Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Brašková

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 56Cb/107/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123391103
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6123391103.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Michaelou Braškovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D., E. XXX, podnikajúci pod obchodným menom A. B., miesto podnikania : XXX XX C. D., E.
XXX, F. : XX XXX XXX, G. H.. I. A. J., K., L., E. E. M. N. XXX, G. J. XX, XXX XX O., F. : XXXXXXXX
proti žalovanému: K., E., E. E. : A. G. XXX, XXX XX P. F. : XX XXX XXX, G. H. : L. K., E., E. E. : O. X,
XXX XX J., F. : XX XXX XXX, o zaplatenie X XXX Q. E. G., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu

X XXX Q. spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy X XXX Q. R. XX.XX.XXXX do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy X XXX Q. R. XX.XX.XXXX S. zaplatenia.
Vo svojom žalobnom návrhu uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXX H.
S. XX.XX.XXXX C. podľa čl. II. predmetnej zmluvy dokončovacie stavebné práce pre žalovaného dlžníka
ako objednávateľa v rozsahu a kvalite dojednanej oboma stranami. Za vykonané práce vystavil žalobca
ako zhotoviteľ žalovanému ako objednávateľovi faktúry za vykonanie diela a to dokončovacie stavebné
práce pri realizácii interiérov a exteriérov. Uviedol, že žalobca vystavil žalovanému za zhotovené práce

nasledovné faktúry : fa č. XXXXXXXX C. S. XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX C. C. X XXX Q.,
fa č. XXXXXXXX C. S. XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX C. C. X XXX Q.. Uviedol, že žalobca
ako zhotoviteľ vykonal dojednané práce riadne a včas, nebola vznesená žiadna námietka ani výhrada
kvykonanýmprácamzostranyžalovaného,nebolauplatnenážiadnareklamáciavočižalobcovi.Uviedol,
že vystavené faktúry boli žalovanému riadne doručené, no napriek tomu neeviduje ani čiastočné úhrady
vystavených faktúr a to fa č. XXXXXXXX L. M. O. XXXXXXXX po dátume splatnosti. Uviedol, že sa
snažil aj zmierlivou cestou vyriešiť celú vzniknutú situáciu, kedy zaslal žalovanému list s výzvou na

úhradu splatných faktúr za svoju vykonanú prácu, pričom za týmto účelom oslovil spoločnosť M.+ E.
na základe plnej moci a mandátnej zmluvy k vyriešeniu celej situácie mimosúdnou cestou. Uviedol,
že nakoľko žalovaný do dnešného dňa predmetnú fa č. XXXXXXXX a zvyšnú časť fa č. XXXXXXXX
neuhradil, dostal sa do omeškania.

2. Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX S. XX.XX.XXXX vydal platobný rozkaz,
ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške X XXX Q. spolu s úrokom

zomeškaniavovýške8%ročnezosumyXXXXQ.R.XX.XX.XXXXdozaplateniaaúrokomzomeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy X XXX Q. R. XX.XX.XXXX do zaplatenia. Zároveň žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.3. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že žalobca tvrdí, že
ako zhotoviteľ vykonával pre žalovaného ako objednávateľa dokončovacie stavebné práce na základe
Zmluvy o dielo č. XX/XXXX H. S. XX.XX.XXXX a preto vystavil žalovanému faktúry č. XXXXXXXX

L. XXXXXXXX. Uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že nejaké práce žalovanému
dodal. Nepredložil do konania žiadnu objednávku ani súpis vykonaných prác. Uviedol, že z týchto
dôvodov žalobca vystavil faktúry neoprávnene a nárok, ktorý je predmetom žaloby je v celom rozsahu
nedôvodný. Aj v prípade, že by nejaké práce boli žalobcom dodané (čo žalovaný popiera) nemohol by
žalobcovi vyniknúť nárok na odmenu za vykonanie diela podľa § 548 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník, v zmysle ktorého nárok na cenu za dielo vzniká vykonaním diela. Uviedol, že strany si
dohodli odmenu vo výške 16 eur za všetky práce. Uviedol, že aj v prípade dôvodnosti žalovaného
nároku (čo žalovaný popiera), nerozumie výške žalovanej sumy, nakoľko strany sporu mali v článku VI.
Zmluvy dohodnutú odmenu za vykonanie prác vo výške XX Q., a to nie za hodinu alebo za deň, ale
za celé vykonanie diela/prác. Uviedol, že žalobca vystavil žalovanému dve faktúry za rovnaké obdobie.
Uviedol, že žalobca priložil k žalobe fa č. XXXXXXXX L. M. O. XXXXXXXX. Predmetom oboch faktúr

boli „dokončovacie stavebné práce pri realizácii interiérov a exteriérov N. X-XX“. Obe faktúry boli teda
vystavené žalobcom na rovnaké služby a za rovnaké obdobie; a to obdobie od 9. do 12. kalendárneho
týždňa v roku XXXX. Preto aj v prípade dodania prác zo strany žalobcu (čo žalovaný popiera) by mal
žalobca nárok len na „jednu“ odmenu, teda len na vystavenie jednej z uvedených faktúr. Uviedol, že
žalovaný takisto nerozumie vystaveniu dvoch faktúr za rovnaké obdobie roka 2022 (v ktorých uvádza

odmenu spolu X XXX Q.) aj s ohľadom na čl. VI. zmluvy, v ktorom si strany spolu dohodli odmenu vo
výške XX Q. za vykonanie celého diela. Uviedol, že zmluva bola uzatvorená na podnet žalobcu. Článok
2.5 zmluvy hovorí o tom, že zmluva bola uzatvorená na podnet zhotoviteľa (žalobcu), preto sa každé
ustanovenie zmluvy vykladá v jeho neprospech v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Ide
o tzv. výklad B. G.. Uviedol, že z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovi nevznikol akýkoľvek nárok na

zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a preto je žaloba v celom rozsahu nedôvodná. Na základe
vyššie uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

4. Následne Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podanému odporu a tak isto
ho vyzval, aby navrhol pokračovanie v konaní.

5. Na základe výzvy súdu žalobca navrhol pokračovanie v konaní a k podanému odporu sa vyjadril
nasledovne. Uviedol, že odpor podaný zo strany žalovaného je plný nepravdivých tvrdení, ktoré vyvracia
nasledovne :

6. Uviedol, že žalovaný vo svojom odpore uviedol : „žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal,
že nejaké práce žalovanému dodal. Žalobca nepredložil do konania žiadnu objednávku ani súpis
vykonaných prác.“ Uviedol, že ich spolupráca fungovala tak, že žalovaný uzatvoril zmluvu o dielo
s nemeckým klientom a on pre žalovaného robil tzv. subdodávku. Uviedol, že žalovaný jemu aj ostatným
živnostníkom,ktoríprenehorobilisubdodávkyvždyprostredníctvomsprávynasociálnejsieti,telefonicky

alebo osobne oznámil, kedy majú práce aké práce urobiť s presnými pokynmi. Žalovaný mu predmetné
faktúry nevrátil, nerozporoval, práve naopak ubezpečil ho aj ostatných jeho subdodávateľov, že im budú
uhradené. To, že naozaj vykonal ním vyfakturované práce dokazuje aj internetová komunikácia, v ktorej
sa sám žalovaný dopytoval v správe : „Ahoj, robí sa na tej stavbe, kde sú B. a J. a spol. aj cez veľkú noc?“
Sám žalovaný vedel, že je potrebné dielo dokončiť a dopytoval sa či jeho subdodávatelia nepochybne

vrátane neho budú vykonávať dielo aj počas veľkej noci. Dané dokazuje, že obdobia predtým, z ktorého
sú predmetné faktúry reálne odrobil. Uviedol, že žalovaný vo svojom odpore uviedol, že odmena za
všetky práce je vo výške XX Q.. Uviedol, že je potrebné uviesť, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní.
Dohodnutácenazadielobola16eurzahodinu.To,žetaktomuskutočnebolomožnopodložiťsamotným
písomným vyjadrením žalovaného, v ktorom uviedol v komunikácii sám, 16 eur za hodinu. Uviedol, že

možno citovať zo správy samotného žalovaného : „hodinovka : J. XX Q., T. XX Q., B. XX Q. (uviedol, že
nejde o osobu žalobcu), lebo s tým si delí chalanov čo je tá druhá partia a dáva mu tak ako má plus sumu
XX Q. z každého čo tam má“.Uviedol, že v konverzácii žalovaný uviedol, že „Aj ten A. A. potom bude
mať XX Q..“ U., že je potrebné uviesť, že ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá,
že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti

a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil
výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne
(nie teda konkrétne podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel)
konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprvvykladané prostriedkami gramatickými (z Hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov),
logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov
v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká

bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Uviedol, že má za to, že argumentácia žalovaného
neobstojí v časti žeby sa každé ustanovenie zmluvy vykladalo v zmysle B. G., nakoľko ak by žalobca ako
aj všetci ostatní subdodávatelia žalovaného, ktorí majú totožnú zmluvu o dielo v časti XX Q. a uzatvárali
by predmetnú zmluvu o dielo s vedomím, že všetky hodiny práce, stravu, ktorú si na vlastné náklady
hradili vrátane ubytovania a cesty by mali hradiť z tých XX Q. za dielo, tak by takúto zmluvu o dielo nikdy

nepodpísali. Uviedol, že na tomto stanovisku pracoval s vyššie uvedenými osobami v komunikácii a tieto
mu vedia ním uvádzané tvrdenia dosvedčiť. Uviedol, že v tomto čase si sám hradil aj ubytovanie, a teda
vie súdu poskytnúť výpis z účtu, ktorý jasne dokazuje , že tam bol a títo ostatní subdodávatelia zasa
skutočnosť, že na stavbe odrobil ním vyfakturované práce. Uviedol, že uvedené dokazuje aj priložený
výpis z komunikácie žalovaného s jeho dodávateľmi, v ktorej zadával úlohy, ktoré mali byť urobené na
stavenisku. Uviedol, že je potrebné poukázať na SMS správy, ktoré žalovaný písal dňa XX.XX.XXXX

L. XX.XX.XXXX, v ktorých ho ubezpečoval, že faktúry za vykonané práce mu budú preplatené, keď
dokončí záležitosti so svojím nemeckým investorom a kde ho ubezpečoval, že tieto faktúry mu zaplatí.
Uviedol, že žalovaný nerozporoval, či už pri osobnom stretnutí alebo prostredníctvom telefonického
kontaktu, žeby ním vystavené faktúry rozporoval, žeby ním vykonané práce neboli vykonané riadne
a včas. Uviedol, že stále veril slovám a sľubom žalovaného, ktorý ho neustále uisťoval, že mu ich

uhradí. Hoci mu žalovaný práce neuhradil, no požiadal ho aby ostal inak jeho bude investor žalovať,
čo vyplýva aj z predloženej SMS správy zo dňa XX.XX.XXXX, tak ostal aj naďalej, pracoval, aby mu
pomohol a on sa takto k nemu zachoval. Uviedol, že je XX D. B., ktorý nevedel, žeby žalovaný takto
chcel oklamať a doslova ho využiť. Uviedol, že do poslednej chvíle veril, že mu jeho robotu zaplatí,
avšak až potom čo sa dozvedel, že niektorý jeho subdodávatelia až po exekučnom konaní konečne

dostali zaplatené za prácu, rozhodol sa podať tento návrh. Uviedol, že je potrebné zdôrazniť aj konanie
žalovaného, ktorý sám v SMS správe deklaroval, že nemecký investor mu uhradí aj ním vykonané práce,
avšak on mu ich už neuhradil a jeho prvá skúsenosť tak povediac s prácou ako takou po doštudovaní
je predmetné súdne konanie. Uviedol, že možno povedať, že nie je jediný, ku ktorému sa žalovaný
takýmto spôsobom zachoval ku svojmu subdodávateľovi. Uviedol, že žalovaný v odpore uviedol, že

predmetná zmluva o dielo bola uzatvorená na podnet žalobcu, avšak dané nie je pravdou, nakoľko
predmetnú zmluvu vyhotovil výhradne žalovaný zo svojej vlastnej iniciatívy a má vedomosť o tom, že
táto predmetná zmluva bola predložená na podpis všetkým jeho subdodávateľom a to v presnom znení,
kedy len menil hlavičky zmluvnej strane zhotoviteľa. Rovnako aj dodatok, ktorý so žalovaným podpísal,
pripravil on sám a predložil mu ho na podpis opätovne zo svojej iniciatívy. Ak by tomu tak bolo, ako sa

o tom snaží presvedčiť žalovaný, tak ak by to bolo na jeho podnet, tak predsa by o jej obsahu rokovali,
menili ho/dopĺňali, avšak daná zmluva mu bola predložená žalovaným s tým, že buď ju podpíše, alebo
nebude pracovať. Nemal na výber a žalovaný mu nedal žiadny priestor a ani neprebehli rokovania k nej,
čo dokazuje zasa skutočnosť, že zmluva bola vytvorená z iniciatívy žalovaného, čo môžu dosvedčiť aj
ostatní subdodávatelia a ak sa porovnajú aj ich zmluvy, budú totožné. Žiadal, aby súd žalobe v celom

rozsahu vyhovel.

7. Následne bola vec postúpená na Okresný súd Žilina.

8. Na základe výzvy Okresného súdu Žilina, sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu tak, že

v plnom rozsahu popiera tvrdenia žalobcu. Uviedol, že nedisponuje žiadnou objednávkou, ani súpisom
vykonaných prác, ktoré by preukázali žalovaného nárok. Uviedol, že aj v prípade dodania nejakých
prác, zo strany žalobcu (čo žalovaný popiera), žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na odmenu za
vykonanie diela podľa § 548 Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa strany nedohodli inak, v zmysle §
548 Obchodného zákonníka vzniká zhotoviteľovi nárok na odmenu za dielo vykonaním diela. Žalobca

však práce nedodal (dielo nevykonal) a dodanie prác žalobcom, resp. prevzatie prác žalovaným
nevyplýva ani z predložených dôkazov. Poukázal na D. P. E. O. H. XX.XX: XXXX, E. H. XX R.
XXXX/XXXX, ktorý uviedol, že pokiaľ si zmluvné strany dohodli, že nárok na zaplatenie ceny diela
vzniká zhotoviteľovi až po predložení súpisu vykonaných prác odsúhlaseného objednávateľom, potom
v prípade absencie takého súpisu prác zhotoviteľ nemá právo na zaplatenie ceny diela, pretože bez

predloženia tohto súpisu nemôže nastať splatnosť pohľadávky. Uviedol, že žalobca a žalovaný v článku
VII. „Platobné podmienky“ ods. 7.1 dohodli, že odmena bude zaplatená na základe schváleného súpisu
prác. Uviedol, že žalobca na podporu svojich tvrdení uviedol, že objednávky zo strany žalovaného
prebiehali tak, že žalovaný si objednal tzv. subdodávky u žalobcu prostredníctvom správ na sociálnejsieti, telefonicky alebo osobne a k vyjadreniu priložil SMS správy. Uviedol, že tieto tvrdenia popiera.
Predložené SMS správy nepreukazujú, že ich písal žalovaný a navyše ani to, že ich písal žalobca.
Pri odoslaných správach je totižto uvedené meno „I. V.“. W. z SMS správ nevyplýva, že si žalovaný

u žalobcu objednal akékoľvek práce. Rovnako v SMS správach nie je uvedené ani (i) identifikácia
objednávateľa, (ii) identifikácia dodávateľa, (iii) názov stavby ani (iv) dohodnutá odmena. Navyše
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal objednávky zo strany žalovaného prostredníctvom sociálnych
sietí, telefonického či osobného rozhovoru. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že faktúry
žalobcu neboli zo strany žalovaného rozporované. Žalovaný rozporoval faktúry žalobcu od začiatku,

napr. aj v odpovedi na predžalobnú výzvu žalobcu. Taktiež tieto tvrdenia nevyplývajú z priložených SMS
správ. Z priložených SMS správ nevyplýva, kým a komu boli odoslané, o akú stavbu sa jedná a navyše
v SMS správach sú spomenuté iné kalendárne týždne (XX-XX) ako tie, za ktoré žiada žalobca zaplatiť
odmenu. Uviedol, že žalobca vystavil predmetné faktúry neoprávnene, bez právneho titulu, a preto je
nárok žalobcu v celom rozsahu nedôvodný. Uviedol, že žalobca tvrdí, že dohodnutá odmena vo výške
16 eur za všetky práce je v zmluve uvedená chybne a v skutočnosti mala byť odmena určená vo výške

16 eur/hodina. Na podporu svojich argumentov žalobca opäť poukázal na SMS správy. Uviedol, že tieto
tvrdenia sú účelové a žalovaný ich popiera. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva vôľa strán dohodnúť si
odmenu vo výške XX Q. za všetky práce, z obsahu zmluvy nič iné nevyplýva. Ak by si žalobca a žalovaný
chceli dohodnúť odmenu vo výške XX Q., tak by to v zmluve aj tak uviedli. Uviedol, že zmluvu uzatvorili
žalobca a žalovaný ako dva podnikateľské subjekty, pri ktorých platí prezumpcia „profesionality“, tzn.

tieto subjekty požívajú menej ochrany ako fyzické osoby – nepodnikatelia. Zmluvné strany – podnikatelia
preto zodpovedajú za právne úkony, ktoré uzatvárajú, nakoľko sú výsledkom ich zmluvnej autonómie.
Uviedol, že žalobca argumentuje účelovo. Na jednej strane žalobca ako podnikateľ vyrokoval a uzatvoril
so žalovaným zmluvu, kde si strany dohodli odmenu vo výške XX Q. za všetky práce a na strane
druhej, po takmer dvoch rokoch tvrdí, že sa má vykladať iným spôsobom ako vyplýva z jej platného

a účinného znenia. Uviedol, že skutočnosť, že dohodnutá odmena za vykonanie prác bola určená
za jednu hodinu vykonávania prác nevyplýva ani z predložených SMS správ. Z predložených správ
nevyplýva, že ich posielal žalovaný a ako odosielateľ je uvedený „I. V.“, preto sú predložené SMS správy
irelevantné pre predmet tohto sporu. Uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na výkladové
pravidlá pri pochybnosti o jeho obsahu právneho úkonu podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Táto

argumentácia žalobcu je však irelevantná, nakoľko obsah zmluvy je jednoznačný a zo Zmluvy vyplýva,
že si strany dohodli odmenu vo výške XX Q. za všetky práce. Akýkoľvek iný výklad by zasiahol do
základného princípu súkromného práva; a to zmluvnej voľnosti strán a do ústavného princípu autonómie
konania subjektov práva (čl.2 ods. 3 Ústavy SR), na základe ktorého sú strany oprávnené upraviť si
vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom a umožňovalo realizáciu

právom chránených potrieb a záujmov jednotlivcov v súlade s ich potrebami a záujmami. Uviedol, že
žalobca popiera skutočnosť, že zmluva bola uzavretá na podnet žalobcu. Uviedol, že svoje tvrdenie
odôvodňuje tým, že zmluvu vyhotovil žalovaný a predložil ju na podpis aj ostatným subdodávateľom.
Uviedol, že žalobca tvrdí, že žalovaný mu rovnako pripravil a predložil na podpis aj dodatok č. 1 k zmluve.
Uviedol, že tieto tvrdenia žalobcu popiera. Uviedol, že žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom

nepreukázal a rovnako nevyplývajú ani z iných dôkazov predložených do tohto sporu. Uviedol, že zo
zmluvy jednoznačne vyplýva, že zmluva bola uzatvorená na podnet žalobcu ako zhotoviteľa (čl. II.
„Predmet plnenia“ ods. 2.5). Z uvedeného vyplýva, že všetky prejavy vôle uvedené v zmluve, ktoré
obsahujú výraz pripúšťajúci rôzny výklad sa v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka vykladajú na
ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Ide o tzv. výklad B. G.. Uviedol, že z týchto

dôvodov ak žalobca považuje výklad niektorých výrazov v zmluve za sporný, takéto sporné výrazy sa
vykladajú na ťarchu žalobcu; a to najmä otázka výkladu výšky dohodnutej odmeny v zmluve, ktorú
žalobca rozporuje.

9. Súd vytýčil pojednávanie na dňa XX.XX.XXXX. Na pojednávanie sa ustanovil žalobca jeho právny

zástupca a právny zástupca žalovaného. Súd mal za to, že boli splnené podmienky na prejednanie
a rozhodnutie veci na pojednávaní.

10. Na predmetnom pojednávaní predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že trvá na podanej
žalobe v zmysle písomného vyjadrenia, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Banská Bystrica a to

návrh na vydanie upomínacieho konania a tak isto trvá aj na ďalších vyjadreniach, ktoré boli doložené
do súdneho konania. Trval na tom, že žalovaný je dlžníkom v podstate žalobcu. Žalobca vykonal
riadne svoje dielo podľa uzavretej Zmluvy o dielo, ktorá bola priložená. Nastúpil na prácu. V podstate
vykonávali tieto práce spolu so spolupracovníkmi, ktorých uvádzali a ktorých budú zrejme predvolávaťna pojednávanie, aby dosvedčili uvedené práce, prax a pri uzatváraní zmluvy kto bol vysvetlí sám
žalobca a tak isto ako vykonával a ako ukončoval práce. Uviedol, že si myslí, že tie tvrdenia žalovaného
neobstoja, ktoré uvádza vo svojich vyjadreniach. Trval na podanej žalobe a žiadal zaplatiť tie sumy, ktoré

sú vyfakturované riadne a na základe tých dvoch faktúr.

11. Na predmetnom pojednávaní žalobca uviedol, že uzavrel zmluvu tak, že prišiel za ním I. V. so
zmluvou, on ju podpísal a ďalej začal pracovať. Išiel do Nemecka za nejaký týždeň s tým, že začal
pracovaťariadnevykonávalsvojuprácuvBerlínenaletisku,elektrikárskepráce,ťahaniekáblovavšetko

okolo elektriky. Potom bol papier na stavbe, kde si zapisovali svoje hodiny. Každé ráno si zapísali čas,
kedy prišli, každý večer si zapisovali čas, kedy odišli a išli domov. Len ten papier on už potom nevidel
po tom mesiaci, keď tie hodiny odpracoval. To všetko zostávalo na stavbe alebo stavbyvedúci to bral
domov a dal to naspäť svojmu šéfovi p. G.. Stavbyvedúci bol S. A., ktorý tie hodiny zapisoval aj. Keď
videl, že je tam na ten čas, tak napísal čas, ktorý prišiel aj čas, ktorý odišiel.

12. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že sa plne pridržiava ich
písomných podaní, pričom opäť zdôraznil, že žalobu považuje za nedôvodnú. Žalobca nikdy žiadne dielo
pre žalovaného nevykonal, neodovzdal, neexistuje žiadny súpis vykonaných prác, žiadna objednávka
ani podobný dokument. Ani z priložených faktúr nie je jasné o aké dielo má ísť a či to je vlastne dielo,
ktoré má žalobca vykonať na základe priloženej Zmluvy o dielo. Z týchto faktúr dokonca vyplýva, že si

žalobca uplatnil odmenu dva krát za rovnaké obdobie a to za kalendárne týždne 9-12 roku 2022. Podľa
§ 548 Obchodného zákonníka zhotoviteľovi vzniká nárok na odmenu za vykonanie diela vykonaním
diela. Podľa § 554 Obchodného zákonníka je dielo vykonané riadnym ukončením a odovzdaním
objednávateľovi. Žalobca však žiadne dielo nevykonal, preto mu nemohol vzniknúť nárok na odmenu
za vykonanie diela. Rovnaký záver vyplýva aj zo skutkového stavu v tomto konaní. Žalovaný v tejto

súvislosti opäť poukázal aj na rozhodnutie P. E. O. E.. XXXXX XXXX/XXXX H. S. XX.XX.XXXX. Uviedol,
žežalobcatvrdí,žeobjednávkyavykonaniedielavyplývazsmssprávpredloženýchdotohtokonania.Zo
správ nevyplýva, že ich píše žalovaný, je pri nich nejakým spôsobom manuálnym spôsobom dopísané
meno I. V.. Absentuje akákoľvek identifikácia objednávateľa, dodávateľa, názov stavby a odmena.
Navyše v sms správach sa hovorí o týždňoch XX, XX, čo je úplné iné obdobie ako fakturuje žalobca.

Čo je ale dôležité žalobca výslovne klame tvrdením, že sms správy písal žalovaný. Konkrétne ide o tieto
správy. Citoval: „Ahoj, robí sa na tej stavbe, kde sú B. a J. a spol., aj cez Veľkú noc?“ a tak isto správa:
„hodinovka J. XX Q., E. XX Q., B. XX Q.“, atď. Tieto správy sú z aplikácie whatsApp. Vo whatsappe sú
správy, ktoré píše druhá strana zobrazené na novej strane. Napravo sa zobrazujú správy osoby, ktorá
dané správy píše, to znamená osoby, ktorá vyhotovila dané snímky obrazovky. Navyše žalobca dopísal

do komunikácie meno I. V., čo sa vo whatsapp komunikácii taktiež nenachádza. Uviedol, že k týmto
sms správam sa už vyjadrili aj vo vyjadreniach, takže ďalej sa k tomuto nebude vracať. Chcel by len
opäť poukázať, že tieto správy podliehajú telekomunikačnému tajomstvu podľa § 117 ods. 2 Zákona
o elektronických komunikáciách, preto ich nemožno pripustiť ako dôkaz. Poukázal aj na skutočnosť, že
aj ak by žalobca žalovanému nejaké dielo dodal dohodnutá odmena bola v zmluve vo výške 16 eur za

všetky práce. Navyše Zmluva o dielo bola uzatvorená na podnet žalobcu, preto sa v prípade spornosti
výkladu zmluva vykladá v neprospech žalobcu podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka ako vyplýva
aj z ustálenej rozhodovacej praxe. Pre úplnosť žalovaný dodáva, že návrh žalobcu opieral už od začiatku
pred podaním žaloby, kedy zaslal odpoveď na výzvu spoločnosti M. G. a žalobcovi, preto nie je pravdivé
tvrdenie vo vyjadrení k odporu žalobcu, že žalovaný nerozporoval nárok žalobcu. Z uvedeného teda

vyplýva, že žalobca žiadne dielo nevykonal, preto mu nemohol vzniknúť nárok na odmenu za vykonanie
diela. Rovnaký záver vyplýva aj z predložených dôkazov. Preto žalovaný žiadal súd, aby rozhodol tak,
ako uviedol vo svojich písomných vyjadreniach.

13. Na to predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že niektoré veci nie sú sporné a tie chcú

uviesť. Jednoznačne Zmluvu o dielo inicioval žalovaný a jedným z dôkazov je, že na hlavičkovom alebo
na papieri je jeho K. K.. Nie je predstaviteľné, aby žalobca. Nech sa páči, to je v podstate na tej celej
zmluve. To znamená, že tá zmluva nebola ani menená, je to originál zmluvy, kde sú aj originál podpisy
a je tam žlté K. K.. Takže už v tomto žalovaný klame a zavádza súd. Neviem si predstaviť, že by takúto
zmluvu vyhotovoval žalobca. Ďalej uvádzame, že dielo bolo riadne vykonané, o čom svedčia podané

žaloby v konaní, ktoré uviedli XXXX XXX/XXXX L. XXXX XXX/XXXX. To isté bolo zastavené, ale iba pre
to, že sa nepokračovalo v konaní. Bude podaná riadna žaloba. Ďalej čo sa týka výkladu sumy XX Q. tak
keď si preštudujeme celú Zmluvu o dielo, tak nenasvedčuje tejto sume nič, to znamená týchto 16 eur
bolo nevieme či úmysel žalovaného ako objednávateľa, ale za XX Q. by v podstate nevznikla ani tátoZmluva o dielo. Praxou aj svedkov, ktorých chceli predvolať je, že táto suma bola vyplácaná XX Q. za
hodinu. Jednak to dokazujú aj sms správy, ktoré boli priložené, komunikácia ku konaniu. Tak isto chcú
vyvrátiť tú zásadu alebo tá zásada B. G. I. braná alebo je vykladaná tak, že zmluva bola formulovaná tak,

aby bola jasná a zrozumiteľná. A ak existuje nejasnosť mala by byť vykladaná v prospech vyhotoviteľa
alebo v neprospech. Ak tento vyhotoviteľ v dobrej viere vykonal prácu na základe predpokladu, že
cena je za hodinu. To znamená vyhotoviteľ alebo teda zhotoviteľ je A. B. v jeho prospech by sa mala
táto zásada práve vykladať contra proferentem. To znamená, že táto cena za dielo bola 16 eur za
hodinu a podľa nej boli aj vykonávané práce. K samotným faktúram faktúry boli vystavené na základe

objednávky objednávateľa. V podstate v krátkom vyjadrení žalobca vysvetlil ako vykonával práce. Na
tietoprácenastúpilriadne,tietopráceniktonerozporoval,dokoncabolpochválenýakojedenznajlepších
pracovníkov, to znamená nechápeme prečo rozporujú v konečnom dôsledku faktúry a prečo cenu diela
nechce žalovaný zaplatiť. Uviedol, že v týchto dvoch konaniach, ktoré sa vedú alebo jedno konanie
na Okresnom súde Žilina XXXX XXX/XXXX a konanie, kde sú dôkazy XXXX XXX/XXXX dokazujú to,
že dielo vykonával okrem p. B. ako žalobcu aj E. J. a A. J.. Omylom sa možno stalo, že sa adresy

nedoručili, ale v dvoch vyjadreniach navrhovali vykonať svedkov, ktorí potvrdia skutočnosti, tak isto aj
z konania vyplýva alebo by vyplynulo kto objednal a kto uzatváral a kto dával tieto práce. Všetci ľudia to
môžu potvrdiť, to znamená ani za sporné, že táto práca bola vykonávaná to neberie. Tak isto vystavené
faktúry berie ako riadne vystavené, boli doručené podľa všetkého žalovanému, tieto faktúry žalovaný
nerozporoval a to je fakt, to znamená, že ani toto neberie ako sporné, ani tieto faktúry vlastne nevyvrátil,

až sa vyjadroval žalovaný až na spoločnosť M. Q., N. bola v pozícii zástupcu žalobcu pred konaním
a až na túto predžalobnú výzvu sa vyjadroval. Nerozporoval faktúry, ktoré boli doložené a poslané
žalovanému. Ďalej aké práce mal vykonať a to ako prebiehali tie práce, môže popísať sám žalobca.

14. Následne právny zástupca žalovaného uviedol, že aby stručne reagoval na jednotlivé argumenty

žalobcu. To, že uzavretie zmluvy alebo zmluva bola vyhotovená na podnet žalovaného je nepravdivé
tvrdenie. Zo zmluvy v článku X.X presne vyplýva, že zmluva bola uzatvorená na podnet zhotoviteľa
teda žalobcu. K tvrdeniu to, že bola uzatvorená na podnet žalovaného potvrdzuje aj logo spoločnosti K..
Priznal, že ho nevidí na tej zmluve. Uviedol, že vidí tu pečiatku pri podpise, takže aj z tohto dôvodu poprel
tvrdenie žalobcu. Čo sa týka ostatných konaní, ktoré navrhuje žalobca pripojiť k tomuto spisu, rovnako

aj v druhom konaní, kde je žalobca p. J.. Je to nedôvodná žaloba a p. J. je právoplatne ukončený. Takže
z tohto dôvodu sa stotožňuje s názorom súdu o sudcovskej koncentrácii konania. Čo sa týka výkladu
zmluvy a odmeny XX Q. za všetky práce zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že dohodnutá odmena bola
vo výške 16 eur za všetky práce. V zápätí, keď nadviaže ten argument contra proferentem táto zmluva
bola uzatvorená na podnet žalobcu, takže v prípade nejasností a spornosti výkladu ide o tento sporný

výklad za žalobcom. K otázke čo nie je sporné žalobca do tohto momentu nikdy nepoprel, že vystavil
faktúry za rovnaké obdobie a za rovnaký obsah služieb alebo teda vykonanie diela ako tvrdí. Taktiež
poprel tvrdenia žalobcu, že žalovaný nerozporoval faktúry ako už uviedli vo vyjadreniach aj dnes na
pojednávaní, tak žalovaný rozporoval vystavenie faktúr a právny titul vystavenia týchto faktúr. Čo sa
týka výsluchov žalobcu a ostatných subdodávateľov tiež sa stotožňuje so sudcovskou koncentráciou

konania a keď to zhrnie, tak je jednoznačne preukázané, že nárok je nedôvodný a žalobca neuniesol
dôkazné bremeno.

15. V rámci záverečných rečí právny zástupca žalobcu uviedol, že považujú návrh za dôvodný. Podľa
Zmluvy o dielo XX/XXXX bolo dielo riadne vykonané a odovzdané. Do dnešného dňa nedošlo k zrušeniu

zmluvy o dielo. Dielo bolo odovzdané a na základe toho bola riadne vystavená faktúra XXXXXXXX P. E.
XXXX Q. L. XXXXXXXX P. E. XXXX Q., z čoho pozostáva žalobný návrh a istina XXXX Q.. Žiadal tomuto
návrhu vyhovieť z dôvodov, ktoré uviedli, ktoré boli do dnešného dňa doložené súdu a ktoré uviedli na
dnešnom pojednávaní. Trval na všetkom, čo v podstate preukazuje vykonanie diela, vyfakturovanie a
žiadal žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.

16. Žalobca svoje právo na záverečný prednes nevyužil.

17. Následne právny zástupca žalovaného uviedol, že poukazuje na svoje písomné vyjadrenia a tak isto
na dnešné pojednávanie. Poprel v plnom rozsahu žalobu žalobcu. Považujú ju za nedôvodnú. Keď sa

ešte vyjadrí v krátkosti k Zmluve o dielo nie je pravda, že nebola zrušená. Táto zmluva už neexistuje,
nakoľko uplynuli všetky obdobia, na ktoré bola uzatvorená. Vzhľadom na to žiadal súd, aby rozhodol
tak, ako uviedli v písomných podaniach zo strany žalovaného.18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to najmä
so : Zmluvou o dielo (č.l. X-XXX O. X súdneho spisu), dodatkom č. 1 k zmluve o dielo (č.l. 9 súdneho
spisu), súhlasom so spracovaním osobných údajov ( rub č.l. 9 súdneho spisu), faktúrou č. XXXXXXXX

(č.l. XX súdneho spisu), faktúrou č. XXXXXXXX (č.l. 11 súdneho spisu), predžalobnou výzvou (č.l.
XX súdneho spisu), elektronickou komunikáciou (č.l. XX L. rub č.l. XX súdneho spisu), elektronickou
komunikáciou (č.l. XX-XX súdneho spisu), a listinnými dôkazmi predloženými žalovaným a to s :odpoveď
na predžalobnú výzvu (č.l. XX súdneho spisu).

19. Súd vykonal všetky listinné dôkazy, ktoré boli do pojednávania doložené do spisu. Pokiaľ išlo o návrh
žalobcu na výsluch žalobcu a výsluch subdodávateľov súd mal za to, že nakoľko žalobca ani v jednom
zo svojich vyjadrení a ani na pojednávaní nešpecifikoval ktorých konkrétnych dodávateľov navrhuje
vypočuť,atedaišloonekvalifikovanýnávrhnavykonaniedôkazu,súdvočipredmetnémudôkazuuplatnil
zásadu sudcovskej koncentrácie. Súd tak učinil aj s ohľadom na skutočnosť, že ich výsluch by bol
nehospodárny a znamenal by odročenie pojednávania. Okrem uvedeného, aj návrh na výsluch žalobcu

bol uplatnený až na pojednávaní, pričom na pojednávaní nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali neskorý návrh žalobcu na výsluch žalobcu a preto aj voči predmetnému návrhu
uplatnil súd zásadu sudcovskej koncentrácie konania. Rovnako tak pokiaľ ide o návrh na pripojenie
spisov XXXX/XXX/XXXX L. XX B., súd z tých istých dôvodov uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie
konania. Pokiaľ ide o predmetné spisy, súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobca v konaní

nekonkretizoval ktoré konkrétne listiny z predmetných spisov chce navrhnúť ako dôkaz, preto súd
rovnako tento návrh žalobcu na vykonanie dôkazu vyhodnotil ako nekvalifikovaný. Pokiaľ ide o výsluch
subdodávateľov, súd tento návrh na vykonanie dôkazov zároveň zamietol, nakoľko mal za to, že
vykonanie predmetného dôkazu nie je potrebné a to s ohľadom na skutočnosť, že z výpovedi by
jednoznačne nebolo preukázané v akom rozsahu žalobca pre žalovaného práce vykonal (koľko hodín

odpracoval), nakoľko títo subdodávatelia by museli denne pracovať v rovnakom rozsahu a v rovnakom
čase každý deň ako žalobca, čo však žalobca netvrdil, zároveň mal súd za to že podmienkou splatnosti
nároku na zaplatenie ceny prác bol súpis vykonaných hodín podpísaný relevantnou osobou, takže ani
tento dôkaz by uvedený súpis nenahradil. Súd uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie aj voči návrhu
žalovaného na vykonanie listinného dôkazu kde mala byť vzorová komunikácia whats up, nakoľko išlo

o dôkaz, ktorý mohol žalovaný doložiť do spisu kedykoľvek do konania pojednávania.

20. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa
XX.X.XXXX H. R. S. O. XX/XXXX v znení dodatku č. 1 zo dňa XX.X.XXXX. V konaní nebolo sporné,
že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX a faktúru č. XXXXXXXX, ktoré žalovanému

doručil.Vkonanínebolosporné,žepredmetnéfaktúryžalobcovižalovanýnevrátil.Vkonaníbolosporné,
čí žalovaný predmetné faktúry rozporoval. V konaní nebolo sporné, že žalovaný vystavené faktúry
žalobcovi neuhradil. V konaní bolo sporné, či žalobca žalovanému dodal práce a či ich žalovaný prevzal.
Sporný bol celý nárok uplatnený žalobcom žalobou. Sporné bolo, či žalobcovi vznikol nárok na odmenu
za vykonané práce. Sporné bolo, či si žalobca so žalovaným dohodli odmenu za vykonané práce vo

výške XX Q. za všetky práce. Sporné bolo či ide o chybu v písaní a sporné bolo, či bola dohodnutá
cena XX Q. za hodinu práce. V konaní bolo sporné, či bola zmluva uzavretá na podnet žalobcu. Sporné
bolo, či žalovaný oznámil žalobcovi aké práce má vykonať telefonicky, osobne, prostredníctvom správ
na sociálnej sieti. Sporné bolo, či Zmluvu o dielo vyhotovil žalobca alebo žalovaný.

21. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

22.Podľa§491ods.2Občianskehozákonníka,nazáväzkyvznikajúcezozmlúvvzákoneneupravených

treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje
inak..

23. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

24. Podľa § 536 ods. 2 ods.1 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravyurčitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti..

25. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

26. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v

čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

27. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom.

28.Podľa§554ods.6Obchodnéhozákonníka,akotopožiadaktorákoľvekstrana,spíšesaoodovzdaní
predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

29. Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet

diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať
s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa
zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym
vykonaním tejto montáže.

30. Podľa § 151 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

31. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju
zamietol v celom rozsahu. Pokiaľ ide o záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd

mal za to, že ide o obchodno-záväzkovo-právny vzťah a to podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka založený Zmluvou o dielo podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka (vzhľadom na predmet plnenia).

32. V konaní nebolo sporné že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom

bola uzavretá Zmluva o dielo č.XX/XXXX S. XX.XX.XXXX, napriek tomu, že do spisu bola ako posledná
strana zmluvy doložená listina, podľa ktorej mala byť zmluva uzatvorená dňa XX.XX.XXXX. Súd
uvedené vyhodnotil iba ako chybu v písaní, nakoľko tak dodatok č.1 ako aj súhlas so spracovaním
osobných údajov je zo dňa XX.XX.XXXX. Zároveň zmluva o dielo sa týkala obdobia od XX.XX.XXXX
S. XX.XX.XXXX a jej obsah a rovnako podpisy na nej neboli ani žalobcom ani žalovaným rozporované.

Pokiaľ ide o zmluvu o dielo z jej doslovného znenia, a to z čl. II. bod. 2.5 vyplýva, že zmluva bola
uzavretá na podnet zhotoviteľa. Súd mal za to, že nakoľko žalobca zmluvu vlastnoručne podpísal, že
sa s jej obsahom pred podpisom riadne oboznámil. Pokiaľ však ide o návrh zmluvy, napriek tomu, že
žalovaný tvrdil, že ho pripravil žalobca, súd sa s predmetným tvrdením nestotožnil nakoľko z písomného
vyhotovenia zmluvy, ktoré ukázal na pojednávaní žalobca ako aj zo znenia zmluvy, ktoré je nahraté

v registri (je tam náznak žltého loga žalovaného) – s ktorým sa súd oboznámil počas pojednávania je
zrejmé, že cez znenie zmluvy je žlté logo žalovaného. Z uvedeného mal súd za to, že písomné znenie
zmluvy pripravil žalovaný. Medzi stranami sporu bolo sporné dojednanie ohľadom dojednanej ceny –
čl. VI. Zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX a to či bola cena vo výške XX Q. dojednaná ako odplata za
vykonanie celého diela, alebo ako odplata zo hodinu vykonanej práce. V konaní nebolo možné použiť

prvé výkladové pravidlo, nakoľko nebolo preukázané, že úmysel konajúcej osoby žalovaného bol druhej
strane žalobcovi známy, resp. musel byť známy. Súd preto postupoval podľa druhého výkladového
pravidla - § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého v prípadoch, keď prejav vôle nemožno
vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba
v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú

podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Uvedené súd vykladal aj v spojení s
§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ako všeobecného právneho predpisu). Z doslovného znenia
článku VI. a článku VII. zmluvy o dielo vyplýva : zhotoviteľ vykoná dielo uvedené v čl. II. tejto zmluvy
v rozsahu, kvalite a lehotách podľa tejto zmluvy. Predpokladaná cena za objednané dokončovaciestavebné práce a elektroinštalačné práce v termíne od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX je vo výške XX
Q.. Podľa článku VII. platobné podmienky bod X.X zmluvy o dielo úhrada ceny za dielo uvedené v čl.
II. tejto zmluvy bude realizovaná platením za skutočne realizované práce v jednotlivých mesiacoch,

potvrdených objednávateľom v denníku alebo v inom dohodnutom doklade, resp. na základe súpisu
vykonaných hodín schválených povereným pracovníkom objednávateľa alebo nemeckým riadiacim
pracovníkom, ktorý dozerá na realizáciu diela a je pracovníkom spoločnosti, ktorá si objednala práce
od objednávateľa. Súd mal za to, že vzhľadom k tomu, že úhrada ceny za dielo – vykonané práce
bude realizovaná mesačne (platením za skutočne realizované práce v jednotlivých mesiacoch,) na

základe súpisu vykonaných hodín, že uvedené ustanovenie možno vykladať iba tak, že dojednaná cena
uvedená v článku VI. je XX Q. za hodinu a takto by si to vykladala osoba v postavení osoby, ktorej bol
prejav vôle určený. Nakoľko ak by to mala byť odmena za celé dojednané obdobie (od XX.XX.XXXX S.
XX.XX.XXXX), nebol by dojednaný súpis hodín a platenie za práce v jednotlivých mesiacoch. Rovnako
to vylučuje žeby to bola mesačná odmena (v takom prípade by súpis hodín nebol potrebný), či denná
odmena, nakoľko v takom prípade by bol podkladom súpis dní nie hodín. Súd prihliadol podľa § 266

ods. 3 Obchodného zákonníka náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, napr.
na skutočnosť, že práce sa mali uskutočňovať mimo územia SR a teda žalobcovi by vznikli cestovné
náklady, ďalej náklady na ubytovanie a pod., teda žalobca by nešiel vykonávať dojednanú prácu za
odmenu tvrdenú žalovaným t.j. za XX Q. na obdobie od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX nakoľko by nekryli
ani jeho náklady súvisiace s výkonom dojednaných prác.

33. Pokiaľ však ide o nárok žalobcu na zaplatenie odplaty súd ho nemal preukázaný a preto žalobu
zamietol. V konaní nebolo sporné, že žalobca vystavil žalovanému fa č. XXXXXXXX vystavenú dňa
XX.XX.XXXX, splatnú dňa XX.XX.XXXX P. E. X XXX Q. za dokončovacie stavebné práce pri realizácii
interiérov a exteriérov N. X-XX L. M. O. XXXXXXXX C. S. XX.XX.XXXX, splatnú dňa XX.XX.XXXX

P. E. X XXX Q. za dokončovacie stavebné práce pri realizácii interiérov a exteriérov N. X-XX. Pokiaľ
ide o predmetné faktúry, tieto nie sú dôkazom ohľadom skutočne vykonaných prác. Sú len akýmsi
jednostranným právnym úkonom žalobcu bez dôkaznej hodnoty ohľadom skutočne vykonaných prác.
Zároveň sa súd v súvislosti s uvedenými faktúrami stotožnil s námietkou žalovaného, že ide o faktúry za
totožné obdobie X-XX týždeň, pričom k predmetnej faktúre nebol doložený akýkoľvek súpis vykonaných

prác v rozhodnom období nebola doložená ani nijaká objednávka na vykonanie prác. Pokiaľ ide
o objednávky vykonaných prác tieto vôbec neboli preukázané, napriek tomu, že ich existenciu žalovaný
rozporoval. Zároveň ani z predložených faktúr nie je zrejmé, koľko hodín mal v rozhodnom období
žalobca pre žalovaného odrobiť. Súd konštatuje že môže vo veci rozhodnúť len na základe skutkových
tvrdení strán sporu podporených relevantnými dôkazmi, ktoré v tomto prípade pokiaľ ide o skutkové

tvrdenia ako aj dôkazy absentujú – žalobca vôbec neuviedol koľko hodín mal pre žalovaného odpracovať
a nedoložil žiadne relevantné dôkazy. Žalobca teda nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval
koľko hodín mal v rozhodnom období pre žalovaného odpracovať a aký je jeho nárok na odplatu. Podľa
doslovného znenia zmluvy má žalobca ako zhotoviteľ nárok na odplatu za skutočne realizované práce
v jednotlivých mesiacoch potvrdených objednávateľom v denníku alebo v inom dohodnutom doklade,

resp. na základe súpisu vykonaných hodín schválených povereným pracovníkom objednávateľa alebo
nemeckým riadiacim pracovníkom, ktorý dozerá na realizáciu diela a je pracovníkom spoločnosti,
ktorá si objednala práce od objednávateľa. Uvedené doklady (denník ani iný dohodnutý doklad, resp.
súpis vykonaných hodín schválený povereným pracovníkom objednávateľa alebo nemeckým riadiacim
pracovníkom) neboli v konaní preukázané a doložené a preto mal súd za to, že žalobca nepreukázal

skutočný rozsah prác vykonaných pre žalovaného a teda nepreukázal svoj nárok na odplatu. V tejto
súvislosti súd poukazuje na ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, objednávateľ je
povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona
nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Ďalej podľa § 554 ods. 1 Obchodného
zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním

predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. A
podľa § 554 ods. 6 Obchodného zákonníka, ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní
predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany. Na základe uvedených ustanovení mal súd za
to, že doklady (denník ani iný dohodnutý doklad, resp. súpis vykonaných hodín schválený povereným
pracovníkom objednávateľa alebo nemeckým riadiacim pracovníkom) bolo nutné predložiť nielen za

účelom preukázania skutočne vykonaných prác pre žalovaného a teda preukázania existencie nároku
žalobcunazaplateniecenyprácaleajakopodmienkusplatnostipríslušnéhonárokunaodplatu.Nakoľko
až spísaním predmetného dokladu bolo možné práce považovať za vykonané, teda realizované a až od
tohto momentu možno počítať lehoty uvedené v článku VII. bod X.X zmluvy o dielo. Nakoľko predmetnédoklady žalovaný nedoložil, i v prípade ak by preukázal vznik nároku na odplatu, čo však nepreukázal,
nepreukázal splatnosť tejto odplaty – ceny za vykonané práce.

34. Súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o dôkaz predložený žalobcom - elektronická komunikácia na č.l. XX
E. spisu, nie je zrejmé s kým prebehla komunikácia a ani o ktorú veľkú noc, t.j. v ktorom roku ide. Na
druhej strane ak by sa to malo týkať obdobia za ktoré boli práce fakturované, tento dôkaz sám osebe
nepreukazuje v akom rozsahu, koľko hodín mal žalobca pre žalovaného odpracovať a aký nárok na
odplatu mal žalobcovi voči žalovanému vzniknúť.

35. Pokiaľ ide o dôkaz na č.l. XX súdneho spisu doložený žalobcom, súd uvádza, že predmetná
komunikácia je podľa dátumu zo dňa XX.XX.XXXX, a teda je pre toto konanie irelevantná (zmluva o dielo
bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX a fakturácia bola tiež za mesiace roku XXXX), zároveň sám žalobca
uviedol, že sa ho netýka, ale týka sa inej osoby s rovnakým priezviskom, preto aj vzhľadom k uvedenému
tento dôkaz nemá pre toto konanie žiadnu dôkaznú hodnotu.

36. Pokiaľ ide o SMS správy na č.l. XX L. D. O. XX súdneho spisu doložené žalobcom, súd nemal
preukázané medzi akými osobami prebehli uvedené komunikácie a ani v ktorom roku. Zároveň nemal
preukázané ktorej stavby sa predmetné komunikácie týkali. Je na nich uvedený len dátum 5. máj a 7.
máj bez uvedenia roku a telefónne číslo (o ktorom súd nemal preukázané komu patrí), preto súd nemal

uvedenými dôkazmi preukázané žiadne skutočnosti tvrdené žalobcom.

37. Vzhľadom k tomu, že súd nemal nárok žalobcu na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy za
preukázaný, súd v celom rozsahu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Keďže nemal preukázaný nárok na
zaplatenie istiny, nemal preukázaný ani nárok na uplatňované úroky z omeškania a paušálnu náhradu

nákladov a preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou Okresného súdu
Žilina na Krajský súd Banská Bystrica.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.