Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220010059
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6220010059.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,
PhD., LL.M. a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Petra Hunáka, PhD., na neverejnom zasadnutí dňa
23. októbra 2024 v trestnej veci odsúdeného A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 3 Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, pracovisko
Veľký Krtíš sp. zn. VK-10T/22/2023 zo dňa 29.07.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš,
sp. zn. VK-10T/22/2020 zo dňa 29.07.2024.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. VK-10T/22/2023 zo dňa 29.07.2024 samosudca Okresného súdu Lučenec,
pracovisko Veľký Krtíš podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona nariadil odsúdenému A. B. vykonať
trest odňatia slobody vo výmere dva roky nepodmienečne, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom

Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/22/2020 zo dňa 06.04.2020. Podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona súd odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, a to podaním doručeným
okresnému súdu dňa 30.08.2024 a doplneným podaním prostredníctvom svojho obhajcu, doručeným

okresnému súdu dňa 21.10.2024. Argumentoval tým, že skúšobná doba v zmysle trestného rozkazu
začala plynúť dňa 08.04.2020. Okresný súd Lučenec však o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej
dobe rozhodol na verejnom zasadnutí až dňa 29.07.2024, kde vydal napadnutého rozhodnutie. Uvedené
znamená, že okresný súd neprijal napadnuté rozhodnutie v rámci prekluzívnej lehoty v zmysle § 52
ods. 2 Trestného zákona, ale až po jej uplynutí dňa 29.07.2024. Okresný súd vo veci ne/osvedčenia
sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, stanovenej mu trestným rozkazom

nariadil verejné zasadnutie na deň 20.03.2024, avšak toto bolo odročené z dôvodu, že sa pátralo
po pobyte odsúdeného, keďže sa nemal zdržiavať na adrese bydliska. Pobyt bol následne vypátraný
dňa 26.03.2024, kedy na základe doručenia OO PZ Veľký Krtíš prevzal písomnosť okresného súdu.
V kontexte vyššie uvedeného je podľa jeho názoru z hľadiska možného naplnenia dispozície právnej
normyvzmysle§52ods.2Trestnéhozákonanamiesteotázka,čiodsúdenýmalvinunatom,žeokresný
súd „nestihol“ vydať napadnuté rozhodnutie do uplynutia prekluzívnej lehoty. V tejto súvislosti poukázal

na to, že zo správy probačnej a mediačnej úradníčky zo dňa 03.05.2023 je zrejmé, že už v danom
čase deklaroval, že sa dlhodobo nenachádza na území Slovenskej republiky, pričom dlhodobo žije a
pracuje v Českej republike v meste Karviná. Zároveň v probačnej správe je uvedený aj jeho aktuálny
telefonický kontakt. Okresný súd mal preto možnosť v dostatočnom časovom predstihu zistiť a preveriť
jeho aktuálny pobyt. O tom, že mu bolo možné písomnosti okresného súdu doručovať pomerne rýchlo
svedčí aj skutočnosť, že už 26.03.2024, teda šesť dní od odročeného verejného zasadnutia, mu bola

prostredníctvom OO PZ Veľký Krtíš doručená písomnosť okresného súdu v tejto veci. Inými slovami, nie
je možné brať na jeho ťarchu, že okresný súd začal aktívne konať (prvá písomnosť mu bola v tejto veciexpedovaná zo strany okresného súdu až dňa 22.02.2024), tesne pred uplynutím prekluzívnej lehoty na
prijatie napadnutého rozhodnutia. Uvedené je podľa jeho názoru zvýraznené o to viac, že okresný súd
disponoval v rozhodnom čase jeho aktuálnym telefonickým kontaktom. Zároveň dodal, že nebolo ani

žiadnym spôsobom preukázané, že by sa vedome vyhýbal preberaniu písomností zo strany súdu. Mal za
to, že on nemal vinu na tom, že okresný súd „nestihol“ vydať napadnuté rozhodnutie v rámci prekluzívnej
doby, ale až po jej uplynutí. Okresný súd Lučenec nevydal napadnuté rozhodnutie v prekluzívnej lehote,
na základe čoho potom platí zákonná domnienka v zmysle § 52 ods. 2 Trestného zákona, že odsúdený
sa v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia osvedčil.

V ďalšej časti sťažnostných dôvodov poukázal aj na nemožnosť aplikácie ust. § 52 ods. 3
Trestného zákona. Odsúdený mal za to, že v jeho veci bol okresný súd za účelom možnej aplikácie
ustanovenia § 52 ods. 3 Trestného zákona povinný obligatórne prihliadať len a výlučne na prípadné
trestné stíhanie vedené na území Slovenskej republiky, čo však nie je jeho prípad. Okresný súd v
rámci napadnutého rozhodnutia síce uvádza, že napadnutého rozhodnutie vydal prioritne z dôvodu, že

odsúdený mal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uloženej mu trestným rozkazom, spáchať
trestný čin v Českej republike. Na druhej strane však z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva,
že táto skutočnosť mala pre okresný súd význam len z hľadiska naplnenia dispozície právnej normy v
zmysle § 52 ods. 1 Trestného zákona a nie na účely aplikácie ustanovenia § 52 ods. 3 Trestného zákona.

Ďalej zdôraznil, že okresný súd sa v rámci napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal
so skutočnosťou, že v tejto veci rozhodoval po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 52 ods. 2
Trestného zákona a už vôbec sa nevysporiadal s možnou aplikáciou ustanovenia § 52 ods. 3 Trestného
zákona, ktorá by v prípade vydania napadnutého rozhodnutia mohla eventuálne tvoriť jeho zákonný
podklad, čím možno považovať napadnuté rozhodnutie tiež za arbitrárne a nepreskúmateľné. Poukázal

aj na výnimočné okolnosti, kedy môže súd ponechať podmienečené odsúdenie s probačným dohľadom
vplatnosti.Vtejtosúvislostizdôraznil,ženaslobodemávytvorenésilnéekonomickéasociálnezázemie,
plní si všetky povinnosti a so svojimi deťmi má vytvorené silné citové puto, pričom deti majú u neho
vytvorené vlastné zázemie. Jeho súčasná partnerka potvrdila, že žije riadny a usporiadaný život, je
zodpovedný a spoľahlivý. Vytvoril si aj silný citový vzťah s jej dcérou. Ku dňu 23.07.2024, pred vydaním

napadnutého rozhodnutia (ktoré bolo vydané dňa 29.07.2024), si splnil povinnosť mu uloženú trestným
rozkazom a uhradil celé dlžné výživné.

Na základe všetkých doteraz uvedených skutočností, preto navrhol, aby krajský súd vydal uznesenie,
ktorým v zmysle § 194 ods. 1 Trestného poriadku zruší napadnuté uznesenie a vec okresnému súdu

vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Alternatívne odsúdený navrhol, aby krajský súd vydal uznesenie,
ktorým v zmysle § 194 ods. 1 Trestného poriadku zruší napadnuté uznesenie a v spojení s § 52 ods. 1
písm. a) Trestného zákona ponechá probačný dohľad v platnosti, predĺži probačný dohľad o dva roky
a podľa § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona prikáže odsúdenému v skúšobnej dobe podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku

alebo inému výchovnému programu

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd na základe podanej sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia a
tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného možno považovať za
dôvodnú.

Z predloženého trestného spisu krajský súd zistil, že A. B. bol trestným rozkazom Okresného súdu
Veľký Krtíš sp. zn. 10T/22/2020 zo dňa 06.04.2020 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dva
roky s podmienečným odkladom na tri roky, uloženým probačným dohľadom a povinnosťou zaplatiť
dlžné výživné v skúšobnej dobe. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 06.04.2020, ktorá právna

skutočnosť bola určujúcou pre začatie plynutia skúšobnej doby a táto uplynula dňa 06.04.2023.

Okresný súd mal náležite preukázané, že odsúdený bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, naposledy
rozsudkom Okresního soudu Karviná sp. zn. 1 T 160/2023 zo dňa 23.01.2024 za úmyselný trestnýčin ublíženia na zdraví a za trestný čin výtržníctva. Skutku, za ktorý bol odsúdený uznaný za vinného
sa dopustil dňa 03.11.2022, teda nepochybne počas plynutia skúšobnej doby z trestného rozkazu
Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/22/2020 zo dňa 06.04.2020. Zo spisového materiálu ďalej

vyplýva, že ku koncu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, teda ku dňu 06.04.2023 odsúdený
nezaplatil dlžné výživné.

Podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval
podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil;

inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.
Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci
odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a
súčasne môže
a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2,

b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo
c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Podľa § 52 ods. 2 Trestného zákona, ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie

podľa odseku 1 bez toho, že by na tom mal odsúdený vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Podľa § 52 ods. 3 Trestného zákona, rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch
rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by odsúdený mal
na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin

spáchaný v skúšobnej dobe.

Citované ustanovenie § 52 ods. 2 Trestného zákona upravuje prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej môže
súd rozhodnúť o tom, že sa odsúdený neosvedčil. Táto lehota je jeden rok od uplynutia skúšobnej doby,
pričom pokiaľ súd v rámci tejto lehoty nerozhodne bez toho, aby mal na tom odsúdený podiel viny (napr.

z dôvodu, že si nepreberal zásielky na mieste trvalého bydliska, kde sa aj skutočne zdržiaval, príp. sa
nedostavil na predvolanie na súd), nastáva tzv. osvedčenie zo zákona. Po márnom uplynutí jednoročnej
lehoty sa má za to, že odsúdený sa osvedčil, a to aj v prípade, ak by inak boli splnené podmienky na
nariadenie výkonu trestu odňatia slobody.

Je nepochybné, že odsúdený počas skúšobnej doby spáchal mimo územia Slovenskej republiky
úmyselné trestné činy, z toho jeden závažnejší trestný čin proti životu a zdraviu, za ktoré bol odsúdený,
teda ide o skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že v skúšobnej dobe neviedol riadny život. Vzhľadom
k tomu, že okresný súd rozhodoval dňa 29.07.2024 a rok od skončenia určenej skúšobnej doby uplynul
dňa 06.04.2024, v danom štádiu konania by už neprichádzalo do úvahy rozhodnutie o neosvedčení

sa odsúdeného v určenej skúšobnej dobe, resp. vrátenie veci okresnému súdu na nové konanie
a rozhodnutie, pretože nové meritórne rozhodnutie súdu, či už prvostupňového alebo sťažnostného,
by bolo bez zavinenia odsúdeného (keďže krajský súd nevzhliadol žiadne skutočnosti, ktoré by
zakladali vinu odsúdeného na nedodržaní prekluzívnej lehoty zo strany okresného súdu) vydané po
zákonom stanovenej lehote. U odsúdeného preto napriek zisteniam odôvodňujúcim rozhodnutie o jeho

neosvedčení sa v určenej skúšobnej dobe v zmysle § 52 ods. 1 Trestného zákona, nastala dňom
nasledujúcim po uplynutí skúšobnej doby zákonná fikcia osvedčenia.

V tejto súvislosti krajský súd ďalej poukazuje aj na nemožnosť aplikácie ustanovenia § 52 ods. 3
Trestnéhozákona,keďžeodsúdenýbolsícetrestnestíhanýpočasplynutiaskúšobnejdobyvinejtrestnej

veci, avšak v Českej republike, pričom v Trestnom zákone absentuje ustanovenie, ktoré by zakladalo
obligatórnu povinnosť súdu prihliadať aj na trestné stíhanie vedené mimo územia Slovenskej republiky
v zmysle § 52 ods. 3 Trestného zákona. Žiada sa však pre úplnosť dodať, že súd v zmysle § 7b ods. 2
Trestného zákona na účely trestného konania, a teda aj rozhodnutia o osvedčení, resp. neosvedčení sa
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, obligatórne prihliada na právoplatné odsúdenie súdom

inéhočlenskéhoštátuEurópskejúnie,akobybolovydanénaúzemíSlovenskejrepubliky,akbolovydané
pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.Záveromkrajskýsúdakcentuje,žeokresnýsúdoneosvedčenísaodsúdenéhoanariadenívýkonutrestu
odňatia slobody rozhodol navyše podľa nesprávneho zákonného ustanovenia, a to podľa § 50 ods. 4
Trestného zákona.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne pomerom hlasov 3:0

(§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.