Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoPr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723201635
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723201635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a

členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobkyne: A. B. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená.: JUDr. Ing. Adrián Cupák,
advokát so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, proti žalovanej: Základná umelecká škola,
Ul. Komenského 807/27, Svidník, Komenského 807/27m 089 01 Svidník, IČO: 36 158 291, právne
zastúpená: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
29Cpr/14/2023-297 zo dňa 20.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. inštancie.

II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd I. inštancie“) rozsudkom č.k. 29Cpr/14/2023-297 zo dňa
20.05.2024 rozhodol tak, že:
I. Skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou zo strany žalovanej podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce zo dňa 05.09.2022, doručené žalobkyni dňa 05.09.2022 j e n e p l a t n é a pracovný
pomer žalobkyne u žalovanej naďalej trvá.

II. P r i z n á v ažalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd I. inštancie zistil tento skutkový stav:

3. Žalobkyňa dňa 14.10.2013 uzatvorila so žalovanou pracovnú zmluvu v predmete pracovného pomeru,
uzatvorenú na dobu určitú počas práceneschopnosti riaditeľa školy s uvedením druhu práce výchovno-
vzdelávacej činnosti, ktorú vykonáva učiteľ základnej umeleckej školy.

4. Žalovaná nerozporovala, že od roku 2013 do roku 2019 so žalobkyňou uzatvorila celkovo 8
pracovných zmlúv na dobu určitú.

5. Dňa 25.07.2019 (č.l. 9) žalovaná oznámila žalobkyni, že dňa 31.08.2017 uzatvorila pracovnú zmluvu
na dobu určitú do 31.08.2019. Nakoľko v školskom roku 2019-2020 s ňou nepočítajú, oznámila, že s ňou
pracovný pomer skončí 31.08.2019 uplynutím doby určitej. Žalobkyňa listom zo dňa 21.08.2019 (č.l. 11)
vyzvala žalovanú na predloženie dodatku, resp. novej pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, lebo inak sajej pracovný pomer od 01.09.2019 bude automaticky riadiť ustanoveniami poslednej pracovnej zmluvy
zo dňa 31.08.2017. Poukázala na to, že jej pracovný pomer v zmysle vyššie uvedeného oznámenia
žalovanej sa nekončí a to s poukazom na ust. § 48 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je pracovný

pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na 2 roky a to opätovne najviac 2 x v rámci 2 rokov.

6. Žalovaná podaním zo dňa 13.09.2019 (č.l. 14) oznámila žalobkyni, že jej pracovný pomer sa predlžuje
od 01.09.2019 na dobu neurčitú s tým, že dohoda o zmene dojednaných podmienok, ako aj podrobnejší
obsah náplne budú podpísané a dohodnuté pri jej nástupe do zamestnania. Súdu bola predložená

pracovná zmluva zo dňa 31.08.2017 s tým, že žalobkyňa dňom 01.09.2017 bola prijatá do pracovného
pomeru na dobu neurčitú v predmete činnosti učiteľa základnej umeleckej školy.

7. Podaním zo dňa 15.02.2022 (č.l. 26) žalobkyňa požiadala o nástup na pôvodné pracovisko po
ukončení rodičovskej dovolenky.

8. Podaním zo dňa 28.02.2022 (č.l. 13) žalovaná oznámila, že s jej žiadosťou v plnom rozsahu súhlasí.
Dňa 24.03.2022 (č.l. 10) bola medzi stranami sporu uzatvorená dohoda o zmene pracovných podmienok
súčinnosťouod31.05.2022stým,žejejpracovnýčasbolurčenýna18,75hodíntýždennebezprestávok
s uvedením priamej výchovno-vzdelávacej činnosti 11,50 hodín týždenne. Z predloženej pracovnej
náplne zo dňa 31.05.2022 podpísanej oboma stranami sporu vyplýva, že žalobkyňa vykonávala činnosť

samostatného pedagogického zamestnanca so splnením kvalifikačných predpokladov vysokoškolského
vzdelania druhého stupňa (č.l. 162).

9. Zo záznamu z prerokovania pracovnej náplne úväzku pedagogického zamestnanca po nástupe
do pracovného pomeru po ukončení rodičovskej dovolenky zo dňa 31.05.2022 vyplýva, že žalobkyňa

nastúpila do zamestnania 24.03.2022, v uvedený deň súhlasila s dočerpaním starej dovolenky a s
nástupom do práce dňa 31.05.2022 na 50 % úväzok na pozíciu učiteľa základnej umeleckej školy
v zmysle uzatvorenej a menovanou podpísanej dohody o zmene pracovných podmienok. V zmysle
vyjadrenia žalobkyne, táto si pracovnú náplň prečítala, nemala k nej žiadne námietky, avšak nesúhlasila
s úväzkom na vykonávanie korepetícií, ktoré nespadá pod pracovnú činnosť učiteľa základnej umeleckej

školy. Riaditeľ žalobkyňu oboznámil o jej zaradení do predmetovej komisie - akordeón, k čomu nemala
výhrady, zároveň ju vyzval na oboznámenie sa s pokynmi PK, termínmi koncertov, skúšok, plánovaných
akcií a pokynmi z poslednej pracovnej porady. Žalobkyňa odmietla podpísať úväzok pedagogického
zamestnanca, pracovnú náplň, ako aj oznámenie o výške a zložení funkčného platu (č.l. 171).

10. Žalovaná dňa 30.06.2022 (č.l. 56) v zmysle ust. § 237 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce požiadala
základnú odborovú organizáciu o prerokovanie organizačnej zmeny pre nedostatočný počet žiakov pre
školský rok 2022/2023. Súčasný počet zamestnancov školy je 37, z ktorých je 6 nepedagogických
a 9 učiteľov skupinového vyučovania. Škola mala 4 učiteľov hry na akordeón a 3 učiteľov spevu a
hlasovej výchovy. Po vykonanej organizačnej zmene bude celkový počet zamestnancov 35, z toho 6

nepedagogických zamestnancov, 8 učiteľov skupinového vyučovania (pani C. končí pracovný pomer
ku koncu školského roka). Počet učiteľov hry na akordeón 3 a učiteľov spevu a hlasovej výchovy
2. O tejto organizačnej zmene riaditeľ základnej umeleckej školy plánuje rozhodnúť s účinnosťou od
01.09.2022. Z predloženej zápisnice zo dňa 30.06.2022 (č.l. 57) nesporne vyplýva, že dňa 30.06.2022
bol návrh uvedenej organizačnej zmeny prerokovaný. Dňa 31.08.2022 (č.l. 67) bol vypracovaný

záznam z prerokovania úväzku pedagogického zamestnanca, v zmysle ktorého žalobkyňa nastúpila
do zamestnania po letnej dovolenke dňa 31.08.2022 s tým, že v novom školskom roku klesol počet
žiakov základnej umeleckej školy z 860 na 672. Vzhľadom na uvedené bol vypracovaný nový úväzok pre
nový školský rok 2022/2023, ktorý bol menovanej predložený. Ponuka vykonávať pedagogickú činnosť
učiteľa základnej umeleckej školy bola znížená na 21,74 % úväzku v rozsahu 5 hodín týždenne s

možnosťou uzatvoriť ďalší pracovný pomer v rozsahu 28,26 % úväzku, teda na 6,5 hodiny týždenne
s druhom dohodnutej práce korepetítor. Keďže žalobkyňa s uvedeným návrhom nesúhlasila, riaditeľ
žalovanej sa rozhodol menovanej dať čas na rozmyslenie do 04.09.2022, nakoľko dňom 05.09.2022
začína nový školský rok. Žalobkyňa odmietla ponúknutý úväzok pedagogického zamestnanca, ústne
súhlasila s nižším 21,74 % úväzkom, teda 5 hodín týždenne priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, k

podpisu dohody o zmene dojednaných podmienok nedošlo. Prílohou uvedeného záznamu bol aj návrh
dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2022 s novou pracovnou zmluvou s účinnosťou
od 01.09.2022 pre dohodnutý druh práce korepetítor základnej umeleckej školy.11. Dňa 05.09.2022 (č.l. 66) riaditeľstvo základnej umeleckej školy rozhodlo o organizačnej zmene,
ktorou sa zrušila pracovná pozícia učiteľa základnej umeleckej školy - učiteľ hry na akordeón, učiteľ
spevu a hlasovej výchovy pre nedostatočný počet žiakov. Žalobkyni škola nemá možnosť poskytnúť

prácu zodpovedajúcu kategórii pedagogického zamestnanca v pozícii učiteľa základnej umeleckej školy,
učiteľ hry na akordeón, učiteľ spevu a hlasovej výchovy. Žalobkyňa odmietla ponuky zamestnávateľa
vykonávať pedagogickú činnosť učiteľa základnej umeleckej školy na znížený pracovný úväzok s
možnosťou uzatvoriť ďalší pracovný pomer s úväzkom dohodnutej práce korepetítor.

12. Dňa 05.09.2022 (č.l. 67) riaditeľ žalovanej doručil základnej odborovej organizácii žiadosť o
prerokovanie výpovede z pracovného pomeru so žalobkyňou, ktorú predseda odborovej organizácie
prevzal 05.09.2022 a dňa 05.09.2022 aj predložil riaditeľstvu oznámenie o prerokovaní výpovede zo
strany zamestnávateľa s tým, že túto berie na vedomie spolu s predloženou prezenčnou listinou zo
dňa 05.09.2022. Zároveň bol súdu predložený záznam z prerokovania predošlého záznamu, žiadosti a
výpovede pedagogického zamestnanca zo dňa 05.09.2022, kedy riaditeľ žalovanej opätovne žalobkyni

predložil ponuky, ku ktorým sa nevyjadrila, teda ponuku vykonávať pedagogickú činnosť učiteľa
základnej umeleckej školy na 21,74 % úväzok v rozsahu 5 hodín týždenne s možnosťou uzatvoriť ďalší
pracovný pomer v rozsahu 28,26 % úväzku v pozícii korepetítor, s čím však žalobkyňa nesúhlasila.

13. Žalovaná ukončila pracovný pomer so žalobkyňou v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce dňa 05.09.2022 (č.l. 12) z dôvodu organizačnej zmeny, ktorým sa zrušila pozícia učiteľa
základnej umeleckej školy pre zníženie celkového počtu zamestnancov a s tým, že vzhľadom na prijatú
organizačnú zmenu žalobkyňa odmietla ponuku zamestnávateľa v zmysle vyššie uvedenej zmeny.
Žalobkyňa podaním zo dňa 02.01.2023 oznámila žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nakoľko
vyššie uvedenú výpoveď považuje za neplatnú. Podľa predloženej správy Mesta Svidník (č.l. 100)

bol celkový počet žiakov základnej umeleckej školy žalovanej v školskom roku 2021/2022 - 845 a
v školskom roku 2022/2023 - 781. Z výkazu o základnej umeleckej školy (č.l. 73) predkladanému
Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR k 15.09.2022 vyplýva počet študujúcich v hudobnom
odbore hra na akordeón a spev v rozsahu 77 detí, kým k 17.09.2021 to bolo 94 detí.

14. Podľa zoznamu novoprijatých žiakov vypracovaných žalovanou (č.l. 77) bol v školskom roku
2021/2022 prijatých celkovo 42 detí a to v odbore spev 6 detí, v zborovom speve 5 detí a v hre na
akordeón 6 detí s prípravnou hudobnou výchovou 14 detí, kým v školskom roku 2021 to bol spev - 1 žiak,
zborový spev - 1 žiak, hra na akordeón - 3 žiaci a prípravná hudobná výchova - 11 žiakov, s celkovým
počtom žiakov 36.

15. S poukazom na námietku žalobkyne nedodržaním postupnosti zo strany riaditeľa pri výpovedi z
pracovného pomeru v súlade s čl. 10 bodu 8 kolektívnej zmluvy platnej na rok 2022 boli súdu predložené
listiny, z ktorých vyplýva, že v kvalifikačnom odbore žalobkyne, konkrétne hre na akordeón v pozícii
pedagogického zamestnanca učiteľa základnej umeleckej školy pôsobí A. E. E., u ktorého prvý pracovný

pomer vznikol zmluvou zo dňa 31.08.2016 s účinnosťou od 01.09.2016 s uzatvorením na dobu určitú do
31.08.2017 a následne zmluvou zo dňa 31.08.2017 na dobu neurčitú od 01.09.2017. Pri vyučovacom
predmete spev a zborový spev vznikol pracovný pomer s A. A. na základe pracovnej zmluvy zo dňa
28.02.2019 s účinnosťou od 01.03.2019 do 31.08.2019, ďalej na základe dohody o zmene pracovných
podmienok na dobu do 31.08.2020 a dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2020 na

dobu neurčitú.

16. Žalobkyňa v rámci svojej výpovede uviedla, že po návrate z rodičovskej dovolenky mal každý z
pedagogických zamestnancov nadčasové hodiny, 3 učitelia odišli do dôchodku, teda aj pri poklese
žiakov došlo k vyváženému stavu, kedy každý učiteľ mal čo učiť. Sama mohla vykonávať aj neodbornú

činnosť pedagogického zamestnanca, keďže aj iní pedagogickí zamestnanci učili v odbore, na ktorý
nemali kvalifikačný predpoklad. Taktiež učila aj obligátny nástroj, teda časť tých hodín, ktoré vyučovala
zamestnankyňa D. A. ako nepedagogický zamestnanec jej mohlo byť doplnených do jej pracovného
úväzku, keďže vykonávala polovičný úväzok pedagogického zamestnanca. Všetky zmeny alebo dohody
o zmene pracovných podmienok jej boli predkladané bez dátumu a tomu predchádzal celý postoj

riaditeľa, ktorý smeroval k tomu, že sa jej chcel zbaviť napriek tomu, že v škole pôsobila 9 rokov, 6 rokov
riadne učila a 3 roky bola na rodičovskej dovolenke. Keď sa začala pýtať na svoje možnosti nástupu na
pracovné miesto po rodičovskej dovolenke, bolo jej zo strany riaditeľa oznámené, že už nikdy nebude
vykonávať pedagogickú činnosť na uvedenej škole, že nech si zoberie harmoniku. Preto aj pristupovalapri návrhu zmeny dohody pracovných podmienok tak, že nesúhlasila s korepetíciami, ktoré predtým aj
riadne vykonávala. Celý postup riaditeľa školy bol účelový, aby nemohla ďalej na škole pôsobiť.

17. Riaditeľ žalovanej vo svojej výpovedi uviedol totožné skutočnosti ako vo vyjadreniach k žalobe,
týkajúce sa postupnosti prijatej organizačnej zmene, výpovede žalobkyni, vrátane ponuky inej vhodnej
práce. Doplnil, že po návrate z rodičovskej dovolenky sa so žalobkyňou dohodli na zmene pracovných
podmienok z dôvodu nemožnosti uspokojiť potreby školy. Pokiaľ boli vytýkané nadčasy zamestnancov,
bolo to z dôvodu, že škola nemala dostatok finančných prostriedkov a preto si nadčasy zamestnanci

čerpali v tzv. vedľajších prázdninách, teda počas veľkonočných prázdnin. Úväzok žalobkyne po
organizačnej zmene bol určený v súlade so zákonom o pedagogických zamestnancoch a v tomto
prípade základný úväzok žalobkyne bol doplnený o úväzok korepetítora, teda mala vykonávať 5
hodín týždenného pracovného času priamej pedagogickej činnosti a 6,5 hodiny úväzku korepetítora,
keďže už na základe pôvodnej pracovnej zmluvy ju nemohol zamestnávať. Pokiaľ ide o nadčasové
hodiny, tieto sú vykonávané učiteľmi hry na akordeón, husle, klavír a gitaru, ktoré sa čerpajú v tzv.

vedľajších prázdninách. Svedkyňa D. A. mala okrem pracovného pomeru administratívnej činnosti
uzatvorený pracovný pomer na pedagogickú činnosť, kedy sa vychádzalo z ust. § 83 zákona o
pedagogických zamestnancoch, v zmysle ktorého si pedagogický zamestnanec mal doplniť svoje
kvalifikačné predpoklady v lehote 4 rokov od uzatvorenia pracovného pomeru a túto činnosť vykonávala
iba do 01.11.2022. Pokiaľ ide kvalifikačné predpoklady žalobkyne uviedol, že táto mala kvalifikačné

predpokladynahrunaakordeónnaúrovnikonzervatória.PokiaľideozborovédirigovanienaúrovniBc.a
pokiaľ ide o spev na úrovni druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Ďalej sa vyjadroval ku kvalifikačným
predpokladom pedagóga Cichej, ktorá vyučovala spev a zborový spev, A. A., ktorá mala kvalifikačný
predpoklad na spev.

18. Svedkyňa D. A. vo svojej výpovedi uviedla, že pôsobila ako administrátor a 4 roky vykonávala
na polovičný úväzok aj výchovno-vzdelávaciu činnosť, konkrétne pri obligátnom nástroji keyboard. Po
ukončení platnosti zmluvy ostala na svojej pôvodnej pozícii, teda výkonu administratívnej činnosti. Pred
4 rokmi bola zo strany školy oslovená, či by neprijala pozíciu pedagóga z dôvodu ukončenia umeleckého
vzdelania prvého a druhého stupňa hry na klavír. Bola to pre ňu výzva a hodnotí toto obdobie ako

pozitívne. Keďže toto obdobie pominulo, vrátila sa na svoje pôvodné miesto. Pedagogickú činnosť
vykonávala iba do konca októbra roku 2022. K otázke organizačnej zmeny sa vyjadriť nevedela, keďže
do toho zainteresovaná nebola.

19. Svedkyňa E. F. uviedla, že bola zamestnancom žalovanej a bola účastná na všetkých rokovaniach

so žalobkyňou. Boli to 4 rokovania, ktoré sa uskutočnili po ukončení rodičovskej dovolenky žalobkyne
24.03.2022, ďalej po jej nástupe do práce po vyčerpaní dovolenky 31.05.2022, kedy jej bol ponúknutý
úväzok s tým, že mala vykonávať polovicu priamej pedagogickej činnosti a polovicu korepetície. Ďalšie
pracovné stretnutie sa uskutočnilo pred začiatkom školského roka 31.08.2022 za prítomnosti všetkých
učiteľov. Na uvedenom stretnutí jej bol ponúknutý opätovne úväzok, aby vykonávala polovičný úväzok

priamej vzdelávacej činnosti s doplnením úväzku na vykonávanie korepetície. Žalobkyňa súhlasila iba
s úväzkom vzdelávacej činnosti. Čakalo sa však na jej vyjadrenie do 02.09.2022, kedy prebehla ďalšia
porada. Dňa 05.09.2022 riaditeľ školy zvolal pracovné stretnutie po začatí školského roka niekedy v
poobedňajších hodinách, kde opätovne jej bola ponúknutá dohoda o zmene pracovnej zmluvy pokiaľ
ide o priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť s doplnením novej pracovnej zmluvy o vykonávanie práce

korepetítora, s čím nesúhlasila.

20. Svedok A. F. E. uviedol, že od januára 2020 je okrem toho, že pôsobí ako učiteľ hry na gitare aj
predsedom odborov s tým, že 30.06.2022 bol predložený zo strany riaditeľa školy návrh plánovanej
organizačnej zmeny vzhľadom na klesajúcu tendenciu, ktorá bola prerokovaná. Dňa 31.08.2022 boli

prerokované úväzky pedagógov a dňa 05.09.2022, kedy žalobkyňa nebola ochotná prijať zmenu
pracovnej zmluvy, žiadosť o prerokovanie jednak organizačnej zmeny a jednak výpovede. Tieto boli
predložené niekedy pred obedom dňa 05.09., na obede boli tieto dokumenty prerokované s ostatnými
členmi výboru a po 14tej hodine bola žalobkyni daná výpoveď. Súdu, ako aj svedkovi bola predložená
čitateľná kópia žiadosti o prerokovanie výpovede zo dňa 05.09.2022, ktorý potvrdil, že uvedenú žiadosť

prevzal dňa 05.09.2022 a prevzatie potvrdil svojim vlastnoručným podpisom.

21. Svedok G. H. uviedol, že pôsobí ako člen výboru základnej odborovej organizácie a ako učiteľ na
nástroj husle. Dňa 30.06.2022 výbor prerokoval plánovanú organizačnú zmenu, ďalšie stretnutie bolo31.08., ktorého sa nezúčastnil a dodatočne bol oboznámený 02.09., kedy boli oboznámené úväzky
zamestnancov a 05.09. bolo ďalšie rokovanie výboru, ktorého sa zúčastnili všetci 3 členovia, kde bola
prerokovaná výpoveď žalobkyne, ako aj organizačná zmena.

22. Na takto zistený skutkový stav súd I. inštancie aplikoval ust. § 61 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 311/2001
Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 Zákonníka
práce, § 63 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákonníka práce a § 231, § 157 Zákonníka práce. Súd I. inštancie takto
zistený skutkový stav takto právne posúdil:

23. Medzi stranami nebolo sporné, že pracovný pomer žalobkyne prvý krát u žalovanej vznikol na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.10.2013, ktorý bol opakovane predlžovaný viacerými pracovnými
zmluvami, naposledy pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.2017 s účinnosťou od 01.09.2017, kedy
vykonávala výchovno-vzdelávaciu činnosť učiteľa základnej umeleckej školy s uvedením kvalifikačných
predpokladov vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ako učiteľ hry na akordeón a učiteľ spevu a

hlasovej výchovy.

24. Zároveň nebolo sporné, že žalobkyňa po skončení rodičovskej dovolenky v roku 2022 v čase
prebiehajúceho školského roka nastúpila do práce a so žalovanou uzatvorila dohodu o zmene
pracovných podmienok s účinnosťou od 31.05.2022 s tým, že mala vykonávať 50 % úväzok priamej

výchovno-vzdelávacej činnosti, teda v rozsahu 11,5 hodiny týždenne. K uvedenej zmene pracovnej
zmluvy došlo z dôvodu, že v čase prebiehajúceho školského roka musel byť pracovný úväzok žalobkyne
upravený s prihliadnutím na konkrétne potreby žalovanej z dôvodu nástupu žalobkyne do práce v čase
prebiehajúceho školského roka, pričom v súlade s ust. § 7 ods. 3 zákona č. 138/2019 o pedagogických
zamestnancoch riaditeľ školy určuje úväzok priamej výchovno-vzdelávacej činnosti pedagogickému

zamestnancovi maximálne na obdobie 1 školského roka.

25. Uvedená organizačná zmena bola žalovanou prijatá z dôvodu výrazného poklesu žiakov základnej
umeleckej školy v školskom roku 2022/2023, čo nesporne vyplýva nielen zo správy Mesta Svidník,
ale aj z predloženého výkazu žalovanej predkladaného Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu

Slovenskej republiky v porovnaní so školským rokom 2021/2022. Kým v školskom roku 2021/2022 bolo
v hudobnom odbore spev prijatých 6 žiakov, zborový spev - 5 žiakov, hra na akordeón - 6 žiakov a
v prípravnej hudobnej výchove - 14 žiakov, v školskom roku 2022/2023 bolo prijatých 1 žiak na spev
a zborový spev, akordeón - 3 žiaci a na prípravnú hudobnú výchovu - 11 žiakov, teda v odboroch
zodpovedajúcich kvalifikačným predpokladom žalobkyne.

26. S poukazom na uvedené, riaditeľ žalovanej požiadal základnú odborovú organizáciu pri základnej
umeleckej škole vo Svidníku dňa 30.06.2022 o prerokovanie plánovej organizačnej zmeny znížením
počtu učiteľov hry na akordeón a učiteľa spevu pre nedostatočný počet žiakov v školskom roku
2022/2023, ktorá bola prerokovaná odborovou organizáciou taktiež dňa 30.06.2022. Rozhodnutie o

organizačnejzmeneboloprijatédňa05.09.2022,ktorýmbolazrušenápracovnápozíciaučiteľazákladnej
umeleckej školy - učiteľa hry na akordeón a spevu a hlasovej výchovy. Z uvedeného rozhodnutia
vyplýva, že žalobkyni nie je možné poskytnúť prácu zodpovedajúcu jej kvalifikačným predpokladom
učiteľa základnej umeleckej školy v hre na akordeón a spevu a hlasovej výchove, s tým, že neprijala
ponuku inej vhodnej práce.

27. Súd I. inštancie tak mal za nesporne preukázané, že došlo k rozhodnutiu žalovanej o prijatí
organizačnej zmeny, ktorým bola zrušená pracovná pozícia učiteľa základnej umeleckej školy, konkrétne
učiteľa v odbore hry na akordeón a spevu a hlasovej výchovy.

28. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná prijala
organizačnú zmenu, ktorou zrušila pracovnú pozíciu učiteľa základnej umeleckej školy - učiteľ hry na
akordeón, učiteľ spevu a hlasovej výchovy, zodpovedajúcu kvalifikačným predpokladom žalobkyne,
ktorej ponúkla inú, vhodnú prácu, konkrétne zmenu pracovnej zmluvy so znížením úväzku priamej
výchovno-vzdelávacej činnosti v rozsahu 5 hodín týždenne s návrhom novej pracovnej zmluvy a

doplnením úväzku v súvislosti s výkonom činnosti korepetítora. Pokiaľ žalobkyňa uvedenú ponuku
inej, vhodnej práce neprijala, potom žalovaná mala splnené hmotno-právne ako aj procesnoprávne
podmienky na výpoveď z jej pracovného pomeru v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
výpoveďou zo dňa 05.09.2022.29. V zmysle vyššie uvedeného, by potom bola splnená ponuková povinnosť inej, vhodnej práce zo
strany žalovanej žalobkyni, pokiaľ túto nemohla zamestnávať na základe pracovnej zmluvy ponukou

dohody zmeny pracovnej zmluvy priamej výchovno-vzdelávacej činnosti v rozsahu 5 hodín s doplnením
jej úväzku o prácu korepetítora, ktorá zodpovedala jej kvalifikačným predpokladom. Samotná žalobkyňa
vo svojej výpovedi potvrdila, že túto činnosť v čase svojho pôsobenia u žalovanej aj riadne vykonávala.

30. Žalovaná po realizácii predbežného právneho posúdenia a výsluchu strán sporu doplnila

argumentáciu, že žalobkyňa nebola kvalifikovaným pedagogickým zamestnancom pre odbor spev a
hlasová výchova v čase marec roku 2019.

31. Súd I. inštancie na uvedené podanie reagoval na pojednávaní konanom dňa 20.05.2024 doplnením
svojho právneho posúdenia s tým, že žalovaná uvedené skutkové tvrdenie doplnila v rozpore so
zásadou sudcovskej koncentrácie v zmysle ust. § 153 CSP s tým, že prípadná absencia kvalifikačných

predpokladov žalobkyne vykonávať činnosť pedagogického zamestnanca - učiteľa základnej umeleckej
školy v hre na akordeón a v odbore spev a hlasová výchova by bola osobitným výpovedným dôvodom
podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, pre ktorý však žalobkyni výpoveď zo dňa 05.09.2022 daná
nebola.

32. Pokiaľ žalovaná vo výpovedi zo dňa 05.09.2022 jednoznačne vymedzila právny dôvod skončenia
pracovného pomeru so žalobkyňou, potom je vylúčené, aby tento následne dopĺňala vo svojich
vyjadreniach k žalobe. V zmysle ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce je totižto vylúčené, aby dôvod
výpovede bol dodatočne menený.

33. Uvedené tvrdenie je v hrubom rozpore s dôkazovým materiálom predloženým žalovanou, ako aj zo
samotnej výpovede štatutára žalovanej, ktorý uviedol, že žalobkyňa mala kvalifikačné predpoklady pri
hre na akordeón na úrovni konzervatória, pokiaľ ide o zborové dirigovanie na úrovni bakalára a pokiaľ
ide o spev na úrovni druhého stupňa vysokoškolského štúdia.

34. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/2019 Z.z. je vyžadovaným stupňom vzdelania pre
učiteľa základnej umeleckej školy, ako aj korepetítora najmenej vyššie odborné vzdelanie, teda
žalobkyňa spĺňala kvalifikačné predpoklady pre vykonávanie činnosti učiteľa základnej umeleckej školy
v odbore hre na akordeón a v odbore spev a hlasová výchova. V danom prípade neobstojí akákoľvek
argumentácia žalovanej, ktorá nedostatok kvalifikačných predpokladov zdôvodňovala právnou úpravou

Vyhlášky 637/2009 Z.z., ktorá ustanovovala kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky
pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov, ktorá bola účinná iba do 31.08.2019 a zrušená
zákonom č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch, vrátane Vyhlášky č. 173/2023, ktorá nadobudla
účinnosť 01.09.2023, teda takmer rok po výpovedi, ktorú žalovaná žalobkyni dala pred nadbytočnosť.
Uvedené nové skutkové tvrdenie žalovanej sú v rozpore aj s predloženou pracovnou náplňou

podpísanou stranami sporu dňa 31.05.2022, v ktorej sa konštatuje, že žalobkyňa spĺňa kvalifikačné
predpoklady pre výkon práce učiteľa základnej umeleckej školy v rámci ukončeného vysokoškolského
štúdia druhého stupňa, ale aj zo samotného postupu žalovanej pri realizácii tzv. ponukovej povinnosti.
Pokiaľ podľa žalovanej žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady učiteľa základnej umeleckej školy
v odbore spev a hlasová výchova, ako jej mohol byť potom ponúknutý úväzok priamej výchovno-

vzdelávacej činnosti v uvedenom kvalifikačnom odbore v rámci tzv. ponukovej povinnosti v zmysle ust.
§ 63 ods. 2 Zákonníka práce (viď. č.l. 64 a 65).

35. Okrem iného, v zmysle ust. § 14 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z.z., nesplnenie kvalifikačných
predpokladov sa oznamuje pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi písomne.

Ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nesúhlasí s výsledkom posúdenia splnenia
kvalifikačných predpokladov, požiada o preskúmanie posúdenia Regionálny úrad školskej správy a ak
s výsledkom posúdenia nesúhlasí, požiada o preskúmanie posúdenia Ministerstvo školstva s tým, že
podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona splnenie kvalifikačných predpokladov posudzuje zamestnávateľ.
Zo strany žalovanej však nebol predložený žiaden listinný dôkaz preukazujúci, žeby táto písomne

oznámila žalobkyni, že v zmysle zákona č. 138/2019 Z.z. nespĺňa kvalifikačné predpoklady pre výkon
činnosti učiteľa základnej umeleckej školy v odbore hre na akordeón, resp. v odbore spev a hlasová
výchova.36. V zmysle vyššie uvedeného je potom irelevantná akákoľvek argumentácia žalovanej o splnení, resp.
nesplnení kvalifikačných predpokladov žalobkyne na výkon činnosti učiteľa základnej umeleckej školy v
príslušnom odbore v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť

v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

37. Zákonník práce síce umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet a kvalifikačné zloženie svojich
zamestnancov tak, aby to zodpovedalo jeho potrebám, na druhej strane, ale aj realizácia tejto možnosti
zamestnávateľa nesmie mať znaky diskriminácie. I keď o nadbytočnosti konkrétneho zamestnanca

rozhoduje výlučne zamestnávateľ, je povinný dbať o to, aby všetkým dotknutým zamestnancom
nachádzajúcim sa v rovnakej situácii vytvoril rovnaké podmienky pre prijatie ich osobného rozhodnutia
a aby im dal rovnakú možnosť ponúkané miesto buď prijať alebo neprijať, prípadne sa rozhodnúť inak.
Zamestnávateľ teda aj v čase pred výberom konkrétneho nadbytočného zamestnanca musí konať v
súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a žiadneho zamestnanca nesmie v porovnaní s inými
zamestnancami diskriminovať. Tým samozrejme nie je v ničom popreté, ani obmedzené jeho finálne

oprávnenie rozhodnúť o výbere toho zamestnanca, ktorý je preň nadbytočný. (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 25.04.2019 pod sp. zn. 3Cdo/234/2018).

38.Vdanomprípadevšakžalobkyňaargumentovala,žežalovanáprivýpovedizodňa05.09.2022konala
v rozpore s kolektívnou zmluvou platnou na rok 2022, konkrétne v rozpore s čl. 10 bod 8. Z čl. 10 bodu

8 kolektívnej zmluvy totižto vyplýva, že riaditeľ školy pri rozviazaní pracovného pomeru podľa § 63 ods.
1 písm. a) a b) Zákonníka práce zohľadní túto postupnosť: písm. a) zamestnanci spĺňajúci nárok na
starobný alebo invalidný dôchodok, b) nekvalifikovaní zamestnanci, c) zamestnanci, ktorých vzdelanie
nie je využiteľné pre potreby organizácie a d) podľa postupnosti nástupu do organizácie (od najnižšieho
počtu odpracovaných rokov).

39. V zmysle ust. § 231 Zákonníka práce, odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom
kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky, vrátane mzdových podmienok a podmienky
zamestnávateľa, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami výhodnejšie, ako ich upravuje tento
zákon, alebo iný právny predpis, ak to tento zákon, alebo iný pracovný predpis výslovne nezakazuje.

Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom sa uplatňujú a uspokojujú ako
ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.

40. Pokiaľ žalovaná argumentovala právom zamestnávateľa rozhodnúť o výbere toho zamestnanca,
ktorý je preň nadbytočný, táto podmienka by bola splnená iba za predpokladu, ak v dôsledku prijatej

organizačnejzmenybysastalinadbytočníviacerízamestnanci;čovšakpodľažalovanejsplnenénebolo.

41. Pokiaľ však ide o výpoveď zamestnancovi v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, bola
žalovaná povinná dodržať postupnosť pri výpovedi, upravenú v kolektívnej zmluve čl. 10 bodu 8.

42. V súvislosti s výpoveďou žalovanej prichádzala do úvahy iba aplikácia čl. 10 bodu 8 písm.
d), teda žalovaná bola povinná zohľadniť postupnosť nástupu do organizácie od najnižšieho počtu
odpracovaných rokov.

43. Súdu I. inštancie boli predložené listinné dôkazy, z ktorých nesporne vyplýva, že v odbore hry na

akordeón a spev a hlasová výchova, ktoré zodpovedali kvalifikačným predpokladom žalobkyne pôsobili
na pracovnej pozícii učiteľa základnej umeleckej školy A. E. E. a A. A., ktorých prvý pracovný pomer v
pozícii zamestnanca vznikol 31.08.2016, resp. 31.08.2019. Teda u žalovaného mali odpracovaný nižší
počet rokov ako samotná žalobkyňa, ktorá pracovala pre žalovanú od 14.10.2013.

44. Súd I. inštancie nevychádzal z predložených dohôd o brigádnickej činnosti študentov, uzatvorenej
s A. A., predtým I., z dôvodu, že dohodu o brigádnickej práci študentov nie je možné považovať za
pracovný pomer v zmysle ust. § 42 Zákonníka práce, ktorý sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou
medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Aj v prípade započítania počtu rokov, ktoré zamestnankyňa
A. A. odpracovala pre žalovanú, na základe dohody o brigádnickej činnosti, opätovne by súd I. inštancie

musel konštatovať, že počet ňou odpracovaných rokov u žalovanej je nižší ako u žalobkyne. Na základe
vyššie uvedených skutočností, preto súd I. inštancie dospel k jednoznačnému záveru o neplatnosti
výpovede žalovanej žalobkyni podaním zo dňa 05.09.2022 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka prácepre rozpor s čl. 10 bodom 8 písm. d) kolektívnej zmluvy platnej v roku 2022 a preto žalobe v plnom
rozsahu vyhovel.

45. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania v zmysle návrhu žalobkyne podaním zo dňa
23.04.2024, tieto súd I. inštancie zamietol z dôvodu, že ich vykonanie by nemalo vplyv na právne
posúdenie ňou uplatneného nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa
05.09.2022.

46. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni
voči neúspešnej žalovanej bol súdom I. inštancie priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

47. Proti rozsudku súdu I. inštancie podala včas odvolanie žalovaná. V podanom odvolaní napáda

rozsudok súdu I. inštancie v oboch jeho výrokoch, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP, nakoľko súd I. inštancie podľa žalovanej dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu I.
inštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Podľažalovanejjedinoupodmienkou,ktorú
žalovaná nesplnila podľa právneho názoru súdu prvej inštancie a ktorá podľa právneho názoru súdu

prvej inštancie spôsobila neplatnosť skončenia pracovného pomeru, bola skutočnosť, že žalovaná pri
skončení pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobkyňou
nepostupoval v zmysle Kolektívnej zmluvy platnej na rok 2022 a porušil čl. 10 bod 8 kolektívnej zmluvy,
z ktorého vyplýva, že riaditeľ školy pri rozviazaní pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) a
b) Zákonníka práce zohľadní postupnosť: a) zamestnanci spĺňajúci nárok na starobný alebo invalidný

dôchodok, b) nekvalifikovaní zamestnanci, c) zamestnanci, ktorých vzdelanie nie je využiteľné pre
potreby organizácie, d) podľa postupnosti nástupu do organizácie (od najnižšieho počtu odpracovaných
rokov).

48. Základná odvolacia námietka žalovanej spočíva v tom, že o výbere zamestnanca, ktorý je

nadbytočným, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie
zamestnávateľa, ani nie je oprávnený zaoberať sa platnosťou rozhodnutia o organizačnej zmene,
pretože takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom. (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdom/l130/1997).

49. Výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi, pričom ani súd nemôže

preskúmať, prečo sa zamestnávateľ rozhodol skončiť pracovný pomer práve s týmto zamestnancom.

50. Žalovaná má za to, že súd I. inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď uprednostnil Kolektívnu
zmluvu pred citovanou súdnou praxou a takto prakticky obmedzil právo zamestnávateľa na slobodný
výber zamestnanca, s ktorým hodlá skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce.

51. Žalovaná je na rozdiel od súdu I. inštancie toho právneho názoru, že práve čl. 10 bod 8 Kolektívnej
zmluvy je diskriminačným ustanovením, ktorí uprednostňuje zamestnancov prijatých skôr (teda aj
žalobkyňu) pred zamestnancami prijatými neskôr, a to bez ohľadu na ich vzdelanie, prax ako aj výkony.

52. Ďalej v podanom odvolaní žalovaná poukazovala na kvalifikačné predpoklady u žalobkyne
a uvádzala, že s poukazom na uvedené, pokiaľ by odvolací súd vyhodnotil čl. 10 bod 8 kolektívnej
zmluvy ako platný a že tento má prednosť pred judikatúrou najvyšších súdnych autorít, tak riaditeľ školy
pri rozviazaní pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce mal zohľadniť

postupnosť: a) zamestnanci spĺňajúci nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, b) nekvalifikovaní
zamestnanci, c) zamestnanci, ktorých vzdelanie nie je využiteľné pre potreby organizácie, d) podľa
postupnosti nástupu do organizácie (od najnižšieho počtu odpracovaných rokov).

53. Žalovaná ako zamestnávateľ v zmysle horeuvedeného zohľadnila, že žalobkyňa bola

zamestnancom, ktorého vzdelania nie je využiteľné pre potreby organizácie, a zohľadnil postupnosť u
žalobkyne a preto si ako zamestnávateľ v rámci výberu zamestnanca vybral práve ju ako zamestnanca
na prepustenie z pracovného pomeru pri organizačnej zmene.54. Vzhľadom na uvedené odvolateľka žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie resp. zmenil napadnutý rozsudok súdu I. inštancie tak, že žalobu zamieta
a prizná žalovanej náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

55. K podanému odvolaniu sa vyjadrila listom zo dňa 07.08.2024 žalobkyňa, kde citovala
komentár § 231 Zákonníka práce: „Zákonník práce výslovne deklaruje, že cieľom kolektívneho
vyjednávania je výhodnejšia úprava najmä pracovných a mzdových podmienok v porovnaní
so zákonom. Zákonník práce nešpecifikuje, ktoré pracovnoprávne nároky možno v kolektívnej

zmluve upraviť výhodnejšie.“ (BARANCOVÁ, Helena, KRIŽAN, Viktor. § 231 [Podmienky sociálneho
dialógu zamestnávateľa a odborovej organizácie, odchylná právna úprava kolektívnych zmlúv]. In:
BARANCOVÁ, Helena a kol. Zákonník práce. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1477, marg.
č. 3.)

56. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná ďalej argumentuje, že so žalobkyňou by nemohla ukončiť pracovný

pomer, aj keby bola nespokojná s výkonom jej práce. Toto jej tvrdenie je však v rozpore so Zákonníkom
práce, keďže pracovný pomer možno ukončiť:
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

57. Podľa žalobkyne zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak neuspokojivo plní pracovné
úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov
a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil (§ 63 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce).

Žalobkyňa uvádza len ako príklad, že existujú aj iné spôsoby skončenia pracovného pomeru. Preto
nerozumie vyjadreniu žalovanej. Počas viac ako desiatich rokov, čo bola v pracovnom pomere u
žalovanej, nikdy nebola žiadnym spôsobom napomenutá za neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Je
zjavné z celého konania, ale aj z odvolania, že žalovaná (resp. štatutárny zástupca) má voči nej averziu
a jeho cieľom bolo od jej návratu z rodičovskej dovolenky (čo spomína aj v odvolaní) ukončiť s ňou

pracovný pomer, čo preukazuje napríklad list žalovanej zo dňa 25.07.2019.

58. Čo sa týka platnosti právneho úkonu, na ktorý poukazuje žalovaná, cituje žalobkyňa § 17
ods. 3 Zákonníka práce: „Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak
neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda,

je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.“

59. Samotná kolektívna zmluva pojednáva len o skončení pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.
a) a b) Zákonníka práce, avšak žalovaná sa snaží vytvoriť dojem, že to platí pri akomkoľvek skončení
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

60. Aj keby sa zobralo do úvahy absurdné tvrdenie žalovanej, že by sa odpočítala materskú, resp.
rodičovskádovolenkaoddĺžkytrvaniapracovnéhopomeru,žalobkyňapracovalaužalovanejdlhšiudobu
(po prepočte na dni) ako p. E. (ako príklad uvádza, že od 15.12.2015 do 10.3.2017, nie sú „plné“ dva
roky, ako sa domnieva žalovaná, keďže robí prepočet na roky). Aj to svedčí o diskriminačnom konaní

štatutárnehozástupcuvočižalobkyni,keďuvádzazjavnenepravdivéskutočnosti.ČosatýkapaniA.,aby
sa dala aplikovať logika žalovanej (o počte odpracovaných rokov), je potrebné zohľadniť počet hodín,
resp. odpracovaný týždenný čas, nakoľko pani A. nepracovala na tzv. „plný“ úväzok (prvé roky pracovala
na základe dohody o brigádnickej práci študentov).

61. Čo sa týka kvalifikačných predpokladov (bod II. odvolania), dovoľuje si žalobkyňa citovať stanovisko
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 29.11.2016: „Absolvovaním vysokoškolského
štúdia prvého stupňa na Kyjevskej národnej univerzite kultúry a umenia v študijnom odbore umenie v
špecializácii zborové dirigovanie spĺňate kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetov Hlasová
výchova a Spev na úrovni vysokoškolského vzdelania prvého stupňa.“ K výkladu žalovaného k § 14

zákona č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch poukazuje len na slová uvedené v § 14 „za
správne zaradenie ... podľa predložených kvalifikačných predpokladov.“ Nie je žalobkyni zrejmé, na
základeakéhovýkladudospelažalovanákzáveromuvedenýmvodvolaní.Avšakjedôležitépoukázaťna
inú skutočnosť, a to prečo žalovaná uvádza tieto skutočnosti až v odvolacom konaní (resp. v poslednomvyjadrení v konaní pred súdom I. inštancie), keď uvedený dokument (resp. dokumenty ako diplomy
a pod.) má od roku 2016. Do doby, keď jej žalovaná dala výpoveď z pracovného pomeru, spĺňala
žalobkyňa kvalifikačné predpoklady? Nehovoriac o tom, že p. A. vyučovala bez splnenia kvalifikačných

predpokladov v čase, keď žalobkyňa bola vo výpovednej dobe, ako aj potom až do konca školského
roka 2022/23.

62. Žalobkyňa uvádza, že už vôbec nerozumie, prečo žalovaná poukazuje na možnosť skončenia
pracovného pomeru z dôvodu, že vzdelanie žalobkyne nie je využiteľné pre potreby organizácie.

Žalovaná disponuje všetkými dokumentmi, ktoré jednoznačne preukazujú kvalifikačné predpoklady
žalobkyne pre potreby výučby u žalovanej. Vôbec nerozumie, ako môže žalovaná poukazovať na úplne
iný dôvod výpovede, než ktorý uviedla vo výpovedi zo dňa 05.09.2022. Počas celého konania sa k
uvedenému dôvodu nevyjadrovala. Žalovanej predložila diplom, aj iné doklady potrebné na vyučovanie
na základnej umeleckej škole. Poukazuje aj na dokument Pracovná náplň zo dňa 31.05.2022, kde sám
štatutárny zástupca žalovaného uvádza jej profesijnú kvalifikáciu.

63.Vzhľadomnauvedenéžalobkyňanavrhuje,abyodvolacísúdpotvrdilodvolanímnapadnutýrozsudok
súdu I. inštancie ako vecne správny a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

64. K vyjadreniu žalobkyne podala repliku žalovaná, kde zotrvala na svojich predchádzajúcich

vyjadreniach a na podanom odvolaní. Vo vyjadrení poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod
sp.zn. 2Cdom/1130/1997, označila ho za dlhoročnú súdnu prax, podľa ktorej o výbere zamestnanca,
ktorýjenadbytočným,rozhodujevýlučnezamestnávateľ.Žalovanámázato,ževkolektívnejzmluvesíce
možno upraviť pracovné a mzdové podmienky výhodnejšie, ako je upravené zákonníkom práce, avšak
nemožno obmedzovať právo zamestnávateľa na výber zamestnanca, ktorý sa stane nadbytočným.

Výber zamestnanca, ktorý sa stane nadbytočným, sa nepovažuje za pracovnú alebo mzdovú
podmienku. Teda v kolektívnej zmluve upravenej poradie prepúšťaných zamestnancov nemožno
v kolektívnej zmluve upraviť výhodnejšie ako v zákone. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

65. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie
súdu I. inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru,
že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy
vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil
podľa relevantných právny noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné
otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobkyne.

66. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací
súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, rozhodnutie je nielen dostatočne
podrobné a presvedčivé, ale je jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými
relevantnými otázkami a aspektami, teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220

ods. 2 CSP a je aj v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, ako aj
príslušnou judikatúrou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
súduprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Okresnýsúdneporušil
právo na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť, alebo okolnosť, tak ako to namieta žalovaná vo svojom odvolaní. Naopak, okresný súd

ich správnym spôsobom posúdil a v celom rozsahu aj náležite vyhodnotil rešpektujúc formálnu logiku.
Okresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu a vo veci rozhodol spravodlivo
a zákonne. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za zákonný a správny aj súvisiaci výrok
o trovách konania, ktorý súvisel s úspechom žalobkyne v konaní pred súdom I. inštancie.

67. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR
z 08.06.2006 sp.zn. I ÚS 188/06).68. Na doplnenie rozsudku súdu I. inštancie k podstatnej odvolacej námietke žalovanej týkajúcej
sa posúdenia platnosti aplikácie čl. 10 bod 8 kolektívnej zmluvy platnej na rok 2022 u žalovanej

odvolací súd uvádza: Kolektívna zmluva a jej právna povaha je upravená v zákone č. 2/1991 Zb.
o kolektívnom vyjednávaní. Kolektívna zmluva predstavuje dvojstranný záväzkový pracovnoprávny
úkon, pričom jej obsahom je úprava individuálnych a kolektívnych vzťahov medzi zamestnávateľmi
a zamestnancami, t.j. normatívna časť kolektívnej zmluvy a úprava práv a povinností zmluvných
strán, teda záväzková časť kolektívnej zmluvy. Osobitosť kolektívnej zmluvy spočíva v tom, že napriek

tomu, že ide o dvojstranný záväzkový pracovnoprávny úkon medzi konkrétnymi zmluvnými stranami,
kolektívna zmluva je zároveň aj normatívnym právnym aktom, z ktorého vznikajú priame právne
nároky bližšie neurčenému počtu subjektov. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy zamestnancom
sa uplatňujú a uspokojujú rovnako ako nároky zamestnancov z pracovného pomeru, t.j. ide o tzv.
priame pracovnoprávne nároky. Vo svojej záväzkovej časti má kolektívna zmluva štandardný charakter
zmluvného vzťahu, v ktorom zmluvným právam jednej zmluvnej strany korelujú zmluvné povinnosti

druhejzmluvnejstrany.Obsahovokolektívnuzmluvuupravuje §231Zákonníkapráce,podľaktorého
odseku 1 odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné
podmienky, vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi
a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou,
alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný

pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje,
alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

69. V aplikačnej praxi sa pre určenie povahy kolektívnej zmluvy uplatňuje dvojfázový test posudzovania,
ktorývsebezahŕňadvaokruhyodlišnýchkritérií:procesnoprávnychkritérií(vychádzajúcichzustanovení

zákona o kolektívnom vyjednávaní v nadväznosti na národné právne predpisy i medzinárodné
dokumenty a test hmotnoprávnych kritérií vychádzajúci predovšetkým zo Zákonníka práce a ostatných
pracovnoprávnych predpisov. Pokiaľ ide o test procesnoprávnych kritérií, ten sa odvíja od dodržania
podmienok, ktoré na uzatváranie kolektívnej zmluvy kladie zákon o kolektívnom vyjednávaní, najmä
vzhľadom na začatie samotného procesu a jeho priebeh podľa ust. § 8 ods. 1, 2 a 3 zákona

o kolektívnom vyjednávaní. Nedodržanie procesného postupu podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní
nemôže zakladať predpoklad uzatvorenia kolektívnej zmluvy napriek súčasnému dodržaniu ostatných
hmotnoprávnych podmienok vo vzťahu k posudzovaniu kolektívnej zmluvy.

70. Splnenie procesnoprávnych kritérií a založenie právnej domnienky o uzatvorení kolektívnej zmluvy

v procese kolektívneho vyjednávania podľa § 8 zákona o kolektívnom vyjednávaní predstavuje možnosť
aplikácie druhej časti testu v podobe testovania hmotnoprávnych kritérií kladených na posúdenie
dokumentu ako kolektívnej zmluvy. Stanovenie hmotnoprávnych kritérií sa odvíja od jednotlivých
osobitných právnych predpisov, najmä Zákonníka práce a zákona o kolektívnom vyjednávaní, pričom
za najdôležitejšie hmotnoprávne kritériá možno považovať

- oprávnený subjekt na uzatvorenie kolektívnej zmluvy – zmluvnej strany kolektívnej zmluvy
- formu právneho úkonu – kolektívnej zmluvy
- predmet úpravy kolektívnej zmluvy (okruh spoločenských vzťahov, ktoré má kolektívna zmluva
upravovať)
- vznik právnych následkov práv a povinností.

71. Pokiaľ ide o predmet a obsah kolektívnej zmluvy a žalovanou namietanú nemožnosť v rámci
kolektívnej zmluvy upraviť otázku pravidiel pre zamestnávateľa pri rozviazaní pracovného pomeru podľa
§63ods.1písm.a)ab)Zákonníkapráceresp.systémpostupnostiprizohľadňovanípodanýchvýpovedí,
k tejto základnej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že sa s ňou nestotožnil, táto odvolacia

námietka nie je dôvodná.

72. Aj odborná literatúra (Zákon o kolektívnom vyjednávaní, komentár, autori Jozef Toman, Marek
Švec a Simona Schuszteková, vydavateľstvo Wolters Kluwer, 2016) medzi typický predmet úpravy
kolektívnych zmlúv uvádza aj ustanovenia týkajúce sa vzniku a zániku pracovnoprávneho vzťahu, tzn.

individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi možno prostredníctvom
kolektívnych zmlúv použiť aj na situácie, kedy kolektívna zmluva bude riešiť výhodnejšie vznik a zánik
pracovnoprávneho vzťahu, napr. aj zánik pracovnoprávnych vzťahov z podnetu zamestnanca alebo
zamestnávateľa.73. Komentárová literatúra teda uvádza aj otázku úpravy pravidiel pri organizačných zmenách resp.
výpovediach podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ako typický predmet úpravy v kolektívnych

zmluvách.

74. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom I. inštancie, rovnako považoval
kolektívnu zmluvu, resp. jej čl. 10 bod 8 kolektívnej zmluvy platnej u žalovanej na rok 2022 za platný
a nevidel dôvod, pre ktorý by na tento právny úkon mal nahliadať ako na neplatný alebo odporujúci

zákonu.

75. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na aplikovateľnú judikatúru Českého najvyššieho súdu a skutočnosť,
že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočným rozhoduje výlučne zamestnávateľ, súd I. inštancie
poukázal rovnako na aplikovateľný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn.
7Cdo/144/2019 zo dňa 29.09.2020, ktorý pri svojej rozhodovacej činnosti aj zohľadnil. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu nebola porušená autonómia zamestnávateľa pri organizačných zmenách u žalovanej.
Rozhodnutie o organizačných zmenách patrilo aj v preskúmavanom prípade výlučne žalovanej resp.
jej štatutárovi, aj s poukazom na klesajúci počet žiakov v aktuálnom školskom roku, v ktorom došlo
k výpovedi žalobkyne z organizačných dôvodov. Pokiaľ sa v kolektívnej zmluve žalovaná rozhodla
dodržiavať určité pravidlá resp. postupnosť, jedná sa o dobrovoľný záväzok, ktorý na seba žalovaná

v kolektívnej zmluve prebrala a ktorý znamená určité systémové nastavenie pri organizačných zmenách.
Takýmto záväzkom nedošlo k narušeniu autonómie žalovanej ako zamestnávateľa rozhodnutiu
o organizačných zmenách. Pokiaľ sa však žalovaná rozhodla v kolektívnej zmluve nastaviť určité
systémové pravidlá pri realizovaní organizačných zmien a tieto pravidlá resp. záväzky pre ňu plynúce
z kolektívnej zmluvy v posudzovanom prípade nedodrží, žalobkyni vznikol konkrétny individuálny

pracovnoprávny nárok z porušenia tejto kolektívnej zmluvy, keďže postup pri rozviazaní pracovného
pomeru dohodnutý v kolektívnej zmluve nebol zo strany žalovanej dodržaný.

76. Pokiaľ ako ďalšiu odvolaciu námietku poukazovala žalovaná na nesplnenie kvalifikačných
predpokladov u žalobkyne, s touto námietkou sa vysporiadal súd I. inštancie v bode 63 napádaného

rozsudku,nauvedenéskutkovétvrdenia,ktorédoplnilažalovanáažvpriebehuprvoinštančnéhokonania
podľa § 153 CSP neprihliadal, pretože boli v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania, ako
to uviedol v napádanom rozsudku. Naviac je potrebné uviesť, že nesplnenie kvalifikačných predpokladov
je situáciou, kedy je daný iný právny dôvod skončenia pracovného pomeru, ako bol daný vo výpovedi
žalobkyni. Je vylúčené v zmysle ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce, aby dôvod výpovede bol dodatočne

menený.

77. V zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platí, cit. „Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu.“

78. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi. Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia
alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného

pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie
skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné,
napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. V
prípade žalovaného sa však nejednalo o bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti.

79. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s aplikáciou čl. 10 bodu 8 písm. d) kolektívnej zmluvy
súdom I. inštancie v zmysle citovaného ustanovenia kolektívnej zmluvy „Riaditeľ školy pri rozviazaní
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce zohľadní túto postupnosť:
písm. d) podľa postupnosti nástupu do organizácie (od najnižšieho počtu odpracovaných rokov).“
Tento záväzok zamestnávateľa vyplývajúci z kolektívnej zmluvy aj podľa názoru odvolacieho súdu nie

je možné spravodlivo vyložiť iným spôsobom, ako tým ako ho aplikoval aj súd I. inštancie a síce,
ktorý zo zamestnancov pôsobil najdlhšie ako kvalifikovaný učiteľ základnej umeleckej školy v pozícii
zamestnanca u žalovanej. Žalobkyňa pracovala pre žalovanú od 14.10.2013. Na rovnakej pracovnej
pozícii iní učitelia základnej umeleckej školy v pozícii zamestnanca pracovali od 31.08.2016 resp.31.08.2019. Súd I. inštancie rovnako správne podľa názoru odvolacieho súdu nepristúpil na započítanie
dohôd o brigádnickej činnosti študentov u iných zamestnancov, ktoré nie je možné považovať za
pracovný pomer v zmysle ust. § 42 Zákonníka práce.

80. Z vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu I. inštancie, vrátane jeho výroku o trovách konania
vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

81. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a z tohto dôvodu jej patrí proti žalovanej náhrada trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Odvolací súd
preto priznal žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej. O jej výške
rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

82. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).