Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dominika Horváthová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/69/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215200264
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2215200264.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň:
JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910
739, so sídlom Plátennícka 19013/2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C.
D. E. XX, zastúpenému advokátkou: JUDr. Zuzana Takácsová, so sídlom Bratislavská 918, Dunajská
Streda, o zaplatenie 7.831,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 7C/24/2015-349 zo dňa 17.4.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu v časti o zaplatenie 7.611,78
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 7.611,78 eur od 26.02.2013 do
zaplatenia. Výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
94,38 %.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust., § 3 písm. c) bod 5., 6. a 10., § 47 ods.
1, § 76 ods. 8, § 82 ods. 1 písm. a), § 82 ods. 2 a 3 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1 až 4, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 zák. č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., § 19 ods.
1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 60, § 470 ods.
1, § 262 ods. 1 a 2, § 251, § 255 ods. 1 a § 396 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci mal súd prvej inštancie
za preukázané, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti so súp. č. XX, vedenej
Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na LV č. XXX, pre obec C. D. E., k.ú.
C. D. E.. Predmetná nehnuteľnosť je odberným miestom dodávky plynu prejednávanej veci. Zmluva
o dodávke plynu, ktorú mal žalovaný uzatvorenú so spoločnosťou SPP, a.s., bola ukončená ku dňu
23.07.2012, pričom dodávateľ plynu ku dňu ukončenia zmluvy vychádzal zo stavu spotreby zemného
plynu nahlásenej žalovaným ako odberateľom (samoodpočet), a to zo stavu 14.312 m3. Zo strany
žalobcu bol vykonaný dňa 26.07.2012 pokus o zistenie stavu spotreby zemného plynu evidovaného na
plynomeri, avšak podľa tvrdení žalobcu tento pokus bol neúspešný, keďže meradlo sa nachádzalo v
uzamknutejoceľovejskrini.Ďalšiakontrolaodbernéhomiestasauskutočnilaaždňa15.01.2013,kedyna
plynomeri bola zistená (fotografiami zdokumentovaná) spotreba zemného plynu 27.923 m3 a vykonalasa aj demontáž meradla. Zo zápisu žalobcu č. 4100493043 zo dňa 15.01.2013 o vykonanej kontrole
odberného miesta na základe príkazu/zákazky vyplýva, že za odberateľku je označená pani F. B.,
pričom zápis podpísal A. B. (bez uvedenia vzťahu k odberateľovi). Počet nainštalovaných spotrebičov:
plynový sporák a kotol. Stav počítadla plynomera: 27.923 m3. Zistené skutočnosti na odbernom mieste:
Podozrenie na poškodený overovací a zabezpečovací znak číselníka. Odberateľ žiadal o novú zmluvu.
V roku 2012 sa meradlo nedalo skontrolovať - nebolo sprístupnené. Dňa 15.01.2013 ohlásil montér
sprístupnenie a kontrolu. Meradlo zaslané na overenie. Prítomný A. B. (pozn. súdu zrejme: B.). Na
montážnom liste č. 15012013 zo dňa 15.01.2013 v časti vykonané opatrenia sa uvádza: úradné
overenie, poškodený o/z znak číselníka. Z faktúry č. 9000154379 splatnej dňa 25.02.2013, vystavenej
žalobcom na meno žalovaného, je zrejmé, že žalovanému bola vyfakturovaná suma 7.758,27 Eur
za obdobie od 24.07.2012 do 15.01.2013 ako škoda za neoprávnený odber zemného plynu a suma
73,53 eur ako náklady zisťovania neoprávneného odberu. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu vyplýva množstvo neoprávnene odobratého plynu: 13.611 m3, sadzba za 1
m3 neoprávnene odobratého plynu 0,570 eur, cena neoprávnene odobratého zemného plynu 7.758,27
eur a náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu 73,53 eur. Celková
výška škody 7.831,80 eur. Zo zmluvy o dodávke plynu vyplýva, že dňa 12.11.2012 bola uzavretá zmluva
spoločnosťouSPP,a.s.akododávateľomapaniF.B.akoodberateľom.Dátumprihláseniaje12.11.2012.
Stav plynomeru a číslo plynomeru uvedené v zmluve nie je. Z písomného podania pani F. B. zo dňa
09.11.2018 vyplýva, že uzavrela so SPP, a.s. zmluvu o odbere plynu dňa 12.11.2012. Pri uzatváraní
zmluvy nahlásila číslo meradla plynu, odberné miesto a tiež stav na meradle plynu, ktorý odpísala
11.11.2012 a bol 14.569 m3. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy zamestnanec dodávateľa zisťoval, či
chce zmluvu tri mesiace dozadu, pričom ona povedala, že plyn za tri mesiace (256 m3) zaplatí vo
vyúčtovacej faktúre. Nenapadlo ju, ani na to nebola upozornená, že by sa to mohlo považovať za
neoprávnený odber. Vyhlásila, že od 24.07.2012 odoberala plyn ona a nie žalovaný, ktorému zmluva
skončila a ktorý sa v tom čase, nakoľko podnikal, málokedy zdržiaval v mieste trvalého pobytu, takže
plyn odoberať nemohol. Z reklamácie stavu odobraného zemného plynu zo dňa 22.02.2013 vyplýva, že
žalovaný namietal žalobcom uvedené množstvo spotrebovaného plynu a žiadal o zaslanie meradla č.
874021802194 do skúšobne na preskúšanie správnosti merania. Rovnako zo sťažnosti na neriešenie
reklamácie zo dňa 03.04.2013 adresovanej žalovaným žalobcovi vyplýva, že žalovaný o.i. trval na
zaslaní meradla do skúšobne. Z odpovede žalobcu na podnet žalovaného zo da 18.03.2013 vyplýva, že
zo strany žalovaného neevidovali podanie reklamácie konečného stavu spotreby plynu na vyúčtovacej
faktúre, po ukončení zmluvného vzťahu. O preskúšanie môže požiadať iba odberateľ, ktorý má platne
uzavretú zmluvu o dodávke plynu z toho dôvodu, že zmluva bola so žalovaným ukončená, jeho žiadosti
nebolo možné vyhovieť. Z uznesenia povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru
Dunajská Streda ČVS: ORP-443/DS-DS-2013 zo dňa 26.02.2014 vyplýva, že trestné stíhanie, ktoré
bolo začaté vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. a) Trestného zákona
bolo zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z predmetného
uznesenia je zrejmé, že splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti o.i. uviedol, že „vzniklo
podozrenie na poškodenie overovacieho a zabezpečovacieho znaku, ... výsledok znaleckého posudku
bol, že by mohol byť predpoklad na poškodenie overovacieho a zabezpečovacieho znaku, výsledok
znaleckého posudku bol spoločnosťou prehodnotený a bolo pristúpené k vyúčtovaniu škody na základe
skutočnemeranéhoplynuododňa24.07.2012dodňa15.01.2013...“.Súdprvejinštanciežalobevyhovel
vydaním platobného rozkazu č.k. 7C/24/2015-15 zo dňa 17.06.2015, voči ktorému žalovaný podal odpor
dňa 09.07.2015, ktorý odôvodnil tým, že zmluva na odber plynu sa mu skončila dňa 24.07.2012, čo
oznámil aj spoluvlastníkovi domu a viac plyn neodoberal. Nový odberateľ uzavrel zmluvu 12.11.2012,
takže v tom období ani nemohol byť neoprávneným odberateľom plynu z toho istého plynomeru. Pri
ukončení jeho odbernej zmluvy stav plynomera bol 14.312 m3. Pri podpísaní novej zmluvy s novým
odberateľom stav na plynomeri bol 14.569 m3. Od 25.07.2012 do 11.11.2012 sa spotrebovalo 257 m3
plynu, nakoľko ho odoberal nový odberateľ, zaviazal sa vo vyúčtovaní ho zaplatiť, keďže nemohol skôr
uzavrieť zmluvu zo zdravotných dôvodov. Žalovaný žiadal, aby hodiny na meranie plynu boli dané do
skúšobne, nakoľko od 11.11.2012 do 15.01.2013 nie je možné odobrať 13.611 m3 plynu, je to za 65
dní. Poukázal na to, že od 19.11.2013 do 18.11.2014 bola celoročná spotreba 1394 m3 plynu. Od
začiatkuuzavretiazmluvysplynárňamisavždyplatilimesačnézálohovéplatbyaprivyúčtovanízakaždý
rok aj nedoplatky. Tiež bol v tejto veci vypočúvaný na polícii. Rozsudkom č.k. 7C/24/2015-226 zo dňa
19.05.2020 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 220,02 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5,75 % ročne od 26.02.2013 až do vyrovnania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.), vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal (výrok III.). Voči predmetnému rozsudku žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajskýsúd v Trnave uznesením č.k. 23CoCsp/10/2023-266 zo dňa 06.07.2021 tak, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v závislom výroku o nároku na náhradu trov
konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uznesením
č.k. 7C/24/2015-274 zo dňa 23.09.2021 súd zrušil rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 7C/24/2015-125 zo dňa 28.05.2019. Uznesením č.k. 11Co/22/2023-299 zo dňa 02.08.2023
odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalovaného voči rozsudku pre zmeškanie zastavil.
4. Súd prvej inštancie vedomý si aj odlišných právnych názorov, vyhodnotil vzťah medzi žalobcom a
žalovanýmakovzťahspotrebiteľský.VtejtosúvislostisúdpoukázalnanálezÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky sp. zn. III.ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/61/2021.
Medzi stranami bolo nesporné, že spoločnosť SPP, a.s., ku dňu 23.07.2012 ukončila dodávku zemného
plynu žalovanému na základe uzavretej zmluvy, pričom napriek uvedenej skutočnosti žalovaný odoberal
zemný plyn naďalej, t.j. aj v období od 24.07.2012. Rovnako medzi stranami bolo nesporné a vykonaným
dokazovaním preukázané, že dňa 12.11.2012 matka žalovaného, pani F. B. uzatvorila so spoločnosťou
SPP, a.s. novú zmluvu o dodávke plynu, pričom odber plynu jej bol fakturovaný až od 15.01.2013, kedy
došlo ku kontrole odberného miesta a výmene meradla zamestnancami žalobcu. V prípade žaloby o
náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je určujúce podľa ktorej skutkovej podstaty
uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody.
V súdenej veci sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu bez
uzavretej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike, a to za
obdobie od 24.07.2012 do 15.01.2013. Podľa názoru súdu pri posudzovaní neoprávnenosti odberu
zemného plynu žalovaným je potrebné rozlíšiť dve obdobia, a to obdobie od 24.07.2012 do 11.11.2012,
t.j. do uzatvorenia novej zmluvy o dodávke plynu matkou žalovaného, a obdobie od 12.11.2012 do
15.01.2013, t.j. po uzatvorení novej zmluvy o dodávke plynu matkou žalovaného. Čo sa týka obdobia
od 24.07.2012 do 11.11.2012, odber plynu na odbernom mieste v spoluvlastníctve žalovaného bol
neoprávneným odberom plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike, pretože
išlo o odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Týmto protiprávnym úkonom žalobcovi
vznikla škoda. Žalovaný ako spoluvlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho nehnuteľnosti
bol odoberaný plyn bez platne uzavretej zmluvy, keďže ako vlastník nehnuteľnosti bol povinný po
zániku predošlej zmluvy o dodávke plynu zabezpečiť zmluvný odber zemného plynu resp. zemný plyn
neodoberať vôbec. Za obdobie od 12.11.2012 od 15.01.2013 však podľa názoru súdu nemožno hovoriť
o neoprávnenom odbere plynu s odkazom na ustanovenie § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike,
keďže dňa 12.11.2012 bola riadne uzavretá zmluva o dodávke plynu matkou žalovaného. Zmluva v
zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy nadobúda účinnosť, čo v danom prípade nastalo s poukazom na ustanovenie § 43c ods. 2
Občianskeho zákonníka dňa 12.11.2012, keď matka žalovaného prijala písomný návrh spoločnosti
SPP, a.s.. Predmetná zmluva má všetky náležitosti zmluvy o dodávke elektriny. Jazykovým aj logickým
výkladom zákonného ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike možno dospieť k záveru, že
neoprávneným odberom plynu je len odber bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o
pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej
siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu. Teda ak je uzavretá
zmluva, nemožno hovoriť o neoprávnenom odbere plynu (v tejto súvislosti súd príkladmo poukazuje na
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/161/2017 zo dňa 08.11.2017 a na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/404/2016 zo dňa 12.09.2017). Vzhľadom na uvedené je potom podľa
názoru súdu nepodstatné, kedy dodávateľ začal s fakturáciou dodávky plynu do odberného miesta
novej odberateľky. Matka žalovaného ako spotrebiteľka v tomto smere po uzavretí zmluvy neporušila
žiadnu svoju povinnosť (resp. opak súdu ani tvrdený, ani preukázaný nebol), čakala na ďalší postup
zo strany dodávateľa. Pokiaľ bol plyn dodávaný (už za platnosti novej zmluvy o dodávke plynu) ešte
pred kontrolou odberného miesta dňa 15.01.2013, nemožno hovoriť o neoprávnenom odbere plynu a
uvedené nemôže byť na ťarchu žalovaného, ktorý sa aj so svojou matkou právom mohol domnievať,
že uzavretím zmluvy žiadnu svoju právnu povinnosť neporušuje. Keďže nárok žalobcu bol uplatnený
ako nárok na náhradu škody za neoprávnený odber plynu, z hľadiska posudzovania dôvodnosti žaloby
bolo nepodstatné, či, kto a komu za plyn platil (resp. neplatil) v období od 12.11.2012 do 15.01.2013.
Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie ustálil, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu
plynuibazaobdobieod24.07.2012do11.11.2012,žalovanýjepovinnýuhradiťžalobcovilenzauvedené
obdobie skutočne vzniknutú škodu, t.j. hodnotu neoprávnene odobratého množstva zemného plynu
ako aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré
by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Žalobca v predmetnej veci vyčíslilškodu sumou 7.831,80 Eur, a to podľa jeho tvrdení na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.
Konkrétne množstvo odobratého plynu určil na základe stavu 14.312 m3 ustáleného pri ukončení
zmluvy o dodávke plynu dňa 24.07.2012 a stavu na meradle 27.923 m3 ku dňu 15.01.2013. Rozdiel
týchto stavov je 13.611 m3. Výšku škody žalobca následne vypočítal ako súčin ustáleného odobratého
množstva plynu 13.611 m3 a 1,5 násobku referenčnej ceny plynu v mesiaci január 2013 (0,57 Eur/m3).
S uvedeným výpočtom výšky škody v intenciách vyššie uvedeného, sa súd nestotožnil. Keďže treba dať
za pravdu žalobcovi, že na zmluve o dodávke plynu zo dňa 12.11.2012 uzavretej matkou žalovaného
nie je vyplnený údaj o stave plynomeru ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, možno konštatovať, že
neexistuje objektívny a spoľahlivý podklad pre výpočet škody. Z predložených listinných dôkazov nie
je možné ustáliť presné množstvo plynu, ktoré žalovaný do uzavretia novej zmluvy o dodávke plynu
odoberal, a z tohto dôvodu súd ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody,
ktorá mu vznikla neoprávneným odberom plynu nad rámec rozsudkom č.k. 7C/24/2015-226 zo dňa
19.05.2020 priznanej výšky škody 220,02 eur. Vychádzajúc z uvedeného, súd žalobu vo zvyšnej časti,
t.j. v časti o zaplatenie 7.611,78 eur s príslušenstvom zamietol. Súd prvej inštancie nad rámec vyššie
uvedeného konštatuje, že za opodstatnenú považoval aj námietku žalovaného vo vzťahu k správnosti
a integrite meradla plynu. Žalobca disponuje znaleckým posudkom, ktorý súdu síce nepredložil, avšak
ktorého výsledkom bolo podozrenie na poškodenie overovacieho a zabezpečovacieho znaku. Uvedená
skutočnosť je zrejmá z listinných dôkazov, najmä z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru
Dunajská Streda ČVS: ORP-443/DS-DS-2013 zo dňa 26.02.2014, v ktorom splnomocnený zástupca
poškodeného uviedol, že podľa výsledku znaleckého posudku mohol byť predpoklad na poškodenie
overovacieho a zabezpečovacieho znaku, tento výsledok však bol žalobcom prehodnotený. V priebehu
konania zo strany žalobcu nebolo vysvetlené (napriek námietke žalovaného a žiadosti súdu o doplnenie
skutkových tvrdení v tomto smere na pojednávaní), z akého dôvodu prehodnotil závery znaleckého
posudku a prečo pristúpil k vyúčtovaniu škody na základe skutočne meraného plynu, ak údaje z tohto
meradlaneboliobjektívnymaspoľahlivýmpodkladomprevyčíslenievznikuškody.Vzmysleustanovenia
§ 19 zákona o metrológii je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie,
ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer
s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné
použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Čo
sa týka správnosti meradla, žalovaný opakovane poukazoval na to, že za taký krátky čas nemohol
spotrebovať 13.611 m3 plynu (ide o bežnú domácnosť s dvomi spotrebičmi: kotol a plynový sporák) a
žiadalžalobcuopreskúšaniemeradla,žalobcavšakjehožiadostinevyhovel.Súdmalzato,ževzhľadom
na spotrebiteľský charakter vzťahu strán žalovaný bol oprávnený požadovať preskúšanie meradla s
odkazom na § 76 ods. 8 zákona o energetike, pričom svoju žiadosť adresoval žalobcovi bezprostredne
potom ako mal možnosť z faktúry 9000154379 zistiť vyfakturované množstvo odobratého plynu. Túto
žiadosť nebolo dôvodné adresovať žalobcovi skôr, keďže po ukončení zmluvného vzťahu s pôvodným
dodávateľom (t.j. do 24.07.2012) žalovaný pochybnosti o správnosti meradla nemal. Rovnako nebol
daný dôvod, aby o preskúšanie meradla žiadala matka žalovaného, ktorá bola nová odberateľka a bolo
jej namontované nové meradlo. Z dôvodu, že meradlo nebolo žalobcom zaslané na preskúšanie (ani na
žiadosť žalovaného, ani z vlastnej iniciatívy žalobcu), podľa názoru súdu nebolo v konaní preukázané,
že meralo správne. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že návrh žalovaného na doplnenie dokazovania
zaslaním meradla do skúšobne zamietol, keďže v súčasnosti tento dôkaz už vykonať nemožno (žalobca
v priebehu konania uviedol, že demontovaný plynomer sa nedá dať dodatočne na preskúšanie, pričom
môže byť namontovaný na inom odbernom mieste). Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že fakturovaná
spotreba nemusela nastať iba v období po 24.07.2012, keďže si v rokoch 2010-2012 nahlasoval odpočty
sám žalovaný, pričom nahlasovať mohol aj nižší stav než aký na meradle bol, súd uvádza, že žalovaný
uvedené poprel, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v predchádzajúcich obdobiach
nahlasoval nesprávny odber plynu (a uvedené ani nebolo predmetom zisťovania v tomto konaní).
Žalobca ďalej tvrdil, že jeho zamestnanci sa pokúsili dňa 26.07.2012 zistiť stav spotreby na meradle,
avšak tento pokus bol neúspešný, keďže sa meradlo nachádzalo v uzamknutej oceľovej skrinke.
Povinnosťou žalovaného bolo kedykoľvek umožniť prístup zamestnancom žalobcu k plynomeru, avšak
súd nemal za preukázané, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom kontaktoval žalobcu pred plánovanou
kontrolou odberného miesta a preto neposkytnutie súčinnosti žalovaným v uvedený deň nemôže byť na
ťarchu žalovaného. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu vo zvyšnej časti, t.j.
v časti o zaplatenie 7.611,78 Eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspešnosti strán v konaní. V rámci trov konania rozhodoval
súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a 3 CSP. Keďže ide o jednotné
prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím súdom samostatné celky, súd otrovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol podľa konečného úspechu strán v konaní. V
konaní mal žalobca úspech v rozsahu 2,81 % (pri žalovanej celkovej sume 7.831,80 Eur a priznanej
sume 220,02 Eur) a žalovaný 97,19 %. Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 94,38 %.
5. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. h) CSP, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok preskúmal a zmenil tak, že žalobe vyhovie.
6. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku, či medzi žalobcom
a žalovaným išlo o spotrebiteľský vzťah. Rozhodnutie ÚS SR sp. zn.: III. ÚS 114/2020 bolo ako „vnútorne
rozporné“ ďalšou rozhodovacou praxou ÚS SR prekonané. V prípade, ak dochádza k neoprávnenému
odberu plynu bez zmluvy o jeho dodávke, nejde o vzťah spotrebiteľský. Následkom uvedeného mal
odvolateľ za to, že žalovaný nemal právo domáhať sa v zmysle § 76 ods. 8 zákona o energetike
preskúšania meradla. Stav spotreby zemného plynu zistený na meradle v mesiaci január 2013 teda bolo
potrebné považovať za správny. Pokiaľ by žalobca prišiel k jednoznačnému záveru o tom, že plomba
na meradle je falošná, uplatňoval by si nárok podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Žalovaný
nemeraný stav v januári 2013 nespochybnil. Ďalej odvolateľ namietal aj to, že k neoprávnenému odberu
plynu dochádzalo len do 11.11.2012, lebo dňa 12.11.2012 uzavrela zmluvu na dodávku plynu matka
žalovaného. Táto zmluva však nadobudla účinky až dňa 15.01.2013, kedy dodávateľ plynu začal reálne
aj plyn dodávať, pretože až v tento deň matka žalovaného umožnila vstup do nehnuteľnosti prístup
k meradlu. Žalobca má za to, že k ukončeniu odberu plynu bez zmluvy o jeho dodávke dôjde až vtedy,
keď následná zmluva nadobudne účinky. Zákon o energetike, ani iný záväzný predpis neurčujú, že
zmluva o dodávke plynu nemôže nadobudnúť účinnosť aj neskôr. Ak aj súd prvej inštancie považoval
za ukončenie neoprávneného odberu plynu deň 11.11.2012, nič mu nebránilo určiť žalobcovi výšku
spôsobenej škody použitím metodiky, a to tak, že použije priemernú dennú spotrebu na základe údaja
o množstve odobratého plynu a počtu dní odberu.
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že žalobca zmaril vykonanie jediného dôkazu –
zaslanie meradla do skúšobne a jeden z kľúčových dôkazov – znalecký posudok v konaní ani nepredložil
a jeho závery svojvoľne zmenil. Pokiaľ ide o zmluvu, ktorú uzavrela jeho matka, bola ubezpečená o tom,
že zmluva je platná aj účinná dňom jej podpisu a opačný výklad nemožno vyvodiť ani zo žiadneho
zákonného ustanovenia. Rozhodnutie súd prvej inštancie považuje za správne a navrhuje ho potvrdiť.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.h)CSP),preskúmalnapadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, a to so zameraním na posúdenie, či súd
prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom nedôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie
sumy vo výške 7.611,78 eur s príslušenstvom. Zvyšná časť uplatneného nároku vo výške 220,02 eur
s príslušenstvom bola žalobcovi priznaná výrokom I. pôvodného rozsudku č.k. 7C/24/2015-226 zo dňa
19.05.2020, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2020.
10. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení účinnom do 31.12.2013, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy
o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke
plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a
distribúcii plynu.11. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, v znení
účinnom do 31.08.2012, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore
s uzavretou zmluvou.
12. Odvolateľ primárne namietal, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je možné hodnotiť ako
spotrebiteľský. Odvolací súd na úvod poznamenáva, že otázka, či je vzťah medzi žalobcom a žalovaným
vzťahom spotrebiteľským, alebo nie, v prejednávanej veci nemá z hľadiska preukázania dôvodnosti
nároku žalobcu podstatný význam. Nakoľko však odvolateľ od tejto otázky odvodzuje svoju odvolaciu
argumentáciu s poukazom na nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považoval za
potrebné sa ňou zaoberať.
13. Súd prvej inštancie v bode 52. odôvodnenia odkázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 114/2020
s tým, že za vzťah spotrebiteľský je potrebné považovať aj derivovaný vzťah medzi spotrebiteľom
a prevádzkovateľom distribučnej siete, teda taký, ktorý je od základného vzťahu k dodávateľovi plynu
odvodzovaný. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/61/2021 publikované
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2024 pod č. 26, a v ktorom sa NS SR zaoberá
aj otázkou neoprávneného odberu plynu. NS SR prijal záver, že je správne posudzovať vzťah
medzi odberateľom plynu v domácnosti – fyzickou osobou a prevádzkovateľom distribučnej siete za
spotrebiteľský, pričom v danom prípade išlo o prípad neoprávneného odberu plynu s meradlom s
porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Odvolací súd akcentuje, že aj keď odvolateľ
tvrdí, že v danom prípade nedošlo k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii (§82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike), svoj nárok odvodzuje od ust.
§ 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike – odber plynu bez uzavretej zmluvy, teda rovnako aj v tomto
prípade ide nárok vyplývajúci z neoprávneného odberu plynu. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou
odvolateľa v tom, že by rozhodovacia prax zaujala k nastolenej otázke odlišný názor, než na ktorý
poukázal súd prvej inštancie.
14. Za rozhodujúcu v danej veci odvolací súd považuje otázku, či žalobca dostatočne preukázal
dôvodnosť a výšku uplatnenej pohľadávky, najmä s poukazom na žalovaným spochybnené množstvo
odobratého plynu v rozhodnom období. Žalobca poukazoval na objem odobratého plynu, ktorý bol
zaznamenaný na meradle, ktoré bolo zdemontované dňa 15.01.2013 a nahradené novým meradlom
v dôsledku novej uzavretej zmluvy o dodávke plynu matkou žalovaného. Na meradle bol zaznamenaný
stav počítadla plynomera 27.923 m3. Od tejto hodnoty žalobca odvodil výšku fakturovanej sumy, ktorú
si aj žalobou uplatnil voči žalovanému. Žalovaný sa voči nameranej hodnote bránil reklamáciou stavu
odobratého plynu (č.l. 21 a čl. 22 – sťažnosť na neriešenie reklamácie), pričom opakovane žiadal,
aby meradlo bolo zaslané na preskúšanie správnosti merania, pričom tieto skutočnosti uviedol pred
súdom prvej inštancie v rámci svojej procesnej obrany a na podporu svojich tvrdení predložil súdu aj
listinné dôkazy. V zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. V danom konaní žalobca uviedol skutkové tvrdenia, na podporu ktorých
navrhol vykonanie dôkazov, pričom zotrval na stanovisku, že meradlo v danom prípade poškodené
nebolo, namerané hodnoty sú správne a preto je potrebné za správnu považovať a výšku uplatnenej
pohľadávky. Tvrdil, že žalovaný nepreukázal v konaní opak, právo na preskúšania meradla nemal,
žalobca stav na predmetnom meradle sám nespochybnil a jeho stav je teda potrebné považovať za
správny. Žalovaný však účinne poprel skutkové tvrdenia žalobcu a poukazoval na to, že meradlo
nemeralo správne, čo aj bolo zistené pri jeho demontáži a súčasne aj na to, že nie je možné, aby
za také krátke časové obdobie bolo možné odobrať uvedené množstvo plynu. Súd prvej inštancie
správne vychádzal aj z ostatných listinných dôkazov, z ktorých opakovane vyplynula skutočnosť, že
meradlo bolo poškodené. Uvedená skutočnosť vyplynula nielen zo samotného montážneho listu zo
dňa 15.01.2013, kde je výslovne uvedené: úradné overenie, poškodený o/z znak číselníka, ale aj
z vyjadrenia samotného zamestnanca žalobcu pred OČTK (bod 29. odôvodnenia rozsudku) zachytenom
v uznesení OO PZ Dunajská Streda zo dňa 26.02.2014, ktorý uviedol, že zo znaleckého posudku
vyplynul predpoklad na poškodenie overovacieho a zabezpečovacieho znaku meradla. Na základe
uvedeného dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu v tom smere, aby v dôsledku sporného nameraného
stavu odobratého plynu preukázal, že meradlo poškodené nebolo, a teda meralo správne. Žalobca však
vkonanínepredložiltakédôkazy,zktorýchbybolomožnéprijaťzáverosprávnostinameranéhoodpočtu,
preto súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že údaje predmetného meradla neboli objektívnyma spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie škody. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v predmetnej
veci nie je právne významné, či žalovaný mal alebo nemal v zmysle § 76 ods. 8 zák. o energetike právo
na preskúšanie meradla, keď preukázanie tejto skutočnosti v dôsledku účinného popretia skutkových
tvrdení zo strany žalovaného ako aj skutočností, ktoré z dokazovania vyšli najavo, ležalo na žalobcovi.
15. Ďalej žalobca vo vzťahu k rozhodnému obdobiu od 12.11.2012 do 15.01.2013, ktoré súd prvej
inštancie nepovažoval za obdobie, kedy dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu (lebo v tomto
období už bola uzavretá nová zmluva o dodávke plynu matkou žalovaného) namietol, že táto zmluva
nadobudla účinky až dňa 15.01.2013, kedy dodávateľ plynu začal reálne aj plyn dodávať, pretože až
v tento deň matka žalovaného umožnila vstup do nehnuteľnosti prístup k meradlu. Odvolací súd po
preskúmaní Zmluvy o dodávke plynu zo dňa 12.11.2012 (č.l. 19), ako aj obsahu spisu, dospel k záveru,
že s argumentáciou žalobcu nemožno súhlasiť. Obsahom predmetnej zmluvy nie je žiadne ustanovenie,
z ktorého by vyplývalo, že zmluva nadobudne účinnosť až dňom výmeny meradla odpočtu plynu,
prípadne v iný deň. Odvolateľ ani nepoukázal na žiadne konkrétne ustanovenie zmluvy, či obchodných
podmienok (ktoré do spisu ani nezaložil), z ktorých by malo vyplývať, že zmluva nadobúda účinky neskôr
než dňom jej podpisu. Podľa § 47 ods. 1 zák. o energetike, v znení ku dňu 12.11.2012, zmluvou o
dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu
a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu. Zákon
o energetike nezakotvuje povinnosť výmeny meradla pri zmene odberateľa plynu, ani neustanovuje,
že by po uzavretí zmluvy o dodávke plynu, táto zmluva nenadobudla účinky až do výmeny meradla.
Odvolací súd preto konštatuje, že závery súdu prvej inštancie o tom, že v období od 12.11.2012
do 15.01.2013 o neoprávnený odber plynu nešlo, sú správne. Pokiaľ by tomu tak aj nebolo, pre
uvedené obdobie platí rovnako ako pre časť rozhodného obdobia, ktorá mu predchádzala (24.07.2012
– 11.11.2012) ten záver, že žalobca v konaní nepreukázal správnosť nameraného množstva odobratého
plynu, teda ním uplatnený nárok vo vzťahu k celému rozhodnému obdobiu nemožno považovať za
dôvodný.
16. Po vyčerpaní odvolacej argumentácie a s prihliadnutím na vyššie uvedené sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a vo výroku I. vecne správny rozsudok súdu
prvej inštancie, včítane závislého a vzhľadom na spôsob rozhodnutia aj vecne správneho výroku II. o
náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím § 387 CSP, potvrdil.
17. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.
18. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.
21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso
stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací
dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a
uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útokua prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.