Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116203724
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7116203724.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
v C., D. XX/X, zastúpeného: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska
53, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., C. XXXX/X, zastúpenej: JUDr. Richardom
Kovalčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, v konaní o určenie neplatnosti listiny o
vydedení a určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo
dňa 28.9.2023 č.k. 38C/37/2017-505 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice („súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca po úprave žalobného petitu domáhal určenia, že je dedičom zo zákona
po poručiteľke G. B. F. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 24.10.2014, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy
bytom D. XX/X a to v rozsahu 1/1 jeho zákonného dedičského podielu po poručiteľke G. B., F.
H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 24.10.2014, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom D. XX/X. Pre
prípad, ak by súd uznal, že závet nie je absolútne neplatný, navrhol, aby mu súd priznal postavenie

neopomenuteľného dediča a aby závet posúdil ako čiastočne neplatný a rozhodol nasledovným
spôsobom: I. Súd určuje, že žalobca je dedičom zo zákona po poručiteľke G. B., F. H., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelej 24.10.2014, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom D. XX/X a to v rozsahu 1/2 jeho zákonného
dedičského podielu po poručiteľke G. B., F. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 24.10.2014, r.č.
XXXXXX/XXX, naposledy bytom D. XX/X.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 175k ods. 1,2,

O.s.p., § 37 ods. 1, § 38, § 40 ods. 1, § 460, § 468. § 469a ods. 1 až 3, § 476d ods. 1 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.

3. Vychádzal zo zistenia, že formou notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade Mgr. Martiny
Sobinkovičovej pod sp. zn. N93/2011, Nz 12304/2011, NCRls 12603/2011 bol dňa 6.4.2011 spísaný
Závet a Listina o vydedení závetkyne G. B., F. H., nar. XX.XX.XXXX v C., ktorá, cit. „pre prípad smrti
odkázala celý svoj majetok E. F., F. B., ako jedinej a univerzálnej dedičke“. Závetkyňa v tejto listine

zároveň cit. „podľa § 469a ods. 1 písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka vydedila svojich synov A. B., F.
B. a I. B., F. B., oboch z dôvodov, že jej v rozpore s dobrými mravmi neposkytli a neposkytujú potrebnú
pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch a že o ňu trvalo neprejavujú opravdivý
záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať“. Závetkyňa ďalej v tejto listine uviedla, že v prípade,že by jej dcéra E. F., F. B. sa nedožila jej smrti alebo z akéhokoľvek iného dôvodu by po nej nededila,
ustanovila pre prípad svojej smrti za náhradných dedičov celého svojho majetku jej deti, a to J. F., F.
F. a F. F., F. F.. V listine je uvedená klauzula, že závetkyňa závet a listinu o vydedení robí slobodne a

z vlastného rozhodnutia.

4. Na zdôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrh na určenie, že je dedičom
zozákonapoporučiteľkeG.B.,F.H.,vrozsahu 1/2 jehozákonnéhodedičskéhopodieluoprelotvrdenie,
že listina o vydedení je neplatná pre absenciu vymedzenia dôvodov vydedenia. Pre prípad, pokiaľ by súd

tento právny úkon posúdil ako platný mal za to, že nie sú dané dôvody vydedenia v zmysle § 469a ods. 1
písm. a,b Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o napadnutý závet, vychádzajúc z ust. § 479 Občianskeho
zákonníka mal za to, že tento je v časti relatívne neplatný, keďže vo vzťahu k nemu nedošlo k platnému
vydedeniu zo strany poručiteľky. Navyše mal za to, že listinu o vydedení a závet je potrebné považovať
za neplatné s poukazom na § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre obmedzenú spôsobilosť poručiteľky
v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov do tej miery, že nebola vzhľadom na klesajúcu úroveň

duševného zdravia spôsobilá tieto právne úkony urobiť.

5. Nakoľko ide o spor o dedičské právo, ktorý vznikol v rámci konania o dedičstvo, pričom konanie
o dedičstve bolo začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (10.11.2014), súd po
aplikácii zákonného ustanovenia 396 ods. 1 C.m.p. dospel k záveru, že na posúdenie nároku žalobcu

vyplývajúceho z tohto incidenčného sporu je potrebné aplikovať zákon č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte len O.s.p., v znení účinnom do 30.6.2015). Konanie vyvolané podľa ust. § 175
písm. k/ ods. 2 O.s.p. nie je konaním dedičským, ale konaním sporovým.

6. Uzavrel, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže žaloba bola ním

podaná na základe postupu v dedičskom konaní podľa § 175 ods. 2 O.s.p., teda nejde o určovaciu
žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p., ale o žalobu na určenie právnej skutočnosti, u ktorej naliehavý právny
záujem vyplýva z právneho predpisu.

7. Uzavrel, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. ako

účastník dedičského konania, ktoré nie je právoplatne skončené. Uznesením Okresného súdu Košice
I (právny predchodca Mestského súdu Košice) pod sp. zn. 36D/311/2014, Dnot 129/2014 zo dňa
9.12.2015 vo veci dedičstva po poručiteľke G. B. bola žalobcovi ako dedičovi a účastníkovi dedičského
konania uložená povinnosť, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, na Okresnom súde Košice
I podal žalobu o určenie, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 6.4.2011, spísanej

poručiteľkou G. B., F. H. do notárskej zápisnice nie sú dané, a závet spísaný poručiteľkou G. B., F. H.
dňa 6.4.2011 do notárskej zápisnice, nie je platný.

8. Z ustáleného okruhu dedičov zisteného súdom v rámci dedičského konania (uznesenie sp. zn. č.
36D/311/2014 (Dnot 129/2014) zo dňa 9.12.2015 (práv. 21.1.2016)) vyplýva, že zákonnými dedičmi v

I. dedičskej skupine po poručiteľke G. B., F. H., sú jej deti : dcére E. F., F. B., syn A. B. a syn I. B..
Avšak, nakoľko sa súdu v konaní o dedičstve pobyt I. B. zistiť nepodarilo, a I. B. sa na výzvu súdu
v stanovenej lehote neprihlásil, tak skonštatoval, že v súlade s ust. § 468 Občianskeho zákonníka
sa na tohto dediča pri prejednaní dedičstva neprihliada. V súdnom konaní nebol žalobcom za stranu
sporu označený dedič I. B., čo namietala žalovaná, nejde však o nedostatok vecnej legitimácie, nakoľko

v zmysle rozhodnutia dedičského súdu sa na dediča I. B. v dedičskom konaní neprihliadalo podľa §
468 Občianskeho zákonníka, preto sa ani nestal účastníkom konania. Tento dedič I. B. preto ani netvorí
nútené nerozlučné spoločenstvo s ostatnými účastníkmi dedičského konania a nie je potrebné, aby bol
účastníkom sporového konania vyvolaného v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p.

9. Žalobca v konaní namietal neplatnosť právnych úkonov, a to vydedenia a závetu, preto súd
prvej inštancie zameral dokazovanie na posúdenie týchto právnych úkonov z hľadiska formálnych
a materiálnych (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov sa zaoberal aj
existenciou konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone) náležitostí listín, pričom dospel
k záveru, že listinu o vydedení a aj závet spísané vo forme notárskej zápisnice pod sp. zn. N 93/2011, Nz

12304/2011, NCRls 12603/2011 zo dňa 6.4.2011 je potrebné považovať za platné právne úkony, keďže
spĺňajú nielen materiálne náležitosti právnych úkonov podľa § 37 až 40 Občianskeho zákonníka, ale
aj uvedenie dôvodu vydedenia v zmysle § 469a Občianskeho zákonníka, ako aj formálne a obsahové
náležitosti vzťahujúce sa k prejavu poručiteľovej vôle pre prípad smrti podľa § 469a ods. 3 a § 476 až479 Občianskeho zákonníka. Spĺňajú aj osobitné náležitosti notárskej zápisnice podľa § 47 ods. 1 zák.č.
323/1992 Zb., nakoľko:
- listina o vydedení a závet boli urobené v písomnej forme (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka), preto

súd konštatoval, že tento zákonný dôvod pre neplatnosť právneho úkonu nie je naplnený,
- listina o vydedení a závet boli spísané vo forme notárskej zápisnice v zmysle 476 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Po posúdení formy a obsahu Notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade Mgr. Martiny
Sobinkovičovej pod sp. zn. N93/2011, Nz 12304/2011, NCRls 12603/2011 dňa 6.4.2011 súd dospel k
záveru, že bola vypracovaná v súlade s ust. § 47 ods.1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej

činnostiaobsahujevšetkyzákonomvyžadovanénáležitostipreprávnyúkonfyzickejosoby(okrempísm.
f.) pre právnickú osobu) :
a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice (aj § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
b) meno, priezvisko a sídlo notára,
c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, a trvalé bydlisko poručiteľky,
d) vyhlásenie poručiteľky že je spôsobilá na právne úkony,

e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť poručiteľky (OP),
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v
jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu - právny úkon vydedenia a spísania závetu,
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní poručiteľkou schválená,

i) podpis poručiteľky,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
- poručiteľkou bola vôľa v listine o vydedení a v závete vyjadrená v súlade s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a to slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne, nakoľko poručiteľka v čase spísania týchto
listín nebola obmedzená na spôsobilosti vnímať realitu, bola si plne vedomá dôsledkov právneho úkonu.

Aj napriek užívaniu liekov, ktoré pôsobili na psychický stav poručiteľky v zmysle zlepšenia nálady
normálneho stavu, bola poručiteľka schopná plnohodnotného vlastného kritického uvažovania, pretože
užívané lieky nemohli mať vplyv na schopnosť jej kritického uvažovania. Z odborného stanoviska
znalkyne vyplýva záver, že poručiteľka bola schopná bezvýhradne porozumieť významu závetu a listiny
o vydedení (6.4.2011) a rovnako aj kriticky zhodnotiť následky svojho konania (Znalecký posudok č.

10/2023 zo dňa 2.3.2023 vypracovaný G. K. C., znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Psychiatria). Tento zákonný dôvod pre neplatnosť právneho úkonu nie je naplnený.
- poručiteľka nemala pri spisovaní v listiny o vydedení a závetu obmedzenú spôsobilosť na právne
úkony, ako to vyplýva z odôvodnenia v predchádzajúcej odrážke (viď Znalecký posudok č. 10/2023 zo
dňa 2.3.2023 vypracovaný MUDr. Zuzanou Krajňákovou, znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie Psychiatria), preto možno konštatovať, že v tom čase nekonala v žiadnej duševnej poruche,
ktorá by ju bola robila na právne úkony neschopnou (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto ani
tento zákonný dôvod pre neplatnosť právneho úkonu nie je naplnený.

10. Pokiaľ sa žalobca domáhal vyslovenia, že listina o vydedení je neplatná pre absenciu vymedzenia

dôvodov vydedenia uviedol, že z obsahu listiny o vydedení jednoznačne vyplýva, že závetkyňa G. B.,
F. H. v zmysle § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka vydedila svojich synov A. B., F. B.
a I. B., F. B., oboch z dôvodov, že jej v rozpore s dobrými mravmi neposkytli a neposkytujú potrebnú
pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch a že o ňu trvalo neprejavujú opravdivý
záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Závetkyňa takýmto spôsobom do notárskej zápisnice

prejavila svoju vôľu vydediť svojich dvoch synov zo zákonných dôvodov, v zmysle ust. § 469a ods. 1
písm. a/ Občianskeho zákonníka „že mi v rozpore s dobrými mravmi neposkytli a neposkytujú potrebnú
pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch“ a z dôvodu podľa § 469a ods. 1 písm.
b/ Občianskeho zákonníka „že o mňa trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako moji potomkovia
mali prejavovať“.

11. Poručiteľka tak v tejto listine o vydedení jednoznačne uviedla nielen označenie paragrafu, podľa
ktorého vydedenie urobila, ale aj konkrétny slovný zákonný dôvod pre vydedenie svojich synov. Takýmto
spôsobom vymedzený zákonný dôvod pre vydedenie je súdnou praxou plne akceptovaný, nakoľko
zákon skutočne vyžaduje vymedzenie zákonného dôvodu vydedenia, ale nie aj odôvodnenie dôvodu

vydedenia.

12. Uzavrel preto, že listina o vydedení zo dňa 6.4.2011 je z pohľadu vymedzenia dôvodov vydedenia
platná, nakoľko obsahuje jednoznačné vymedzenie dôvodov vydedenia vo vzťahu k žalobcovi, nielenpodľa zákonného ustanovenia, ale aj v zmysle slovného vymedzenia dôvodu tak, ako vyžaduje § 469a
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto listine je jednoznačne uvedené, že poručiteľka vydedila žalobcu
z dôvodu, ktorý spadá pod písm.a/ § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j., že jej v rozpore s dobrými

mravmi neposkytol (v minulosti) a neposkytuje (v čase spísania listiny) potrebnú pomoc v chorobe (ktorú
preukázateľne mala, ale žalobca sa o ňu nezaujímal, tak o nej nevedel), a ani v starobe (v dôsledku
vyššieho veku a zdravotných dôvodov bola čiastočne imobilná, používala invalidný vozík, len po byte sa
pohybovala bez neho). Poručiteľka vydedila žalobcu aj z druhého dôvodu, spadajúceho pod písmeno
b/ § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. že o ňu trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako

jej potomok mal prejavovať, pretože je normálne, že matka ako rodič očakáva od svojho potomka, že
sa o ňu bude zaujímať.

13. Preto aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cbo/2615/2006, na
ktorý poukázal žalobca súd uviedol, že v žiadnom prípade nedošlo pomocou výkladu prejavu vôle k
nahrádzaniu alebo dopĺňaniu vôle poručiteľky, ktorú v rozhodnej dobe nemala, alebo ktorú síce mala,

ale ktorú neprejavila. Dôvody vydedenia žalobcu totiž zodpovedajú paragrafovému zneniu.

14. Dôvody vydedenia v posudzovanej listine sú konkretizované tak, že sú zrozumiteľné nielen žalobcovi
ako dotknutému subjektu (na tieto tvrdenia žalobca reagoval, dokonca ich ani nepoprel), ale aj subjektu
nezúčastnenému (Najvyšší súd SR 4 Cdo 194/2011).

15. Súd prvej inštancie poukázal na trend v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít v Slovenskej
republike, a to snahu o rešpektovanie a zachovanie vôle poručiteľa prejavenú v listine o vydedení
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 5 Cdo 239/2009).

16. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že poručiteľka 6.4.2011 v tejto listine jednoznačne špecifikovala
dôvody vydedenia, a námietka žalobcu o ich absencii je nedôvodná.

17. Z výsledkov vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi (správy a vyhlásenie od ošetrujúcich
lekárov, vyhlásenia osôb z okruhu poručiteľky), ale aj výpoveďami strán sporu, svedeckými výpoveďami

súd zistil, že poručiteľka bola ku dňu spísania listiny o vydedení (6.4.2011) čiastočne imobilná osoba,
s vážnymi kardiologickými chorobami, vyžadujúca si opateru, pretože vzhľadom na svoj zdravotný stav
bolaodkázanáodroku2008nainvalidnývozík,sčímnepochybnepotrebovalapomocasúčinnosť,aleaj
vzhľadomnasvojvek(vtomčasemala84rokov)nepochybnepotrebovalaopateru.Bolopreukázané,že
poručiteľka v roku 2001 (v čase podania žaloby 24C/400/01) bola ešte relatívne sebestačná, dokázala si

sama navariť, vyprať, nakúpiť, avšak v priebehu uvedeného konania (trvajúceho až do decembra 2011)
sa jej zdravotný stav natoľko zhoršil, že od júna 2008 už bola odkázaná na invalidný vozík, nedokázala
si sama navariť, vyprať. Pomoc jej poskytovala žalovaná, ktorá žila s rodinou vo vlastnom byte, a ktorá
za tým účelom dochádzala za poručiteľkou do miesta jej bydliska, zatiaľ čo žalobca, ktorý s poručiteľkou
býval v jednom byte od roku 1999 (kedy jej v súvislosti s prevodom bytu sľúbil, že sa o ňu postará a

že ju „dochová“), o ňu nejavil žiaden záujem, nekomunikoval s ňou, naopak, robil jej prieky, odpojil jej
káblové televízne vysielanie a odmietal otvoriť dvere do bytu návštevám, ktoré prišli za poručiteľkou.
Poručiteľka veľmi ťažko niesla správanie žalobcu a psychicky kvôli tomu veľmi trpela. Preto bola nútená
dať si namontovať zvonček do svojej izby, aby počula zvonenie a šla si otvoriť sama. Tieto skutočnosti
potvrdil svedok F. F., vnuk poručiteľky, ktorý vnímal, ako sa o poručiteľku starali jeho rodičia aj napriek

tomu, že žalobca s ňou v byte býval. Ďalej to potvrdila aj suseda poručiteľky, svedkyňa A. L., F. M.,
ktorá aj napriek omylu v udávaných rokoch, jednoznačne vo vzťahu k poručiteľke a k starostlivosti
žalovanej o poručiteľku, ale aj nezáujmu žalobcu o poručiteľku, predniesla skutočnosti, ktoré vnímala
svojimi zmyslami v čase, keď tam bývala. Napokon, aj nevesta poručiteľky sa vo svojej výpovedi pomýlila
a v udávaných rokoch, keď uviedla, že svokra bola na invalidnom vozíku od roku 2017, lebo po byte

chodila normálne, o paličke, pričom poručiteľka zomrela v roku 2014.

18. Dôveryhodnosť svedeckých výpovedí namietal žalobca z dôvodu nedôveryhodnosti a blízkych
príbuzenských vzťahov s účastníkmi. K uvedenej námietke súd uviedol, že predmetom konania je spor
medzi najbližšími príbuznými, medzi súrodencami o dedičské práva vo vzťahu k majetku ich matky, tak

vykonať dokazovanie bez svedeckých výpovedí z príbuzenského okolia oboch účastníkov nie je možné.
Skutkové zistenia v tomto konaní sú skoro výlučne podložné svedeckými výpoveďami nielen účastníkov
konania, ale aj svedkov o tom, ako každý zo svojho pohľadu vnímal okolnosti tohto prípadu.19. Za podporný dôkaz súd vzal do úvahy aj písomné vyhlásenia jednotlivých ošetrujúcich lekárov zo
dňa 2.9.2016 (kardiológia MUDr. Juraj Pálka jr., nefrológia G. G. N., obvodná G. A. C., pľúcne odd. G.
O. N., psychiatria MUDr. Medvecký Martin, očné G. K. F., H. G. C. J.), ktorí potvrdili vedomosť o tom,

že o poručiteľku sa v súvislosti s návštevami v jednotlivých odborných ambulanciách od 3.9.2010 do
23.10.2014 starala výlučne žalovaná.

20. Súd rovnako vzal do úvahy aj dôkaz listinou, písomné Vyhlásenia osôb z okolia poručiteľky, ktorí
potvrdili, že o poručiteľku sa starala žalovaná tým, že jej zabezpečovala stravu, kúpanie, upratovanie,

prechádzky v parku, keďže od roku 2008 bola odkázaná na invalidný vozík a na pomoc druhej osobe.
Osoby, ktoré podpísali toto vyhlásenie sú v texte označené ako : E. D. - taxikár, G. O. - vodič, O. G.,
J. P., A. J., G. Q. - zdravotná sestra - neur., C. N., G. O., E. R., J. M. - zdravotná sestra - obvodná, R.
C., S. R. - poštárka, a nakoľko nejde o verifikované výpovede týchto osôb, tak tento dôkaz by bol bez
významu bez ostatných, vyššie uvedených. Vo vzájomných súvislostiach však naň súd prihliadal.

21.Žalobcanapokonvsporevôbecnespochybňovalskutočnosť,žeajkeďsporučiteľkoubývalvjednom
byte, tak s ňou nekomunikoval, nezaujímal sa o ňu, nestaral sa o jej potreby, čo odôvodňoval tým, že
je zamestnaný a nemá čas. Je zarážajúce, že pri spoločnom bývaní v jednom byte si žalobca vôbec
nevšimol zhoršenie zdravotného stavu poručiteľky, že vôbec nevnímal potrebu pomôcť chorej a vekom
staršej osobe. Je teda nepochybné, že vzťah žalobcu a poručiteľky sa výrazne zhoršil v období od

1999 (začiatok spoločného bývania) do 2001 (podanie trestného oznámenia poručiteľkou na žalobcu
a zároveň žaloby o určenie vlastníctva k bytu na podklade vrátenia bytu) a to až do takej miery, že
poručiteľka, ako sa ukázalo, nepreukázateľne obvinila žalobcu z fyzického napadnutia. Dňa 8.12.2011
bolo právoplatne rozhodnuté (24C/400/01) o povinnosti žalovaného sa z bytu odsťahovať, pričom listina
o vydedení a závet boli spísané dňa 6.4.2011. Žalobca starostlivosť a opateru matke neposkytoval

ani do tohto času, ale ani potom, keď sa z bytu odsťahoval, len tento skutkový stav dôvodil inými
argumentami, že mu to žalovaná s manželom nedovoľovali. Tomuto je ťažké uveriť, pretože dovtedy mal
objektívnu možnosť pomáhať poručiteľke, keď s ňou býval v jednom byte ale z vlastnej vôle to nerobil a
po odsťahovaní sa z bytu mal rovnakú možnosť pomáhať, pretože sa kedykoľvek k matke do bytu mohol
dostať, kľúč mu bol ponechaný, ale ani napriek tomu tak neurobil.

22. Je teda nepochybne preukázané, že v rozhodnom období, t.j. pred 6.4.2011, žalobca aj napriek
tomu, že mal objektívnu možnosť pomôcť poručiteľke, ktorá bez cudzej pomoci si svoje základné životné
potreby už nebola schopná zabezpečovať, neposkytol poručiteľke potrebnú pomoc počas jej choroby a v
starobe. Súčasne išlo o situáciu, keď o poručiteľku nebolo v celom rozsahu postarané, pretože žalovaná,

ktorá jej pomoc poskytovala, nebývala s ňou v jednom byte, a žalobca, ktorý s ňou býval, jej pomoc
neposkytoval, to aj napriek tomu, že pred darovaním bytu to poručiteľke prisľúbil. Keďže poručiteľka
vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebovala denno-dennú pomoc, pre ktorú najlepšie podmienky mal
práve žalobca bývajúci s ňou v tom istom byte, ale on ju neposkytoval, tak na pomoc poručiteľke
prišla žalovaná. V spore nebolo preukázané, že by poručiteľka niekedy ponúknutú pomoc od žalobcu

bezdôvodne odmietla, to napokon žalobca ani netvrdil. A takisto nebolo preukázané, že by nezáujem
žalobcu o poručiteľku bol v značnej miere vyvolaný samotnou poručiteľkou, ale práve naopak v tomto
smere súd považoval za relevantné zistenia v spore 24C/400/01, z ktorých vyplýva, že žalobca sa
podieľal výraznou mierou na vzniku ochladenia vzťahu s poručiteľkou, nakoľko poručiteľka v dobrej viere
mu byt darovala s tým, že ju doopatruje, a teda je predpoklad, že to urobila v dobrej viere, že so žalobcom

chcela mať pekný vzťah. Za pôvodcu zhoršenia vzájomného vzťahu poručiteľky a žalobcu súd považuje
žalobcu, a to, či to bolo konanie z jeho vlastnej vôle, alebo pod vplyvom inej osoby, nie je rozhodujúce
pre tento záver.

23. Toto konanie žalobcu súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, v rámci ktorých sa má

medzi ľuďmi a zvlášť medzi najbližšími príbuznými, ako sú matka a syn, presadzovať vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Preto tento dôvod vydedenia považoval za preukázaný.

24. K druhému dôvodu vydedenia, skutkovej podstate uvedenej v ust. § 469a ods. 1 pod písm.

b/ Občianskeho zákonníka, aplikovanej v listine o vydedení, a to, že išlo o „trvalé neprejavovanie
opravdivého záujmu, ktorý by ako potomok o poručiteľa prejavovať mal“, súd uviedol, že v spore sa
preukázalo, že žalobca o poručiteľku trvale, minimálne od roku 2001, kedy začalo súdne konanie
(24C/400/01) a nebolo tomu inak ani pred spísaním listiny o vydedení (6.4.2011), neprejavoval oporučiteľku žiaden záujem, ba ani jej nepozdravil (v byte), dokonca ani jeho rodina, odvracal od nej
tvár, keď ju zbadal, robil jej prieky. Žalobca neprejavoval o poručiteľku žiaden záujem, ktorý by ako
syn prejavovať mal, čo by sa dalo očakávať od syna, čo je zarážajúce, aj napriek spoločnému bydlisku

neudržiaval s poručiteľkou (matkou) úzky vzťah, ako so svojim najbližším rodičom, nezaujímal sa
o jej život, o jej potreby, o jej zdravotný stav, ani o jej problémy. Ako dôvod uviedol, že pre prácu
nemal čas. To, že žalobca bol ochotný prejavovať záujem o matku iba za podmienky, keď táto prvá
prejaví záujem o neho, nemožno hodnotiť inak, len ako správanie nezodpovedajúce ani elementárnym
pravidlám slušnosti v našej spoločnosti. Rovnaký postoj žalobca zaujal aj vo vzťahu k svojej sestre a

bratovi, vo vzťahu k nim tvrdil to isté. Takže v týchto vzťahoch sa cítil ako ukrivdený, aj napriek tomu,
že poručiteľka ho zavolala, aby k nej prišiel bývať. K uvedenému je možné podotknúť, že poručiteľka
by jeho aj len občasný záujem prijala s vďačnosťou, určite nepožadovala neobmedzenú pozornosť, ale
absolútny nezáujem z jeho strany znášala veľmi ťažko. V dôsledku toho sa jej po psychickej stránke
zhoršil zdravotný stav, bola preto podporovaná liekmi. Preto zo zisteného skutkového stavu nemožno
konštatovať, že by nezáujem žalobcu bol v značnej miere vyvolaný samotnou poručiteľkou, zo žiadneho

dôkazu takýto záver nevyplýva.

25. Na základe uvedeného súd konštatoval, že zo strany žalobcu išlo o nevhodné, neetické správanie
voči matke, trvale prekračujúce zásady spoločenskej slušnosti, naplňujúce skutkovú podstatu § 469a
ods. 1 pod písm. b/ Občianskeho zákonníka, t.j. neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa. Preto

aj v tomto prípade súd dospel k záveru, že zákonný dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 pod písm.
b/ Občianskeho zákonníka, je daný.

26. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia uvedené
v listine o vydedení boli vo vzťahu k žalobcovi v zmysle § 469a písm. a/ a b/ Občianskeho zákonníka

dané, pretože správanie žalobcu vo vzťahu k poručiteľke - matke, možno hodnotiť ako negatívne
správanie sa potomka k matke, čo je nepochybne konanie v rozpore s dobrými mravmi, a tieto dôvody
fakticky existovali v čase pred spísaním tejto listiny, t.j. pred 6.4.2011, preto konštatoval, že Listinou o
vydedení zo dňa 6.4.2011 došlo zo strany poručiteľky k platnému vydedeniu žalobcu.

27. Pokiaľ ide o závet, tento súd preskúmal v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka. V tomto spore má
žalobca postavenie tzv. neopomenuteľného dediča, nakoľko ide o dediča z prvej dedičskej skupiny, o
syna poručiteľky, ktorého poručiteľka v pri spisovaní závetu opomenula.

28. Nakoľko poručiteľka prejavila pri svojej poslednej vôli záujem, aby žalobca po nej nededil, a

zákonným spôsobom žalobcu, tak súd konštatoval, že námietka žalobcu ohľadne tzv. relatívnej
neplatnosti závetu v zmysle ust. § 479 Občianskeho zákonníka je nedôvodná.

29. Nakoniec súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietka žalobcu o absolútnej neplatnosti závetu
je tieť nedôvodná. Zo záverov znaleckého posudku č. 10/2023 zo dňa 2.3.2023 vypracovaného G. K. C.,

znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, vyplynulo, že lieky, ktoré poručiteľka
užívala, boli určené na liečbu depresie, teda smutnej nálady a tieto lieky užívala v nízkych dávkach
a dlhodobo. Tieto lieky v uvedenom dávkovaní nemajú žiadny vplyv na psychický stav poručiteľky,
špeciálne na schopnosť rozpoznávania reality. Ich vplyv spočíval iba v zlepšení nálady a normálneho
stavu. Vzhľadom na duševný stav a s ohľadom na vplyv užívaných liekov bola poručiteľka schopná

plnohodnotného vlastného kritického uvažovania. Užívané lieky nemohli mať vplyv na schopnosť
kritického uvažovania poručiteľky, rovnako ako jej psychický stav. Vzhľadom na svoj duševný stav a s
ohľadom na vplyv užívaných liekov, bola poručiteľka schopná bezvýhradne porozumieť významu závetu
a listiny o vydedení (6.4.2011), rovnako aj kriticky zhodnotiť následky svojho konania. Vzhľadom na
vyššie uvedené závery, súd predovšetkým v záujme rešpektovania poslednej vôle poručiteľky, ktorá

bola v čase spísania závetu a listiny o vydedení pri plnom psychickom zdraví, ktorá navyše v záujme
zabezpečenia právnej istoty požiadala notára o spísanie listiny o vydedení a závetu do notárskej
zápisnice, žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

30. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu

trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

31. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhoviealebo rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že dospel
k nesprávnemu záveru o tom, že listina o vydedení nemá formálne ani materiálne nedostatky. Podľa

názoru odvolateľa v listine o vydedení absentuje časová a vecná špecifikácia dôvodov vydedenia
žalobcu, ale aj ďalšieho vydedeného potomka I. B., a to samostatne pre každého z nich. Dôvody
vydedenia musia byť v listine o vydedení precízne vyšpecifikované, a to pre každú vydedenú osobu.
Len samotný odkaz na zákonné ustanovenie, resp. prevzatie textu zákonných ustanovení nepostačuje.
Poručiteľka tak mala uviesť konkrétne skutkové okolnosti vrátane osobnej, časovej a vecnej špecifikácie

dôvodov vydedenia. Z tejto listiny tak nie je možné zistiť skutok, a to nielen z hľadiska jeho vecnej
špecifikácie, ale aj časovej, ktorého sa mal ten – ktorý potomok dopustiť. Žalobca tento svoj právny názor
podložil v záverečnej reči odbornou spisbou a závermi aplikačnej praxe, ktoré zopakoval aj v odvolaní
(Fekete, I.: Občiansky zákonník II. Comentar. Bratislava: Eurokódex, 2011 S1294; Bajanková, J. § 469a
(Vydedenie). In Števček, M a kol Občiansky zákonník II § 451 až 880. 2. vydanie. Komentár. Praha:
C.H. Beck, 2019, s. 1782 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 10.11.2022 sp. zn. 9Co/124/2022,

KrajskéhosúduvBratislavezodňa17.5.2016sp.zn.5Co/290/2014,uznesenieNSSRzodňa26.7.2012
sp. zn. 4Cdo/194/2011, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.1.2014 sp. zn. 8Co/419/2013,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.10.2016 sp. zn. 6Co/138/2015, rozsudok Krajského
súduvŽilinezodňa22.2.2016sp.zn.5Co/627/2015,rozsudokKrajskéhosúduvŽilinezodňa31.1.2014
sp. zn. 8Co/419/2013). Z formulácie dôvodu vydedenia, ktorý poručiteľka uviedla v liste o vydedení

nevyplýva, akého nevhodného správania sa žalobca a jeho brat I. B. mali voči poručiteľke dopustiť, či
sa obidvaja dopustili rovnakého nevhodného správania alebo rozdielneho ani to, aké boli očakávania
poručiteľky vo vzťahu k správaniu sa synov a či vôbec boli jej očakávania primerané. Je legitímnym
očakávanímpotomka,žeakoneopomenuteľnýzákonnýdedičbudedediťposvojompredkovi.Narušenie
tohto legitímneho očakávania a výrazný zásah do jeho zákonného práva dediť si vyžaduje precízne

odôvodnenie tohto zásahu do jeho práva, čomu však rozhodne nezodpovedá stručná citácia právnej
normy. Súd nemôže nahrádzať absenciu konkretizácie skutku tak, ako to urobil súd prvej inštancie.
V tej súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 26.7.2007 sp. zn. 21Cdo/2615/2006 a rozsudok
NS SR zo dňa 22.8.2008 sp. zn. 5Cdo/205/2007 a sp. zn. 1MCdo/2/2008. Zopakoval, že súd prvej
inštancie nie je oprávnený dotvárať dôvody vydedenia. Preto je potrebné považovať listinu o vydedení

za neplatný právny úkon. Rozsudok, na ktorý poukázal súd prvej inštancie bol prekonaný novšími
rozhodnutiami predloženými žalobcom. Navyše dôvody uvedené v listine o vydedení neboli v konaní
pred súdom prvej inštancie ani náležite preukázané. Vo vzťahu k dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1
Občianskeho zákonníka uviedol, že tento dôvod je uplatniteľný za podmienky, že pomoc bola skutočne
nevyhnutná a naozaj potrebná. V tej súvislosti poukázal na uznesenie NS ČR sp. zn. 21Cdo/3772/2007.

Zo súdneho spisu vedeného v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vypratania
bytu pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 24C/400/2001 vyplýva, že starostlivosť o poručiteľku
bola zabezpečovaná zo strany syna I. B. – mimochodom vydedeného syna a žalovanej. Toto vyvracia
dôvody vydedenia tvrdené poručiteľkou. V rozhodnom čase bol navyše žalobca pracovne vyťažený,
keďžepracovalnatýždňovky,vrátanesobôtanedieľ.Tútoskutočnosťžalobcauviedolprisvojejvýpovedi

a rovnako aj v spomínanom súdnom konaní. Poručiteľka žalobcu nežiadala o pomoc, keďže pri výsluchu
na pojednávaní 4.11.2008 sama uviedla: „ja som odporcu o pomoc nikdy neprosila...“. Preto u žalobcu
neexistoval dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o ďalší
dôvod, a to neprejavovanie opravdivého záujmu, tento môže byť legitímnym dôvodom pre vydedenie
len v tom prípade, ak poručiteľ o tento záujem stojí a neodmieta ho. V tej súvislosti poukázal na výpoveď

poručiteľkynapojednávanídňa21.10.2023vspomínanomkonaníanavýpoveďžalobcunapojednávaní
dňa 4.11.2008. Poručiteľka vtedy uviedla: „(....prečo by som sa s ním mala rozprávať a prihovoriť, keď
on sa mi neprihovorí, ani sa so mnou nerozpráva. Ja som predsa jeho matka a keď sa on neozýva
a príde domov, tak ja sa predsa ozývať nebudem“. Žalobca uviedol: „nerozprávam sa s ňou preto, že
keď som sa k nej ozval, ona sa neozvala, preto sa ani ja nebudem ozývať. Takisto, keď príde sestra,

otočí hlavu, tak prečo by som sa ja mal ozývať....“. Z toho je zrejmé, že ani samotná poručiteľka svojim
správaním neprispievala k optimálnym vzťahom. K existencii dôvodov vydedenia žalobcu, či jeho brata
nenasvedčujú ani vykonané dôkazy súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď A. L., táto
v spontánnej časti výpovede uviedla, že v danom meste bývala 9 až 10 rokov spätne, čomu však
nezodpovedá zápis v zápisnici, kde časový údaj „spätne“ tam uvedený nie je. Na miesto toho je uvedená

veta „ja som tam bývala cca 9 až 10 rokov počas života babky, t.j. nebohej p. B.“, čo nezodpovedá
skutočnosti. Malo ísť teda o roky 2011 až 2012, ktoré svedkyňa na otázku potvrdila. Jej výpoveď sa
mohlavzťahovaťlenktomutoobdobiu.Pretojejejvýpoveďprekonanieirelevantná,keďžerozhodujúcim
dňom je deň 6.4.2011. Pokiaľ ide o výpoveď F. F., jeho výpoveď bola zištná a nehodnoverná. V konanío vrátenie daru pôvodná žalobkyňa hovorila o napadnutí v roku 2000, kedy mal svedok 11 rokov, teda
pred vyše 20 rokmi. Je zrejmé, že žiadneho takého konania svedkom nebol (ani nemohol byť, keďže
k žiadnemu takému konaniu nikdy nedošlo), keď sám uviedol, že čakal dole a k babke (poručiteľke) do

bytu do roku 2011 nechodil. Tento svedok preto zjavne nehovoril pravdu ani o iných skutočnostiach.
Cieľom jeho výpovede bola zištnosť, keďže ako priamy potomok žalovanej má záujem na výsledku
konania. Za nerelevantný dôkaz je potrebné považovať potvrdenie zo dňa 2.9.2016, ktoré je údajne
podpísané viacerými lekármi, ktorí mali ošetrovať poručiteľku. Toto sa týka obdobia po spísaní závetu
a listiny o vydedení (po 6.4.2011), väčšinou roka 2014. Bolo vyhotovené cca 2 roky po poslednom

uvádzanom zázname (23.10.2014). Je málo pravdepodobné, aby si lekár, ktorý denne ošetrí značný
počet pacientov pamätal na udalosti spred 2 rokov. Pokiaľ ide o potvrdenie zo dňa 2.9.2016, toto je
nevieryhodné, keďže bolo vyhotovené 2 roky po smrti poručiteľky a potvrdzuje skutočnosti, ktoré sa
mali udiať od roku 2008 t.j. 8 rokov pred jeho vyhotovením. Je otázne, ako sa mohol taxikár, vodič
a poštárka vyjadrovať k stravovaniu, upratovaniu a kúpaniu poručiteľky. Žalobca namietal irelevantnosť
týchto dôkazov vo svojom podaní zo dňa 18.12.2017. Poukázal tiež na to, že poručiteľka vydedila aj

svojho syna I. B., ktorý sa podľa jej vlastných slov o ňu staral, trávil s ňou čas a prejavoval o ňu záujem.
Zhrnúc vyššie uvedené z listiny o vydedení nevieme posúdiť, či konanie žalobcu, resp. jeho brata bolo
v rozpore s dobrými mravmi a ak áno v čom spočívalo, kedy a kto sa z nich takého konania dopustil; či
bola pomoc vôbec potrebná v chorobe, či starobe; či žalobca spolu s bratom prejavovali o poručiteľku
záujem a ak nie, či išlo o trvalý stav a tiež či išlo o taký prejav záujmu, ktorý je možno od potomkov (v

ich životnej situácii očakávať alebo či išlo o neprimerané požiadavky zo strany poručiteľky). Pokiaľ sa
súd nevedel s týmito otázkami vyporiadať, v pochybnostiach mal rozhodnúť v neprospech vydedenia.

32. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnila sa so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Dala do pozornosti uznesenie NS SR sp. zn.

4Cdo/195/2017 ohľadom náležitostí listiny o vydedení. Z tohto vyplýva, že zákonná náležitosť vydedenia
je naplnená aj (len) uvedením dôvodu vydedenia v listine o vydedení zhodne so znením zákona,
tento dôvod nemusí byť konkretizovaný časovými a skutkovými súvislosťami a tieto možno následne
preukázať, resp. vyvrátiť dokazovaním na súde. Názor prezentovaný žalobcom nemožno považovať za
správny.

33. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Uviedol, že sa
nestotožňuje so závermi uznesenia NS SR, na ktoré poukazuje žalovaná, keďže toto nie je v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou. Nešlo o rozhodnutie publikované v zbierke rozhodnutí NS SR.

34. Žalovaná vo svojom vyjadrení zotrvala na svojej doterajšej argumentácii.

35. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu

danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

36. Rozsudok súdu prvej inštancie vo svojom výroku je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

37. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.1.2025 o 9.45 hod.
vpojednávacejmiestnostič.dv.210/II.poschodie,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutia
boli zverejnené dňa 16.1.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

38. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p., teda že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

39. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.40. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovania v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver. Nedopustil sa ani nesprávneho procesného postupu, ktorým by
znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva.

41. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na

tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

42. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcom
v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktorá už boli uvedené pred súdom prvej inštancie
a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

43. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

44. Správne súd prvej inštancie po preskúmaní závetu a listiny o vydedení dospel po vykonanom

dokazovaní k záveru, že tieto obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti a to formálne a materiálne
(obsahové), ide teda o platné právne úkony. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné dôvody
uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje.

45. K odvolacej námietke žalobcu o neplatnosti listiny o vydedení pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť

ohľadom dôvodov vydedenia v nej uvedených s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Cdo/194/2011 odvolací súd uvádza, že spomínané rozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu
prax najvyššieho súdu, ktorú v zmysle judikátu R 71/2018 tvoria predovšetkým stanoviská alebo
rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ale aj prax vyjadrená opakovane vo viacerých

nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, dokonca aj v jednotlivom prípade, dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali
a z hľadiska vecného na neho nadviazali. Odvolací súd v tej súvislosti pripomína, že dôvodom,
pre ktorý dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v spomínanej veci sp.zn. 4Cdo/194/2011

a vec mu vrátil na ďalšie konanie, bolo procesné pochybenie odvolacieho súdu, keď z jeho
odôvodnenia nebolo možné zistiť, ktoré z vykonaných dôkazov mu konkrétne slúžili ako podklad pre
rozhodnutie. K spomínanej námietke žalobcu je potrebné poukázať na iné rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 1Cdo/173/1996, 5Cdo/239/2009, 2Cdo/222/2009, 4Cdo/59/2012, 4Cdo/32/2014,
4Cdo/195/2017, ale aj množstvo rozhodnutí odvolacích súdov (Krajského súdu v Nitre sp.zn.

7Co/99/2023, 7Co/3/2021, 25Co/39/2024, Krajského súdu v Trenčíne 8Co/23/2019, Krajského súdu
v Banskej Bystrici 13Co/10/2018, Krajského súdu v Bratislave 4Co/11/2013 a iné), z odôvodnení ktorých
vyplýva, že materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné uvedenie v listine o vydedení konkrétneho
dôvodu vydedenia, uvedeného v zákone, a to v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. To znamená,
ak by listina o vydedení obsahovala iný dôvod vydedenia, než je uvedený v § 469a ods. 1 Občianskeho

zákonníka, takýto prejav by nemal právne následky ním sledované a vydedenie by nebolo platné.
Ust. § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich
do štyroch skupín (a/ až d/). Treba uviesť, že len v záujme vyriešenia prípadných budúcich sporov je
vhodné (nie však povinné) uviesť okrem paušálneho odkazu na niektorý zákonný dôvod vydedenia
aj konkrétnu situáciu, ktorá viedla poručiteľa k potrebe vydedenia potomka. Ak dôvod vydedenia bol

v listine o vydedení časovo a vecne konkretizovaný, je na vydedenom potomkovi, aby v súdnom spore
popieral dôvodnosť vydedenia. Pri vydedení uvedenom bez takejto konkretizácie (len s odkazom na
niektorý z dôvodov uvedený v § 469a ods. 1 písm. a/ až d/ Občianskeho zákonníka) je na dedičovi
nastupujúcomnamiestovydedeného,abydôvodnosťvsporepreukazoval.Opierajúcsaoprávnenázory
vyslovené v týchto rozhodnutiach podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí odvolacia argumentácia

žalobcu o neurčitosti a nezrozumiteľnosti dôvodov vydedenia, ktorá nie je spôsobilá zvrátiť záver súdu
prvej inštancie o naplnení všetkých formálnych a materiálnych (obsahových) náležitostí napadnutej
listiny o vydedení zriadenej poručiteľkou.46. Ako správne ustálil súd prvej inštancie, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania,
predovšetkým z obsahu listiny o vydedení možno ustáliť, že poručiteľka časovo a vecne iniciovala
dôvody spísania listiny o vydedení ku dňu 6.4.2011 a k obdobiu mu predchádzajúcemu, pričom

z vykonaného dokazovania vyplynula dôvodnosť vydedenia pre dôvody vyplývajúce z ust. § 469a ods.
1 písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka, ako správne uzavrel súd prvej inštancie.

47. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 191 C.s.p.

48. Hodnotenie dôkazov, tak ako má na mysli spomínané zákonné ustanovenie je činnosťou
súdu, v rámci ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti, zákonnosti
a dôležitosti. Zo znenia ust. § 191 C.s.p. vyplývajú základné pravidlá, podľa ktorých súd pristupuje
k hodnoteniu vykonaných dôkazov. Najskôr hodnotí dôkazy jednotlivo a následne takto zhodnotené
dôkazy porovnáva v ich vzájomnej súvislosti, pričom v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami

nesmie existovať logický rozpor. V rámci hodnotenia dôkazov je súd povinný prihliadnuť na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Okrem toho pri hodnotení
dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi
skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod.. Ak určitú skutočnosť je možné preukázať
len na základe nepriamych dôkazov, pre záver na preukázanie dostačujúce, aby predmetný skutkový

záver bolo možné s veľkou mierou pravdepodobnosti pripustiť.

49. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, k akým skutkovým záverom
na základe vykonaných dôkazov dospel, ako postupoval pri hodnotení dôkazov, ku ktorým dôkazom
prihliadol a z akých dôvodov dôkazy nepovažoval za vierohodné.

50. Pokiaľ ide o vyhodnotenie výpovede svedkyne A. L., F. M., súd prvej inštancie zohľadnil jej omyl
v udávaných rokoch, jednoznačne však vyvodil, že vo vzťahu k poručiteľke a k starostlivosti žalovanej
oporučiteľku,aleajnezáujmužalobcuoporučiteľku,tátosvedkyňaprednieslaskutočnosti,ktorévnímala
svojimizmyslamivčase,keďtambývala.Nakoniecnešloojedinýdôkaznýprostriedok,ktorýpotvrdzoval

starostlivosť žalovanej o poručiteľku a nezáujem žalobcu o poručiteľku. Súd prvej inštancie správne
vyhodnotil tento dôkaz v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi.

51.TvrdeniažalobcuozištnostianehodnovernostivýpovedeF.F.nemožnopovažovaťzaopodstatnené,
keďže nie sú ničím podložené.

52. Pokiaľ ide o potvrdenie zo dňa 2.9.2016, ktoré je podpísané viacerými lekármi, ošetrujúcimi
poručiteľku v rozhodnom období, sú odvolacie námietky žalobcu o ich nevierohodnosti neopodstatnené,
pokiaľ tieto opiera len o tú skutočnosť, že podľa jeho názoru spomínaní svedkovia vzhľadom na odstup
času si nemohli na nimi potvrdené skutočnosti spomenúť. Je zrejmé, že títo svedkovia boli opakovane

v osobnom kontakte s poručiteľkou, preto nemožno mať pochybnosti o tom, že si na potvrdené
skutočnosti aj pamätali.

53. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok vrátane výroku
o trovách konania ako vecne správny.

54. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalobcovi.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).