Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/74/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517207395
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7517207395.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Jany Dudíkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C.
XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom v Hlohovci, Železničná 4/A
protižalovanému:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35792752,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho
16, o zaplatenie 1.288,44 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-
okolie č.k. 13Csp/157/2017-290 zo dňa 1. júla 2022

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I. a III.

II. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.288,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1.288,44 eur od 27.07.2017 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

2. Predmetom konania je zaplatenie sumy vo výške 1.288,44 eur s príslušenstvom, keďže úver je
bezúročný a bezpoplatkový, čo má vplyv na získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného
v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

3. Rozhodol tak o žalobe, podanej žalobkyňou na súde prvej inštancie dňa 31.3.2017, ktorou uplatnila
voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 1.288,44 eur s 5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy
od 9.1.2017 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa
8.6.2011 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“)
akospotrebiteľažalovanýakododávateľ,keďžejuuzatváralvrámcipredmetusvojejobchodnejčinnosti,
čím ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Predmetom
tejto zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru, a to v celkovej výške 690,00 eur,

pri výške úrokovej sadzby 70,00 p.a., PRMN 68,95%, výške splátky 35,44 eur, pošte splátok 48 a
celkovej čiastke splatnej dlžníkom 1.701,12 eur. Konštatovala, že táto zmluva nie je v súlade s právnou
úpravou ochrany spotrebiteľa a tiež so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a ďalšími
predpismi slovenského právneho poriadku. Tvrdila, že podľa zákona o spotrebiteľských úveroch mátakáto zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané náležitosti, ktorých
absencia alebo prípadný nesúlad spôsobuje sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Uzavretá
zmluva neobsahuje tieto obligatórne, t.j. zákonom predpísané náležitosti a o.i. obsahuje tiež neprijateľné

zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. Žalobkyňa tvrdila nesprávne uvedenie
výšky RPMN, keďže úrok vo výške 70% ročne 6-násobne prevyšuje priemernú úrokovú mieru, čím je
poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.,
neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, absencia termínu konečnej splatnosti úveru a doby
trvania zmluvy, neplatnosť dohody o poskytnutí služby.

4. Žalovaný s tvrdením žalobkyne nesúhlasil, k čomu sa aj konkrétne vyjadril s tým, že uznesením zo
dňa 2.4.2019 súd pripustil zmenu žaloby v tom znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu
vo výške 1.297,32 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.297,32
eur odo dňa 9.1.2017 až do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie už vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13Csp/157/2017-222 zo dňa 21.5.2021,
proti ktorému podali strany sporu odvolanie s tým, že Krajský súd v Košiciach uznesením
3CoCsp/57/2021-266 zo dňa 29.4.2022 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie so zreteľom na opätovné posúdenie námietky premlčania v kontexte
citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 7Cdo/96/2020 a 5Cdo/29/2021, ako aj rozsudku Súdneho

dvora EÚ vydaného dňa 22.4.2021 vo veci LH proti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., C 485/19, kde
odvolací súd konštatoval, že výška RPMN 70% je v rozpore s dobrými mravmi a niekoľkonásobne
prevyšuje dojednané úroky v bankách.

6. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, opätovne súd prvej inštancie vec právne

posúdil v zmysle § 100 a § 101, § 103 OZ, ako aj § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“),
§ 52 ods. 1 OZ platného a účinného v čase uzavretia zmlúv, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného
v čase uzavretia zmluvy, § 11 ods. 1, ako aj § 2 písm. i/ a g/ tohto zákona, § 216 ods. 1 CSP a § 517
ods. 2 OZ, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 a dospel k záveru, že nakoľko
žalobkyňa sa po telefonickom rozhovore so svojim právnym zástupcom dňa 8.3.2017 a dňa 20.3.2017

mu udelila aj plnú moc na zastupovanie, dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia, je tak potrebné
bezdôvodné obohatenie počítať odo dňa 9.1.2017 a vychádzajúc z eurokomformného výkladu rozsudku
Súdneho dvora EÚ C-485/19 zo dňa 22.4.2021 prijatého vo veci LH proti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.
je potrebné na danú vec aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu, plynúcu odkedy vzniklo bezdôvodné
obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne a keďže žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia

dozvedela od svojho právneho zástupcu dňa 9.1.2017 a žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa
31.3.2017, uplatnený nárok bol podaný včas a pohľadávka žalobkyne nie je premlčaná.

7. Medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, keďže z obsahu zmluvy iné nevyplýva s tým, že z obsahu uzavretej zmluvy

vyplýva iba údaj o počte splátok a deň splatnosti v mesiaci (48/13) ako aj údaj o tom, že sa jedná o
mesačnú splátku vrátane úrokov v sadzbe 70% ročne vo výške 35,44 eur mesačne a zároveň bola
uvedená aj celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vrátane zmluvného úroku sumou 1.701,12 eur.
Z tejto úpravy v zmluve ale nijakým spôsobom nevyplýva jedna z náležitostí, vyžadovaná ustanovením
§ 9 ods. 2 písm. f/ hore citovaného zákona, o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. Neuvádza sa v nej ani splatnosť prvej splátky a ani splatnosť poslednej splátky
a nie je tam ani vyjadrený termín „doba trvania zmluvy“. V tomto kontexte súd poukazoval na to, že
pokiaľ v Oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 8.6.2011 sa síce uvádza, že dátum splatnosti prvej
splátky je 13.7.2011 a dátum poslednej splátky úveru dňa 13.6.2015, no tento údaj sa nachádza iba v
jednostrannom právnom úkone zo strany veriteľa (žalovaného), čo teda znamená, že nie je integrálnou

súčasťou uzavretej zmluvy, pričom výška RPMN uvedená v zmluve 68,95% v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a/ má vplyv na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a preto žalobkyni vznikla povinnosť
vrátiť len požičanú sumu, ktorú splnila ešte v čase pred podaním žaloby, keďže z karty klienta vyplýva, že
zaplatila žalobkyňa celkovo 1.907,00 eur a keďže ešte dňa 24.4.2017 uhradila ešte 20,00 eur, celkovo
uhradila sumu 2.371,84 eur, napriek tomu, že čerpala úver 690,00 eur ponížený o poplatok 169,49 eur,

čím čerpala 520,51 eur. Dňa 26.11.2013 žalobkyňa čerpala revolving vo výške 212,15 eur, čo mal súd
prvej inštancie za preukázané na základe prehľadu úhrad žalobkyne, ktorý do spisu doložil žalovaný
podaním zo dňa 5.12.2019 ( č.l. 171), čím žalobkyňa spolu čerpala sumu 732,66 eur ( 520,51+212,15).8. S poukazom na skutočnosť, že úver založený zmluvou z 8.6.2011 bol vyhodnotený ako bezúročný a
bez poplatkov, bezdôvodné obohatenie činilo v tomto prípade 1.639,18 eur, pretože do 13.2.2016 bola
zaplatená suma 1.907,00 eur, v období od 15.2.2016 do 16.3.2017 suma 444,84 eur a dňa 24.04.2017

suma 20,00 eur, spolu teda 2.371,84 eur, mínus požičaná suma 732,66 eur = 1.639,18 eur (§ 451 ods.
1, 2 OZ). Keďže súd, v zmysle § 216 ods. 1 CSP nesmie prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než
čoho sa žalobca domáha, žalobe vyhovel v navrhovanom rozsahu.

9.Suplatnenouistinousúdprvejinštanciepriznalžalobkyniajpríslušnýúrokzomeškaniavzmysle§517

ods. 2 OZ, keďže žalovaný sa dozvedel o uplatnenom nároku až doručením žaloby dňa 26.7.2017 a teda
až od nasledujúceho dňa tak žalovaný sa dostal do omeškania, čo sa týka priznanej istiny. V rozsahu
úroku z omeškania za dlhšie obdobie, než za ktoré bolo omeškanie priznané súdom, súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,

vychádzajúc z prevažného úspechu žalobkyne v tomto konaní, keďže súd nevzhliadol možnosť aplikácie
ust. § 257 CSP.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný a to v časti výroku I. a III. Namietal
nesprávny záver vysporiadania s námietkou premlčania a nesúhlasil s aplikáciou 10-ročnej premlčacej

doby, ktorá nemá oporu v dokazovaní, nakoľko podľa napadnutého rozsudku neboli preukázané
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods.
2 OZ, nakoľko z napadnutého rozsudku nevyplýva jediná dokázaná skutočnosť o úmysle žalovaného
získať bezdôvodné obohatenie a preto sa má aplikovať 3-ročná premlčacia doba. Rovnako dohoda
o úroku nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (viď § 53 ods. 1 veta druhá OZ) a preto 2-ročná

subjektívna premlčacia doba nemohla začať plynúť udelením plnomocenstva po telefonickej právnej
porade žalobkyne s právnym zástupcom, čo nebolo v konaní preukázané a preto nárok nemožno
posudzovať ako bezúročný a bezpoplatkový, keďže v § 9 ods. 2 písm. d/ bolo vypustené slovo „a termín
konečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru“,dávajúcdopozornostivtomtozneníajcitovanérozhodnutia
či už Najvyššieho súdu SR, ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici a preto úverová zmluva nemusí

obsahovať údaj o konečnej splatnosti, keďže zo zmluvných dojednaní v čl. 9, bod 9.1 vyplýva uzavretie
zmluvy na dobu neurčitú. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a žalobu
zamietol s tým, že si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazovala na jasnosť a určitosť odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia a aplikáciu 10-ročnej premlčacej lehoty, ktorá vyplýva z rozhodnutia SD EÚ
vo veci C-485/19 s tým, že k námietke žalovaného žalobkyňa uviedla, že z bodu 44 rozhodnutia vyplýva,
že súd mal za preukázané, že žalobkyňa spolu čerpala sumu 732,66 eur (520,51+212,15). Z bodu
46 rozhodnutia vyplýva, že s poukazom na skutočnosť, že úver založený zmluvou z 8.6.2011 bol
súdom vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov. Súd mal rovnako za preukázané, že bezdôvodné

obohatenie činilo v tomto prípade 1.639,18 eur, pretože: do 13.2.2016 bola zaplatená suma 1.907,00
eur (údaje z karty klienta), v období od 15.2.2016 do 16.3.2017 suma 444,84 eur a dňa 24.4.2017
suma 20,00 eur (údaje z výpisov z účtu žalobkyne), spolu teda 2.371,84 eur, mínus požičaná suma
732,66 eur = 1.639,18 eur. Z bodu 50 rozhodnutia vplýva, že predmetom konania bolo plnenie, ktoré
žalobkyňa poskytla žalovanému v období od 1.4.2015 do 24.4.2017. Žalobkyňa žalobou podanom na

súde dňa 31.3.2017 uplatnila voči žalovanému právo na zaplatenie sumy len vo výške 1.288,44 eur
s príslušenstvom týkajúce sa úhrad na zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že si mohla žalobou uplatniť i
skoršie plnenia za čas nasledujúci po 31.3.2014, predmetom konania sa však stali len platby za obdobie
1.4.2015 do 24.4.2017. S poukazom na uvedené je potom zrejmé, že vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k
platbám ktoré boli predmetom konania ani 3-ročná objektívna premlčacia doba v čase uplatnenia nároku

žalobkyne neuplynula, čím nebolo potom potrebné ani aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu.
Námietka žalovaného tak nemôže (aj v prípade, že by bola dôvodná, čo nie je) mať vplyv na správnosť
rozhodnutia súdom prvej inštancie. Nárok žalobkyne, ktorý si žalobkyňa uplatnila na súde dňa 31.3.2017
nie je premlčaný ani v 3-ročnej premlčacej dobe, nieto ešte 10-ročnej premlčacej dobe. Čo sa týka
2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, tu žalobkyňa poukazovala na nedostatok procesnej obrany zo

strany žalovaného v tomto smere, keďže v tomto smere žalovaný neprodukoval jediný dôkaz o skoršej
vedomosti žalobkyne a pre úplnosť žalobkyňa uviedla, že proti žalovanému viedla niekoľko súdnych
konaní na tunajšom súde, ktoré boli právoplatne skončené a z ktorých vyplýva, že:- žalobou zo dňa 29.3.2017 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 829,05 eur spolu
s príslušenstvom. Konanie vedené pod sp. zn. 8Csp/157/2017 právoplatne ukončené;
- žalobou zo dňa 31.3.2017 žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.224,25 eur spolu s

príslušenstvom. Konanie vedené pod sp. zn. 11Csp/157/2017 právoplatne ukončené;
- žalobou zo dňa 31.3.2017 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 1.214,04
eur spolu s príslušenstvom. Konanie vedené pod sp. zn. 17Csp/158/2017 právoplatne ukončené;
- žalobou z dňa 31.3.2017 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 1.288,44
eur spolu s príslušenstvom.; Konanie vedené pod sp. zn. 13Csp/157/2017 doposiaľ nie je právoplatne

ukončené;
ktoré boli tiež posúdené ako bezúročné a bez poplatkov. Splatnosť jednotlivých splátkových úverov
a konečná splatnosť úveru je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré zo
zmluvy nevyplývajú s tým, že úroková sadzba vo výške 70%, dávajúc v tomto znení do pozornosti
aj odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach, má vplyv na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, keďže dojednaná úroková sadzba vo výške 70% je v rozpore

s dobrými mravmi a ide o neplatné dojednanie. Navrhovala potvrdiť rozsudok ako vecne správny
a priznať žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP, z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti

odvolania žalovaného.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.10.2023 o 10.50 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 207/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 21.9.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.

§ 191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18.Podľa§387ods.2CSP aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle § 191 a nasl. CSP vyhodnotil vykonané
dokazovanie a vec vecne správne právne posúdil, a to s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov
v znení citovaných rozhodnutí, keďže v spore je daný zákonný predpoklad v zmysle § 451 OZ, ako aj458 OZ s odkazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, vychádzajúc z výšky RPMN
70%, čo je v rozpore s dobrými mravmi s tým, že takéto dojednanie je neplatné.

20. Keďže žalobbkyni boli reálne poskytnuté prostriedky v sume 732,66 eur a reálne zaplatila
žalovanému sumu 2.371,84 eur, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 1.609,18
eur, ktoré oprávnene má byť žalobkyni vydané v zmysle § 451 OZ s odkazom na ust. § 261 ods. 1 CSP
len vo výške 1.288,44 eur, vecne správne spolu aj s priznaným príslušenstvom.

21. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, súd prvej inštancie správne konštatoval, že subjektívna
premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť s
odkazom na citované uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/143/2008 a preto v danom prípade 2 - ročná
premlčacia doba plynie v rámci 10 - ročnej premlčacej doby a keďže žalobkyňa sa rozhodla osloviť
svojho advokáta dňa 8.3.2017 v kontexte záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-485/19
z 22.4.2021 o aplikácii 10 - ročnej premlčacej dobe, odvolací súd konštatuje, nakoľko žaloba podaná

dňa 27.3.2017 bola podaná včas a pohľadávka nie je premlčaná, a to ani s odkazom na objektívnu 3-
ročnú premlčaciu lehotu.

22. Tu odvolací súd odkazuje na rozhodnutie NS SR 7Cdo/96/2020, ktoré sa zaoberá otázkou začiatku
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo

dodávateľovi na úkor spotrebiteľa plnením z neplatnej zmluvy a rovnako odkazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/29/2021, v zmysle záverov ktorého za skutkovú okolnosť, ktorá je
podstatná pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto
sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, je
potrebné považovať skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemal plniť splátky spotrebiteľského

úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal
spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol skutočnú
vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih,
v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v

súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Tieto závery boli plne súladné
s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.4.2021 vo veci C-485/19. Súdny dvor vyslovil názor, že
zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje,
že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o
úvere na základe nekalých podmienok v zmysle Smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré sú v

rozpore s požiadavkami Smernice 2008/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť
odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Poukázal tiež na rozhodnutie sp.zn. 7Cdo/268/2021,
ktoré bolo uverejnené aj v zbierke rozhodnutí pod č. 15/2022 a v zmysle právnej vety ktorého analogická
aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby súdmi SR pri práve spotrebiteľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 OZ) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej

zmluvy je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19 zo dňa 22.4.2021 v
právnom poriadku SR. V tejto veci najvyšší súd dodal, že analogická aplikácia spočíva v tom, že v týchto
prípadoch sa neskúma zavinenie vo forme úmyslu. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie krajského
súdu vychádza z iného právneho názoru, dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie“. Rozhodnutie 8Cdo/189/2020 taktiež rieši otázku začatia plynutia subjektívnej

dvojročnej premlčacej doby na vydanie BO získaného plnením zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy,
na ktorú sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Tu dovolací súd uviedol, že „pre určenie
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné
skúmať okamih, kedy oprávnený subjekt (spotrebiteľ) nadobudol skutočnú skutkovú vedomosť o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Podstatnou skutkovou

okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia doba, je
vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Je preto potrebné individualizovať,
kedy spotrebiteľ nadobudol skutočnú vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a
kto sa na jeho úkor reálne obohatil. Vychádzať treba z reálneho momentu, kedy sa žalobca dozvedel
o tom, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Vyžaduje sa teda skutočná, preukázaná,

nielen predpokladaná vedomosť na strane oprávneného, a preto aj v prejednávanom spore je potrebné
vychádzať z momentu, kedy si žalobca sám musel byť vedomý, že bez existujúceho právneho dôvodu
previedol na účet žalovanej určitú čiastku. Týmto momentom je podľa dovolacieho súdu porada,
ktorú absolvoval žalobca ako priemerný spotrebiteľ s jeho právnym zástupcom, kedy sa dozvedelorozpore niektorých jednotlivých konkrétnych dojednaní zmlúv o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
so zákonnou úpravou. Dovolací súd tiež uviedol, že plnenie spotrebiteľa, poskytnuté dodávateľovi
nad rámec istiny dohodnutého spotrebiteľského úveru, je bezdôvodným obohatením vzniknutým na

strane dodávateľa z neplatného právneho úkonu. Zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru je totiž z hľadiska Občianskym zákonníkom pevne daných skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia akousi modifikáciou neplatnosti právneho úkonu vyvolanou špeciálnym
charakterom aplikovaného hmotnoprávneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 11)“.

23. Keďže poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.288,44 eur, a preto súd zaviazal žalovaného titulom vydania bezdôvodného
obohatenia (§ 451 OZ) na zaplatenie sumy 1.288,44 eur s príslušenstvom v zmysle § 517 ods. 1 OZ
a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 účinného od 1.2.2013, čím je napadnutý rozsudok vo výrokoch
pod č. I. a III. vecne správny.

24. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na
§ 387 ods. 2 CSP potvrdil, ako aj výrok o trovách konania, keďže odvolacie námietky žalovaného sú v
spore právne irelevantné.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1
CSP a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnému žalovanému v odvolacom
konaní 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške priznaných nárokov na

náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).