Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. január 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Csp/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224202090
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202090.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Všeobecná úverová banka,

a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpeného Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o zaplatenie 478,33
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 387,-eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 387,-eur od 21.09.2023 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 49,66 %, o výške ktorých
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.07.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 478,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.12.2021
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzatvoril dňa
18.12.2020 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku
vo výške 492,-eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (nábytok) tak, že kúpna

cena tovaru bola 558,-eur, žalovaná pri podpise zmluvy uhradila z nej akontáciu vo výške 66,-eur a na
zvyšok kúpnej ceny bola jej poskytnutá pôžička - viazaný spotrebiteľský úver. Pôžičku mala žalovaná
podľa tvrdenia v žalobe splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 15,-eur až do celkovej
sumy pôžičky vo výške 720,-eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaná na vrátenie pôžičky zaplatila
len sumu 105,-eur a keďže porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami
riadne a včas, dňa 22.10.2021 ju žalobca vyzval listom – predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných
splátok a upozornil ju, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver

zosplatniť. Keďže k úhrade dlžných splátok podľa tvrdenia v žalobe nedošlo, dňa 20.12.2021 žalobca
úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 22.12.2021- oznámením o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru, pričom žalovaná dlžné splátky neuhradila a jej dlh ku dňu podania žaloby
predstavuje 478,33 eur. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe, k zosplatneniu došlo v súlade s článkom
10.2 zmluvných podmienok, po márnom uplynutí dostatočne dlhej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu
k splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Zmluvné
podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru (bez doručenky).3. Výzvou zo dňa 05.08.2024 súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval, aby v lehote
15 dní doplnil rozhodujúce skutočnosti a skutkové tvrdenia tak, že uvedie, či a ako bola pred uzavretím
zmluvyskúmanábonitažalovanej,jejschopnosťsplácaťúver,nazákladeakýchdokladovbolaskúmaná,

ak bola skúmaná a aby predložil všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita
žalovanej.

4. Žalobca k výzve súdu sa vyjadril tak, že uviedol údaje, z ktorých vychádzal pri prepočte schopnosti
splácať úver, kde vychádzal z akceptovaného príjmu 576,-eur preukázaného Rozhodnutím ÚPSVaR

o peňažnom príspevku na opatrovanie. Uviedol, že vychádzal zo životného minima žiadateľa 214,83 eur,
životného minima všetkých nezaopatrených detí 0,-eur, mesačných splátok existujúcich úverov vo výške
126,-eurzistenýchdopytomdoregistraafinančnejrezervy(príjem–výdavky)235,17eur.Podľatvrdenia
žalobcu, nakoľko výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako je výška schválenej
splátky, žiadosť bola schválená. Poukázal na to, že žalovaná žiadnym spôsobom neinformovala ho
o zmene finančných pomerov, ktoré by jej znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru a nebola z jej

strany ani prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a dohodol
so žalovanou nové podmienky splácania. Tiež poukázal na pasivitu žalovanej v spore.

5. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s vyjadrením žalobcu, prílohami k žalobe a výzvou vyjadriť sa
k nej do vlastných rúk doručená bola dňa 04.12.2024, písomne nevyjadrila.

6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-eur, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd
v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol

verejnevyhlásenýdňa17.01.2025,miestoačasjehoverejnéhovyhláseniabolivsúladesust.§219ods.
3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 10.01.2025 a súčasne na webovej stránke súdu
na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením sa

s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich
nebolo žalovanou namietané, ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné, či neúčelné a sama žalovaná
žiadne dôkazy neoznačila, ani nepredložila, oboznámením sa s obsahom odpovede na lustráciu
žalovanej v REGOB SR (§ 295 CSP) a zistil tento skutkový stav:

8. Žalovaná, ktorej žaloba bola riadne doručená, nepoprela skutkové tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy
a poskytnutí jej tam uvedenej sumy peňažných prostriedkov, toto preto súd v súlade s ust. § 151 ods. 1
CSP považoval za nesporné. Z obsahu zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.12.2020
predloženej žalobcom (č.l. 21 až 23 spisu) súd zistil, že žalobca zastúpený sprostredkovateľom OKAY
Slovakia, spol. s r.o. a žalovaná uzavreli písomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného

spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 492,-eur za účelom úhrady časti kúpnej ceny za žalovanou
kupovaný tovar. Kúpna cena tovaru bola 558,-eur, žalovaná z nej pri uzavretí zmluvy hradila akontáciu
vo výške 66,-eur a na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny vo výške 492,-eur bol jej poskytnutý úver. Žalovaná
mala tento úver podľa zmluvy splatiť 48 mesačnými splátkami. V zmluve je uvedené, že splátky sú vo
výške 15,-eur a že splatnými sú vždy k 20. dňu v mesiaci s prvou splátkou splatnou 20.01.2021 a že

celková čiastka je 720,-eur, celkové náklady spotrebiteľa že sú 228,-eur. Súčet žalovanej poskytnutej
sumy 492,-eur a celkových nákladov spotrebiteľa 228,-eur zodpovedá sume uvedenej ako celková
suma, t. j. sume 720,-eur. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve bola 22,47 % s tým, že ide o sadzbu
fixnú, ako RPMN je tam uvedené 22,47 %. Ako spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedené – poštová
poukážka. Na spodnej časti formulára zmluvy je uvedené, že zmluva bola podpísaná dňa 18.12.2020.

9. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti obsahujúcej údaje o klientovi uvedené, že tá predkladala pri jej
uzavretí ako doklady len občiansky preukaz, rozhodnutie o priznaní (alebo znížení/zvýšení) príspevku za
opatrovanie a potvrdenie z pošty dokladujúce príjem opatrovateľského príspevku. V zmluve je uvedené,
že žalovaná je vydatá, že nemá žiadne nezaopatrené dieťa, že býva vo vlastnom byte/dome, že je

opatrovateľka a že jej príjmom je suma 576,-eur mesačne. Žiaden priestor pre vyplnenie údajov o výške
mesačných finančných výdavkov (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) a iných mesačných výdavkov
žalovanej (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón, lieky) tam nie je a tieto údaje tam nie sú.10. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo XXXXXXXX predloženého žalobcom súd
zistil, že je tam priestor pre zaznamenávanie dátumov a výšky úhrad splátok úveru žalovanou, pričom
z neho vyplýva, že žalovaná na samotný úver zaplatila okrem akontácie len 7 splátok po 15,-eur, a to

prvú dňa 21.01.2021 a poslednú dňa 21.07.2021. V prehľade je zaznamenané zosplatnenie úveru dňa
20.12.2021. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že žalovanej boli vyúčtované k zaplateniu aj „pokuty“
vo výške 72,10 eur, ktoré žalobca v žalobe si neuplatnil.

11. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 22.10.2021, ktorý podľa dokladu o

doručovaní na rube č.l. 63 spisu žalovanej doručený bol dňa 28.10.2021, žalobca žalovanej oznámil, že
na zmluve zo dňa 18.12.2020 číslo XXXXXXXX eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 45,-
eur, ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak do 05.12.2021 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver
zosplatniť. Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.12.2021
žalobca žalovanej oznamoval, že jej dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz s tým,
že dlžná suma je 478,39 eur.

12. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho,
že žalobca je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti)
zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Predmetom zmluvy, ako je to v nej aj výslovne
uvedené, bolo dojednanie viazaného spotrebiteľského úveru, jednalo sa o spotrebiteľský úver, preto súd

pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej
úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

13. Vzhľadom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinné od 5.12.2018 zaoberal sa súd najskôr

otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je premlčané, pričom zistil,
že premlčané nie je.

14. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

15.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

17. Vychádzajúc zo skutočnosti, že dohodnuté bolo plnenie v mesačných splátkach, z ktorých prvá
splatná bola 20.01.2021, pričom žalovaná uhradila len splátky za január až júl 2021 a ďalšie splátky

už neuhradila a žaloba bola podaná dňa 25.07.2024, je zrejmé, že prvou nezaplatenou splátkou, pre
nesplnenie ktorej sa najskôr mohol stať zročným celý dlh (a ktorá sa aj samostatne mohla premlčať
ako prvá), je splátka splatná dňa 20.08.2021, teda splátka za august 2021, nárok na zaplatenie ktorej
mohol žalobca na súde uplatniť najskôr dňa 21.08.2021. Preto žaloba bola dňa 25.07.2024 podaná pred
uplynutím trojročnej premlčacej doby a právo žalobcu ani v časti premlčané nie je. Žalobe však nebolo

možné vyhovieť v celom rozsahu, lebo podľa názoru súdu jednalo sa v danom prípade o bezúročný
a bezpoplatkový úver.

18. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu ku

dňu uzavretia zmluvy 18.12.2020 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o

spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o
kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný
celok.20. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

21. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

23. Podľa § 7 ods.4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch
aúverochnabývaniepodľaosobitnéhopredpisutak,abybolisplnenépodmienkypodľaodsekov16a17.

24. Podľa § 7 ods.16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

25. Podľa § 7 ods.17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

26. Podľa § 7 ods.19 a 20 ZoSÚ vpodľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:

a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

27. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške

celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku

19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v
Sociálnej poisťovni,17ab), a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácaťspotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

28. Podľa § 7 ods. 28 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely výpočtu ukazovateľa
schopnosti splácať spotrebiteľský úver zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to najmä z dôvodu
očakávaného začatia poberania starobného dôchodku17te) počas doby splácania úveru.

29. Podľa § 9 ods.2 písm. h) ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

30. Podľa § 11 ods.1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

31. Podľa § 11 ods.2 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 18.12.2020 ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

32. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať
z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to jednak s poukazom na § 11 ods. 1 (pre nesprávne
uvedený údaj o RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. h/ ZoSÚ) a tiež z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť

riadne a v súlade so zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny,
úrokov a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým
na základe údajov o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení
úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný

úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj
v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto
získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých

je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto
nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho
vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

33.Vychádzajúczožalobcompredloženýchdôkazovsúdkonštatuje,ževdanomprípadeveriteľposkytol

žalovanej úver napriek tomu, že nepreukázal, že by mal náležite, teda s odbornou starostlivosťou
preverenú výšku jej výdavkov a rodinný stav. Žalobca predložil súdu prepočet schopnosti splácať úver
u žalovanej, pri ktorom vychádzal z toho, že žalovaná je slobodná a nemá žiadne nezaopatrené dieťa,
a preto vychádzal z výšky životného minima na jednu osobu (žalovanú) 214,83 eur, čím podľa žalobcu
žalovaná vzhľadom na jej akceptovaný príjem 576,-eur bola dostatočne bonitná na splácanie úveru.

Žalobca však neuviedol, nepreukázal, ale ani netvrdil, na základe čoho mal za to, že žalovaná je
slobodná a nemá žiadne nezaopatrené dieťa, keď v zmluve je údaj, že je vydatá, čomu zodpovedá aj
obsah odpovede na lustráciu žalovanej v Registri obyvateľov SR (§ 295 CSP), z ktorej zároveň vyplýva,
že žalovaná v čase uzavretia zmluvy mala 4 maloleté deti (roky narodenia 2012, 2013, 2015, 2020).Minimálne o jednom z nich (maloletý B., nar. v roku 2013) žalobca aj preukázateľne vedel, lebo je
to uvedené v Rozhodnutí ÚSVaR v Bardejove, ktoré sám predložil na dôkaz výšky opatrovateľského
príspevku poberaného žalovanej, ktorá ho poberala práve za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutého

maloletého syna. Keďže napriek týmto žalobcovi známym údajom (že žalovaná je vydatá a že má
minimálne jedno dieťa) nezohľadnil výdavky na tieto osoby (aspoň životné minimum) do výdavkov
žalovanej,nekonalsodbornoustarostlivosťou.Žalobcanepredložilžiadendôkaz,zktoréhobyvyplývalo,
že údaj o nulovom počte nezaopatrených detí uviedla mu sama žalovaná. Z dokladov predložených
žalobcom absolútne nevyplýva, žeby žalovaná bola dopytovaná na svoj rodinný stav, počet detí a svoje

výdavky. Žiadne také údaje v dokladoch predložených žalobcom nie sú. Keďže žalobca nepreukázal ani
len dopyt na tieto údaje týkajúce sa rodinného stavu a výdavkov žalovanej, relevantné pre posúdenie
bonity, resp. akceptoval vzájomne sa vylučujúce údaje, že je vydatá a na druhej strane, že nemá
žiadnu spoločne posudzovanú osobu na účely životného minima, je vylúčený záver o postupe veriteľa
s odbornou starostlivosťou (k tomu podporne napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
8CoCsp/10/2023, bod 11 odôvodnenia). Aj vzhľadom na uvedené rozpory bolo mimoriadne dôležité

preverenie deklarovaných údajov. Žalobca nepredložil žiadnu listinu, z ktorých by vyplývalo, že dané
údaje mu uviedla žalovaná, teda aby bolo verifikované, že neboli zahrnuté do prepočtu len preto, aby
mohol byť poskytnutý úver. Nakoľko podľa žalobcom predloženého výpočtu aj pri údaji o životnom
minime len na jednu osobu (žalovanú) ostávala jej finančná rezerva iba 235,17 eur, bolo mimoriadne
dôležité preveriť každú jednu zložku povinne preverovaných údajov, nakoľko pri zohľadnení skutočnej

výšky životného minima na žalovanú, jej manžela a jej 4 nezaopatrené deti (214,83 eur ako životné
minimum žalovanej, 149,87 eur ako životné minimum na ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú
osobu a 4 x 98,08 eur ako životné minimum na jej nezaopatrené deti ) by údaj o výdavkoch (757,02
eur) vzhľadom na akceptovaný príjem žalovanej (576,-eur) signalizoval, že žalovaná nie je bonitná
na splácanie splátky úveru 15,-eur mesačne. Žalobca navyše predložil výsledky dopytu do SRBI,

z ktorých vedel, že žalovaná mala 7 odmietnutých žiadosti o úver (aj na úvery v sume nižšej ako
bol nakoniec poskytnutý), preto bola mimoriadna odborná starostlivosť pri preverení bonity kľúčová.
Pre súkromný subjekt je preverovanie rodinného stavu spotrebiteľa zaiste vo veľkej miere viazané na
údaje poskytnuté mu k tomu samotným spotrebiteľom, práve preto však bolo kľúčové, aby žalobca
preukázal že sa na tieto údaje u žalovanej dopytoval a že údaj o nulovom počte nezaopatrených

detí, ktorý je uvedený v zmluve pochádza od žalovanej a že nebol do zmluvy uvedený len preto,
aby žalovanej úver mohol byť poskytnutý. Keďže to preukázané nebolo, nebola preukázaná náležitá
odborná starostlivosť pri preverovaní výdavkovej zložky a rodinného stavu žalovanej. Hoci si v zásade
každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru
podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých

okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa,
pričom zákon v § 11 ods.2 ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto

postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019, najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku ).
34. Také posúdenie bonity, ako tu prezentoval žalobca, podľa zákona nestačí. Nestačí mať preukázaný
len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch
a rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Za hrubé porušenie

povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na
údaje z príslušnej databázy alebo registra. Podľa obsahu zmluvy veriteľ od žalovanej žiadne doklady
o výdavkoch nežiadal. Vychádzanie len z príjmu a navyše nezohľadnenie vyživovacej povinnosti je
vo vzťahu ku komplexnému posúdeniu bonity žalovanej nepostačujúce. Nebol produkovaný žalobcom

jediný dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, to jest výdavky žalovanej (nielen finančné).
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch. Povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa (§ 7 ods.1 ZoSÚ) a spotrebiteľ je povinný
potrebné údaje veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa (§ 7 ods.2 ZoSÚ), preto žalobca mal preukázať,

že skutočne žiadal údaje o výdavkoch žalovanej a že tieto aj náležite preveril. Zo žalobcom predložených
listín nevyplýva, či a aké mala žalovaná výdavky. Žalobca vychádzal len z toho, že žalovaná má aktuálne
iné úvery a splátky vo výške 126,-eur, ale neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o skúmanie ostatných
výdavkov a rodinného stavu žalovanej pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Pokiaľ veriteľ nepoznácelkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať
požadovaný úver. Súd poukazuje v tejto súvislosti napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
22CoCsp/30/2022, body 25 a nasl. odôvodnenia

35. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie rodinného stavu a iných ako finančných výdavkov žalovanej.
Je preto namieste záver, že zo strany žalobcu išlo o povrchné, formálne skúmanie, lebo síce zisťoval
akési údaje (príjem žalovanej a splátky iných úverov), ale v absolútne nedostatočnom rozsahu a navyše
ich zjavne reálne vôbec nevyhodnocoval.
36. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/39/2022 „ Nateraz žalobca síce

zhromaždil o žalovanom isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalobca si
na základe získaných informácií nateraz nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti
žalovaného, nakoľko vôbec nepoznal výšku jeho výdavkov. Len samotné zhromaždenie informácií
o klientovi a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť
reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať

dlh zo zmluvy, čo sa v konečnom dôsledku aj v plnej miere naplnilo a žalovaný nebol schopný
ďalej pôžičku splácať....Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci

rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
Odvolací súd taktiež konštatuje, že žalobca nateraz neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o
skúmanie pravidelných výdavkov žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Skúmanie
výdavkovlennahliadnutímdodatabázbankyaúverovýchregistrov,niejeanidostatočné.Tietodatabázy

nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky
súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver
o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

37. Súd v tejto súvislosti dodáva, že je síce pravdou, že spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2 zákona

číslo 129/2010 Z.z. poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie jeho
schopnosti splácať úver (čo tu žalobca ani nepreukázal že žiadal), to však nezbavuje veriteľa povinnosti
poskytnuté údaje preveriť, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Českej republiky
a tiež Ústavný súd Českej republiky sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli k záveru,
že je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o osobných

a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol si
veriteľ aj overí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo
33Cdo/201/2018 zo dňa 20. marca 2019). Podobne aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze
III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019 sa s týmito závermi stotožnil a uviedol, že poskytovateľ úveru má
jednoznačnepovinnosťpreveriťspotrebiteľovuschopnosťsplatiťúver.Jemožnépoukázaťzároveňajna

rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C – 449/13 z 18.decembra 2014 vo veci Consumer Finance SA
proti E. F.. Podľa tohto rozhodnutia poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť
dlžníka spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi, tým má byť
zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal,
že by postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanej, keďže súdu nebol

predložený žiadny dôkaz o tom, že overoval a zohľadnil akékoľvek výdavky žalovanej, jej manžela a jej
nezaopatrených detí, a preto je súd toho názoru, že nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru podľa § 11 ods.2 ZoSÚ.

38. Preto súd uzavrel, že veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne príjmovú a výdavkovú

zložku žalovanej, pokiaľ ide o ekonomický status žalovanej, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť,
že konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie výdavkov a rodinného
stavu žalovanej. Nejedná sa preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si
tieto rozhodujúce skutočnosti vôbec nezistil a neoveril. Bez zohľadnenia výdavkov podľa názoru
súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno- ekonomickú situáciu žalovanej. Iba

vzájomným porovnaním príjmov a výdavkov je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný
a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný
plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovanej zo strany veriteľa je potrebné považovať za úplneformalistické (podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.12Co/136/2019). Opak
žalobca nepreukázal.

39. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove
v rozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016, v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia
bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie

generálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom
porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym
predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú
platbu beztoho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda
obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia
existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť

bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z
pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal
ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom
trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne
eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa

považovať za odporujúce morálke.“

40. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia
na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný

charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
aby veritelia neposkytovali
úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty

vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom
riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.6.2006 o začatí a
vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly
úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol

spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného
vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj
spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

41. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských

zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho
dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK), podľa ktorého
Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej

v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,
pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

42. Súd v tu prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a

vyhodnotil bonitu žalovanej v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte s § 7
ods.1 citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

43. Navyše medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, patrí v zmysle § 9 ods.2 písm. g) a h) ZoSÚ aj uvedenie úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že
uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere správne uvedenie týchto náležitostí neobsahuje. Čo sa týka
RPMN, v zmluve síce je uvedený údaj o RPMN (22,47 % ), avšak parametrom úveru uvedeným v zmluve(pri dátume úveru a jeho čerpania 18.12.2020, výške 492,-eur, dátume prvej splátky 20.01.2021, výške
splátky 15,-eur, počte splátok 48, dni splátky 20. v mesiaci ) tu v skutočnosti zodpovedá RPMN 22
%, čo znamená, že údaje (RPMN, celkové náklady spotrebiteľa) nie sú uvedené zrozumiteľne, určito

a vzájomne si neodporujúc, pričom ako výška ročnej úrokovej sadzby je tam uvedená hodnota 22,47
%, teda vyššia ako RPMN, a tak je zrejmé, že nesprávne je uvedený buď údaj o RPMN, alebo
o ročnej úrokovej sadzbe, nakoľko tá logicky nemôže byť vyššia ako RPMN. Keďže dané údaje nie sú
uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa
na ne, ako keby tam neboli uvedené vôbec (k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského

súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn. 10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia).
Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce
sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa informovať o reálnych, skutočnosti
zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby
požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon
jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 – vymedzenie pojmov, pričom aj z §

4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby
účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec
koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm. b)
sankcionuje jednak neuvedenie RPMN vôbec (kam patrí logicky aj prípad, kedy je údaj o nej síce
v zmluve uvedený, ale neurčito, nezrozumiteľne a vnútorne rozporne, teda v rozpore s § 37 ods.1

Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho sa naň hľadí, ako keby tam uvedený nebol vôbec, čo je tento
prípad)azároveňvzmysled)zákonaospotrebiteľskýchúverochjeúverbezúročnýabezpoplatkov,akje
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa, čo je iný prípad.

44. Ako už bolo uvedené, absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. d), e) g) až i), l) a p) znamená,
že je tu ďalší dôvod, pre ktorý sa žalovanej poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Znamená to, že žalovaná mala veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru, t.j. 492,-eur. Žalovaná
v konaní nijako nespochybnila, že vyplatená bola jej suma 492,-eur, toto nepopreté skutkové tvrdenie
žalobcu súd má za nesporné a vzhľadom na to, že jednalo sa o viazaný úver na kúpu tovaru, kde

žalovaná hradila akontáciu a zaplatila aj časť následných mesačných splátok, niet pochýb, že úver bol
jej vyplatený. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že
na nároky z úverovej zmluvy žalovaná doposiaľ uhradila okrem akontácie len sumu 105,-eur. Súd preto
mal za preukázaný vznik nároku žalobcu na úhradu úverovej istiny vo výške 387,-eur.

45. Vzhľadom na už uvedenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru preto súd z požadovanej sumy
478,33 eur žalobcovi priznal len čistú nevrátenú úverovú istinu vo výške 387,-eur a vo zvyšku žalobu
zamietol.

46. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

478,33 eur od 28.12.2021 do zaplatenia.

XX. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

49. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

50. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.51. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe, určil začiatok omeškania žalovanej, od ktorého požadoval
úrok z omeškania, na deň 28.12.2021 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jej záväzkov
úver dňa 20.12.2021 po predchádzajúcom upozornení predžalobnou upomienkou zosplatnil.

XX.Zosplatnenietvrdenéžalobcomtuneboloplatné,apretonaňsúdneprihliadol.Nedôslednéskúmanie
bonity dlžníka popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej zákona
č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Právny
úkon žalobcu o zosplatnení bol preto v rozpore s týmto ustanovením, a preto podľa § 39 Občianskeho

zákonníka by bol absolútne neplatný.

53. Vzhľadom k tomu, že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná mala na tento
úver zaplatiť veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 492,-eur. Keďže nepochybne šlo o úver,
ktorý sa mal splácať v mesačných splátkach od 20.01.2021 a výška mesačnej splátky bola jednoznačne
a zrozumiteľne v zmluve dohodnutá v sume 15,-eur, potom žalovaná úver (len vo výške reálne jej

poskytnutej úverovej istiny) mala v skutočnosti splatiť v 33 splátkach (492,-eur : 15 eur), a teda poslednú
splátku by hradila po 33 mesiacoch v mesiaci september 2023, konkrétne 20.09.2023. Keďže sa
tak nestalo, dňa 21.09.2023 žalovaná už bola preukázateľne v omeškaní so zaplatením nevráteného
zostatku úverovej istiny. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná dňa 21.09.2023 preukázateľne bola
v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 387,-eur a jej omeškanie trvá, uložil jej súd

spolu so sumou 387,-eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 387,-eur
od 21.09.2023 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované
nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaná nemohla dostať ani do omeškania, preto
v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd
žalobu zamietol.

54. Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods.3
veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty
na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh.
Žalovanej bola žaloba riadne doručená, tá napriek výslovnej výzve súdu na vyjadrenie sa k nej nijako

na ňu nereagovala, nevyjadrila sa ani k samotnému nároku, ani k jeho splatnosti. Preto nebol dôvod
na určenie inej ako základnej zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie dlhu. Uvedené žalovanej nebráni,
aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcela splácať v splátkach, obrátila s takouto žiadosťou priamo
na žalobcu.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil
podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je
taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaná boli teda v časti
úspešní, v časti neúspešní.

56. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ
na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok
z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo
1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom

prezentovanýmajvovyššieuvedenýchrozhodnutiachvyššíchsúdov,vzmyslektoréhoprocesnýúspech
žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej
pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade
trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z
Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

57. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej
právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj
na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne

pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku - Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje
sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.58. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán

podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9. Súd v súvislosti s názorom, že
aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť
ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.
16Co/18/2017 resp. 4Co/114/2017.

59. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§
217 ods.1 veta prvá CSP) činí 551,52 eur (478,33 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 73,19 eur ako
kudňuvyhláseniarozsudkuvypočítanýúrokzomeškania5%ročnezosumy478,33eurod28.12.2021).

60. Úspech žalobcu reprezentovaný prisúdenou sumou 387,-eur s úrokom z omeškania kapitalizovaným
ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 412,71 eur (387,-eur ako prisúdená istina

+ 25,71 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 387,-
eur od 21.09.2023).

61. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 74,83 %, žalovaná bola vo veci úspešná v rozsahu 25,17
%.

62. Po odpočítaní úspechu žalovanej v rozsahu 25,17 % od úspechu žalobcu v rozsahu 74,83 % vznikol
vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,66 %.

63. Postupujúc podľa § 255 ods.2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru

úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v treťom
výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu
49,66 %.

64. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.