Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. január 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 67Cb/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122480489
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6122480489.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu: VP

transport s.r.o. so sídlom Mládežnícka 286/7, 976 97 Nemecká, IČO: 44 504 781, v konaní zastúpený:
JUDr. Michal Vlkolinský, advokát so sídlom advokátskej kancelárie Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., v konaní zastúpený: JUDr. Ing.
Daniela Trajteľová, advokátka so sídlom advokátskej kancelárie Komenského 10/C, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 311 128, o zaplatenie 1.644,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.12.2022 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.644,- Eur s príslušenstvom, titulom náhrady za používanie
firemného motorového vozidla na súkromné účely za obdobie mesiacov 6 – 10/2022.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v rozhodnom období mal mať pridelené štyri služobné
motorové vozidlá: a) D. A. evid. č. E., b) D. A. evid. č. E., c) F. A. evid. č. E., d) F. A. evid. č. E., ktoré

používal na súkromné účely. Konrétne sa malo jednať o cesty z obce Lučatín do mesta A. a späť.
Uvedené odôvodňoval tým, že žalovaný má podľa výpisu zo živnostenského registra miesto podnikania
na adrese: C. XXX, XXX XX C.. Výška uplatneného nároku vznikla súčinom z knihy jázd spočítaných
km z obce Lučatín do mesta Martin a základnej náhrady za najazdené km zníženej na polovicu, kde
základná náhrada je konštanta, ktorou sa vynásobia najazdené kilometre v rámci cesty, čím vznikne
nárok na základnú náhradu za prejdené kilometre. Celkový súčet najazdených kilometrov bol podľa
knihy jázd vo výške 9287 km. V období od 01.05.2022 do 31.08.2022 bola suma základnej náhrady

za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,213 Eur a v období od 1.9.2022
vo výške 0,227 Eur. Okrem základnej náhrady za najazdené km si žalobca voči žalovanému uplatnil aj
náhradu za PHM v sume 1,90 Eur/l. Nárok žalobcu činil za rozhodné obdobie sumu 2.484,00 Eur. Táto
suma vznikla súčtom sumy 928,-Eur (amortizácia/počet km 9287 x 0,10 Eur) a sumy 1.556,-Eur (PHM
819,2 l x 1,90 Eur/l). Žalobca si ju voči žalovanému uplatnil faktúrou č. 20220026 zo dňa 14.11.2022
so splatnosťou do 21.11.2022. Uvedená suma bola v dôsledku jednostranného započítania pohľadávky
zo dňa 14.11.2022 ponížená o 840,- Eur, nakoľko žalovaný faktúrou č. 20220011 zo dňa 31.10.2022 so

splatnosťou do 15.11.2022 fakturoval žalobcovi sumu 840,00 Eur.

3.OkresnýsúdBanskáBystricavydaldňa08.03.2023protižalovanémuplatobnýrozkaz.Žalovanýpodal
proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor, ktorým v celom rozsahu poprel skutkové tvrdenia žalobcuv žalobe. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca ničím nepreukázal právny dôvod vzniku uplatnenej
pohľadávky. Odkaz na faktúru nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim existenciu nároku. V konaní
nebolo preukázané, žeby došlo k akémukoľvek zvereniu žalobcom uvádzaných motorových vozidiel.

Žalovaný poprel, že by mal používať cudzie motorové vozidlá na súkromné účely. Žalovaný poprel aj
spôsob určenia výšky uplatnenej pohľadávky. Z predložených listinných dôkazov - knihy jázd žalovaný
poukazuje na to, že z nej žiadnym spôsobom nevyplýva spojitosť so žalovaným. Predložené knihy jázd
obsahujú len záznamy o služobných cestách, pričom žalovaný v nich nie je nikde spomínaný. Žalovaný
namietal aj výpočet náhrady za PHM. Zo žaloby nie je možné žiadnym spôsobom zistiť, z čoho dospel

žalovaný práve k takejto hodnote. Pokiaľ sa uplatňuje nejaká náhrada, je potrebné preukázať, že práve
žalobca vynaložil konkrétne výdavky, ktorých náhrady sa dožaduje a tiež zodpovednosť práve označenej
osoby, od ktorej sa nachádza dožaduje. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal existenciu tvrdenej pohľadávky voči žalovanému. Vo vzťahu k jednostrannému zápočtu zo
dňa 14.11.2022 žalovaný uvádzal, že listina nie je podpísaná. Navyše sa týka pohľadávky, ktorá v čase
vyhotovenia jednostranného zápočtu nebola splatná. Zároveň žalovaný namietal jej existenciu. Z tohto

dôvodu ju nebolo možné jednostranne započítať.

4. Žalobca v replike zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Doplnil, že pridelenie motorových
vozidiel žalovanému, vykonanie súkromných jázd v rozhodnom období z obce Lučatín do mesta Martin
a späť vyplýva z elektronické knihy jázd. Zároveň špecifikoval, o ktoré konkrétne jazdy sa jedná. Do

konania predložil podpísanú listinu započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa
21.11.2022.

5. Žalovaný v duplike zotrval na doterajších vyjadreniach. Doplnil, že skutočnosť ktorá sa týkala určenia
miesta podnikania žalovaného v obci Lučatín nachádzajúca sa v knihe jázd nie je dôkazom o vykonávaní

označených jázd práve žalovaným. Miesto podnikania žalovaného automaticky neznamená, že by
vozidlom nemohol vykonať jazdu niekto iný. Rovnako z knihy jázd nevyplýva, že by na označených
trasách žalovaný mal používať vozidlo, a že by ho mal používať sám alebo či, prípadne vo vozidle bolo
viacero osôb a na akej trase. Z predložených kníh jázd nemožno zistiť prítomnosť žalovaného vo vozidle.
Navyše z knihy jázd vyplýva status ciest ako služobných a nie súkromných. Vo vzťahu k výške žalobcom

uvádzané hodnoty použité na výpočet nároku považoval za nepreskúmateľné. K vedeniu záznamov v
knihách jázd žalovaný nemal prístup. Prístupové práva mali pani G. a pán H.. Záverom žalovaný poprel,
že by vykonával nejaké súkromné jazdy. Vo vzťahu k jednostrannému zápočtu uviedol, že predložený list
predmetom, ktorého mal byť jednostranný zápočet mu nebol nikdy doručovaný. Žalovaný je toho názoru,
že v skutočnosti zo strany žalobcu išlo len o vykonštruovanú fiktívnu pohľadávku, nakoľko žalovaný

mal záujem ukončiť spoluprácu so žalobcom. Vo vzťahu k započítavanej pohľadávke žalovaného voči
žalobcovi vo výške 840 Eur s príslušenstvom uviedol, že táto je predmetom konania na Okresnom súde
Banská Bystrica pracovisko Brezno pod sp.zn. BR-6Cb/3/2023.

6. Konanie bolo prerušené a súd v ňom pokračoval po právoplatnom rozhodnutí konania vedenom na

Okresnom súde Banská Bystrica pracovisko Brezno pod sp.zn. BR-6Cb/3/2023. Vo veci sa uskutočnilo
pojednávanie dňa 13.01.2025. Strany sporu zotrvali na svojej argumentačnej línii. Žalobca špecifikoval
akým spôsobom dospel k výške uplatneného nároku. Uviedol, že vychádzal z Opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 117/2022 Z.z. o sumách základnej náhrady za
používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách a vychádzal z priemerných cien PHM

podľa štatistického úradu SR pre rok 2022, z ktorého vyplýva priemerná hodnota PHM nafty vo výške
1,719 Eur/liter. pričom poukázal na to, že žalovaný tankoval nie za priemerné ceny pohonné hmoty ale že
ceny na čerpacích staniciach, ktoré boli vyššie. Po predbežnom posúdení sporu súdom žalobca uviedol,
že sa jednalo o plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko dohoda o používaní motorových vozidiel na
súkromné účely nebola medzi stranami sporu uzatvorená. Doplnil, že elektronická kniha jázd sa vedie

na vozidlá a nie na vodičov a bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že uvedené motorové vozidlá
nepoužíval. Žalovaný zotrval na doposiaľ tvrdených skutkových okolnostiach prípadu a pohľadávku
považoval za nezistenú a nepreukázanú.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ktorými sú: Faktúra

č. 20220026 zo dňa 14.11.2022 vystavená na sumu 2.484,- Eur (č.l. 6), Započítanie pohľadávok
jednostranným právnym úkonom zo dňa 14.11.2022 – nepodpísané (čl. 7), Kniha jázd (čl. 23 – 41),
Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 21.11.2022 – podpísané žalobcom
(čl. 75), Upomienka žalovaného zo dňa 17.11.2022 (čl. 57), Rozsudok Okresného sdu Brezno sp.zn.BR-6Cb/3/2023-106 zo dňa 23.05.2023 (čl. 119-125), doložka právoplatnosti a vykonateľnosti (čl. 142),
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 41Cob/119/2023-157 zo dňa 24.07.2024 (čl. 145
– 154), Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky- časová verzia od

01.05.2022 do 31.08.2022; 117/2022 Zb. zákonov, priemernej ceny PHM podľa Štatistického úradu SR
pre rok 2022. Po vykonaní listinných dôkazov, právny zástupca žalovaného doplnil, že v konaniach
vedených pred Okresným súdom Banská Bystrica pracovisko Brezno boli vyhotovené aj opravné
uznesenia, avšak tieto sa týkali len pisárskych chýb v označení účastníkov konania. Strany sporu na
výzvu súdu uviedli , že rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového súdu ako aj opravné uznesenia

im boli doručené a pripomienky k nim nemajú.

8. Súd na základe návrhu žalovaného do spisu založil rozsudky z pôvodne pripojeného spisu Okresného
súdu Banská Bystrica – pracovisko Brezno sp.zn BR-6Cb/3/2023. Vzhľadom na obsah rozhodnutí,
súd upustil od vykonania navrhovaného výsluchu svedka - p. I. E., nakoľko výkon tohto dôkazu stratil
opodstatnenie na prejednávanú vec. Súd z tohto dôvodu navrhnutý dôkaz nevykonal.

9. Na základe vykonaného dokazovania, z obsahu celého spisového materiálu, z prednesu strán sporu,
súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Strany sporu mali medzi sebou uzatvorený obchodnoprávny
záväzkový vzťah – inominátnu zmluvu, predmetom ktorého bol výkon doručovacích (kuriérskych)
služieb, ktoré vykonával žalovaný pre žalobcu. Zo skutkových tvrdení žalobcu na pojednávaní vyplynulo,

že predmetom záväzku nebolo dojednanie podmienok na používanie motorového vozidla na súkromné
účely. Uvedená skutočnosť nebola zo strany žalovaného rozporovaná, preto ju súd vyhodnotil ako
nespornú. Žalobca si uplatňoval od žalovaného náhradu za používanie služobných vozidiel na súkromné
účelypricestáchzmiestapodnikaniažalovaného(obceLučatín)doMartinaaspäť. Uvedenúskutočnosť
preukazoval výpismi z elektronických kníh jázd k jednotlivým motorovým vozidlám. Výšku náhrady

špecifikoval súčtom sumy 928,-Eur (amortizácia/počet km 9287 x 0,10 Eur) a sumy 1.556,-Eur (PHM
819,2 l x 1,90 Eur/l). Tieto sumy odvodil zo základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné
motorové vozidlá vo výške 0,213 Eur v období od 01.05.2022 do 31.08.2022 a vo výške 0,227 Eur v
obdobíod1.9.2022.KnejpripočítalnáhraduzaPHMvsume1,90Eur/l.Taktovyšlažalobcovináhradaza
rozhodné obdobie vo výške 2.484,00 Eur. Žalobca pri podaní žaloby zohľadňoval protinárok žalovaného,

z titulu existencie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi za vykonané činnosti kuriéra vo výške 840,-
Eur a ním vypočítanú náhradu ponížil o túto sumu. Z tohto dôvodu žalobca podal žalobu len vo výške
1.644,- Eur. Súd mal z priložených rozsudkov Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko Brezno
sp.zn. BR-6Cb/3/2023-106 zo dňa 23.05.2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 41Cob/119/2023-157 zo dňa 24.07.2024, právoplatných dňa 27.08.2024 preukázanú existenciu

pohľadávky žalovaného vo výške 840,- Eur s príslušenstvom.

10. V konaní súd nemal preukázaný výkon súkromných jázd žalovaným a tým pádom nepovažoval za
preukázanú ani existenciu pohľadávky žalobcu, tzn. právny dôvod vzniku uplatnenej pohľadávky a výšku
a spôsob výpočtu uplatneného nároku. Žalovaný počas celého konania namietal zverenie žalobcom

uvádzaných štyroch motorových vozidiel žalovanému. Žalobca v tejto časti žaloby neuniesol dôkazné
bremeno, nakoľko zo žiadnych listinných dôkazov a ani z predložených kníh jázd uvedená skutočnosť
nevyplýva. Ani v jednej knihe jázd sa nenachádza údaj o vodičovi – žalovanom. Skutočnosť, že v knihách
jázdsanachádzaurčeniezačiatkuakoncajazdyvobci Lučatín,automatickybezvšetkéhonepreukazuje
zverenie motorového vozidla žalovanému, ktorý túto skutočnosť v konaní rozporoval. Žalobca knihy jázd

predložil k nim spomínaným štyrom motorovým vozidlám za príslušné obdobie, avšak z týchto listín
nevyplýva pridelenie motorových vozidiel práve žalovanému.

11. Súd nemal preukázané vykonanie ciest žalovaným, použitie motorových vozidiel v danom čase,
účel použitia motorových vozidiel špecifikovaný žalobcom ako jázd vedených na súkromné účely, výšku

a spôsob výpočtu uplatneného nároku za používanie motorových vozidiel na súkromné účely (súčet
najazdených km, výpočet PHM).

12. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu o tom, že dôkazné bremeno v časti týkajúcej
sa nepoužívania motorových vozidiel žalovaným leží na žalovanom. Súd uvádza, že v tejto situácii

dôkazné bremeno leží práve na žalobcovi, ktorý je pánom sporu za súčasnej aplikácie tzv. negatívnej
dôkaznej teórie, ktorá vychádza z tvrdenia, že nemožno od strany sporu (v tomto prípade žalovaného)
spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Pričom sa v danom
prípade vzhľadom na charakter popretia skutkových tvrdení žalovaným nejedná o situáciu, kedy by saiba zisťoval moment právnej skutočnosti, ktorá z pohľadu oboch sporových strán nastala, avšak nie je
zrejmé kedy presne sa tak stalo.

13. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej ako
„Obchodný zákonník“), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

14. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

15. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

16. Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú
pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

17. Súd mal preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená inominátna zmluva, predmetom

ktorej bol výkon doručovacích (kuriérskych) služieb. Súd mal v prvom rade preukázané, že v danom
prípade status žalobcu a žalovaného zodpovedá definícii podnikateľa (§ 2 ods. 2 ObZ), nakoľko spor
sa týka nároku, ktorý podľa tvrdenia žalobcu mal vzniknúť v čase kedy obidva subjekty vykonávali
podnikateľskú činnosť. Skutočnosť, že následne žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých
predmetoch podnikania nemá vplyv na posúdení jeho postavenia. Z charakteru dojednania vyplýva,

že sa jedná o činnosť, ktorá bola vykonávaná v rámci podnikania. Z tohto dôvodu súd vzťah medzi
stranami sporu posúdil ako obchodnoprávny. „To, či spor možno definovať ako obchodnoprávny,
závisí predovšetkým od právnej povahy (právneho statusu) strán a ich vzťahu, z ktorého spor
vznikol“ (rozhodnutie NSSR sp.zn. 5Ndc/13/2024 zo dňa 30.05.2024.

18. Zo skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania mal súd preukázanú existenciu
zmluvy, avšak súd nemal preukázanú existenciu v tomto konaní uplatneného nároku. Súd nemal
preukázané, že by došlo k porušeniu zmluvných dojednaní, kedy by kuriér zverené motorové vozidlá
používalvrozporesozmluvouoposkytovaníkuriérskychslužieb.Vkonanítotižtonebolopreukázané,že
by konkrétne motorové vozidlá boli žalovanému zverené, že by tieto motorové vozidlá žalovaný používal

a že by v knihách jázd žalobcom vyznačené jazdy boli vôbec uskutočnené a ak by aj uskutočnené boli,
že by boli vykonané nie ako služobné ale ako súkromné jazdy. Z predložených listín – kníh jázd vyplýva,
že všetky v nich zaznamenané jazdy boli služobnými jazdami – viď štvrtý stĺpec označený ako „TYP
JAZDY ÚČEL JAZDY“, kde je uvedené slovo „Služobné“. Rovnako ani z údaju o vodičovi nevyplýva, že
by ním mal byť žalovaný. Tvrdenie žalobcu o tom, že údaje do kníh jázd vykonávali iný zamestnanci ako

pracovníci na pozícii vodič, nepovažuje súd za dostatočné na preukázanie toho, že konkrétnu jazdu
urobila osoba v pozícii „vodič“. Kto tieto jazdy vykonal nebolo v konaní tiež preukázané. Odhliadnuc
od toho, že podľa záznamov sa jednalo o jazdy služobné a nie súkromné. Vzhľadom na uvedené, súd
dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu ním tvrdeného nároku vo vzťahu k uzatvorenej
zmluve. Z uvedeného následne súd považoval za irelevantné zaoberať sa výškou a samotným výpočtom

žalobcovho nároku.

19. Súd nemal preukázané, že by došlo k platnému jednostrannému započítaniu pohľadávok. V konaní
boli predložené dva jednostranné zápočty, ktoré sa mali týkať totožných vzájomných pohľadávok –
žalovanej pohľadávky voči pohľadávke za vykonané služby žalovaným pre žalobcu vo výške 840,-

Eur. Prvý zápočet mal byť uskutočnený žalobcom dňa 14.11.2022 (listina z čl. 7 spisu). Druhý
zápočet mal byť vykonaný dňa 21.11.2022 (listina z čl. 75 spisu). Súd mal z priložených rozhodnutí
Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko Brezno č.k. BR-6Cb/3/2023-106 zo dňa 23.05.2023
a odvolacieho súdu č.k. 41Cob/119/2023-157 zo dňa 24.07.2024 preukázané, že jednostranný zápočet
pohľadávky žalobcu voči pohľadávke žalovaného už bolo posudzované v tomto konaní. Pričom

z uvedených rozhodnutí vyplýva, že pri prvom zápočte – datovanom (a nepodpísanom) nedošlo k
platnému a účinnému započítaniu, nakoľko v danom čase ešte neboli pohľadávky splatné, pričom
Obchodný zákonník vylučuje zápočet nesplatných pohľadávok. V uvedenom konaní bolo preukázané,
že žalobca tento zápočet zasielal žalovanému pred splatnosťou ním započítavanej pohľadávky, takako to vyplýva z listiny „Upomienka“ (z čl. 57 spisu), z ktorej vyplýva neuznanie zaslaného zápočtu
žalobcu žalovanému a splatnosť pohľadávky žalovaného dňa 15.11.2022 z faktúry č. 20220011 vo výške
840,- Eur. V uvedenom konaní súd už posudzoval aj listinu jednostranného zápočtu zo dňa 21.11.2022

(nachádza sa na čl. 75 spisu) a vyhodnotil ju ako listinu nedôveryhodnú, ktorej doručenie nebolo
preukázané. Navyše súd uvádza, že ani v prejednávanej veci nedošlo zo strany žalobcu k preukázaniu
doručeniatejtolistinyžalovanému.Užztohtodôvodunemohlodôjsťkplatnémuaúčinnémuzapočítaniu.
Súd však vo vzťahu k druhému započítaniu za podstatné považuje nesplnenie ďalšej podmienky
jednostranného započítania pohľadávky, ktorým je preukázanie existencie započítateľnej pohľadávky.

Nakoľko z vykonaného dokazovania nemal súd preukázanú existenciu pohľadávky.

20. Súd ďalej posudzoval, či v danom prípade nedošlo k užívaniu cudzej veci bez právneho dôvodu,
nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalobcom uvádzané motorové vozidlá boli zverené
žalovanému v rámci zmluvného dojednania. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné vyriešiť otázku, či sa
jednalo o nárok na náhradu škody za používanie motorového vozidla alebo o bezdôvodné obohatenie

z titulu užívania cudzej veci. V danom prípade bolo preukázané, že sa jednalo o prípad, kedy
zodpovedným za spôsobenú škodu a zároveň povinnou osobou na vydanie bezdôvodného obohatenia
by bola tá istá osoba. Preto v tomto prípade bolo nevyhnutné posúdiť subsidiaritu bezdôvodného
obohatenia vo vzťahu ku nároku na náhradu škody. Súd pri uvedenom vychádzal z rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 443/2021 „Tak tomu bolo aj v danom prípade, keď všeobecné súdy

konkurenciunáhradyškodyabezdôvodnéhoobohatenianeriešili,atonielenpreto,žeprávnakvalifikácia
je úlohou súdu v zmysle zásady iura novit curia, ale i pre subsidiaritu bezdôvodného obohatenia.
Právna úprava bezdôvodného obohatenia sa totiž uplatní výlučne vtedy, ak nerovnováha v majetkovej
sfére subjektov súkromnoprávneho vzťahu vznikla v dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu
(J., A., K., L., E., B., M., A., N., M., O., A. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie.

Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1723 – 1734). Právny dôvod vo veci sťažovateľa však bol
jednoznačne identifikovaný a bolo ním protiprávne konanie sťažovateľa. Preto sa povinnosť majetkovej
reparácie tejto nerovnováhy odvíjala od titulu náhrady škody, tak ako si ju žalobca uplatnil, a nie
od bezdôvodného obohatenia.“ Z uvedeného vyplýva, že o bezdôvodné obohatenie sa môže jednať
v tom prípade, kedy nie sú splnené podmienky na náhradu škody. Súd v danom prípade uviedol,

že žalobca právny dôvod svojho nároku staval z uzatvorenej zmluvy, preto na to, aby mohlo dôjsť
k priznaniu nároku, by museli byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu (v tomto prípade podľa
§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka). V danom prípade však nebolo preukázané porušenie povinnosti
žalovaného zo zmluvy, keď sa na podmienkach užívania služobných motorových vozidiel vo vzťahu
k súkromným jazdám nedohodli a v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný označené motorové

vozidlá používal a že by jazdy vykonal a že by mu motorové vozidlá boli zverené. Zároveň v konaní
nebolo preukázané porušenie zákona. V konaní navyše žalovaný jasne uviedol, že motorové vozidlá
žalobcu na súkromné účely nepoužíval. Pričom žalobca nepreukázal opak. Z tohto dôvodu v konaní
absentuje podmienka protiprávnosti, existencia majetkového prospechu žalovaného (škoda) a príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou.

21. Súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo k užívaniu žalobcom označených
motorových vozidiel žalovaným bez právneho dôvodu (mimo zmluvy). Z tohto dôvodu, nárok
žalobcu nemohol neobstáť ani z pohľadu posudzovania prípadného nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

22. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24. Súd v závere uvádza, že žalobca v konaní nenavrhol vykonať dokazovanie na preukázanie tvrdení,

ktoré žalovaný účinne poprel. V tomto kontexte súd poukazuje na ustanovenie čl. 8 CSP, v zmysle
ktorého strany konania majú v konaní procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť dôkazné
prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale
rozhodne na skutkovom základe zistenom z dokazovania vykonaného na návrh strán sporu, pričomdopad dôkaznej núdze pripočíta tej strane konania, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného
práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska
hmotného práva. Žalobca svoje skutkové tvrdenia o existencii nároku na zaplatenie sumy vo výške

1.644,- Eur s príslušenstvom v tomto konaní nepreukázal, keď za účelom preukázania zverenia
motorových vozidiel žalovanému, vykonania jázd žalovaným, vykonania jázd na súkromné účely v tomto
súdnom konaní nenavrhol vykonať dokazovanie, ktorými by preukázal existenciu uplatneného nároku.

25. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu zamietol. (výrok I. tohto rozsudku)

26. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady
úspechu tak, že žalovanej strane, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania
voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením. (výrok
II. tohto rozsudku)

Poučenie:

Proti výroku súdneho rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy

na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol

uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.