Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoEk/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206204320
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4206204320.2

Uznesenie

Telefón
Fax
Bankové spojenie
IČO
037/88 401 11

037/88 408 78
ŠP Bratislava XXXXXXXXXX/XXXX
35629738

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Lenky Halmešovej a JUDr. Marty Polyakovej, v exekučnej veci oprávneného:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, E., o vymoženie pohľadávky vo výške 0,00 eura s príslušenstvom a trov konania,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/543/2006-22 zo dňa 18.
decembra 2013, v spojení s opravným uznesením č. k. 6Er/543/2006-101 zo dňa 26. apríla 2023
a v spojení s opravným uznesením č. k. 6Er/543/2006-128 zo dňa 23. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Telefón
Fax
Bankové spojenie
IČO
037/88 401 11

037/88 408 78
ŠP Bratislava XXXXXXXXXX/XXXX
35629738

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami
p o t v r d z u j e.

Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Telefón

Fax
Bankové spojenieIČO
037/88 401 11
037/88 408 78

ŠP Bratislava XXXXXXXXXX/XXXX
35629738

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie v záhlaví uvedeným uznesením vyhlásil exekúciu pod
sp. zn. 6Er/543/2006 vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, exekútorský úrad Šaľa,

P. Pázmáňa 49/3, pod EX 1608/06 za neprípustnú a konanie zastavil. O trovách konania si vymienil
rozhodnúť samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na ustanovenie
§ 103 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok, § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods.
1zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) § 47, § 48 ods. 1, 2 zákona č. 323/1992
Z.z. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“), § 34, § 39, § 54 ods. 1, 2 zákona č.

40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Súd prvej inštancie dňa 24.04.2006 vydal poverenie
na vykonanie exekúcie súdnemu pre súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára. Exekučné konanie
bolo vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 5480/2005, Nz 51222/2005,
spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 29.10.2005.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že exekučný súd je povinný v priebehu celého
exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie konania.
Preskúmaním exekučného titulu zistil, že notárska zápisnica nebola podpísaná osobou povinnou,
pretože v zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, ktorého povinná osoba splnomocnila
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. S poukazom na unesenie Ústavného súdu

SR z 12.05.2011 č. k. IV. ÚS 181/2011-16, dospel k názoru, že notárska zápisnica nezodpovedá
požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa
ktorého exekučným titulom je notárska zápisnica obsahujúca právny záväzok a v ktorej je vyznačená
oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet, čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila. Poukázal aj na skutočnosť, že najdôležitejšou náležitosťou notárskej

zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí
z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom pre nútený výkon povinnosti
v nej uvedenej. Bol toho názoru, že daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení ani na základe
udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Uviedol, že plnomocenstvo udelené E. F.
G. na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté už vo vopred pripravenej formulárovej zmluve,

pričom povinnému tým bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s predmetným
ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až
v budúcnosti), namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. A teda
táto zmluva s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka obsahuje neprijateľnú podmienku s tým, že
úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný. Zároveň poukázal, že predmetným konaním

došlo k porušeniu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Záverom uviedol, že ak neexistuje notárska
zápisnica, ktorá by bola spôsobilým exekučným titulom, exekúcia nie je prípustná, čo je dôvodom pre
zastavenie exekučného konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho

zástupcu,ktorýnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňazrušilavecmuvrátil
na ďalšie konanie. Namietal, že súd svojím postup odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 241
ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 237 písm. f) OSP), súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205
ods. 2 písm. b) OSP), že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods.
2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) OSP), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože

nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). Namietal, že exekučný súd neumožnil účastníkom
exekučného konania (osobitne nie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli
uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam v súvislosti s neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Uviedol, že exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť

upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa
k nej, rovnako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinného. Tvrdil, že
exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/
ESvtomzmysle,čizmluvnápodmienka,podľaktorejjespotrebiteľzastúpenýzaúčelomuznaniadlhu,jepodľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, pretože pri prihliadnutí na
skutočnosť, že spotrebiteľ sa žiadnych práv nevzdáva, pretože plnú moc tretej osobe môže kedykoľvek
odvolať. Oprávnený navrhol, aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru

EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky

vyplývajúcej z tejto zmluvy. 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie
vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom
na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.“ Tiež
oprávnený navrhol, aby súd podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „Má
sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej

neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť,
vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii,
aleboajtak,žetakátopodmienkasaaplikujeajvtedy,akspotrebiteľneoznámilsúdu,žezamýšľauplatniť
jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?“ Súd
prvej inštancie porušil svojím rozhodnutím, vydaným bez zreteľa na zákonné pravidlo obsiahnuté v § 58

ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. rozhodnutím, ktoré v konečnom dôsledku vyvolalo účinok zastavenia
exekučného konania a založilo prekážku veci rozhodnutej bez možnosti ústneho prejednania. Uviedol,
že exekučný súd sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmávanie exekučného titulu a v súvislosti
s uvedeným citoval § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Uviedol, že bol to notár, ktorý pri

výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s
vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Namietal, že zákon o notároch a notárskej činnosti
presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. A preto táto
právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by dochádzalo
k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok.

Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať
o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže
nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa
skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zastával názor, že platná
notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a preto s ňou musí exekučný

súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Oprávnený žiadal, aby súd postupom
podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na začatie konania o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods.
1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V ďalšej časti namietal, exekučný súd konal pri

revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej
rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady
súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Tvrdil, že exekučný súd porušil
princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov, právo na spravodlivý súdny
proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej tvrdil, že súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

uvádza,žeuvedenésplnomocneniepovažujezaneprijateľnúpodmienkupodľa §53ods.1Občianskeho
zákonníka, resp. podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb., a preto ho považuje za neplatné pre rozpor so
zákonom. Tvrdil, že povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému
nevznikli žiadne nové práva a výhody uvedeným splnomocnením, ktorým len povinný preniesol na
tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Tvrdil, že

povinný mohol splnomocnenie v zmysle § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka kedykoľvek
odvolať a vo výkone tohto práva mu nebránila žiadna prekážka, preto takéto vyhodnotenie neprijateľnej
podmienky nemôže odvolateľ akceptovať. Ďalej tvrdil, že splnomocnenie nie je vôbec možné správne
považovať za neprijateľnú podmienku, splnomocnenie nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň
preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných podmienok obsiahnutú v § 53 Občianskeho zákonníka.

Tvrdil, že splnomocnenie v úverovej zmluve je dostatočne určité a zrozumiteľné. Nesúhlasil s názorom,
že povinný predmetné splnomocnenie udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa vopred vzdal
svojho práva, tvrdil, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh a záväzok v čase jeho
vzniku, teda súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh alebo záväzok vzniká. Tvrdil, ženešlo o budúce právo, ale právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný
nemohol platne vzdať s poukazom na § 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že žiadne
z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení splnomocnenia sám dlh uznať vo

forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ďalej tvrdil, že pokiaľ povinný udelil svojmu zástupcovi
splnomocnenie na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil splnomocnenie na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným
zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie
dokedy bude dlh splatený. Nesúhlasil s názorom súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného,

pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech, tvrdil, že zástupca povinného bol na
základe udeleného splnomocnenia oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme
notárskej zápisnice a túto zverenú úlohu si zástupca riadne splnil, čim neprekročil žiadnym spôsobom
udelené splnomocnenie. Ďalej uviedol, že záver súdu, ktorý považoval za rozporné záujmy zástupcu
so záujmami povinného, založil súd na domnienkach, dohadoch a vlastnom presvedčení a tento záver
nevychádza zo zisteného skutkového stavu, pretože v tejto veci nebolo vykonané dokazovanie. Tvrdil,

že súd vôbec neuviedol aký záujem zástupcu bol v rozpore, a s ktorým záujmom povinného. Ďalej tvrdil,
že záver súdu o tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná nielen povinným, ale aj
oprávneným, nie je vecne správny, poukázal na § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a konštatoval,
že v notárskej zápisnici je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a
čas plnenia. Poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššie súdu SR vo veci 3Co/7/2007, ako aj na nález

Ústavného súdu SR 1ÚS 5/2000. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdu, že v zmysle §
44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. môže exekučný súd a bol oprávnený, preskúmať exekučný titul, pokiaľ
už raz o ňom právoplatne rozhodol. Poukazoval, že exekučný súd, keď poveril exekútora, v tomto štádiu
preskúmal exekučný titul, a keďže nezistil žiaden rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo v návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučným titulom, zo zákonom, vydal poverenie.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 243h Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá

pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku.

9. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 12.03.2006
požiadal súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o vykonanie exekúcie voči povinnej. Za exekučný
titul označil notársku zápisnicu č. N 5480/2005, NZ 51222/2005, spísanú notárom JUDr. Ondrejom

Ďuriačom dňa 29.10.2005, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie na
základe splnomocnenia povinnej v zmluve o úvere zo dňa 20.04.2005 uznal jej dlh voči oprávnenému.
Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 24.04.2006.

10. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak osobitný zákon

neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.11. Odvolací súd v danej právnej veci zistil, že návrhy oprávneného na prerušenie exekučného konania
v zmysle § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP z dôvodu podania návrhu na konanie o súlade v odvolaní
definovaných ustanovení právnych predpisov Ústavnému súdu SR a predloženia oprávneným vyššie

uvedenej prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebné ako nedôvodné zamietnuť.
Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej
inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, teda súdom proti rozhodnutiu, ktorého nemožno
podať žiaden opravný prostriedok. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že ustanovenie § 109 ods.

1 písm. c) OSP ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, že požiada
Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho
práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému
návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie
rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje
ustanovenia zákona platnéhovSlovenskej republike,doktoréhobolprenesenýobsahprávnychnoriem

Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho
práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej
kompetencii súdu členskej krajiny (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo
60/2013 zo dňa 13. marca 2013).

12. Posúdenie predmetnej otázky oprávneného a jej vyriešenie však patrí do výlučnej právomoci
vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ
procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP
má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Odvolací súd
s poukazom na uvedené dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania

v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP z dôvodu predloženia oprávneným vyššie uvedenej prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebný ako nedôvodný zamietnuť. Odvolací súd mal za
to, že Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť
iba vtedy, ak to stanový osobitný zákon. Keďže v danom prípade takýto osobitný predpis neexistuje a
Exekučný poriadok výslovne vylučuje prerušenie exekučného konania, odvolací súd návrh oprávneného

ako nedôvodný zamietol. Výnimka z uvedeného pravidla neprerušiteľnosti exekučného konania je
obsiahnutá iba v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd vo vzťahu k návrhu
oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní sa nepreukázala potreba výkladu
komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože táto otázka komunitárneho práva nie je
pre riešenie daného prípadu relevantná.

13. Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b)
OSP z dôvodu podania návrhu Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska o súlade ustanovenia § 44
ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky,
odvolací súd uvádza, že nedospel k záveru o potrebe prerušenia konania z uvedeného dôvodu, nakoľko

uvedené ustanovenie Exekučného poriadku nepovažuje za rozporné s Ústavou SR. V rámci skúmania
podmienok na postup podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP je všeobecný súd oprávnený
posudzovať, či zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Zo strany všeobecného súdu nejde
o prekročenie právomoci (R 70/2007). Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že v posudzovanej veci
súd prvého stupňa neopieral odôvodnenie svojho rozhodnutia o ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, z tohto dôvodu je návrh oprávneného na prerušenie konania v uvedenom znení bezpredmetný
a s konaním nesúvisiaci.

14. Odvolací súd z uvedených dôvodov návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

15. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný
súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia,

je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných
súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v
iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods.1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie
zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu.

16. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

17. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj

základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica, osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu,

vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu
z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z

materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej
osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov
právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli
osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie
je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie

je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú
napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní. Absencia zákonom stanovených
formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou
listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, a ani spôsobilým exekučným titulom v
zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup

exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g), a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie
by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po
vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie
je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny
spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o

prípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

18. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či
splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným
a povinnou dňa 20.04.2005 a ktoré následne prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci za oprávneného

a ktorý uznal dlh v mene povinnej voči oprávnenému na základe tohto splnomocnenia v predmetnej
notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že v tomto smere súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav
veci avyvodil z neho isprávny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, preto sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje na to, že s ohľadom na
množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne

vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností,
ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ustanovenie § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného.
V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením,
v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to

bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu
prvej inštancie o tom, že splnomocnenie, ktoré povinná udelila Mgr. Kušnírovi za účelom uznania jej
dlhu voči oprávnenému, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia v predmetnej
notárskej zápisnici je neplatným právnym úkonom, preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilýmexekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia
plnenia. Súd prvej inštancie, preto správne postupoval v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku, keď predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

21. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnej povinnej nepriznáva voči oprávnenému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Telefón

Fax
Bankové spojenie
IČO
037/88 401 11
037/88 408 78

ŠP Bratislava XXXXXXXXXX/XXXX
35629738

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).