Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Csp/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122469921
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6122469921.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v sporovej veci žalobcu: WMS Consult s. r. o.,

IČO:46935282,Jabloňovýsad9040/6,Bratislava-ZáhorskáBystrica,zastúpenýAdvokátskakancelária
CIMRÁK s.r.o., IČO: 36 868 876, so sídlom Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanej: A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. C. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Miloš Papcun, so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany,
o zaplatenie 50.000,- eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 50.000,-eur,
spolu s úrokom vo výške 17,50 % zo sumy 50.000,-eur od 29.04.2022 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 6,25 % zo sumy 50.000,-eur od 29.10.2022 do zaplatenia, zmluvnú pokutu

vo výške 0,10 % denne zo sumy 50.000,-eur od 29.10.2022 do zaplatenia, všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa18.11.2022sažalobcadomáhalvočižalovanejzaplateniasumy50.000,-
eur s príslušenstvom z titulu vrátenia poskytnutej pôžičky.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pôžičke zo dňa

26.04.2022, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančnej pôžičky v sume 50,000,- eur. Žalobca v zmysle
čl. III. bod 2 zmluvy o pôžičke dňa 27.04.2022 poskytol žalovanej vyššie uvedený predmet pôžičky
na jej bankový účet, táto suma bola pripísaná v prospech bankového účtu žalovanej dňa 28.04.2022.
Tento dátum sa s poukazom na čl. III. bod 3 Zmluvy považuje za moment poskytnutia predmetnej
pôžičky. Podľa čl. IV. bod 1. zmluvy bola zmluva o pôžičke dojednaná spolu s úročením 17,50% ročne
z hodnoty pôžičky odo dňa poskytnutia pôžičky. Podľa čl. V. bod 1 zmluvy bola žalovaná povinná vrátiť
pôžičku žalobcovi v lehote 6 mesiacov odo dňa poskytnutia pôžičky, t.j. 6 mesiacov od 28.04.2022, čo

predstavuje dátum 28.10.2022. Podľa čl. V. bod 3 si zmluvné strany dojednali pre prípad omeškania
žalovanej s vrátením pôžičky zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z hodnoty poskytnutej pôžičky za každý
deň omeškania, pričom nárok žalobcu na náhradu škody tým nie je dotknutý. Žalovaná do dňa podania
tohto návrhu neuhradila žalobcovi svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke. S poukazom na
zákonné obmedzenie výšky úroku z omeškania podľa §3 ods.5 písm. a) zák. č. 307/2016 Z.z. o
upomínacom konaní si žalobca touto cestou uplatňuje ako príslušenstvo zákonný úrok z omeškania vo
výške 6,25% (1,25% +5% ) ročne zo sumy 50.000,-eur od 29.10.2022 do zaplatenia, v súlade s § 544

ods.1 Občianskeho zákonníka tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo sumy
50.000,-eur od 29.10.2022 do zaplatenia a v súlade s § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka nárok na
úrok z pôžičky vo výške 17,50% ročne zo sumy 50.000,-eur od 28.04.2022 do zaplatenia.3.OkresnýsúdvBanskejBystricivydalvupomínacomkonaníplatobnýrozkazč.k.19Up/1566/2022dňa
30. novembra 2022, žalovaná podala voči uvedenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že
nárok žalobcu tak ako je uvedený v napadnutom platobnom rozkaze v upomínacom konaní neuznáva v

celom rozsahu. Platobný rozkaz je chaotický, nepreskúmateľný, obsahuje vady. Žalobca žaluje v návrhu
na vydanie platobného rozkazu sumu 50.000,- eur s príslušenstvom. V platobnom rozkaze sa uvádza,
že sa jedná o zaplatenie 68.300,- eur s príslušenstvom. Nie je zrejmé, na základe akého aritmetického
výpočtu súd dospel k tejto sume. Rovnako nie je zrejmý aritmetický výpočet priznaných trov konania v
sume 3. 339,62 eur. Poukazuje na čl. IV. ods. 1. prvá veta zmluvy o pôžičke zo dňa 27.04.2022, kde je

uvedená úroková sadzba 17,50 % ročne z hodnoty poskytnutej pôžičky. Priemerná úroková miera pre
podobné typy úverov (spotrebiteľský úver) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci apríl 2022
predstavovala 8,28 %, dojednaný úrok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 27.04.2022, ktorý
predstavuje17,50%,oviacako110%prevyšujepriemernúúrokovúmieruzobdobnýchspotrebiteľských
úverov poskytovaných obchodnými bankami. Z tohto dôvodu je predmetná zmluva o pôžičke zo dňa
27.04.2022 v tejto časti neplatná z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, čo je možné považovať za úžeru

podľa § 39a Občianskeho zákonníka. Ako dôkaz predkladá v prílohe priemerné úrokové miery z úverov
poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, ktoré vydáva NBS. Navrhuje, aby súd prvej inštancie
napadnutý platobný rozkaz zrušil a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca v rámci vyjadrenia sa k odporu v podaní zo dňa 03.01.2023 ( č.l. 26) uviedol, že žalovaná

v podanom odpore nepoprela prevzatie finančných prostriedkov od žalobcu a ani existenciu zmluvy o
pôžičke. S ohľadom na §151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. v nadväznosti na §15 ods. 1 zákona
č. 307/2016 Z. z. sa tieto skutkové okolnosti považujú za nesporné. Vo vzťahu k námietke ohľadom
nepreskúmateľnosti predmetu sporu žalobca uvádza, že predmetom je istina - suma 50.000,- eur. Pre
účely súdneho poplatku s ohľadom na §7 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. bola hodnota sporu stanovená

na 68.300,- eur, čo je suma istiny a ročnej zmluvnej pokuty vo výške 18.300,- eur. Pre strany konania
ale nie je záväzné označenie predmetu sporu, ale výrok, kde je jasne a zrozumiteľne napísané, čo a
kedy má žalovaná platiť. Aj vo vzťahu k trovám konania je zrejmé, že súdny poplatok nebol 1.500,-
eur, ale 2.049,- eur. Ohľadom námietky, že vo veci príslušenstva ide o úžeru, v zmysle §39a zákona
č. 40/1964 Zb. žalovaná by musela v prvom rade preukázať, že zmluva o pôžičke bola uzavretá v

tiesni, prípadne žalovaná je neskúsená, rozumovo nevyspelá alebo dôverčivá, a že žalobca niektorú z
týchto vlastností využil za účelom uzavretia nevýhodnej zmluvy o pôžičke, čo nepreukázala. Ohľadne
vysokého úroku z omeškania a jeho rozporu s dobrými mravmi, nejde o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko
žalobca nekonal v rámci predmetu podnikania a z jeho strany išlo o raritnú záležitosť nenapĺňajúcu
zákonnú definíciu podnikania ako sústavnej činnosti (obdobne viď §2 zákona č. 129/2010 Z. z.). Aj

napriek uvedenému, maximálna výška úroku pri spotrebiteľských úrokoch je stanovená na dvojnásobok
RPMN, čo je v súčasnosti k 3. štvrťroku 20,24 % ročne (dvojnásobok 10,12% podľa „Súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2022“ pri úveroch na 6
až 12 mesiacov v sume nad 6.500 eur).

5. Žalovaná v ďalšom vyjadrení doručenom súdu dňa 08.01.2024 uviedla, že zotrváva na podanom
odpore, medzi stranami prebiehajú mimosúdne komunikácie ohľadne urovnania sporu. Súd následne
dopytoval strany sporu, k mimosúdnemu urovnaniu medzi stranami nedošlo.

6. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa

23.10.2024 a 08.01.2025. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej, ktorá bola v zmysle §
178 ods. 2 Civilného sporového poriadku na pojednávanie riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť
ospravedlnila a súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti, pričom pojednávania sa zúčastnil právny
zástupca žalovanej.

7. Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených do
spisu žalobcom a to: žaloba zo dňa 18.11.2022, zmluva o pôžičke zo dňa 26.04.2022, detail pohybu –
Tatrabanky, odpor žalovanej zo dňa 27.12.2022, replika žalobcu zo dňa 03.01.2023, výpis z LV č. XXXX
k.ú. D., návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 09.01.2023, zabezpečovacie opatrenie
zo dňa 27.01.2023, uznesenie KS Trnava č.k. 31CoCsp/7/2023-89 zo dňa 10.05.2023, pričom zistil

nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 26.04.2022 došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu, predmetom zmluvy
bolo poskytnutie finančnej pôžičky v sume 50.000,- eur, suma bola pripísaná v prospech bankovéhoúčtu žalovanej dňa 28.04.2022, túto pôžičku žalovaná doposiaľ nevrátila. Žalobca sa domáha vrátenia
požičanej sumy vrátane príslušenstva pôžičky vo forme odplaty za pôžičku, úrokov z omeškania
a zmluvnej pokuty.

9. Na pojednávaní zástupca žalobcu uviedol, že vo veci ide o zmluvu o pôžičku, ktorá nemá charakter
spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko obdobnú pôžičku nemá uzavretú s inou osobou, išlo len o ojedinelé
riešenie konkrétneho vzťahu so žalovanou. Pôžička bola individuálne dohodnutá, žalovaná ju nemusela
prijať, pôžička nebola zabezpečená žiadnym záložným právom a ani nebola uzavretá za nápadne

nevýhodných podmienok. V prípade úžery zákon vyžaduje značnú mieru neznalosti právnych predpisov,
ako aj konkrétnej tiesnivej situácie. Žalovaná z tohto nič nepreukázala. Výška zmluvných úrokov je
z pohľadu žalobcu primeraná a nižšia ako maximálne výška úrokov pri spotrebiteľských úveroch.
Výška zmluvnej pokuty je stanovená denným úrokom 0,1% z omeškanej sumy, čo je ročne 36,5%,
pričom z hľadiska judikatúry NS sa nemusí táto výška javiť ako neprimeraná, a to s ohľadom na
záväzok, ktorý zabezpečovala. Zmluva nebola zabezpečená záložným právom, išlo o značnú sumu

finančných prostriedkov, zabezpečenie prostredníctvom tejto zmluvnej pokuty sa javí ako primerané.
Súd má možnosť túto výšku zmluvnej pokuty moderovať, avšak moderácia pod úroveň cca 0,05%
denne by nemala oporu v judikatúre súdov. Medzi stranami nie je sporné, že pôžička poskytnutá
bola a že ju žalovaná nevrátila v dohodnutej lehote. Tabuľky žalovanej vychádzajú z priemerných
úrokov poskytnutých na úvery, oni pri určení čísla vychádzali podporne z max. sumy úrokovej miery

pre spotrebiteľské úvery ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch. Toto obmedzenie platí pre
nefinančné inštitúcie, ako aj banky, ktoré nemôže poskytnúť úver za úrok presahujúci túto sumu. Ak
banka alebo nefinančná inštitúcia mohla poskytnúť v tej dobe úver s úrokom 20,24 %, nemôže byť úrok
vo výške 17,5% neprimeraný. Čo sa týka zmieru, zo strany žalobcu nedošlo k jeho uzavretiu z dôvodu,
že nemal k dispozícii finančné prostriedky potrebné na vyplatenie záväzkov žalovanej a prevzatie

nehnuteľnosti do vlastníctva. V podstate aj výkon záložného práva zo strany Slovenskej sporiteľne
marí snahu na akékoľvek riešenie prostredníctvom odplatného prevzatia nehnuteľnosti so započítaním
záväzkov žalovanej.

10. Na pojednávaní zástupca žalovanej uviedol, že vychádzali z toho, že táto spoločnosť žalobcu

poskytuje svojim klientom pôžičky, čo sú informácie zo strany žalovanej, žalobca sa zaoberá v prevažnej
miere stavebnou činnosťou, príp. klientom poskytuje pôžičky za účelom kúpy rozostavaných domov,
alebo kúpy pozemkov, na ktorom sa neskôr zaviaže na základe zmluvy o dielo, že im žalobca postaví
na základe stavebného povolenia rodinný dom určený na bývanie. Úrok z úveru by mal byť 8,28 %,
vychádzajú z tabuľky na čl. 26, nakoľko sú tam uvedené úrokové miery z úverov, ktoré sú poskytnuté

nefinančnými spoločnosťami, ako aj pre jednotlivé fyzické osoby, pre spotrebiteľské a ostatné úvery.
Vypočuť v konaní žalovanú A. A. nepovažuje za nevyhnutné.

11. Súd na pojednávaní vypočul aj konateľa žalobcu, tento poprel tvrdenie žalovanej, že ako stavebná
firma bežne poskytuje úvery. Uvedenú situáciu ohľadne uzavretia pôžičky vysvetlil tým, že bola

možnosť odkúpiť rozostavené objekty v D., tieto sa rozdelili medzi 4 investorov, kde ich dvojica
p. A. a WMS Consult, s.r.o. prebrali predmetnú nehnuteľnosť. Keďže p. A. nemala vlastné zdroje,
financovala to formou hypotéky, jeho časť finančného vkladu vzala ako pôžičku (50.000,- eur), aby mohla
vydokladovať v banke spolufinancovanie, dostala od sporiteľne úver cca 80.000,- eur, za takto spojené
zdroje nadobudla nehnuteľnosť. Kupovalo sa to za účelom ďalšieho predaja, on sa pracovne poznal

s jej ,,pravdepodobne“ partnerom. Kvôli tomu sa všetko prerušilo. Banka požadovala ako zábezpeku
celý dvojdom, a preto dom je zapísaný na p. A., preto vznikla vôbec pôžička. Po pol roku mala byť suma
peňazí z pôžičky (žalobcu)použitá na kúpnu cenu jednej polovice bez záložného práva banky. Toto sa
nestalo, peniaze sa nevrátili. Na LV je napísaná žalovaná + záložné právo, ktoré sa realizuje. Konateľ
žalobcu uviedol, že spoločnosť žalobcu neposkytuje klientom pôžičky, toto bol ojedinelý prípad.

12. Podľa § 488 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka: „Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.“

Podľa§657Občianskehozákonníka:„Zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.“

Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka: „Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá

sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej
činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 2 ods.1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka,účinnéhovčasevznikuomeškania,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnychbodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa čl. IV. bod 1 zmluvy o pôžičke zo dňa 26.04.2022, veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku ako úročnú,
a to úrokovou sadzbou 17,70 ročne z hodnoty poskytnutej pôžičky.Podľa čl. V. bod 1 zmluvy o pôžičke zo dňa 26.04.2022 (vrátenie pôžičky), poskytnutú pôžičku spolu
s príslušenstvom pôžičky je dlžník povinný vrátiť veriteľovi najneskôr v lehote 6 mesiacov odo dňa
poskytnutia pôžičky, ak nie je v zmluve ustanovené inak.

Podľa čl. V. bod 3 zmluvy o pôžičke zo dňa 26.04.2022, ak nedôjde k vráteniu pôžičky, včas a riadne, na
strane veriteľa vzniká právo na základe písomnej výzvy požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške
0,1% denne z hodnoty poskytnutej pôžičky, nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

13. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) (čl. 8 Základných princípov,
§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie,
je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný
prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného
prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých
spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie

vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť
dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie
je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo
vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom

a v lehotách v zmysle CSP v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, ktorý v zmysle zákona nemusí byť dojednaný v písomnej
forme a ako taký predstavuje jednu z neformálnych zmlúv, ktorej podstatnými náležitosťami je reálne
odovzdanie druhovo určenej veci (v praxi najčastejšie peňazí), záväzok vrátiť vec rovnakého druhu zo

strany dlžníka veriteľovi a zároveň konkretizácia, teda určenie času vrátenia. Na to, aby sporová strana
bola v konaní úspešná, je potrebné preukázať, že jej ako nositeľovi práv, svedčí danosť uplatneného
nároku a naopak, že žalovaná strana je nositeľom povinnosti, uplatnenej v žalobe. Znamená to,
že osvedčenie existencie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v sporovom konaní je základným
predpokladom úspešnosti žaloby a túto podmienku súd musí skúmať. V prípade, že súd zistí, že

žalovanému pasívna vecná legitimácia nesvedčí, žalobu bez ďalšieho zamietne.

15. Súd mal z listín za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 26.04.2022 uzatvorená Zmluva
o pôžičke, jej predmetom bolo poskytnutie finančnej pôžičky v sume 50.000,- eur, suma bola pripísaná v
prospech bankového účtu žalovanej dňa 28.04.2022. Podľa čl. V. bod 1 zmluvy o pôžičke bola žalovaná

povinnávrátiťpôžičkužalobcovivlehote6mesiacovododňaposkytnutiapôžičky,t.j.dodňa28.10.2022.
Zmluvné strany si v čl. V. bod 3 zmluvy dojednali pre prípad omeškania žalovanej s vrátením pôžičky
zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z hodnoty poskytnutej pôžičky za každý deň omeškania. V čl. IV. bod
1. zmluvy o pôžičke bolo dojednané úročenie vo výške 17,50 % ročne z hodnoty pôžičky odo dňa
poskytnutia pôžičky. Žalovaná doposiaľ neuhradila žalobcovi záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke.

16. Nesporné v konaní bolo to, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, suma
50.000,- eur bola poskytnutá žalobcom na účet žalovanej, čím bol zachovaný reálny charakter tohto
kontraktu. Pre zmluvu o pôžičke nie je obligatórne stanovená písomná forma, k uzatvoreniu zmluvy
dochádza práve ich reálnym odovzdaním, v súdenom prípade je nesporná aj písomná forma zmluvy

o pôžičke. Žalovaná nesporovala poskytnutie pôžičky, ani jej neuhradenie, rozporovala príslušenstvo
pôžičky, a to výšku úrokov za pôžičku a rovnako výšku zmluvnej pokuty. Ak obrana žalovanej spočívala
v tvrdeniach o tom, že v danej veci išlo o spotrebiteľský vzťah a výška odplaty za pôžičku ako aj zmluvná
pokuta sú neprimerané, k uvedeným tvrdeniam žalovaná uvádzala iba to, že žalobca poskytoval
pôžičky aj iným subjektom, toto však v konaní nebolo preukázané, žalobca toto poprel, pričom súd

ani z výpisu z obchodného registra žalobcu nezistil predmet činnosti poskytovanie úverov, či pôžičiek.
Súd tak skonštatoval, že v prípade žalobcu pri poskytnutí pôžičky nejde o sústavnú činnosť, ktorá
podmienka je nutná, aby konanie žalobcu mohol súd považovať za konanie podnikateľa a obchodníka
(predtým dodávateľa) v zmysle § 2 ods.1 Obchodného zákonníka a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
možno tak uzavrieť, že nejde o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Súd zmluvu nevyhodnotil ako

spotrebiteľskú,nejdeospotrebiteľskývzťah,zostranyžalovanejnebolapreukázanásústavnosťčinnosti,
uvedený predmet činnosti (poskytovanie pôžičiek) nevyplýva ani z obchodného registra spoločnosti
žalobcu.17. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že medzi stranami došlo k platnému uzatvoreniu
zmluvy o pôžičke, peniaze boli žalobcom poskytnuté žalovanej, žalovaná ako dlžník svoj zmluvný
záväzok vrátiť peniaze poskytnuté zo zmluvy o pôžičke nesplnila riadne a včas, dostala sa do omeškania

s plnením, žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie nesplatenej peňažnej pôžičky, ako aj na úroky z
omeškania, ako si ich žalobca žalobou uplatnil, odo dňa nasledujúceho po uplynutí poskytnutej lehoty
na plnenie. Ak mala žalovaná pôžičku vrátiť do 6 mesiacov od jej poskytnutia, t.j. od 28.04.2022 (čl. V.
bod 1 zmluvy), posledným dňom na vrátenie pôžičky bol deň 28.10.2022, nasledujúcim dňom sa dostala
s omeškania. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 29.10.2022 bola 1,25%. t.j. žalobcovi tak patria

úroky z omeškania vo výške 6,25 % zo sumy nesplatenej pôžičky odo dňa omeškania, t.j. od 29.10.2022,
nárok žalobcu uplatnený žalobou je tak v uvedenej časti dôvodný.

18. Ohľadne námietky žalovanej o neprimeranosti úroku z úveru, v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že
Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, do akej výšky možno dojednať úroky pri
pôžičke peňazí medzi stranami zmluvného vzťahu, pokiaľ nejde o spotrebiteľský vzťah. S poukazom

na § 3 ods.1 OZ by však nebolo možné veriteľovi priznať neprimerane vysoké úroky, pričom pomôckou
môže byť porovnanie s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. Pri dojednávaní úrokov
pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný
úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V
súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“

bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.
Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.1
OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím
k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď

rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.04.2012 sp. zn. 5 Cdo 26/2011).

19. Ak aj súd vyhodnotil zmluvu o pôžičke nie ako spotrebiteľský vzťah, súd napriek uvedenému
poukazuje na obmedzenia výšky odplaty pri spotrebiteľských úveroch v zmysle §1a nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 53 ods.6 OZ, podľa ktorého maximálna výška odplaty pri spotrebiteľských

úveroch je stanovená na dvojnásobok RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke, čo podľa údajov
„Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok
2022“ pri úveroch so zmluvnou splatnosťou na 3 až 6 mesiacov bolo bola priemerná RPMN 15,82 %
ročne, dvojnásobok uvedenej hodnoty tak predstavuje 31,64 %. Ak teda odplata za spotrebiteľský úver
vrozhodnomčasezaobdobnúpôžičkumohlabyťvtejtovýške,dohodnutáodplatazapôžičkuvsúdenom

prípade vo výške 17,5 % nie je určite neprimeraná, resp. je výrazne pod uvedenou povolenou úrovňou.

20. Súd zároveň vykonal porovnanie s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. Ak
priemerná úroková miera pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci
apríl 2022 predstavovala 8,28 %, dojednaný úrok z predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 26.04.2022,

ktorý je vo výške 17,50 % ročne, prevyšuje priemernú úrokovú mieru z obdobných spotrebiteľských
úverov poskytovaných obchodnými bankami 2-násobne, čo súd nevyhodnotil ako neprimerané, nakoľko
nejde o spotrebiteľský úver, pričom súd poukazuje na zmluvnú voľnosť strán v občiansko-právnych
vzťahoch pri dojednávaní podmienok zmlúv.

21. Výšku úrokov z pôžičky stanovenú v zmluve o pôžičke vo výške 17,5 % ročne tak vyhodnotil súd
ako primeranú a v súlade s dobrými mravmi. Pri tomto závere vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1MCdo 1/2009 s tým, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s
ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, nesmie sa priečiť dobrým mravom. S poukazom na výšku
pôžičky- 50.000,- eur, obdobie, za ktoré žalobca úroky požaduje (6-mesačná splatnosť pôžičky), súd

prvej inštancie vyhodnotil tieto úroky ako primerané a ich výšku za akceptovateľnú a súladnú s dobrými
mravmi.

22. Ohľadne námietok voči výške zmluvnej pokuty, súd dáva do pozornosti, že účelom zmluvnej pokuty
je donútiť dlžníka k riadnemu splneniu záväzku pod hrozbou majetkovej sankcie. Zmluvná pokuta má

v prvom rade čeliť porušeniu povinností, teda napĺňa sa jej prevenčná funkcia, a ak je zabezpečená
povinnosť splnená, hlavná funkcia zmluvnej pokuty je týmto vyčerpaná. Popri tom zmluvná pokuta plní
aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmysel je reparovať ujmu na strane veriteľa vzniknutú
porušením záväzku dlžníka, a rovnako tak predstavuje sankciu, teda postih pre toho, kto svoj záväzokzo zmluvy porušil, tak ako to výslovne upravuje aj § 544 Občianskeho zákonníka. Výška zmluvnej pokuty
nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho
zákonníka, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka

musí byť každý občianskoprávny úkon urobený v súlade s dobrými mravmi. Dobré mravy majú podobu
formálne nevyjadrených, ale všeobecne uznávaných pravidiel. Predstavujú všeobecné povedomie o
tom, čo je v spoločnosti všeobecne vhodné, správne a primerané. Je to normatívny systém, ktorý nemá
písomnú podobu, je však prítomný vo vedomí spoločnosti. Rozpor s dobrými mravmi ma za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu alebo jeho časti.

23. Primeranosť zmluvnej pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam právneho
úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval, ako i na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej
povinnosti. Zmluvná pokuta by mala byť primeraná s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečených
povinností. Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť v zmysle princípov uvedených v §
545a Občianskeho zákonníka.

24. S prihliadnutím k okolnostiam uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 26.04.2022, súd
výšku zmluvnej pokuty 0,1% denne z istiny za každý deň omeškania so splácaním pôžičky, tak ako bola
upravená v zmluve o pôžičke, nevyhodnotil ako neprimeranú, či rozpornú s dobrými mravmi. Zmluvná
pokutavkonkrétnomsúdenomprípadepredstavuje50,-eurdenne,čoniejeneprimeranéúčelu,ktorýbol

dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a tým účelom bolo vrátenie pôžičky v nemalej výške - konkrétne
vovýške50.000,-eur.Súdzobraltieždoúvahy,žepredmetomuvedenejpôžičkybolnákupnehnuteľnosti
(dvojdomu), ktorý mal slúžiť na podnikanie- ďalší predaj, ako uviedol žalobca, pričom uvedené nebolo
žalovanou popreté. Obdobnou výškou zmluvnej pokuty sa zaoberal aj KS Banská Bystrica v rozhodnutí
sp.zn. 14CoCsp/30/2021, pričom dospel k totožnému záveru o primeranosti zmluvnej pokuty.

25. Ohľadne primeranosti zmluvnej pokuty súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych
inštitúcií, podľa ktorých za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená ani zmluvná pokuta vo výške 1 % z
dlžnej čiastky za každý deň omeškania (sp. zn. 2Obdo/39/2010, sp. zn. 2Cdo/172/2007), resp. zmluvná
pokuta vo výške 0,67 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (sp. zn. 33Odo/61/2005), ani zmluvná

pokuta vo výške 0,23 % denne (sp. zn. 33Odo/1779/2006). Záver o neprimeranosti výšky zmluvnej
pokuty bol vyslovený v prípadoch, keď zmluvná pokuta bola napr. vo výške 100.000,- Sk, t.j. 3.319 eur
k hodnote zabezpečovanej povinnosti 3.000,- Sk, t.j. 99,58 eur (sp. zn. 3Cdo/130/2006), resp. zmluvná
pokuta vo výške 13 % denne z dlžnej sumy (sp. zn. 1ObdoV/93/2004).

26. Neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno posudzovať len z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom
dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej
pokuty, ako je to aj v prípade súdenej veci. Výška zmluvnej pokuty plne závisí od doby, po ktorú
dlžník svojou zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť neplní - čím dlhšia je doba omeškania, tým
vyššia je zmluvná pokuta. Uvedené znamená, že neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať

z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak
primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, lebo by vo svojich dôsledkoch
zvýhodňoval dlžníka (čím by dlhšie dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodňovaný pri
posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty, a znamenalo by to spochybnenie funkcií,
ktoré má zmluvná pokuta plniť ( napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/172/2007).

27. Na základe uvedeného, s prihliadnutím aj na ustálenú judikatúru vyšších súdov súd má za to, že
odplata za poskytnutý úver a rovnako tak aj zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve o pôžičke medzi
stranamisporuboliprimerané,nebolivrozporesdobrýmimravmi,žalovanánepreukázala,žebypôžička
bola uzatvorená v tiesni, alebo že by bola zneužitá jej neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,

dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť za účelom uzatvorenia uvedenej
zmluvy, súd tak žalobcovi priznal nárok aj v uvedenej časti, žalobu tak vyhodnotil ako plne dôvodnú
a nárok uplatnený v žalobnom návrhu priznal v plnom rozsahu.

28. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového

konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti
osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti
uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako
povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkaznéhobremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale
zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno,
ani bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní. Žalovaná v tomto konaní uplatnený nárok síce

v časti príslušenstva spochybnila, avšak žiadne relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení súdu
nepredložila, skutočnosti tvrdené žalobcom tak účinne nerozporovala, súd obranu žalovanej vyhodnotil
ako neúčinnú, pričom na strane žalovanej konštatuje neunesenie bremena tvrdenia ako aj dôkazného
bremena. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorá bola podľa jeho názoru podložená aj
predloženými listinnými dôkazmi osvedčujúcimi existenciu nároku uplatneného v tomto konaní. Z tohto

dôvodu je žaloba žalobcu dôvodná a súd jej v plnom rozsahu vyhovel.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.