Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 26T/36/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010509

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3824010509.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, na pracovisku v Partizánskom, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej
veci obžalovaného A. B., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods.
1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na

§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. F. E., G. H. XXX/XX, t.č. ÚVV Ilava

je vinný, že

dňa 01.02.2024 v čase približne o 15.30 hod. v E. F. E. na G. H. XXX/XX v byte č. XX pod vplyvom
alkoholu, po opakovanom naliehaní na poskytnutie finančnej hotovosti vo výške 10,- eur, začal spolu s
hlasitým naliehaním na jej vydanie, svoju matku - poškodenú D. B. opakovane sácať do oblasti ramena,
na čo uviedol poškodenej, že: "ak mi tie peniaze nedáš, som schopný ťa aj zabiť", v dôsledku ktorého

konania poškodená v obave o svoje zdravie vydala obžalovanému zo svojej peňaženky hotovosť v
hodnote 10,- eur, na čo následne z bytu odišiel,

teda

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe

čím spáchal

zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., § 127 ods. 4 Tr. zák.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák.,

§ 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. por., § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák., súd ukladá obžalovanému
ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 04.06.2024,
doručenej toho dňa 05.06.2024, pod Pv 44/24/3301-44, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin

lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., po jej preskúmaní samosudca nariadil a dňa 03.07.2024 sa uskutočnilo
hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný
k obžalobe v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásil, že je vinný v celom rozsahu podľa obžaloby.
Na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. odpovedal kladne (áno) na
všetkých päť položených otázok. Súd po vyhlásení obžalovaného, po zistení stanoviska prokurátora,

poškodenej a obhajcu, uznesením neprijal vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Súd vyhlásenie o
vine neprijal z dôvodu rozporovanej právnej kvalifikácie skutku obhajobou počas prípravného konania aj
konania pred súdom. Obžalovaný sa priznával len formálne, no jeho popis skutku v prípravnom konaní
nezodpovedal popisu skutku ako v obžalobe. Obžalovaný ani zmenu svojho postoja o otázke viny pred
súdom primerane nezdôvodnil, dôvodil v podstate rezignáciou a snahou o čo najmenší trest bez ohľadu

na právnu kvalifikáciu skutku.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 26T/36/2024-140 z 03.07.2024, súd obžalovaného uznal
vinným zo spáchania skutku popísaného v skutkovej vete daného rozsudku, ktorý však právne
kvalifikoval ako zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139

ods. 1 písm. c/ Tr. zák., § 127 ods. 4 Tr. zák. podľa za čo mu uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s
použitím § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov nepodmienečne. Na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 289 ods. 1 Tr. por., § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. uložil
obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Rozsudok napadol odvolaním prokurátor proti výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného.
Odvolací súd uznesením č.k. 23To/61/2024-153 z 22.08.2024 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
v celom rozsahu a vrátil vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu
prvého stupňa opomenutie identifikácie poškodenej osoby, ktoré malo za dôsledok, že skutková veta

nezodpovedala právnej vete výrokovej časti rozsudku - spáchaniu skutku na chránenej osobe - blízkej
osobe. Odvolací súd sa nestotožnil ani s výrokom o treste, pričom zastáva právny názor, že v danom
prípade neprichádzalo do úvahy použitie § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., pretože hoci bolo znalcom
konštatované, že obžalovaný mal v čase skutku znížené ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti,
nebola u neho zistená duševná choroba v pravom zmysle slova, iba syndróm závislosti od alkoholu

- pričom k zníženiu ovládacích a rozpoznávacích schopností v podstatnej miere prispel vplyv skôr
požitých alkoholických nápojov a kanabinoidov, a to hoci už v minulosti bol podrobovaný ochrannému
protialkoholickému a protitoxikomanickému liečeniu, bez toho aby to na obžalovaného malo pozitívny
vplyv. Odvolací súd nezistil, že by vyhodnotenie právneho posúdenia konania obžalovaného súdom
prvého stupňa pokiaľ ide o výrok o vine bolo nesprávne či nezákonné, nebolo nariadené konkrétne

dokazovanie ani čo do dôkazov týkajúcich sa výroku o vine ani treste.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch obžalovaného, poškodenej, prečítal zápisnicu o výsluchu
svedkov D. D. a D. B., znalecký posudok z odvetvia psychiatria, listinné dôkazy uvedené nižšie a
pripojené spisy a zistil tento skutkový stav rozhodný pre vec samu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd neprijal. Obžalovaný uviedol,
že je nezamestnaný, bezdetný, slobodný. Zarábal si príležitostne, peniaze preberala mama, on za to
mal kde bývať, pričom mu časť peňazí dávala postupne, keď ju požiadal. Je nemajetný. Ku skutku
uviedol, že prišiel domov, odomkol si, býva s matkou. Bolo okolo pol štvrtej, matka bola doma, sadol

si za počítač, písal dílerovi. Ten mal jeho občiansky preukaz, lebo ho on založil, lebo nemal peniaze
za dávku. Preto potreboval 10,-€, tie peniaze začal pýtať od matky. Ona najprv povedala, že nemá.
On však vedel, že má matka bankomatovú kartu, tak pýtal tú, že si pôjde vybrať, ona mu ju odmietla
dať, lebo vedela, že by minul všetky peniaze. On ďalej za ňou chodil, a teda pýtal hotovosť 10,-€. Ona
potom povedala, že má len 13,-€. Poprel, že by matku sácal, dotýkal sa jej síce, no nazval to líškaním,

prehováraním. Nekričal na ňu, to zvykne skôr ona. Hovorila, že nemám! Nedám! Bol aj za ňou v kuchyni,on vedel, kde ona má peniaze ukryté, no bez jej zvolenia by ich nezobral, len si pýtal, potom si sadol
zas k počítaču, a popíjal víno. Poprel, že by sa jej vyhrážal, jedine si pamätá, že jej povedal, že ho má
dať zavrieť do basy. Ona mu potom asi po 10-15 minútach doniesla peniaze, on ich vzal a odišiel si po

občiansky. Jeho aj potom napadol v obchode SBS-kár, išiel preto aj na policajnú stanicu, bol opitý, tam
si všimol matku. On pil aj po skutku a dal si aj marihuanu. On užíval marihuanu aj pervitín, alkohol popíjal
denne, no po práci, dal si pivo. Pred skutkom pil pivo a víno, marihuanu asi až po skutku. Matka mu
dávala pravidelne peniaze, ofrflala to, keď dostal menej ako chcel, napríklad chcel 5,-€ a dostal 3,-€ tak,
nepovedal nič. On pracoval v spol. BENORS, tam zváral, potom aj vo firme HC systém na začiatku roka.

On nie je vlastník ani disponent účtu, ten zakladali s matkou asi v septembri, lebo keď sa zamestnal
v BENORSe, tak mu tam chodila výplata. On bol aj oddlžený, no ešte nie v septembri, tak preto, bol
účet na matku. Jemu prišli na účet dve výplaty v októbri 600,-€ a v novembri vyše 500,-€, z brigád tiež
dostala peniaze do ruky jeho matka od svedka (D.), ktorý je ich rodina. Vie, že jedna exekúcia - asi 400,-
€ bola vyplatená z peňazí z účtu. On vyberal peniaze spolu s matkou, inak chodila vyberať sama. On
nevedel, koľko mal v čase skutku peňazí na účte. Obžalovanému bola prečítaná časť jeho výpovede v

procesnom postavení obvineného z 02.02.2024, kde uviedol, že bol voči matke agresívny, kričal na ňu,
možno do nej aj šťuchal, drgal, a možno jej aj v nervoch povedal, že ak mu nedá peniaze, je ju schopný
aj zabiť, s tým, že presne si to nepamätá, lebo bol pod vplyvom alkoholu a "trávy. Na to uviedol, že to
boli otázky vyšetrovateľa a keď pripustil, že tak možno mohol spraviť on napísal, že tak spravil, on bol
vtedy po opici z predchádzajúceho dňa.

Na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2024 sa obžalovaný priznal ku spáchaniu skutku už právne
kvalifikovanému ako vydieranie a oľutoval ho.

Poškodená D. B., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný prišiel domov,

a naliehal na ňu, aby mu dala 10,-€, lebo založil občiansky preukaz u dílera, a že občiansky potrebuje.
Takto od nej nepýtal peniaze prvýkrát, vôbec ju vtedy nešetril. Ona sa onkologicky liečila na rakovinu
prsníka. Ona mu takto dávala peniaze na pivo, alebo tabak, na jeseň sa jej ho podarilo nahovoriť do
roboty, no nikde dlho nevydržal, a tak do bolo dookola. Ona chcela, aby sa syn liečil, že mu vybaví
dôchodok, jej to bolo veľa všetko platiť aj za syna. Ona si takto myslí, že dostal viac, ako zarobil. Keď si

obžalovaný vypil, nenormálne hulákal. Pobral jej aj veci z domácnosti, krištáľ, vázy a predal v záložni.
Keď obžalovaný prišiel domov bol riadne opitý, niečo si isto k tomu aj dal, hulákal. Ona vtedy mala len
13,-€, čakala na invalidný dôchodok, nechcela mu dať preto peniaze. Uviedla, že ako syn naliehal, tak
ju len trošku ťukol, aby išla po tie peniaze. Ruka mu smerovala do jej pleca, ramena. Asi dvakrát sa jej
dotkol, s tým, nech ide pre peniaze. Ona si to potom rozmyslela, že bude mať pokoj, keď mu dá tie

peniaze. On bol ešte chvíľu v izbe a išiel preč. Na to bola prehratá časť jej výpovede z prípravného
konania z 02.02.2024 od 15:30 hod. č.l. 9 zápisnice (č.l. 70), kde uvádza, na otázku vyšetrovateľa, či
sa jej obžalovaný niečím vyhrážal, že ak nedá peniaze, že niečo vykoná, že " no to som Vám zabudla aj
povedať.... ak mu tie peniaze nedám, že maj je schopný aj zabiť, jednoducho, že bez toho občianskeho
nebude". Na to uviedla, že ona myslela, že to môže dopadnúť zle, nie si je istá, možno aj povedal, že ju

zabije. Ona jeho dotyk vnímala zle, lebo sa dotýkal v mieste, kde ju to kvôli chorobe bolí. On už na ňu v
minulosti zaútočil, aj bol v zavretý. Chcela, aby išiel preč a mala pokoj od neho. Nemala však modriny
ani zranenie. Peniaze mu dávala každý deň, koľko mala, na pivo či tabak. Raz minul sto eur za deň, ba
musela vtedy aj taxi platiť za neho, lebo sa nemal ako dostať z Trenčína. Nezhody však nemávali. Ona si
popri invalidnom dôchodku privyrábala opatrovaním ľudí. Vlastníkom bytu je ona. Chce mu zrušiť trvalý

pobyt, syn jej napísal, že už spolu bývať nebudú. Aj susedia chceli spisovať petíciu, aby ich vysťahovali,
lebo keď ona bola v práci, chodili do bytu jeho kamaráti a bývali hluční. Ako syn prišiel z výkonu trestu
robil aj u mužovho bratranca aj na brigáde, no nie dlho vydržal. Keď robil pre bratranca, tak peniaze
dostávala ona, keď v BENORSe, tak na účet, ktorý ona založila, lebo mal syn exekúcie. Ona jednu
exekúciu vyplatila z tých peňazí. Ona mala obavu o budúcnosť, čo s nimi bude. Jeho konanie v čase

skutku pociťovala ako hrozbu násilia. On by už dávno nemal peniaze, keby ich ona nespravovala, isto
minul viac, ako zarobil, ona si to tak zrátala, no nepovedala mu o tom. Miesto kam ju drgal, mala citlivé,
boľavé, on vedel, že sa onkologicky liečila. Z hľadiska bolestivosti od 1 po 10 na úrovni 3-4. Lieči sa aj
na depresie. V ten týždeň sa to so správaním obžalovaného nakopilo, bolo to už neúnosné. Bála sa, že
sa môže stať niečo horšie. Bola prehratá aj časť jej výpovede z 20.05.2024 č.l. 83 spisu, kde uvádza,

na otázku obhajcu, či použil obvinený nejaké násilie, alebo jeho hrozbu, že "sa bála, aby to nedopadlo
zle, že by sa zase niečo stalo".Podľa prečítanej zápisnice o výsluchu svedka D. B. z 02.02.2024 na č.l. 74-76, svedok je sused
obžalovaného a poškodenej. Uviedol, že okolo obeda počul krik z bytu, kde býva obžalovaný, bol
to obžalovaného hlas. On slová nevedel reprodukovať. On považuje obžalovaného za psychicky

narušeného, pre spoločnosť nebezpečného. Vadí jemu aj ostatným susedom. V byte kde býva, sa
zdržiavajú feťáci. Po tom kriku ho stretol na chodbe, držal fľašu vína: mal s ním v minulosti konflikt.
Obžalovaný mu poškodil dvere. Viackrát ho upozorňoval, aby sa správal normálne.

Podľa prečítanej výpovede svedka D. D., z 21.05.2024 jeho syn má za ženu sestru obžalovaného.

Obžalovaného pozná a je znalý jeho pomerov. Svedok ho oslovil či by si nechcel privyrobiť, začal robiť
u neho. Chodil s nimi na montáže. Pomáhal pri zváraní. Takisto bol zamestnaný u jeho vnuka I. spol.
HC system s.r.o. . So svedkom pracoval v roku 2023 v druhej polovici. Párkrát sa mu stalo, že napísal,
že nepríde nad ránom, vedel vtedy , že je opitý alebo podobne. On u neho zarobil rôzne sumy, ak boli
sumy vyššie ako 50,-€ či 70,-€ platil obžalovaného matke. Zarobil u neho tak 300,-€ a ešte doma u neho
100,-€. Naposledy pracoval v novembri 2023 v decembri jeho matke naposledy dal asi 60,-€.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaného znaleckého posudku znaleckej organizácie Centrum
duševného zdravia, s.r.o. č. 81/2024 na č.l. 89-102, obžalovaný netrpí žiadnou duševnou chorobou
v zmysle choromyseľnosti. Jedná sa u neho o syndróm závislosti od alkoholu a kanabinoidov s
dezinhibíciou agresívneho a hostilného, bezohľadne egocentrického konania za účelom uspokojovania

svojich jednoduchých bezprostredných potrieb s kompletnou psychosomatickou závislosťou, na báze
psychopatickej osobnosti - klaster B, v zmysle antisociálnych, hraničných, histriónskych a narcistických
prejavov. Vyššie city u neho prakticky absentujú, sú nanajvýš predstierané v rámci sebeprezentácie.
Sociálne je maladaptovaný. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase skutku boli forenzne
významne znížené, no nie vymiznuté. Z psychiatrického hľadiska je jeho pobyt na slobode nebezpečný,

znalec u neho navrhuje ústavné ochranné psychiatrické liečenie.

Podľa zápisu o dychovej skúške na č.l. 103, vykonanej dňa 01.02.2024 o 19:35:05 hod. bola
obžalovanému nameraná hodnota 1.00 mg/l alkoholu v dychu.

Podľa konečného výsledkového listu na č.l. 108 k laboratórnemu vyšetreniu moču obžalovaného
odovzdaného dňa 01.02.2024 o 21:00, bol obžalovaný pozitívny na Cannabis.

Podľa správy Sociálnej poisťovne zo 17.05.2024 na č.l. 109 bol od 13.06.2022 do 26.11.2022
obžalovaný zaradený na výkon práce počas výkonu trestu odňatia slobody, následne od 05.06.2023 do

13.06.2023 pracoval pre spol. PÖTTINGER STROJE, s.r.o. Bánovce nad Bebravou a od 01.10.2023 do
26.10.2023 J. E. BENORS s miestom podnikania Bánovce nad Bebravou. Podľa potvrdení na č.l. 112
-113 obžalovaný na základe dohody o pracovnej činnosti pracoval od 19.01.2023 do 26.02.2023 pre
spol. HC system s.r.o. dosiahol spolu príjem 217,25-€.

Podľa výpisu z účtu klienta D. B. v Raiffeisen bank, na č.l. 114-125, bol stav účtu s koncovkou ...9072 k
30.09.2023 suma 0,00-€, k 31.10.2023 suma 597,25-€, pričom na účet prišla dňa 27.10.2023 suma 600,-
€ od platiteľa J. E., stav účtu k 30.11.2023 bol 646,30-€, na účet prišla dňa 21.11.2023 suma 539,74-€ od
J. E. E., z účtu boli vykonané viaceré výbery kartou, ktorej je držiteľa D. B.. K 30.12.2023 bol stav účtu
500,80-€, k 31.01.2024 a 01.02.2024 stav účtu 455,30-€, je evidovaná platba v pobočke dňa 02.02.2024

vo výške 365,-€ (v tom čase bol už obžalovaný zadržaný). Ku koncu februára 2024 bol stav na účte
84,80-€.

Listom zo dňa 28.02.2024, na č. l. 146, adresovaným poškodenej, sa jej obžalovaný ospravedlnil,
neuvádza, čo konkrétne to bolo, pričom uvádza, že spolu už nemôžu bývať.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MVSR na č.l. 132 bol obžalovaný pred spáchaním
skutkupostihnutýzapäťpriestupkovsankciou,pričomišloopriestupokprotipravidlámcestnejpremávky
- vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky za čo mu bol okrem pokuty uložený zákaz
činnosti, priestupok proti majetku - drobná krádež, dva priestupky proti verejnému poriadku a jeden proti

občianskemu spolunažívaniu. Podľa správy o povesti na č.l. 145 na mestskom úrade v Bánovciach nad
Bebravou neevidujú žiadne sťažnosti na obžalovaného, nebol riešený za priestupok.Podľa odpisu z registra trestov na č.l. 135-136 a pripojených spisov sa prihliada na osem odsúdení
obžalovaného. Trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 1T/159/2010-168 z
31.01.2011 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania v bode 1. z prečinu nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a v bode 2. z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245
ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom s probačným dohľadom.
V onej veci mu bol nariadený výkon trestu, ktorý vykonal dňa 03.08.2014. Skutok v bode 1. zo dňa
16.12.2009 spáchal tak, že vulgárne nadával, pod vplyvom alkoholu, vyhrážal sa zabitím a fyzicky
napadol poškodenú - svoju matku.

RozsudkomOkresnéhosúduBánovcenadBebravouč.k.3T/65/2018-152z19.12.2018,bol obžalovaný
uznaný vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. por. za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody na jeden rok nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, trest prepadnutia veci a ambulantné ochranné protitoxikomanické liečenie. Trest

vykonal dňa 04.09.2019.

Trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 2T/7/2020-248 z 20.07.2020 bol
obžalovaný uznaný vinným zo spáchania v bode 1. prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a v bode 2. prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1

Tr. zák. v súbehu s marením výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. za čo mu
bol uložený úhrnný nepodmienečný trest a trest zákazu činnosti. Skutok v bode 1. zo dňa 17.02.2020
spáchal tak, že sa vyhrážal nevlastnému otcovi, s ktorým žil v spoločnej domácnosti. Trest odňatia
slobody vykonal dňa 17.06.2021. Bolo mu uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou
formou, z ktorého bol prepustený dňa 11.05.2022.

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 6T/21/2022-305 z 11.05.2022 bol obžalovaný
uznaný vinným zo spáchania v bode 1. prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d/ Tr. zák. a v bode 2. prečinu poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. za čo mu
bol uložený úhrnný trest odňatia slobody na 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 48 mesiacov.

Obžalovaný predniesol prostredníctvom obhajcu návrh, kde sa dožadoval postupu podľa § 257 ods. 1
písm. b/ Tr. por. s tým, že takýto postup je možný v ktoromkoľvek štádiu konania pred súdom na hlavnom
pojednávaní, teda aj po vrátení na opätovné prejednanie, poukazujúc na rozhodnutie KS Bratislava sp.

zn. 4To/10/2017. Súd tomto návrhu nevyhovel, zastávajúc právny názor, spočívajúci v tom, že vedenie
hlavného pojednávania je upravené v tretej časti, tretej hlave Trestného poriadku, ide o chronologicky
zoradený sled procesných úkonov, pričom postup podľa § 257 ods. 1 Tr. por. predchádza následné
dokazovanie viny. Procesným dôsledkom prijatia vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/, alebo c/ Tr.
por. je to, že súd dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal ku spáchaniu skutku nevykoná.

V tomto prípade obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine urobil dňa 03.07.2024, no
súd ho neprijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por., následne bolo vykonané dokazovanie. Vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 Tr. por. nemožno stotožňovať s právom vyjadriť sa k dôkazom, či právom vypovedať
- výsluchom obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktoré má obžalovaný právo uplatniť kedykoľvek
počas dokazovania. Vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. je len jedno a má konkrétne miesto

pred samotným výsluchom obžalovaného na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby a postupe
podľa § 256 Tr. por. Význam vyhlásenia o vine spočíva práve vo vzdaní sa práva, aby obžalovanému
bola vina preukazovaná, pretože samotné priznanie v spojení s oľutovaním trestnej činnosti je len
poľahčujúcou okolnosťou, nie je spojené s povinnosťou prokurátora vinu obžalovaného preukázať.
Pripustiac vyhlásenie o vine v ktoromkoľvek štádiu konania pred súdom by sa tento význam stratil, resp.

by bol bonusom len obžalovaného, ktorý by sa k nemu mohol uchýliť aj pod tlakom dôkazov, ktoré už
boli na hlavnom pojednávaní vykonané, čo zrejme nie je účel inštitútu vyhlásenia o vine.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
dospel súd k právnemu záveru, že bez dôvodných pochybností bola preukázaná vina obžalovaného za

spáchanie skutku právne však súdom kvalifikovaného ako zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.,
§ 127 ods. 4 Tr. zák. v znení neskorších predpisov. Skutkovú vetu súd upravil podľa výsledkov
dokazovania podľa skutkových okolnosti, ktoré boli bez dôvodných pochybností preukázané.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v podstate uviedol, že pod vplyvom alkoholu po matke žiadal
desať eur, pretože potreboval naspäť jeho občiansky preukaz, ktorý dal do zálohu dílerovi. Priznal len

vypytovanie peňazí, líškanie sa matke, dotyk len slabý v rámci líškania sa, poprel, že by sa jej vyhrážal.
Uviedol, že matka mu doniesla potom asi po 10-15 minútach od začiatku kontaktu peniaze a on s
nimi odišiel po občiansky preukaz. Obžalovaný však bol konfrontovaný s jeho vlastnou výpoveďou v
procesnom postavení obvineného zo dňa 02.02.2024, kde priznal, že bol voči matke agresívny, kričal
na ňu, možno do nej aj šťuchal, drgal, a možno jej aj v nervoch povedal, že ak mu nedá peniaze,

je ju schopný aj zabiť, s tým, že presne si to nepamätá, lebo bol pod vplyvom alkoholu a "trávy".
Tu súd uvádza, že obžalovaný nijako rozumne nezdôvodnil, prečo by učinil takúto výpoveď, kde ak
vyslovene nepriznáva, tak celkom isto nevylučuje, že sa mohol správať spôsobom ako v obžalobe,
pričom vyslovene uvádza, že bol voči matke agresívny. Táto jeho výpoveď korešponduje s výpoveďou
svedka D. B., suseda v bytovom dome, ktorý v relevantnom dni a čase počul krik obžalovaného,
ktorý byt obýva s matkou. Popísal aj konfliktné správanie obžalovaného v bytovom dome a návštevy

neprispôsobivých osôb v byte, kde obžalovaný žije. Tieto dôkazy umocňujú pravdivosť výpovede
poškodenej učinenej najmä v prípravnom konaní dňa 02.02.2024 od 15:30 h, ktorá bola čítaná v časti
popisu vyhrážky, ktorú adresoval obžalovaný poškodenej aj popisu celej situácie neskôr pred súdom.
V súhrne tak popísala aj vyhrážku aj naliehanie obžalovaného na poškodenú o vydanie hotovosti
10,-€, správanie, ktoré pociťovala ako nátlak na rozhodnutie, ktoré obžalovaný od nej očakával. Hoci

poškodená na hlavnom pojednávaní začala relativizovať výpovede práve v časti vyhrážky, tu súd už
tejto snahe, či vedomej alebo objektívnej v podobe výpovede s odstupom času neuveril. Výsluch sa
venoval aj popisu fyzického kontaktu obžalovaného s poškodenou, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že
tento fyzický kontakt, postrkovanie v oblasti ramena poškodená považovala za nepríjemný až bolestivý,
uvádzala, že bol v oblasti bolestivej po onkologickom zákroku, o ktorom obžalovaný mal vedomosť,

hoci samotné miesto kontaktu nemusel vnímať v tom čase ako miesto, na ktoré vedome cieli, ako na
bolestivé. Nešlo o líškanie a citlivé dotyky na umocnenie líškania sa, ale vedomé popoháňanie, aby už
išla pre peniaze do izby, kde mala peňaženku. Súd toto konanie však nevyhodnotil, pre nedostatočnú
intenzitu, vyslovene ako za násilie, ale len ako akúsi fyzickú podporu verbálnej hrozby ujmy na zdraví,
inýmislovamineželanépopoháňaniepoškodenej.Bolopreukázané,žeobžalovanýhlasnýmnaliehaním,

spojeným s postrkovaním, no aj verbálnou hrozbou zabitia poškodenej pôsobil na jej vôľu, na to v
podstate bezodkladne ( s nijakým relevantným odstupom a stále na tom istom mieste ) zlomil vôľu
poškodenej a vynútil si vydanie hotovosti 10,-€ k jeho prospechu. Tá konala v obave o svoje zdravie
- vnímala agresivitu, naliehavosť žiadosti obžalovaného, jeho zlosť, fyzický kontakt, popoháňanie,
verbálnuhrozbu,atovšetkomajúcvpamätitrestnúčinnosťobžalovanéhovminulostiajvočinej.Todáva

váhu hrozbám obžalovaného. Tu sa však prokurátorovi nepodarilo dokázať ten podstatný kvalifikačný
znak, odlišujúci v tomto prípade vydieranie od lúpeže, že išlo o cudziu vec - peniaze poškodenej.

Obžalovaný totiž bol dôvodne utvrdený v tom, že sa opäť raz dožaduje vlastných peňazí, ktoré pred ním
stráži jeho matka. Tu je potrebné uviesť, že boli dostatočne objasnené okolnosti spolužitia obžalovaného

a poškodenej, dôvody aj spôsob, ako boli poškodenou vydeľované peniaze pre obžalovaného.
Obžalovaný škodlivo užíval alkohol a drogy, býval u matky, ktorú v minulosti aj fyzicky a verbálne napadol
abolzatoodsúdený,rovnakosavminulostivyhrážalnevlastnémuotcovi.Pracovalnepravidelne,pričom
práve preto, že bol schopný neuvážene míňať peniaze čo zarobil, a využíval rodiča ako poskytovateľa
"all inclusive", poškodená preberala jeho zárobok, resp. spravovala ten príjem čo prišiel na účet, ktorý

pre neho založila, hoci bola jeho vlastníkom aj disponentom. Obžalovaného pravidelne dotovala malými
niekoľkoeurovými čiastkami na alkohol, cigarety a pod., mal byť uhradený z časti peňazí aj jeden z dlhov
obžalovaného. Preukázateľne v čase skutku bola na tomto účte suma 455,30-€ (k 01.02.2024 č.l. 124).
Poškodená ako uviedla, nikdy obžalovanému nepovedala, že už mu dáva zo svojich peňazí, že tie jeho
už dávno vymíňal. Obžalovaný tvrdil, že najprv chcel bankomatovú kartu, aby si peniaze vybral sám, čo

mu nedovolila, preto potom drankal priamo peniaze. Lúpeže sa nedopustí ten, kto sa násilím či hrozbou
násilia zmocní veci vlastnej. V tom prípade ide "iba" o zločin vydierania, tak ako súd tento skutok aj
právne kvalifikoval. Obžalovaný však naplnil svojím konaním nie základnú, ale kvalifikovanú skutkovú
podstatu zločinu vydierania, pretože ho spáchal na osobe chránenej - blízkej - vlastnej matke. Páchal ho
vedome a práve na matke, lebo len matka bola disponentom na účte, na ktorom mal uložené peniaze z

výplat od zamestnávateľa J. E. BENORS, ona mu vydávala drobné na dennú spotrebu. Obžalovaný tak
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe (matke),
čím naplnil zákonné znaky zločinu vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov - účinného od 06.08.2024 (ďalej Tr. zák.) s poukazom na §139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., § 127 ods. 4 Tr. zák. Porušil chránený záujem na ochrane slobody ľudského
rozhodovania. Konal v úmysle priamom, pričom jeho príčetnosť bola v čase spáchania skutku znížená
v zložke ovládacej aj rozpoznávacej, čo konštatuje znalecká organizácia.

Dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novelizácia Trestného zákona aj Trestného poriadku, čo malo
význam z hľadiska rozhodovania najmä o treste. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal
zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 33a Tr. zák. a § 34 Tr. zák., pričom prihliadol
aj a spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu
a jemu blízke osoby. Trestná sadzba uvedená v osobitnej časti Trestného zákona pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je v rozpätí 4 až 10 rokov odňatia slobody.

Obžalovaný je slobodný a bezdetný. Súd neprihliadol k žiadnej poľahčujúcej okolnosti. Obžalovaný síce
urobil vyhlásenie o vine, jeho nasledovnú výpoveď však nemožno označiť za priznanie, pretože sa líšila
od usvedčujúcej výpovede poškodenej, pričom pokiaľ obžalovaný bol inak schopný popísať dej pred a
po skutku ako aj jeho priebeh celkom podrobne, zásadný výpadok pamäte bol práve v časti rozhodnej

pre právne posúdenie skutku. Priznanie a oľutovanie konania na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2024
sa zas zdá byť formálne a opäť nekorešponduje z jeho skorším popisom jeho správania v čase skutku.
U obžalovaného súd prihliadol k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., prihliadnuc na
odsúdenia za úmyselnú trestnú činnosť s dátumom právoplatnosti pred spáchaním skutku, ktorých je
pokiaľ ide o nepodmienečné tresty osem (vrátane súhrnných trestov). Zákonom upravené rozpätie

trestnej sadzby s účinnosťou od 06.08.2024 sa už však nijak nemení, súd postupuje podľa § 38 ods.
2 Tr. zák.

Niet pochýb o tom, že konanie obžalovaného, keď je schopný hroziť sa ujmou na zdraví matke, ktorá
jediná v podstate drží jeho životný štandard na úrovni, kde má strechu nad hlavou, má postarané o

stravu a všetko ostatné, ba prostriedky na živenie svojej závislosti, je nemorálne a hodné odsúdenia.
Trestný čin vydierania však môže byť spáchaný aj ťažšou formou - násilím, nie "len" v podobe hrozby
násilia. Obžalovaný sa denne stretával so situáciou, kde dostal čo chcel, niekoľko eur od matky, ktoré
potomminul.Takýtospôsobživotabolnarušenýkonfliktomonohodňa,kedysaobžalovaný,podvplyvom
alkoholu, stretol s odporom poškodenej. V podstate banálna žiadosť o desať eur dopadla vydieraním

v domácnosti, kde spolu žili. Hoc tento skutok svojou právnou kvalifikáciou spadá pod závažnú trestnú
činnosť, inak sa však okolnosti skutku nijako nevymykajú od skutkov domáceho násilia, kde závažnosť
odvíja viac od verbálneho, ako brachiálneho prejavu. To je dôvod, ktorý súd zvažoval, keď určoval
konkrétnu výšku trestu. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu nemôže bez zmenených
podstatných okolností opäť aplikovať § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Hoci samotné ustanovenie § 39 ods.

2 písm. c/ Tr. zák. neobsahuje podmienku spočívajúcu v diagnostikovaní duševnej choroby v pravom
zmysle slova, ani dôvod, ktorý musí viesť k zníženiu príčetnosti páchateľa, tak samotná aplikácia § 39
ods. 2 Tr. zák. nie je obligatórnou, ale možnosťou súdu pri ukladaní trestu, ak vedie k spravodlivejšiemu
a účelnému trestu. V tomto prípade bolo konštatované, že obžalovaný doterajším spôsobom života pri
neefektívnejliečbe,doterajšíchtrestoch,ktorénemalipreventívnyvýznam,nezabránilimuvpokračovaní

páchania trestnej činnosti naopak, opäť pod vplyvom návykovej látky sa trestnej činnosti dopustil, nijako
nezadal dôvod pre konštatovanie, že jeho zmenšená príčetnosť v čase skutku a ukladané ochranné
liečenie je dôvodom na ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Súd tak rešpektujúc právny
názor odvolacieho súdu ukladal pri nezistených mimoriadnych okolnostiach podľa
§ 39 Tr. zák. trest v rámci trestnej sadzby pre daný zločin. Vskutku u páchateľa, ktorý pácha úmyselnú

trestnú činnosť opakovane, ktorý sa v minulosti dopustil nebezpečného vyhrážania voči matke a
nevlastnému otcovi, je dôvodné, aby mal trest aj represívnu funkciu a nebol neprimerane mierny.

Súd však poukazujúc na okolnosti spáchania skutku uvedené vyššie a ukladané ochranné liečenie
uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby. Tento trest je nepodmienečný, pretože obžalovaný dosiaľ

nebol poučený a varovaný pred páchaním trestnej činnosti v budúcnosti žiadnym trestom ani trestami
s podmienečným odkladom ani nepodmienečnými. No vskutku okolnosti spáchania skutku nie sú také
závažné, že by obžalovaný mal byť pozbavený osobnej slobody ešte viac ako štyri roky.Obžalovaný skutok spáchal v stave zníženej príčetnosti a to v oboch zložkách, pričom ochranu
spoločnosti pri danom zdravotnom stave páchateľa možno dosiahnuť nižším trestom avšak za uloženia
ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou, tak ako odporúčala znalecká organizácia. No

je nemenej dôležité pokúsiť sa napomôcť odstrániť nesprávne hodnotové a mentálne nastavenie
obžalovaného, a to za pomoci ochrannej liečby. Uložený trest podľa názoru v spojitosti u uloženou
ochrannouliečboujespravodlivejší,primeranejšíahlavneúčelnejšízpohľaduprevenciepredprípadným
páchaním trestnej činnosti obžalovaného v budúcnosti, ako vyslovene represívny trest vo vyššej výmere.

Obžalovaný bol pred spáchaním trestného činu v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre
úmyselnú trestnú činnosť, preto ho súd zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Obžalovanému, vzhľadom k záverom znaleckého posudku znaleckej organizácie v odvetví psychiatria,
keďže bola konštatovaná nebezpečnosť obžalovaného pre spoločnosť a nutnosť práve takéhoto druhu a

formy liečby, súd uložil podľa už aktuálne účinných právnych predpisov, podľa § 289 ods. 1 Tr. por., § 73
ods.2písm.c/Tr.zák.,§74ods.1Tr.zák.ochrannépsychiatrickéliečenieústavnouformou.Bolazistená
porucha osobnosti obžalovaného (klaster B) a znalecká organizácia konštatuje, že požitie alkoholu
najmävkombináciiskanabinoidomvedieuobžalovanéhokdezinhibíciihostilnéhoagresívnehokonania,
vedúcemu k uspokojovaniu simplexných potrieb. Obžalovaný spáchal daný trestný čin v dôsledku

závislosti od návykovej látky - najmä alkoholu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.