Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200776
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a členov senátu JUDr. Evy Vékonyovej. a Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu:
Obec Pakostov, Pakostov 24, 094 07 , právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova
20, 040 01 Košice, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo životného prostredia SR, Námestie Ľ.
Štúra 1, Bratislava, za účasti Alpine Oil and Gas, s.r.o., Hodžovo nám. 7283/1A, 811 06 Bratislava, ICˇO:
36 702 722, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 7738/2016-9.2, č. 52247/2016(6)
zo dňa 29.09.2016, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 6S/131/2020-330 zo dňa 20. januára 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Sťažovateľ je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov kasačného konania na účet právnej
zástupkyne žalobcu JUDr. Ivety Rajtákovej.
III. Účastníkovi Alpine Oil and Gas, s.r.o., Bratislava sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ,,krajský súd“ alebo „správny súd“)
postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministra životného prostredia SR Číslo: 7738/2016-9.2,

č. 52247/2016(6) zo dňa 29.9.2016, ako aj rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR Číslo
spisu: 5020/2016-7.3, Číslo záznamu: 32017/2016 zo dňa 7.6.2016 a vec vrátil prvostupňovému orgánu
verejnejsprávynaďalšiekonaniezdôvodunesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Onárokunanáhradu
trov konania rozhodol súd podľa § 167 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému
žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
2. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané v konané o priznaní
účastníctva žalobcu v konaní začatom na základe návrhu spoločnosti Alpine Oil and Gas, s. r. o.,

Bratislava, zo dňa 19.04.2016 vo veci predĺženia doby platnosti a zmeny (zmenšenia) prieskumného
územia „Medzilaborce - ropa a horľavý zemný plyn “(ďalej aj „prieskumné územie Medzilaborce “).
Na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky bolo doručené podanie žalobcu, ktorým sa
domáhal priznania postavenia účastníka konania v tomto správnom konaní s poukazom na § 14 ods.
1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správneho poriadku) a § 23 ods. 7 zák. č. 569/2007 Z.
z. o geologických prácach (geologického zákona), pričom svoj nárok na účasť v konaní odôvodnil
tým, že v predmetnom konaní môžu byť dotknuté záujmy obce a jej obyvateľov v oblasti ochrany

životného prostredia. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu číslo spisu: 5020/2016-7.3,
číslo záznamu: 31046/2016 zo dňa 02.06.2016 bolo rozhodnuté o vylúčení žalobcu zo správneho
konania podľa § 14 ods. 1 a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“). Rozklad podaný žalobcom dňa23.06.2016 bol zamietnutý rozhodnutím číslo: 6422/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), záznam č.: 39044/2016
(6) zo dňa 13.07.2016 a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný
konštatoval, že z geologického zákona a ani z iného právneho predpisu nevyplýva, že účastníkom

v konaní o predĺžení doby platnosti a zmene (zmenšenia) prieskumného územia by mal byť aj iný
subjekt ako držiteľ prieskumného územia, na návrh ktorého sa má doba platnosti prieskumného územia
predĺžiť, resp. zmeniť veľkosť prieskumného územia. Ďalej dôvodil tým, že žalobca vo svojich podaniach
nekonkretizoval, na základe akých relevantných skutočností si uplatňuje v danej veci postavenie
účastníka konania. Podľa názoru žalovaného jediným subjektom, ktorý má kvalifikovaný právny vzťah

k prieskumnému územiu Medzilaborce, je držiteľ prieskumného územia a v konaní o predĺžení doby
platnosti a zmene (zmenšenia) prieskumného územia podľa § 23 geologického zákona sa rozhoduje
iba o právach, oprávnených záujmoch a povinnostiach tohto držiteľa prieskumného územia. Osobitná
komisia má za to, že práva a oprávnené záujmy obce nie sú a ani nemôžu byť v konaní v danej veci
dotknuté. Žalobca podľa neho v konaní nepreukázal a nekonkretizoval, aké záujmy obce a jej obyvateľov
mali byť výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného v danej veci dotknuté.

3. V administratívnom konaní vo veci vo veci predĺženia doby platnosti a zmeny (zmenšenia)
prieskumného územia „Medzilaborce prvostupňový správny orgán rozhodnutím cˇ. sp. 5020/2016-7.3,
číslo záznamu 32017/2016 zo dňa 07.06.2016 rozhodol o zmenšení rozlohy a predlžení doby platnosti
prieskumného územia Medzilaborce - ropa a horľavý zemný plyn pre držiteľov prieskumného územia
spoločnosť Alpine Oil and Gas, s.r.o., Societatea Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S.A.,

organizačná zložka Bratislava, JKX Slovakia B.V., organizačná zložka, Bratislava, na vykonávanie
ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov: ropa a horľavý zemny´ plyn v etape
vyhľadávacieho ložiskového prieskumu o 5 rokov, a to do 01.08.2021. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca
podal dňa 01.07.2016 rozklad, po preskúmaní ktorého žalovaný rozhodnutím č. 7738/2016-9.2, č.
52247/2016 (6) zo dňa 29.09.2016 dospel k záveru, že podanie žalobcu nie je možne´ posudzovať ako

rozklad, nakoľko nebolo podane´ účastníkom konania. Poukázal na právoplatné vylúčenie žalobcu z
konania o určení prieskumného územia napadnutým rozhodnutím.
4. V predchádzajúcom súdnom konaní Krajský súd uznesením č. 6S/311/2016 - 271 zo dňa 29.
novembra 2018 konanie zastavil podľa 99 ods. 1 písm. g) SSP, z dôvodu, že žalovaný rozhodnutím
č. 6111/2018-5.3, č. záznamu 27406/2018 zo dňa 25.05.2018 právoplatne rozhodol o zrušení

prieskumného územia Medzilaborce, čím odpadol predmet konania a prestal existovať spôsobilý
predmet súdneho prieskumu. V kasačnom konaní bolo uznesenie o zastavení konania zrušené
uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/10/2019 zo dňa 5. mája 2020, vec bola posúdená, ako
vydaná na základe nesprávneho právneho posúdenia splnenia podmienok na zastavenie konania a
vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie.

5. Správny súd v odôvodnení rozsudku vydaného po vrátení veci na ďalšie konanie pod novou
spisovou značkou 6S/131/2020 skonštatoval, že jeho úlohou bolo preskúmať zákonnosť napadnutého
rozhodnutiažalovaného,akoajprvostupňovéhorozhodnutia,ktorýmibolžalobcavylúčenýzosprávneho
konania vo veci zmeny (zmenšenia) prieskumného územia Medzilaborce podľa § 22 a 23 geologického
zákona. Poukázal na odôvodnenie uznesenia NS SR sp. zn. 4Sžk/10/2019 zo dňa 05.05.2020 vydaného

v tomto súdnom konaní kde najvyšší súd uviedol: „...krajský súd v napadnutom uznesení neprihliadol na
potrebu ochrany práv sťažovateľa (zainteresovanej verejnosti). Zmyslom a cieľom aktívnej legitimácie
zainteresovanej verejnosti na podaní správnej žaloby je ochrana verejného záujmu pri rozhodovaní vo
veciach životného prostredia a nie dosiahnutie konkrétneho prospechu pre nejaký subjekt predstavujúci
zainteresovanú verejnosť. Skutočnosť, či verejný záujem v oblasti životného prostredia porušený bol

alebo nie, nezaniká tým, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného stratí platnosť. Zrušenie
takéhoto rozhodnutia, v prípade jeho rozporu s verejným záujmom, je bez ohľadu na uplynutie doby
jeho platnosti, pre ochranu verejného záujmu zásadné a je zásadné aj pre účinnú realizáciu práv
zainteresovanej verejnosti podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.“
6. Vyhodnotil žalobu ako dôvodnú, podanú podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP. Žaloba bola

založená na námietkach, že žalobca je obcou, do územia ktorej zasahuje „zmenšené prieskumné
územie Medzilaborce“ pričom je povinnosťou obce utvárať a ochraňovať zdravé podmienky a zdravý
spôsob života a práce jej obyvateľov a ochrana životného prostredia, pričom v zmysle čl. 2 ods. 2
Aarhuského dohovoru je zainteresovanou verejnosťou. S poukazom na úpravu geologického zákona
a zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je nesporné,

že na základe predĺženia doby platnosti prieskumného územia a schválenia zmeny prieskumného
územia držiteľ bude vykonávať práce, ktorými budú dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny. Svoju
argumentáciu ďalej opieral aj o čl. 4 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EU z
13.12.2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie(ďalejaj„Smernica“),podľaktoréhoposúdeniupodliehajúprojektyuvedenévpríloheI.,pričomzaradenie
hĺbkových vrtov do prílohy č. II nesporne indikuje prinajmenšom možnosť, že za určitých okolností
takýto projekt môže mať pravdepodobne významný dopad na životné prostredie. Zdôraznil čl. 6 ods.

2 Smernice, ktorý stanovuje rámce účinnej účasti dotknutej verejnosti na rozhodovacích procesoch
zahŕňajúce informovanie verejnosti v skorom štádiu rozhodovacieho procesu v záležitostiach životného
prostredia a poukázal na výklad komunitárneho práva vyplývajúci z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C-531/13 zo dňa 11.02.2015, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že hĺbkové vrty sú činnosťou, pri ktorej nie
je možné vylúčiť pravdepodobný významný vplyv na životné prostredie a nesporne sa týkajú životného

prostredia.
7. V ďalšej časti odôvodnenia (body 67 - 82) poukázal na dôvody skôr vydaného rozhodnutia v obdobnej
veci 6S/211/2016 zo dňa 21.11.2019 vydaného v konaní o žalobe proti rozhodnutiu o nepriznaní
postavenia Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK v konaní vo veci predĺženia platnosti prieskumného
územia „Svidník - ropa a horľavý zemný plyn“. Poukázal na riešenie otázky aplikovateľnosti Aarhuského
dohovoruvnadväznostinazáverrozsudkuNSSRsp.zn.5Sžp/41/2009,vzmyslektoréhojeprenajvyšší

súd nepochybné, že ciele Aarhuského dohovoru sú predovšetkým definované v jeho preambule a ďalej
v čl. 1 Aarhuského dohovoru s podnadpisom „Cieľ“ a zdôraznil, že procesné predpisy je nutné vykladať
s prihliadnutím na dosiahnutie cieľa sledovaného právom na priaznivé životné prostredie. Uviedol, že
konanie o určenie, zmenu (zmenšenie) prieskumného územia ako také, vrátane konania o predĺženie
doby platnosti prieskumného územia, napriek tomu, že v ďalších štádiách bude prípadne zahŕňať aj

možné posudzovanie jeho vplyvov na životné prostredie, je konaním s veľkým potenciálom zásahu do
životného prostredia v každom štádiu a ako také musí byť verejnosti prístupné v akomkoľvek štádiu.
Skutočnosť, že žalobca nebol aktívny v pôvodnom konaní o určení prieskumného územia, ho nijakým
spôsobom nediskvalifikuje z účasti na konaní o jeho zmene (zmenšení) či predĺžení doby platnosti
určeného prieskumného územia. S ohľadom na definovanie verejného záujmu v oblasti životného

prostredia poukazoval na dôvodnosť odklonu od doterajšej praxe, keď bol v súdnom prieskume
(4Sžk/44/2018) akceptovaný záver o odpadnutí dôvodu súdneho prieskumu rozhodnutia o účastníctve
v konaní, ak došlo medzičasom k zrušeniu prieskumného územia.
8. Odôvodnil nekonanie s pôvodne označeným účastníkom JKX Slovania Carpathian B.V, organizačná
zložka Bratislava nakoľko táto spoločnosť bola bez právneho nástupcu vymazaná z obchodného registra

dňa 21.03.2019.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalobcu
9. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) riadne a
včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1písm. f) a g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil
napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v bode 70, 74, 76, 80. -
83 odôvodnenia, keď konajúci súd nesprávne právne interpretoval príslušné ustanovenia geologického
zákona, zákona č. 24/2006 Z. z. a zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj „zákon
č. 543/2002 Z. z.“) keď tvrdil, že konanie o určení prieskumného územia a rovnako konanie o zmene a
predĺžení doby platnosti prieskumného územia sú konaniami vo veciach životného prostredia.

11. Sťažovateľ uviedol, že žalobca svoje domnelé postavenie účastníka v konaniach o určení
prieskumného územia a v konaniach o zmene a predĺžení doby platnosti prieskumného územia
odvodzuje predovšetkým od tej skutočnosti, že v rámci prieskumného územia sa budú realizovať
vrty, ktoré spadajú pod rozsah Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EU z 13.12.2011
o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len

„Smernica EIA“), a preto je podľa názoru žalobcu rozhodnutie o určení, zmene alebo predĺžení doby
platnosti prieskumného územia rozhodnutím, ktorým sa držiteľovi prieskumného územia povoľuje
realizovať vrty. Svoje domnelé postavenie účastníka konania odvíja aj od tej skutočnosti, že v zmysle § 9
ods. 1 písm. g) zákona č. 543/2002 Z. z. sa k určeniu, zmene a predĺženiu doby platnosti prieskumného
územia vyjadruje orgán ochrany prírody.

12. Sťažovateľ tvrdil, že krajský súd nevzal do úvahy jeho argumenty uvedené predovšetkým vo
vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 09.07.2018, na ktoré opätovne odkázal. Poukázal na novelizáciu
prílohy č. 8, bod 1, položka č. 16 zákona č. 24/2006 Z. z., ďalej na § 11 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, 4, 5, § 14
ods. 2, 3, 4, 6, § 23 ods. 3, 4, § 25 ods. 8, 10 geologického zákona, ako aj bod 7 preambuly smernice EIA,
bod 21 preambuly smernice EIA (revidované znenie), čl. 2 ods. 2, čl. 8a ods. 3 smernice EIA (revidované

znenie). S ohľadom na preambulu smernice EIA v bode 21, čl. 2 ods. 2 a čl. 8a ods. 3 smernice
EIA (revidované znenie) je nepochybné, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie je možné
uskutočniť pred povoľovacím konaním, integrovane v rámci povoľovacieho konania, prípadne samotné
posudzovanie môže byť oprávnením, na základe ktorého možno navrhovanú činnosť realizovať.13. Upriamil pozornosť na zákon č. 312/2016 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.01.2017 novelizovaný
zákon č. 24/2006 Z. z., ktorým došlo k zmene prílohy č. 8, bod 1. Ťažobný priemysel, položka č. 16
zákona č. 24/2006 Z. z., kde bola ustanovená nová povinnosť, a síce, že vrty (nie len ťažobné) s

prahovou hodnotou od 600 m podliehajú zisťovaciemu konaniu.
14. Sťažovateľ uviedol, že výsledkom konania o určení prieskumného územia (konanie o zmene,
predĺžení doby platnosti alebo zrušení prieskumného územia) nie je akési „povolenie“ pre
uskutočňovanie vrtných prác alebo iných geologických prác, nakoľko tieto sa môžu vykonávať aj
bez takéhoto rozhodnutia o určení prieskumného územia. Prieskumným územím sa len stanovujú

hranice, účelom ktorých je vylúčenie stretov záujmov s inými držiteľmi prieskumných území, chránených
ložiskových území, prípadne následne určených dobývacích priestorov. Určovanie prieskumných území
nie je povoľovacím konaním, ktorému by mal predchádzať postup podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v
znení jeho prílohy č. 8, pretože určením prieskumného územia sa nepovoľujú jednotlivé činnosti, iba sa
stanovuje veľkosť prieskumného územia.
15. V rámci projektu geologickej úlohy a jeho zmien sa v určenom prieskumnom území, ale aj v

rámci iných prieskumných území, napr. Snina, Svidník, predpokladalo uskutočnenie prieskumného
geologického vrtu „SMILNO - Pracovisko prieskumného vrtu AOG - Krivá Oľha-1“, v k. ú. N. T.. Zámer
realizácie vrtu bol na základe zákona č. 312/2016 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.01.2017
novelizovaný zákon č. 24/2006 Z. z., predložený Okresnému úradu Medzilaborce, odboru starostlivosti
o životné prostredie za účelom posúdenia podľa zákona č. 24/2006 Z. z., výsledkom ktorého bolo

rozhodnutie č. OÚ-ML-OSZP/2018/000030-207/PB zo dňa 08.03.2018, že navrhovaná činnosť sa bude
posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
16. Ďalej argumentoval, že prieskumným územím sa len stanovujú hranice, účelom ktorých je vylúčenie
stretov záujmov s inými držiteľmi prieskumných území, chránených ložiskových území, prípadne
následne určených dobývacích priestorov. Realizácia geologických prác držiteľom prieskumného

územia v rámci určeného prieskumného územia nesmie byť v rozpore s osobitnými právnymi predpismi
starostlivosti o životné prostredie. Uvedené je ďalším dôvodom, pre ktoré nemožno rozhodovanie o
určení prieskumného územia považovať za povolenie, na základe ktorého možno realizovať geologické
práce vrátane vrtných prác.
17. Rovnako sa nestotožnil so závermi krajského súdu v zmysle bodu 81. o tom, že určenie

prieskumného územia zahŕňa oprávnenie pre držiteľa prieskumného územia vykonávať konkrétne
geologické práce, nakoľko určením hranice prieskumného územia sa stanovujú len hranice
prieskumného územia pre vylúčenie stretov záujmov s inými držiteľmi prieskumných území, chránených
ložiskových území prípadne následne určených dobývacích priestorov.
18. Sťažovateľ taktiež nesúhlasil so záverom krajského súdu, uvedenými najmä v bodoch 81 a 82, že ide

o obdobný prípad ako sp. zn. 5Sžp/41/2009, kde zo strany žalovaného nebolo rozporované, že konanie
o udelenie výnimky z druhovej ochrany nie je konaním vo veciach životného prostredia. V konaní bola
sporná otázka, či verejnosť majúca záujem participovať v konaniach týkajúcich sa životného prostredia
má zabezpečené práva v rozsahu ako ich garantuje Aarhuský dohovor, a teda či postavenie zúčastnenej
osoby podľa § 15a správneho poriadku v konaniach podľa zákona č. 543/2002 Z. z. zabezpečí

zainteresovanej verejnosti oprávnenia v rozsahu stanovenom dohovorom. V prejednávanom prípade ide
o konania, v ktorom sa určujú alebo menia hranice alebo predlžuje doba platnosti takto určených hraníc,
a to z dôvodu vylúčenia stretov záujmov s inými držiteľmi prieskumných území, chránených ložiskových
území, prípadne následne určených dobývacích priestorov. Sťažovateľ dal do pozornosti, že geologické
práce musia byť realizované v súlade so zložkovými predpismi na úseku ochrany životného prostredia,

t. j. ak to osobitné právne predpisy vyžadujú, pred realizáciou tých ktorých geologických prác musia
držitelia prieskumných území požiadať o vydanie rozhodnutia (výnimky, súhlasy a i.).
19. Vo vzťahu k záverom uvedeným v bodu 81. rozsudku sťažovateľ s poukazom na osobitnú časť
dôvodovej správy k zákonu č. 543/2002 Z. z. uviedol, že vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona č.
543/2009 Z. z. vyžadované aj v predmetnom konaní podľa geologického zákona sa vydáva výlučne z

dôvodu upozornenia na lokality a druhy významné z hľadiska ochrany životného prostredia nachádzajúc
sa v prieskumnom území.
20. Zároveň namietal nesprávnosť rozsudku krajského súdu z dôvodov v zmysle §440 ods. 1 písm. f)
SSP pre porušenie práva na odôvodnenie rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, keď krajský súd len v prevažnej miere citoval právne závery rozsudku NS SR sp.

zn. 5Sžp/41/2009, bez zohľadnenia veľkého množstva argumentov, ktoré žalovaný uviedol vo vyjadrení
k žalobe a najmä v doplňujúcom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.07.2018.
21. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na predchádzajúci priebeh súdneho konania
(zastavenie konania uznesením 6S/311/2016 - 271 zo dňa 29.11.2018 a zrušenie tohto rozhodnutiauznesením NS SR sp. zn. 4Sžk/10/2019 zo dňa 05.05.2020). Poukázala na vecne súvisiace resp.
obdobné konanie kde NSS SR, ktorý svojim rozsudkom 1Sžk/20/2020 zo dňa 16.02.2022 zamietol
kasačnú sťažnosť žalovaného v konaní o vylúčení žalobcu (LOZ VLK), zo správneho konania vo

veci predĺženia platnosti prieskumného územia „Svidník - ropa a horľavý zemný plyn“. Poukázal
na konštatovanie v bode 60. tohto rozsudku ohľadne jednotného vyriešenia otázky účastníctva
žalobcu s poukazom napr. na rozhodnutie NSS SR 1Sžk/24/2019, z ktorého odcitoval relevantnú
časť. Poukázal na obdobnosť kasačných dôvodov v prejednávanej veci, vo veci 1Sžk/20/2020 a
vo veci 1Sžk/24/2019 ako aj v ďalších kasačných konaniach týkajúcich sa sporného účastníctva,

jednak Lesoochranárskeho združenia VLK a jednak Obce Pakostov, v konaniach o zmene územia
podľa geologického zákona, pričom citované rozhodnutia vo veci 4Sžk/9/2019 zo dňa 05.05.2020 a
4Sžk/10/2019 zo dňa 05.05.2020 sa týkali práve žalobkyne. Považuje teda zrejmé že najvyšší súd
neidentifikoval rozdiel medzi postavením žalobkyne a občianskych združení a vo veci účastníctva v
konaní o predĺžení platnosti prieskumných území. Ani žalovaný vo vzťahu k tejto otázke nevyjadril žiadne
námietky, jeho nespokojnosť je jednoznačne zameraná na postavenie zainteresovanej verejnosti ako

účastníčky konania o predĺženie platnosti prieskumného územia.
III. Konanie pred kasačným súdom
22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), deň

vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s §
452 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
23. Predmetom kasačného prieskumu bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/131/2020-330
zo dňa 20. januára 2020, ktorým bolo zrušené napadnuté rozhodnutie žalovaného, Ministra životného

prostredia SR číslo: 7738/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), Záznam č.: 39046/2016 (6) zo dňa 13.07.2016, ako
aj rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR Číslo spisu: 5021/2016-7.3, č. 52247/2016/6 zo dňa
29.09.2016 a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
24. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 29.09.2016 Minister životného prostredia podľa § 61 ods.
2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej geologickej správy č. 5020/2016-7.3, 31046/2016 zo dňa
12.06.2016, ktorým Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej geologickej
správy podľa § 14 ods. 1, § 46 a § 47 správneho poriadku vylúčilo Obec Pakostov zo správneho konania
vo veci predĺženia doby platnosti a zmeny (zmenšenia) prieskumného územia „Medzilaborce - ropa a

horľavý zemný plyn“ začatého na základe návrhu spoločnosti Alpine Oil and Gas, s.r.o., Bratislava, podľa
§ 22 a § 23 geologického zákona a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo.
25. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že po začatí správneho konania
vo predĺženia doby platnosti a zmeny (zmenšenia) predmetného prieskumného územia bolo dňa
30.05.2016 na Ministerstvo životného prostredia SR doručené podanie žalobcu, ktorým sa domáhal

postavenia účastníka konania v správnom konaní s poukazom na § 14 ods. 1 Správneho poriadku a §
23 ods. 7 geologického zákona pričom svoj nárok na účasť v konaní odôvodnil tým, že v predmetnom
konaní môžu byť dotknuté záujmy obce ako aj jej obyvateľov.
26. Ministerstvo rozhodnutím č. 5020/2016-7.3, č. z. 31046/2016 zo dňa 2. júna 2016 vylúčilo podľa §
14 ods. 1 a § 46 a § 47 Správneho poriadku žiadateľa zo správneho konania, nakoľko z geologického

zákona ani z iného právneho predpisu nevyplýva, že účastníkom v konaní o predĺžení doby platnosti
a zmene (zmenšenia) prieskumného územia by mal byť aj iný subjekt ako držiteľ prieskumného
územia, na návrh ktorého sa má doba platnosti prieskumného územia predĺžiť a prieskumné územie
zmeniť. Geologický zákon priznáva obciam postavenie účastníka konania len v prípade konania vo veci
určenia prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov. Okrem toho kataster obce Pakostov

sa nachádza mimo hraníc prieskumného územia Medzilaborce a navrhovateľ nijakým spôsobom
nekonkretizoval záujmy obce ani ďalšie skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať alebo preukazovať
účasť Obce Pakostov v predmetnom konaní. Žalobca následne podal rozklad, v ktorom namietal že z
ustanovenia §4 ods. 3 písm. h) o obecnom zriadení vyplýva obci povinnosť chrániť zdravé podmienky
a zdravý spôsob života a práve obyvateľov a chrániť životné prostredie. Procesné postavenie Obce

Pakostov vyplýva jednak z čl. 9 Aarhuského dohovoru ako aj § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Rozkladu
podanému žalobcom žalovaný nevyhovel.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
27. Za relevantné právne prepisy treba v prejednávanej veci považovať predovšetkým nasledovné:Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí životným prostredím je všetko, čo
vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho
vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.

Podľa ustanovenia § 9 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí ochrana životného prostredia zahŕňa
činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu, alebo poškodzovaniu životného prostredia, alebo sa toto
znečisťovanie, alebo poškodzovanie jeho jednotlivých zložiek, alebo konkrétnych ekosystémov a ich
vzájomných väzieb, ako aj ochranu životného prostredia ako celku.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 geologického zákona geologické práce sú geologický výskum a geologický

prieskum.
Podľa článku 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru „verejnosť“ znamená jednu alebo viac fyzických osôb
alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou, ich združenia,
organizácie alebo skupiny.
Podľa článku 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je
alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa

o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu
životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa
o rozhodovací proces.
V zmysle čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru:
„Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti

a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,
b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne
konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo
iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a
procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v

prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3,
iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru.
O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s
požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup k
spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru.

Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku
2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také,
ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b). Ustanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť
predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho
preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.

V zmysle čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru naviac, bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania
uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej
vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu
konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,
ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

28. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, a
to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými
v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté súdne rozhodnutie

odkazovalo aj na rozhodovanie v obdobných, vecne súvisiacich konaniach, oboznámil sa aj s ich
obsahom.
29. V prejednávanej veci bol správnym súdom preskúmavaný postup orgánov verejnej správy v konaní
podľa geologického zákona o predĺženie doby platnosti a zmeny (zmenšenia) prieskumného územia
„Medzilaborce“, na ktorom boli povolené prieskumné vrty týkajúce sa nerastných surovín ropa a horľavý

zemný plyn, na základe návrhu spoločnosti Alpine Oil and Gas s.r.o. Bratislava. Obdobné konania boli
vedené v súvislosti s predĺžením doby platnosti a zmeny prieskumných území „Medzilaborce“, „Snina“
a „Svidník“. V jednotlivých konaniach sa domáhali priznania postavenia účastníka správneho konania
Lesoochranárske zoskupenie VLK zastúpené JUDr. Ivetou Rajtákovou na základe čl. 9 Aarhuského
dohovoru a Obec Pakostov, zastúpená tou istou právnou zástupkyňou na základe §4 ods. 3 písm. h) o

obecnom zriadení (povinnosť obce chrániť zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práva obyvateľov
a chrániť životné prostredie) v spojení s čl. 9 Aarhuského dohovoru ako aj § 14 ods. 1 Správneho
poriadku. Vo všetkých konaniach rozhodoval o žalobách ako miestne príslušný Krajský súd (neskôr
Správny súd) v Bratislave.30. V konaní krajského súdu začatom pod sp. zn. 6S/210/2016, žalobca Lesoochranárske zoskupenie
VLK, napadnuté rozhodnutie č. 6422/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), záznam č. 39045/2016(1) zo dňa
13.07.2016, prieskumné územie „Snina“, krajský súd uznesením zo dňa 11.04.2019 zastavil konanie

podľa § 99 ods. 1 písm. g) SSP, v kasačnom konaní bolo uznesenie zrušené uznesením NS SR
1Sžk/24/2019 zo dňa 27.10.2022 a vec bola krajskému sudu vrátená na ďalšie konanie s odôvodnením
odkazujúcim na rozhodnutie v NS SR v obdobnej veci žalobcu LOZ VLK sp. zn. 1Sžk/51/2018 zo
dňa 22.09.2020, dopĺňajúc argumentáciu poukazom na nález ÚS SR z 28.02.2017 sp. zn. III. ÚS
875/2016-41 ohľadne zavedenia inštitútu zainteresovanej verejnosti do právnej úpravy zák. č. 162/2015.

31. V konaní krajského súdu začatom pod sp. zn. 6S/211/2016, žalobca Lesoochranárske zoskupenie
VLK, napadnuté rozhodnutie č. 6422/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), záznam č. 39046/2016(6) zo dňa
13.07.2016, prieskumné územie „Svidník“, bolo rozsudkom zo dňa 21.11.2019 napadnuté rozhodnutie
zrušené a vec vrátená správnemu orgánu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie v otázke
účastníctva žalobcu v konaní, predovšetkým s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžp/41/2009 a
1Sžk/17/2017.Kasačnásťažnosťžalovanéhoprotirozsudkukrajskéhosúdubolazamietnutározsudkom

NSS SR sp. zn. 1Sžk/20/2020 zo dňa 16.02.2020 s potvrdením správnosti právneho názoru o
účastníctve v konaní na základe úpravy Aarhuského dohovoru.
32. V konaní krajského súdu začatom pod sp. zn. 1S/206/2016, žalobca Obec Pakostov, napadnuté
rozhodnutie č. 6422/2016-9.2 (14/2016 rozkl.), záznam č. 39045/2016 (6) zo dňa 13.07.2016,
prieskumné územie „Snina“, bolo uznesenie krajského súdu o zastavení konania pre odpadnutie

predmetu súdneho prieskumu zo dňa 11.07.2018 zrušené a vrátené na ďalšie konanie uznesením NS
SR 1Sžk/51/2018 zo dňa 22.09.2020 pre nesprávne právne posúdenia dôvodu zastavenia konania.
V novom konaní bol vydaný rozsudok krajského súdu 1S/242/2020 - 314 zo dňa 13.januára 2022, o
zamietnutí žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie, v kasačnom konaní zrušený a vrátený na ďalšie
konanie rozsudkom NSS SR sp. zn. 4Svk/27/2022 zo dňa 25.09.2024 pre nerešpektovanie záveru

kasačného súdu, ktorý v predchádzajúcom konaní uložil správnemu súdu skúmať aktívnu legitimáciu v
zmysle § 14 správneho poriadku v spojení s geologickým zákonom.
33. V konaní krajského súdu začatom pod. sp. zn. 6S/311/2016, žalobca Obec Pakostov, napadnuté
rozhodnutie č. 7738/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), záznam č. 52247/2016(6) zo dňa 29.09.2016,
prieskumné územie „Medzilaborce“, správny súd uznesením zo dňa 29.11.2018 zastavil konanie pre

odpadnutie predmetu súdneho prieskumu, uznesenie krajského súdu bolo v kasačnom konaní zrušené
a vrátené na ďalšie konanie uznesením NS SR 4Sžk/10/2019 zo dňa 05.05.2020 s uložením povinnosti
vysporiadať sa so záujmom na ochrane prírody bez ohľadu na zánik rozhodnutia o prieskumnom území.
Vkonanípodnovouspisovouznačkou6S/131/2020boldňa20.01.2022vydanýrozsudokpreskúmavaný
v tomto konaní, odôvodnený s odkazom na aplikovateľnosť záverov rozsudku 6S/6/2021 zo dňa

24.06.2021, založeného na závere o aplikovateľnosťou Aarhuského dohovoru na účastníctvo žalobcu
v tomto druhu konania podľa geologického zákona.
34. V konaní krajského súdu začatom pod sp. zn. 6S/313/2016, žalobca Obec Pakostov, napadnuté
rozhodnutie č. 7738/2016-9.2 č. 52250/2016 (6) zo dňa 29.09.2016, prieskumné územie „Snina“, krajský
súd uznesením zo dňa 29.11.2018 zastavil konanie pre odpadnutie predmetu súdneho prieskumu, v

kasačnom konaní bolo uznesenie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie uznesením 4Sžk/9/2019 zo
dňa 05.05.2020 na základe nesprávneho právneho posúdenia dôvodnosti zastavenia konania.
35. V konaní krajského súdu začatom pod sp. zn. 1S/212/2016, žalobca Obec Pakostov, napadnuté
rozhodnutie č. 6422/2016-9.2 (14/2016 rozkl.), záznam č. 39044/2016 (6) zo dňa 13.07.2016,
prieskumné územie „Medzilaborce“, krajský súd uznesením z 11.07.2018 zastavil konanie pre

odpadnutie predmetu konania, kasačná sťažnosť bola zamietnutá uznesením 4Sžk/44/2018 zo dňa
05.03.2019 - kasačný súd akceptoval odpadnutie zánik povolenia na geologické práce ako odpadnutie
dôvodu pre ďalšie vedenie konania.
36. V konaní krajského súdu začatom pod sp. zn. 6S/207/2016, žalobca Lesoochranárske zoskupenie
VLK, napadnuté rozhodnutie č. 6422/2016-9.2 (14/2016- rozkl.), záznam č. 39044/2016 (2) zo dňa

13.07.2016, prieskumné územie „Medzilaborce“, krajský súd uznesením zo dňa 04.04.2016 zastavil
konanie pre odpadnutie dôvodu súdneho prieskumu, v kasačnom konaní bolo uznesenie zrušené
a vrátené uznesením 5Sžk/21/2019 zo dňa 16.12.2020 na ďalšie konania z dôvodu nesprávneho
posúdenia dôvodov na zastavenie konania.
V konaní pod novou spisovou značkou 6S/6/2021 bol dňa 24.06.2021 vyhlásený rozsudok vyhovujúci

žalobe, založený na aplikácii záverov rozsudku 6S/211/2016 zo dňa 21.11.2019 prioritne sa
zaoberajúceho aplikovateľnosťou Aarhuského dohovoru na inštitút účastníctva v konaní podľa
geologického zákona. Správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové a vrátilna ďalšie konanie. Podľa vedomosti kasačného súdu ani ku dňu rozhodovania vo veci 3Svk/32/2022 vo
veci nebola podaná kasačná sťažnosť.
37. V súvislosti s prejednávanou vecou treba zhrnúť, že (podľa vedomosti kasačného súdu) v siedmich

administratívnych konaniach vedených podľa geologického zákona vo veci predĺženia platnosti a zmeny
(zmenšenie plochy) prieskumného územia (zjednodušene pre účely tohto konania označované ako
„Medzilaborce“, „Snina“ a „Svidník“), sa subjekty Lesoochranárske zoskupenie VLK a obec Pakostov
domáhali postavenia účastníka v správnom konaní jednak vzhľadom na právnu úpravu § 14 správneho
poriadku a jednak na úpravu čl. 9 Aarhuského dohovoru s poukazom na judikatúru súdov v otázke

účastníctva a aplikovateľnosti Aarhuského dohovoru, vrátane judikatúry SD EÚ.
38. V prvom kole rozhodovania krajského súdu boli až na jednu výnimku konania o žalobách
proti rozhodnutiu o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania zastavované, vzhľadom na
preukázanie skutočnosti, že jednotlivé povolenia zanikli, čím podľa krajského súdu zanikol aj predmet
súdneho prieskumu, odpadli dôvody na vedenie konania o podaných žalobách. Tieto rozhodnutia boli
(s výnimkou uznesenia NSS SR 4Sžk/44/2018 zo dňa 05.03.2019) zrušené s vrátením veci na ďalšie

konanie, vzhľadom na potrebu hmotnoprávne sa vysporiadať s právom na účasť v administratívnom
konaní vzhľadom na úpravu správneho poriadku, Aarhuského dohovoru a na princíp subsidiarity
správneho súdnictva.
39. V právnych záveroch kasačného súdu vo vyššie uvedených konaniach boli vymedzené požiadavky
na rozsah a kvalitu vyhodnotenia otázky účastníctva žalobcov, tak LOZ VLK ako aj Obec Pakostov,

v konaní o predĺžení platnosti povolení na geologické práce a zmeny hraníc dotknutého územia.
Prieskum rozhodnutí v takto naznačenom rozsahu bol vykonaný v jednotlivých súdnych konaniach
rozsudkom krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/211/2016 zo dňa 21.11.2019 argumentujúcim (v
zmysle § 140 SSP) aj poukazom na rozhodnutia NS SR 5Sžp/41/2009 a 1Sžk/17/2017, pričom kasačná
sťažnosť žalovaného proti tomuto rozsudku krajského súdu bola zamietnutá rozsudkom NSS SR sp. zn.

1Sžk/20/2020 zo dňa 16.02.2020 s potvrdením správnosti právneho názoru o účastníctve v konaní podľa
Aarhuského dohovoru. Rovnako sa vecou zaoberal aj rozsudok 6S/6/2021 zo dňa 24.06.2021 založený
na aplikácii záverov rozsudku 6S/211/2016 zo dňa 21.11.2019, zaoberajúceho sa aplikovateľnosťou
Aarhuského dohovoru na inštitút účastníctva v konaní, ktorým Správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného aj prvostupňové a vrátil na ďalšie konanie.

40. Pokiaľ sa týka zmieňovaného rozsudku 6S/211/2016 a nadväzujúceho rozsudku 1Sžk/20/2020 zo
dňa16.02.2022,kasačnýsúdpoukazujenabod60rozsudkukasačnéhosúdukdetentoskonštatoval,že:
„ Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že otázka účastníctva žalobcu
v správnom súdnom konaní vo veci predĺženia doby platnosti prieskumného územia (s čím priamo
súvisí aj s účastníctvo žalobcu ako občianskeho združenia zameraného na ochranu životného prostredia

v správnom konaní) bola jednotne vyriešená v prospech žalobcu. .... V tejto súvislosti kasačný súd
poukazuje aj na rozhodnutia v obdobných veciach, ktoré boli predmetom konania pred kasačným súdom
sp. zn. 4Sžk/39/2018 z 13.11.2019, sp. zn. 4Sžk/9/2019 z 5.5.2020, sp. zn. 4Sžk/10/2019 z 5.5.2020,
resp. sp. zn. 8Sžk/21/2019 zo 16.1.2020 a 8Sžk/36/2018 z 28.11.2019, v ktorých súd za obdobného
skutkového stavu dospel k rovnakým právnym záverom.“

41. Krajský súd v preskúmavanom rozsudku 6S/131/2020 - 330 zo dňa 20.01.2022 počínajúc
bodom 67 prevzal právnu argumentáciu ohľadne účastníctva zainteresovanej verejnosti v konaniach
podľa § 22 a 23 geologického zákona, ako plne aplikovateľnú na prejednávanú vec, pričom s
odôvodnením a vysloveným právnym názorom sa stotožňuje. Následne prevzal do bodov 67 - 82
svojho rozsudku odôvodnenie obsiahnuté v bodoch 59 - 77 rozsudku 6S6/2021 zo dňa 24.06.2021. Za

zásadné vyjadrenie právneho názoru súdu k otázke aplikovateľnosti Aarhuského dohovoru na priznanie
postavenia účastníka predmetného správneho konania žalobcovi považuje kasačný súd vyhodnotenie
uvedené v bode 70. rozsudku 6S/131/2020 zo dňa 20.01.2022, kde správny súd uvádza: „ Tak ako v
konaní sp. zn. 5Sžp/41/2009 aj v prejednávanej veci žalovaný argumentuje podobne. Žalovaný cituje čl.
9 ods. 2 Aarhuského dohovoru a uvádza, že uvedené ustanovenia sú plne zakotvené a rešpektované

v zákone č. 24/2006 Z. z. a je to práve tento zákon, ktorý je nutné považovať za vnútroštátnu úpravu,
ktorá zabezpečuje práva podľa uvedeného článku. Tvrdí pritom, že nijakým spôsobom nevylučuje účasť
žalobcu v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čo je v stave a v čase keď bude zrejmé,
čo bude predmetom posudzovania. Inými slovami, žalovaný v danom prípade zúžil práva žalobcu podľa
čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru na účasť v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa

zákona č. 24/2006 Z. z. Takýto výklad Aarhuského dohovoru považuje správny súd za nesprávny.“
42. Kasačný sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP
a porušenie práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§440 ods. 1 písm. f) SSP).43. Pokiaľ sa týka správnosti vykonaného právneho posúdenia charakteru povoľovanej (predlžovanej)
činnosti a účastníctva osôb odlišných od účastníkov stanovených geologickým zákonom, kasačný súd
konštatuje, že v prejednávanej veci si správny súd osvojil všeobecne akceptované závery, vyslovené

vo vecne súvisiacich rozhodnutiach, predovšetkým 6S/6/2021 zo dňa 21.11.2019 (následne potvrdené
rozhodnutím kasačného súdu 1Sžk/20/2020 zo dňa 16.02.2022) a 6S/211/2016, zo dňa 24.06.2021.
Nemožno prehliadať, že aj keď rozsudok vo veci 6S/131/2020 nebol vydaný s výslovným uvedením
postupu v zmysle § 140 SSP, je evidentné, že vzhľadom na charakter žalobcu a druh preskúmavaného
rozhodnutia vydaného v rovnakom druhu správneho konania, bol vydaný s poukazom na právoplatné

rozsudky 6S/6/2021 a 6S/211/2021 ktorých odôvodnenie obsahuje komplexné vysporiadanie sa s
rovnakou právnou problematikou. Len pre úplnosť treba uviesť, že správny súd ale ani kasačný súd
nepovažoval za relevantné, že v prípade žalobcu v konaní 6S/131/2020 sa jednalo o odlišný subjekt
od žalobcu v konaní 6S/131/2020. Naviac kasačný súd pripomína, že kasačný sťažovateľ nespochybnil
zákonnosť použitého postupu.
44. Uvedené má zásadný význam aj vo vzťahu ku kasačnému dôvodu uplatnenému podľa §440

ods. 1 písm. f) s poukazom na nevysporiadanie sa so všetkou argumentáciou prezentovanou z jeho
strany v súdnom konaní a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Zároveň nemožno prehliadnuť,
že správnosť záverov obsiahnutých v rozsudku 6S/211/2021 bola na základe kasačnej sťažnosti
žalovaného podrobená kasačnému prieskumu v konaní 1Sžk/1/2020 so záverom o zamietnutí kasačnej
sťažnosti. Čo sa týka rozsudku 6S/6/2021, ktorým boli rozhodnutia príslušných orgánov zrušené a

vrátené na ďalšie konanie, kasačný súd pripomína, že žalovaný tento rozsudok nenapadol kasačnou
sťažnosťou.
45. Len pre úplnosť kasačný súd uvádza, že v preskúmavanej veci je žalobcom Obec Pakostov, ako
jednotka územnej samosprávy, zatiaľ čo v rozsudkoch na ktoré rozsudok odkazuje je žalobcom LOZ
VLK ako občianske združenie, majúce v zmysle § 42 SSP v spojení s ust. čl. 2 ods. 5 Aarhuského

dohovoru štatút zainteresovanej verejnosti. Z rozhodovacej činnosti súdov, identifikovanej v bodoch 33
- 36 tohto rozsudku vyplýva, že rovnako ako v prejednávanej veci ani v konaniach pôvodne vedených
pod sp. zn. 1S/206/2016, 6S/313/2016, 1S/2012/2016 správne súdy nevyslovili pochybnosť o tom, že
by žalobcovi Obec Pakostov neprináležalo postavenie zainteresovanej verejnosti. V každom prípade
je však rozhodujúce, že žalovaný v rámci kasačnej sťažnosti záver o implicitnom priznaní takéhoto

postavenia žalobcovi nespochybňoval.
46. V súvislosti s vykonávaným kasačným prieskumom bolo zistené, že účastník správneho
a predchádzajúceho súdneho konania Societatea Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ“ S.A.
organizačná zložka Bratislava, IČO 44 465 734 zanikla na základe dobrovoľného výmazu z obchodného
registra dňa 29.01.2022 (po vyhlásení napadnutého rozsudku), preto tohto účastníka v záhlaví rozsudku

neuvádzal.
V. Záver
47. Najvyšší správny súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti
napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po
oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil

od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku, obsahujúcom odkaz na rozhodnutie v obdobnej veci, pričom zreprodukoval všetky právne
závery relevantné pre vysporiadanie sa s prejednávanou vecou, ktoré považoval za vecne správne a
dostatočné a preto sa s nimi stotožnil. Dôvodnosť a zákonnosť takéhoto spôsobu odôvodnenia rozsudku
krajského súdu nebol v kasačnej sťažnosti ani len spochybňovaná. Najvyšší správny súd sa preto s

napadnutýmrozsudkomstotožňujevcelomrozsahustým,žeprávneposúdenievecivykonanékrajským
súdom vyhodnotil ako zákonné a správne. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti nie je
možné vyhodnotiť ako opodstatnené a neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z
uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa ust. § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
48. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd SR tak, že procesne úspešnému

žalobcovi priznal úplnú náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP), účastníkovi Alpine Oil and
Gas s.r.o. Bratislava nárok na náhradu trov konania nepriznal, lebo nebolo preukázané, že by mu v
súvislosti s kasačným konaním vznikli trovy v zmysle ust. §169 SSP. O výške priznanej náhrady trov
kasačného konania rozhodne v zmysle § 175 ods. 2 SSP Krajský súd v Bratislave po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR jednohlasne (§ 147 ods. 2 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.