnoprávna podmienka postupu podľa ust. § 79 Zákonníka
práce. Nie je daný základ nároku na náhradu mzdy, t.j. absentuje právoplatné súdne rozhodnutie,
ktoré by konštatovalo, že skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného je neplatné. V danom
prípade Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 5Copr/6/2021 -666 zo dňa 28.9.2022 zmenil
rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 14.5.2021 a žalobu zamietol. Následne Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením sp.zn.7CdoPr/10/2023 zo dňa 27.9.2023 taktiež dovolanie žalobcu
odmietol. Keďže v danom prípade bol nárok žalobcu v celom rozsahu právoplatne zamietnutý, súd
nemal preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky, t.j. keďže neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré
by určilo neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, preto súd žalobu
zamietol.

24. V podaní zo dňa 24.6.2024 žalobca žiadal prerušiť toto konanie o náhradu mzdy do
skončenia konania a rozhodnutia o ústavnej sťažnosti žalobcu zo dňa 12.12.2023 pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky. V podaní zo dňa 25.6.2024 právny zástupca žalobcu upresnil, že ústavnásťažnosť je vedená pred Ústavným súdom SR pod č. Rvp 3068/2023 a sťažnosť nebola predbežne
prerokovaná.

25. Žalovaný v podaní zo dňa 25.6.2024 s navrhovaným prerušením konania do skončenia konania
a rozhodnutia o ústavnej sťažnosti nesúhlasil.

26. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania a rozhodnutia o ústavnej sťažnosti
žalobcuzodňa12.12.2023 zamietol. Kdôvodomzamietnutianávrhunaprerušeniekonaniasúduvádza.

27. Nová právna úprava rovnako ako doterajšia úprava v Občianskom súdnom poriadku rozlišuje
medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené
v ustanovení § 162 CSP. Osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163
a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP. Prerušenie
konania je v tomto prípade na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná

možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení,
pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania
predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. V danej veci podľa názoru súdu dôvod
na prerušenie konania uvedený žalobcom nie je dôvodom pre obligatórne prerušenie konania (§
162 ods .1 písm. a/-e/ CSP), nie je však ani dôvodom pre prerušenie konania podľa § 164 CSP.

Prerušením konania bez splnenia zákonných predpokladov sa zasahuje do práv strán sporu, keďže
počas prerušenia sa podľa § 165 ods. 2 CSP nevykonávajú pojednávania a neplynú ani lehoty.
Nedôvodné prerušenie konania zasahuje predovšetkým do práva strany na prerokovanie veci bez
prieťahov. Podľa názoru súdu by prípadné prerušenie konania do konania a rozhodnutia o ústavnej
sťažnosti mohlo byť zbytočným prieťahom v konaní, čím by sa minul účinok rýchlej a účinnej ochrany

strán sporu. Z uvedených dôvodov preto návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

28. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku , o nároku na náhradu
trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

29.Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30.Vkonaníbolžalovanýúspešnývcelomrozsahu.O náhradetrovkonaniasúdrozhodolvsúladesust.
§ 262 ods. 1,2 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému priznal plnú
náhradu trov konania, keďže bol v spore v celom rozsahu úspešný. V danom prípade súd nevzhliadol
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. 257 CSP.
31.Ovýšketrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepo právoplatnostirozhodnutia, ktorýmsakonanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestský súd Košice v 2 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. l) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje z a nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP). Rozsah , v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) týkajú sa procesných podmienok,
b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadeného súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.