Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoZm/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518206854
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1518206854.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek

senátuJUDr.EvyFulcovejaMgr.Mgr.MiriamPlavčákovej,vprávnejvecižalobcu:UniCreditBankCzech
Republic and Slovakia, a. s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO:
649 48 242, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky podniku
zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky,
so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpeného: ALTER IURIS, s. r. o., advokátska
kancelária, so sídlom Tolstého 9, Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanému: 1/ Simple Pay s.
r. o., so sídlom Karpatské námestie 10/A, Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 50 930 079, 2/ Š.

U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, Y. - T. N., o zaplatenie 116.476,54 eur s príslušenstvom a
odmenou zo zmenky, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V,
č. k. 4CbZm/56/2018-202 zo dňa 21. apríla 2022 v spojení s opravným uznesením bývalého Okresného
súdu Bratislava V č. k. 4CbZm/56/2018-222 zo dňa 26. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava V č.k. 4CbZm/56/2018-202
zo dňa 21. apríla 2022 v spojení s opravným uznesením bývalého Okresného súdu Bratislava V č.k.
4CbZm/56/2018-222 zo dňa 26. júla 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému 2/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením, ktorým opravil zrejmú nesprávnosť
v časti označenia žalobcu v záhlaví rozsudku, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 2/ (ďalej aj
„žalovaný“) zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 116.476,54 eur so 6 % ročným zmenkovým úrokom zo
sumy 116.476,54 eur od 31.08.2017 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 388,25 eur, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že povinnosť žalovaného 2/ zanikne v rozsahu plnenia,
ktoré žalobcovi poskytne žalovaný 1/ na základe platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V z

26.04.2018, č. k. 4CbZm/19/2017-61. Návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania zamietol a žalobcovi
priznal voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodol tak s poukazom
na ust. § 10, § 30 ods. 1, § 31, § 32 ods. 1, § 47 ods. 1, 2, § 48, § 70 ods. 1, § 77, § 78 ods. 1 článku
I. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon
zmenkový a šekový “ alebo „ZZŠ“) a ust. § 162 ods. 1 písm. a/, § 164, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).
2. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v ust. § 75 čl.

I. zákona zmenkového a šekového pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je jej riadny
majiteľ a ak zmenka nebola zaplatená, má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, šesťpercentné úroky
odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I § 48 ZZŠ). Z obsahu
spisu vyplýva a medzi stranami ani nebolo sporné, že zmenka predložená žalobcom bola pôvodneblankozmenkou. Oprávnenie vyplniť blankozmenku spočíva v možnosti jej nositeľa doplniť jej obsah a
zavŕšiť premenu blankozmenky na zmenku úplnú. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je
neformálny kontrakt, pretože zákon zmenkový a šekový a ani iný právny predpis jej formu nepredpisuje.

Právnou skutočnosťou, zakladajúcou oprávnenie vyplniť neúplnú listinu na zmenku je dohoda, ktorá
môže byť dojednaná výslovne, a to v písomnej alebo ústnej forme, ale prípustná je aj konkludentná
dohoda (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) z 30.05.2019, sp.
zn. 2Obdo/37/2018 odsek 59, Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters
Kluwer, 2017, s. 62, Kovarík, Z., Zákon smenečný a šekový. Komentár, 6, dopl. vydání. Praha: C.H.

Beck, 2014, s. 61). Blankozmenka sa stáva platnou zmenkou ak je vyplnená (a to bez ohľadu na to,
či bola alebo nebola vyplnená v súlade s dohodou), a obsahuje všetky náležitosti zmenky cudzej (čl.
I § 1 a 2 ZZŠ) alebo vlastnej (čl. I § 75 a 76 ZZŠ). Osoby podpísané na takejto zmenke sa formálne
stávajú zmenkovými dlžníkmi a povinnosti zaplatiť nárok uplatnený voči nim zo zmenky sa môžu ubrániť
námietkou podľa § 10 čl. I zákona zmenkového a šekového. Nedostatok dohody o vyplňovacom práve
musí preukázať ten, kto je na zmenke podpísaný (m. m. rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 20.02.2001,

sp. zn. 5Cmo/556/2000).

3. V nadväznosti na odpor, v ktorom žalovaný 2/ rozporoval správnosť zmenkovej sumy doplnenej
žalobcom do blankozmenky, súd prvej inštancie poukázal na spočívanie dôkazného bremena ohľadom
nesprávnosti vyplnenia blankozmenky na žalovanej strane. Žalovaný 2/ síce spochybňoval správnosť

vyplnenia chýbajúcich údajov na zmenke v rozpore s vyplňovacím oprávnením, avšak žiadnym
spôsobom nepreukázal, ako mala byť vyplnená. Naviac žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný
dôvod záväzku preukazovať [§ 495 druhá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
aj „OZ“)] a dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti zmenkových námietok spočíva v plnej miere
na žalovanom. Požiadavka, aby správnosť vyplnenej zmenkovej sumy preukazoval sám žalobca, sa

prieči zneniu zákona zmenkového a šekového. Na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v spore mu
plne stačí predloženie zmenky, bez povinnosti predkladať akékoľvek dôkazy k preukázaniu dôvodnosti
výšky zmenkovej sumy (rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 29.03.2003, sp. zn. 9Cmo/7/2003).
Obsah vyplňovacieho práva a že nebolo dodržané, resp. že záväzok zo zmenky nevznikol alebo
zanikol, musí preukázať dlžník a žalovaný 2/ oprávnenie žalobcu na vyplnenie a zaplatenie zmenky

relevantným spôsobom nespochybnil. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť
zmenkovúsumusúprávnenezávisléodzákladnéhoprávnehopomeru,majúsamostatnúprávnupovahu
a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá
povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, ako predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa
formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (uznesenie NS SR sp. zn.

4Obo/21/2012 z 31.07.2012). Žalovaný 2/ tak dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o nesprávnom
vyplnení blankozmenky v časti zmenkovej sumy neuniesol.
4. Žalovaný 2/ v rámci procesnej obrany tiež tvrdil, že v právnom vzťahu so žalobcom má postavenie
spotrebiteľa. Súd prvej inštancie však poznamenal, že nie každá fyzická osoba nevyhnutne požíva
inštitút ochrany spotrebiteľa, keďže spotrebiteľom sa môže stať len vo vzťahu ku konkrétnej zmluve,

k predmetu jej plnenia a k tomu, aký má v jej rámci pomer k dodávateľovi a žalovaného 2/ nie
je možné v súvislosti s jeho zmenkovým ručiteľským záväzkom považovať za spotrebiteľa. Podľa
údajov z obchodného registra, žalovaný 2/ bol v čase podpisu blankozmenky a zmluvy o úvere
(k 30.05.2016), spoločníkom a konateľom právneho predchodcu žalovaného 1/. Podľa rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14.03.2013 vo veci Česká spořitelna, a.s. proti Gerald Feichter,

C-419/11, fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby vo vzťahu k spoločnosti, ako je napr. aj
konateľstvo, nemožno považovať za spotrebiteľa, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú
na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru tým, že sa zaručil za
zaplatenie zmenky. Žalovanému 2/, ktorý prevzal zmenkové ručenie za záväzky spoločnosti, ktorej bol
konateľom a spoločníkom, nemožno vzhľadom k tomu, že do osobitného režimu ochrany spotrebiteľa

patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo povolania,
priznať postavenie spotrebiteľa. Jeho námietky týkajúce sa neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp.
neplatnostizmenkypodľa§3ačl.IIIzákonazmenkovéhoašekového, považoval súd zabezpredmetné.
5. Za neaplikovateľné na toto konanie označil súd prvej inštancie poukazy žalovaného 2/ na ust. § 79
ods. 3 a 4 OSP, pretože predmetné konanie začalo dňa 05.10.2017 (podaním žaloby na súd), t.j. za

účinnosti CSP, ktorý obdobné ustanovenia neobsahuje. Žaloba spĺňa všetky náležitosti podľa ust. § 132
CSP a žalobcovi na preukázanie žalovaného nároku stačilo predloženie prvopisu platnej zmenky.
6. So žalovaným 2/ súd prvej inštancie súhlasil v námietke, že na zmenke je dátum splatnosti
uvedený ako „30.08.2017,“ aj napriek tomu, že pod vodorovnou čiarou určenou na vyznačenie dátumusplatnosti je v zátvorke uvedené, že mesiac má byť vyznačený slovom. Zákon zmenkový a šekový však
nevyžaduje, aby na zmenke boli mesiace vyznačené v dátumoch (splatnosti, vystavenia) slovom, a táto
povinnosť nevyplýva ani z dohody o vyplňovacom práve. Uvedená skutočnosť preto nemá vplyv na

platnosť zmenky, pretože zo zmenky je bez pochybností zrejmé, že je splatná 30. augusta 2017.

7. Žalovaný 2/ nepreukázal, že by nárok zo zmenky plnil žalovaný 1/ žalobcovi aspoň čiastočne. V
konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ nemal z dôvodov uvedených v jeho odpore a vyjadreniach
povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkový záväzok, ktorý mu vznikol avalovaním zmenky.

8. Tiež sa bez bližšieho zdôvodnenia domáhal, aby súd zohľadnil otázku dobrých mravov. Súd však z
predložených listinných dôkazov a vyhodnotením žalobou uplatneného nároku nezistil, že by sa žalobca
domáhal plnenia v rozpore s dobrými mravmi (eventuálne v rozpore s poctivým obchodným stykom).
Bolo na žalovanom, aby svoje tvrdenia konkretizoval a podložil ich dôkazmi, čo sa však nestalo.

9. Žalovaný 2/ s odkazom na ust. § 162 ods. 1 a § 164 CSP navrhol konanie prerušiť z dôvodu, že ako
žalobca je v spore s Daňovým úradom o vrátenie DPH a na Okresnom súde Lučenec so spoločnosťou
Tatra banka, a.s. o náhradu škody vo výške 322.507,55 eur s príslušenstvom, a v prípade úspechu v
týchto sporoch by mal dostatok peňažných prostriedkov na úhradu nároku žalobcu, uplatneného v tomto
spore. Súd prvej inštancie poukázal na povinnosť prerušiť konanie podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a/

CSP v intenciách ust. § 193 CSP posledná veta, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti. Pokiaľ je vedené niektoré z vyššie popísaných konaní a je v ňom riešená otázka
významná pre rozhodnutie v inom konaní, súd je povinný toto konanie prerušiť vždy. Naproti tomu,

ust. § 164 CSP predstavuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie
nevyhnutné. Úlohou súdu je racionálne vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s prihliadnutím na
zákonnú požiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov (čl. 2 a 17 CSP). Pri rozhodovaní, či konanie podľa ust. § 164 CSP preruší alebo nie, musí
súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti konania a na právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Úmyslom žalovaného 2/ bolo docieliť prerušenie konania z dôvodu, že v prípade jeho
úspechu v uvedených konaniach bude mať dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie žalovanej
sumy. Dôvod uvedený žalovaným 2/ však nemožno považovať za relevantný - odôvodňujúci prerušenie
konania podľa citovaných ustanovení. Keďže podmienky na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods.
1 písm. a/ CSP a ani podľa ust. § 164 CSP naplnené neboli, súd návrh žalovaného 2/ na prerušenie

konania zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný 2/ (ďalej aj odvolateľ), z dôvodu nedostatočne a nesprávne
vyhodnotených dôkazov predložených a vykonaných v konaní, nedostatočného vysporiadania
sa so zisteným skutkovým stavom, nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie a v niektorých častiach zmätočného odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nespĺňa požiadavku
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, čo ho v napadnutých výrokoch robí

nezrozumiteľným a nepreskúmateľným, keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vyhol
akémukoľvek vysvetleniu svojich čiastkových úsudkov o skutkovom stave veci, vrátane námietok strán
sporu v priebehu konania. Odvolanie v napadnutých výrokoch rozsudku odôvodnil ust. § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, konanie má takú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Podľa odvolateľa mal žalobca okrem všeobecných náležitostí označiť aj dôkazy na ich preukázanie,

a žalobný návrh, ktorý musí byť vykonateľný s tým, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť dôkazy, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. V prvom rade je povinný pravdivo a úplne
opísať rozhodujúce skutočností a v spore jednoznačne predniesť svoje určité a vykonateľné žalobnénávrhy a to tak, aby bolo postavené naisto, čo je predmetom daného sporu a aby na základe konkrétnych
tvrdení žalobcu po vykonanom dokazovaní súd mohol učiniť preskúmateľný a jednoznačný záver o
skutkovomstaveveci,posúdiťnámietkyaargumentáciustránsporu prednesenú nasúdeprvejinštancie

i v odvolacom konaní. Následne zistený skutkový stav súd podradí pod príslušnú právnu normu, z ktorej
vyvedie zreteľný a zrozumiteľný záver o právach a povinnostiach strán sporu, vrátane úsudku, prečo
zistený skutkový stav veci nakoniec podradil pod aplikovanú právnu normu.

13. Žalovaný 2/ tvrdil, že konajúci súd sa v dostatočnom rozsahu nezaoberal ani vykonanými dôkazmi,

vyhodnotil ich nesprávne a nedostatočne a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom.
Vôbec nezohľadnil všetky ním uvádzané skutočnosti, nemohol uskutočňovať všetky svoje procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Svoju neprítomnosť vždy riadne
ospravedlnil, žiadal o odročenia pojednávania a keď to bolo v jeho silách, na pojednávanie sa riadne
dostavil a nie z jeho viny bolo konanie odročené. Rovnako nemôže za zmeny týkajúce sa zákonného
sudcu, a nenesie ani zodpovednosť za pandemickú situáciu, ktorá bola na celom území Slovenska,

keď sa pojednávania kvôli Covid 19 opakovane odročovali. Riadne ospravedlnil svoju neúčasť aj na
pojednávaní dňa 21.04.2022 a žiadal o jeho odročenie. Zopakoval, že naposledy sa na pojednávanie
dostavil, umožňoval mu to jeho zdravotný stav a zohnal aj finančné prostriedky na cestu z Košíc do
Bratislavy. Konanie však bolo kvôli procesným úkonom odročené. V súčasnej situácii má opäť zhoršený
zdravotný stav, medzičasom sa stal ZŤP osobou, k čomu priložil potvrdenie a rozhodnutie. Z uvedeného

vyplývajú jeho pretrvávajúce zdravotné problémy a súčasne aj finančná situácia, keďže toto je jeho
jediný príjem. Už vo vyjadrení z mája 2019 uviedol, že samotná zmenka obsahuje v časti dátum
splatnosti termín 30.08.2017, avšak mesiac má byť vyplnený slovom. Rovnako v odpore namietal, že
príslušným na konanie má byť Okresný súd Košice I, predovšetkým podľa skutočnosti, kde bolo uvedené
miesto splatnosti a to je pobočka žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka

zahraničnej banky Košice, Rooseveltova 10, 040 01.

14. K platobnému rozkazu nebol podľa tvrdenia žalovaného 2/ priložený výpočet žalovanej čiastky -
istiny a prílohy o ktoré žalobca opiera svoj nárok a keďže nevie z čoho pozostáva žalovaná suma, nevie
sa relevantne vyjadriť k výške istiny a brániť svoje práva, čo je ďalší dôvod jeho odporu. Vychádzať

iba z predpokladov, bez predloženej argumentácie a dôkazov je riskantné a hlavne nezodpovedné.
Takýmto konaním by mohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti strán pred súdom, súd prvej inštancie
sa nemohol vysporiadať so všetkými argumentmi a námietkami žalovaného 2/, keďže ten nevie z čoho
žalobca vychádzal, o čo oprel svoj nárok, čím v návrhu argumentoval a jeho rozhodnutie sa tým stalo
nepreskúmateľným a žalovanému odňal možnosť konať pred súdom.

15. Žalovaný 2/ nesúhlasil ani s názorom žalobcu, že nemá povinnosť preukazovať výšku žalovanej
sumy. Sporové strany majú dôkazné bremeno a to čo tvrdia a žiadajú, musia preukázať. Navyše žalobca
vo svojom vyjadrení uviedol, že napriek jeho nesúhlasu, dokladá do spisu „výpis z knihy účtov,“ z ktorého
je zrejmá výška žalovaného nároku. Tento dôkaz mu však nebol doručený a preto sa k nemu nevie

vyjadriť. Všetky dôkazy, ktoré jedna zo strán sporu predloží, by mali byť druhej strane predložené na
vyjadrenie. Kým mu nebude doručený výpis z knihy účtov, nevie sa k výške žalovanej sumy relevantne
vyjadriť.Odzačiatkukonaniaopakovaneuvádzal,že žalobcovi sústavneponúkalainformovalhootom,
že existujú konania, v ktorých vystupuje ako žalobca, ide v nich o jeho aktíva a v prípade úspechu, môže
dôjsť k vysporiadaniu predmetných pohľadávok. To v komunikácii so žalobcom niekoľkokrát uviedol a

ponúkal mu možnosť započítania, postúpenia pohľadávky a iné prijateľné formy riešenia. Ide o spor s
Daňovým úradom, kde mu štát zadržiava vratku DPH a spor s Tatra bankou, a.s., kde požaduje náhradu
škody. Tieto jeho pohľadávky vysoko prevyšujú žalovanú sumu a žalobcu by spoľahlivo uspokojili (spor
o náhradu škody vo výške 322.507,55 eur s príslušenstvom na Okresnom súde Lučenec v spojení s
konaním vedeným pod sp.zn. č. k. 41 Cob/13/2020 na Krajskom súde v Banskej Bystrici).

16. Toto je podľa názoru žalovaného 2/ prejudiciálna otázka, pretože ak sa v citovaných veciach
rozhodne v jeho prospech, môže vysporiadať predmet sporu - žaloby a nehrozí zmarenie uspokojenia
pohľadávky, nakoľko oba subjekty sú bonitné, čím zanikne dôvod prebiehajúceho súdneho sporu
sp.zn. 4CbZm/56/2018. Vzhľadom k uvedenému bolo podľa jeho názoru nutné prerušiť konanie sp.zn.

4CbZm/56/2018 a počkať na závery citovaných konaní. Konajúci súd však tento jeho návrh zamietol.
17. S poukazom na ust. § 39, § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka v platnom znení, článku 6 Smernice
Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách , ust. § 79 ods. 3, 4, § 372y
(zrušený od 01.09.2005) Občianskeho súdneho poriadku ako aj ust. § 17 ods. 1, 2 a čl. III § 3a Zákonazmenkového a šekového a stanovisko Združenia spotrebiteľov Slovenska poukázal na ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, ktoré sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V
súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo

zmenky. Žalovaný 2/ poukázal aj na ust. § 39 Občianskeho zákonníka v platnom znení a ust. § 3a čl.
III zmenkového a šekového zákona (Neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore
so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov).
18. Predmetná zmenka bola vystavená ako bianco zmenka a žalovaná suma predstavuje vyššiu sumu

ako celá istina poskytnutého úveru. Táto zmenka bola vystavená v rozpore s ust. § 4 ods. 4 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, z čoho podľa ust. § 39 OSP ako aj § 3a čl. III zákona
191/1950 Sb. vyplýva, že žalobcom predložená zmenka je neplatná. S uvedeným sa konajúci súd
rovnako nestotožnil a ani nevysporiadal. Účastník má právo navrhnúť dôkazy a súd rozhodne ktoré
vykoná, ktoré nie, ale musí odôvodniť, prečo niektoré nevykonal a najmä od jedného účastníka sporu,

prečoneprihliadolnaskutkovézistenia,ktorézvykonanýchdôkazovvyplynuli,naktorézisteniaprihliadol
a pod..

19. Závažnejšie porušenia však žalovaný 2/ nachádzal v svojvôli konajúceho súdu, v rozpore v
hodnotení, postupe, aplikácii a výklade práva. Došlo k nesprávnym právnym záverom, konajúci súd

nesprávne vyhodnotil aj skutkové zistenia, ktoré odvodil z vykonaných dôkazov. Všetko uvedené
predstavuje nie bežné pochybenie, ale ide o pochybenie takého druhu, intenzity, že to vedie k záveru
o svojvôli a má to za následok porušenie základných práv žalovaných. Ak bolo rozhodnutie zrušené
a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancievoveciďalejpostupovať.Vdôsledkuabsencieskutkovýchaviacerýchprávnychzáverov,jepre
žalobcu i pre žalovaného 2/ rozsudok v jeho napadnutých výrokoch nezrozumiteľný a nepreskúmateľný,
keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vyhol akémukoľvek vysvetleniu svojich čiastkových
úsudkov o skutkovom stave veci, vrátane námietok strán sporu v priebehu konania.

20. Žalobca je povinný v prvom rade pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a v spore
jednoznačne predniesť svoje určité a vykonateľné žalobné návrhy a to tak, aby bolo postavené naisto, čo
je predmetom daného sporu a aby na základe konkrétnych tvrdení žalobcu po vykonanom dokazovaní
súd mohol učiniť preskúmateľný a jednoznačný záver o skutkovom stave veci a posúdiť námietky
a argumentáciu žalobcu i žalovaných v tejto súvislosti prednesenú v priebehu sporu na súde prvej

inštancie i v tomto odvolacom konaní. Následne súd zistený skutkový stav podradí pod príslušnú právnu
normu, z ktorej vyvedie zreteľný a zrozumiteľný záver o právach a povinnostiach strán sporu, vrátane
úsudku, prečo zistený skutkový stav veci nakoniec podradil pod aplikovanú právnu normu. Súdy nesmú
konať svojvoľne a súd prvej inštancie vonkoncom nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, absolútne neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,

čo uviedli účastníci. Jeho závery sú založené na jednostrannom posudzovaní veci, bez prihliadnutia
na všetky právne a skutkovo relevantné okolnosti. Dôkazy, ktoré boli v priebehu konania vykonané,
vyhodnotil konajúci súd tendenčne, ignorujúc skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu (zrejme malo
byť v prospech žalovaného). Vykonané dokazovanie závery súdu prvej inštancie neodôvodňuje.
21. Súd prvej inštancie sa so všetkými argumentmi a námietkami žalovaného 2/ nevysporiadal a

jeho rozhodnutie je tak nepreskúmateľné, čím žalovanému odníma možnosť konať pred súdom. Za
povšimnutie v celom prípade stojí otázka dobrých mravov a spravodlivého vysporiadania danej veci,
a v uvedenom bode navrhol zohľadniť aj otázku dobrých mravov. Dobré mravy možno stotožniť so
všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanievýkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občiansko-právnych
vzťahov). Výkon práv v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s
uznávaným názorom rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje,

aký má byť výkon práva tak, aby bolo v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými zásadami
mravného poriadku demokratickej spoločnosti (so zásadou slušnosti, poctivosti, čestnosti, vzájomnej
úcty, tolerancie, dôvery a pod.). Ak sa prieči výkon určitého práva dobrým mravom, musí to byť súdom
vo vzájomnom konaní subjektov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené podľa objektívneho kritéria
s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu, vrátane doby, miesta, ako aj postavenia

subjektov.Záver,ževýkonprávajevrozporesdobrýmimravmimusítedavyplývaťzkonkrétnychzistení.
22. Zo všetkých uvedených dôvodov a skutočností žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
23. Vo vyjadrení označil žalobca odvolanie žalovaného 2/ za nedôvodné, napadnutý rozsudok v
skutkovej i právnej argumentácii za vecne správny a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a žalobcovi
priznal voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S odkazom na

ust. § 220 ods. 2 CSP poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“),
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a konštatoval, že súd prvej inštancie jasným, presným a
náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, vysporiadal sa so všetkými námietkami žalovaného
2/, čím rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno za žiadnych okolností považovať za arbitrárne či
svojvoľné.

24. K odvolacej námietke žalovaného 2/, že sa riadne ospravedlnil z pojednávania konaného dňa
21.04.2022 a žiadal o jeho odročenie, dal žalobca s poukazom na ust. § 183 ods. 1, 3, 4, § 184
ods. 1, 2, 3 a čl. 5 CSP do pozornosti uznesenie NS SR, sp. zn. 3 Cdo 167/2010, a uviedol, že v
žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné existujúce dôvody na odročenie pojednávania
nielen tvrdiť, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť. Pokiaľ žalovaný 2/ v danom prípade dôvod

svojej neprítomnosti na pojednávaní nepreukázal, zostala jeho žiadosť o odročenie pojednávania len v
rovine ničím nepodloženého tvrdenia, na ktoré nebolo možné prihliadnuť. Súd prvej inštancie, ktorý vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného 2/, mu v danej procesnej situácii možnosť realizácie
žiadneho procesného oprávnenia účastníka konania neodňal. Pojednávanie sa môže v zmysle ust. §
183 a nasl. CSP odročiť len z dôležitých dôvodov a v prejednávanej veci išlo zo strany žalovaného 2/ o

opakovanú žiadosť o odročenie pojednávania. Aj s ohľadom na tvrdený zdravotný stav sa však mohol
dať na pojednávaní zastúpiť inou osobou. V tejto časti je preto odvolanie žalovaného nedôvodné.
25. Žalovaný 2/ tiež namietal, že v časti dátum splatnosti zmenka obsahuje termín 30.08.2017, pričom
mesiac má byť vyplnený slovom. K tejto námietke sa súd prvej inštancie vyjadril náležitým spôsobom
keď uviedol, že zákon zmenkový a šekový v platnom a účinnom znení nevyžaduje, aby na zmenke boli

mesiace v dátumoch (splatnosti, vystavenia) vyznačené slovom. Rovnako takáto povinnosť nevyplýva
ani z Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky. Táto skutočnosť potom nemohla mať vplyv na platnosť
zmenky, keď je z obsahu zmenky zrejmé, kedy nastala zročnosť zmenky. Odvolanie žalovaného 2/ je
aj v tejto časti nedôvodné.
26. Ku konštatovaniu žalovaného 2/, že miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci mal byť

Okresný súd Košice I, žalobca uviedol, že odvolanie nebolo podané z dôvodu nedostatku procesných
podmienok, teda že vo veci konal súd, ktorý nebol príslušný vec prejednať a rozhodnúť (ust. § 365
ods. 1 písm. a/ CSP). Jeho námietka týkajúca sa miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava
V bola vyriešená uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 04.10.2018, č. k. 4Ncb/7/2018-92 o
príslušnosti Okresného súdu Bratislava V, rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Košice I je dôvodný a

na konanie je príslušný Okresný súd Bratislava V na konanie vo veci v rámci súdneho konania vyriešená
postúpením veci Okresnému súdu Košice I (§ 41 CSP), ktorý s postúpením nesúhlasil. Krajský súd v
Košiciach rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Košice I je dôvodný a na konanie je príslušný Okresný
súd Bratislava V.
27. K ďalšej odvolacej námietke, výške žalovanej zmenkovej sumy, ktorú nemal žalobca v konaní

náležite nepreukázať. Žalovaný 2/ sa podľa jeho tvrdenia k výške uplatnenej zmenkovej sumy nevedel
vyjadriť, nakoľko nebol do súdneho konania doložený výpočet zmenkovej sumy, žalobca uviedol, že ako
majiteľ zmenky bol v zmysle čl. III Dohody oprávnený z dôvodu riadneho neplnenia úveru žalovaným
1/ vyplniť chýbajúce údaje v blankozmenke, čo dňa 30.08.2017 aj urobil, a zmenkovú sumu vyplnil vo
výške 116.476,54 eur, s dátumom splatnosti zmenky 30.08.2017. S odkazom na uznesenie NS SR sp.

zn. 4 Obo 21/2012 zo dňa 31.07.2012 zdôraznil, že kauzálny vzťah viažuci sa k tejto zmenke nie je
povinný preukazovať, nemá povinnosť špecifikovať z čoho pozostáva zmenková suma, ani povinnosť
preukazovať kedy a v akej výške došlo z jeho strany k poskytnutiu finančných prostriedkov žalovanému1/ a predloženie zmenky mu postačuje aj na preukázanie aktívnej legitimácie (rozsudok Vrchného súdu
v Prahe z 29. marca 2003, sp. zn. 9Cmo/7/2003).
28. K žalovanému 2/ navrhovanému prerušeniu konania do skončenia jeho súdnych sporov s Daňovým

úradom a s Tatra bankou a.s., voči ktorým má údajné pohľadávky, čím by mohla byť splnená aj
pohľadávka zo zmenky, žalobca konštatoval, že označené konania nie sú také, pre ktoré by mal
súd konanie obligatórne alebo fakultatívne prerušiť. Výsledky uvedených konaní nemôžu žiadnym
spôsobom ovplyvniť výsledok tohto sporu, keďže sa v nich nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam
pre rozhodnutie v tejto veci, resp. otázka, ktorú súd prvej inštancie nebol oprávnený v tomto konaní

riešiť. Dôvod žalovaného 2/ závisí od v budúcnosti neistej udalosti, jeho prípadného úspechu v súdnych
konaniach vedených s Daňovým úradom a s Tatra bankou, a.s.. S ohľadom na zásadu rýchlosti a
hospodárnosti súdneho konania by nebolo účelné, aby bol žalobca nútený zotrvávať v tomto konaní
do skončenia uvedených súdnych konaní, keď je zrejmé, že jeho pohľadávka voči žalovanému 2/ je
nespornou (titul zmenky), a v označených konaniach žalovaný 2/ nemusí byť úspešný. Ak by aj bol, to
ešte nezaručuje, že bude plniť práve žalobcovi.

29. Pravdivým nie je ani tvrdenie žalovaného 2/, že je v právnom postavení spotrebiteľa. V čase
podpísania Zmluvy a Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky vystupoval ako konateľ právneho
predchodcu žalovaného 1/ a teda ho nemožno považovať za spotrebiteľa.

30. Žalovaný 2/ tiež v podanom odvolaní namietal aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý však na prejednávanú vec nemôže byť aplikovaný, vzhľadom k tomu, že bol nahradený novým
civilnoprávnym kódexom. Žaloba bola zo strany žalobcu podaná v čase účinnosti CSP, ktoré obdobné
ustanovenia ako OSP (§79 ods. 3 a 4 OSP) neobsahuje.

31. V odvolacej replike žalovaný 2/ spochybnil argumentáciu žalobcu v ktorej tvrdil, že predložením
zmenky nemusí nič dokazovať a preukazovať a že neuviedol ako mala byť vyplnená, pretože už
v predchádzajúcich vyjadreniach a aj v odvolaní upozornil, že zmenka v časti dátum splatnosti má
termín napísaný číslicami, pričom platí, že mesiac má byť vyplnený slovom. Už v odpore namietal, že
príslušným má byť Okresný súd Košice I, predovšetkým podľa miesta splatnosti, ktorým je pobočka

žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky Rooseveltova
10, Košice, ako sídlo/prevádzka žalobcu, ktorý síce pri zmenke nemusí preukazovať kauzu, ale zmenku
musí minimálne správne vyplniť a predložiť, určiť sumu, miesto a iné náležitosti. Ak tak neurobí, musí
znášať dôsledky. Zdôraznil, že nemohol uskutočňovať všetky svoje procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože svoju neprítomnosť na pojednávaní vždy riadne

ospravedlnil, žiadal o odročenie a keď to bolo v jeho silách, dostavil sa na pojednávanie, ktoré nebolo
odročené z jeho viny. Nemôže za zmeny týkajúce sa zákonného sudcu, a nenesie ani zodpovednosť za
pandemickú situáciu, kvôli ktorej sa pojednávania opakovane odročovali. Z pojednávania konaného dňa
21.04.2022 sa riadne ospravedlnil, a žiadal o jeho odročenie. Na konanie, ktoré predchádzalo tomuto
pojednávaniu sa riadne dostavil, keďže mu to umožňoval jeho zdravotný stav a zohnal aj finančné

prostriedky na cestu z Košíc do Bratislavy. Konanie bolo odročené kvôli procesným úkonom. Dňa
21.04.2022 a v období pred týmto termínom mal opäť zhoršený zdravotný stav a medzičasom sa stal
ZŤP osobou, k čomu priložil potvrdenie a rozhodnutie. Z uvedeného vyplývajú jednak jeho pretrvávajúce
zdravotné problémy a aj finančná situácia, keďže toto je jeho jediný príjem.

32. Opäť poukázal na spor vedený s Daňovým úradom, kde mu štát zadržiava vratku DPH a spor
s Tatra bankou, a.s., kde požaduje náhradu škody. Ide o pohľadávky vysoko prevyšujúce žalovanú
sumu, ktoré by žalobcu spoľahlivo uspokojili. Toto považuje za prejudiciálnu otázku, pretože ak sa v
citovaných veciach rozhodne v jeho prospech, oba subjekty sú bonitné a nehrozí zmarenie uspokojenia
pohľadávky. Závažnejšie porušenia videl v svojvôli konajúceho súdu, rozpore v hodnotení, postupe,

aplikácii a výklade práva. Ide tu o rozpor logický, racionálny, ale aj vecný. Konajúci súd nesprávne
vyhodnotil skutkové zistenia, ktoré odvodil z vykonaných dôkazov a došlo aj k nesprávnym právnym
záverom. Všetko uvedené predstavuje nie bežné pochybenie, ale pochybenie takého druhu, intenzity,
že to vedie k záveru o svojvôli, s následkom porušenia základných práv žalovaných.

33. Žalovaný 2/ ďalej poznamenal, že ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý je povinný
v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. V dôsledku
absencie skutkových a viacerých právnych záverov, je pre žalobcu i pre žalovaného 2/ rozsudok v jehonapadnutých výrokoch nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozsudku vyhol akémukoľvek vysvetleniu svojich čiastkových úsudkov o skutkovom stave veci, vrátane
námietok strán sporu v priebehu konania. Žalobca je povinný v prvom rade pravdivo a úplne opísať

rozhodujúce skutočností a v spore jednoznačne predniesť svoje určité a vykonateľné žalobné návrhy
a to tak, aby bolo postavené naisto, čo je predmetom daného sporu a aby súd z konkrétnych tvrdení
žalobcu mohol po vykonanom dokazovaní učiniť preskúmateľný a jednoznačný záver o skutkovom stave
veci a posúdiť námietky a argumentáciu strán, prednesenú v priebehu sporu na súde prvej inštancie i
v tomto odvolacom konaní. Následne zistený skutkový stav súd podradí pod príslušnú právnu normu ,

z ktorej vyvedie zreteľný a zrozumiteľný záver o právach a povinnostiach strán sporu, vrátane úsudku,
prečo zistený skutkový stav veci nakoniec podradil pod aplikovanú právnu normu. Súdy nesmú konať
svojvoľne. Súd prvej inštancie vonkoncom nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti a absolútne neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci. Jeho závery sú založené na jednostrannom posudzovaní veci, bez prihliadnutia
na všetky právne a skutkovo relevantné okolnosti. Dôkazy vykonané v priebehu konania, vyhodnotil

konajúci súd tendenčne, ignorujúc skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu. Vzhľadom k uvedenému
je tohonázoru,ževykonanédokazovanieneodôvodňujezáverysúduprvejinštancie.Súdprvejinštancie
sa nevysporiadal so všetkými jeho argumentmi a námietkami a jeho rozhodnutie je tak v podstate
nepreskúmateľné, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

34. Odvolaciu dupliku žalobca na výzvu súdu, doručenú mu dňa 05.09.2023, nepodal.

35. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357

písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust.
§ 387 ods. 1 ho potvrdil.

36. Podľa čl. I § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
37. Podľa čl. I § 30 ods. 1 ZZŠ, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť
zaručiť zmenečným ručením.

38. Podľa čl. I § 31 ods. 1, 2, 3, 4 ZZŠ, ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok.
Ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše.
O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis
zmenečníka alebo vystaviteľa. Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí,
že sa prejíma za vystaviteľa.

39. Podľa čl. I § 32 ods. 1 ZZŠ, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.
40. Podľa čl. I § 47 ods. 1, 2 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili,
sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich
alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
41. Podľa čl. I § 48 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá

alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu
a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy
alebo v menšej dohodnutej výške.
42. Podľa čl. I § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného
textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú

peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad
koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
43. Podľa čl. I § 77 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané
pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu
pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68),

zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu
(§§ 72 až 74) (ods. 1). Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u
tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o
nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, onásledkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto
oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). (ods. 2) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o
zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané,

za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky. (ods. 3)
44. Podľa čl. I § 78 ods. 1 ZZŠ, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej
zmenky.
45. Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

46. Podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
47. Podľa článku 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
48. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie opodstatnenosti podanej žaloby

voči žalovanému 1/ a 2/ o zaplatenie zmenkovej sumy 116.476,54 eur, s úrokom z omeškania a
zmenkovou odmenou. Záväzok v uvedenej výške, vznikol žalovanému 2/ podľa žalobnej argumentácie
a predložených dôkazov titulom zmluvy o kontokorentnom úvere, uzavretej dňa 30.05.2016 medzi
žalobcom a žalovaným 1/, ktorý na zabezpečenie uhradenia záväzku vystavil toho istého dňa
blankozmenku, ktorej uhradenie zabezpečil ručením žalovaný 2/. Zmenka sa stala vyplnením

chýbajúcich údajov splatnou dňa 30.08.2017. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a
právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe vyhovel voči žalovanému 2/ v celom
rozsahu. Žalovaný 1/ nepodal proti vydanému platobnému rozkazu odpor a tak voči nemu nadobudol
právoplatnosť.
49. Odvolacie dôvody založil žalovaný 2/ na nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie,

ktorým mu ako sporovej strane znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), na
nesprávnych skutkových zisteniach, ku ktorým dospel súd prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

50. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu,
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen
zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v

znení neskorších ústavných zákonov, ďalej len „ústava“).
51. K žalovaným 2/ prezentovanému odvolaciemu dôvodu (písm. b/ ust. § 365 ods. 1 CSP), v rámci
ktorého vyčítal súdu prvej inštancie nedostatočné a nesprávne vyhodnotenie dôkazov predložených a
vykonanýchvkonaní,nedostatočnévysporiadaniesasozistenýmskutkovýmstavom,nesprávneprávne
posúdenie veci a v niektorých častiach zmätočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nespĺňa požiadavku

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, čo ho v napadnutých výrokoch robí
nezrozumiteľným a nepreskúmateľným, keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vyhol
akémukoľvek vysvetleniu svojich čiastkových úsudkov o skutkovom stave veci, vrátane námietok strán
sporu v priebehu konania, odvolací súd poukazuje na právnu úpravu Civilného sporového poriadku,
ktorá v dôsledku zmeny koncepcie a formulačnej úpravy civilného procesu, odvolacie dôvody vzťahujúce

sa na procesné vady konania prepracovala. Dôvodmi odvolania podľa CSP môžu byť vady konania,
ako aj vady rozhodnutia v zmysle ust. § 365 ods.1 písm. a/, b/, c/, d/ CSP, ten však obsahuje
odlišnú špecifikáciu a formuláciu dôvodov, ako ich subsumovalo ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/
Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací dôvod zakotvený pod písm. b/ ust. § 365 ods. 1, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, možno vykladať tak, že nejde o porušenie
hmotnoprávnych ale výlučne procesných nárokov strán.
52. Hoci odvolateľ odvolanie z odvolacích dôvodov podľa písm. a/ ust. § 365 ods. 1 CSP, teda že
neboli splnené procesné podmienky neodôvodnil, v rámci procesných námietok opakovane, t.j. prvýkrátv odpore proti platobnému rozkazu a opakovane v podanom odvolaní, vzniesol námietku nepríslušnosti
vtedy konajúceho súdu, ktorým bol Okresný súd Bratislava V dôvodiac, že miestne príslušným na
konanie mal byť Okresný súd Košice I., keďže miestom splatnosti je pobočka žalobcu v Košiciach.

Súd prvej inštancie dal na uvedenú námietku jednoznačnú odpoveď, ktorá žalovanému 2/ neznáma
nie je, nakoľko bola vyriešená v konaní po podaní odporu. V bode 5. rozsudku, súd prvej inštancie
uviedol: „Spis bol následne v zmysle § 41 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) postúpený Okresnému súdu Košice I, ktorý s postúpením nesúhlasil. Krajský súd v Košiciach
uznesením zo 4. októbra 2018, č. k. 4Ncb/7/2018-92 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Košice I je

dôvodný.“ Uznesenie žalovaný 2/ riadne prevzal dňa 27.12.2018 (č.l. 98). Uvedená námietka miestnej
nepríslušnosti konajúceho súdu je teda nedôvodná.
53. Žalovaný 2/ v odvolaní konštatoval, že vždy riadne ospravedlnil svoju neprítomnosť, žiadal o
odročenie a keď to bolo v jeho silách, riadne sa dostavil na pojednávanie, ktoré bolo odročené nie
z jeho viny, nemôže ani za zmeny zákonného sudcu v tomto konaní a nenesie ani zodpovednosť
za pandemickú situáciu, ktorá bola na celom území Slovenska, keď sa pojednávania kvôli Covid

19 opakovane odročovali. Z pojednávania konaného dňa 21.04.2022 riadne ospravedlnil svoju
neúčasť a žiadal o jeho odročenie. Jeho zdravotný stav mu umožňoval dostaviť sa na predchádzajúce
pojednávanie a zohnal aj finančné prostriedky na cestu z Košíc do Bratislavy. V súčasnej situácii má opäť
zhoršený zdravotný stav a medzičasom sa stal ZŤP osobou, k čomu priložil potvrdenie a rozhodnutie.
Jeho pretrvávajúcezdravotnéproblémy,súskutočné,keďževiedlištátneorgányktakémutorozhodnutiu

a súčasne z toho vyplýva jeho finančná situácia, keďže toto je jeho jediný príjem.

54. Obsahom práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému reálny prístup
k súdu, bez akejkoľvek diskriminácie. Tomuto právu na druhej strane zodpovedá povinnosť súdu vo
veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia

skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov
(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,

teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).

55. Relevantnými znakmi „práva na spravodlivý proces" v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP sú -
zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
procesnej strane uskutočňovať jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces

predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Pod porušením
práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný
postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú

zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie
procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR"). Ide napr. o právo
na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené

so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

56. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci súd vytýčil niekoľko pojednávaní. Pojednávanie vytýčené na
deň 20.01.2020 bolo zrušené z dôvodu PN zákonnej sudkyne, a o jeho odročenie požiadal aj žalovaný
2/ z dôvodu PN, trvajúcej od 05.09.2019, k čomu doložil aj potvrdenie o dočasnej PN (č.l. 149). Ďalší

termín vytýčený na deň 04.11.2021 bol zrušený z dôvodu zmeny zákonného sudcu, a na termín vytýčený
na deň 21.04.2022 zaslal žalovaný 2/ prostredníctvom mailu preukaz ZŤP, vystavený dňa 16.12.2020
a vyjadrenie s návrhom na prerušenie konania, ktoré obsahovalo ospravedlnenie jeho neúčasti na
pojednávaní dňa 21.04.2022, z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu a že sa stal ZŤP. Uviedol
aj, že na predchádzajúce pojednávanie, ktoré bolo odročené z procesných dôvodov sa dostavil, čo ale

z obsahu spisu nevyplýva, keďže na pojednávanie určené na deň 20.01.2020 zaslal ospravedlnenie,
pojednávanie určené na deň 04.11.2021 bolo v dostatočnom predstihu zrušené. Žalovaný 2/ bol v
predvolaní na pojednávanie dňa 21.04.2022 o následkoch nedostavenia sa riadne poučený a mailom zo
dňa 20.04.2022 mu súd oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovie, nakoľko nebolinaplnené všetky zákonné podmienky na odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183 ods. 1, 2 CSP.
Podľa citovaného ustanovenia súd môže pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov, pre ktoré sa
strana alebo jej zástupca na pojednávanie dostaviť nemôžu a tieto dôvody musia aj preukázať (§184

CSP). To že sa žalovaný 2/ stal osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je dôvodom na odročenie
pojednávania. Žalovaný mal naviac možnosť dať sa zastúpiť právnym zástupcom alebo inou osobou,
čo však nevyužil a ani nepreukázal takú závažnosť jeho zdravotného stavu, ktorá by mu v účasti na
pojednávaní bránila. Naviac žalovaný neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bola jeho účasť
napojednávanínevyhnutná,ačiaakobolo toutoneúčasťouporušenéjehoprávonaspravodlivýproces.

57. Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcich
zo zmenkovej listiny, sumu určenú touto zmenkou. Každá zmenka musí byť označená slovom
„zmenka,“ pričom uvedené označenie nie je možné nahradiť iným slovom. Ďalšie náležitosti upravuje
zákon č. 191/1950 Zb. podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či ide o zmenku vlastnú alebo zmenku
cudziu. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ
nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Aby zmenka bola platná, musí obsahovať:

označenie „zmenka“ obsiahnuté v texte zmenkovej listiny a v jazyku, v ktorom je zmenka vystavená;
bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú sumu peňazí s uvedením sumy a meny, resp. bezpodmienečný
sľub zaplatiť určitú sumu peňazí s uvedením sumy a meny; meno toho, kto má platiť - zmenečníka
u cudzej zmenky; údaj splatnosti; meno toho, komu alebo na koho rad má byť platené; dátum a
miesto vystavenia zmenky; miesto, kde má byť zmenka zaplatená a podpis vystaviteľa zmenky. Okrem

uvedeného zmenka musí mať vždy podobu listiny, t. j. písomnú podobu. Odpoveď k námietke, že dátum
splatnosti zmenky je napísaný číslicami t.j. 30.08.2017, pričom mesiac má byť vyplnený slovom, dal súd
v bode 29 rozsudku, v ktorom uviedol, že takúto povinnosť nevyžaduje ani zákon zmenkový a šekový,
takáto povinnosť nie je upravená ani v dohode o vyplňovacom práve a na platnosť zmenky nemá táto
skutočnosť žiaden vplyv.

58. K ďalšej odvolacej námietke, že k platobnému rozkazu nebol priložený výpočet žalovanej istiny ani
prílohy o ktoré žalobca opiera svoj nárok a nevie sa relevantne vyjadriť k výške istiny a brániť svoje
práva. Vychádzať z iba z predpokladov, bez predloženej argumentácie a dôkazov je riskantné a hlavne
nezodpovedné, nehovoriac o nerovnosti strán pred súdom a porušení práva na spravodlivý proces a
rovnosti účastníkov. Súd prvej inštancie sa nemohol vysporiadať so všetkými argumentmi a námietkami

žalovaného 2/ keďže ten nevie z čoho vychádza žalobca, o čo opiera svoj nárok, čím argumentuje v
návrhu a jeho rozhodnutie sa tým pádom stane nepreskúmateľné, čím odníma žalovanému možnosť
konať pred súdom. Sporové strany majú dôkazné bremeno a to čo tvrdia a žiadajú, musia preukázať.
Navyše žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že napriek jeho nesúhlasu dokladá do spisu „výpis z knihy
účtov,“ z ktorého je zrejmá výška žalovaného nároku. Tento dôkaz mu však doručený nebol a preto

sa k nemu nevie vyjadriť. Všetky dôkazy, ktoré jedna zo strán sporu predloží by mali byť predložené
druhej strane na vyjadrenie. Kým mu nebude doručený výpis z knihy účtov, nevie sa relevantne vyjadriť
k výške žalovanej sumy.
59. Odvolací súd dáva žalovanému 2/ do pozornosti, že výpis z knihy účtov žalobcu mu bol doručený
dňa 27.12.2019 fikciou doručenia, nakoľko zásielku si v odbernej lehote neprevzal. Otázke znášania

dôkazného bremena v zmenkovom konaní sa venoval Najvyšší aj Ústavný súd SR. Z ich judikatúry,
ale aj teórie zmenkového práva vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázanie kauzálnych námietok
proti zmenkovému platobnému rozkazu, t.j. takých námietok, ktoré majú svoj pôvod v mimozmenkovom
vzťahu medzi dlžníkom a majiteľom zmenky, nesie žalovaný dlžník (rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Cdo
1260/2013z30.04.2015,sp.zn.29Cdo998/2009z08.06.2010,sp.zn.29Cdo2829/2012z30.04.2015,

rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 21/2012 z 31.07.2012). Zmenka predstavuje abstraktný a nesporný
záväzok a jej majiteľ nemusí pri jej predložení k plateniu ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej
nič preukazovať, okrem skutočnosti, že je majiteľom platnej zmenky. Platná zmenka je dostatočným
dôvodom na vznik nároku na sumu, ktorá je v nej uvedená. Pokiaľ dlžník popiera existenciu záväzku zo
zmenky, nesie pritom dôkazné bremeno (rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Cdo 274/2009 z 31.03.2010, sp.

zn. 29 Cdo 629/2010 z 31.05.2011, sp. zn. 29 Cdo 2829/2012 z 30.04.2015, rozsudok NS SR sp. zn. 4
Obo 21/2012 z 31.07.2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14 CoZm 53/2014 z 27.11.2014).

60. V nadväznosti na uvedené poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie NS SR z 31.07.2012 sp. zn.
4Obo/21/2012 v ktorom konštatoval: „...zákon č.191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový zvýrazňuje

abstraktnú povahu zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov. Pohľadávka
majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného
právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom
nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom,než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi
právo na jej zaplatenie“. Na zdôraznenie svojich záverov dodal, že podstatou zabezpečovacej funkcie
zmenky je dispozičné oprávnenie veriteľa s náhradným plnením, a to pre prípad neplnenia zmluvných

povinností zo strany dlžníka. Označenie zmenky ako zabezpečovacej deklaruje skutočnosť, že zmenka
vo vzťahu k právam a povinnostiam vychádzajúcim z hlavného (kauzálneho) vzťahu je určená na
zabezpečenie takýchto práv a povinností, pričom zákon nepodmieňuje vznik zmenkového zabezpečenia
inými skutočnosťami ako tými, ktorými zákon predpisuje splnenie formálnych náležitostí zmenky, v
súdenej veci blankozmenky. Pri uplatňovaní zmenkových pohľadávok preto nemusí veriteľ v spore

preukazovať dôvod vystavenia zmenky a právny nárok zo zmenky, za ktorú je poskytnuté ručenie, tento
je daný predložením prvopisu zmenky za splnenia formálnych náležitosti, čím zabezpečuje majiteľovi
takejtozmenkyprávonajejzaplatenie(viďrozhodnutieNSSRsp.zn.2Obdo/67/2022zodňa07.06.2023
a sp. zn. 4Obo/21/2012 zo dňa 31.07.2012). Zmenka je totiž cenným papierom nesporným, nakoľko
vlastník zmenky nemusí pri jej predložení na platenie preukazovať nič iné okrem toho, že je majiteľom
zmenky. Nemusí preukazovať, že povinný zo zmenky je skutočným dlžníkom veriteľa, pretože zmenka

samotná (pokiaľ je platná) je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku uvedenú na zmenke.
Zmenkanemávovzťahukhlavnému,t.j.kauzálnemuzáväzkuakcesorickúanisubsidiárnupovahu,kedy
na rozdiel od iných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych zabezpečovacích inštitútov, záväzok
zo zabezpečovacej zmenky (kvázi ručiteľský záväzok) neprestáva existovať ku dňu zániku hlavného
záväzku, z ktorého dôvodu nie je závislý od trvania zabezpečeného záväzkového (kauzálneho) vzťahu,

čím sa znásobuje samostatnosť jej právnej povahy a existencie.
61. Z uvedeného je teda zrejmé, že k porušeniu práva na spravodlivý proces, tak ako to uvádza žalovaný
2/ nemohlo dôjsť, pretože dôkazné bremeno v zmenkovom konaní nenesie majiteľ zmenky, ale výlučne
zmenkový dlžník (ručiteľ).
62. Nemožno vyhovieť ani argumentácii žalovaného 2/ o jeho postavení spotrebiteľa. Vzťah, z ktorého

jeho zmenkové ručenie vyplýva, je vzťahom obchodným, z poskytnutého kontokorentného úveru, ktorý
bol zabezpečený zmenkou. Odvolateľ bol podľa údajov z obchodného registra v čase vystavenia
zmenky, dňa 30.05.2016, v postavení konateľa spoločnosti (právneho predchodcu žalovaného 1/) a
súčasne spoločníkom spoločnosti. Tento status v súvislosti so spotrebiteľským vzťahom rieši napr.
uznesenie NS SR sp. zn. 5 Ndc 10/2016 zo dňa 09.11.2016, ktorý sa odvolal na rozsudok Súdneho

dvora vo veci C-419/11 zo dňa 14. marca 2013, podľa ktorého fyzickú osobu, ktorá má úzke
podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti ako sú konateľstvo
alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle
tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto
spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru. Žalovaný 2/ tak status spotrebiteľa v konaní nemá a aj na túto

námietku dal súd prvej inštancie v rozsudku podrobnú odpoveď.
63. Súd prvej inštancie sa dostatočne venoval aj otázke dobrých mravov, porušenie ktorých odvolateľ
namietal len odkazom na všeobecnú teóriu o otázke dobrých mravov, bez bližšej súvislosti a poukazu
na to, akú úlohu v predmetnom konaní dobré mravy zohrávajú a ako boli prostredníctvom tohto inštitútu
porušené jeho práva v preskúmavanej veci.

64. Veľmi podrobne súd prvej inštancie odôvodnil aj to, prečo konanie na návrh žalovaného 2/
neprerušil. Prejudiciálnu otázku možno jednoducho zadefinovať ako otázku, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu. Na jej vecné rozhodnutie však nie je príslušný súd, pred ktorým prebieha dané
súdne konanie, ale iný orgán, prípadne súd. Ide teda o otázku, ktorá môže byť predmetom samostatného
konania. Prebiehajúce sporové konania s daňovým úradom a Tatra bankou, ktorých vyriešenie žalovaný

2/ označil za prejudiciálnu otázku a dôvod na prerušenie konania, sú bez vplyvu na prejednávanú vec a
ich vyriešenie nijako neovplyvní výsledok tohto sporového konania. V predmetnom konaní podmienky
na prerušenie konania nie sú dané ani podľa ust. § 162 ods. 1 a ani podľa ust. § 164 CSP. Súd prvej
inštancie sa aj s touto otázkou riadne vysporiadal a odvolací súd jeho argumentáciu len potvrdzuje.
65. Správne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s odkazom žalovaného 2/ na postup podľa ust. § 79

Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, keď uviedol: „Pokiaľ žalovaný poukazoval
na ust. § 79 ods. 3 a 4 OSP, v tejto súvislosti súd uvádza, že uvedené ustanovenia nemôžu byť v
prejednávanom spore aplikovateľné, keďže predmetné konanie začalo (podaním žaloby na súd) 05.
októbra 2017, t.j. za účinnosti CSP, ktorý obdobné ustanovenia neobsahuje. Žalobcovi, ako už bolo
uvedené vyššie, na preukázanie žalovaného nároku stačilo predloženie prvopisu platnej zmenky, pričom

žaloba spĺňa všetky náležitosti podľa § 132 CSP.
66. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(pozrinapr.III.ÚS209/04).AjEurópskysúdpre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.

Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno
posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.

12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie
napadnutý rozsudok splnil.
67. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien,
a to bremena tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena preukázania
týchto skutočností. V Občianskom súdnom poriadku sú tieto povinnosti upravené v ust. § 120 ods. I

veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov sporového konania, t. j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného

na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka konania. Zákon určuje dôkazné
bremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkakonaniazajehovýsledok,pokiaľjeurčovanývýsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka konania nie je preukázané (v tom

zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (NS SR sp. zn. 6MCdo 17/2010).
68. Odvolacie dôvody žalovaného podľa ust. § 365 ods. 1, písm. b/, d/, f/ a h/ neboli naplnené, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, skutkový stav aj
správne právne posúdil a v napadnutom rozsudku logickým spôsobom opodstatnenosť nároku žalobcu

aj odôvodnil a na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
69. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa

§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

70. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).