Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122272109
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6122272109.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Márie
Malíkovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital
Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, zastúpený:
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti
žalovanému: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E., zastúpený JUDr. Petrom

Koscelanským, advokátom, so sídlom Fraňa Mojtu 24, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 20 359,03 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. októbra 2022 č.
k. 8Csp/49/2022-175, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 19. 10. 2022 č. k. 8Csp/49/2022-175
vychádzajúc z právneho posúdenia podľa § 10 ods. 1, § 12 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z., o povinnom
zmluvnou poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej iba „PZP“) a § 788 ods.
1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) ako nedôvodnú zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 20 359,03 eura s príslušenstvom.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP s tým, že
nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému, pretože mal v konaní úspech.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
dospel k tomu záveru, že žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný. Uplatnený nárok žalobcom ako
poisťovateľom voči žalovanému spočíva v regresnej náhrade za poskytnuté poistné plnenie, ktorým

žalobca hradil škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to z dôvodu tvrdeného nesplnenia
zákonnej povinnosti žalovaného ako poistníka písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti
v zákonnej lehote.

4. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že k dopravnej nehode došlo dňa 13. 01. 2019 v Českej
republike, pričom zákonná lehota na oznámenie poistnej udalosti je podľa § 10 ods. 1 zákona o PZP 30

dní po jej vzniku. V danom prípade žalobca za deň oznámenia poistnej udalosti považuje deň 7. mája
2019, t. j. druhej návštevy žalovaného v pobočke v Nitre po dopravnej nehode. To, že žalobca (zrejme
žalovaný) navštívil predmetnú pobočku v Nitre dňa 28. 01. 2019 za účelom nahlásenia poistnej udalosti
nebolo sporné, avšak sporným je to, či si žalovaný vzal tlačivo, s tým, že ho odošle poštou sám, t. j. ako
tvrdí žalobca alebo predmetné tlačivo vypísal a odovzdal ho na tejto pobočke, t. j. tak ako tvrdí žalovaný.

5. Na preukázanie svojich tvrdení v tomto smere strany sporu navrhli viacero dôkazov, ktoré
prvoinštančný súd vykonal. V prvom rade konajúci súd uviedol, že žalovaný predložil tlačivo –Oznámenie o poistnej udalosti s dátumom 28. 01. 2019, na ktorom sa nachádza pečiatka pobočky
žalobcu s podpisom pracovníčky tejto pobočky, ktoré by malo preukázať žalovaným tvrdený stav.
Žalobca však na margo tohto dôkazu argumentuje tým, že k pripojeniu pečiatky a podpisu pracovníčky

došlo spätne až v mesiaci máj 2019. Za podstatné v naznačenom smere považoval súd prvej inštancie
svedecké výpovede, aj keď medzi výpoveďami svedkov navrhnutých žalovaným a výpoveďou svedkyne
navrhnutej žalobcom ohľadne opisu tejto podstatnej skutkovej okolnosti vzhliadol rozpor.

6. V spore vypočutá svedkyňa E. F. v plnom rozsahu potvrdila verziu žalovaného s tým, že jej svedecká

výpoveď bola konzistentná a bez vnútorných rozporov. Potvrdila, že k návšteve pobočky žalobcu došlo
dňa 28. 01. 2019 spolu so žalovaným a jeho otcom, pracovníčka pobočky dala žalovanému tlačivo, ktoré
celé vyplnil žalobca (zrejme žalovaný). Zároveň si pýtala doklady, z ktorých urobila kópie ako aj kópiu
oznámenia, ktorú orazila pečiatkou, podpísala a dala do ruky žalovanému. Po prvýkrát sa so žalovaným
stretla dňa 28. 01. 2019, aby mu pomohla doplniť potrebné informácie v súvislosti s predmetnou
dopravnou nehodou, a to v prípade potreby. Takisto táto svedkyňa uviedla, že bola prítomná aj pri

druhej návšteve žalovaného v pobočke žalobcu v Nitre dňa 7. mája 2019, pričom potvrdila, že žalobca
(zrejme žalovaný) priniesol tlačivo, z ktorého pracovníčka pobočky vyhotovila kópie, resp. scan. To, že
žalovaný dňa 28. 01. 2019 odovzdal pracovníčke pobočky vypísané tlačivo, ktorá pracovníčka z neho
vyhotovila kópiu a túto žalovanému odovzdala, potvrdil v rámci svedeckej výpovede F. A. C., t. j. otec
žalovaného. Na strane druhej v konaní vypočutá p. F. G., ktorá v pobočke žalobcu pracuje na základe

dohody o sprostredkovaní, ako svedkyňa uviedla, že so žalovaným komunikovala pri obidvoch jeho
návštevách ich pobočky. Predmetné tlačivo dala žalovanému, ktorý ho možno aj začal vyplňovať, avšak
potom si ho zobral so sebou. Následne dňa 07. 05. 2019 mala na vyplnené tlačivo pripojiť pečiatku spolu
s podpisom k dátumu 28. 01. 2019 na žiadosť žalovaného. Pri takomto rozpore v rámci svedeckých
výpovedí, konajúcemu súdu sa viac dôveryhodnou a logickou javí verzia žalovaného a tým aj vypočutých

svedkov E. F. a F. A. C..
7. Žalovaný sa rozhodol pre nahlásenie poistnej udalosti a za týmto účelom sa dohodol s matkou vinníka
nehody,t.j.vodičapoistenéhomotorovéhovozidla,nanávštevepobočky,ktorúosobupredtýmnepoznal.
Všetky jeho úkony smerovali k tomu, aby nahlásenie poistnej udalosti vyriešil priamo na tejto pobočke.
Ako nelogické sa potom javí pre súd to, že žalovaný sa po začatí vyplňovania predmetného tlačiva mal

rozhodnúť tak, že ho vyplní doma a zašle poštou. V prospech uvedeného nasvedčuje aj časť svedeckej
výpovede svedkov p. F. a p. F. C., z ktorých vyplýva, že z pobočky žalobcu dňa 28. 01. 2019 odchádzali
s tým, že daná vec je vybavená. Rovnako sa javí súdu menej uveriteľné, že pracovníčka potvrdí tlačivo
k spätnému dátumu, pretože ako osoba odborne spôsobilá v oblasti poisťovníctva musela, resp. mala
mať vedomosť o význame dátumu na tlačive z hľadiska včasnosti splnenia povinnosti žalovaným (takéto

konanie nie je úplne vylúčené, aj keď je menej pravdepodobné; v takom prípade by sama pracovníčka
vytvorila dôkaz v prospech žalovaného).

8. Súd prvej inštancie sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o rozporných vyjadreniach žalovaného
v konaní. Žalobca (zrejme žalovaný) od počiatku kontinuálne tvrdí rovnaké skutočnosti, a to, že dňa 28.

01. 2019 odovzdal na pobočke žalobcu vyplnené oznámenie o poistnej udalosti, kópia tohto oznámenia
spolu s pečiatkou a podpisom mu bola odovzdaná, pričom následne kópiu tohto oznámenia zasielal
aj poštou žalobcovi na základe jeho výzvy zo dňa 30. 01. 2019, avšak obyčajnou zásielkou bez
doručenky, čo nie je možné verifikovať. Opätovne v máji r. 2019 predložil kópiu oznámenia na pobočke
žalobcu v Nitre. Taktiež ani skutočnosti uvedené žalovaným v jeho odvolaní proti uplatnenému postihu

nachádzajúcom sa na č. l. 103 spisu, na ktoré poukazuje žalobca, nie sú v rozpore s uvedeným.

9. Pokiaľ ide o žalobcom prezentovanú verziu, túto majú preukazovať interné zápisy pobočky a súpiska
dokladov (č. l. 162 až 164 spisu), pretože podľa bežnej praxe sa pri predložení dokladov určených na
doručenie do centrály (akým je aj oznámenie o poistnej udalosti) zapíše táto skutočnosť do interných

zápisov pobočky. V danom prípade nie je sporné, že v máji boli na pobočke predložené doklady
a oznámenie, čomu aj interný zápis svedčí. Samotná skutočnosť, že takýto zápis nie je zrealizovaný
v januári r. 2019, bez ďalšieho nepreukazuje, že k predloženiu oznámenia a dokladov nedošlo, pretože
k absencii zápisu v tomto smere mohlo dôjsť nedopatrením, resp. v dôsledku inej okolnosti, najmä ak
žalovaný produkuje dôkazy svedčiace o opaku.

10. Súd prvej inštancie potom na základe zhodnotenia dôkazov dospel k tomu záveru, že žalovaný
preukázal splnenie povinnosti oznámiť poistnú udalosť v zákonom stanovenej lehote, čím nie je splnenápodmienka nároku žalobcu podľa § 12 ods. 2 písm. g/ zákona o PZP, a preto podanú žalobu žalobcu
zamietol.

11. Proti tomuto zamietajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie podal v rámci zákonnej lehoty v zmysle
§ 362 ods. 1 CSP v celom rozsahu včas odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny podľa § 388 CSP
s tým, že Krajský súd v Nitre podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie a zároveň žalobcovi prizná plný
nárok na náhradu trov prvoinštančného a aj odvolacieho konania. Poukázal na existenciu odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.

12. Žalobca, resp. odvolateľ si v konaní voči žalovanému uplatňuje postihové právo poistiteľa rezultujúce
z ust. § 12 ods. 1 zákona o PZP z dôvodu neoznámenia škodovej udalosti v zákonom stanovenej
lehote, ktorá je 30 dní ak ide o vznik poistnej udalosti mimo územia SR. Spornou skutočnosťou v tomto
konaní bolo neodovzdanie vyplneného oznámenia o poistnej udalosti v zákonnej lehote 30 dní. Tu je
potrebné prihliadať na obsah ust. § 191 ods. 1 CSP s tým, že hodnotenie dôkazov konajúcim súdom

nemôže znamenať jeho ľubovôľu, ale musí vychádzať zo zásad formálnej logiky a náležite zisteného
skutkového stavu. Žalobca v konaní predložil Oznámenie o poistnej udalosti jemu doručené dňa 09. 05.
2019 spolu s kópiou technického preukazu a potvrdením Českej polície o účasti na danej dopravnej
nehode. Tieto dokumenty boli žalobcovi zaslané ešte dňa 07. 05. 2019 mailom od pracovníčky p. G.,
ktorej ich v ten deň odovzdal žalovaný. Dňa 23. 05. 2019 bolo žalobcovi doučené odvolanie žalovaného

zo dňa 18. 05. 2019 proti uplatnenému postihu žalobcu zo dňa 03. 05. 2019. V tomto odvolaní žalovaný
uviedol, že dňa 28. 01. 2019 sa osobne na pobočke žalobcu v Nitre, kde mu p. F. G., expertom na
poistenie bolo oznámené, že poistná udalosť je už žalobcovi, t. j. WP, a.s., oznámená. Následne na
základe žiadosti o poskytnutie súčinnosti zaslal poštou na centrálu WP, a.s., oznámenie o poistnej
udalosti spolu so všetkými požadovanými dokladmi a tieto dokumenty zároveň doručil v máji r. 2019 na

pobočku v Nitre. Z obsahu tohto odvolania žalobcu nevyplýva, že by dňa 28. 01. 2019 počas návštevy
pobočky vypĺňal aj na tomto mieste tlačivo ohľadom oznámenia o poistnej udalosti, resp. že by takto
vyplnené tlačivo odovzdal pracovníčke tejto pobočky, aby ho zaslala na centrálu žalobcu. Vo svojom
odvolaní naopak uviedol, že sa iba informoval o vzniku poistnej udalosti, čo nestačí podľa zákona o PZP,
pričom sa vyžaduje písomné oznámenie o poistnej udalosti. V e-maile zo dňa 29. 05. 2019 p. G. uviedla,

že žalovaný bol u nej na pobočke nahlasovať poistnú udalosť, pričom tlačivo (oznámenie o poistnej
udalosti) si zobral so sebou a mal ho posielať poštou sám. Na pobočke kópiu takto vyplneného tlačiva
nemali. Uvedená pracovníčka ešte dodala, že pošta sa pravdepodobne niekde stratila, pretože žalobca
ju neevidoval, a tak žalovaný opätovne v máji 2019 vypísal tlačivo s tým, že tam zadal januárové dátumy.
Takéto „nové“ oznámenie bolo zaslané žalobcovi mailom zo dňa 07. 05. 2009. Z výpovede svedkyne p.

G. nevyplýva, že by jej v januári 2019 bolo zo strany žalovaného odovzdané vyplnené tlačivo oznámenia
o poistnej udalosti so žiadosťou o jeho zaslanie do sídla žalobcu.

13. Z interných zápisov pobočky z obdobia 24. 01. 2019 až 01. 02. 2019,30. 04. 2019 až 07. 05. 2019
a z obdobia 17. 05. 2019 až 23. 05. 2019 nevyplýva, že dňa 28. 01. 2019 boli prevzaté nejaké dokumenty

od žalovaného. Až dňa 07. 05. 2019 je uvedené, že od žalovaného bolo prevzaté oznámenie o poistnej
udalosti spolu s technickým preukazom a správou z polície ČR. Zákonná požiadavka, aby poistený
oznámil poisťovateľovi v stanovenej lehote vznik škodovej udalosti, ktorá, hoci iba potencionálne môže
viesť k vzniku povinnosti poisťovateľa plniť, nie je samoúčelná. Poisťovateľ má totiž de forto od počiatku
k dispozícii informácie od poisteného, ktoré môže použiť po prípadnom nahlásení vzniku škody zo

strany poškodeného. Oznamovacia povinnosť poisteného má pre činnosť poisťovne osobitný význam.
Náhradu škody môže poškodenému poisťovňa priznať iba na základe dôvodného návrhu, pričom
iba včasné oznámenie a šetrenie poistnej udalosti môže byť relevantným základom pre posúdenie
povinností poskytnúť poistné plnenie. Tento inštitút má poisteného viesť predovšetkým k riadnemu
plneniu zákonných povinností (vrátane oznamovacej povinnosti), ktoré vyplývajú z daného poistného

vzťahu. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti rozhodnutie NS SR zo dňa 14. 03. 2011 sp. zn.
3Cdo/257/2009. Napadnuté rozhodnutie je nesprávne, a preto je potrebná jeho revízia v odvolacom
konaní zo strany odvolacieho súdu. Žalovaný nepreukázal, že v zákonom stanovenej lehote odoslal
žalobcovi písomné oznámenie o poistnej udalosti, resp. ho odovzdal p. G., za účelom jeho odoslania
do sídla žalobcu.

14. V závere svojho odvolania žalobca poukázal na absenciu riadneho a presvedčivého odôvodnenia
napadnutého rozsudku majúceho za následok jeho nepreskúmateľnosť. Prvoinštančný súd vlastné
odôvodnenie obmedzil iba na jeden odsek (odsek č. 22), pričom takto radikálne zjednodušenéodôvodnenie nemôže spĺňať elementárne zákonné požiadavky na riadne odôvodnené súdne
rozhodnutie. Napadnutý rozsudok sa totiž javí byť iba výsledkom domnienok súdu prvej inštancie. V tejto
súvislosti bolo odkázané na nález ÚS SR zo dňa 01. 03. 2012 sp. zn. I. ÚS 327/2010 publikovaný v ZSP

pod č. 13/2012, uznesenie ÚS SR zo dňa 02. 04. 2009 sp. zn. IV. ÚS 110/2009 publikovaný v Zbierke
nálezov a uznesení ÚS SR pod č. 93/2009 a záver zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho
kolégia NS SR publikovaného pod č. R 2/2016. Samotná nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia
zakladá tzv. inú vadu konania, pri výskyte ktorej je potrebné považovať napadnutý prvoinštančný
rozsudok za nezákonný, a preto je ho potrebné zrušiť.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že poukazuje na všetky doposiaľ realizované ústne a písomné tvrdenia z jeho strany
v rámci tohto sporu, v spise sa nachádzajúce. Oznámenie o poistnej udalosti uskutočnil riadne a včas
v súlade so zákonom, t. j. dňa 28. januára 2019. Navrhuje preto, aby vo veci bolo rozhodnuté tak, ako to
uviedol v petite tohto vyjadrenia, t. j. aby v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP, ako vo výroku vecne správny

rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil a zároveň žalovanému priznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Ako žalovaný nad akúkoľvek pochybnosť preukázal, že dňa 28. januára 2019, t. j. v zákonnej lehote,
riadne a včas uskutočnil oznámenie o poistnej udalosti z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a to na tlačive žalobcu v jeho pobočke v Nitre na Farskej ul. č. 6. Súdnou
praxou je totiž prejudikované, že občianskoprávne konanie je konaním dôkazným a pokiaľ niektorý
z účastníkov v tomto konaní niečo tvrdí, je povinný svoje tvrdenia aj pred súdom dokázať, a to v rámci
tzv. procesného útoku“ zo strany žalobcu, resp. „procesnej obrany“ zo strany žalovaného.

17. Ako žalovaný v danom spore predsa nemôže niesť zodpovednosť za to, že u žalobcu majú
buď nekompetentných zamestnancov, alebo neporiadok v evidencii. Žalobcovi sa v spore nepodarilo
preukázať, že oznámenie o poistnej udalosti žalovaný dňa 28. 01. 2019 v poisťovni nepodal
a neodovzdal. Práve naopak, žalovaný túto skutočnosť preukázal, pričom všetky tvrdenia žalobcu sú
zavádzajúce. Žalobca v tomto spore neuniesol dôkazné bremeno.

18. Právny zástupca žalobcu v odvolacej replike zo dňa 16. 01. 2023 uviedol, že zotrváva na svojej
argumentácii prezentovanej v podanom odvolaní zo dňa 05. 01. 2022. Naďalej žiada, aby Krajský súd
vNitrevzmysle§388CSPzmenilnapadnutýrozsudoktak,žežalobevyhovieazároveňpriznážalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu prvoinštančného a aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie v danej prejednávanej
veci bolo podané oprávnenou osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý – zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario). Následne odvolací súd podané odvolanie žalobcu vyhodnotil za dôvodné, s rozhodnutím
o ňom tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto uznesenia.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strany sporu, avšak z hľadiska svojho odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia,
pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone (§ 220 ods. 1 až
4 CSP). Právo strany sporu a povinnosť súdu náležite odôvodniť vlastné súdne rozhodnutie vyplýva
priamo z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je totiž preukázanie jeho
správnosti, logickosti vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci
k rozhodnutiu, a to aj s poukazom na právne závery konajúcim súdom prijaté. V takomto rozhodnutí
niet miesta pre dohady a domnienky, pretože je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu
v súvislosti s vydávaním súdnych rozhodnutí, ktoré musia byť preto preskúmateľné. Súd je povinný
vynesený rozsudok odôvodniť spôsobom v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, ako jedného zo základných

princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Ústavy SR (článok 1) a Listiny základných
práv a slobôd. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu je svojou podstatou
porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces.

22. V prípade tohto prebiehajúceho odvolacieho konania odvolací súd vychádzajúc zo svojej zákonnej

povinnosti skúmať, či zo strany žalobcu odvolaním napadnutý prvoinštančný rozsudok nebol vydaný
v konaní postihnutom výskytom niektorej z procesných vád zakotvených v ust. § 389 ods. 1 CSP prijal
ten záver, že predmetný rozsudok vykazuje procesnú vadu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Za účelom
odstránenia tohto nedostatku následne odvolací súd aplikoval procesný postup podľa § 391 ods. 1 CSP
majúci za následok zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci tomuto súdu

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Podstata daného procesného pochybenia prvoinštančného súdu spočíva v tom, že tento svoje
zamietavé stanovisko vo vzťahu k uplatnenému žalobnému nároku žalobcu neodôvodnil tým spôsobom,
aby bolo možné skonštatovať naplnenie esenciálnych znakov ust. § 220 ods. 2 CSP a tým aj

zároveň presvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku v zmysle tretej vety ust. § 220 ods. 2
CSP. Samotné odôvodnenie zamietnutia podanej žaloby ako nedôvodnej obsiahnuté v rámci bodov
22. až 25. napadnutého rozsudku totiž podľa názoru odvolacieho súdu vychádza z nedostatočne
zisteného skutkového stavu, ako aj z vyhodnotenia dôkazov konajúcim súdom spôsobom, ktorý úplne
nekorešponduje s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP.

24. Pokiaľ ide o dozistenie doposiaľ zisteného skutkového stavu, tak prvoinštančný súd v ďalšom konaní
výsluchom už vypočutej svedkyne p. G. zistí, z akého dôvodu žalovaným predložené tlačivo o oznámení
poistnej udalosti neobsahuje prezenčnú pečiatku pobočky žalobcu nachádzajúcej sa v Nitre na ul.
Farskej č. 6. Taktiež nech táto svedkyňa uvedie, že ak žalovaný vyžadoval potvrdenie, tak z akého

dôvodu. Ak vydanie potvrdenia uznala za vhodné, prečo ho nevydala samostatne, ale to riešila tým
spôsobom, ako to vyplýva z predloženého listinného dôkazu žalovaným, t. j. oznámenia o poistnej
udalosti. V prípade opätovného výsluchu žalovaného ako strany sporu sa zameria na objasnenie toho
z akého dôvodu tento iba obyčajnou poštou a kedy zasielal vyplnené oznámenie o poistnej udalosti,
resp. spolu s ním aj iné listiny žalobcovi, keď obdobné písomné doklady doručil na pobočku v Nitre

dňa 07. 05. 2019, resp. už v prípade jeho prvej návštevy na tejto pobočke dňa 28. 01. 2019. Ďalej
nech sa bližšie vyjadrí k obsahu svojho odvolania zo dňa 18. 05. 2019 z č. l. 103 spisu smerujúceho
voči uplatnenému postihu č. 1524.1162/011-7, z obsahu ktorého na rozdiel od obsahu jeho účastníckej
výpovede v tomto spore nevyplýva, že by dňa 28. 01. 2019 na pobočke žalobcu v Nitre odovzdal
príslušné listinné doklady, medzi ktoré by malo patriť aj predmetné oznámenie o poistnej udalosti, ktoré

podľa vyjadrenia žalovaného v tomto odvolaní bolo zaslané žalobcovi na jeho centrálu poštou. Taktiež
aj žalobca nech v priebehu ďalšieho konania oznámi konajúcemu súdu, prečo vo vzťahu k žalovanému
uplatňuje zaplatenie práve istiny vo výške 20 359,30 eura poukazujúc pritom na ust. § 12 ods. 1 písm. g/
zák. č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Ďalej nech uvedie, kedy a z akého zdroja získal prvotnú informáciu o predmetnej

poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 13. 01. 2019 v Českej republike.

25. Pri opätovnom vyhodnotení dôkazov v intenciách ust. § 378 ods. 1 a § 191 ods. 1 CSP sa súd
prvej inštancie v záujme presvedčivosti a transparentnosti odôvodnenia v poradí druhého rozhodnutiavo veci samej, ako aj s prihliadnutím na zásadu hodnotenia dôkazov jednotlivo a zároveň aj v ich
vzájomnej súvislosti, po stránke právnej a argumentačnej vysporiada popri iných vykonaných dôkazoch
aj s listinným dôkazom (písomné odvolanie žalovaného zo dňa 18. 05. 2019), na ktorý v rámci svojho

procesného útoku ako aj podaného odvolania poukazoval žalobca v tomto spore. V rámci právneho
posúdenia prejednávanej veci súd prvej inštancie bude vychádzať z preukázaných skutkových tvrdení
podporených vykonanými dôkazmi, a nie z domnienok v tom smere, že sa javí byť viac dôveryhodné,
resp. viac ako nelogické, ktoré v rámci bodu odôvodnenia 22. napadnutého rozsudku viackrát použil.
Takisto sa vyvaruje zamieňania pojmov žalobca a žalovaný pri koncipovaní odôvodnenia nového

rozhodnutia, tak ako tomu bolo v rámci bodu 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

26. V kontexte uvedených dôvodov odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu ako o dôvodnom rozhodol
tak, že napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

27. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom

zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).