Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121414389
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Madarász

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:6121414389.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudcom JUDr. Róbertom Madarászom, v právnej veci žalobcu: X.. U.

Š., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Z. XXXX/X, O. - Y., v konaní zastúpený: JUDr. Milan Švec, advokát so sídlom
Hadriánova 1, Bratislava, proti žalovaným: X. H.. Q. G., K.. XX.XX.XXXX U. X. U. G., K.. XX.XX.XXXX,
R. I. O. W.Á. XXX/X, O. - S. B., obaja v konaní zastúpení: JUDr. Zuzana Falisová, advokátka so sídlom
Horná 2, Banská Bystrica, o náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.677,17 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 488,57 eur od 16.11.2021 až do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovaným nárok spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania v rozsahu 51,32
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 06.07.2021 (podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica cestou
upomínacieho konania - sp. zn. 1Up/641/2021) sa žalobca domáhal voči žalovaným „vydania
bezdôvodného obohatenia“, ktoré malo vzniknúť tým, že žalovaní užívajú ich spoločnú vec bezodplatne

a nad rámec, ktorý zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalovaných. Výšku nároku určil s poukazom
na obvyklé nájomné rodinného domu (v okrese Dunajská Streda 7,47 eur/m2) sumou 180 eur mesačne
za užívanú plochu pre obdobie 24 mesiacov spätne, čo predstavuje 4.320 eur. Žalobu odôvodnil tým,
že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu v Y.. Žalobca
je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 5/8 a žalovaní 1. a 2. sú spoločne podielovými
vlastníkmi nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 3/8. Žalobca v máji 2020 oslovil žalovaných k riešeniu
sporného užívania nehnuteľnosti s poukazom na to, že užívajú rodinný dom vo väčšej miere než im

zodpovedá spoluvlastnícky podiel, zároveň žalovaným oznámil, že má záujem nehnuteľnosť užívať
v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaní reagovali tým, že spochybnili nárok žalobcu
a odvolávali sa na údajnú dohodu o užívaní s bývalými spoluvlastníkmi spred dvadsiatich rokov.
Strany sa nevedia dohodnúť na spôsobe údržby nehnuteľnosti a znášaní nákladov s tým spojených,
žalovaní odmietajú akúkoľvek účasť. Žalobca tak dospel k záveru, že nemá záujem byť spoluvlastníkom
a spoluužívať nehnuteľnosť, ktorú skutočnosť oznámil žalovaným v júli 2020, v ktorom liste tiež
poprel existenciu dohody o spoločnom užívaní nehnuteľností medzi žalobcom a žalovanými a zároveň

vyzval žalovaných, aby mu bolo umožnené užívať nehnuteľnosť v rozsahu zodpovedajúcemu jeho
veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Žalobca mal a naďalej má záujem nehnuteľnosť užívať v rozsahu
zodpovedajúcemu veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, k tomu opätovne vyzval žalovaných listom
v júni 2021 a zároveň ich vyzval na úhradu finančnej náhrady za užívanie spoločnej nehnuteľnostinad rámec ich spoluvlastníckeho podielu za obdobie jedného roka vo výške 2.160 eur, na ktorú výzvu
žalovanínereagovali,naďalejužívajúnehnuteľnosťvoväčšejmiere,akojeveľkosťichspoluvlastníckeho
podielu. Žalobca sa ako majoritný spoluvlastník domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré

vzniklo žalovaným z titulu užívania predmetného rodinného domu vo väčšej miere, ako predstavuje
ich spoluvlastnícky podiel. Žalovaní užívajú podlahovú plochu nehnuteľnosti o 24,32 m2 väčšiu,
ako je rozmer plochy zodpovedajúci veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu a nie sú ochotní túto
časť nehnuteľnosti sprístupniť napriek opakovaným výzvam. Predmetnú plochu nehnuteľnosti užívajú
výlučne žalovaní po dobu viac ako troch rokov bez právneho titulu. Právo žalobcu na náhradu vyplýva

z § 137 ods. 1 v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Výšku náhrady žalobca určil na základe
výšky priemernej nájomnej ceny rodinného domu sa meter štvorcový na trhu, keď priemerná hodnota
prenájmu v okrese v rodinnom dome predstavuje 7,47 eur za m2 mesačne, a teda za užívanú plochu
181,67 eur mesačne. Ročná hodnota nájmu za užívanie nehnuteľnosti predstavuje po zaokrúhlení výšky
mesačnej náhrady (180 eur) sumu 2.160 eur ročne, a keďže tento stav trvá od 18.04.2018, žalovaný
(zrejme žalobca) si uplatňuje vzhľadom na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka náhradu za dva roky

neoprávneného užívania väčšej časti nehnuteľnosti sumou 4.320 eur s príslušenstvom.

2. V odpore proti platobnému rozkazu (č. listu 113 v spise) žalovaní uviedli, že k rozdeleniu nehnuteľnosti
a záhrady došlo na základe vzájomnej dohody s právnymi predchodcami žalobcu, spôsob rozdelenia
určila právna predchodkyňa žalobcu a medzi priestormi je vybudovaná priečka, ktorá rodinný dom

rozdeľuje, a ktorú na žiadosť právnych predchodcov žalobcu žalovaní vymurovali. Poukázali na
to, že v auguste 1992 žalovaný 1. bol splnomocnený právnymi predchodcami žalobcu na výkon
funkcie stavebného dozoru a stavebníka, žalobca napriek ich niekoľkonásobnému upozorneniu konal
protizákonne, keď pokračoval v odstraňovaní pôvodnej kuchyne a odpadovej nádrže, ktoré boli pevnou
súčasťou nehnuteľnosti. Žalobca bez písomného súhlasu stavebníka spoluvlastníkov nemal vykonať

žiadnuzmenunastavebnompovolení,robiťstavebnéúpravy,odstraňovaťstavby,ktorýminarušilstatiku,
vzhľad a pôvodný rozsah stavby. Svojím konaním sa dopustil značnej majetkovej a nemajetkovej
ujmy na majetku žalovaných v spoluvlastníctve. Žalovaní užívajú nehnuteľnosti v takej miere, ako ju
s predchádzajúcimi spoluvlastníkmi rozdelili na dve samostatné bytové jednotky. Žalobca svojvoľným
a protiprávnym odstránením pôvodnej kuchyne, ktorá bola pevnou súčasťou nehnuteľnosti, účelovo

zmenšil výmer nehnuteľnosti. Nevedia, na akom právnom základe žalobca žiada nájomné, nakoľko
užívajú danú nehnuteľnosť spoločne a nedeliteľne, keď žalobca podal na tunajšom súde žalobu o
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Navrhli žalobu zamietnuť.

3. Replikou zo dňa 20.09.2021 (č. l. 194) sa žalobca vyjadril s tým, že nehnuteľnosť je naďalej rozdelená

vnútornou priečkou, ako uvádza znalecký posudok z roku 2018 (pripojený k žalobe) a ohradzuje
sa voči tvrdeniu žalovaných, že nemal rešpektovať rozhodnutia alebo povolenia správnych orgánov.
Stavebné konanie, na ktoré poukazujú žalovaní v odpore, nie je predmetom sporu. Práve žalovaní
zjavne upierajú žalobcovi právo na užívanie nehnuteľnosti v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu,
čím mu spôsobujú škodu a neodôvodnené obmedzovanie jeho práv. Žalobca dlhodobo nehnuteľnosť

zhodnocuje a stará sa o ňu so starostlivosťou riadneho hospodára. Nehnuteľnosť je evidovaná a
spravuje sa ako rodinný dom v celosti, tvrdenia o tom, že rozdelená na dve bytové jednotky, sú klamlivé.
Znalecký posudok, ktorý žalovaní namietajú, uvádza nehnuteľnosť v stave, v akom sa nachádzala v
čase jeho vyhotovenia a v akom sa nachádza teraz. Časti svojpomocne vybudované žalovanými boli
vybudované pred nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu žalobcom. Žalovaní nehnuteľnosť užívajú

nad rámec veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu, čo žalobca preukazuje relevantnými tvrdeniami a
listinnými dôkazmi. Žalobca nemá námietky, aby žalovaní užívali nehnuteľnosť v rozsahu veľkosti ich
spoluvlastníckeho podielu a toto právo im neupiera, ale naďalej žiada, aby mohol nerušene užívať
nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, k čomu mu žalovaní aktívne bránia. Žalovaní
zároveň za toto užívanie neplatia náhradu, ktorá žalobcovi na základe objektívnych skutočností patrí.

4.Písomnýmpodanímzodňa16.11.2021(č.l.225)žalobcarozšírilsvojnároknavydaniebezdôvodného
obohatenia o zaplatenie sumy 540 eur za obdobie od 01.08.2021 do 31.10.2021. Zmenu žaloby súd
pripustil uznesením zo dňa 16.11.2022 vyhláseným na pojednávaní.

5. Tunajší súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 7C/44/2021-284 zo dňa 16.11.2022, pričom výrokom
I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania. Žalobca podal
voči predmetnému rozsudku odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k.11Co/23/2023-345 zo dňa 29.05.2024 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd okrem iného vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie opätovne zhodnotí
všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ale aj vo vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP), a v spojení s
nespornými skutkovými tvrdeniami strán (§ 151 ods. 1 CSP), o ktorých nemá dôvodné pochybnosti
(§ § 185 ods. 2 a § 186 ods. 2 CSP), ustáli rozhodný skutkový stav. Bude mať pritom na zreteli, že
uplatnenie pravidla v § 3 ods. 1 OZ je celkom výnimočné a vyžaduje dôkladné zistenie skutkových

okolností nielen na strane osoby povinnej (žalovaných), ale aj osoby oprávnenej (žalobcu). Ak nezistí
dôvody na jeho použitie, bude sa venovať žalovanými tvrdenej a žalobcom popieranej dohode o
užívaní spornej nehnuteľnosti, a ak jej existenciu vrátane dojednania o bezodplatnom užívaní príslušnej
časti spoločnej veci bude považovať za preukázanú, riadne odôvodní, na základe akých dôkazov a
úvah takýto záver prijal. Zistený skutkový stav následne podrobí novému právnemu posúdeniu, najmä
vyhodnotí, či žalobcovi vznikol podľa § 137 ods. 1 a § 139 ods. 2 v spojení s § 451 a nasl. OZ nárok

na náhradu za nadužívanie spoluvlastníckych podielov žalovaných a ak áno, dokazovaním ustáli aj jeho
výšku. Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným s § 220 ods. 2 CSP a bude
dbať na to, aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé. Zároveň rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami strán konania a s
listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav veci:

8. Žalobca a žalovaní 1. a 2. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (rodinného domu s
pozemkom a záhradou) vedených Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na

J. Č.. XXX B. S.. Ú.. Y.. Z listu vlastníctva vyhotoveného dňa 08.02.2018 (č. l. 43) vyplývajú
spoluvlastnícke podiely pre žalobcu v 5/8 a pre žalovaných spoločne v 3/8. Žalobca nadobudol podiel
na nehnuteľnostiach kúpnou zmluvou v roku 2017, pôvodnými spoluvlastníkmi jeho podielu boli od roku
1993 podľa výpisu z LV zo dňa 11.01.2008 (č. l. 123) jeho rodičia.

9. Podľa znaleckého posudku H.. X. I. č. 16/2018 (č. l. 11), vyhotoveného pre účely rozdelenia veci a
vyporiadaniaspoluvlastníckychpodielovknehnuteľnostimárodinnýdomdvebytovéjednotky,smenšími
rozdielmi vo vnútornom vybavení, so samostatnými vchodmi z prednej a zadnej časti domu, každá z
bytových jednotiek zaberá časť zastavanej plochy na 1. podlaží a časť podkrovia, vzájomne nie sú
prevádzkovo prepojené. Predný byt s podlahovou plochou 84,30 m2 užívajú žalovaní 1. a 2., zadný

byt s podlahovou plochou 74,22 m2 je vyhradený žalobcovi, čiže spolu je podlahová plocha 158,52
m2. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že zakreslenie stavby rodinného domu na kópii z katastrálnej
mapy už nezodpovedá súčasnému stavu po realizácii prístavby a nadstavby a po demolácii pôvodnej
hospodárskej časti zadného traktu domu.

10. Listom zo dňa 12.05.2020 žalobca vyzval žalovaných na uvoľnenie priestorov v takej podobe, aby
moholužívaťnehnuteľnosťvpomere,ktorýzodpovedáveľkostijehospoluvlastníckehopodielu.Žalovaní
na to reagovali listom zo dňa 12.06.2020 s tým, že na stavbe nehnuteľnosti od roku 1992 sa podieľali
obaja spoluvlastníci, a to žalovaní 1. a 2. a rodičia žalobcu rovnakým dielom a obe strany investovali
do stavby nehnuteľnosti polovicu potrebnej finančnej čiastky. Rozdelenie užívania nehnuteľnosti bolo

navrhnuté matkou žalobcu ako majoritnou majiteľkou pred dvadsiatimi rokmi a žalovaní na základe
vzájomnej dohody obývajú a využívajú nehnuteľnosť od roku 2000. Za nehnuteľnosť platia žalovaní od
roku2002poistenienehnuteľnosti,čopredstavujedoroku2019celkom1.511,50eur.Žalobcaodpovedal
listom zo dňa 09.07.2020, že nedisponuje presnými informáciami kto, akým spôsobom a akými
financiami sa podieľal na stavbe nehnuteľností, v čase jej výstavby mal päť rokov, z ústne vypovedaných

údajov bývalých spoluvlastníkov (vrátane žalovaných) disponuje informáciou, že nehnuteľnosť bola na
základe dohody bývalých spoluvlastníkov užívaná spôsobom, ako ju žalovaní užívajú teraz. Opätovne
žiadal žalovaných, aby uvoľnili priestory, ktoré neoprávnene užívajú tak, aby mohol riadne vykonávať
svoje užívacie právo a v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. V závere uviedol, že
nemá už záujem byť spoluvlastníkom nehnuteľnosti a preto navrhuje dohodu na zrušení spoluvlastníctva

a rozdelení nehnuteľnosti, rešpektujúc pritom veľkosť spoluvlastníckych podielov s poukazom na
znalecký posudok H.. I.. Navrhol rozdelenie veci, prípadne kúpu jeho podielu žalovanými alebo predaj
ich podielu žalobcovi.11. Listom zo dňa 14.06.2021 žalobca opäť vyzval žalovaných na uvoľnenie priestorov, ktoré
neoprávnene užívajú a uplatnil si voči nim nárok na náhradu za užívanie priestorov za uplynulých 12
mesiacov, počas ktorých nehnuteľnosť užívali nad mieru spoluvlastníckeho podielu (o 24,32 m2 viac) v

sume 180 eur mesačne. (č. l. 65 až 87)

12. Na tunajšom súde je vedené konanie o žalobe podanej dňa 22.07.2020 žalobcom proti žalovaným,
ktorou sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, predmetom sporu sú práve
nehnuteľnosti vedené na J. Č.. XXX V. S.. Ú.. Y.. Vec je vedená pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. T. č. sa

už uvedený spor právoplatne skončil rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 31.01.2023 (č. l.
329-334), ktorým sa zrušilo spoluvlastníctvo strán sporu k spornej nehnuteľnostiam, tie boli prikázané
do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý bol zároveň zaviazaný na vyplatenie vyrovnacieho podielu
žalovaným vo výške 102.375,- eur. Žalobca túto sumu žalovaným vyplatil dňa 05.06.2023 (potvrdenie
z č. l. 369).

13. K preukázaniu výšky nároku žalobca predložil súdu dva odhady realitných kancelárií priemernej
aktuálnej trhovej ceny prenájmu rodinných domov pre oblasť - R. Š. s totožným textom a záverom,
že v novembri 2022 je odhadovaná všeobecná cena prenájmu 9 až 15 eur na meter štvorcový
úžitkovej plochy nehnuteľnosti (č. l. 266 a 267). Žalovaní predložili k nároku žalobcu vyjadrenia ďalších
dvoch realitných kancelárií. Z vyjadrenia spoločnosti REMAX vyplýva, že cena nájmu pre nehnuteľnosť

evidovanú na liste vlastníctva XXX V. S.. Ú.. Y. sa môže pohybovať v rozsahu 5,38 až 5,85 eur za meter
štvorcový, podľa druhého vyjadrenia trhová cena prenájmu rodinného domu v obci v okrese P. W. sa
môže pohybovať v rozpätí 4,50 až 5 eur na meter štvorcový vrátane energií. (č. l. 273, 279)

14. Žalobca na pojednávaní pred súdom uviedol, že pôvodne nehnuteľnosť vlastnili jeho matka a jeho

strýko, ktorý sa však sťahoval do zahraničia a vtedy obaja darovali na nehnuteľnostiach žalovaným
nejaký podiel, žalovaní boli rodinní priatelia. Neskôr však medzi nimi vznikali spory, z ktorého dôvodu
bol časom na nehnuteľnosti vystavaný aj plot aj priečky. Medzičasom matka žalobcu zomrela, jej podiel
prevzal otec žalobcu, od ktorého žalobca podiel kúpil, čo odôvodnil tým, že má k nehnuteľnosti silný
citový vzťah a chcel sa stať aspoň sčasti jej vlastníkom. Na nehnuteľnosti istý čas vyrastal, v minulosti

chodili na ňu na výlety, počas výstavby inej nehnuteľnosti sa na spornej nehnuteľnosti zdržiavali asi 5
až 7 rokov. Žalovaní nehnuteľnosť užívali v tom čase v rovnakom rozsahu, ako v súčasnosti. V súbežne
prebiehajúcom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pôvodne navrhol reálnu
deľbu nehnuteľnosti, nakoľko tá nie je dobre možná, navrhol, prevzatie nehnuteľnosti do jeho výlučného
vlastníctva za náhradu žalovaným.

15. Cestou advokáta žalobca ďalej uviedol, že sporná nehnuteľnosť nie sú dva byty, ide o jeden dom
s jednotným užívaním. Žalovaní dlhodobo a trvalo na nehnuteľnosti bývajú, nebola tu žiadna dohoda
o rozdelení nehnuteľností na dve strany. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi boli pôvodne dobré a zhoršili
sa časom, na základe čoho žalovaní vybudovali priečky, čím prevzali do užívania väčší rozsah, než

im prináleží na podiele s výhodou schodiska. Žalobca sa dlhodobo domáha užívania nehnuteľnosti
podľapodielovspoluvlastníkov,žalovanýmponúkolniekoľkoalternatívriešenia,žalovaníničneprijali.Na
pojednávaní dňa 03.10.2024 dodal, že skutočnosť že žalovaní museli opustiť nehnuteľnosť je rovnaké
plnenie ako plnenie žalobcu, ktorým žalovaných vyplatil. Poprel, že by mali žalovaní právny titul za
nadužívanie nehnuteľnosti. Je tiež irelevantné skúmať odstránenie akejsi šopy, keďže vlastnícke právo

resp. vlastnícke pomery ostali zachované. Od stavebného povolenia až po kolaudačné rozhodnutie
žalovaný 1. vykonával stavebný dozor a tým pádom sa zúčastnil týchto konaní, pričom musel rozumieť
tomu, že nešlo o vytvorenie dvoch bytových jednotiek. Žalovaní tiež nesú zodpovednosť za to ako
vynaložili so zaplatenou finančnou čiastkou. Žalobca tiež uviedol, že mal záujem vytvoriť si svoju
domácnosť a preto viackrát vyzval žalovaných na uvoľnenie príslušnej časti nehnuteľnosti. Avšak

vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní neuvoľnili príslušnú časť nehnuteľnosti, chcel mať z nej aspoň
majetkový prospech.

16. Žalovaná 2. uviedla, že išlo pôvodne o starý rozpadávajúci sa dom, rodičia žalobcu im v roku 1992
ponúkli,žebyspoločnenehnuteľnosťzrekonštruovali.Taknazákladetohodostali1/8podieluanásledne

prevzali aj polovicu podielu strýka žalobcu. Projekt bol schválený oboma stranami, všetko v rámci
výstavby platili na polovicu, v tom čase nijakým spôsobom neriešili výmeru. V roku 2009 nehnuteľnosť
rozdelili dohodou.17. Cestou advokátky žalovaní uviedli, že v rámci procesu zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva navrhli päť alternatívnych riešení, ani jedno nebolo zo strany žalobcu prijaté. Poukázali
na geometrický plán z roku 2000 (č. l. 125), podľa ktorého došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti, v ktorom

je zakreslený na zadnej strane nehnuteľnosti aj prístavok, ten však v skutočnosti už neexistuje a preto
sa výmera javí inak, než bola braná na zreteľ pri rozdelení nehnuteľnosti. Opakovane navrhli odopretie
právnej ochrany uplatnenému nároku pre rozpor s dobrými mravmi. Na pojednávaní dňa 03.10.2024
žalovaní nad rámec predchádzajúcich vyjadrení dodali, že dohoda o spôsobe užívania nebola písomne
dohodnutá ako ani neodplatnosť tejto dohody. Existenciu takejto dohody však možno vyvodiť z

dôkazov, ktoré boli doteraz produkované. Ani od roku 1993, ani od roku 2000 nebolo od žalovaných
požadovaná náhrada za nadužívanie ich spoluvlastníckeho podielu od právnych predchodcov žalobcu.
V tomto konaní je potrebné prihliadať aj na to, že žalovaní prišli o svoje bývanie po 30 rokoch a
tým pádom ekonomické a osobné pomery žalovaných neodôvodňuje vykonanie znaleckého posudku.
Avšak aj predložené odborné vyjadrenia boli pripravené na základe určitých skutočností, pričom úroveň
nehnuteľnosti kde žili žalovaní nebola vysoká. Poukázali aj na korektív dobrých mravov.

18. Súd odmietol vykonať dokazovanie pripojením spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19C/21/2020 a to jednak
z dôvodu zachovania zásady rýchlosti a hospodárnosti konania, aby nebolo potrebné pojednávanie
odročiť a jednak z dôvodu, že žalovaní nešpecifikovali, či sa v danom spise nachádzajú aj iné
listinné dôkazy okrem listinných dôkazov predložených v tomto konaní, a ktoré iné listinné dôkazy

by mohli mať vplyv na rozhodnutie v tejto veci. Predmetom konania 19C/21/2020 bolo zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, čiže sa dokazovanie viedlo iným smerom,
než na preukázanie nároku žalobcu v tomto konaní. Taktiež vzhľadom na skutočnosť, že od vydania
rozsudku č.k. 19C/21/2020-955 zo dňa 31.01.2023 do uskutočnenia pojednávania dňa 03.10.2024 mali
žalovaní dostatoční časoví priestor, aby presne označili všetky listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise

19C/21/2020, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na rozhodnutie v tejto veci, a ktoré doposiaľ predložené
neboli, ako aby aj jednoznačne uviedli a opísali rozhodujúce skutočnosti, ktoré chcú týmito listinami
preukázať.

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ) vlastník je v medziach zákona

oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 136 ods.1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podľa ods. 2
spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

21. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

22. Podľa § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou

počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

23. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide

o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podielový spoluvlastník môže svoj nárok na náhradu za užívanie rodinného domu druhým
spoluvlastníkom oprieť o ustanovenie § 123, § 137 ods. 1 a § 139 OZ, a nie o ustanovenie §
451 a nasl. OZ. /Z III (s. 281 a 282)/ Ak jeden zo spoluvlastníkov, v rozpore s dohodou a proti
vôli ostatných spoluvlastníkov, sám užíva predmet spoluvlastníctva, musí ostatným spoluvlastníkom
poskytnúť náhradu. Náhrada sa v takomto prípade určí odo dňa, keď došlo k porušeniu dohody,

ktorá predtým upravovala spoločné užívanie nehnuteľnosti. Nedodržaním dohody o užívaní predmetu
spoluvlastníctva sa nič nemení na existencii spoluvlastníckeho vzťahu. /Z IV (s. 481)/ Ako dodal aj
odvolací súd vo vyššie uvedenom uznesení, ak teda spoluvlastník súdu navrhuje, aby mu priznal vočidruhému spoluvlastníkovi nárok na náhradu za nadužívanie spoločnej veci druhým spoluvlastníkom, ide
o nárok, ktorý má zjavne oporu v zákone a súdnej praxi.

25. Odvolací súd ďalej vyjadril svoj právny názor, podľa ktorého z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ vyplýva,
že každý spoluvlastník má právo užívať spoločnú vec v miere zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu
podielu. Ak existujúce pomery niektorému spoluvlastníkovi neumožňujú plnú realizáciu tohoto práva,
prináleží mu za to zodpovedajúca náhrada. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, spoluvlastníci sa
môžu dohodnúť aj na užívaní spoločnej veci v inom pomere, než podľa spoluvlastníckych podielov.

Spoluvlastník, ktorý spoločnú nehnuteľnosť užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, nemusí
ostatným spoluvlastníkom poskytovať peňažnú náhradu (ekonomickú protihodnotu užívania) iba vtedy,
ak preukáže existenciu dohody o bezodplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Ak nepreukáže, že
je oprávnený spoločnú nehnuteľnosť užívať nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bezodplatne,
vzniká mu bezdôvodné obohatenie, za ktoré musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú
náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemožno vrátiť (k tomu pozri napríklad rozsudky

Najvyššieho súdu ČR z 24.10.2002, sp. zn. 33 Odo 542/2002, z 22.2.2001, sp. zn. 25 Cdo 2616/99, z
28.4.2004, sp. zn. 22Cdo/2624/2003, uverejnený v časopise Právní rozhledy č. 11/2004, z 24.01.2007,
sp. zn. 33Odo/778/2005, z 27.03. 2008, sp. zn. 33 Odo 103/2006, či uznesenie Najvyššieho súdu ČR z
07.02.2012, sp. zn. 28 Cdo 145/2012, ktoré sú pre podobnosť právnej úpravy argumentačne uplatniteľné
aj v tejto veci). Dohoda spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nevyžaduje písomnú formu, ani ak ide

o nehnuteľnú vec. Môže byť teda uzavretá aj len ústne. Ak bola uzavretá na neurčitý čas, to znamená,
ak v nej účastníci neurčili aj čas jej trvania, viaže účastníkov do tých čias, kým nedôjde ku zmene
pomerov. Dohoda o užívaní spoločnej veci by nepochybne mohla byť uzavretá aj mlčky. Treba však
vždy starostlivo uvážiť, či už v samom dlhodobom užívaní veci určitým spôsobom treba a možno vidieť
takúto dohodu. Bude to tak len vtedy, ak je takéto užívanie veci podľa všetkých okolností zjavne výrazom

uváženej vôle vzájomnou dohodou upraviť užívanie veci a nie len dlhodobým faktickým stavom, ktorý
poprípade porušuje práva niektorého spoluvlastníka. Dohoda môže byť kedykoľvek zmenená novou
dohodou všetkých spoluvlastníkov. V prípade podstatnej zmeny pomerov bude ktorýkoľvek z nich aj
oprávnený domáhať sa novej úpravy užívania spoločnej veci, a ak by nedošlo k dohode spoluvlastníkov,
obrátiť sa na súd. Podstatnou zmenou okolností bude vznik okolností objektívnych aj subjektívnych, o

ktorých možno odôvodnene predpokladať, že by boli mali za následok inú úpravu spoločného užívania,
ak by sa už v tom čase boli vyskytli. Napr. spoluvlastník, ktorý predtým býval na inom mieste, sa
prisťahuje na miesto, kde je spoločný rodinný dom. (už cit. R 54/1973). Práva a povinnosti z dohody
podielových spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci pritom nezanikajú smrťou osôb z tejto dohody
zaviazaných alebo oprávnených a môžu byť zároveň so spoluvlastníckym podielom prevedené na

právnych nástupcov účastníkom takejto dohody (Z IV, s. 356).

26. V zmysle vykonaného dokazovania a vyššie vyjadreného právneho názoru súd ustálil, že medzi
žalovanými a právnymi predchodcami žalobcu, predovšetkým jeho matkou, ako spoluvlastníkmi spornej
nehnuteľnosti, s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k uzatvoreniu dohody o spôsobe užívania

nehnuteľností zapísaných na J. XXX V. S.. Ú.. Y.. Táto dohoda však bola uzatvorená len ústne,
prípadne konkludentne, keď sa vtedajší spoluvlastníci dohodli o spôsobe užívanie predmetných
nehnuteľností. Súd svoj názor oprel predovšetkým o geometrický plán z roku 2000 vypracovaného
spoločnosťou Geoplan, kde bolo jednoznačne zakreslené rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti na dve
časti, ktoré rozdelenie korešponduje aj s rozdelením nehnuteľnosti v zmysle znaleckého posudku H..

I.. V zmysle tejto dohody došlo aj k stavebným úpravám na nehnuteľnosti, pričom žalovaní v zmysle
uvedených dokumentov takto užívali prednú časť nehnuteľnosti a žalobca, resp. pred tým jeho právna
predchodkyňa,zadnúčasťnehnuteľnosti.Okremtohožalobcapriamopotvrdilvedomosťoakejsidohody
medzi spoluvlastníkmi vo svojom podaní zo dňa 09.07.2020.

27. Žalobca však poprel, že by sa mali jeho právny predchodcovia dohodnúť so žalovanými na
neodplatnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Na základe toho vzniklo na strane žalovaných dôkazné
bremeno, aby preukázali, že uvedená dohoda o užívaní predmetnej nehnuteľnosti bola uzatvorená
bezodplatne. Žalovaní však toto svoje tvrdenie nevedeli preukázať, keďže to nevyplynulo zo žiadneho
dôkazu. Z vykonaného dokazovania ďalej nie je možné ustáliť ani to, či sa právna predchodkyňa

žalobcu neuplatnila nárok za neužívanie nehnuteľností z dôvodu, že to tak bolo dohodnuté medzi
spoluvlastníkmi, alebo či sa len rozhodla neuplatniť si svoje právo voči žalovaným a strpela tento
faktický stav užívania. Vo vzťahu k tomu súd ešte dodáva, že je predstaviteľná aj možnosť, že v čase
uzavretia dohody medzi žalovanými a právnou predchodkyňou žalobcu, nebola dojednaná odplatnosťtejto dohody, keďže v tom čase zmluvné strany užívali predmet spoluvlastníctva vo výmere, ktorý
predstavoval veľkosť ich spoluvlastníckeho podielu, pričom neskoršími prístavbami, nadstavbami a
demolovaním sa táto výmera zmenila.

28. V tomto smere súd opätovne poukazuje na právny názor vyjadrený odvolacím súdom, podľa ktorého
v prípade podstatnej zmeny pomerov bude ktorýkoľvek z nich aj oprávnený domáhať sa novej úpravy
užívania spoločnej veci, a ak by nedošlo k dohode spoluvlastníkov, obrátiť sa na súd. Zo znaleckého
posudku XX/XXXX H.. I. vyplýva, že súčasný stav rodinného domu už nekorešponduje so stavom

evidovaným na katastrálnej mape, keďže na rodinnom dome boli vykonané prístavby, nadstavby a aj
čiastočná demolácia. Súd tieto zmeny považoval za podstatnú zmenu pomerov, pričom za takú zmenu
pomerov považoval aj úmysel žalobcu vytvoriť si vlastnú domácnosť v predmetnej nehnuteľnosti. Aj keby
teda žalovaní preukázali, že dohoda o spôsobe užívania predmetu spoluvlastníctva bola dohodnutá
bezodplatne, čo však nepreukázali, vyššie uvedené zmeny pomerov podľa názoru súdu boli dostatočne
zásadné, aby sa žalobca domáhal novej dohody, pričom práve skutočnosť, že žalovaní na výzvu žalobcu

neuvoľnili výmeru, ktorú užívali nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, znamená,
že užívali predmetnú nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bez súhlasu druhého
spoluvlastníka.

29. Čo sa týka samotnej výmery užívania nehnuteľnosti žalovanými, súd poukazuje na to, že zo

znaleckého posudku vyplýva, že žalovaní užívanú rodinný dom vo výmere 84,30 m2. Celková výmere
podlahovej plochy je 158,52 m2, pričom pri podiele 3/8, by žalovaní mali nárok na užívanie podlahovej
výmery 59,45 m2, čiže rozdiel predstavuje 24,85 m2. Žalobcovia si však náhradu uplatnili len za výmeru
24,32 m2, čiže súd ďalej počítal s touto výmerou.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru, že nárok žalobcu čo do
právneho dôvodu je oprávnený, keďže bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní užívali predmet
spoluvlastníctva vo vyššej výmere, ako by na to mali nárok v zmysle ich spoluvlastníckeho podielu,
pričom túto časť žalobcovi neumožnili užívať, keďže rodinný dom bol rozdelený priečkami. Žalovaní tiež
nepreukázali, že by mali bezodplatné právo užívať predmetnú nehnuteľnosť v takom rozsahu, v akom

ju skutočne užívali. Súd sa však nestotožnil s výškou nároku, ako si ju žalobca uplatnil.

31. Súd pri stanovení výšky odplaty za neužívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu, resp. nadužívanie
spoluvlastníckeho podielu žalovanými vychádzal predovšetkým z odborného vyjadrenia vypracovaného
spoločnosťou REMAX, keďže toto odborné vyjadrenie podľa názoru súdu sa najviac priblížilo, aj

obsahovo, aj formálne k znaleckému posudku a zohľadnil individuálne špecifiká tohto prípadu (napr.
polohu, technický stav nehnuteľnosti). Na základe toho súd stanovil oprávnenú odplatu vo výške
5,60 eur za meter štvorcový, ktorá suma predstavuje zaokrúhlený aritmetický priemer medzi odplatou
vyjadrenou v rozsahu 5,38-5,85 eur. Ostatné odborné vyjadrenia predložené stranami súd nepovažoval
za relevantné, keďže boli vypracované veľmi jednoducho a uvádzali len všeobecnú cenu nájmov

objektov v predmetnej oblasti a nezohľadňovali osobitosti spornej nehnuteľnosti.

32. Súd tak dospel k záveru, že žalobca má nárok voči žalovaným na zaplatenie náhrady za nadužívanie
predmetu spoluvlastníctva v rozsahu 3.677,17 eur, ku ktorej sume dospel nasledovným spôsobom:
žalovaní nadužívali predmet spoluvlastníctva v rozsahu 24,32 m2, čo bolo potrebné vynásobiť sumou

5,60 eur, čo predstavuje hodnotu nájmu predmetu spoluvlastníctva za meter štvorcový na jeden mesiac.
Výsledná suma bude 136,19 eur za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu žalovanými za jeden mesiac.
Žalobca si nárok uplatnil za 27 mesiacov, čiže 136,19 x 27 = 3.677,13 eur. Vo zvyšnej časti istiny súd
žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

33. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania zo sumy 540,- eur nasledovne: vo výške 5% ročne zo
sumy 180,- eur od 31.08.2021 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 180,- eur od 30.09.2021 do
zaplatenia,vovýške5%ročnezosumy180,-eurod31.10.2021dozaplatenia.Vzhľadomnaskutočnosť,
že čas plnenia medzi stranami nebol dohodnutý, pričom ten nevyplýva ani z právneho predpisu, žalovaní
mali plniť žalobcovi až po tom, ako ich ten vyzval na plnenie. Žalobca však žalovaných nevyzval na

zaplatenie sumy 540,- eur skôr, než doručil súdu rozšírenie žaloby dňa 16.11.2021. Na základe toho
súd má za to, že splatnosť sumy 540,- eur nastala až dňa 16.11.2021 a preto sa žalovaní do omeškania
splnením sumy 540,- eur dostali až týmto dňom. Súd však na tomto mieste poukazuje na predošlí odsek,
podľaktoréhožalobcamánárokzaodplatuzaneužívaniepredmetuspoluvlastníctvalenvovýške136,19eur mesačne, čo za tri mesiace predstavuje sumu 488,57 eur. Z uvedeného dôvodu súd žalovaným
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške 5% ročne len zo sumy 488,57
eur až od 16.11.2021 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti nárok žalobcu v časti úroku z omeškania zamietol.

34. Súd tiež dodáva, že žalovaných zaviazal na úhradu uvedenej sumy spoločne a nerozdielne v
zmysle § 144 a 145 OZ, keďže sa predmetný nárok týka ich majetku, ktorý patrí do ich bezpodielového
spoluvlastníctva, pričom predmet spoluvlastníctva nadužívali spoločne, a tým pádom sú zodpovední
voči žalobcovi spoločne a nerozdielne.

35. Žalovaní okrem toho namietli, že súd by nemal poskytnúť právnu ochranu žalobcovi, keďže ide
o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ. Súd opätovne odkazuje na
uznesenie odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že iba vo výnimočných situáciách by sa nemala priznať
právna ochrana z dôvodu, že ide o výkon práva v rozpore s dobrými, a to predovšetkým vtedy,
keď účastník občianskoprávneho vzťahu vykonáva svoje zákonom založené právo s cieľom poškodiť

druhého účastníka alebo spôsobiť mu neprijateľné dôsledky. O tento prípad však nepôjde, ak sa právo
vykonáva na účely dosiahnutia zmysluplných hospodárskych cieľov alebo uspokojenie odôvodnených
potrieb oprávneného. Nemožno ani vylúčiť, aby sa vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
prihliadlo, hoci úplne výnimočne, aj na okolnosti spočívajúce v osobe alebo v pomeroch účastníka, ktorý
sa domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu. Môže však ísť len o také okolnosti, ktoré svojou

závažnosťou tento mimoriadny ohľad vyžadujú, pričom treba osobitne starostlivo dbať o to, aby ten, kto
sa ich dovoláva, sám nekonal v rozpore s dobrými mravmi a nevyžadoval ohľady neúmerné okolnostiam
konkrétneho prípadu, a zabránil snahe alebo možnosti ich zneužitia (Z IV, s. 471).

36. Súd poukazuje na skutočnosť, v predmetnom konaní nebolo preukázané, že sa žalobca domáhal

svojho nároku z toho dôvodu, aby poškodil žalovaných. Žalobca sa jednoznačne vyjadril, že v prvom
rade chcel užívať nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, keďže mu však žalovaní
toto neumožnili, chcel mať aspoň majetkový prospech z toho, že neužíva svoj majetok v rozsahu v akom
by na to mal právo. Samotná argumentácia žalobcov, že sú dôchodcovia, majú nízky príjem, a boli nútení
opustiť svoje obydlie po 30 rokoch, nemôžu mať vplyv na zavinené konanie žalobcu porušiť dobré mravy.

Nebolo totiž preukázané, že práve tieto okolnosti viedli žalobcu k tomu, aby si predmetný nárok uplatnil
voči žalovaným a tým im spôsobil akúkoľvek ujmu.

37. Žalovaní sa tiež bránili tým, že boli nútený opustiť predmetné nehnuteľnosti, sú však poukazuje na
právoplatné rozhodnutie vo veci 19C/21/2020, v ktorom bolo podielové spoluvlastníctvo strán zrušené,

toto bolo prikázané žalobcovi, ktorý žalovaným zaplatiť adekvátnu náhradu. Tieto práva a povinnosti boli
uložené súdnym rozhodnutím, pričom súd nevidí ako by súviseli s nárokom uplatneným v tomto konaní,
a ako by mali tieto skutočnosti vplyv na údajné porušenie dobrých mravov žalobcom.

38. Súd teda ustálil, že nebolo v konaní preukázané, že by žalobca vykonával svoje práva v rozpore

s dobrými mravmi, keďže nebolo dokázané, že by predmetnú žalobu podal jedine s úmyslom poškodiť
žalovaných. Mohol si byť síce vedomí, že žalovaní sú staršími osobami, nemohol však odkiaľ vedieť
o ostatných osobných a majetkových pomeroch žalovaných, bez ohľadu na to, že sú spoluvlastníkmi
rovnakej nehnuteľnosti. Na to, aby sa uplatnil zákaz podľa § 3 ods. 1 OZ, by sa muselo preukázať,
že tieto okolnosti na strane žalovaných boli podstatným dôvodom, na základe ktorého sa oprávnená

osoba rozhodla svoje právo vykonať, alebo že toto právo vykonáva priamo v súvislosti s takouto svojou
vedomosťou. Toto však v konaní preukázané nebolo, pričom ako bolo uvedené už aj vyššie, žalobca sám
poukazoval na to, že keď už nemohol užívať nehnuteľnosť v rozsahu v akom mu patril spoluvlastnícky
podiel, chcel mať z toho aspoň majetkový prospech.

39. Súd sa ďalej stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu aj v tom, že nárok na náhradu za
nadužívanie spoločnej veci nie je podmienený vážnym záujmom spoluvlastníka, na úkor ktorého sa vec
nadužíva, na užívaní celej veci alebo jej časti. Vlastník veci môže uskutočňovať svoje právo požívať
plody a úžitky z vlastníctva veci nielen tým, že vec sám priamo užíva, ale aj tak, že vec poskytne do
užívania inej osobe za odplatu. Preto sa aj spoluvlastník môže dohodnúť s ostatnými spoluvlastníkmi na

hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 OZ) tak, že bude spoločnú vec užívať v menšom rozsahu,
než v miere nezodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu. Preto nie je v rozpore s dobrými mravmi,
ak žalobca požadoval náhradu za nadužívanie spoločnej nehnuteľnosti žalovanými.40. V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 4.860 eur, pričom bol úspešný
v rozsahu 3.677,13 eur, čo predstavuje 75,66 % uplatneného nároku. Žalovaní tak boli úspešní v
rozsahu 24,34%, čiže čistý úspech žalobcu predstavuje 51,32%, na ktorého náhradu súd zaviazal

žalovaných v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Žalovaní navrhli aj aplikáciu § 257 CSP, nezdokladovali však
svoje osobné a majetkové pomery, pričom len samotná skutočnosť, že sú v dôchodkovom veku a
boli nútení opustiť svoje obydlie po 30 rokoch nezakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Častokrát sa stane, že stranou konania sú
osoby vo vyššom veku a v tom prípade by vo všetkých prípadoch mohlo byť aplikované ustanovenie §

257 CSP. Na použitie tohto ustanovenia je potrebné skúmať aj ostatné okolnosti tohto prípadu, pričom
ako bolo uvedené aj vyššie plnenie vyplývajúce zo súdneho rozhodnutia tiež podľa názoru nemôže
byť zohľadnené, keďže žalovaní za zrušenie podielového spoluvlastníctva dostali adekvátnu náhradu,
pričom sú už sami zodpovední, ako s touto náhradou naložia/ naložili. Súd tak nevedel posúdiť všetky
relevantné skutočnosti na to, aby mohol aplikovať § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvejinštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.