Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/215/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115212455
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5115212455.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. D. XXXX/XX, E., právne zastúpený: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., Advokátska kancelária, JUDr.
Andrej Lalinský, advokát, so sídlom Kálov 653/23-2, Žilina, IČO: 47 253 069, proti žalovaným: 1/Ing.
F. G., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, H., právne zastúpený: Adriana Sojková – ADVOKAT DCA
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom,
IČO: 47 253 142, 2/ Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17,
Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., Alžbetínske
nám. 328, Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4.388 eur zastavuje.

II. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 2.614,86 eur s tým, že plnením jedného
z nich zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu
87,26 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.04.2015 domáhal náhrady majetkovej
a nemajetkovej ujmy vo výške 22.746,76 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný
1/ dňa 12.06.2013 viedol svoje motorové vozidlo, pričom zapríčinil dopravnú nehodu, následkom
čoho vznikla žalobcovi ujma na zdraví, na majetku a nemajetková ujma. Žalobca si v konaní uplatnil
nasledovné nároky: škodu vo výške 911,63 eur titulom poškodenia oblečenia, t.j. prilby, motorukavíc,
rybárskeho oblečenia atď., nárok vo výške 1 870,33 eur titulom poškodenia motocykla, bolestné vo

výške 472,50 eur (ohodnotené ako 95 bodov x 16,10 eur pre rok 2013, spolu suma 1 529,50 eur, z toho
žalovaný 2/ uhradil sumu 725 eur a 332 eur), sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8 684,96
eur (ohodnotené ako 527 bodov x 16,48 eur za rok 2014), náhradu cestovných nákladov spojených
s liečbou vo výške 298,61 eur, stratu na zárobku vo výške 1 508,73 eur (obdobie 12.03.2013 do 31 01
2014 vyplatené Soc. poist. 2 819,70 eur, obdobie 01.01.2013 do 31.05.2013 by dostal mzdu 4 629,53
eur (661,37 eur x 7 mesiacov), 4 629,53 – 2819,70 eur, t.j. 1 809,83 eur z čoho odporca uhradil sumu
301,10 €) a nemajetkovú ujmu vo výške 9 000 eur, spolu suma 22 746,76 eur. Pasívnu legitimáciu

žalovaného 1/ odôvodnil s poukazom na § 470 ods. 1 občianskeho zákonníka a pasívnu legitimáciu
žalovaného 2/ vyvodzoval zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom
znení (ďalej aj ako „Zákon o PZP“). Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného 1/a 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 22 746,76 eur spolu
s úrokom z omeškania.

2. Na podporu svojich tvrdení k preukázaniu nároku predložil súdu výzvu na zaplatenie bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, poslednú predžalobnú výzvu, oznámenie o prevzatí
zastupovania a uplatnenie nárokov, výzvu na úhradu zvyšnej sumy, odpoveď na výzvu zo dňa
01.04.2014 na doloženie dokladov k škodovej udalosti, osvedčenie o evidencii vozidla, zoznam
zničených vecí, rozsudok OS Žilina, sp. zn. 1T/167/2013, lekársky posudok o bolestnom (č. l. 35 spisu) ,

znalecký posudok č. 2/2015 (č. l. 36 a násl. spisu), odborné vyjadrenie (č. l. 42 a násl. spisu), potvrdenie
o nemocenských dávkach, potvrdenie o výške príjmu zamestnanca, dodatok č. 1/2013 k pracovnej
zmluve, ukončenie pracovného pomeru, odborný posudok o invalidite, lekárske správy – zo zdravotnej
dokumentácie (č. l. 49 – 85 spisu).

3. Žalovaný 1/ v reakcii na podanú žalobu vo vyjadrení zo dňa 29.06.2015 (č. l. 96 spisu) uviedol, že

nepopiera, že došlo k škodovej udalosti a že bol uznaný za vinného v trestnom konaní, v ktorom bol
žalobca odkázaný so svojim nárokom na občianske súdne konanie. Zo strany žalovaného 2, s ktorým
mal žalovaný 1/ uzatvorené PZP na motorové vozidlo, pri prevádzke ktorého došlo k škodovej udalosti,
bola postupne od roku 2013 likvidovaná poistná udalosť. PZP sú kryté všetky nároky, ktoré si žalobca
v konaní uplatnil.

4. Žalovaný 2/ v reakcii na podanú žalobu vo vyjadrení zo dňa 24.06.2016 (č. l. 127 spisu) uviedol
1/ vo vzťahu k náhrade za poškodenie oblečenia, že žalovaný 2/ vyplatil žalobcovi poistnú sumu
za poškodenie oblečenia po zohľadnení amortizácie a znížil poistnú sumu o 30 % oproti hodnote
nadobúdacej veci, 2/ vo vzťahu k náhrade za poškodenie motocykla, že žalovaný 2/ uhradil žalobcovi

časť uplatneného nároku pred podaním žaloby, ktorú sumu znížil vzhľadom na použiteľné zvyšky
vozidla, 3/ vo vzťahu k náhrade za bolestné žalobcovi neuznal nárok za položky 108 a 109, nakoľko
z predloženej zdravotnej dokumentácie nebolo preukázané, že k daným poškodeniam došlo a sú
priamym následkom úrazu pri dopravnej nehode, vzhľadom na predchádzajúce zranenia žalobcu, 4/
vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia uznal iba 3-tiny z celkového počtu bodov

520, nakoľko poškodenie chrbtice u žalobcu je dlhodobé a nesúviselo len s následkom úrazu pri
dopravnej nehode. Zo samotných lekárskych vyšetrení vyplýva dlhoročné degeneratívne zmeny v tejto
oblasti chrbtice a pri úraze neboli zistené žiadne poškodenia chrbtice. Tieto začal žalobca uplatňovať
neskôr, z lekárskych správ vyplýva, že objektívne neboli zistené poškodenia súvisiace s úrazom,
5/ vo vzťahu k rozdielu medzi príjmami žalovaný 2/ uznal iba PZ počas 7 týždňov, ktoré obdobie

bolo stanovené rozsudkom OS Žilina 1T/167/2013, voči ktorému sa žalobca neodvolal, 6/ vo vzťahu
k náhrade cestovných nákladov požadoval žalovaný 2/ od žalobcu doloženie rozpisu jednotlivých ciest
na ošetrenie, ktoré súvisia s úrazom, 7/ vo vzťahu k nemajetkovej ujme je toho názoru, že do sféry
súkromného života v rozsahu nárokov podľa § 11 a násl. OZ v dôsledku poškodenia zdravia žalobcu
nedošlo. Poškodenie zdravia je kryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a odškodňované

jednorazovo na základe bodového ohodnotenia v závislosti od rozsahu obmedzení pri uplatnení ako
v rodinnom živote, tak aj v spoločnosti.

5. Svojím podaním dňa 10.04.2017 žalobca rozšíril podanú žalobu na náhradu majetkovej
a nemajetkovej ujmy (č. l. 229 spisu), v ktorom uplatnil zaplatenie bolestného vo výške 2 646

eur (ohodnotené 230 bodov x 16,10 eur, t.j. 3 703 eur – čiastočná úhrada 1057 eur) a sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 18 430 eur (ohodnotené 1 522 bodov x 16,48 eur, t.j. 25 082,56
eur – čiastočná úhrada 6 652,56 eur) a žiadal, aby súd žalobcovi priznal zaplatenie sumy 34 665,30
eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, ktorá suma pozostáva z: 911,63 eur + 1 870,33 eur + 2
646 eur + 18 430 eur + 1 508,73 eur + 298,61 eur + 9 000 eur, tzn. zmena nastala v uplatnenej výške

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

6. Žalobca spolu s rozšírením žaloby predložil súdu na pojednávaní konanom dňa 10.04.2017 okrem
iného tiež odborný posudok o invalidite (č. l. 200 spisu), lekársky posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia – hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (č. l. 201 a násl. spisu),

lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia – hodnotenie bolesti (č. l. 203 a násl.
spisu), znalecký posudok č. 70/16 I. I., zo dňa 25.10.2016 (č. l. 212 a násl. spisu).7. Na pojednávaní konanom dňa 17.07.2017 bol súdu predložený znalecký posudok č. 218/2017
znaleckej organizácie Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. (č. l. 263 a násl. spisu). Na
predmetnom konaní žalovaný 2/ namietol premlčanie nároku žalobcu tak, ako ho rozšíril podaním zo

dňa 10.04.2017.

8.Podanímzodňa31.07.2017žalobcasúdupredložilšpecifikáciuvymáhanejmajetkovejanemajetkovej
ujmy a úrazovej renty (č. l. 279 a násl. spisu), kde žalobca uviedol, že si uplatňuje nároky spolu vo výške
29 796,25 eur, pozostávajúce z: bolestného vo výške 2 646 eur (16,10 eur x 230 bodov po odpočítaní

čiastočnej úhrady), sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 17 851,64 eur (16,48 eur za rok 2013
x 1522 bodov po odpočítaní čiastočnej úhrady), nemajetkovej ujmy vo výške 9000 eur, cestovných
nákladov vo výške 298,61 eur). Ďalej si žalobca po novom uplatnil úrazovú rentu od 01.08.2015 do
31.07.2017 vo výške 1 490,76 eur a zaplatenie úrazovej renty vo výške určenej podľa § 89 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca mesačne vopred.
V tomto štádiu konania si už žalobca neuplatňoval ujmu na majetku (2 781,96 eur, t.j. 911,63 eur +

1 870,33 eur) a stratu na zárobku (1 508,73 eur), spolu vo výške 4 290,69 eur.

9. Žalovaný 1/ v reakcii na rozšírenie žaloby žalobcu a špecifikáciu žaloby (č. l. 291 spisu) poukázal
na čiastočné späťvzatie nároku, ktorý žalobca učinil (suma 911,63 eur a 1870,33 eur). Vo vzťahu
kuplatnenejstratenazárobkupočasPNžalovaný1/ustálil,žesaopätovnejednáočiastočnéspäťvzatie,

keď žalobca netrvá na pôvodne uplatnenom nároku v rozsahu aj sumy 1 508,73 eur. Vo vzťahu
k uplatneným nárokom – bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré nároky si žalobca navýšil
priebehu konania žalovaný namietol premlčanie predmetných nárokov.

10. Žalovaný 2/ v reakcii na rozšírenie žaloby žalobcu a špecifikáciu žaloby (č. l. 296 spisu) uviedol,

že podania žalobcu sú zmätočné. Vo vzťahu k bolestnému uviedol, že žalobca navýšil svoje nároky
na základe nového znaleckého posudku. Nový znalecký posudok v niektorých častiach odlišne boduje
utrpené bolesti žalobcom v roku 2013, neboduje však nové zranenia alebo bolesti, ktoré by vznikli po
znaleckom posudku I. J.. Nárok je premlčaný. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia uviedol,
že došlo k navýšeniu nárokov v rozsahu 1 522 bodov oproti pôvodnému nároku 527 bodov, ktoré

navýšenie rovnako považuje žalovaný 2/ za premlčané. Vo vzťahu k poškodeniu oblečenia, motocykla
a strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti si žalobca nároky neuplatňuje. Vo vzťahu k náhrade
cestovných nákladov žalovaný 25/ uviedol, že nebol preukázaný rozpis ciest, žalobca nepriložil ku
nárokovaným cestám doklad o zdravotnom ošetrení. Rovnako nie je odôvodnené navýšenie o cestovné
náhrady. Vo vzťahu k úrazovej rente žalovaný 2/ uviedol, že žalobca nepreukázal, že by došlo k poklesu

schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca o viac ako 40 %, keď predmetný pokles nie je
možné stotožňovať s invaliditou.

11. Následne žalobca podaním zo dňa 22.03.2016 (č. l. 325 spisu) rozšíril uplatnený nárok o úrazovú
rentu od 01.08.2015 do 28.02.2018 vo výške 458,22 eur.

12. Súd na pojednávaní konanom dňa 29.03.2018 súd vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby
(č. l. 333 spisu).

13. Rozsudkom zo dňa 29.03.2018, č. k. 2C/215/2015-341 (č. l. 341 a násl. spisu) súd rozhodol vo

výroku I. tak, že žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a to z dôvodu premlčania uplatneného
nároku žalobcu v celom rozsahu.

14. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 31.03.2020, č.k. 6Co/265/2018-424 (č. l. 424 a násl. spisu)
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v uznesení uviedol,

že v ďalšom postupe bude povinnosťou súdu okrem ustálenia jednotlivých nárokov čo do výšky ustáliť,
či boli tieto pôvodnou žalobou uplatnené včas. Ak žalobca rozšíril svoj žalobný nárok aj o rentu, ktorú
vyčíslil, tento nárok z hľadiska rozsahu a času jeho uplatnenia je potrebné posúdiť osobitne. Je vecou
vykonania ďalšieho dokazovania vo veci na základe predložených nových znaleckých posudkov, ktorými
boli prehodnotená výška bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia, a to ich porovnaním

so skôr predloženými znaleckými posudkami, či tieto nároky v akej časti a konkrétne v akej výške sú
alebo nie sú premlčané z hľadiska ich rozšírenia v konaní dňa 10.04.2017, alebo z hľadiska uplatnených
nových skutkových tvrdení.15. Žalobca podaním zo dňa 04.02.2021 (č. l. 456 spisu) špecifikoval uplatnené nároky, pričom žiadal,
aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 29 689,94 eur (ktorá suma
pozostáva z nasledovných súm: Bolestné – 2 646,eur, Sťaženie spoločenského uplatnenia – 17 851,64

eur, Nemajetková ujma - 9000 eur, Cestovné náklady 201,30 eur), tzn. nastala zmena v cestovných
nákladoch, ktoré si žalobca uplatňoval v nižšej sume, ako si pôvodne uplatnil (pôvodne uplatnená suma
298,61 eur), zaplatenie úrazovej renty vo výške 2 677,44 eur za obdobie od 01.08.2015 do 30.11.2019,
straty na zárobku pri invalidite vo výške 5 798,88 eur (od 1.12.2019 do 30.1.2021), náhradu za stratu na
zárobku, peňažný dôchodok vo výške určenej podľa § 447 zákona č. 40/1964 Zb., občiansky zákonník,

vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca mesačne vopred na účet žalobcu.

16. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, na základe ktorého znalec I. K. L. vypracoval znalecký
posudok č. 39/2022 (č. l. 480 spisu). Súdom ustanovený znalec ustálil zdravotný stav žalobcu v 1/2024,
bolestné určil sumou 2 224,80 eur (135 bodov x 16,48 eur), sťaženie spoločenského uplatnenia
14 020,36 eur (850,75 bodov x 16,48 eur).

17. Súd po zmene zákonného sudcu uznesením zo dňa 28.03.2023 (č. l. 535 spisu) pripustil zmenu
žaloby žalobcu zo dňa 04.02.2021, tzn. poslednej zmeny vykonanej žalobcom v konaní, čím ustálil
predmet konania, o ktorom súd v ďalšom rozhodoval, keď predmetom konania zostalo zaplatenie sumy
29 689,64 eur spolu s úrokom z omeškania, ktorá suma pozostáva z bolestného vo výške 2 646 eur

(žalobou uplatnená suma 472,50 eur), sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 17 851,64 eur
(žalobou uplatnená suma 8 684,96 eur), nemajetkovej ujmy vo výške 9 000 eur (uplatnená žalobou),
cestovných nákladov vo výške 201,30 eur (uplatnené žalobou), zaplatenie úrazovej renty – peňažný
dôchodokzaobdobieod01.08.2015do30.11.2019vovýške2677,44eur(uplatnenérozšírenímžaloby),
náhrada straty na zárobku pri invalidite za obdobie od 01.12.2019 do 31.01.2021 vo výške 5 798,88 eur

(uplatnené rozšírením žaloby), náhrada za stratu na zárobku vo výške určenej podľa § 447 občianskeho
zákonníka do budúcna (uplatnené rozšírením žaloby).

18. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 10.08.2023, na ktorom vec prejednal za účasti
právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, právneho zástupcu žalovaného 1/, žalovaného 1/ a právneho

zástupcu žalovaného 2/. Na predmetnom pojednávaní na základe návrhu žalobcu vykonal výsluch
žalobcu ako aj svedka, manželky žalobcu. Súd predmetné pojednávanie odročil na termín 24.08.2023,
na ktorom termíne súd po tom, čo uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, keď v konaní neboli
uskutočnené žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, vyhlási rozsudok.

19.Súdvovecivykonaldokazovanie,zistilnasledovnýskutkovýstav,naktorýaplikovalzmienenéprávne
ustanovenia.

20. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadku (ďalej len "CSP") žalobca môže vziať
žalobu späť.

21. Podľa čl. 11 ods. 1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

22. Podľa čl. 11 ods. 2 CSP, pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá
fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni

priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i
jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.

23. Podľa čl. 11 ods. 3 CSP, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti,
považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.

24. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

25. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.26. Prioritne sa súd zaoberal dispozitívnym úkonom žalobcu, t.j. späťvzatím žaloby v časti ujmy vo výške
4 388 eur, ktorá suma pozostáva zo žalobou uplatnenej sumy 911,63 eur za poškodenie oblečenia, sumy
1 870,33 eur za poškodenie motocykla, sumy 1 508,73 eur ako strata na zárobku a sumy 97,31 eur ako

cestovných nákladov. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca priamo neuskutočnil podania, ktorými
bynávrhvpredmetnýchčastiachzobralspäťažiadalkonanievtýchtočastiachzastaviť,avšakzobsahov
súdu predložených podaní vyplýva, že žalobca si zaplatenie predmetných súm už neuplatňuje, čo súd
podľa obsahu úkonov, s ktorým záverom sa v konečnom dôsledku stotožnil aj odvolací súd, vyhodnotil
ako späťvzatie nárokov v časti. Rovnako z obsahu vyjadrení žalovaných v konaní vyplýva, že sa

stotožňujú so záverom súdu o späťvzatí nároku v časti, s takýmto záverom a späťvzatím súhlasia (čo
vyplýva aj z pojednávania zo dňa 10.08.2023), súd preto konanie v uvedených častiach zastavil tak, ako
je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tak, ako súd vyslovil v bode 17 tohto rozsudku,
predmetom konania zostalo zaplatenie sumy zostalo zaplatenie sumy 29 689,64 eur spolu s úrokom

z omeškania, ktorá suma pozostáva z bolestného vo výške 2 646 eur (žalobou uplatnená suma 472,50
eur), sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 17 851,64 eur (žalobou uplatnená suma 8 684,96
eur), nemajetkovej ujmy vo výške 9 000 eur (uplatnená žalobou), cestovných nákladov vo výške 201,30
eur (uplatnené žalobou, po čiastočnom späťvzatí), zaplatenie úrazovej renty – peňažný dôchodok za
obdobie od 01.08.2015 do 30.11.2019 vo výške 2 677,44 eur (uplatnené rozšírením žaloby), náhrada

stratynazárobkupriinvaliditezaobdobieod01.12.2019do31.01.2021vovýške5798,88eur(uplatnené
rozšírením žaloby), náhrada za stratu na zárobku vo výške určenej podľa § 447 občianskeho zákonníka
do budúcna (uplatnené rozšírením žaloby).

28. Podľa ust. § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“) fyzická osoba má

právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

29. Podľa ust. § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

30. Podľa ust. § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

31. Podľa ust. § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

32. Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

33. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

34. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

35. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

36. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

37. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.38. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodnˇujú bolesti poškodeného a stˇaženie
jeho spolocˇenského uplatnenia.

39. Podľa § 447 OZ účinného od 01.12.2019, Náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným
zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený
dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného
poškodenému podľa osobitných predpisov.

40. Podľa § 447 OZ účinného do 30.11.2019, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma
úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

41. Podľa § 449 ods. 1 OZ, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

42. Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

43. Podľa § 823 OZ náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti
poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

44. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) 381/2001 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla (ďalej iba „zákon o PZP“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení.

45. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok
preukázať.21)

46. Podľa § 15 ods. 2 zákona o PZP na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí
rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.22)

47. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v

znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon č. 437/2004 Z.z.“), Bolesť je ujma spôsobená poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

48. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z., Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,

na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

49. Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 437/2004 Z.z., Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí
byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti., pričom sa poskytuje na základe lekárskeho

posudku

50. Podľa § 3 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z., Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s
poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na
ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska

bolesti najlepšie porovnať51. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

52. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

53. Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z., sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení
následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške ustanovenej v § 10 ods. 7.

54. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

55. Podľa § 5 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

56. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako „zákon č. 461/2003

Z.z.), poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania
má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť
osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

57. Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje v súvislosti s
plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v
priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

58. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 434/2004, z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých

skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov.

59. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 434/2004, lekársky posudok sa vydáva písomne. Poškodenému sa doručí
jedno vyhotovenie lekárskeho posudku aj v prípadoch, ak o lekársky posudok požiadala iná oprávnená
osoba podľa § 7 ods. 4. Jedno vyhotovenie lekárskeho posudku sa doručí aj lekárovi, s ktorým má

poškodený uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

60. Podľa § 8 ods. 4 zák. č. 434/2004, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného
možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí
jedného roka od poškodenia na zdraví.

61. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný 1/ dňa 12.6.2013 viedol svoje motorové vozidlo,
pričom zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej malo dôjsť k majetkovej a nemajetkovej ujme na strane
žalobcu. Žalovaný 1/ bol za uvedené konanie právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina
v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/167/2013. Vozidlo, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví a majetku

a ktoré viedol žalovaný 1/ bolo zmluvne poistené u žalovaného 2/.

62. Strany v konaní nerozporovali zodpovednosť žalovaného 1/ za spôsobenie dopravnej nehody, ktorý
bol v čase nehody povinne zmluvne poistený u žalovaného 2/. Napriek uvedenému súd konštatuje
vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii - zodpovednosti žalovaného 1/, že posúdenie zodpovednosti

vodiča sa riadi ustanovením § 420 OZ, t. j. princípmi subjektívnej zodpovednosti. Ak dôjde k zásahu
prevádzkou motorového vozidla, Občiansky zákonník v ustanovení § 427 vymedzuje predpoklady
náhrady škody a zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla ako osobitný prípad objektívnej
zodpovednosti. V predmetnom prípade vodič a prevádzateľ v jednom – žalovaný 1/ spôsobil dopravnúnehodu, ktorá skutočnosť je v konaní nesporná a preto je povinný žalobcovi nahradiť nároky na náhradu
škody tak, ako mu vyplývajú z ustanovení príslušných právnych predpisov. Pokiaľ sa týka nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy súd uvádza, že ak sa pri určení zodpovednej osoby za nemajetkovú

ujmu, ktorú utrpela na svojej osobnosti fyzická osoba, analogicky použije ustanovenie § 420 ods. 2
OZ, potom neexistuje argument, ktorý by vylučoval analogické použitie § 427 a nasl. OZ pri určení
zodpovednej osoby za zásah proti osobnosti fyzickej osoby vyvolaný osobitnou povahou prevádzky
dopravných prostriedkov. Je potrebné vychádzať z toho, že za nemajetkovú ujmu spôsobenú fyzickej
osobe prevádzkou motorového vozidla nutne zodpovedá aj prevádzateľ. Nemá podstatný význam, či

prevádzateľvozidlabolčinebolvlastnýmpriamymfyzickýmpôvodcomzásahu(pôvodcommechanizmu,
ktorým bol zásah proti osobnostnej sfére spôsobený fyzickej osobe) (Ro NS ČR z 29. 4. 2004, sp. zn.
30 Cdo 814/2003). Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 2/, túto je nutné odvodzovať
z § 4 ods. 2 Zákona o PZP, podľa ktorého, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na
zdraví. Najvyšší súd SR je toho názoru, že pojem škoda, ako ho používa zákon o povinnom zmluvnom

poistení treba vykladať extenzívne tak, že tento zahŕňa aj nemajetkovú ujmu a preto zodpovednosť
za neoprávnený zásah do osobnostných práv musí byť predmetom poistného krytia z povinného
zmluvného poistenia. Na základe uvedeného je zjavné, že ide o priamy nárok poškodeného na náhradu
škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP. Vo vzťahu k
poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného, a to vo výške (v tom

rozsahu), v akom za škodu zodpovedá poistený, pričom predpokladom vzniku povinnosti poisťovateľa
je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. Vo vzťahu k záveru
súdu, že žalovaný 2/ – poisťovňa, je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom, súd ako
už zmienil, vychádzal z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, a to predovšetkým z rozhodnutia NS
SR vo veci sp.zn. 6 M Cdo 1/2016 z 31. júla 2017 ako aj z Nálezu ÚS SR II. ÚS 695/2017-45,

ktoré sa venovali práve problematike, či je poisťovňa v takýchto prípadoch uplatnených nárokoch
nemajetkovej ujmy pozostalých pasívne legitimovaným subjektom. V rámci odôvodnenia uznesenia z
11. októbra 2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016 Ústavný súd SR uzavrel, že pojem „škoda“ použitý v zákone
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla je ústavné konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak, že zahŕňa

aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti,
s cieľom maximálnej možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej únijnej regulácie. Tým je daná
zodpovednosť ako žalovaného 1/ tak aj žalovaného 2/ za majetkové ako aj nemajetkové nároky, ktoré
žalobcovi preukázateľne spôsobenou dopravnou nehodou vznikli.

63. Vo vzťahu k jednotlivým nárokom, ktoré žalobca v konaní uplatnil je nutné uviesť, že žalobca
predmetné nároky uplatňoval nejasne a chaoticky, čo spôsobovalo v konaní nezrozumiteľnosť, čo
vlastne predstavuje predmet konania.

64. Vo vzťahu k prvému a druhému nároku, ktorý zostal predmetom konania a to pokiaľ sa týka

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré si pôvodne žalobca uplatnil žalobou doručenou
súdu dňa 21.04.2015 a ktoré následne svojim podaním zmenil, keď uvedený nárok podaním doručeným
súdu dňa 10.04.2017 (č. l. 213 spisu) rozšíril a uplatnil si nárok na zaplatenie bolestného vo výške 2 646
eur a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 17 851,64 eur, súd uvádza že tieto nároky žalobcu
vyplývajúz§444OZ,podľaktoréhopriškodenazdravísajednorazoveodškodňujúbolestipoškodeného

a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

65. Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov
(§ 2 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z.). Náhrada za bolesť musí byť primeraná zistenému poškodeniu
na draví, priebehu liečenia, odstraňovaniu jeho následkov, pričom sa poskytuje na základe lekárskeho

posudku (§ 3 ods. 1, 2 Zákona č. 437/2004 Z.z.). Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s
poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na
ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska
bolesti najlepšie porovnať (§ 3 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z.).

66. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (§ 2 ods. 2 Zákona č. 437/2004
Z.z.). Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ichpredpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa
v živote a v spoločnosti., pričom sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 3 ods. 1, 2 Zákona
č. 437/2004 Z.z.). Ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a

vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal,
poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10
ods. 7 (§ 4 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z.).

67. Z lekárskeho posudku, ktorý sa vydáva písomne vo vzťahu k bolesti a sťaženiu spoločenského

uplatnenia, potom musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému
počtu bodov. Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať
za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od
poškodenia na zdraví (§8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.).

68. Súdu bol spolu so žalobou (21.04.2015) predložený Lekársky posudok o bolestnom (č. l. 35 spisu),

z ktorého vyplýva, že ku dňu 29.01.2014 bolo poškodenie zdravia žalobcu ohodnotené v počte bodov
95. Zároveň bol súdu predložený znalecký posudok znalca MUDr. Františka Hrbáňa č. 2/2015 zo dňa
08.01.2015 (č. l. 36 spisu), v ktorom znalec uskutočnil bodové ohodnotenie vo vzťahu k sťaženiu
spoločenského uplatnenia v počte bodov 527 a odborné vyjadrenie I. M. J., v ktorom ohodnotil bolestné
v počte bodov 55 (č. l. 42 spisu). Na pojednávaní dňa 10.04.2017 bol súdu predložený Lekársky posudok

o bolestnom zo dňa 12.05.2016, ktorom bolo poškodenie zdravia žalobcu ohodnotené v počte bodov
230 (č. l. 203 spisu). Zároveň bol súdu predložený znalecký posudok č. 70/16 zo dňa 25.10.2016,
vypracovaný I. A. I., N., I., ktorý vo svojom znaleckom posudku dospel k záveru, že poškodenie zdravia
žalobcuvsúvislostisdopravnounehodouzodňa12.06.2013predstavujepoškodeniezdraviaspotrebou
ohodnotenia pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia v počte bodov 1522. Zo strany žalovaného

2/ bol súdu predložený znalecký posudok znaleckej organizácie v odbore Zdravotníctvo a farmácia –
Inštitút forenzných medicínskych expetríz s.r.o. (č. l. 278 spisu), z ktorého vyplýva ustálenie bodového
ohodnotenia vo vzťahu k bolestnému na 160 bodov a vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia
na 850,75 bodov. Po vrátení veci odvolacím súdom tunajší súd vykonal znalecké dokazovanie, kde zo
záverov znalca I. K. L. O. znaleckom posudku č. 39/2022 zo dňa 30.08.2022 (č. l. 480 spisu) vyplýva, že

k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného – žalobcu došlo v januári 2014 (č. l. 501 spisu), keď súdom
ustanovený znalec ohodnotil poškodenie zdravia, na základe ktorého mu vzniká nárok na bolestné,
v počte bodov 135 a sťaženie spoločenského uplatnenia, v počte bodov 843,75.

69. Žalovaní 1/ a 2/ v konaní rozporovali vznik nároku na bolestné uplatnené žalobou (v sume 472,50

eur) a vznik nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnené žalobou (v sume 1 870,33 eur),
keď žalovaný 2/ v konaní uviedol, že z jeho strany došlo k úhrade bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia v počte bodov predstavujúcich následky, ktoré vznikli žalobcovi a boli v príčinnej súvislosti
so spôsobenou dopravnou nehodou dňa 12.06.2013. Žalovaní ďalej rozporovali premlčanie nároku
v častiach tak, ako ho žalobca rozšíril svojim podaním doručeným súdu dňa 31.07.2017.

70.Podľa§470ods.1CSP,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

71. Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01. 07. 2016 nový Civilný sporový
poriadok (ďalej aj ako „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne
účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak

sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno
uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z uvedeného vyplýva, že nová právna
úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona. V danej veci bola žaloba
podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších

predpisov), dňa 21.04.2005, súd prvej inštancie rozhodoval už za účinnosti Civilného sporového
poriadku, preto v danom konaní postupoval podľa ustanovení CSP, tzn. procesným predpisom účinným
v čase rozhodovania.72. V prvom rade, vo vzťahu k znaleckému posudku, ktorý bol súdu predložený spolu so žalobou
(znalecký posudok znalca I. J.) ako dôkaz súd uvádza, že v čase podania návrhu bol účinný Občiansky
súdny poriadok, ktorý nepoznal inštitút súkromného znaleckého posudku. Za znalecký posudok bol

teda považovaný len taký znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný osobou zapísanou v zozname
znalcov a jeho vypracovanie nariadil súd. Takýto dôkaz súd následne podľa ustálenej judikatúrnej praxe
považuje za listinný dôkaz (uznesenie NS SR zo dňa 12.11.2012, sp. zn. 3 Cdo 16/2012). „Ak znalec
podal posudok mimo konania na základe žiadosti účastníka, nejedná sa o vykonanie dôkazu znaleckým
posudkom, ale o dôkaz listinou, v takomto prípade nejde o rozpor v znaleckých posudkoch“ (Uznesenie

NS ČR, sp. zn. 22Cdo 849/2008). Podľa súčasne platného civilného sporového poriadku môže byť
v konaní predložený súkromný znalecký posudok (teda jedná sa o znalecký posudok nenariadený
súdom, predložený stranou). V zmysle § 209 ods. 2 CSP potom pri predložení takéhoto znaleckého
posudku, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si
je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Súd v súvislosti s uvedeným

konštatuje, že žalobcom predložený znalecký posudok neobsahuje doložku o tom, že znalec si je
vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, preto súd uvádza, že predmetný dôkaz
hodnotí ako listinný dôkaz – vyjadrenie vypracované odborne spôsobilou osobou.

73. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou premlčania nároku na zaplatenie bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia, ktoré bolo navýšené rozšírením žaloby doručenej súdu dňa 10.04.2017.
Pre premlčanie nároku na odškodnenie škody na zdraví stanovil zákonodarca 2-ročnú subjektívnu
premlčaciu dobu. Právo na náhradu škody na zdraví sa tak premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ). Pre posúdenie začiatku
plynutia premlčacej doby je dôležité posúdiť hľadisko vedomosti poškodeného o spôsobenej škode (keď

žalobca mal od počiatku vedomosť, kto za škodu zodpovedá). Začiatok plynutia premlčacej doby sa
prejavuje v dvoch základných právnych tituloch, a to nároku na odškodnenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia v zmysle § 444 OZ a zákona č. 437/2004 Z.z. Posúdenie momentu, kedy
sa poškodený dozvedel o škode na zdraví, viaže slovenská judikatúra na okamih (deň) ustálenia
zdravotného stavu poškodeného. V otázke premlčania súd za podstatný považuje právny názor

vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2001, sp. zn. M Cdo 37/2000, R 68/2003, v
odôvodnení ktorého sa uvádza „Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia
práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia
zdravotného stavu poškodeného (v zmysle ust. § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb.).“ Z uznesenia Ústavného
súdu SR zo dňa 24. septembra 2008, sp. zn. IV. ÚS 305/2008 vo vzťahu k bolestnému potom vyplýva,

že „Krajský súd napadnutý výrok svojho rozsudku sp. zn. 5 Co 509/2006 z 28. novembra 2007 založil
na týchto dôvodoch (...). Nesprávny je preto názor žalobkyne, podľa ktorého sa o škode dozvedela až
z posudku o bolestnom z 1. 2. 2006 a že až od tohto dátumu je nutné počítať zo začiatkom plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty. Nepochybne operácia z 15. 10. 2003 má príčinu v poškodení zdravia
vzniknutom pri dopravnej nehode a v zmysle § 3 ods. 2 cit. vyhl. ide o výkon, za ktorý patrí ďalšie,

nové odškodnenie za bolesť, ktoré by bolo možné uplatniť samostatnou žalobou. Podľa konštantnej
súdnej praxe za deň zistenia bolesti nemožno ale považovať bez ďalšieho deň vyhotovenia posudku
o bolestnom, lebo posudok len deklaruje vytrpenú a zistenú bolesť. Pre správne posúdenie nároku na
náhradu bolestného je rozhodujúcou skutočnosťou zistenie, kedy bolesť bola spôsobená. Podstatným
momentom je čas vykonania operácie, kedy žalobkyňa vytrpela bolesť, vedela o škode a zároveň mala

vedomosť o tom, kto jej škodu spôsobil a kto za ňu zodpovedá. Preto už po skončení liečebného procesu
(2. 12. 2003) a ustálení zdravotného stavu mohla žalobkyňa žiadať o vyhotovenie posudku za účelom
zistenia výšky škody (§ 8 cit. vyhl.). Záver súdu prvého stupňa pokiaľ prihliadol na vznesenú námietku
premlčania je preto správny.“ Podľa záverov Ústavného súdu SR zo dňa 21. júna 2016, sp. zn. III. ÚS
399/2016, o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy

možno objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy
má poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu zistiť. Podľa ust. § 9 ods.1 vyhl.
č. 32/1965 Zb. sa posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vykoná hneď, ako je
možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený. Z vyššie citovanej konštantnej judikatúry
vyplýva, že za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode z titulu bolesti alebo sťaženia spoločenského

uplatnenia a teda za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106
Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného,
kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie, ktoré závisí od vyjadrenia lekára (pri sťažení
spoločenského uplatnenia spravidla za rok od vzniku škody). Lekársky posudok sa potom vydáva, lenčo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Pri sťažení spoločenského uplatnenia
sa predpokladá, že zdravotný stav sa ustáli až po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia (§
8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.). Okamih ustálenia zdravotného stavu má dve zásadné funkcie

- je to okamih, kedy je možné po prvýkrát stanoviť a bodovo ohodnotiť rozsah vzniknutej škody a
ďalej, je to okamih, kedy teda začína poškodenému plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku voči
škodcovi. Je to moment, kedy sú k dispozícií objektívne skutkové okolnosti, na základe ktorých je možné
posúdiť škodu a jej rozsah. Súdu bolo zo strany žalobcu spolu so žalobou predložený Lekársky posudok
o bolestnom zo dňa 29.01.2014, z ktorého vyplýva, že deň ukončenia liečenia žalobcu bolo 14.06.2013.

Zo žiadneho dôkazného prostriedku predloženého spolu so žalobou, a to ani z lekárskeho posudku,
ako ani znaleckého posudku však nevyplýva priamo deň, kedy bol ustálený zdravotný stav žalobcu. Zo
znaleckého posudku I. L., súdom ustanoveného znalca vyplýva, že celkový zdravotný stav žalobcu bol
ustálený (nielen vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia, ako na to nesprávne na pojednávaní
dňa 10.08.2023 poukázal žalobca) v januári 2014. Žalobca potom v konaní neprodukoval žiadne iné
dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo v iné, ako znalcom I. L.

uvedené obdobie. Súd potom na základe vyššie zmenených judikatúrnych záverov odvodzoval plynutie
subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie bolestného, ktorá lehota začala plynúť
v januári 2014 a teda skončila po uplynutí dvoch rokov prvého dňa po mesiaci, v ktorom začala plynúť,
t.j. vo februári 2016. Žalobca teda nároky uplatnené podaním zo dňa 10.04.2017 uplatnil po uplynutí
subjektívnej premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu na zaplatenie bolestného

a sťaženie spoločenského uplatnenia tak, ako ich uplatnil v podaní dňa 10.04.2017 presahujúci nárok
uplatnený žalobou považoval za premlčaný a preto nárok v uvedenom rozsahu zamietol. Súd uvádza, že
sa zaoberal aj tou skutočnosťou, či nevznikol nárok na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia v zmysle rozšírenia žaloby v súlade s § 3 ods. 4 a 4 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z., keď však
nezistil(uvedenéskutočnostinebolivkonanípreukázané),žebymalpoškodenýnároknaďalšiunáhradu

zabolesťakozapoškodenienazdraví(vsúvislostisoperačnýmvýkonom),čižebydošloupoškodeného
k takému zhoršeniu následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal.

74. Súd sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia tak, ako ich žalobca uplatnil v žalobe a to vo výške 472,50 eur (bolesť) a 1 870,33 eur

(sťaženie spoločenského uplatnenia). Žalovaní predmetné nároky rozporovali, keď mali za to, že bodové
ohodnotenie, ktoré zostalo predmetom konania (vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského
uplatnenia) nebolo vykonané v dôsledku zmien alebo porúch, ktoré nastali u žalobcu titulom vzniku
dopravnej nehody, keďže body nad rámec zaplateného nároku by mali podľa žalovaného 2/ vo
vzťahu k bolestnému predstavovať nepreukázané poškodenia (podľa názoru žalovaného 2/ uvedené

v podaní zo dňa 24.06.2016 nebolo preukázané, že by došlo k poškodeniam, na základe ktorých bolo
ustálené bodové ohodnotenie bolestného) a v rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia predstavovať
rozsah poškodenia, ktorý vznikol na chrbtici žalobcu v dôsledku jeho degeneratívnych zmien, nakoľko
poškodenie chrbtice u žalobcu je dlhodobé a nesúviselo len s následkom úrazu pri dopravnej nehode.
Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaných v tom zmysle, že by nebolo preukázané, že

následkomspôsobenejdopravnejnehodyzodňa12.06.2013boloajporadeniemedzistavcovejplatničky
bez súčasnej zlomeniny stavca (položka 108) a spondylolistesa (položka 109) – vo vzťahu k bolestnému
a poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké s príznakmi koreňového dráždenia (položka
304d). Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú z lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa
29.01.2014 a zo znaleckého posudku I. J., žalovaní v konaní nežiadali vypočuť I. B. a I. J., ktorí

lekársky posudok a znalecký posudok vydali a na základe čoho dospeli k záveru o potrebe bodovo
ohodnotiť aj predmetné položky ako poškodenie zdravia následkom spôsobenej dopravnej nehody.
Uvedení lekári jednoznačne ustálili, že následkom spôsobenej dopravnej nehody boli aj predmetné
poškodenia. Závery žalovaného 2/ v tom zmysle, že zo strany žalobcu nebolo v konaní preukázané,
že by mu vznikol nárok na náhradu bolestného tak, ako to vyplýva zo žaloby potom sú v rozpore so

skutočným stavom, keď tieto skutočnosti priamo vyplývajú z lekárskeho posudku I. B.. Pokiaľ žalovaný 2/
rozporoval položky uvedené v lekárskom posudku vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia, keď
žalobcovi „priznal“ iba 3-tiny z celkového počtu bodov, súd poukazuje aj na závery znalca ustanoveného
súdom, I. L., ktorý určil bolestné ohodnotenie v počte bodov 135 a sťaženie spoločenského uplatnenia
v počte bodov 843,75, kde do položiek potrebných zahrnúť do bodového ohodnotenia zahrnul aj iné

poranenia,vrátaneporaneniachrbtice,tzn.sámvyhodnotil,ženásledkomspôsobenejdopravnejnehody
boli aj poranenia spojené s chrbticou. Závery žalovaného 2/ v tom zmysle, že zo strany žalobcu
nebolo v konaní preukázané, že by mu vznikol nárok na náhradu bolestného tak, ako to vyplýva zo
žaloby potom sú v rozpore so skutočným stavom, keď tieto skutočnosti priamo vyplývajú z lekárskehoposudku MUDr. B.. Súd vyhodnotil, že žalovaní v tejto súvislosti účinným spôsobom nevyvrátili následky,
ktoré boli žalobcovi titulom dopravnej nehody spôsobené tak, ako vyplývajú z lekárskeho posudku
a znaleckého posudku predložených v žalobe. Vo vzťahu k namietanému nepreukázaniu príčinnej

súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a poškodením chrbtice (pri nepriznaní počtu bodov
tak, ako boli vo vzťahu k bolestnému určené v znaleckom posudku I. J.), keď toto poškodenie malo
byť v dôsledku degeneratívneho ochorenia chrbtice súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu
SR, zo dňa 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009, podľa ktorého v právnej teórii sa vzťah príčinnej
súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého

jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi (v
našom prípade spôsobenou dopravnou nehodou) a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou
vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je
otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach;
vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z
ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu

izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové
hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní
vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti

je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či
v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s
ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca liečil na

akékoľvek ochorenia chrbtice pred vzniknutou dopravnou nehodou, predmetné ochorenia sa mu prejavili
až po dopravnej nehode, je potom nutné uzavrieť, že spôsobená dopravná nehoda bola predpokladom
(príčinou)vznikunásledku,ktorýjeuvádzanývZnaleckomposudkuI.J..Súdmázato,žezpredmetného
Znaleckého posudku vyplýva, že škodu (na chrbtici) vyvolala práve dopravná nehoda, z čoho je možné
usudzovať príčinnú súvislosť medzi spôsobenou dopravnou nehodou a vznikom škody, ktorá vyplýva

z dôsledkov spôsobenej dopravnej nehody a vyplýva zo záverov lekára I. J.. Je nutné poukázať na
časovú súvislosť (ktorú nie je možné ale stotožniť s príčinnou súvislosťou), keď je zrejmé, že až po
vzniku dopravnej nehody sa začali prejavovať poškodenia chrbtice žalobcu. Je možné uzavrieť, že aj
pokiaľ žalobca trpel degeneratívnym ochorením chrbtice, bez pristúpenia ďalšieho javu, resp. príčiny
(dopravná nehoda), žalobca nemusel takéto degeneratívne ochorenie nikdy zistiť, keď degeneratívne

ochorenie chrbtice automaticky nepredzaznamenáva akékoľvek bolesti. Súd má za to, že aj keď pri
vzniku následku sa môže spolupodieľať niekoľko príčin, je nutné určiť, ktoré sú pre určitý následok
rozhodujúce, keď príčina vzniku škody potom musí byť podstatná, značná, resp. dovršujúca. Súd ešte
zdôrazňuje,žežalovaný2/uhradilžalobcovi3/4tinysumyuplatnenéhobodovéhoohodnoteniavovzťahu
k položke 304d (č. l. 40 spisu, vyplýva z č. l. 129 spisu), pričom z ničoho nevyplýva, že by práve 1/4tina

uplatneného nároku nevznikla v príčinnej súvislosti so spôsobenou dopravnou nehodou, čím si žalovaný
2/ bezdôvodne sám akoby ohodnocuje sťaženie spoločenského ohodnotenia (ako aj bolestné), i keď na
to nemá potrebné odborné vzdelanie (resp. takéto skutočnosti v konaní neboli preukázané). S poukazom
na uvedené skutočnosti súd vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia ustálil, že
žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy uplatnenej žalobou a to vo výške 427,50 eur a 1 870,33

eur. Súd vo vzťahu k priznaniu predmetného nároku uvádza, že zo strany žalovaných neboli namietané
sumy,ktorýmibolinásobenépočtybodovbolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,keďžalovaní
namietali iba priznanie položiek ako takých, preto má súd za to, že v tejto časti neboli skutkové tvrdenia
sporné.

75. Vo vzťahu k ďalšiemu nároku žalobcu, ktorý uplatnil žalobou a teda vo vzťahu k cestovným nákladom
spojených s liečbou, ktoré žalobca pôvodne uplatnil vo výške 298,61 eur a ktoré uplatnenie následne
znížil na sumu 201,30 eur z dôvodu čiastočne uskutočnenej úhrady žalovaného 2/ vo výške 97,31 eur
súd uvádza, že žalobcovi vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením
a to v súlade s § 449 OZ. Oprávneným subjektom pre uplatnenie predmetného nároku je predovšetkým

samotný poškodený, ktorého ujma na zdraví si vyžadovala liečbu, avšak platí, že oprávnená osoba musí
vynaloženie nákladov riadne preukázať. Žalobca v žalobe poukázal na uskutočnenie ciest v súvislosti
so svojím liečením, keď si uplatnil náhradu cestovných výdavkov, keď pri ich výpočte postupoval podľa
zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Súd sa s takýmto právnym posúdením nárokunestotožňuje a má za to, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu v súvislosti s vynaložením nákladov na
pohonné hmoty použitého osobného motorového vozidla. V obdobnom prípade (keď cestovné náklady
si uplatňovali pri škode na zdraví rodinní príbuzní poškodeného) Najvyšší súd ČR, v rozsudku, sp.

zn. 25 Cdo 4434/2011 uviedol, že v takomto prípade sú účelne vynaloženým nákladom aj náklady
na pohonné hmoty osobného motorového vozidla, ktoré bolo na návštevu použité. Nesprávnym je tak
názor, že ak príbuzní mali k návštevám poškodeného k dispozícii mestskú hromadnú dopravu mali ju
k návštevám využiť, pričom za účelné by sa určili náklady vo výške cestovného v hromadnej doprave.
V prvom rade súd uvádza, že žalobca v žalobe uviedol, že medzi Poliklinikou Rajec a jeho bydliskom

je 2,6 km, ktorá skutočnosť nekorešponduje s údajmi uvádzanými P. I., podľa ktorého medzi adresou
Hollého 200 Rajec, kde sa poliklinika nachádza a adresou žalobcu je vzdialenosť 900 metrov, tzn.
cesta tam a späť predstavuje vzdialenosť 1,8 km. Vzdialenosť medzi bydliskom žalobcu a Fakultnou
nemocnicou s poliklinikou Žilina je vzdialenosť, ktorá zodpovedá žalobcovmu tvrdeniu. Ako súd už
vyššie uviedol, pre účely priznania nároku musí byť súdu preukázaný vznik nákladov tak, ako to žalobca
v konaní uviedol. V prvom rade vo vzťahu k cestám, ktoré boli vykonávané dňa: 7.1.2014, 30.1.2014,

11.2.2014, 13.6.2014, 12.7.2014, 12.8.2014, 9.9.2014, 30.9.2014, 3.12.2014, 4.12.2014, 23.12.2014,
za tieto boli zo strany žalovaného 2/ žalobcovi uhradené pohonné hmoty tak, ako to žalovaný 2/ tvrdil na
pojednávaní dňa 10.08.2023 a žalobca tieto skutočnosti nerozporoval. Žalobca vo vzťahu k preukázaniu
vzniku cestovných nákladov v konaní predložil rôzne lekárske správy, z ktorých však nie je možné
zistiť, či sa jedná o také ošetrenia, ktoré boli vykonané v súvislosti s liečbou, ktorá bola uskutočnená

v súvislosti so spôsobenou dopravnou nehodou (napr. očné vyšetrenie dňa 17.06.2013), keď je nutné
uviesť, že v žalobe v tejto súvislosti absentujú skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné
konštatovať vznik nároku na zaplatenie cestovných nákladov spojených s liečbou, nie je konkretizované,
aké konkrétne ošetrenie bolo v daný deň (na ktoré dni žalobca v žalobe poukazuje) uskutočnené a či
toto vyšetrenie priamo súviselo so spôsobenou dopravnou nehodou a s následkami po nej. Súd potom

nemôže bez ďalšieho priznať žalobcovi uplatnený nárok, keď žalobca nesie procesnú zodpovednosť za
dostatočné skutkové tvrdenia a následné preukázanie žalobného nároku. V tej súvislosti súd uvádza,
že z predložených dôkazných prostriedkov iba vyplýva, že dňa 14.06.2013 bol žalobca prepustený
z hospitalizácie, avšak žalobca skutkovo netvrdil, že by bol schopný sa v daný deň sám odviezť (keď
svojim vozidlom sa do nemocnice nedostal, ale bol tam hospitalizovaný v dôsledku spôsobenej nehody),

resp. či ho viezol niekto iný, tzn. či mu vznikli v súvislosti s dopravou domov (keď sa mohol domov dostať
aj sanitkou, autobusom a pod.) náklady a v akej výške. Žalobca napriek účinnému popretiu skutkových
tvrdení protistrany súdu neprodukoval žiadne ďalšie skutkové tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojho
nároku v tejto časti. S poukazom na uvedené skutočnosti a teda nedostatočné skutkové tvrdenia a s tým
súvisiace nedostatočné preukázanie oprávnenosti nárokov súd nárok žalobcu na zaplatenie cestovného

vo výške 201,30 eur zamietol. Súd v súvislosti s uvedeným opätovne zdôrazňuje, že pri preukázaní
cestovania vlastným motorovým vozidlom by žalobcovi vznikol nárok iba na zaplatenie pohonných hmôt,
bez ďalších nárokov v tejto súvislosti žalobou uplatnených.

76. Žalobca si podanou žalobou ďalej uplatnil zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 9000 eur. Vznik

nároku na nemajetkovú ujmu v žalobe odôvodňoval tým, že pri škodovej udalosti došlo okrem iného
aj k poškodeniu ruky, teda k poškodeniu zdravia žalobcu. Zdravie patrí do osobnostnej sféry každej
fyzickej osoby. Na pojednávaní dňa 10.08.2023 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
odôvodňoval uvedený nárok tou skutočnosťou, že kvalita života žalobcu sa podstatným spôsobom
zhoršila po dopravnej nehode a to až v takej intenzite, že je v situácii, kedy sťaženie spoločenského

uplatnenia nepostačuje, aby mu dokázalo plne kryť všetky tieto ťažkosti, ktoré mu v osobnom, rodinnom,
ale aj v pracovnom živote vznikli. V súvislosti s uvedeným bol na pojednávaní dňa 10.08.2023 vypočutý
žalobcaakoajsvedkyňa–jehomanželka,zktorýchvýpovedívyplynulo,žežalobcadonehodyžilaktívny
život, jeho život po nehode je úplne iný, prestal športovať, často sa zúčastňovať spoločenských akcií,
ako tomu bolo v minulosti. Je nezamestnaný, aj keď si zamestnanie aktívne hľadá. Pri hľadaní práce

ho nikto nezoberie, na začiatku ale vysvetlí, že aký má zdravotný stav, nemôže dlho sedieť ani stáť. V
čase dopravnej nehody bol zamestnaný, nikdy nepracoval manuálne. V súčasnosti nespáva, má bolesti,
berie lieky. Šoféruje, aj na pojednávanie prišiel autom (lieky od bolesti nebral). Od nehody si spravil
dva rekvalifikačné kurzy (manažment a podnikanie a štátne skúšky zo zvárania). Uvažuje, že si spraví
pedagogické minimum a bude učiť vo svojom odbore. Doma vykonáva bežné práce, varí, pomáha na

záhrade.

77. Vo vzťahu k uplatnenému nároku a teda nemajetkovej ujmy vo výške 9000 eur podľa § 11, § 13
ods. 1, 2 OZ súd uvádza, že platí, že sťažením spoločenského uplatnenia sa rozumie stav v súvislosti spoškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
To znamená následky, ktoré v súvislosti s dopravnou nehodou v predmetnom prípade vznikli, sú kryté

náhradou vo forme nárokov za sťaženie spoločenského uplatnenia. Výška odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia určená na základe celkového bodového ohodnotenia stanoveného lekárom
teda predstavuje už samo o sebe náhradu za následky škody na zdraví, ktoré sú trvalého charakteru
a preukázane majú nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodeného v živote a spoločnosti. Zákon č.
437/2004 Z.z. vo svojom ustanovení § 10 ods. 4 umožňuje zvýšenie bodového ohodnotenia až

na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote
a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V predmetnom prípade
žiadny z lekárov a znalcov, ktorých posudky a vyjadrenia boli v konaní predložené, nenavýšil bodové
ohodnotenie o dvojnásobok, tzn. nevzhliadli dôvody pre mimoriadne navýšenie z dôvodu existencie
nejakých výnimočných skutočností. V teórii aj praxi súdov prevažuje názor, že duplicitné uplatnenie
nárokov na náhradu ujmy na zdraví z titulu náhrady škody a ochrany osobnosti nie je možné.

Aplikovateľnosť ustanovení o ochrane osobnosti za problematické považoval aj ústavný súd vo svojom
náleze zo 4. februára 2005 (Pl. ÚS 16/04). Ústavnému súdu ČR sa náhrada nemajetkovej ujmy
v peniazoch cestou žaloby na ochranu osobnosti javí ako silné problematická najmä vzhľadom na
chápanie „ľudskej dôstojnosti“ ako hodnoty nadradenej základným právam. Podľa súdu súkromie je v
takýchto prípadoch hodnotou horizontálne neporovnateľnou s ľudskou dôstojnosťou a jednou z ciest

je chrániť súkromie cestou „tvorivej interpretácie § 442 ods. 1 OZ“. Časté sú súdne rozhodnutie, v
ktorých súdy konštatujú, že práva zo zodpovednosti za škodu a z porušenia osobnostných práv si
hlavne v čiastkových nárokoch na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia oproti
právu na náhradu nemajetkovej ujmy konkurujú, lebo sú hodnotené na základe sčasti totožných a z
časti veľmi príbuzných skutkových údajov. Súd je vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

popri priznania sťaženia spoločenského uplatnenia toho názoru, že takýto nárok by žalobcovi vznikol,
pokiaľ by svojimi skutkovými tvrdeniami a preukázaným dokazovaním bol zistení „previs“ nad nárokmi
uplatňovanými z titulu náhrady škody ( rovnako rozhodnutie NS, sp. zn. 1 Co 2/2010). Postup pri
uplatnení nárokov podľa § 444 a § 11 a nasl. OZ tak významne ovplyvňujú skutkové tvrdenia, ktoré
nesmú byť totožné. V tejto súvislosti nie je dôležité pomenovanie nárokov, podstatná je totožnosť, resp.

odlišnosť skutočností, ktoré sú predmetom nároku. Následne sa vzťah oboch nárokov vyjadruje tak, že
pokiaľ by nebolo odškodnenie z titulu náhrady škody na zdraví, a to bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia dostatočnou satisfakciou za vzniknutú ujmu na osobnostných právach postihnutého, mohla
by sa táto osoba domáhať ďalšej satisfakcie podľa ustanovení na ochranu osobnosti. Len v takomto
prípade nebude porušený ústavný princíp proporcionality a zásad ne bis in idem (sp. zn. 1 Co

2/2010). V predmetnom prípade súd konštatuje, že zo skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z jeho
výsluchu a výsluchu svedkyne, jeho manželky, ako aj z ostatných dôkazných prostriedkov predložených
v konaní nevyplynuli iné, mimoriadne dôvody na priznanie nemajetkovej ujmy, oproti uplatnenému
nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd nebola ani výsluchmi preukázaná existencia takých
výnimočných skutočností, ktoré umožňujú záver, že, vzhľadom na uplatnenie poškodeného v živote

a v spoločnosti, napríklad pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb, vrátane výkonu
doterajšieho povolania, ďalšieho vzdelávania a možnosti uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom
a športovom živote, aj s ohľadom na vek poškodeného v dobe vzniku škody na zdraví i na jeho
predpokladanom uplatnení v živote nie je možné obmedzenie poškodeného vyjadriť len základným
odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca vo svojom výsluchu sám uviedol, že si

v čase po dopravnej nehode, kedy mal byť obmedzený vo vykonávaní základných činností uskutočnil
napríklad zváračský kurz a má záujem urobiť si pedagogické minimum, keď aj s ohľadom na svoje
tvrdené ťažkosti má za to, že bude schopný učiť vo svojom odbore. Žalobca rovnako šoféruje, vykonáva
bežné práce v domácnosti. Súd vo vzťahu ku skutočnosti, že žalobca nie je spoločensky aktívny
poukazuje na dobu, ktorá uplynula od nehody (10 rokov), v čase ktorej mal žalobca 41 rokov, keď

dnes je žalobcovi 51, tzn. je nutné prihliadnuť aj na vek, kedy k úbytku záujmu o spoločenský život
mohlo primeraným spôsobom dôjsť aj vplyvom času. Súd má za to, že nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy by žalobcovi mohol vzniknúť, pokiaľ by preukázal, že poškodenie zdravia spôsobenou dopravnou
nehodou viedlo k osobitne ťažkým následkom (žalobca je napríklad „na vozíčku“), vplyvom čoho je
žalobca úplne vylúčený z bežného života, či na jeho strane vznikli iné dôvody, osobitné prekážky

znemožňujúci mu viesť bežný život (oproti pôvodnému). Súd neznevažuje žalobcovi vzniknuté následky
spôsobenou dopravnou nehodou, avšak tieto sú kryté sťažením spoločenského uplatnenia. Pokiaľ súd
žalobcovi nepriznal celý nárok na zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia, bolo to z dôvodu na
strane žalobcu, ktorý si nárok uplatnil v čase jeho premlčania, to však nezakladá nárok na náhradunemajetkovej ujmy, ktorý nárok vznikne až po preukázaní „nadrozsahu“ oproti nárokom za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Žalobca v konaní nepreukázal, že by spôsobenou dopravnou nehodou došlo
k mimoriadnemu zásadu do jeho dôstojnosti, súkromia či rodinného života poškodeného a preto súd

nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v celom žalobou uplatnenom rozsahu zamietol.

78. Súd sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie úrazovej renty (náhrady za stratu na zárobku
pri invalidite za obdobie od 01.08.2015 do 30.11.2019 vo výške 2 677,44 eur (uplatnené rozšírením
žaloby podaním doručeným súdu dňa 31.07.2017), ktorý nárok si žalobca uplatnil s poukazom na §

447 OZ účinného do 30.11.2019. V zmysle § 447 OZ účinného do 30.11.2019, náhrada za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto
náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Podľa § 88 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú
rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej

len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok. Z ustanovenia § 447 OZ účinného do 30.11.2019 vyplýva, že pri posudzovaní
uplatneného nároku – strata na zárobku pri invalidite sa postupuje rovnako, ako pri posudzovaní
úrazovej renty. Tu je potom podstatné zdôrazniť, že občiansky zákonník neodkazoval iba na určenie
výpočtu výšky nároku podľa úrazovej renty, keď podmienky posúdenia nároku na úrazovú rentu bolo

nutné aplikovať aj na posúdenie nárokov na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite. Žalobca svoj
nárok na vznik predmetného nároku odôvodňuje priznaním invalidity žalobcovi, keď žalobca sa stal
osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá invalidita bola žalobcovi priznaná s tým, že jeho
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
V súvislosti s týmito skutočnosťami súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného

2/, že pre priznanie predmetného nároku je nutné súdu v konaní preukázať viac ako 40%-ný pokles
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, keď súd je toho názoru, že nie je možné bez
ďalšieho stotožniť pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou a pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Spor v tejto časti spočíva v
zásade v zodpovedaní jedinej otázky, či rozsah poškodenia zdravia, ktorý žalobca utrpel v dôsledku

dopravnej nehody dňa 12.06.2013, ktorá skutočnosť je medzi stranami nesporná, vedie k vyššiemu
ako 40%-nému poklesu schopnosti vykonávať dovtedajšiu pracovnú činnosť Základnou podmienkou pre
priznanie predmetného nároku je, že pokles pracovnej schopnosti bol v priamej súvislosti s utrpeným
pracovným úrazom a tento pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť je vyšší ako 40% za
podmienky, že poškodený súčasne nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný

starobný dôchodok. Z § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z vyplýva, že pokles pracovnej schopnosti
sa posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami
uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej
súvislosti s týmito činnosťami. Pokiaľ ide o určenie percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti
v dôsledku nehody, tak spôsob jej určenia výslovne neurčuje žiaden zákon, ani iná právna norma.

Spôsob určenia miery poklesu pracovnej schopnosti by mal vyplývať zo samotného účelu úrazovej renty,
ktorým je kompenzovať osobe poškodenej pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania, finančnú
ujmu spôsobenú tým, že ich následkom už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť
v takom rozsahu, v akom ju vykonával pred dopravnou nehodou. Z priznania invalidity v rozsahu 50
% však samo o sebe nevyplýva, že by žalobca už nemohol vykonávať pracovnú činnosť v takom

rozsahu, v akom ju vykonával pre spôsobením dopravnej nehody. Žalobca sám v konaní uviedol, že má
záujem pracovať a aj pracovať môže. Súdu nebol ani len predložený dôkaz, z ktorého by bol zrejmý
popis pôvodne žalobcom vykonávanej pracovnej činnosti, z ktorého by mohol aspoň usudzovať, čo
všetko žalobca počas pracovného pomeru pred vznikol poškodenia zdravia vykonával. Zároveň súdu
nebolo preukázané, aké konkrétne obmedzenia vo vzťahu k pôvodnému zamestnaniu žalobca má, keď

žalobca iba uvádzal, že nemôže dlho sedieť a nemôže dlho stáť. To však bez ďalšieho neodôvodňuje
uskutočnenie záveru, že by žalobca nemohol vykonávať pôvodnú prácu, keď sa aj zo zdravotného
hľadiska odporúča pri práci s počítačom „priebežne“ vstať a prejsť sa. Nejedná sa však o závery, ktoré by
moholrobiťsúd,pretožezáverymedicínskehocharakterumôžeuskutočniťibaosobaodbornespôsobilá.
Súd má za to, že podstatou posúdenia poklesu pracovnej schopnosti musí byť vždy posúdenie, aké

činnosti vykonával poškodený u konkrétneho zamestnávateľa do vzniku poškodenia (dopravnej nehody)
a v akej miere môže naďalej tieto konkrétne činnosti vykonávať aj po nehode (ako súd už uviedol,
vychádzajúc z konkrétnej pracovnej náplne a zdravotného stavu poškodeného). Dôležité je, či pôvodné
vykonávané pracovné úlohy žalobca napriek dopravnej nehode z pohľadu svojho zdravotného stavuvykonávať môže, alebo nie. Uvedené skutočnosti neboli v konaní žalobcom preukázané, preto súd nárok
žalobcu v tejto časti zamietol.

79. Vo vzťahu k uplatnenému nároku - straty na zárobku pri invalidite vo výške 5 798,88 eur (od
1.12.2019 do 30.1.2021) a náhradu za stratu na zárobku, peňažný dôchodok vo výške určenej podľa
§ 447 OZ, ktoré nároky si žalobca uplatnil v priebehu konania, na pojednávaní dňa 21.06.2021
(č.l. 444 spisu) a v podaní zo dňa 04.02.2021 (č. l. 452 spisu) súd uvádza, že sa jedná o nároky
po zmene § 447 OZ s účinnosťou od 01.12.2019, podľa ktorého sa náhrada straty na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite uhrádza peňažným dôchodkom vo výške
rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom
zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného
dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov. Z uvedeného vyplýva, že došlo
k zmene pri výpočte a priznávaní náhrady straty na zárobku pri invalidite, oproti nároku, ktorý si
žalobca uplatňoval do 30.11.2019. Uvedený nárok žalobca v konaní preukazuje a výpočet odôvodňuje

s poukazom na priemerný mesačný zárobok vo výške 661,37 eur, ktorý dosahoval pred vznikom
škodovej udalosti, po odpočítaní priznaného invalidného dôchodku. Žalovaný 2/ na pojednávaní dňa
10.08.2023 namietol premlčanie uplatneného nároku. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia
vykonaného na prvom pojednávaní po zmene zákonného sudcu (10.08.2023) sa predbežne nestotožnil
s premlčaním predmetného nároku a tieto skutočnosti na pojednávaní uviedol. Vo vzťahu k tejto

skutočnosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 374/2022, podľa ktorého zmena
predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie v jeho konečnom právnom posúdení veci
nemá za následok zásah do práva na súdnu ochranu. V konečnom dôsledku je nutné uviesť, že právny
zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní namietol premlčanie predmetného nároku a právny zástupca
žalobcu mal potom možnosť priamo na pojednávaní na namietané premlčanie nároku reagovať, čo však

neučinil.Súdvsúvislostisuplatnenýmnárokomžalobcu,ktorýnárokuplatnilvpodanízodňa04.02.2021
poukazuje na záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR z 26. 7. 2019, sp. zn. II. ÚS 198/2019,
podľa ktorého subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti (§ 447 OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený
dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané

rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Náhrada za
stratunazárobkuposkončenípracovnejneschopnostijejednýmnárokom,tentonároknemožnorozložiť
na niekoľko častí, pokiaľ nenastanú nové skutočnosti. Lehota na premlčanie nároku na náhradu straty
na zárobku začína plynúť najneskoršie po dni doručenia rozhodnutia o priznaní (nepriznaní) invalidného
dôchodku. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok

na jednotlivé, mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku
(tzv. renty). Tento nárok možno uplatniť žalobou za súde až po tom, čo bolo príslušným orgánom
vydané rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel.
Zo súdu predloženého Odborného posudku o invalidite zo dňa 11.06.2014 (č. l. 48 spisu) vyplýva, že
dňom 11.06.2014 bola žalobcovi priznaná invalidita. Úrazová renta (podľa OZ účinného do 30.11.2019)

bola žalobcom prvýkrát uplatnená v podaní doručenom súdu dňa 31.07.2017. Žalobca si následne
v konaní uplatnil aj úrazovú rentu podľa OZ účinného od 01.12.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa
záveru Ústavného súdu SR je nutné na úrazovú rentu pozerať ako na jeden nárok a nie na opakovanú
rentu, tzn. kedy sa nárok na náhradu za straty na zárobku premlčuje ako celok, nie iba ako nárok na
jednotlivé, mesačne sa opakujúce plnenia, je nutné konštatovať premlčanie nároku, keď žalobca svoj

nárok mohol uplatniť iba v 2-ročnej subjektívnej lehote, ktorá začala platiť odo dňa nasledujúceho po
priznaní invalidity, t.j. dňa 12.06.2014 a skončila dňa 12.06.2016. Súd teda nárok žalobcu na zaplatenie
náhrady za stratu na zárobku vyhodnotil na základe námietky premlčania žalovaného 2/, ktorú námietku
môže žalovaný uskutočniť kedykoľvek v konaní, za premlčaný. S poukazom na uvedené skutočnosti
súd nárok žalobcu aj v tejto časti zamietol.

80. Žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie dlžných súm tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku,
pričom žiadal, aby súd zaviazal žalovaných I. a II. na zaplatenie spoločne a nerozdielne. Ako súd už
vyššie v rozsudku uviedol, pasívna legitimácia žalovaného 1/ je daná v zmysle § 427 a nasl. OZ, ktorému
zodpovednosť vyplýva z princípu objektívnej zodpovednosti. Škoda na zdraví poškodeného (žalobcu)

podlieha poistnému krytiu z povinne´ ho zmluvného poistenia podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov.Pokiaľideopasívnulegitimáciužalovaného2/,platíže,poisťovňa
(žalovaný 2/) a škodca (žalovaný 1/) zodpovedajú´ na za´klade rôznych právnych titulov, preto ide oprípad nepravej pasívnej solidarity (preto je obligatórne určené v petite, že plnením jedného záväzok
v tomto rozsahu druhého zanikne). Vzhľadom na to, zˇe zdrojom záväzku škodcu na náhradu škody
je zodpovednosť za škodu (§ 427, resp. § 420 OZ) a zdrojom záväzku poisťovateľa plniť z PZP je

poistná zmluva, nemôže súd škodcu a jeho poisťovateľa zaviazať na solidárne (spoločné a nerozdielne)
splnenie záväzku. Nesprávne uplatnenie nároku v tejto časti však podľa nároku súdu nie je dôvodom pre
zamietnutie žaloby v celom rozsahu, keď návrhom na solidárne zaviazanie žalovaných vlastne žalobca
žaluje „viac“, tzn. rozhodnutím súdu pretaveným do výroku rozsudku, podľa ktorého plnením jedného
žalovaného zaniká povinnosť plniť druhého žalovaného predstavuje postup súdu, ktorý súd prevyšujúci

nárok žalobcu zamietol (keď solidárny záväzok je „viac“ ako záväzok vyjadrený v rozhodnutí súdu). Súd
má potom za to, že takýmto spôsobom neprekročil žalobcom uplatnený nárok.

81. Súd na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS
SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty.

82. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

83. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

84. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

85. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku. Na základe späťvzatia žaloby súd konanie v časti o zaplatenie sumy
4 388 eur zastavil, keď žalobca si bezdôvodne prestal uplatňovať nárok na zaplatenie sumy 911,63

eur (poškodenie oblečenia), sumy 1 870,33 eur (poškodenie motocykla), sumy 1 508,73 eur (straty na
zárobku), t.j. spolu sumy 4 290,69 eur, čo predstavuje procesné zavinenie zastavenie konania žalobcu
a v tomto smere má nárok na náhradu trov konania protistrana - žalovaní. Žalobca si v konaní ďalej
prestal uplatňovať nárok na náhradu cestovného vo výške 97,31 eur a to z dôvodu, že zo strany
žalovaného 2/ došlo po podaní žaloby k jej úhrade, tzn. jedná sa o zavinenie zastavenia konania na

strane žalovaných, čím v tejto časti vzniká nárok na náhradu trov konania žalobcovi. Súd vo výroku
tohto rozsudku rozhodol, že zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 2 614,86 eur, čo predstavuje
úspech žalobcu a vo zvyšnej časti žalobného nároku po jeho zmene (rozšírení žalobného nároku) žalobu
zamietol. Žalobca si po zmene nároku uplatňoval sumu 38 165,96 eur (29 689,64 eur + 2 677,44 eur
+ 5 798,88 eur), z ktorej sumy súd žalobcovi priznal iba sumu 2 614,86 eur, tzn. v časti o zaplatenie

sumy 35 551,10 eur žalobu zamietol a v tejto časti vznikol úspech na strane žalovaných, tzn. žalovaní
majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu uvedenej časti. S poukazom na uvedené skutočnosti
predstavuje úspech žalobcu 2 712,17 eur (97,31 eur + 2 614,86 eur), t.j. 6,37 % a úspech žalovaného
39 841,79 eur (4 290,69 eur + 35 551,10 eur), t.j. 93,63 %. Čistý úspech žalovaných potom predstavuje
87,26 % (93,63 – 6,37). S poukazom na tieto skutočnosti súd priznal žalovaným voči žalobcovi právo

na náhradu trov konania v rozsahu 87,26 %. Súd ešte vo vzťahu k úhrade žalovaného 2/ vo výške
6 452,56 eur, ktorú žalovaný uhradil po podaní žaloby (vo vzťahu k uplatnenému nároku na sťaženie
spoločenského uplatnenia) súd uvádza, že predmetnú sumu nezohľadňoval pre účely priznania nároku
na náhradu trov konania, keď súd vychádzal zo zmeny žaloby, o ktorej na základe zmeny žaloby žalobcu
rozhodoval a v tomto smere vykonával dokazovanie, keď však žalobca pri zmene žaloby už uvedenú

sumu (z dôvodu uskutočnenej úhrady) neuplatnil.

86. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník, samostatným
rozhodnutím v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).