Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119211612
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8119211612.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu W. Q. - E., s miestom podnikania W., Q. XXXX/
X, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Prešov, Jesenná 8, IČO:
37941623, proti žalovanému Mgr. B. C., narodenému XX. P. XXXX, W., V. B. XXXX/XX, zastúpeného
advokátom Mgr. Karolom Ševcom, Prešov, Hlavná 29, P.O. BOX 215, IČO: 37941721, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. augusta

2022 č. k. 6Co/7/2022-471, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomKrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)potvrdilrozsudokOkresného

súdu Prešov z 27. októbra 2021, č. k. 10C/28/2019-419 (ďalej len „súd prvej inštancie“), ktorým zamietol
žalobu žalobcu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 8.639,01 eura s 5,00% ročným úrokom
z omeškania od 22. apríla 2019 do zaplatenia. Odvolací súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa

v obci W., k. ú. B., ktoré sú súčasťou oploteného areálu žalovaného, a ktoré tak užíva výlučne
žalovaný. S jeho návrhom na zámenu nehnuteľností žalovaný nesúhlasil a na jeho list z 01. apríla
2019, ktorým ho vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia a na neznemožňovanie prístupu na jeho
pozemky nijako nereagoval. Žalovaný užíval jeho majetok bez právneho dôvodu, čím z jeho strany
došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia 8.639,01 eura žalobca
vychádzalzoznaleckéhoposudkuč.1zo07.januára2019vypracovanýZnaleckýmústavom-Technická

univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta, Vysokoškolská 4, 040 01 Košice a obdobie 2 rokov spätne odo
dňa podania žaloby.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že pozemky patriace žalobcovi sa nachádzajú v areáli autoškoly, ktorá je vo vlastníctve žalovaného.
Areál je oplotený, pričom na parcelách E-KN č. XXX/X, C-KN č. XXXX/XX, C-KN č. XXXX/XX, E-KN

č. XXX/X a C-KN č. XXXX/X sa nachádza oporný múr, ktorý je súčasťou cestného telesa miestnej
komunikácie a chodníka na Q. ulici a bol pravdepodobne budovaný spolu s cestným telesom tejto cesty.
Bez tohto oporného múru nie je možná statická stabilita cestného telesa miestnej cesty a chodníka.
V konaní nebolo preukázané, že oporný múr bol vo vlastníctve žalovaného. Na predmetnom opornom
múre sa nachádza oplotenie. Uvedené oplotenie je podľa názoru súdu vo vlastníctve žalovaného,
ktorý ho nadobudol v rámci dedičského konania po nebohom M. C., kde v zmysle dedičského

rozhodnutia okrem iného nadobudol aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, spolu s učebňou
autoškoly a príslušným oplotením. Vlastníctvu oplotenia žalovaným nasvedčuje aj tá skutočnosť, žev rámci trestného konania tvrdil, že mu bola spôsobená škoda okrem iného na oplotení pozemku a
zároveň si uplatnil nárok na náhradu škody. Z uvedeného teda vyplýva, že sám žalovaný sa správal
v rámci trestného konania ako vlastník oplotenia. Na parcely žalovaného C-KN č. XXXX/XX, č. XXXX/

XX, č. XXXX/X ako aj na parcely žalobcu je prístup cez dve brány. Predmetné brány sa nezamykajú.
Táto skutočnosť vyplynula z výsluchu svedka, zamestnanca žalovaného, ktorý vypovedal, že hneď ako
nastúpil, tak žalovaný ho poučil o tom, že brány majú byť otvorené a nemajú sa zamykať a taktiež kde
má parkovať, a kde majú parkovať klienti. Uvedené tvrdenie nebolo v konaní vyvrátené a zároveň ani
žalobca nepreukázal, aby boli brány počas žalovaného obdobia zamkýnané. Súd má za to, že na prijatie

záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil nepostačuje preukázanie, že pozemky
žalobcu sa nachádzajú v areáli žalovaného, ktorý je oplotený. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania,
na parcely žalobcu je prístup cez brány, ktoré sa nezamkýnajú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by
mu žalovaný bránil v prístupe na svoje pozemky, a by mu bránil v ich užívaní. Žalobca má voľný prístup
na svoje nehnuteľnosti, pričom tieto môže užívať. Žalobca sám vo svojej výpovedí uviedol, že vedel,
kde sa tieto pozemky nachádzajú a v akom sú stave. Mal za to, že žalobcom predložené rozhodnutia

nie je možné aplikovať na uvedenú vec, keďže tieto vychádzali zo stavu, že nehnuteľnosti boli oplotené
a zároveň uzamknuté, pričom vlastník nemal prístup na svoje nehnuteľnosti. V prejednávanej veci, ako
už bolo uvedené vyššie, nebolo preukázané, že by bol areál uzamknutý a žalobca by nemal prístup na
svoje nehnuteľnosti. Žalobca taktiež nepreukázal, že by nemohol užívať nehnuteľnosti spôsobom, akým
mienil pri ich nadobudnutí, keďže na otázku, akým spôsobom chce užívať tieto pozemky odpovedal, že

keby tam nebolo oplotenie, tak by mohol užívať tieto pozemky. Spôsob užívania však bližšie nespresnil.
Žalobcavkonanípredložilfotografiu,naktorejpodľavýsluchusvedkamalparkovaťautobusžalovaného.
Súd prvej inštancie mal za to, že ani z tejto fotografie nemožno dospieť k záveru, že žalovaný sa
za žalované obdobie bezdôvodne obohatil. Z predloženej fotografie nie je možné zistiť, kedy bola
vyhotovená a či sa týka žalovaného obdobia. Žalovaný to popieral. Dôkazné bremeno bolo teda na

žalobcovi, ktorý ho neuniesol. V danom prípade súd poukázal na výpoveď svedka, ktorý nastúpil do
zamestnania k žalovanému v roku 2017, t. j. v období, od ktorého žalobca požaduje bezdôvodne
obohatenie, a ktorý vypovedal, že hneď ako nastúpil, žalovaný ho poučil o tom, kde má parkovať a kde
majú parkovať klienti. Uvedené tvrdenia svedka žalobca nevyvrátil. Súd sa nestotožnil so žalobcom,
že rozsudkom sp. zn. 10C/102/2015 došlo medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaným k

právoplatnému vyriešeniu otázky hmotnoprávneho vzťahu strán sporu. Predmetný rozsudok vychádzal
z obdobia od 11. marca 2013 do 11. marca 2015. V tomto rozsudku súd iba konštatoval, že parcela
KN-C č. XXXX/X o výmere 73 m2 je súčasťou areálu žalovaného. Súd sa vôbec nezaoberal tým, či
žalobkyne majú prístup na svoju nehnuteľnosť a či je areál uzamknutý. Súd v danom prípade nie je
viazaný právnym posúdením v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/102/2015. Žalobca súdu nepreukázal

získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré malo spočívať v užívaní cudzej veci bez
právneho dôvodu v rozhodnom období, keďže jednoznačným spôsobom súdu nepreukázal, že žalovaný
v rozhodnom období užíval nehnuteľnosti žalobcu. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, pretože
v spore žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu,
nepreukázal, že žalobcovi vznikla majetková ujma a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi získaním

bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.

4. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením súdu prvej inštancie. K žalobcom
predloženým fotografiám uviedol, že aj keby bol žalobca preukázal, že fotografie boli vyhotovené v
rozhodnom období, tým, čo bolo na týchto fotografiách zachytené, nevedel preukázať, že brány do

areálu boli uzamknuté, resp. že v danom čase sa nemohol do areálu dostať. Napokon aj sám žalobca
v odvolaní poznamenáva, že z týchto fotografií zjavne vyplýva, že brány do areálu žalovaného sú
uzatvorené, nie že brány do areálu žalovaného sú uzamknuté. Uzatvorenú bránu je možné otvoriť a
následne je možné do areálu vojsť bez toho, aby ju bolo potrebné nejako inak prekonávať, a teda jeho
skutkové tvrdenie o uzamknutí brán so zamedzením prístupu žalobcu nebolo v konaní preukázané. Z

fotografií založených v súdnom spise nie je jasné, kedy boli vyhotovené, a preto aj keď sú na týchto
fotografiách zachytené motorové vozidlá zaparkované v areáli žalovaného, nie je možné zistiť, kedy boli
tieto autá na týchto pozemkoch zaparkované, ale ani to, či motorové vozidlá zachytené na fotografii
nachádzajúcej sa na č. l. 213 súdneho spisu sa tam nachádzajú z dôvodu, že v predmetnom areáli
je vykonávaná určitá podnikateľská činnosť alebo sú tam zaparkované náhodne bez toho, aby prišli

do kontaktu s podnikateľskou činnosťou realizovanou v tomto areáli žalovaným. K námietke žalobcu
o neprihliadnutí na rozsudok Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 10C/102/2015 uviedol, že samotná
skutočnosť, že stranami sporu boli právni predchodcovia sporových strán a predmetom konania bolo
takisto vydanie bezdôvodného obohatenia, ešte neznamená, že súd prvej inštancie mal aj v tomtospore žalobe vyhovieť, pretože súd nie je viazaný iným rozhodnutím v obdobnej veci, aj keď stranami
predchádzajúceho sporu sú právni predchodcovia sporových strán, čo potvrdzuje aj ustanovenie §
193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v ktorom sú taxatívne

vymenované iné rozhodnutia, ktorými je súd viazaný.

5. Z fotografii, ktoré žalobca doložil do súdneho spisu je zrejmé, že v areáli sa nachádzajú dve
oplotenia. Prvé oplotenie s bránou je oplotenie s oporným múrom, ktoré sa nachádza na parcelách
žalobcu a druhé oplotenie s červenou dvojkrídlovou bránou, ktorá je viditeľná na fotografii, kde sa

nachádza budova autoškoly. Brána prvého oplotenia z Q. ulice vyhotovená ako rampa upevnená na
pántoch, nie je uzamknutá. Druhé oplotenie s červenou dvojkrídlovou bránou je žalovaným strážené a aj
využívané na jeho podnikateľskú činnosť. K argumentácii žalobcu, že prístup do areálu mu znemožňuje
oplotenie, ktoré žalovaný ani napriek jeho písomnej výzve neodstránil, odvolací súd konštatuje, že v
prvoinštančnom konaní bolo preukázané, že oplotenie postavené na opornom múre, ktoré je súčasťou
cestného telesa miestnej komunikácie nebráni žalobcovi vo vstupe do areálu kde sa nachádzajú

pozemky v jeho vlastníctve cez bránu prvého oplotenia z Q. ulice vyhotovenú ako neuzamknutá rampa, a
preto odvolací súd hodnotí žalobcom uvádzané argumenty týkajúce sa ním vymieneného miesta vstupu
do areálu ako irelevantné.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas dovolanie z dôvodov uvedených v § 420 písm. f) a § 421

ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Napadnutý
rozsudok podľa neho závisel od vyriešenia právnej otázky, či súd (ne)môže ako predbežnú otázku
znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore strán. Inak povedané, či
súd (ne)musí nerešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 10C/102/2015-86 z 25. októbra 2018, ktorým bola s účinkami ex tunc (deklaratórny rozsudok)

poskytnutá ochrana už porušeným subjektívnym právam právnych predchodcov žalobcu. Poukázal
pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 1Cdo/44/2010 (R
40/2013), 4Cdo/161/2020 a 8Cdo/216/2020 a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 349/09 a I. ÚS 170/2015. Podľa jeho názoru mali prvoinštančný a
odvolací súd vziať do úvahy právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov z 25. októbra 2018 č. k.

10C/102/2015-86. Teda rozhodujúcu právnu otázku posúdil nesprávne. V rámci dovolacieho dôvodu
podľa § 420 písm. f) CSP namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré
považuje za nepreskúmateľný a arbitrárny, čím podľa neho došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Podľa jeho názoru mu nedal odvolací súd odpoveď na jeho námietky uvedené v bodoch 22.
až 37. odvolania. Má právo vstupovať na svoje pozemky z ulice Jesennej, v ktorom práve mu však

bráni oplotenie žalovaného. Okrem toho nemôže vstupovať na pozemky žalovaného, aby sa dostal
na svoje pozemky, čo by bolo v rozpore s § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Za
nepresvedčivú považuje argumentáciu, že z fotografií nebolo možné zistiť, kedy boli vyhotovené. Zo
súboru JPG je jednoduché zistiť dátum a čas ich vyhotovenia. Keďže žalovaný tvrdenie o dátume
a čase nepoprel, malo ísť o nespornú skutočnosť. Z fotografií je zrejmé, že sa na nich nachádzajú

jednak dopravné kužele, ale najmä autá označené podnikateľským logom žalovaného, ktoré používa na
podnikanie - činnosť autoškoly, čo je tiež skutočnosť, ktorú žalovaný nepoprel. Okrem toho sa odvolací
súd nezaoberal žalobcom predloženou judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky. Preto navrhol,
aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Alternatívne, aby zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie.

7. Žalovaný považuje rozhodnutie súdu za správne. Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
10C/102/2015vychádzalzobdobiaod11.marca2013do11.marca2015.Ajkeďpredmetnérozhodnutie
bolo medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaného a predmetom bolo bezdôvodné obohatenie,
nemožno ho aplikovať na súčasný spor, keďže nejde o rozhodnutie uvedené v § 193 CSP. Argumentáciu

podporil rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/115/2016. Podľa neho žalobca nevymedzil právnu
otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu. Nárok
žalobcu bol zamietnutý pre nepreukázanie bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, teda žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Nesúhlasí s argumentom o nepreskúmateľnosti rozsudku. V konaní bolo
podľa jeho názoru žalobcovi vysvetlené, že jeho vec bola zamietnutá pre neunesenie dôkazného

bremena vo veci samej, preto sa nedostotožňuje s jeho názorom o arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu. Záverom navrhol, aby najvyšší súd dovolanie odmietol a priznal mu nárok na náhradu trov
dovolacieho konania v rozsahu 100%.8. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že žalovaná dovolanie podala v stanovenej
lehote (§ 427 ods. 1 CSP), strana sporu bola zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej
neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)

a dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP odmietol, pretože nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími
dôvodmi. Dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza dôvod svojho rozhodnutia.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

9. Podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“) dovolanie je prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nedanie odpovede na oplotenie

pozemkov brániacemu vstup na ne a nevysporiadanie sa s predloženou rozhodovacou činnosťou
Najvyššieho súdu Českej republiky.

11.Dovolacísúdjedovolacímidôvodmiviazaný(§440CSP).Vdôsledkuspomenutejviazanostidovolací
súd neprejednáva (ex officio) dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľka vymedzila v dovolaní uplatneným

dovolacím dôvodom. V neposlednom rade je dovolací súd viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho
zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

12. Zisťovanie skutkového stavu a správnosť vyhodnotenia vykonaných dôkazov súdom predstavujú
skutkovú stránku sporu (skutkové otázky), ktoré nie sú prípustným predmetom dovolacieho prieskumu.

Súd zisťuje skutkový stav veci, aby si tak vytvoril predpoklady pre aplikáciu právnej normy, na
základe ktorej v konkrétnej veci nachádza právo, teda dochádza k právnemu posúdeniu veci. Právnym
posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej
norme, ktorá vedie súd k záveru o existencii, resp. neexistencie subjektívnych práv a povinností
subjektov z právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne

nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy,
ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto
nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou
spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej

aplikáciu súdom na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn.
9Cdo/150/2020 z 27. apríla 2022).

13. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania
v zmysle § 420 písm. f) CSP tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie

všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017,
5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky
posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru o jeho
ústavnej neudržateľnosti.

14. Súčasne najvyšší súd konštatuje, že námietky spojené s nesprávne zisteným skutkovým stavom
sú z dovolacieho prieskumu vylúčené. Dovolací súd však v tejto súvislosti preskúmal, či odôvodnenie
skutkové stavu bolo dostatočne odôvodnené. Rovnako sa zameral aj na preskúmateľnosť rozhodnutia
odvolacieho súdu.

15. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie nevyplýva
nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací
súd svoje rozhodnutie dostatočne a náležite neodôvodnil, a že pri rozhodovaní nezohľadnil odvolaciu
argumentáciu dovolateľa. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to,

že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil
objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad.16. Dovolací súd v tejto súvislosti tiež dodáva, že nie je povinnosťou odvolacieho súdu vždy dopodrobna
reagovať úplne na všetky námietky odvolania. Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky
námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný

význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005).

17. Keďže predmetom konania bolo nedovolené obohatenie z titulu neoprávneného využívania

pozemkovžalobcužalovaným,odvolacísúdnemaldôvodriešiťvstupžalobcunajehopozemkyzdôvodu
oplotenia, ktorý nebol predmetom sporu.

18. Rovnako odvolací súd nebol povinný reagovať na žalobcom vymedzené rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky, keďže nejde o judikatúru v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky.
Odvolací súd postupoval správne, keď na námietky žalobcu odpovedal podľa ustálenej rozhodovacej

činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorú v rozhodnutí uviedol.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné akceptovať žalobcom uplatnené námietky v rámci
dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP

20. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“) dovolanie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa

odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

21. Podľa § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

22. Podľa § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

23. Žalobca nastolil otázku: „Či súd (ne)môže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo
právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore strán. Inak povedané, či súd (ne)musí nerešpektovať

prejudiciálny účinok právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C/102/2015-86 z 25.
10 .2018, ktorým bola s účinkami ex tunc (deklaratórny rozsudok) poskytnutá ochrana už porušeným
subjektívnym právam právnych predchodcov žalobcu.“

24. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka).

Môžeísťtakootázkuhmotnoprávnu,(ktorásaodvíjaodinterpretácienapríkladObčianskehozákonníka,
Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu,
(ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). V prípade dovolania
podaného v zmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o
ktorú z možností uvedených v ustanoveniach § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP ide, teda z čoho

vyvodzuje prípustnosť dovolania (1Cdo/126/2017, 2Cdo/203/2016, 3Cdo/132/2017, 4Cdo/207/2017,
7Cdo/20/2017, 8Cdo/221/2017).

25. Aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie
odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady
prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré
okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom
vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (2Cdo/203/2016, 3Cdo/38/2019, 4Cdo/32/2018,

6Cdo/113/2017, 7Cdo/25/2018, 8Cdo/100/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom
napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd
pristúpiť len ak sú splnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právnaúprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne
odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.

26. Relevanciu podľa § 421 ods. 1 CSP má právna otázka (nie skutková) otázka, na ktorej spočívalo
rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa
odvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP), a pri ktorej - s prihliadnutím
na individuálne okolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne, súdy by
nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.

27. Odvolací súd sa s námietkou nastolenou žalobcom v dostatočnej miere vysporiadal v odôvodnení
svojho rozhodnutia uvedením rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/115/2016 „Prejudiciálna
otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia. Výrok súdneho
rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť. Inak povedané prejudiciálny
účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v novom (ďalšom) občianskom súdnom konaní s neidentickým

predmetom konania (inak by tu bola prekážka rei iudicatae) je pre súd záväzný, ak právoplatným
rozsudkom už bolo o danej otázke rozhodnuté. Aby však takéto posúdenie bolo záväzné, otázka,
ktorá je predbežnou otázkou v novom ďalšom konaní, musela byť v predchádzajúcom súdnom konaní
právoplatne skončenom priamym predmetom sporu a musela byť posúdená vo výroku rozsudku.
Právne posúdenie predbežnej otázky v odôvodnení rozhodnutia nemôže predurčovať hmotnoprávny

stav pre rozhodnutie, ktoré ešte súdom nebolo vydané, pretože by tým dochádzalo k obmedzeniu
subjektívneho hmotného práva žalobcu a jeho výkonu. Súd je teda viazaný iba výrokom rozsudku, nie
jeho odôvodnením. Pre súd je záväzné posúdenie predbežnej otázky uskutočnené v inom konaní medzi
totožnými účastníkmi, ak ide o otázku riešenú vo výroku rozhodnutia, t. j. otázku, ktorá bola predmetom
konania, pričom riešenie ostatných otázok, s ktorými sa súd musel v odôvodnení svojho rozhodnutia

vysporiadať, nie je pre súd v inej veci záväzné“.

28. Podľa právnej vety uznesenia najvyššieho súdu z 31. januára 2012 sp. zn. 1Cdo/44/2010,
uverejnenej v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky: „Pokiaľ
už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu

účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej
skorším posúdením“.

29. Po preskúmaní uvedeného rozhodnutia ako celku, netreba opomínať aj jeho ostatné časti, ktoré
presne ohraničujú aplikovateľnosť uvedenej právnej vety: „Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet

konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom
k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom
skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom (novom) občianskom súdnom konaní pri
zodpovedaní predbežnej otázky, (ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama)
týmto vyriešením viazaný.“

30. Prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť
prekážku právoplatne rozhodnutej veci (porovnaj aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/2/2014
z 30. októbra 2014). Prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v ďalšom občianskom
súdnom konaní s neidentickým predmetom konania (inak by tu bola prekážka rei iudicata). Aby však

takéto posúdenie bolo záväzné, otázka, ktorá je predbežnou otázkou v novom ďalšom konaní, musela
byť v predchádzajúcom súdnom konaní právoplatne skončenom priamym predmetom sporu a musela
byť posúdená vo výroku rozsudku. Právne posúdenie predbežnej otázky v odôvodnení rozhodnutia
nemôže predurčovať hmotnoprávny stav pre rozhodnutie, ktoré ešte súdom nebolo vydané, pretože
by tým dochádzalo k obmedzeniu subjektívneho hmotného práva žalobcu a jeho výkonu. Súd je teda

viazaný iba výrokom rozsudku, nie jeho odôvodnením. Pre súd je záväzné posúdenie predbežnej otázky
uskutočnené v inom konaní medzi totožnými účastníkmi, ak ide o otázku riešenú vo výroku rozhodnutia,
t. j. otázku, ktorá bola predmetom konania, pričom riešenie ostatných otázok, s ktorými sa súd musel
v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať, nie je pre súd v inej veci záväzné (porovnaj rozsudky
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Cdo/2804/2012 z 12. júna 2014 a sp. zn. 32Cdo/4004/2014

z 03. decembra 2013).

31. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebomedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,

priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

32. Z uvedeného je zrejmé, že námietky dovolateľa o neaplikovaní rozhodnutia Okresného súdu
Prešov č. k. 10C/102/2015-86 v zmysle citovanej ustálenej rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu a s

poukazom na § 193 CSP nie je možné vyhovieť.

33. Súčasne najvyšší súd konštatuje, že odvolací súd sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, ako to namietal žalobca.

34. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.

35. Dovolací súd rozhodnutie o nároku žalobkyne na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje
(§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.