Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27Co/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208814
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124208814.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci navrhovateľov: 1. A. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXXX/X, XXX XX Q., 2. J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX Q., 3. O. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX H., 4. C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX
Q., 5. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX H. - F. R., navrhovatelia v 1. až 5. rade právne

zastúpení: D.. C. S., advokát so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti odporcom: 1. D. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. 9, XXX XX Q., 2. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX Q., právne
zastúpení JUDr. Peter Farkaš, Advokátska kancelária spol. s.r.o. Puškinova 16,080 01 Prešov, IČO 36
855 928, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcov proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č .k. 17C/62/2024 -26 zo dňa 15.11.2024 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie okrem výroku č. VII , v ktorej prevyšujúcej časti návrh

navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

II. Navrhovateľom v 1. až 5. rade p r i z n á v a proti odporcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ( ďalej len súd prvej inštancie ) uznesením rozhodol takto:

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi v 1. rade povinnosť zdržať
sa osočovania, nadávok, vulgarizmov, hanenia, vyhrážania, ako aj obscénnych a neslušných gest voči
navrhovateľom v 1. až 5. rade, každému samostatne i spolu.

II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi v 1. rade, aby sa úmyselne

nepribližoval k navrhovateľom v 1. až 5. rade na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou účasti
na nevyhnutných procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní
alebo inými orgánmi verejnej moci v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť odporcu v 1. rade na týchto
úkonoch.

III. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi v 1. rade nevstupovať

na pozemok parc. KN C č. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísaný na LV
č. XXXX kat. územia Q., obec Q., okres H..

IV. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi v 2. rade povinnosť zdržať
sa osočovania, nadávok, vulgarizmov, hanenia, vyhrážania, ako aj obscénnych a neslušných gest voči
navrhovateľom v 1. až 5. rade, každému samostatne i spolu.V. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi v 2. rade, aby sa úmyselne
nepribližoval k navrhovateľom v 1. až 5. rade na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou účasti
na nevyhnutných procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní

alebo inými orgánmi verejnej moci v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť odporcu v 1. rade na týchto
úkonoch.

VI. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi v 2. rade nevstupovať
na pozemok parc. KN C č. XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísaný na LV

č. XXXX kat. územia Q., obec Q., okres H..

VII. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

VIII. Navrhovateľka v 1. rade m á voči odporcovi v 1: rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
50 % a voči odporcovi v 2: rade v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

IX. Navrhovatelia v 2. až 5. rade m a j ú nárok na náhradu trov konania voči odporcom v 1. a 2.
rade v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto uznesenia.

X. V súlade s § 337 ods. 1 a 2 CSP per analogiam súd p o u č u j e odporcov v 1. a 2. rade, že môžu na
súd podať proti navrhovateľom v 1. až 5. rade (všetkým súčasne alebo aj každému osobitne) návrh na
zrušenie tohto neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP, ak odpadnú dôvody pre ktoré bolo neodkladné
opatrenie nariadené alebo podať voči navrhovateľom v 1. až 5. rade (všetkým súčasne alebo aj každému

osobitne) žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2024
sa navrhovatelia domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcom v 1. a 2.
rade, každému samostatným výrokom, povinnosť zdržať sa voči každému navrhovateľovi, osobitne

i spolu, akéhokoľvek osočovania, nadávok, vulgarizmov, hanenia, vyhrážania, ako aj obscénnych a
neslušných gest, či akéhokoľvek obdobného konania alebo prejavov, a to na akomkoľvek mieste, najmä
nie v ich prítomnosti. Zároveň tiež navrhovali zakázať odporcom v 1.a 2. rade, každému samostatným
výrokom, približovať sa ku každému navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a vstupovať
na pozemok parc. C KN č. XXXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX zapísaný na LV

č. XXXX kat. územia Q., obec Q., okres H.. Voči odporcovi v 1. rade sa navrhovateľka v 1. rade navyše
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zdržať
sa akéhokoľvek konania, ktorým by narúšal súkromie navrhovateľky v 1. rade, sledoval navrhovateľku v
1. rade a aby nastavil svoje kamery na rodinnom dome tak, aby ani sčasti nezaberali pozemok a rodinný
dom navrhovateľky v 1. rade.

3. Navrhovatelia pripojili nasledovné listinné dôkazy: výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q.
vyhotovený dňa 25.09.2024, potvrdenie Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 24.09.2024 o podaní
doručenom dňa 23.08.2024 na J. P. a spol., samostatné čestné prehlásenia navrhovateľov v 1. až 5.
rade zo dňa XX.XX.XXXX, čestné prehlásenie O. R. zo dňa XX.XX.XXXX, čestné prehlásenie C. T. zo

dňa 25.09.2024, výňatok z katastrálnej mapy, výpis z listu vlastníctva č. XXXX v .k.ú. Q. vyhotovený dňa
XX.XX.XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. Q. vyhotovený dňa XX.XX.XXXX, tri fotografie a
jeden videozáznam.

4. Právne svoje rozhodnutie súd odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 CSP ( Civilný

sporový poriadok zákon číslo 160/2015 Z. z. ďalej len CSP), ustanovením § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods.
2 písm. d/, f/ h/, CSP, § 326 ods. 1 a 2 CSP, § 328 ods. 1 a 2 CSP, 329 ods. 1 CSP, § 329 ods. 2 CSP, §
330 ods. 2 CSP, 331 ods. 1 a 2 CSP, 336 ods. 1 až 3 CSP a § 337 ods. 1 až 3 CSP, ako aj ustanoveniami
§ 11, 13 ods. 1, § 123 a 126 Občianskeho zákonníka .

5. Súd po oboznámení sa s návrhom navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, mal za
to, že tento je čiastočne opodstatnený. Navrhovatelia opísali rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, z ktorých vyplýva, že stav osočovania, nadávok a vulgárneho
správania, pretrváva už dlhšiu dobu (cca od roku 2021, resp. niektorými navrhovateľmi označený vtrvaní 2. rokov, resp. že trvá „celé roky“, v dôsledku čoho aj dosahuje intenzitu psychického násilia. U
odporcu v 1. dokonca v sebe zahŕňa aj prvky vyhrážok fyzickej likvidácie. Navrhovatelia predloženými
listinnými dôkazmi v rámci svojich možností navzájom i osobami odlišnými od navrhovateľov (O.

R. C. T.) osvedčujú svoje tvrdenia. Pre podporu svojich tvrdení predložili aj videozáznam, ktorý
koreluje s tvrdeniami navrhovateľov o vulgárnych nadávkach. Súd mal na základe listinných dôkazov
za osvedčené, že zo strany odporcov voči navrhovateľom dochádza k takému konaniu, ktoré je
jednak nežiaduce vo vzťahu k právam navrhovateľov na ochranu ich osobnosti (že ich odporcovia
osočujú alebo im vulgárne nadávajú i pred cudzími osobami, na verejnosti a podobne) a vyvoláva

u navrhovateľov v 1. až 5. rade zásahy do ich osobnostných práv, pričom navrhovatelia to prakticky
pociťujú ako psychické terorizovanie. Konanie odporcov možno v zmysle vyššie uvedených definícií
zaradiť medzi násilie, ktorým sa snažia zrejme docieliť určité správanie od navrhovateľov - ako
sami uvádzajú, odsťahovanie z daného rodinného domu. Súd považoval za osvedčenú dôvodnosť
nároku, keď navrhovatelia majú voči odporcom právo na ochranu osobnosti podľa § 11 a § 13 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pričom vzhľadom na osvedčené skutočnosti tak, ako sú popísané vyššie,

navrhovateľov osvedčili opodstatnenosť svojich závažných dôvodov domnievať sa, že v dôsledku
konania predovšetkým odporcu v 1. rade (vyhrážky fyzickou likvidáciou), ale prípadne i konaním odporcu
v 2. rade (pretrvávajúcim psychickým terorizovaním) by mohli byť ohrozené ich životy, telesné, či
duševné integrity navrhovateľov, ale najmä osobná sloboda a bezpečnosť. Z osvedčených skutkov
odporcov je daná naliehavá potreba upraviť pomery účastníkov.

6. Súd vyhovel návrhu navrhovateľov a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcom v 1.
a 2. rade zdržať sa voči navrhovateľom osočovania, nadávok, vulgarizmov, hanenia, vyhrážania a
obscénnych a neslušných gest, pričom ale vynechal pomerne vágne pojmy, ktoré navrhovatelia použili
vosvojomnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia-„akékoľvekobdobnékonaniealeboprejavyna

akomkoľvek mieste, najmä nie v ich prítomnosti“, nakoľko podľa názoru súdu už vydaním neodkladného
opatrenia v takom znení ako ho upravil súd je naplnená ochrana práv navrhovateľov. Navyše by bol
petit, ktorý by kopíroval návrh navrhovateľov prakticky nevykonateľný, nezrozumiteľný, či nedostatočne
exaktný. Zároveň súd vyhovel aj návrhu navrhovateľov a neodkladným opatrením uložil odporcom
úmyselne sa nepribližovať k navrhovateľom na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou účasti na

nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní, prípadne
inými orgánmi verejnej moci v rozsahu nevyhnutnom pre ich riadnu účasť na týchto úkonoch. Čo sa
týka samotnej vzdialenosti, súd túto určil vo vzdialenosti 5 metrov, a nie v rozsahu 50 metrov, nakoľko
považoval uvedenú vzdialenosť jednak za postačujúcu zabráneniu fyzickému kontaktu a zároveň za
určitým spôsobom zohľadňujúcu skutočnosť, že vyššia vzdialenosť než 5 metrov by bola neprimeraná

danýmpomerom,keďžeodporcav1.radejevlastníkomsusednéhopozemkuanavštevujehoajodporca
v 2. rade. Určením vzdialenosti v rozsahu 50 metrov by podľa súdu dochádzalo k neprimeranému
obmedzeniu odporcov v 1. a 2. rade.

7. Súd nevyhovel návrhu navrhovateľky v 1. rade smerujúcemu voči odporcovi v 1. rade, aby sa zdržal

konania, ktorým by narúšal súkromie navrhovateľky v 1. rade a sledoval ju, najmä, aby nastavil kamery
na rodinnom dome tak, aby ani sčasti nezaberali pozemok a rodinný dom navrhovateľky, nakoľko v
súvislosti s týmto návrhom súd nepovažoval skutkové tvrdenia navrhovateľky v 1. rade za osvedčené.
Z fotografií nevyplýva, či kamery, ak sú to vôbec funkčné kamery, sú otočné smerom do záhrady
navrhovateľky v 1. rade alebo jej okna. V konaní taktiež nebolo osvedčené, že by odporca v 1. rade

navrhovateľku v 1. rade sledoval. Pre úplnosť sa žiada dodať, že navrhovateľka prípadne neosvedčila,
či v danej veci vydal stanovisko alebo rozhodnutie Úrad na ochranu osobných údajov, alebo či prípadne
podala podnet na preverenie ňou tvrdených skutočností.

8. Súd neuložil navrhovateľom povinnosť podať žalobu vo veci samej, lebo má za to, že už samotným

nariadením neodkladného opatrenia sa dá vyriešiť situácia strán sporu aj do budúcna. Podľa názoru
súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu
vymedzenom samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec
samu. Z tohto dôvodu nepovažoval súd uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej (s identickým
obsahom) za opodstatnené.

9. Vzhľadom na špecifické okolnosti pri nariaďovaní tohto neodkladného opatrenia, súd postupoval
podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP iba per analogiam a poučil odporcov iba o možnosti podať návrh na
zrušenie tohto neodkladného opatrenia, resp. podanie žaloby o náhradu prípadnej škody vzniknutejpri výkone neodkladného opatrenia. Súd totiž nevzhliadol predmet konania vo veci samej, ktorý by
mohol byť obsahom žaloby protistrany - odporcov voči navrhovateľom, s ktorým by boli spojené právne
následky zrušenia neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP. Zánik účinkov tohto neodkladného

opatrenia môže byť dosiahnutý zrušením neodkladného opatrenia prostredníctvom podania návrhu na
jehozrušeniepodľa§334CSP,pretosúdzopatrnostipoučilodporcovaspoňotejtomožnostidosiahnutia
ochrany ich práv.

10. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol iba v časti týkajúcej sa

časového obmedzenia trvania neodkladného opatrenia - do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Neodkladné opatrenia sa a priori nariaďujú bez časového obmedzenia. V danom prípade, kedy
konanie vo veci samej ešte nebolo začaté, sa súdu javí obmedzenie časového trvania neodkladného
opatrenia „do právoplatného skončenia konania vo veci samej“ jednak nadbytočné a jednak nie úplne
správne, nakoľko neodkladné opatrenie trvá i bez začatia konania vo veci samej a následne v prípade
začatia konania vo veci samej trvá až do času jeho prípadného zrušenia. Ako už súd uviedol v

predchádzajúcom odseku, v prípade, že žaloba vo veci samej nebude podaná v stanovenej lehote, súd
neodkladné opatrenie zruší (§ 336 ods. 3 CSP).

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251 CSP, § 255 ods.1 CSP a § 262 ods.1
CSP. Rozhodol tak s poukazom, že navrhovateľom 2. až 5. rade priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, nakoľko boli prakticky vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plne
úspešný (s vyprecizovaním znenia petitu a úpravou rozsahu zákazu priblíženia). Navrhovateľke v 1.
rade ako neúspešnej iba v časti návrhu na zdržanie sa narúšania súkromia a sledovania odporcom v

1. rade priznal voči odporcovi v 2. rade plnú náhradu trov konania a voči odporcovi v 1. rade nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 50 % (úspešná bola v rozsahu troch návrhoch zo štyroch, a tak 3 - 1
= 1, t.j. 50 % miera úspechu voči odporcovi v 1. rade).

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie odporcovia v 1. a 2. rade a to včas. Uviedli, že

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval jej patriace procesné právo
takej miery ,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci § 365 ods. 1 písm.
d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

13. V prvom rade uviedli, že rodinný dom na základe dohody z roku 2022 užívajú navrhovatelia 1.
a jej exmanžel J. P. tak, že každý z nich obýva jedno poschodie rodinného domu a každý z nich
má na svoje poschodie samostatný vstup. J. P. obýva prínenie rodinného domu a navrhovateľka 1

spolu s navrhovateľkou 2 obýva poschodie rodinného domu. Spolu s nimi sa dome často zdržiavajú aj
navrhovatelia 3, 4 a 5 a taktiež súčasný priateľ navrhovateľky O. R. a priateľ navrhovateľky 2. C. T..
Odporca 1 priamo susedí s rodinným domom a odporca 2 v tej istej obci ako navrhovatelia o niekoľko ulíc
ďalej. Uviedli, že je vylúčené a nezakladá sa na pravde tvrdenie, že by zo strany odporcov či ex manžela
navrhovateľky 1 na ňu od rozvodu manželstva bol vyvíjaný extrémny nátlak a po rozvode manželstva

neboli medzi nimi žiadne konflikty. Od rozvodu manželstva nebolo zo strany navrhovateľov privolaná
žiadna policajná hliadka a až prvá policajná hliadka bola privolaná pred pár mesiacmi druhom polroku
roku 2024, pričom dôvodom bola skutočnosť, že exmanžel navrhovateľky jednak vyjadril nesúhlas s
rozdelením platieb inkasa za rodinný dom vzhľadom na to, že on sa v rodinnom dome zdržiava málo,
keďže pracuje v zahraničí . Predtým tak nemohlo dochádzať k napádaniu odporcov, tak ako je uvedené v

návrhu. Tiež uviedli, že je v príkrom rozpore so skutočnosťou, že zo strany odporcov došlo k vyhrážaniu
sa zabitím navrhovateľom. Odporcovia nikdy fyzicky napadli žiadneho z navrhovateľov. Odporcovia
bývajú v obci celý svoj život, ľudia a ich tam poznajú, požívali dobrú povesť a nie je tiež pravdou, že by
vykrikovali po navrhovateľov na ulici, prípadne im vulgárne nadávali. Naopak z druhej strany pravidelne
dochádza k provokáciám a vyhrážkam s cieľom vyvolať konflikt. Odporcovia prichádzajú do kontaktu

s navrhovateľkou 1 a 2, ktoré obývajú prvé poschodie rodinného domu iba vtedy, keď prídu navštíviť
svojho brata J. P., pričom aj vtedy, keď v jeho mene poskytujú starostlivosť o údržbu a prislúchajúcu
časť rodinného domu a záhrady z dôvodu výkonu jeho práce v zahraničí. Čo sa týka navrhovateľov
3,4,5 s týmito sa odporcovia vôbec nestýkajú , nie sú s nimi v žiadnom kontakte, nekomunikujú spolu.Z pohľadu odporcov zrejme ide o výslovný a účelový a koordinovaný postup a jeho úmyslom je čo
najviac odporcom uškodiť a zamedziť ich prístup do rodinného domu. Poukázali taktiež, že ak súd
pripustil ako dôkaz videozáznam tento bol získaný nezákonným spôsobom, čím došlo k porušeniu

práva odporcov na ochranu osobnosti. Majú za to, že zo strany odporcov ide vopred vykonštruované
a vyfabulované situácie, ktorých základ spočíva v provokatívnom a urážajúcom konaní práve z úrovne
navrhovateľov. Taktiež poukázali, že nie je pravda tvrdenie navrhovateľky v 1. rade, že odporca 1. má
nastavené kamery na svojom rodinnom dome, aby tak mohol ich prostredníctvom sledovať. Majú za
to, že navrhovatelia nepodali návrh na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, že by bola dôvodná

potreba upraviť pomery strán sporu, ale z dôvodu, aby mohli obmedziť prístup odporcov na pozemok
a do rodinného domu a teda zneužili právnu ochranu, ktorá im odkladným opatrením bola súdom
prvej inštancie poskytnutá. Poukázali, že odporcovia sú bratia podielového spoluvlastníka rodinného
domu ako aj pozemku, pričom neodkladným opatrením im bolo nepochopiteľne zakázané vstupovať
na tento pozemok a do rodinného domu, čo odporcovia považujú za neprimeraný zásah do ich práv,
ale tiež poškodenie práv J. P. ako spoluvlastníka a narúšanie ich prirodzených rodinných väzieb medzi

bratmi. Majú za to, že v danom prípade sa nejedná o naliehavú potrebu, nakoľko podľa samotných
navrhovateľov údajne správanie odporcov má trvať už celé roky a preto sa nejedná o situáciu, ktorá
by sa javila ako naliehavá a ktorá by vyžadovala okamžitý zásah. Majú za to taktiež, že súd svojím
rozhodnutím neprimeraným spôsobom zasiahol do práv odporcov a neprimerane odporcov obmedzil
a narušil proporcionalitu a vyváženosť záujmov. Žiadali preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a prizná odporcom právo na ich náhradu, alternatívne,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

14. Navrhovatelia nepodali odvolanie ,ale vyjadrili sa k odvolaniu odporcov v 1. a 2.rade, a uviedli,

že odvolanie odporcov je v celom rozsahu neopodstatnené. Súd prvej inštancie z osvedčených a
preukázaných tvrdení navrhovateľov a predložených dôkazov správne zistil skutkový stav veci pre
naplnenie všetkých zákonných predpokladov pre nariadenia neodkladného opatrenia a vec aj správne
právne posúdil. Majú za to, že je zrejmé, že neodkladné opatrenie je potrebné, dôvodné a nevyhnutné
a to aj bez ohľadu na klamlivý obsah odvolania odporcov. Odporcovia v odvolaní poukazujú na ich

brata, bývalého manžela navrhovateľky 1, ktorého sa, ale nariadenie neodkladného opatrenia priamo
netýka . Zároveň svoju argumentáciu viac menej smerujú a redukujú len nariadenému zákazu vstupu
na pozemok parcela C KN číslo XXXX/X a v ostatných výrokoch vôbec nenamietajú, respektíve len
všeobecne, že neboli splnené zákonné podmienky. Uviedli, že ani pred rozvodom navrhovateľky 1 s
exmanželom a ani po rozvode v roku 2021, či uzavretí dohody o vytvorení podielového spoluvlastníctva

k spoločnému majetku, neboli vzťahy medzi nimi nekonfliktné, pretože exmanžel stále navrhovateľku
1 obťažoval a vulgárne jej nadával s cieľom dostať ju preč zo spoločného domu, čo napokon viedlo aj
k podaniu trestného oznámenia na neho, ktoré nakoniec skončilo jeho postihom za priestupok. Polícia
na exmanžela a neskôr na jeho bratov bola volaná opakovane, no keď aj hliadka prišla po viacerých
minútach na miesto činu, títo už boli skrytí vo svojich domoch a nič sa neriešilo. Napokon trestné

oznámenie bolo podané dňa 23.08.2024 na odporcov navrhovateľmi. Taktiež uviedli, že exmanžel
navrhovateľky 1 už 5 rokov pracuje v SR a za celé obdobie bol iba na pár krátkych pracovných cestách
mimo SR, inak sa zdržiava stále doma, preto z tohto hľadiska nie je potrebná žiadna aktivita odporcov na
pozemkuparcelaCKNčísloXXXX/Xaspoločnomrodinnomdome.Aksanavrhovateľka1ajejexmanžel
vedeli postarať o ich nehnuteľnosti pred rozvodom a aj následne ,nie je v tomto smere nutná absolútne

nijaká činnosť odporcov o to viac, že budú uvedené návštevy zneužívajú na ich protiprávne, osočujúce
a vulgárne konanie voči navrhovateľom. Nariadenie neodkladného opatrenia tak nie je nevhodné ako
uvádzajú odporcovia, ale naopak je nevyhnutým, najvhodnejších a jediným účelným prostriedkom
ochrany práv navrhovateľov. Súčasne poukázali, že po vydaní uznesenia sa psychický teror odporcov
voči navrhovateľom zastavil. Taktiež poukázali, že navrhovateľmi predložený video záznam zo dňa

XX.XX.XXXX je súčasťou súdneho spisu vrátane elektronického súdneho spisu odkiaľ si ho mohli
odporcovia alebo ich právny zástupca stiahnuť a riadne sa s ním oboznámiť. Tento bol vyhotovený
zákonným spôsobom a je riadne použiteľný aj v súdnom konaní , preto súd prvej inštancie správne
prihliadal aj na neho. Navrhovatelia majú za to, že odporcovia chodia na pozemok a do rodinného domu
jedine s úmyslom vytvárať alebo vstupovať do konfliktov ,zastrašovať, či urážať navrhovateľov a chodia

tam nedôvodne a neoprávnene. Byť v kontakte s bratom, s ktorým sa v predchádzajúcom období asi 10
rokov vôbec nestretávali ani rozprávali a udržiavať s ním rodinné väzby môžu odporcovia kdekoľvek a
nepotrebujú na to pozemok parcelu C KN číslo XXXX/X a ani rodinný dom súpisné číslo XXXX, stretávať
sa môžu aj v susednom rodinnom dome odporcu 1 alebo v rodinnom dome ich matky. V závere uviedli,že nariadeným neodkladným opatrením nie sú nijako dotknuté ani poškodzované žiadne práva odporcov
a pokiaľ podľa ich vyjadrenia ,že takto oni vôbec nekonajú ako to uvádzajú navrhovatelia, (osočovanie,
nadávanie, vulgarizmy, obscénne gestá, neoprávnené vnikanie na pozemok, náznaky fyzických atakov)

nemôže byť žiadnym neprimeraným spôsobom zasahované ani do ich postavenia. Žiadali preto, aby
odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a priznal im náhradu trov odvolacieho konania.

15. K tomuto vyjadreniu sa odporcovia vyjadrili a uviedli, že po doručení uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia rozhodnutie súdu rešpektujú aj keď sa tvrdenia navrhovateľov nezakladajú

na pravde. Naopak, sami odporcovia zvažujú podanie trestných oznámení na navrhovateľku 1. ,
jej partnera a navrhovateľku 2. , ktorí úmyselne vyvolávajú konflikty. V ostatnom zotrvali na svojich
vyjadreniach.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP

preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa zásad uvedených v
ustanovení§ 378 ods.1 CSP a § 379 a nasledujúcich CSP a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle
ustanovení § 381 ods. 1 CSP.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodávaná nasledovné:

18. Všeobecný súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, pričom jedným z nich je, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. V rámci civilného sporového konania je
nariadenie neodkladného opatrenia možné iba a len na návrh a za splnenia zákonných predpokladov.
Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP ( najneskôr do 30 dní od

doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré spĺňa náležitosti podľa § 326) a spravidla
bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu strán sporu, návrh sa nezasiela na vyjadrenie odporcom,
proti ktorým smeruje. Všetky rozhodujúce skutočnosti súd zisťuje z návrhu a jeho príloh, bez procesnej
účasti protistrany. Návrh preto tak musí byť objektívne presvedčivý a argumentačne dostatočný.Za
jeho obsah zodpovedá navrhovateľ. Z procesného hľadiska je tak zásadným determinantom obsah

samotného návrhu. Platí tu taktiež osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie
relevantný čas v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Je tak vylúčené aby odvolací súd svoje
rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto
skutočnosti odvolací súd neprihliada.

19. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia
musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu a to rozhodujúcich skutočnosti, ktoré
podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Požiadavka odôvodnenosti
bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti tak

musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu
plnohodnotného dokazovania a preto takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre
zisťovanie relevantné skutočnosti v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pred
nariadením neodkladného opatrenia tak posudzuje súd, či

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
(princíp opodstatnenosti)
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzení objektívnu nemožnosť dosiahnuť ochranu, ktorej
sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)

d) navrhovaným neodkladným opatrením ,pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter ,
nebude vytvorený nenávratný stav
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Samotné vyhodnotenie bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však

musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidlaopodstatnené, aknavrhovateľovihrozívznikaleborozširovanieškodyčiinejujmy,dochádzak
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že mu viac sa neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

21. Pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v rámci dispozičného princípu vždy viazaný návrhom,
nesmie ho prekročiť ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť.

22. V predmetnej veci odvolací súd konštatuje, že obsahom neodkladného opatrenia je v zmysle § 325
ods. 2 písm. f) až h/ CSP, ktoré vychádzajú zo znenia článku 3. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a
rady (EÚ) číslo 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych

veciach. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody
domnievať sa, že je ohrozený život, telesné a duševné zdravie alebo sexuálna integrita, osobná sloboda
alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia
alebo násilia blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie,
zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe, musí byť tak v odôvodnených

prípadoch poskytnutá okamžitá, efektívna, súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie
rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu, pričom pri
ohrození telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretích osôb a podobne. Ak ide o účinky tohto druhu
neodkladného opatrenia najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisku

alebo iné miesto, kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesná
alebo duševná integrita navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie komunikácií a zákaz alebo obmedzenie
priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú
podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla
byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia

relevantným spôsobom osvedčiť.
23. Ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz alebo
obmedzenie kontaktu, vstupu alebo priblíženia sa, ktoré boli vydané na základe neodkladného opatrenia
v civilnom procese, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty marenia výkonu úradného
rozhodnutia.

24. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že všetky tieto požiadavky boli riadne naplnené, pretože
navrhovatelia náležitým spôsobom osvedčili všetky rozhodujúce skutočnosti pre potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia. Je zrejmé, že existujú závažné dôvody domievať sa , že môže byť ohrozený
ich život ale, najmä ich telesná, duševná integrita, osobná sloboda, či bezpečnosť. Účelom takto

nariadeného neodkladného opatrenia je zabrániť akejkoľvek forme násilia a poskytnúť okamžitú a
efektívnu súdnu ochranu pre navrhovateľov, ale aj predísť zbytočným konfliktom do budúcna a to pre
obidve strany.

25. Odvolací súd sa podrobne oboznámil so všetkými odvolacími námietkami odporcov avšak dospel k

záveru , že tieto nie sú dôvodné ale súčasne ani takého charakteru, ktorý by privodil zmenu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto ich odvolací súd ani bližšie neodôvodňoval, najmä za situácie,
že samotní odporcovia uviedli , že po doručení neodkladného opatrenia ho rešpektujú.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožnil aj s výrokom súdu prvej inštancie o trovách

konania a súčasne odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, v zmysle ktorého postupoval
podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Aj v odvolacom konaní boli navrhovatelia
v 1. až 5. rade úspešní a naopak neúspešní v odvolacom konaní boli odporcovia 1. , 2.. Súd preto
priznal strane navrhovateľov nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti odporcom v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).