Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Cb/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123304721
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123304721.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu:

Slovenská republika konajúca prostredníctvom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, so sídlom
J.Jiskru 249/6, 960 01 Zvolen, IČO: 30 794 536, proti žalovanému: SLOVTHERMAE, Kúpele Diamant
Dudince, š.p., so sídlom Kúpeľná 107, 962 71 Dudince, IČO: 00 165 506, v konaní zastúpený: Brázdil
& Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, o
zaplatenie 506.365,01 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým že o výške náhrady
trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou na upomínací súd zo dňa 03.05.2023 domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 506.365,01 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že uznesením č.
178 z 31.03.2020 vláda Slovenskej republiky schválila „Návrh podmienok projektu podpory udržania
zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu
a odstránením ich následkov“ a súčasne uložila ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny „pripraviť a
realizovať projekt na podporu udržania zamestnanosti v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie,

núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov“. Na základe uvedeného
bol prijatý Národný projekt Prvá pomoc, operačný program: Ľudské zdroje, s časom realizácie od
13.03.2020 do 30.06.2021. Cieľom tohto návrhu bolo prijatie rámca podpory na zmiernenie dopadov
vyhlásenej mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19
na zamestnanosť a trh práce prostredníctvom finančnej kompenzácie pre zamestnávateľov, resp.
samostatne zárobkovo činné osoby, ktorí udržia pracovné miesta aj napriek povinnosti prerušenia
alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva,

resp. tak museli urobiť z dôvodu ochrany zdravia svojich zamestnancov, poklesu tržieb alebo výpadku
subdodávateľov. Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava bol s účinnosťou od 15.04.2020
vydaný Postup pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci Projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie
č. 3B, schváleného na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie,
núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov. Uvedeným dokumentom
bol stanovený jednotný postup pri poskytovaní príspevku zamestnávateľským subjektom na úhradu
náhrady mzdy zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na

strane zamestnávateľa. Podľa tohto postupu úrady vykonávali len kontrolu formálnej správnosti žiadosti
(overovali, či je žiadosť po formálnej stránke kompletná), neboli povinné overovať údaje, uvedené
v žiadosti a na základe výnimky udelenej Ministerstvom financií SR neboli povinné vykonávať ani
administratívnu finančnú kontrolu v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite.Informácie o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá
pomoc“ boli pravidelne zverejňované na stránke „pomahameludom.sk“, zriadenej Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny SR, a to formou „Oznámenia o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie

finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“, v rámci ktorého boli realizované 4 opatrenia.
Oznámenia boli priebežne aktualizované. Od začiatku realizácie projektu „Prvá pomoc“ bolo v každom
oznámení pri opatrení č. 1 uvedené, že oprávneným žiadateľom je zamestnávateľ (okrem subjektov
verejnej správy), vrátane SZČO, ktorá je zamestnávateľom. Pri opatrení č. 1 bolo súčasne v texte
zvýraznené, že neoprávneným žiadateľom sú subjekty verejnej správy (oznámenie zo dňa 23.04.2020

a 14.05.2020).

2. Vzhľadom na čo najvyššiu efektívnosť spracovávania jednotlivých žiadostí a vzhľadom na
zabezpečenie bezodkladného vyplatenia finančných príspevkov na podporu udržania zamestnanosti
a podporu samostatne zárobkovo činných osôb v období situácie spôsobenej nákazou COVID-19, čo
vyplýva zo samotnej podstaty projektu „Prvá pomoc“, boli úrady v zmysle postupu Ústredia PSVR pri

preberaní jednotlivých žiadostí povinné vykonávať len kontrolu formálnej správnosti prijatej žiadosti, t. j.
overovali,čiježiadosťkompletnávsúladespodmienkamizverejnenéhooznámenia.Súčasťouformálnej
kontroly nebolo overovanie pravdivosti údajov, uvedených v žiadosti, resp. v prílohe „Výkaz pre priznanie
príspevku“.

3. Upozornenie, že všetky údaje, uvádzané žiadateľom o poskytnutie finančného príspevku v rámci
projektu „Prvá pomoc“ môžu byť predmetom následných kontrol, bolo uvedené aj v Uznesení vlády SR
č. 178/2020 z 31. 03. 2020 a vo všetkých „Oznámeniach o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie
finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“.

4. Dňa 14.05.2020 bola do elektronickej schránky žalobcu doručená Žiadosť žalovaného zo dňa
14.05.2020 „o poskytnutie paušálneho príspevku na úhradu časti náhrady mzdy pre zamestnávateľa
alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom, ktorému v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového
stavu alebo výnimočného stavu uzatvorili alebo zakázali prevádzky - realizácia v zmysle opatrenia číslo
1“. Po vykonaní kontroly formálnej správnosti žiadosti a výkazu uzatvoril dňa 25.05.2020 žalobca so

žalovaným Dohodu č. 20/33/54E/1539 o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“
– Opatrenie č. 1 podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dňa 02.12.2020 Dodatok č. 1 a
dňa 03.12.2020 Dodatok č. 2 k Dohode. Na základe predložených výkazov pre priznanie finančného
príspevku – opatrenie č. 1 boli žalovanému v zmysle Dohody v znení jej dodatkov vyplatené žalobcom

finančné príspevky za jednotlivé mesiace nasledovne: mesiac marec 2020 – 5 250,18 EUR - uhradený
dňa 03.06.2020; mesiac apríl 2020 – 53 070,62 EUR - uhradený dňa 03.06.2020; mesiac máj 2020 –
27 584,50 EUR – uhradený dňa 25.06.2020; mesiac október 2020 – 26 730,00 EUR – uhradený dňa
08.12.2020; mesiac november 2020 – 59 660,96 EUR – uhradený dňa 22.12.2020; mesiac december
2020 – 61 908,66 EUR – uhradený dňa 08.02.2021; mesiac január 2021 – 59 254,45 EUR – uhradený

dňa 08.03.2021; mesiac február 2021 – 68 588,65 EUR – uhradený dňa 30.03.2021; mesiac marec
2021 – 67 057,80 EUR – uhradený dňa 23.04.2021; mesiac apríl 2021 – 50 859,19 EUR – uhradený
dňa 21.05.2021; mesiac máj 2021 – 26 400,00 EUR – uhradený dňa 24.06.2021; Za uvedené obdobie
žalobca žalovanému vyplatil finančný príspevok v celkovej výške 506 365,01 EUR.

5.Dňa16.12.2021bolažalobcovidoručenáe-mailomžiadosťnámestníčkysekcieslužiebzamestnanosti
na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny A. B. C. D. o pozastavenie vyplácania finančných príspevkov
v rámci projektu „Prvá pomoc“ v prípade 4 subjektov, v zozname ktorých bol uvedený aj žalovaný. Na
základe kontrolných zistení Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a na základe skutočnosti,
že v zmysle Uznesenia vlády SR č. 178/2020 zo dňa 31. 03. 2020 a v zmysle „Oznámenia o možnosti

predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ je oprávneným
žiadateľom výhradne zamestnávateľ, ktorý nie je subjektom verejnej správy, zaslal žalobca žalovanému
dňa 08.03.2022 výzvu na vrátenie neoprávnene poskytnutého finančného príspevku v celkovej výške
506.365,01 Eur z dôvodu, že nespĺňa podmienku oprávnenosti na jeho poskytnutie, keďže sa nachádza
v zozname subjektov verejnej správy, v dôsledku čoho žalobca považuje predmetnú dohodu za neplatnú

s poukazom na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka. Žalovaný dňa 04.04.2022 doručil žalobcovi
odpoveď na jeho výzvu na vrátenie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“, v ktorej
uviedol, že výzve žalobcu nevyhovie. Dôvodom je, že žalobca bol povinný pred uzatvorením dohody
skontrolovať,čiježalovanýoprávnenýnaprijatiepríspevku,naviaczosamotnéhooznačeniažalovanéhoje zrejmé, že ako štátny podnik je subjektom verejnej správy, a preto mal žalobca jeho žiadosť ihneď
zamietnuť. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností bol neoprávneným žiadateľom o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá

pomoc“ – Opatrenie č. 1 a nespĺňal podmienku oprávnenosti na jeho poskytnutie, stanovenú uznesením
vlády SR č. 178/2020 zo dňa 31.03.2020. Túto skutočnosť žalobca zistil z Registra subjektov verejnej
správy až 17.12.2021 na podnet Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 17.12.2021. Žalobca
sa v dobrej viere spoliehal na to, že žalovaný je oboznámený s verejne uvedenými podmienkami pre
poskytnutie predmetného finančného príspevku. Žalobca má za to, že v dôsledku následne zisteného

omylu je uzatvorená Dohoda v znení jej Dodatkov podľa § 40a, § 49a Občianskeho zákonníka
neplatná a žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s ustanoveniami § 451
ods. 1, 2, § 457 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to vo výške poskytnutého finančného
príspevku a to i s príslušenstvom - 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej istiny od 09.04.2022
do zaplatenia. K žalobnému návrhu žalobca pripojil uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 178,
návrh podmienok projektu udržania zamestnanosti v čase vyhlásení mimoriadnej situácie, núdzového

stavu alebo výnimočného stavu a odstránenie ich následkov, Národný projekt Prvá pomoc, Operačný
program, oznámenie o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci
projektu „Prvá pomoc“, Postup pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci Projektu „Prvá pomoc“
– Opatrenie č. 1, Žiadosť žalovaného spolu s výkazom pre priznanie finančného príspevku, Imeľ zo
dňa 14.05.2020, dohoda číslo: 20/33/54E/1539, výpis z centrálneho registra zmlúv, dodatok č. 1, výpis

z centrálneho registra zmlúv, dodatok č. 2, výpis z centrálneho registra zmlúv, výpisy z účtu žalobcu
o poukázaní jednotlivých súm, výzvu na vrátenie neoprávnene poskytnutého finančného príspevku
adresovanú žalovanému, odpoveď žalovaného. Žalobca v replike pre objasnenie procesu a okolností
uzatvorenia predmetnej dohody medzi žalobcom a žalovaným navrhol vypočuť svedkyňu E. F. G..

6. Žalovaný vo svojich podaniach súhlasil s tvrdeniami žalobcu, ktoré sa týkali uzatvorenia dohody
a jej dodatkov a prijatia žalobcom uvádzaných finančných príspevkov. Uviedol že na výzvu žalobcu
o vrátenie finančných príspevkov reagoval listom zo dňa 07.04.2022, v ktorom namietal skutočnosti
uvádzané žalobcom, ktoré mali nastať pri podávaní žiadosti o poskytnutie finančného príspevku a týkali
sa uvedenie žalobcu do omylu. Žalovaný zdôraznil, že pri podávaní žiadosti žiadnu skutočnosť nezatajil,

neopomenul ani žalobcu nebol uviedol do omylu. V žiadostiach a predkladaných výkazoch pre priznanie
príspevku opakovane uvádzal svoju právnu formu. Tieto žiadosti boli žalobcom riadne schválené. Bolo
povinnosťou žalobcu posúdiť či žalovaný je oprávneným žiadateľom alebo nie v rámci projektu „Prvá
pomoc“. žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že nemal vedomosť o svojej kvalifikácii ako subjektu
verejnej správy. Toto oznámenie od štatistického úradu Slovenskej republiky neobdržal. Žalovaný bol

nútený z dôvodu technických opatrení a nariadení uzavrieť a výrazne obmedziť prevádzku a predmet
podnikateľskej činnosti. Poskytnutie finančného príspevku v danom období zabránilo hromadnému
prepúšťaniu zamestnancov a kolapsu štátneho podniku. Celá suma poskytnutého finančného príspevku
bola použitá výhradne v súlade s podmienkami dohody a na tento účel bola celá poskytnutá suma
spotrebované. Žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k jedenástim splátkam minimálne v

časti 429 105,82 Eur.

7. Žalovaný v rámci svojej obrany, ktorú zaslal v duplike opätovne zdôraznil, že žalobcu neuviedol do
omylu ohľadom právnej formy a teda subjektu žiadateľa o príspevok, nakoľko v texte žiadosti ako aj
samotnej dohody uzavretej s úradom (žalobcom) bol celý náš názov vrátane š.p. a v osobitnej kolónke

aj právna forma - štátny podnik priamo uvedený. Označenie štátny podnik nebol z našej strany zatajený,
ale naopak bol v kompletnej predzmluvnej aj zmluvnej dokumentácii. Žalovaný poukázal na obsah
žiadosti o poskytnutie príspevku na úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca pre zamestnávateľa
zasiahnutého mimoriadnou situáciou, kde v záhlaví sa nachádzajú údaje o že žiadateľovi a aj uvedenie
právnej formy - štátny podnik. Rovnakú informáciu obsahuje aj uzatvorená dohoda. Táto skutočnosť

sa dá zistiť aj z predmetu činnosti, ktorý je zapísaný v príslušných registroch. Žalovaný ďalej upozornil
na obsah čestného vyhlásenia v bode 5 žiadosti, z ktorej vyplývajú údaje, ktoré sa netýkajú právnej
formy žalovaného. Čestné vyhlásenie sa netýka vyhlásenia o právnej forme. Rovnako to nevyplýva
ani z vyhlásení nachádzajúcich sa v dohode. Na overenie pravdivosti konkrétnych vyhlásení bola
viazaná aj možnosti následnej kontroly úradom v zmysle bodu III.3 dohody a možnosť úradu vyžadovať

vrátenie neoprávnených prijatých príspevkov podľa bodu III. 4, 5 dohody. Žalovaný poukázal, že ku
skončeniu dohody nedošlo ani dohodou ani odstúpením od nej, pričom jej účinnosť skončila s plnením
záväzkov. Nikdy v priebehu plnenia dohody, ktoré trvalo od júna 2020 do júna 2021 nebolo žalovanému
zo strany žalobcu vytknuté neoprávnené čerpanie alebo iné porušenie dohody. Vzhľadom k tomu, žežalovaný právnu formu od počiatku listinných podkladov uviedol, bolo povinnosťou žalobcu žiadosť
ihneď zamietnuť a dohodu neuzatvárať. Čo žalobca neurobil. Naopak po overení žiadosti pristúpil k
uzatvoreniu dohody a zverejneniu v centrálnom registri zmlúv, čím sa zavŕšilo jej uzatvorenie. Následne

žalovaný riadne predkladal dokumentáciu, plnil podmienky dohody ohľadom udržania zamestnanosti
a trvania pracovných pomerov sedemdesiatich troch zamestnancov. Cieľom podmienok dohody bolo
udržať pracovné pomery a mzdy zamestnancom tým, že žalobca poskytne zamestnávateľovi príspevok
na mzdu každému zamestnancovi. Pokiaľ by k tomu nedošlo žalovaný by musel prijať opatrenia,
ktoré by negatívne ovplyvnili pracovné miesta a chod liečebného ústavu. Žalovaný v dobrej Viere v

oprávnenosť čerpania peňažných prostriedkov na základe platnej dohody pokračoval vo fungovaní
kúpeľov, udržaním miezd zamestnancov. Spätné vrátenie žalovanej sumy štátu by bolo likvidačné. Tak
ako štát aj žalovaný poukazuje na to, že bol zriadený na účely plnenia verejnoprospešných služieb
v oblasti kúpeľníctva a má záujem zachovať funkčnosť podniku a aj stav zamestnanosti potrebný
pre jeho riadnu prevádzku. Zároveň poukázal na to, že štát iba sľuboval že bude vytvorená schéma
pomoci aj pre štátne podniky. K tomu však nedošlo. Vo vzťahu k uvedeniu do omylu žalovaný je toho

názoru, že to bol žalobca, ktorý svojím nesprávnym postupom uviedol do omylu žalovaného nie naopak.
Opätovne poukázal na to, že prijaté finančné príspevky použili na účel, ktorý bol stanovený, že projekte.
Poukázal na Opatrenie upravujúce podmienky poskytnutia pomoci a Postup, z ktorých vychádza že
kontrolu formálnej správnosti prijatej žiadosti. Avšak na strane 8 tohto dokumentu je zároveň uvedené,
že v prípade, ak žiadateľ nie je oprávnený v rámci tohto opatrenia, je potrebné žiadosť štandardným

spôsobom písomne zamietnuť z dôvodu nesplnenia stanovených podmienok na poskytnutie príspevku.
Čiže žalobcom predložené dokumenty mu ukladali povinnosť kontrolovať formálne podstatné náležitosti
žiadosti, vrátane oprávnenosti subjektu byť žiadateľom o príspevok. Skutočnosti uvádzané v čestnom
vyhlásení žiadateľa sa netýkali typu si u subjektu žiadateľa, teda mohli byť dodatočne preskúmavané a
kontrolované. avšak údaje o type subjektu žiadateľa, keďže sa nenachádzali v čestnom vyhlásení ktorý

mal žalobca skúmať od počiatku.. Žalobca neakceptoval ani mail zo dňa 03.05.2020 od Ústredia práce
sociálnych vecí a rodiny adresovaný riaditeľom okresných úradov v tom znení, že majú prijímať všetky
žiadosti bez výhrad. Tieto pokyny žalovaný považuje sa pokyny, ktoré nesvedčia o riadnom hospodárení
s prostriedkami štátu/alebo EÚ. Riadny hospodár vždy najprv preskúma podmienky nároku a až potom
nárok, ak vznikol ho vyplatí a nie naopak až po vyplatení za 3 roky neskôr spätne dovoláva vrátenia

údajne neoprávnených príspevkov. Žalovaný uvádza, že neboli splnené podmienky pre aplikovanie
relatívnej neplatnosti právneho úkonu (dohody) z dôvodu uvedenia do omylu žalobcu, nakoľko žalovaný
omyl nevyvolal. pretože omyl spôsobil žalobca. Žalovaný ďalej pre prípad, že by súd dohodu posúdil
ako neplatný právny úkon vzniesol kompenzačnú námietku voči žalobcovi ktorá sa týkala požiadavky
na náhradu škody vo výške prijatých plnení. V závere skutkovo ozrejmil situáciu v čase kedy vyšiel

projekt prvá pomoc. Poukázal, že profesijné združenie Asociácia slovenských kúpeľov, ktorá zastupuje
záujmy jej členov, ktorého je i členom žalovaný, odporučila kúpeľom požiadať o dotácie cez daný
projekt. Všetky kúpeľné podniky na Slovensku požiadali o túto formu pomoci. Žalovaný tak učinil
z dôvodu, že pri nedostatku príjmov si nemohol dovoliť prepustiť odborný personál, a preto hľadal formy
a financie na udržanie zamestnanosti. Ministerstvo zdravotníctva SR pritom nevydalo vlastnú schému

pomoci špeciálne pre liečebné kúpele, pričom štát ani iným spôsobom nekompenzoval ich príjmy.
Naopak, pomohol len súkromným kúpeľom a nie štátnym. Zároveň poukázal na dôvody, pre ktoré podal
predmetnú žiadosť žalobcovi a to, že v prípade prepustenia zamestnancov bol by dodatočne problém ich
späť získať po pandémii, na meniace sa kritériá priznania príspevku, pričom išlo o jedinú možnosť, ako
udržať v pracovnom pomere svojich zamestnancov, keďže iné formy pomoci od štátu neboli. O pomoc

požiadali všetky kúpele na odporučenie Asociácie slovenských kúpeľov. Prijatú pandemickú pomoc
žalovaný vrátil vo väčšom rozsahu štátu tým, že platil odvody, dane za zamestnancov, ktorým vďaka
tejto pomoci udržal pracovné pomery počas pandémie. Rovnako dozorná rada žiadala žalovaného, aby
hľadal riešenie na preklenutie časového obdobia trvania koronakrízy. V prípade nepodania žiadosti, by
sa vedenie podniku dostalo do konfliktu s odbormi. Vedenie preto prisľúbilo, že sa bude snažiť využiť

všetky dostupné formy štátnej pomoci pre tento prípad obmedzenia činnosti organizácie. Následne
žalovaný uviedol, že daný postup štátu, s odstupom niekoľko rokov, ktorým žiada vrátiť späť poskytnuté
príspevky, je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale je i diskriminačný, keďže 20 % akcií v ostatných
slovenských kúpeľoch vlastní VŠZP a teda aj ostatné kúpele sú sčasti v podstate štátne, a voči iným
si štát tento nárok neuplatnil. Žiadosť o poskytnutie tohto príspevku sa vybavovala telefonicky, resp.

elektronicky, pričom sám žalobca elektronicky potvrdil žalovanému, že po kontrole splnenia podmienok
bude podpísaná dohoda o poskytnutí finančného príspevku. Príspevok mal byť vyplatený do niekoľkých
dní po doručení podpísanej dohody príslušnému úradu práce. O výške poskytnutého príspevku malo
byť zaslané oznámenie. Žiadosti mal žalobca spracúvať v poradí, v akom prišli. Spracovanie prijatýchžiadostí môže v závislosti od ich množstva trvať aj niekoľko dní. Zároveň poďakoval za pochopenie.
Žalovaný zaslal predmetnú žiadosť žalobcovi, žalobca mal vykonať kontrolu splnenia podmienok pred
uzavretím dohody, pričom v záhlaví každého e-mailu i v ďalších listinných dôkazoch je zrejmá forma

žiadateľa, ktorá sa premietla i do dohody medzi ním a žalobcom. Žalobca dohodu pripravil, následne
ju riaditeľ žalovaného podpísal osobne na úrade. Na základe uvedených skutočností žalovaný mal za
to, že splnil podmienky pre prijatie príspevku a dohodu považoval za platnú a účinnú. I v čase, keď
žalobca začal požadovať vrátenie uvedenej pomoci, žalovaný rokoval s ministrom zdravotníctva, ako
ispredsedomvlády,ktorýimprisľubovalopakovanepomocariešenie,ktorésanáslednenezrealizovalo.

Žalovaný upravil vyjadrenie ohľadom premlčania nároku, kedy vychádzal z toho, že premlčacia lehota
začala plynúť momentom uzavretia relatívne neplatného právneho úkonu. Dohoda sa pritom uzavrela
dňa 25.05.2020 a subjektívna premlčacia lehota žalobcovi uplynula.

8. Na pojednávaní konanom dňa 15.01.2025 strany zotrvali na svojich vyjadreniach. Na pojednávaní
súd vypočul svedkyňu, navrhnutú žalobcom, E. F. G., ktorá u žalobcu pôsobila i v danom čase až do

dnešného dňa ako vedúca oddelenia aktívnych opatrení na trhu práce. Jej predmetom náplne bolo
koordinovanie, riadenie a usmerňovanie zamestnancov u žalobcu, ich kontrola, ako i podpisovanie
finančnej kontroly pri vyplácaní finančných príspevkov, ktoré následne podpisoval aj veľký riaditeľ
úradu. Svedkyňa potvrdila prijatie žiadosti od žalovaného dňom 14.05.2020, pričom k danému dňu
už bolo doručených cca 1600 žiadostí, ktoré vybavovali 15 zamestnanci žalobcu, pričom týmto

vypomáhali i zamestnanci iných oddelení. Títo pracovníci preberali žiadosti, ktoré prichádzali e-mailom,
poštou, ako i osobne a následne rozdeľovali zamestnancom oddelenia aktívnych opatrení na trhu
práce. Zamestnanci postupovali podľa príslušných oznámení doručených im z ústredia pod označením
Oznámenie o možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu
„Prvá pomoc“, operačný program ľudské zdroje, na základe ktorej metodiky vykonávali len formálnu

kontrolu týchto žiadostí, t. j. úplnosť vypísania žiadostí a v prípade nevypísanej kolónky bolo ich
povinnosťou oslovovať žiadateľov pre ich doplnenie. Následne po kontrole žiadostí vypracovávali
dohody a platobné poukazy. Z ministerstva, ako i z ústredia boli usmerňovaní v tom smere, že majú čo
najrýchlejšie spracovať žiadosti, o čom museli dennodenne hlásiť počty vybavených vecí. Podľa tejto
metodikyneoprávnenýmžiadateľombolisubjektyverejnejsprávy,pričomsvedkyňapotvrdilaskutočnosti

uvádzané žalobcom v žalobe, že z ústredia, ako i z ministerstva boli v čase pred prijatím žiadostí zo
strany žalovaného usmernení v tom smere, že nie je potrebné vykonávať kontroly v štatistickom registri
o tom, či daný žiadateľ nie je subjektom verejnej správy. Boli uistení v tom, že samotný žiadateľ si nesie
zodpovednosť za úplnosť a pravdivosť skutočností uvádzaných v ním predložených dokladoch vrátane
čestného vyhlásenia a nesie i prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť za ich nepravdivosť. Uvedené

vyplynulo z viacerých video-konferenčných porád, ktoré svedkyňa citovala, ako 07.04.2020, 22.04.2020,
17.04.2020 a podobne. Svedkyňa potvrdila tú skutočnosť, že až dňa 16.12.2021 bol žalobca usmernený
v tom smere, že má kontrolovať žiadateľov v spojitosti s tým, či sa nejedná o subjekt verejnej správy.
V prípade, že takýmto subjektom boli vyplatené príspevky, má sa ich vyplácanie zastaviť a tieto sa
následne budú od nich vymáhať. Svedočného sa svedkyňa vzdala.

9. Právny zástupca žalovaného sa k svedeckej výpovedi vyjadril v tom smere, že pokyny dané na
diskusnom fóre sú pre posúdenie danej veci irelevantné, boli stanovené podmienky štátom v Národnom
projekte – Prvá pomoc. V prípade, ak žiadateľ nie je oprávnený v rámci tohto opatrenia, je potrebné
žiadosť štandardným spôsobom písomne zamietnuť z dôvodu nesplnenia stanovených podmienok

na poskytnutie príspevku. Ak tak neurobil, resp. vykonal kontrolu nedôsledne, nemôže sa domáhať
relatívnej neplatnosti dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vrátane dodatku k nemu. Právny
zástupca žalobcu na margo týchto tvrdení poukázal, že v danom období nebol u žalobcu interný
doklad, ktorý by bol všeobecne záväzný a ktorý by upravoval úkony, ktoré majú vykonávať úrady pri
posudzovaní predmetných žiadostí podaných žiadateľmi v rámci projektu „Prvá pomoc“ na podporu

udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného
stavu a odstránením ich následkov.

10. Podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z., za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú
aj projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva

alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v
súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením
ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej
republiky a realizuje ústredie alebo úrad.11. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá.

12. Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon

robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Písomná
forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými
prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon
urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je
podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. Na právne

úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo
zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu
nevyžaduje. Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica.
Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s
obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej

osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

13. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

14. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

16. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Medzi stranami nebolo spornou skutočnosťou, že uznesením č. 178 z 31.03.2020 vláda Slovenskej

republiky schválila návrh podmienok projektu podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej
mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov. Na
základe uvedeného uznesenia zároveň uložila vláda ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pripraviť
a realizovať projekt na podporu udržania zamestnanosti v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie,
núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením následkov. Bol prijatý národný projekt“

Prvá pomoc,“ operačný program: Ľudské zdroje, s časom realizácie od 13.03.2020 do 30.06.2021.
Nespornou skutočnosťou bolo i to, že Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava bol
s účinnosťou od 17.04.2020 vydaný Postup pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci
projektu „Prvá pomoc“ – opatrenie č. 1, ktorým dokumentom bol stanovený jednotný postup pri
poskytovaní príspevku zamestnávateľským subjektom na úhradu náhrady mzdy zamestnanca, ktorému

zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa. Tak, ako tvrdil
žalovaný, v rámci tohto postupu pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vyplývajú základné informácie,
ako oprávnené obdobie, maximálna výška pomoci, oprávnené výdavky, kto má nárok na príspevok,
v ktorom sa jasne uvádza, že zamestnávatelia (okrem subjektov verejnej správy) s odkazom i nawebovú stránku slovakstatistics.sk uvedená na strane 4 tohto dokumentu - viď dole pod č. 1 a SZČO,
ktoré sú zamestnávateľmi, ktorí v čase vyhlásenej MS udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia
alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti, sú oprávnenými žiadateľmi. Následne v uvedenom

dokumente je presne popísané, ako sa predkladá žiadosť o poskytnutie príspevku, čo je prílohou
žiadosti, ako sa posiela žiadosť a výkaz, pričom na strane 8 predmetného dokumentu vyplýva, že sa
žiadosti spracúvajú postupne v poradí, v akom boli doručené na úrad a v prípade, ak žiadateľ nie je
oprávnený v rámci tohto opatrenia, je potrebné žiadosť štandardným spôsobom písomne zamietnuť
z dôvodu nesplnenia stanovených podmienok na poskytnutie príspevku. Následne sa v uvedenom

dokumente nachádza usmernenie k uzavretiu dohody o poskytnutí príspevku. Dohoda pritom mala
nadobudnúť platnosť dňom jej podpísania oboma účastníkmi dohody a účinnosť dňom nasledujúcim po
dni jej zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv. V ISSZ sa následne vyhotoví oznámenie o poskytnutí
príspevku za príslušné obdobie, ktoré sa zašle žiadateľovi a vyhotoví sa štandardným spôsobom
platobný poukaz. Pri evidovaní sa malo postupovať podľa aktuálnej metodiky typovania APTP § 54e
dohoda + vyúčtovanie, ktorá je zverejnená na diskusnom fóre a na intranete.

19. Nespornou skutočnosťou bolo, že na základe žiadosti o poskytnutie paušálneho príspevku na
úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb pre zamestnávateľa alebo
SZČO, ktorá je zamestnávateľom zasiahnutého mimoriadnou situáciou, ktorú zaslal žalovaný žalobcovi
vrátane príloh vyžadujúcich sa k žiadosti, bola následne uzavretá Dohoda, na základe ktorej sa poskytol

žalovanémumesačnepríspevok naúhradučastimzdovýchnákladovzamestnancov,nazákladeapodľa
výkazu pre priznanie príspevku vo výške uvedenej v článku IV. bod 1, 2 po dobu uvedenú v článku V. bod
1 a záväzok zamestnávateľa udržať pracovné miesta zamestnancov 2 kalendárne mesiace nasledujúce
po kalendárnom mesiaci, za ktorý bol príspevok zo strany úradu poskytovaný. K predmetnej dohode bol
uzavretý i Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2.

20. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo, že na základe takto uzavretej dohody medzi žalobcom
a žalovaným žalobca žalovanému vyplatil finančný príspevok vo výške 506.365,01 Eur.

21. Žalobca v konaní tvrdil, že dňa 16.12.2021 bola žalobcovi doručená e-mailom žiadosť námestníčky

sekcie služieb zamestnanosti na H. E., I. J. K. L. A. B. C. D. o pozastavenie vyplácania finančných
príspevkov v rámci projektu „Prvá pomoc“ v prípade 4 subjektov, medzi ktorými bol i žalovaný. Žalobca
z tohto dôvodu zaslal žalovanému výzvu na vrátenie neoprávnene poskytnutého finančného príspevku
v celkovej výške 506.365,01 Eur z dôvodu, že nespĺňa podmienku oprávnenosti na jeho poskytnutie,
keďžesanachádzavzoznamesubjektovverejnejsprávyavdôsledkučohožalobcapovažujedohoduza

neplatnú s poukazom na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka. Rovnako nespornou skutočnosťou
bolo, že dňa 08.04.2022 žalovaný doručil žalobcovi odpoveď na predmetnú výzvu, v ktorej mu uviedol,
že výzve nevyhovie. Zároveň zaujal stanovisko k namietanej relatívnej neplatnosti predmetnej dohody.

22. Keďže žalovaný popieral nárok na vrátenie finančného príspevku, žalobca podal voči žalovanému

žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia aj s príslušenstvom.

23. Spornou otázkou v danej veci je to, či uzavretá dohoda medzi žalobcom a žalovaným vrátane jej
dodatkov je relatívne neplatná tak, ako to tvrdil žalobca odkazom na ustanovenie § 49a Občianskeho
zákonníka. Po zodpovedaní tejto otázky je potrebné následne posúdiť, či žalobcovi vznikol nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vo výške tak, ako
ho žalobca uplatnil v žalobe. Rovnako sa súd musí vysporiadať i s námietkou premlčania uplatnenou
žalovaným v konaní.

24. Uvedenú Dohodu vrátane dodatkov strany sporu uzavreli v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2

Obchodného zákonníka ,v spojení s ustanovením § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z.. Obchodný
zákonník ako taký neupravuje neplatnosť právnych úkonov, a preto je potrebné na ne aplikovať úpravu
obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Relatívna neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa dožaduje žalobca
znamená, že právny úkon je platný, pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho
úkonu určený, sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu

dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný
právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom
právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom
tohto právneho úkonu. Zákon preto, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonuneustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti, možno tak urobiť i žalobou podanou na
súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu v konaní pred súdom. Otázku relatívnej
neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa

relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného
právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť tohto úkonu. Uvedené
vyplýva i z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 136/2009 zo dňa 20.10.2010.

25. Právny úkon ako taký musí spĺňať všetky zákonom ustanovené náležitosti, ich nesplnenie je

dôsledkom postihnutia právneho úkonu rôznymi právnymi následkami. Jedným z takýchto následkov
je i neplatnosť právneho úkonu, a to relatívna a absolútna neplatnosť. Tak, ako súd už uviedol,
právny úkon je platný dovtedy, kým sa oprávnená osoba nedovolá jej neplatnosti. Zákon však vylučuje
možnosť dovolania sa neplatnosti právneho úkonu tomu, kto neplatnosť spôsobil. Následné rozhodnutie
súdu o neplatnosti právneho úkonu má len deklaratórny účinok, keďže neplatnosť už spôsobuje
samo dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu. Relatívna neplatnosť právnych úkonov je generálne

pre súkromné právo Slovenskej republiky upravená v ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka,
vktoromsútaxatívnevymenovanérelatívnedôvodyneplatnostiprávnychúkonov.Orelatívnuneplatnosť
v obchodnom práve ide vždy vtedy, ak je jej dôvod ustanovený na ochranu len niektorého účastníka
obchodnoprávneho vzťahu. Domáhať sa relatívnej neplatnosti môže len ten, koho záujmy boli dôvodom
neplatnosti dotknuté. V ostatných prípadoch – ak sa neplatnosti nedovolá oprávnený subjekt –

je k neplatnosti právneho úkonu nevyhnutné, aby išlo o neplatnosť absolútnu podľa generálnych
ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. naplnením ustanovených dôvodov absolútnej neplatnosti
právnych úkonov. Podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka vo vzťahoch upravených týmto zákonom
neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník však nevylučuje použitie
ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, na ktorý sa odvoláva i žalobca v tomto konaní. Podľa

tohto ustanovenia právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

26. Žalobca sa v konaní dovolával relatívnej neplatnosti uzavretej Dohody v znení jej dodatkov, a to
z dôvodu, že nespĺňal podmienku oprávnenosti subjektu na poskytnutie finančného príspevku, keďže
dodatočnou kontrolou bolo zistené, že v zozname subjektov verejnej správy je žalovaný zapísaný ako
subjekt verejnej správy. Uvedené je následne v rozpore s Oznámením č. 3/2020/§54PP účinného od
17. 04. 2020, v ktorom sa uvádza, že neoprávneným žiadateľom sú subjekty verejnej správy. Subjekty

verejnej správy sú právnické osoby zapísané v štatistickom registri organizácií, ktoré sú zaradené
v sektore verejnej správy v súlade s európskou metodikou SA2010 ustanovenou nariadením EP a Rady
(EÚ) č. 549/2013 z 21.05.2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtoch v Európskej
únií, teda aj obchodné spoločnosti, ktorých vlastníkom alebo zriaďovateľom je štát. Žalobca tvrdil,
že predmetné oznámenie v čase podania žiadosti žalovaného bolo zverejnené na stránke M. a bolo

prístupné pre všetkých žiadateľov. Túto skutočnosť pri podávaní žiadosti žalovaný opomenul, čím úrad
uviedol do omylu, že je oprávnený žiadateľ a oprávnený prijímateľ štátnej pomoci. Žalobca pritom
nerozporoval ustanovenia predmetnej dohody, rovnako ako ani žalovaný. Žalovaný žalobcu do omylu
podľa jeho tvrdenia neuviedol, keďže ohľadom jeho právnej formy, a teda ohľadne subjektu žiadateľa
o príspevok v čase podania žiadosti, ako i uzavretia samotnej dohody uzavretej s úradom, bol žalobca

oboznámený o tom, že sa jedná o štátny podnik. V obsahu čestného vyhlásenia v bode 5 žiadosti
rovnako neboli uvedené zo strany žalovaného nepravdivé skutočnosti, rovnako ani v texte samotnej
dohody, keďže v čestnom prehlásení pravdivo prehlásil o všetkých podmienkach stanovených v § 70
zákona 5/2004 Z. z. Súčasťou tohto čestného vyhlásenia boli teda iné skutočnosti, než
vyhlásenie žalovaného o jeho právnej forme, resp. o tom, že sa jedná o subjekt verejnej správy,

ktorý mal byť podľa Národného projektu – Prvá pomoc s ďalšími súvisiacimi dokumentami vydanými
za účelom realizácie tohto projektu vyňatý z poskytnutia tohto finančného príspevku. Žalovaný svoju
právnu formu od počiatku v listinných podkladoch uviedol, a preto úrad mohol a mal žiadosť žalovaného
ihneď zamietnuť, dohodu neuzavrieť a finančný príspevok neposkytnúť. Uvedené vyplýva zo všetkých
dokladov, ktoré predložil žalobca do súdneho spisu a najmä z dokumentu - Postup pre úrady práce,

sociálnych vecí a rodiny, kde na strane 8 tohto dokumentu je jednoznačne uvedené, že v prípade,
ak žiadateľ nie je oprávnený v rámci tohto opatrenia, je potrebné žiadosť štandardným spôsobom
písomne zamietnuť z dôvodu nesplnenia stanovených podmienok na poskytnutie príspevku. Žalobca
tak neučinil a dohodu o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu Prvá pomoc – opatrenie č. 3Bžalovanému poskytol v zmysle uzavretej dohody a jej dodatku. Žalovaný pritom výšku poskytnutého
finančného príspevku nerozporoval. Predložené dokumenty žalobcom v konaní podľa neho ukladali
úradu povinnosť kontrolovať formálne podstatné náležitosti žiadosti vrátane oprávnenosti subjektu byť

žiadateľom o príspevok. Riadny hospodár pritom vždy najprv preskúma podmienky nároku a až potom
nárok, ak vznikol, ho vyplatí, a nie naopak, že po vyplatení skúma podmienky pre jeho priznanie
a vyplatenie. Mal preto, za to, že po zániku dohody sa žalobca už nemôže účinne dovolávať relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorej žiada od žalovaného vrátiť vyplatený finančný príspevok.
Poukázal i na komentár k ustanoveniu § 49a Občianskeho zákonníka, kde Najvyšší súd Slovenskej

republiky konštatoval, že uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba,
ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť
objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie
zamýšľaného právneho úkonu, a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými
náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. Takisto poukázal i na judikatúru Najvyššieho súdu
ČR, kedy možno považovať omyl za ospravedlniteľný, čo žalobca nepreukázal.

27. OhľadneposudzovaniažiadostížiadateľovbolavypočutávkonaníisvedkyňaE.F.G.,ktorápotvrdila
vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe, ako i o to, že
zamestnanci žalobcu boli usmerňovaní v tom smere, že majú vykonať len formálnu kontrolu správnosti
podaných žiadostí a nebolo ich povinnosťou kontrolovať i prípadný zápis žiadateľov v registri subjektov

verejnej správy. Súdu potvrdila, že takéto usmernenie dostali až dňom 16.12.2021, na základe čoho bol
daný pokyn k pozastaveniu výplaty finančných príspevkov a to i žalovanému.

28. Na základe vyjadrení strán sporu, ako i svedkyne mal súd za to, že žalobca sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu Dohody v znení jej dodatkov nedovolal, čím súd posúdil uvedený právny úkon od

začiatku platným a účinným. Súd len konštatuje, že ku dňu rozhodnutia tohto súdu uvedená dohoda
vrátane dodatku zanikla a to uplynutím doby. Súd odôvodňuje túto skutočnosť nasledovne:

29. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je subjektom verejnej správy. Rovnako nie je sporné, že od
podanejžiadosticezvšetkye-mailovékomunikácie,cezustanoveniadohodyuzavretejmedzižalovaným

a žalobcom uvádzal žalovaný svoju právnu formu tak, ako je zapísaná v príslušnom registri. Nespornou
skutočnosťou bolo i to, že v dokumentoch, ktoré predložil žalobca súdu, konkrétne i v dokumente Postup
pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zaslané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny žalobcovi
a schválené generálnym riaditeľom s účinnosťou od 17. 04. 2020 je na strane 4 tohto dokumentu
uvedené, kto má nárok na príspevok. Boli ním zamestnávatelia a SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi,

ktorí v čase vyhlásenej MS udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej
prevádzky okrem subjektov verejnej správy. Pri tejto časti je odkaz na webovú stránku, kde sa nachádza
zoznam subjektov verejnej správy. Na strane 8 tohto dokumentu súd opakovane uvádza, že v prípade,
ak žiadateľ nie je oprávnený v rámci tohto opatrenia, je potrebné žiadosť štandardným spôsobom
písomne zamietnuť z dôvodu nesplnenia stanovených podmienok na poskytnutie príspevku. Súd mal

teda za to, že žalobca v rámci daného projektu Prvá pomoc na podporu udržania zamestnanosti
v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich
následkov schváleného vládou uznesením č. 178 opatrenie č. 1 mal presne daný postup z ústredia,
ktorý bol povinný dodržiavať pri prijímaní žiadostí, ich spracovaní, uzatváraní dohôd a platobných
poukazov. V uvedenom dokumente je jasne citované, že neoprávneným žiadateľom projektu sú subjekty

verejnej správy. Subjekty verejnej správy sú právnické osoby zapísané v štatistickom registri organizácií,
ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy v súlade s európskou metodikou... Potom v spojení
s týmto ustanovením na strane 8 tohto dokumentu je jednoznačne citované, že takéto žiadosti podané
žiadateľom, aj keď sú úplné, je potrebné štandardným spôsobom písomne zamietnuť. V danom prípade
tak žalobca neučinil a aj napriek tomuto záväznému postupu uzavrel so žalovaným Dohodu o poskytnutí

finančného príspevku, ktoré znenie dohody následne upravil Dodatkom č. 1 a Dodatkom č. 2 k tejto
dohode. Potom žalobca, ktorý sa označil za osobu, ktorá sa omylu dovoláva, nebola zbavená povinnosti
si sama podľa okolností konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, teda
o oprávnenom žiadateľovi, ktoré považovala potom táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie
zamýšľaného právneho úkonu, čo jej vyplývalo i z uvedeného metodického pokynu vyššie citovaného a

doručeného zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Tak ako vyplynulo z tvrdenia žalobcu, ako
i svedkyne, žalobca v danom prípade nedostatočne vykonal formálnu správnosť žiadosti, neoveril si, či
žiadateľ nie je subjektom verejnej správy, čo vyplynulo už i z jeho označenia na všetkých dokumentoch,
ktoré žalobcovi pre poskytnutie tohto príspevku v rámci daného projektu poskytol, mal a mohol overiťtieto údaje o žiadateľovi, a ak žiadateľ nespĺňal tieto podmienky, bol povinný žiadosť štandardným
spôsobom písomne zamietnuť. Súd má teda za to, že ak si žalobca tieto povinnosti aj napriek danej
situáciiapokynomústredianesplnil,nemožnojehokonaniepovažovaťzakonanievomyletak,akotomá

na mysli ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka. Rovnako nejde ani o ospravedlniteľný omyl, keďže
žalobca si mohol a ako štátny orgán mal zistiť dôležité skutočnosti pre uskutočnenie právneho úkonu
rozhodujúce, čo neučinil. Žalobca mal sám v Pokynoch zo strany ústredia uvedený odkaz na webovú
stránku, kde je uvedený zoznam subjektov verejnej správy, a teda už v čase podanej žiadosti mohol
zistiť, že žalovaný je subjektom verejnej správy, a teda je neoprávneným žiadateľom projektu. Rovnako

súd konštatuje tak, ako uvádzal žalovaný, že žalovaný uviedol vo všetkých dokumentoch pravdivé
tvrdenia, ktoré by mohli byť i predmetom následnej kontroly a prípadného vrátenia finančného príspevku
v prípade ich nepravdivosti. I na základe tejto skutočnosti mal súd za to, že nárok žalobcu vzhľadom
na neunesenie dôkazného bremena ohľadne relatívnej neplatnosti dohody uzavretej so žalobcom je
nárok v žalobe uplatnený, nedôvodný. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu
zamietol. (výrok I. tohto rozsudku)

30. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady
úspechu tak, že žalovanej strane, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania
voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením. (výrok

II. tohto rozsudku)

Poučenie:

Proti výroku súdneho rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,

má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.