Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422201620
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4422201620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu

JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C. XXX/XX, D., 2/ E. A. F., G., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. H. XXXX/XX, C. - I., 3/ E. A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G. XXX, J. G., J., K. L. a 4/ E. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX/XXX, D.,
zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová, s. r. o., so sídlom Podzámska 32, Nové
Zámky, IČO: 53 344 294, proti žalovanému: Mesto Šurany, so sídlom Námestie hrdinov 1, Šurany, IČO:
00 309 311, zastúpený: JUDr. Jozef Jesenič, advokát, so sídlom Tomášikova 5/B, Bratislava, o určenie
vlastníckeho práva a určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku

Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/53/2022 – 253 zo dňa 16. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/53/2022 – 253 zo dňa 16. 02. 2024
p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (I. výrok) a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 37, § 39 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 4 písm. a/, §
13 ods. 3, ods. 4 zákona č. 369/90 Zb. v znení účinnom v rozhodnom období, § 9 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 138/1991 Zb. v znení účinnom v rozhodnom období. Uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali
určenia, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. území D., zapísaná na LV č. X ako parc. č. XXXX/X v
podiele 1 patrí do dedičstva po J. B., a určenia, že zostatok tohto podielu (1) je vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne v 2. rade a tiež toho, aby súd určil, že parc. č. XXXX/X vedená na LV č. XXXX pre kat. územie
D. je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Zo zhodných vyjadrení strán sporu, ktoré si súd prvej inštancie

osvojil, mal za preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/X zapísanej na
LV č. X a žalovaný je výlučným vlastníkom parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX (obe v kat. území
D.). Zo Zámennej zmluvy č. 14/2008 zo dňa 11. 07. 2008 súd prvej inštancie zistil, že jej predmetom
bola zámena nehnuteľností vo vlastníctve strán sporu a to tak, že parcela C-KN č. XXXX/X v celosti
pripadla do výlučného vlastníctva žalovaného a do vlastníctva J. B. a E. A. F., G. (každému v podiele 1)
pripadla nehnuteľnosť C-KN č. XXXX/X (obe v kat. území D.), a to bez ďalšieho finančného vyrovnania. Z
uzneseniamestskéhozastupiteľstvažalovanéhoč.17/2008-Zzodňa26.06.2008vyplývalo,žemestské

zastupiteľstvo žalovaného prerokovalo návrh na zámenu nehnuteľností v kat. území D. medzi Mestom
Šurany a J. B. a E. A. F. a bez pripomienok rozhodlo, schválilo zámenu nehnuteľností nasledovne: A/
nehnuteľnosť vo vlastníctve mesta Šurany, zapísaná na LV č. X ako parc. E-KN č. XXX, z ktorej sa
odčlenila parc. č. XXXX/X o výmere 10 230 m2 sa zamení za nehnuteľnosť vo vlastníctve J. B. a E.A. F. C-KN č. XXXX/X o výmere 10 230 m2, ktorá bola odčlenená z parcely E-KN č. XXXX/X a to bez
ďalšieho finančného vyrovnania, B/ zadalo úlohu vyhotoviť zámennú zmluvu. Žalobcovia v 1., 3. a 4.
rade sú dedičmi po J. B., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, čo preukazuje uznesenia Okresného súdu

Nové Zámky 16D/1213/2016 - 63 zo dňa 25. 01. 2017.

3. V prejednávanej veci súd prvej inštancie považoval naliehavý právny záujem žalobcov na určení ich
vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/X za daný a rovnako tak aj v časti žaloby, týkajúcej sa
určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelom J. B.. Keďže súdnym rozhodnutím, ktorým sa

určí vlastnícke právo, sa zápisom do katastra nehnuteľností dosiahne zmena medzi stavom právnym
a zapísaným.

4. Rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce je rozdelené medzi orgány samosprávy obce, t. j.
medzi starostu a obecné zastupiteľstvo a pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi
vôľou obce, ktorú vytvára obecné zastupiteľstvo a vyjadruje vo svojom uznesení a prejavom vôle

obce navonok starostom ako jej štatutárnym orgánom. Obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať
najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce a kontrolovať hospodárenie s ním aj v prípade, ak
neboli schválené zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená
vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec
urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom

založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom,
či, resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán
(starostu) a obecné zastupiteľstvo. Oprávnenie konať v mene právnickej osoby je teda obmedzené iným
orgánom. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o zmluvnom prevode nehnuteľného majetku obce nie je
autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší

ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne
účinky vyvolá však len vtedy ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne
v civilnom sporovom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým
účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je prevod nehnuteľného majetku, ktorý vyžadoval rozhodnutie
obecného zastupiteľstva (daný prípad), musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych

(prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitosti, ktorého
jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť
o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné
zastupiteľstvo nerozhodlo o schválení takéhoto zmluvného prevodu a prijaté uznesenie nebolo pojaté
do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym

úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 11. 07. 2008 bola medzi
J. B. a E. A. F., G. na strane jednej a žalovaným na strane druhej uzavretá zámenná zmluva č. 14, ktorej
predmetom bola zámena nehnuteľností v ich vlastníctve a to tak, že parcela C-KN č. XXXX/X v celosti

pripadla do výlučného vlastníctva žalovaného a do vlastníctva J. B. a E. A. F., G. (každému v podiele 1)
pripadla nehnuteľnosť C-KN č. XXXX/X (obe v kat. území D.), a to bez ďalšieho finančného vyrovnania.

6. Súd prvej inštancie nepovažoval námietku žalobcov o absencii súhlasu mestského zastupiteľstva
k prevodu v zmysle § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 138/1991 Zb. za dôvodnú. Argumentácia žalobcov, že

mestské zastupiteľstvo prerokovalo iba zámer o zámene pozemkov, podľa názoru súdu prvej inštancie
neobstojí. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR bez schválenia právneho úkonu, ktorým sa nakladá
s majetkom obce obecným zastupiteľstvom, nevznikne prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom
vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Zákonodarca v právnej norme však výslovne neuvádza,
že k zmluvnému prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce sa vyžaduje predchádzajúci súhlas

obecného zastupiteľstva, zákonné ustanovenie vyžaduje zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného
majetku schváliť obecným zastupiteľstvom. Preto potom možno uzavrieť, že každý vyslovený súhlas
obecného zastupiteľstva vo vzťahu k perfektnosti právneho úkonu možno považovať za predchádzajúci.
Obecné zastupiteľstvo schvaľuje zmluvný prevod konkrétneho majetku, a z jeho uznesenia musí byť
zrejmé, aký prevod sa schvaľuje, čo je predmetom prevodu, teda ktorá nehnuteľnosť, v prospech koho a

za akú cenu. Obsahom uznesenia, schváleného obecným zastupiteľstvom, by mali byť tie isté náležitosti
označenia nehnuteľností, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho zákona.
Nie je potrebné, aby obecné zastupiteľstvo schvaľovalo konkrétnu zmluvu. (Najvyšší súd SR sp. zn.
8Sžo/223/2008, sp. zn. 8Sžo/223/2008). S ohľadom na obsah uznesenia mestského zastupiteľstvažalovaného 26. 06. 2008 súd prvej inštancie dospel k záveru, že zámenná zmluva bola mestským
zastupiteľstvom žalovaného schválená v súlade so zákonom. Mestské zastupiteľstvo žalovaného
prejednalo a schválilo uzavretie zámennej zmluvy s J. B. a E. A. F., G., pričom jeho rozhodnutie

obsahovalo všetky zákonné náležitosti, čím vyjadrilo vôľu žalovaného zámennú zmluvu s uvedeným
obsahom uzavrieť a následne táto aj bola podpísaná štatutárom žalovaného. S poukazom na vyššie
uvedené je zrejmé, že k uzavretiu Zámennej zmluvy č. 14/2008 došlo po predchádzajúcom súhlase
mestského zastupiteľstva žalovaného v súlade so zákonom.

7. Pokiaľ išlo o námietku žalobcov, týkajúcu sa neplatnosti zámennej zmluvy pre jej neurčitosť a
nemožnosť jej plnenia z hľadiska predmetu, pretože taký druh pôdy mesto zameniť nemohlo, súd
prvej inštancie túto nepovažoval za dôvodnú a relevantnú. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že kataster nehnuteľností na základe predmetnej zámennej zmluvy zapísal vlastníctvo žalobcov i
žalovaného k nehnuteľnostiam, ktoré boli jej predmetom a to v jej zmysle a v plnom rozsahu. To
znamená, že plnenie z tejto zmluvy nielenže bolo možné (a námietka žalobcov o jeho nemožnosti

neobstojí), ale jeho účinky zápisom v katastri nehnuteľností aj nastali. Je tomu tak bez ohľadu na to
aký charakter nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zámeny mali, pretože v danom čase boli zapísané
v katastri tak ako boli v zámennej zmluve správne označené. Súd prvej inštancie poukázal na zmluvnú
voľnosť účastníkov takejto zmluvy a ich vôľu prejavenú v písomnej forme. Vôľou účastníkov uvedenej
zmluvybolozameniťparcely,ktorésanakoniecajpredmetomtejtozmluvystali,svedčíotomrozhodnutie

mestského zastupiteľstva žalovaného a podpísanie zmluvy J. B. a E. A. F., G. zase svedčí o ich vôli
takúto zmluvu uzavrieť, pričom bolo treba poukázať na to, že všetci účastníci tejto zmluvy (aj J. B. a E.
A. F., G.) vedeli o ktoré parcely v zámennej zmluve ide, kde sa nachádzajú a aký je ich charakter a bolo
ich vôľou tieto zameniť. Je ťažko uveriteľné, že by tieto osoby pristúpili k zámene pozemkov bez toho,
aby vedeli čo je jej predmetom, ktorá nehnuteľnosť a akého charakteru sa zamieňa za akú a čo pripadne

do ich vlastníctva. Pokiaľ by tomu tak aj prípadne bolo (čo nebolo v konaní preukázané), je treba uviesť,
že takéto ich konanie by nebolo konaním zodpovedného vlastníka.

8. Žalobcovia namietali, že žalovaný začal rokovania o zámene parcely XXXX/X a hoci nebolo medzi
stranami sporné, o ktorú pôdu sa jedná, nebola to parcela, ktorej sa mala zámena týkať. V tejto súvislosti

poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2013, sp. zn. 4
Cdo 119/2011, podľa ktorého pre posúdenie určitosti zmluvy o prevode nehnuteľností - pozemkov je
významný len prejav vôle vyjadrený v písomnej forme. Preto ak je písomná zmluva o prevode týchto
nehnuteľností objektívne neurčitá (pozemky neboli označené parcelným číslom, obcou a katastrálnym
územím, v ktorom ležia) je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná, hoci jej účastníkom

bolo zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom prevodu; v takýchto prípadoch totiž prevažuje verejný
(všeobecný) záujem na určitosti vlastníckych práv nad individuálnym záujmom účastníkov zmluvy. Preto
aj opačne musí platiť, že pokiaľ sú pozemky označené správne (v zmysle ich zápisu do katastra), strany
zmluvy vedeli, čo je predmetom zámeny, súhlasili s tým a takáto zámena bola ich vôľou (čo v tomto
prípade je zrejmé, keďže strany zmluvy s jej obsahom vyjadrili súhlas), je takýto úkon platný a to bez

ohľadu na to, že mohlo v niektorom s písomných podaní predchádzajúcich jej uzavretiu dôjsť k chybe
v písaní.

9. Podľa názoru súdu prvej inštancie akékoľvek chyba v písaní počas jednaní o uzavretí zámennej
zmluvy nemôže byť dôvodom pre určenie neplatnosti zámennej zmluvy, ktorá bola neskôr uzavretá.

Takáto čiastková chyba totiž za situácie, kedy strany zmluvy vedeli čo je jej predmetom, nemohla byť
predmetom zámeny, nemohla spôsobiť neplatnosť v budúcnosti uzavretej zámennej zmluvy. Zásah
štátu do súkromnoprávneho vzťahu prostredníctvom vyslovenia jeho absolútnej neplatnosti zo strany
súdu, má byť výnimočným opatrením - súd prvej inštancie musí prihliadnuť ku všetkým vzájomným
vzťahom jednotlivých, do úvahy prichádzajúcich argumentov a posúdiť ich váhu v konkrétnom prípade s

ohľadom na špecifiká danej kauzy. Súd prvej inštancie nesmie tieto kritériá aplikovať mechanicky. Takýto
postup dáva prioritu výkladu nie len právnych úkonov, ale aj samotných zákonných ustanovení, ktorý
nevyvodzuje absolútnu neplatnosť zmluvy (právneho úkonu), pred takým výkladom, ktorý neplatnosť
zmluvy zakladá, pokiaľ sú možné oba výklady. Neplatnosť zmluvy by mala byť výnimkou, nie zásadou.

10. Pokiaľ išlo o konanie strán sporu predchádzajúce uzavretiu predmetnej zámennej zmluvy, súd
prvej inštancie nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť neplatnosť uvedenej zmluvy, či už
ide o vypracovanie geometrických plánov k nej (č. XX/XXXX a č. XX/XXXX), ktorých vyhotovenie
predchádzalo uzavretiu zmluvy a ani nezistil žiadne pochybenia alebo porušenie zákona o obecnomzriadení alebo o majetku obcí zo strany žalovaného. Predmetnú zámennú zmluvu posúdil ako platnú
a žalobu žalobcov v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

11. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal úspech v spore, priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

12. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietali, že

súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním a vyhodnotením dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam ohľadne náležitosti zámennej zmluvy, celého postupu pri uzatváraní zámennej zmluvy medzi
stranami sporu, nezaoberal sa otázkou pôvodu a vlastníctva parcely pôvodne parc. č. XXX pre k. ú. D.
vo vlastníctve žalovaného, nevykonal dôkazy za účelom preukázania týchto skutočností a na základe
takýchto skutkových zistení vyslovil nesprávny právny názor. Žalobcovia namietali aj to, že vyjadrenie
žalovaného zo dňa 01. 06. 2022, zo dňa 02. 08. 2022 nespĺňali náležitosti vyjadrenia. Žalovaný riadne

nepoprel skutkové tvrdenia strany podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, teda kvalifikovaným spôsobom.
V samotných vyjadreniach žalovaného sa nachádza rozpor v označení čísla parcely, ktorá sa mala
vymieňať s parcelou vo vlastníctve žalovaného. Nemožno stále uvažovať o zrejmej pisárskej chybe,
keď žalovaný vo svojich rôznych podaniach uvádza parc. č. XXXX/X alebo č. XXXX/X, k. ú. D..
Žalovaný až podaním zo dňa 10. 05. 2023, ktoré učinil prostredníctvom iného právneho zástupcu,

sa kvalifikovane vyjadril k žalobe. Mestské zastupiteľstvo v prijatom uznesení pod č. 17/2008-Z dňa
26. 06. 2008 prerokovalo len návrh na zámenu nehnuteľností v k. ú. D. medzi Mestom Šurany, J.
B. a E. A. F. a nie samotný zmluvný prevod zámennej zmluvy na zámenu nehnuteľnosti. Podľa § 9
ods. 2 písm. a/ zák. č. 138/91 Zb. o majetku obci v znení účinnom od 01. 09. 2004 do 31. 12. 2008
schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku,

to neplatí ak obec je povinná previesť majetok podľa osobitného predpisu. Aj z gramatického výkladu
§ 9 ods. 1 písm. a/ zák. o majetku obci vyplýva, že ide o právne vzťahy založené na zmluvnom
základe, a teda predmetom tohto právneho aktu je schválenie príslušnej zmluvy. Uznesenie mestského
zastupiteľstva Mesta Šurany zo dňa 26. 06. 2008 pod č. 17/2008-Z je len uznesením o schválení
„zámeru“ uzatvoriť takúto zámennú zmluvu, ktorý zámer ako postup pri prevádzaní majetku obce bol

novelou zák. č. 138/91 Zb. o majetku obci zapracovaný do predmetného zákona s účinnosťou od
01. 07. 2009, teda zákon predpokladal dvojinštančnosť, resp. dvojstupňovosť konaní pre prevodoch
majetku obce, ktoré neskôr zák. č. 138/91 precizoval v § 9a ods. 2 zákona o majetku obcí. Je potrebné
posudzovať rozhodnutie mestského zastupiteľstva aj podľa bodu programu, ako bol zaradený do
prejednania mestského zastupiteľstva, kde bol v programe uvedený návrh na zámenu nehnuteľnosti a

nie samotný zmluvný prevod. V danom čase nebol k dispozícii geometricky plán, ktorý by mohol byť
podkladom pre vypracovanie právneho úkonu, a to zámennej zmluvy, keďže geometrický plán č. XX/
XXXX na oddelenie a určenie práv k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zo dňa 03. 06. 2008
bol vypracovaný Ing. Mančuškom, autorizačne overený Ing. Jozef Urge, dňa 06. 06. 2008, a úradne
overený Správou katastra dňa 04. 07. 2008 pod č. XXX/XX. Zmluvný prevod nemohol byť schválený,

keďže neexistoval geometrický plán č. XX/XXXX, na základe ktorého by bolo možné jasne špecifikovať
a zadefinovať predmet zámeny vo vlastníctve žalovaného. V danom čase geometrický plán č. XX/
XXXX nemal náležitosti, aby mohol byť podkladom pre schválenie zámennej zmluvy, ako zmluvného
prevodu. Uznesenie obecného zastupiteľstva musí zodpovedať znením všetkým otázkam v súvislosti
s právnym úkonom, ktorý sa na jeho základe má uskutočniť. Pokiaľ geometrický plán nebol úradne

overený, nemohol byť riadnym podkladom pre schválenie zmluvného prevodu rozhodnutím obecného
zastupiteľstva pod č. 17/2008-Z zo dňa 30. 06. 2008, nakoľko pri úradnom overení tohto geometrického
plánu mohla nastať situácia, kedy by sa zistili nezrovnalosti a geometrický plán by nespĺňal náležitosti
pre úradne overenie na to určenou osobou. V tomto smere aj rozhodnutie mestského zastupiteľstva
nemohlo byť tak určité, aby splnilo náležitosti schválenia zmluvného prevodu, ktoré údaje by sa mali

prejaviť a mali byť uvedené v konkrétnej zámennej zmluve. K platnému uzatvoreniu zámennej zmluvy
bol nevyhnutný súhlas obecného zastupiteľstva, ktorý by ako prejav vôle bol obsiahnutý v uznesení
obecného zastupiteľstva, spĺňajúci tak formálne, ako aj meritórne náležitosti. Keďže takýto súhlas
absentuje, má tato skutočnosť za následok absolútnu neplatnosť zámennej zmluvy pre jej rozpor s § 39
OZ. Prejav vôle mestského zastupiteľstva Mesta Šurany uzatvoriť zámennú zmluvu nemožno vyvodiť z

uznesenia mestského zastupiteľstva č. 17/2008-Z zo dňa 26. 06. 2008, pretože mestské zastupiteľstvo
schvaľuje prevod vlastníctva nehnuteľného majetku a musí ísť o určitý, zrozumiteľný prejav vôle, ktorým
je schválený najmä jeho obsah, t. j. účel, podmienky, cena, význam pre obec a pod. (napr. v prijatom
uznesení v textovej časti absentuje vo vzťahu parc. č. XXXX/X údaj o druhu pozemku). Z geometrickýchplánov, ktoré vypracoval žalovaný (geometricky plán č. XX/XXXX, XX/XXXX Ing. Mančuška, ktorý
geometrický plán vyplýval z aktuálneho stavu nielen zápisov v katastri, ale aj ohliadkou na mieste
samom, ktorú mal vykonať geodet) vyplýva, že vymieňané nehnuteľnosti sú síce o rovnakej výmere, aj

v rovnakom k. ú., ale z pôvodnej nehnuteľnosti žalovaného par. E-KN č. XXX sa oddelila novovytvorená
parc. C-KN č. XXXX/X zast. pl. o výmere 10 230 m2, pričom k novovytvorenej parcele č. XXXX/X bol v
geometrickom pláne uvedený kód využitia ako 13104 - pozemky, na ktorých je dvor. Vo vzťahu k parcele
pôvodne zapísanej na LV XXXX pre k. ú. D. ako parc. E-KN č. XXXX/X sa oddelila novovytvorená parc.
C-KN č. XXXX/X ostatná pl. o výmere 10 230 m2, pričom k novovytvorenej parcele č. XXXX/X bol v

geometrickom pláne uvedený kód využitia ako 14270 – manipulačne a skladové plochy. Geometrické
plány mali byť vyhotovené spôsobom vyššie uvedeným, autorizačne a úradne overené a pokiaľ by boli
pochybnosti v takýchto geometrických plánoch, nemali byť úradne overené a nemohli byť ani podkladom
preuzatvoreniezámennejzmluvyzhľadiskaformálnychnáležitostíajasnostiazrozumiteľnostiprávneho
úkonu, ktorým mala byť zámenná zmluva. Žalovaný sa nevyjadril k preukázanej skutočnosti, že na
základe Rejstřika přidelů z roku 1927 bola žalovanému pridelená parc. č. XXX do vlastníctva – roľa a

teda, že vlastníctvo žalovaného vo vzťahu k pôvodnej nehnuteľnosti, ktorej časť sa vymieňala, bola od
roku1927 vovlastníctveMestaŠurany.Toznamená,žeodroku1927MestoŠuranysamalosprávaťako
vlastník uvedenej nehnuteľnosti a v čase, keď prišlo z iniciatívy mesta k procesu zámeny nehnuteľnosti
povodne parcela, ktorá tvorila ich výlučné vlastníctvo (XXXX/X) teda jej časť o výmere 10 230 m2 už
nezodpovedala ornej pôde, ako druhu pôdy, ale bola mestom zriadená na nej skládka TKO. Pokiaľ aj

podľa vyjadrenia žalovaného prišlo k sporným zápisom v katastri nehnuteľnosti v roku 1994, kedy bola
na zápis do operátu katastra doručená listina pod č. Z1065/94 – žiadosť JRD 20. výročia oslobodenia
ČSSR Šurany“ zo dňa 28. 02. 1994 - „registrácia stavieb a žiadosť“, ktorou JRD v Šuranoch požiadalo o
registráciu stavieb a založenie listu vlastníctva na základe priložených geometrických plánov a prílohou
bol aj geometricky plán č. XXX/XXXXX predmetom ktorého bola aj parc. č. XXXX v tom čase evidovaná

ako orná pôda a ktorým boli oddelené nove parcely, bola v novom stave geometrickom pláne označená
par. č. XXXX/X s druhom pozemku – zastavaná plocha a dvor, a teda na základe predmetnej listiny bola
do operátu katastra zapísaná aj novovytvorená parc. č. XXXX/X (LV nezaložený) s druhom pozemku
zastavaná plocha (dvor), bol evidovaný druh pozemku orná pôda v prípade novovytvorenej parc. č.
XXXX/X zmenený na zastavaná plocha, a to aj napriek skutočnosti, že súčasťou listiny Z1065/94 nebol

žiadny doklad vydaný orgánom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, žalovaný sa nesprával
ako vlastník parc. č. XXX (následne parc. č. XXXX). Pokiaľ takéto údaje boli v roku 2008 podkladom
pre vyhotovenie geometrického plánu č. XX/XXXX, mal byť zo strany žalovaného tento chybný zápis
v katastri odstránený, pokiaľ sú pravdivé tvrdenia, že v roku 1994 prišlo k chybným zápisom a nie je
zrejmé, z akého dôvodu vykonával zásahy do pôvodnej parc. č. XXX tretí subjekt, a to JRD 20. výročia

oslobodenia ČSSR Šurany. K tomuto sa nevyjadril žalovaný, a nebolo to ani predmetom dokazovania,
napriek ich snahe o doplnenie dokazovania, min. predložením trestného spisu vedeného pred OR PZ
Nove Zámky pod ČVS: ORP-396/2-VYS-NZ-2021, kde boli všetky listiny predložené a zdokumentované
a ktorý vyšetrovací spis mohol viesť do ustálenia skutkových zistení nové okolnosti a preukázať nimi
tvrdené skutočnosti. V čase uzatvorenia zámennej zmluvy žalovaný svojím konaním spôsobil, že

zámenná zmluva je absolútne neplatná, keďže predmetom zmluvy malo byť plnenie, ktoré nebolo určité
a možné, keďže žalovaný deklaroval, že predmetom zámeny je novovytvorená parcela evidovaná na
katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X zast. pl. a nádvoria vo výmere 10 230 m2, avšak v skutočnosti
predmetom zámeny bola parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 10 230m2. Určitosť právneho úkonu
sa musí týkať určenia účastníkov, podstatných zložiek právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny

úkon týka. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak
nejednoznačné a tým neurčitý je jeho vecný obsah. Neurčitosť právneho úkonu treba posudzovať z toho
hľadiska, či sa týka tých častí právneho úkonu, bez ktorých nemôže právny úkon ako taký obstáť. Ide o
počiatočnú nemožnosť plnenia, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pričom nie
je podstatné, či o počiatočnej nemožnosti plnenia subjekty právneho úkonu v čase jeho vzniku vedeli

alebo nie. Na právny úkon, ktorého predmet plnenia je od začiatku nemožný, sa prihliada, ako keby
nikdy platne nevznikol. Ide aj o faktickú nemožnosť plnenia, keďže plnenie vyplývajúce z právneho
úkonu (zámennej zmluvy) je v okamihu jeho vzniku objektívne neuskutočniteľné. Neplatnosť právneho
úkonu podľa § 37 ods. 2 OZ je absolútnou od začiatku. S poukazom na uvedené mali za to, že súd
prvej inštancie nesprávne ustálil skutkový stav, aplikoval nesprávny právny názor, pričom sú tu ďalšie

skutočnosti, ktoré je potrebné preukázať, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dokazovanie, jeho
rozhodnutie je predčasné, arbitrárne a nedáva odpoveď na nimi uvádzané tvrdenia z hľadiska toho, v
čom vidia absolútnu neplatnosť zámennej zmluvy.13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť
a žalovanému priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia si vykladajú § 150 ods.
1 CSP príliš formalisticky, až drakonicky prísne. Vo vyjadreniach žalovaného zo dňa 01. 06. 2022, 02.

08. 2022 a 09. 09. 2022 žalovaný opisuje dôvody, pre ktoré so žalobou nesúhlasí. Zo strany žalovaného
nešlo len o všeobecné vyhlásenie, ale konkrétnym spôsobom vyjadruje, prečo považuje právny akt
zámennej zmluvy za platný, a preto je žaloba nedôvodná. Okrem toho poukázal na to, že žalobcovia
predkladali návrhy na vykonanie dôkazov a takisto aj nové skutkové a právne tvrdenia aj v priebehu
súdneho konania a dokonca aj v podanom odvolaní. Nové návrhy na vykonanie dokazovania žalobcovia

predložili napr. aj na pojednávaní dňa 10. 11. 2023 a písomným podaním dňa 16. 11. 2023 a na
pojednávaní dňa 17. 01. 2024. Žalobcovia prvýkrát uviedli tvrdenie o tom, že by zámenná zmluva mala
by neplatná z dôvodu, že nebola nikdy schválená Mestským zastupiteľstvom Šurany až na pojednávaní
dňa 10. 11. 2023. V písomnom vyjadrení zo dňa 16. 11. 2023 bolo prvýkrát konštatované, že v čase
schválenia zámennej zmluvy mestským zastupiteľstvom neexistoval geometrický plán na oddelenie
zamieňajúcich sa pozemkov. Súd sa však správne vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov a takisto

s novými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobcovia uvádzajú, že zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení a zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obci prebiehali určitými zmenami a ako príklad uvádzajú,
že s účinnosťou od 01. 07. 2009 malo podľa názoru žalobcov dôjsť k tomu, že prevod majetku obce
bude možné v tzv. dvojinštančnom konaní. Žalobcovia nevysvetlili v čom vidia dvojinštančnosť a taktiež
nevysvetlili ako sa taká zmena mala týkať právneho úkonu schváleného a uzatvoreného pred 01. 07.

2009. Zákon č. 138/1991 Z. z. neukladá obci povinnosť schváliť presné znenie zmluvy, len samotnú
právnu skutočnosť prevodu nehnuteľnosti. Oznámenie o schválení je následne súčasťou prevodovej
zmluvy a návrhu na vklad, ako to bolo aj vo vkladovom konaní č. V XXXX/XXXX, v ktorom sa povolil
vklad Zámennej zmluvy č. 14/2008 zo dňa 11. 07. 2008. Zo žiadneho dôkazu však nevyplýva skutočnosť,
že by mestské zastupiteľstvo schvaľovalo len „zámer“ uzatvoriť zmluvu. Podľa Výpisu mestského

zastupiteľstva č. XVII./2008-Z Mestské zastupiteľstvo v Šuranoch prijalo uznesenie č. 17/2008-Z, ktorým
sa schvaľuje bez pripomienok poslancov zámena nehnuteľností v k. ú. D. nasledovne: „nehnuteľnosť vo
vlastníctve mesta Šurany zapísaná na LV č. X ako parcela E-KN číslo XXX z ktorej sa odčlenila C-KN
parcela č. XXXX/X o výmere 10 230 m2 sa zamení za nehnuteľnosť vo vlastníctve J. B., bytom D., C.
XX v 1 - vici a E. A. F., bytom C., H. X v 1 -vici C-KN parc. č. XXXX/X – ost. pl. o výmere 10 230 m2, ktorá

sa vytvorila odčlenením z E-KN parcela č. XXXX/X s tým, že nehnuteľnosti sa zamieňajú bez ďalšieho
finančnéhovyrovnania.“Samotnížalobcoviavpodanejžalobenatretejstranevtreťomodsekuuviedli,že
„Mestské zastupiteľstvo Šurany v zmysle uznesenia č. 17/2008-Z z XVII. Riadneho zasadania konaného
dňa 26. 06. 2008, schválilo zámenu nehnuteľností.“ Žalobcovia k tomuto tvrdeniu predložili k žalobe
dôkaz uznesenie č. 17/2008-Z z XVII. Riadneho zasadania konaného dňa 26. 06. 2008. Žalobcovia

si až na pojednávaní dňa 10. 11. 2023 prvýkrát sami rozporovali svoje vlastné tvrdenie zo žaloby.
Medzi stranami teda v tomto súdnom konaní až do dňa 10. 11. 2023 nebolo sporné ani to, že Mestské
zastupiteľstvo Šurany schválilo zámenu nehnuteľností. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania
správne zistil skutkový a právny stav veci. Zámenná zmluva bola mestským zastupiteľstvom žalovaného
schválená v súlade so zákonom. Žalobcovia v rozpore s predloženými dôkazmi vo vyjadrení zo dňa

16. 11. 2023 uviedli, že v čase schválenia zámennej zmluvy mestským zastupiteľstvom neexistoval
geometrický plán na oddelenie zamieňajúcich sa pozemkov. V súdnom spise sú založené Geometrický
plán č. XX/XXXX na oddelenie a určenie práva k nehnuteľnostiam p. č. XXXX/X, vypracovaný dňa
29. 05. 2008, autorizačne overený dňa 29. 05. 2008 a Geometrický plán č. XX/XXXX na oddelenie a
určenie práva k nehnuteľnostiam p. č. XXXX/X, vypracovaný dňa 03. 06. 2008, autorizačne overený

dňa 06. 06. 2008. Geometrické plány pritom boli súčasťou zámennej zmluvy a žalobcovia ich predložili
do súdneho konania ako dôkaz. Následne žalobcovia prvýkrát až v podanom odvolaní uvádzajú, že v
čase konania mestského zastupiteľstva síce geometrické plány existovali, ale neboli úradne overené a
prvýkrát až v podanom odvolaní žalobcovia uvádzajú, že existovalo riziko, že po schválení zámennej
zmluvy mestským zastupiteľstvom by kataster neoveril geometrické plány. Takáto hrozba sa však

nenaplnila a Geometrický plán č. XX/XXXX bol úradne overený dňa 11. 06. 2008 a Geometrický plán
č. XX/XXXX bol úradne overený dňa 04. 07. 2008 a oba boli zapísané do katastra nehnuteľností spolu
so zámennou zmluvou č. 14/2008. S týmito novými tvrdeniami sa preto súd v odôvodnení rozsudku
ani nemohol zaoberať. V čase schválenia zámennej zmluvy mestským zastupiteľstvom žiaden právny
predpis neprikazoval, aby geometrické plány boli už aj úradne overené. Žalobcovia v podanom odvolaní

podrobne citujú ustanovenia vyhlášok č. 79/1996 a č. 178/1996 Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR, ktoré však na žiadnom mieste neobsahujú zákaz rokovať o zámene pozemkov pred úradným
overeným geometrického plánu, ani zákaz pre obecné zastupiteľstvo schváliť zámennú zmluvu pred
úradným overením geometrického plánu. Zámenná zmluva obsahovala, všetky náležitosti právnehoúkonu, a to tak z hľadiska katastrálneho zákona č. 162/1995, ako aj z hľadiska zákona č. 135/1991 Zb. o
majetkuobcí.Žalovanýnesúhlasístým,žebymalbyporušenýakýkoľvekzákonpriuzatvorenízámennej
zmluvy. Dodal, že nie každé porušenie aj kogentného ustanovenia znamená neplatnosť právneho

úkonu a je potrebné veľmi dôkladne zvážiť, ako môže verejnoprávna norma ovplyvniť zmluvný záväzok.
K dôkazu Rejstřík prídelu z roku 1927 uviedol, že vykonanie tohto návrhu žalobcovia nikdy v konaní
nenavrhli a tento dôkaz predložili žalobcovia na poslednom pojednávaní dňa 17. 01. 2024 a sa nevyjadrili
a to ani v záverečnej reči, akú skutočnosť týmto dôkazom mienia preukázať. Argumentáciu, ktorú
žalobcovia predložili v podanom odvolaní, nikdy predtým v konaní neuviedli a ide o novú argumentáciu,

ktorá podľa názoru žalovaného ani nesúvisí s predmetom sporu. Žalobcovia nevysvetlili príčinnú
súvislosť medzi dokumentom z roku 1927 a platnosťou alebo neplatnosťou zámennej zmluvy z roku
2008. Žalobcovia poukazujú na vyjadrenia žalovaného týkajúceho sa chýb v katastrálnom operáte, a
to konkrétne chýb v druhu pozemku. Pokiaľ išlo o obsah rozhodnutí v konaniach Xo 3/2020-3/Sl a
X-41/2019 tak tieto skutočnosti sú nesporné. Akákoľvek výčitka smerujúca k tomu, či žalovaný mohol
alebo nemohol napraviť stav v katastrálnom operáte pred uzatvorením zámennej zmluvy je irelevantná,

a to aj s ohľadom na zásadu zmluvnej voľnosti. Súd prvej inštancie sa oboznámil s Rozhodnutím
Okresného úradu Nitra č. Xo 3/2020-3/Sl zo dňa 13. 02. 2020 a Rozhodnutím Okresného úradu Nové
Zámky č. X-41/2019 zo d a 28. 11. 2019, vyžiadal si aj kópiu z katastrálneho konania, ktorým bol
povolený vklad zámennej zmluvy č. 14/2008 číslo konania V XXXX/XXXX. Súd odmietol vykonať dôkaz
pripojením trestného spisu, ktorého význam pre toto súdne konania žalobcovia nijakým spôsobom ani

nevysvetlili. Žalobcovia neuviedli k tomuto návrhu, aké skutočnosti by sa týmto dôkazom mali preukázať.
Dokonca ani v podanom odvolaní žalobcovia neuvádzajú, aké nové skutočnosti by mali by zistené z
trestného spisu. Žalobcovia v podanom odvolaní opakujú, že podľa ich názoru je zámenná zmluva
neplatná z dôvodu, že táto nemá náležitosti podľa § 34, § 37 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka. Nič
nenasvedčuje tomu, že by niektorá zo zmluvných strán neurobila právny úkon slobodne, alebo že by ho

neurobila vážne, alebo že by nebol právny úkon určitý. Niet žiadnych pochýb o tom, že nehnuteľnosť,
ktorá bola predmetnom zámeny a ktorá je dnes evidovaná v katastri nehnuteľností ako parc. č. XXXX/
X orná pôda o výmere 10 230 m2, kat. úz. D. je skutočná. Predmet zámeny bol v čase uzatvorenia
Zámennej zmluvy č. 14/2008 možný a predmet zámennej zmluvy bol tiež možný a dovolený. Súd
prvej inštancie správne poukázal na zmluvnú voľnosť účastníkov zámennej zmluvy. Vôľou účastníkov

uvedenej zmluvy bolo zameniť parcely, ktoré sa nakoniec aj predmetom tejto zmluvy stali, o čom svedčí
rozhodnutie mestského zastupiteľstva žalovaného a podpísanie zmluvy J. B. a E. A. F. zase svedčí o
ich vôli takúto zmluvu uzavrieť, pritom je treba poukázať na to, že všetci účastníci tejto zmluvy (aj J. B.
a E. A. F.) vedeli o ktoré parcely v zámennej zmluve ide, kde sa nachádzajú a aký je ich charakter a bolo
ich vôľou tieto zameniť. Zámenná zmluva č. 14/2008 bola riadne uzatvorená a vklad vlastníckeho práva

bol riadne povolený v súlade s katastrálnym zákonom v konaní V XXXX/XXXX. Akékoľvek tvrdenia o
nemožnom plnení sú iracionálne.

14. Žalobcovia sa nevyjadrili v odvolacej replike.

15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcami (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po jeho
preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie a to v rozsahu odvolacích dôvodov

žalobcami (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že Zámenná zmluva č.
14/2008 zo dňa 11. 07. 2008 bola dňa 26. 06. 2008 mestským zastupiteľstvom žalovaného schválená
v súlade so zákonom, čo preukazuje uznesenie č. 17/2008-Z, ktorým sa schválila bez pripomienokposlancov zámena nehnuteľností v k. ú. D. a súčasne správne konštatoval, že predmet zámeny bol v
čase uzatvorenia Zámennej zmluvy č. 14/2008 možný a dovolený. Keďže ani v odvolacom konaní nemal
za preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací

súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP
odkazuje.

19. Pokiaľ išlo o námietku žalobcov, že mestské zastupiteľstvo žalovaného schvaľovalo iba zámer
zámeny nehnuteľností a nedošlo k schváleniu samotnej zámennej zmluvy, v dôsledku čoho je zámenná

zmluva neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, odvolací súd dodáva, že rozhodnutie mestského
(obecného) zastupiteľstva o majetkovo-právnom úkone nie je autoritatívnym výrokom mesta (obce),
ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle mesta
(obce).Tentoprejavsatvoríaprejavujeuznesenímmestského(obecného)zastupiteľstva.Právneúčinky
vyvolá len ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak je spornou platnosť zmluvy uzavretej medzi
mestom (obcou) a druhým účastníkom, ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý

vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska
formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone) ako z hľadiska meritórnych náležitostí.
Kým mestské (obecné) zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie
nebolo pojaté do zápisu, o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva nevznikol prejav vôle spôsobilý
založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu.

20. Súd prvej inštancie správne žalobu zamietol, keď mal preukázané, že uznesením mestského
zastupiteľstva č. 17/2008-Z zo dňa 26. 06. 2008 (č. l. 229 spisu) bola prejavená vôľa žalobkyne v 2.
rade a právneho predchodcu žalobcu v 1. a 3. rade a žalovaného zameniť nehnuteľnosti v kat. území
D. medzi Mestom Šurany a to tak, že nehnuteľnosť vo vlastníctve mesta Šurany, zapísaná na LV č.

X ako parc. E-KN č. XXX, z ktorej sa odčlenila parc. č. XXXX/X o výmere 10 230 m2 sa zamení
za nehnuteľnosť vo vlastníctve J. B. a E. A. F. C-KN č. XXXX/X o výmere 10 230 m2, ktorá bola
odčlenená z parcely E-KN č. XXXX/X, a to bez ďalšieho finančného vyrovnania, pričom bola zadaná
úloha vyhotoviť zámennú zmluvu. Podkladom pre takto dohodnutú zámenu boli Geometrický plán č.
XX/XXXX na oddelenie a určenie práva k nehnuteľnostiam p. č. XXXX/X, vypracovaný dňa 29. 05.

2008, autorizačne overený dňa 29. 05. 2008, úradne overený dňa 11. 06. 2008 a Geometrický plán
č. XX/XXXX na oddelenie a určenie práva k nehnuteľnostiam p. č. XXXX/X, vypracovaný dňa 03.
06. 2008, úradne overený dňa 04. 07. 2008, ktoré boli zapísané do katastra nehnuteľností spolu so
zámennou zmluvou č. 14/2008. Následne uzatvorenie zámennej zmluvy primátorom mesta dňa 11. 07.
2008 bolo už len vykonaním skôr prejaveného súhlasu (vôle) mesta so zámenou nehnuteľného majetku.

Zámena nehnuteľností, ktorých sa konanie týka, sa uskutočnil na základe uznesenia č. 17/2008-Z zo
dňa 26. 06. 2008 (schválenie zámeny nehnuteľnosti). Mestské zastupiteľstvo bolo s priebehom zámeny
oboznámené, čím sa potom stalo zrejmým, aká zámena sa schvaľuje, čo je predmetom zámeny a
za akých podmienok má k zámene dôjsť. Odvolací súd má za to, že schválenie zmluvnej zámeny
vlastníctva nehnuteľného majetku mesta vyjadrené v zápisnici a uznesení zo zasadnutia mestského

zastupiteľstva, spĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu ustanovenú v § 37 ods.1 OZ. Odvolací súd
považoval za dostatočné označenie náležitostí zmluvného prevodu konkrétnej nehnuteľnosti v uznesení
schváleného obecným zastupiteľstvom. Z výkladu uznesenia č. 17/2008-Z vyplýva nepochybný záver,
ževôľamestskéhozastupiteľstva,vyjadrenávtomtouznesení,zahŕňasúhlassozámenounehnuteľností
tak, že nehnuteľnosť vo vlastníctve mesta Šurany, zapísaná na LV č. X ako parc. E-KN č. XXX, z ktorej sa

odčlenila parc. č. XXXX/X o výmere 10 230 m2 sa zamení za nehnuteľnosť vo vlastníctve J. B. a E. A. F.
C-KN č. XXXX/X o výmere 10 230 m2, ktorá bola odčlenená z parcely E-KN č. XXXX/X, a to bez ďalšieho
finančného vyrovnania. Je teda zjavný predmet, účastníci zámennej zmluvy, ako aj podmienky zámeny,
t. j. že k zámene dôjde bez ďalšieho finančného vyrovnania. Zákon č. 138/1991 Z. z. neukladá mestu
(obci) povinnosť schváliť presné znenie zmluvy, len samotnú právnu skutočnosť prevodu nehnuteľnosti.

Oznámenie o schválení je následne súčasťou prevodovej zmluvy a návrhu na vklad, ako to bolo aj vo
vkladovom konaní č. V XXXX/XXXX, v ktorom sa povolil vklad Zámennej zmluvy č. 14/2008 zo dňa
11. 07. 2008. Je potrebné súhlasiť so žalovaným, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva skutočnosť, že by
mestské zastupiteľstvo schvaľovalo len „zámer“ uzatvoriť zmluvu. Žalobcovia poukazujú na uznesenie
č. 17/2008-Z, avšak z tohto uznesenia taká tvrdená skutočnosť nevyplýva. Naviac žalobcovia v podanej

žalobe skutkovo tvrdili, že „Mestské zastupiteľstvo Šurany v zmysle uznesenia č. 17/2008-Z z XVII.
Riadneho zasadania konaného dňa 26. 06. 2008, schválilo zámenu nehnuteľností.“, k čomu doložili ako
dôkaz uznesenie č. 17/2008-Z z XVII. Riadneho zasadania konaného dňa 26. 06. 2008. Žalobcovia
až na pojednávaní dňa 10. 11. 2023 prvýkrát rozporovali skutkové tvrdenie zo žaloby, že nedošlo kschváleniu zmluvy mestským zastupiteľstvom žalovaného a následne vo vyjadrení zo dňa 16. 11. 2023
začali skutkovo tvrdiť, že v čase schválenia zámennej zmluvy mestským zastupiteľstvom neexistoval
geometrický plán na oddelenie zamieňajúcich sa pozemkov. Uvedené je však v rozpore s vykonaným

dokazovaním, keďže v čase schválenia zámennej zmluvy bol vyhotovený Geometrický plán č. XX/
XXXX na oddelenie a určenie práva k nehnuteľnostiam p. č. XXXX/X, vypracovaný dňa 29. 05. 2008,
autorizačne overený dňa 29. 05. 2008, úradne overený 11. 06. 2008 a Geometrický plán č. XX/XXXX na
oddelenie a určenie práva k nehnuteľnostiam p. č. XXXX/X, vypracovaný dňa 03. 06. 2008, autorizačne
overený dňa 06. 06. 2008, úradne overený 04. 07. 2008. Žalobcovia až v podanom odvolaní skutkovo

tvrdia, že v čase konania mestského zastupiteľstva síce geometrické plány existovali, ale neboli úradne
overené a v nadväznosti na to skutkovo tvrdia, že existovalo riziko, že po schválení zámennej zmluvy
mestským zastupiteľstvom by kataster neoveril geometrické plány. Podľa názoru odvolacieho súdu v
prípade tohto skutkového tvrdenia ide o novotu v odvolacom konaní, pričom žalobcom nič nebránilo, aby
tieto skutkové tvrdenia uviedli v konaní pred súdom prvej inštancie, preto odvolací súd na túto novotu v
odvolacom konaní neprihliadol, keďže neboli splnené podmienky v zmysle § 366 CSP .

21. Z vyporiadania časti pozemku parcely registra „E“ parc. č. XXXX/X pod skládkou TKO v D. – zaslanie
ponuky zo dňa 24. 01. 2008 (č. l. 123 spisu) vyplýva, že žalobkyni v 2. rade bola na základe rokovaní
s poručiteľom J. B. a žalovaným zaslaná ponuka na zámenu pozemku za pozemok vo vlastníctve
žalovaného, pričom poručiteľ ako podielový spoluvlastníkom súhlasil s návrhom zo strany žalovaného

s tým, že predmetom zámeny bude časť parcely registra „E“ parc. č. XXX, k. ú. D., pričom presná
výmera pozemkov bude určená geometrickým plánom, ktoré dá vyhotoviť žalovaný na vlastné náklady.
Žalobkyňa v liste, doručenom žalovanému dňa 04. 02. 2008 (č. l. 124 spisu) zaslala písomný súhlas
s budúcou zámenou nehnuteľnosti a splnomocnenie pre jej brata poručiteľa J. B. (č. l. 88 spisu). V
danom prípade účastníci zámennej zmluvy si boli vedomí, ktoré nehnuteľnosti tvorili predmet zámeny,

ich zmluvné prejavy boli v zmluve dostatočne zrozumiteľné, určité a zámenná zmluva ako právny úkon
malapredpísanúformu,obsahovalavšetkypožadovanénáležitosti,pretonemožnoakceptovaťnámietky
neplatnosti zmluvy pre nemožnosť plnenia, ako ani pre jej neurčitosť. Je nepochybné, že nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom zámeny, v čase uzatvorenia zámennej zmluvy boli zapísané v katastri tak ako
boli v zámennej zmluve správne označené. Poručiteľ J. B. a žalobkyňa v 2. rade mali k dispozícii

od žalovaného Geometrický plán č. XX/XXXX a návrh Zámennej zmluvy č. 14/2008. Pokiaľ následne
s odstupom času viac ako 15 rokov žalobcovia tvrdia (vyjadrenie zo dňa 16. 11. 2023), že z týchto
geometrických plánov jednoznačne vyplýva, že nejde o poľnohospodárske pozemky, ale malo ísť o
ostatnú alebo zastavanú plochu, bolo v záujme žalobkyne v 2. rade a poručiteľa J. B. si overiť (a to aj v
prípade pochybnosti obhliadkou na mieste samom) aké nehnuteľnosti majú byť predmetom zámeny. Aj

podľa názoru odvolacieho súdu nešlo by o konanie zodpovedného vlastníka, ak by pristúpil k zámene
pozemkov bez toho, aby mal vedomosť o tom, čo je predmetom zámeny, t. j. ktorá nehnuteľnosť a akého
charakteru sa zamieňa za akú a čo pripadne do ich vlastníctva. V danom prípade po viac ako 10 rokoch
došlo od nadobudnutia vlastníckeho práva k zmene v zápise druhu pozemku zo strany štátnych orgánov.
Uvedená skutočnosť, že sa na jednom zo zamieňajúcich pozemkov zmenil zapísaný druh pozemku,

nemá žiaden vplyv na platnosť zámennej zmluvy a ani nijak nemení skutočný stav pozemku. Na základe
predmetnej zámennej zmluvy došlo k zápisu vlastníctva právneho predchodcu žalobcu v 1. až 3. rade
a žalobkyne v 2. rade i žalovaného k nehnuteľnostiam, ktoré boli jej predmetom, a to v jej zmysle a v
plnom rozsahu. Plnenie zo zámennej zmluvy bolo možné a účinky zmluvy nastali zápisom v katastri
nehnuteľností, pričom v danom čase boli nehnuteľnosti zapísané v katastri tak ako boli v zámennej

zmluve správne označené. Súd prvej inštancie správne poukázal na zmluvnú voľnosť účastníkov zmluvy
a ich vôľu prejavenú v písomnej forme. Vôľou účastníkov zmluvy bolo zameniť parcely, ktoré sa nakoniec
aj predmetom tejto zmluvy stali, čo preukazuje rozhodnutie mestského zastupiteľstva žalovaného a
podpísanie zmluvy J. B. a E. A. F. zase svedčí o ich vôli takúto zmluvu uzavrieť, pričom je treba poukázať
na to, že všetci účastníci tejto zmluvy (aj J. B. a E. A. F.) vedeli o ktoré parcely v zámennej zmluve ide,

kde sa nachádzajú a aký je ich charakter a bolo ich vôľou tieto zameniť.

22. Námietku žalobcov v odvolaní, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 01. 06. 2022, ako aj následné zo
dňa 02. 08. 2022 nespĺňali náležitosti vyjadrenia a žalovaný riadne nepoprel skutkové tvrdenia strany
podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, teda kvalifikovaným spôsobom, pričom až podaním zo dňa 10. 05.

2023 sa žalovaný kvalifikovane vyjadril k žalobe, odvolací súd posúdil ako nedôvodnú, keďže z obsahu
vyjadrení žalovaného je nepochybné, že tento uvádza dôvody, pre ktoré so žalobou nesúhlasí. Žalovaný
sa konkrétnym spôsobom vyjadruje, prečo považoval zámennú zmluvu za platnú, v dôsledku čoho
považoval žalobu za nedôvodnú. Na strane druhej však nemožno opomenúť, že samotní žalobcovianepostupovali v zmysle príslušných ustanovení CSP, keď v priebehu sporu jednak predkladali nové
návrhy na vykonanie dôkazov, ako aj uvádzali nové skutkové a právne tvrdenia, dokonca aj v odvolacom
konaní. Nové návrhy na vykonanie dokazovania žalobcovia predložili na pojednávaní dňa 10. 11. 2023,

v písomnom podaní zo dňa 16. 11. 2023 a na pojednávaní dňa 17. 01. 2024. Pokiaľ žalobcovia namietali,
že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou pôvodu a vlastníctva parcely pôvodne parc. č. XXX pre k. ú.
D. vo vlastníctve žalovaného, nevykonal dôkazy za účelom preukázania týchto skutočností a na základe
takýchto skutkových zistení vyslovil nesprávny právny názor, odvolací súd dodáva, že predmetom sporu
nebola otázka pôvodu a vlastníctva parcely č. XXX, kat. úz. D.. K dôkazu Rejstřík přídelů z roku 1927 je

potrebné uviesť, že tento dôkaz žalobcovia predložili na poslednom pojednávaní dňa 17. 01. 2024 a k
tomuto dôkazu sa žiadnym spôsobom nevyjadrili, a to ani v záverečnej reči neuviedli, akú skutočnosť
týmto dôkazom mienia preukázať. Žalobcovia nevysvetlili príčinnú súvislosť medzi dokumentom z roku
1927 a platnosťou alebo neplatnosťou zámennej zmluvy z roku 2008. Žalobcovia na pojednávaní dňa
10. 11. 2023 navrhli pripojiť trestný spis vedeného pred OR PZ Nove Zámky pod ČVS: ORP-396/2-
VYS-NZ-2021, avšak neuviedli k tomuto návrhu, aké skutočnosti by sa týmto dôkazom mali preukázať.

Ani v podanom odvolaní žalobcovia neuvádzajú, aké nové skutočnosti by mali by zistené z trestného
spisu. Žalobcovia v odvolaní uvádzajú len to, že v trestnom spise vedenom pred ORPZ NZ pod VS:
ORP-396/2-VYS-NZ-2021 sú zdokumentované všetky listiny a tvrdenia žalobcov. Argumentáciu, ktorú
žalobcovia predložili v podanom odvolaní vo vzťahu k týmto dôkazom, v konaní pred súdom prvej
inštancie neuviedli, a preto odvolací súd túto posúdil ako novotu v odvolacom konaní, pričom žalobcom

nič nebránilo, aby tieto skutkové tvrdenia uviedli v konaní pred súdom prvej inštancie. S poukazom na
uvedené odvolací súd na túto novotu v odvolacom konaní neprihliadol, keďže neboli splnené podmienky
v zmysle § 366 CSP.

23. Keďže nebol daný dôvod neplatnosti zámennej zmluvy, súd prvej inštancie správne dospel k záveru,

že nebol daný ani právny základ pre určenie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti v požadovanom znení
tak, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. území D., zapísaná na LV č. X ako parc. č. XXXX/X v
podiele 1 patrí do dedičstva po J. B., a zostatok tohto podielu (1) je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne
v 2. rade, ako aj určenia, že parc. č. XXXX/X vedená na LV č. XXXX pre kat. územie D. je vo výlučnom
vlastníctve žalovaného.

24. V súvislosti s „novotou v odvolacom konaní podľa § 366 CSP“, ktoré predložili žalobcovia
odvolaciemu súdu dňa 06. 02. 2025 a ktoré mali predstavovať listiny, a to Žiadosť „Jednotného
roľníckeho družstva 20. výročia oslobodenia ČSSR“ Šurany zo dňa 28. 08. 1994 – Registrácia stavieb
a žiadosť geometrické plány č. XXX/XXX-93 a číslo XXX-XXX-XX, a ďalej geometrické plány č. XXX-

XXX-XX a číslo XXX-XXX-XX, odvolací súd poukazuje na to, že žalobcom nič nebránilo v tom, aby
uvedené listiny, teda tieto prostriedky procesného útoku uplatnili v konaní pred súdom prvej inštancie,
pretonaprostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,nieje
možné prihliadať, keďže nespĺňajú procesné podmienky podľa § 366 CSP. V danom prípade ide o listiny,
ktoré boli predložené žalobcami nie spolu s podaným odvolaním, ale až po uplynutí odvolacej lehoty,

teda na tieto po odvolacej lehote predložené dôkazy nemožno prihliadať, pretože neboli uplatnené včas.

25. Odvolací súd po preskúmaní veci záverom konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a

prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s § 191 ods. 1 CSP. V odôvodnení
napadnutého rozsudku sa súd dôsledne vysporiadal so všetkými právne významnými skutkovými
okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V intenciách vyššie uvedených
skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,

ods. 2 CSP), vrátane závislého výroku o trovách konania, na ktorý súd prvej inštancie správne aplikoval
§ 255 ods. 1 CSP.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok

na ich náhradu proti žalobcom v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s

ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).