Uznesenie – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011303
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123011303.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Milan Straku v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Myjave,
trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
dňa 25.2.2025 prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn.
75T/28/2023 zo dňa 26.4.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f) a ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok
o náhrade škody.

Na podklade § 322 ods. 3 Trestného poriadku podľa § 256 ods. 3 Trestného poriadku per analogiam sa
poškodený C. D., nar. XX.XX.XXXX vo B. E., trvale bytom mesto Prievidza, prechodne (bez prihlásenia)
bytom F. A. F. B., A. X a poškodená spoločnosť Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, so

sídlom Bratislava, Karadžičova 10, n e p r i p ú š ť a do konania pred súdom so svojím nárokom
na náhradu škody.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Trenčín, sp. zn. 75T/28/2023 zo dňa 26.4.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že „aj napriek
absolvovanému školeniu zamestnanca o právnych predpisoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci zo dňa 10.09.2021 vo firme G. s.r.o. so sídlom F. A. F. B., E. H. I. XXXX/XX, v
čase približne o 09.00 hod. dňa 25.07.2022 v areáli spoločnosti J. I. G. F. E. H. I. XXXX/XX B. F.
A. F. B. medzi halami 1 a 7, v dôsledku nevenovania sa plne obsluhe a vedeniu vysokozdvižného
motorového vozíka značky HELI CPD18S v. č.: TS2410C66-2012, patriacemu spoločnosti G. G., G.
G. H. I. XXXX/XX, F. A. F. B. a nesledovania situácie v okolí vysokozdvižného motorového vozíka pri
cúvaní narazil zadnou časťou vysokozdvižného motorového vozíka do chrbta poškodeného C. D., ktorý

v dôsledku nárazu spadol na zem a vtedy mu vysokozdvižný motorový vozík prešiel po pravej nohe,
čím mu spôsobil pomliaždenie mäkkých častí pravej nohy, zlomeninu hlavičiek II.-IV. predpriehlavkovej
kosti vpravo, zlomeninu spodiny I. predpriehlavkovej kosti s vykĺbením vpravo, zlomeninu spodiny
III. predpriehlavkovej kosti a decollement kože chrbta nohy s tržnou ranou a odreninou, s celkovou
dobou obmedzenia v obvyklom spôsobe života spočívajúcou v obmedzenej mobilite, pre sadrovú
fixáciu pravého predkolenia v celkovej hygiene, príprave a zaobstaraní si stravy a vykonávaní bežných

životných činností v trvaní 39 dní,“

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 158 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods.
2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 1000 (jedentisíc) eur, pričom podľa § 57 ods. 3 Trestného
zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu ustanovený
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.Súčasne podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku boli poškodený C. D., nar. XX.XX.XXXX vo Veľkých
Uherciach, trvale bytom mesto Prievidza, prechodne bytom F. A. F. B., A. X a poškodená spoločnosť
Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, odkázaní so

svojimi nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu
v zákonnej lehote odvolanie proti výrokom o vine a treste, vrátane konania, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutých výrokov. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho

obhajcu. Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:

„Obžalovaný pokladá rozhodnutie napadnuté odvolaním za nezákonné a neodôvodnené. Samotné
odôvodnenie rozhodnutia by malo byť jasné, zrozumiteľné a dať jednoznačne odpovede na všetky
právne a skutkové otázky súvisiace s prejednaním jeho veci. Z obsahu rozsudku, predovšetkým však
z jeho odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi vykonaným dokazovaním a deklarovanými skutkovými

zisteniami s poukazom na právne zámery súdu. Súdom deklarované skutkové zistenia musia byť
výsledkom logického zhodnotenia vo veci vykonaných dôkazovo v súlade s procesnými pravidlami. ich
ohodnotenia podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu, jednotlivo a v ich súhrne a nezávisle od toho, kto dôkazy obstaral. Požiadavka riadneho
odôvodnenia deklarovaných skutkových zistení nezodpovedá procesnému postupu konajúceho súdu,

keď tento vykonané dôkazy iba formálne prezentuje bez toho. aby k nim zaujal hodnotiace stanovisko,
ktoré by vyústilo do relevantných skutkových zistení. Namieste je vždy požiadavka, aby konajúci súd
zaujal stanovisko ku všetkým vo veci vykonaným dôkazom a to aj vtedy, ak tieto nemajú žiaden význam
pre jeho rozhodnutie.

Osobitne si zaslúžia pozornosť dôkazy. ktoré boli v priebehu konania vykonané a ktoré podľa svojho
obsahu majú zásadný význam pre správnosť skutkových zistení, ale konajúci súd ich v odôvodnení
rozhodnutia opomína. prípadne len formálne reprodukuje. Odôvodnenie rozsudku, ktoré vykazuje
hore uvedenú procesnú neperfektnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť, nepresvedčivosť a teda aj
nezákonnosť rozsudku. Takúto procesnú neperfektnosť ale práve vykazuje odvolaním napadnutý

rozsudok. Z odôvodnenia rozsudku samozrejme musí byt' zrejmé ako sa súd vyrovnal s obhajobou
obžalovaného. Právne úvahy odôvodnenia rozsudku vždy znamenajú podradenie skutkových zistení
súdu pod príslušné ustanovenia všeobecnej a osobitnej časti Trestného zákona. Pri právnych záveroch,
ktorýmiodôvodňujesúdvýrokovine.musíbyťtentovýrokvýrazomcelkomjednoznačnéhozdôvodnenia.
ktoré netrpí žiadnymi dôvodnými pochybnosťami, že práve obžalovaný sa mal dopustiť skutku vo výroku

rozsudku.

Súd svoj záver o vine obžalovaného odvodzuje od bližšie nešpecifikovaného konania, ktoré popisuje
tak. že sa plne nevenoval obsluhe a vedeniu vysokozdvižného motorového vozíka v príčinnej súvislosti
čoho malo dôjsť k ublíženiu na zdraví u poškodeného C. D..

V tomto smere súd iba bezdôvodne napodobuje v spôsobe popisu a právnej kvalifikácie incidentu.
ku ktorému došlo dňa 25.07.2022 obžalobu prokurátora a bez ďalšieho potrebného a zákonného
vyhodnotenia len v časti odôvodnenia rozsudku poukazuje na skutočnosť. že primárnou príčinou
spáchania trestného činu bolo nedodržanie povinnosti, ktorú obžalovanému ukladá právny predpis. v

tomto prípade Zák. č. 124/2006 Z.z. a to v § 12 ods. 2 písm. a/.

Súd pri ustálení viny obžalovaného riadne neskúmal všetky okolnosti prípadu a existujúce dôkazy
vyhodnotil iba v smere svoj ich vlastných úvah o tom, ako sa incident podľa neho uskutočnil.
Potvrdením takéhoto prístupu je aj skutočnosť, že súd absolútne opomenul podrobiť potrebnému

skúmaniu správanie sa poškodeného na mieste činu bez toho, aby tiež vyhodnotil, či si poškodený
splnil všetky povinnosti, ktorými sa mal pri vykládke riadiť. Napriek tomu vyslovil jednoznačný záver
o tom. že príčinou nehody určite nebolo správanie sa poškodeného na mieste činu. Protikladom
takýchto arbitrárnych záverov súdu sú však dôkazy, ktoré boli vykonané tak v prípravnom konaní ako
aj na hlavnom pojednávaní a zároveň dôkazy, ktoré súd mohol bez akýchkoľvek obmedzení. resp.

predlžovania konania sám vykonať. Závažnosť nezákonnosti pri vyhodnotení dôkazov spočíva najmä
v tom. že súd nedal žiadne relevantné vysvetlenie prečo je potrebné pokladať konanie obžalovaného
za porušenie dôležitej povinnosti. Vo všeobecnosti sa zameral na porušenie tzv. základných povinností
o bezpečnosti pri práci a poukázal však iba na predpis. tj. na Zák. č. 120/2006 Z.z. V tomto smere súvšak jeho úvahy vo vzťahu k obžalovanému bezvýznamné. čo priamo potvrdzuje správa autorizovanej
bezpečnostnej techničky K. L. M., ktorá tak v podaní označenom „ Poskytovanie správy z vyšetrovania"
ako aj pri jej výsluchu na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázala, že obžalovaný neporušil

predpisy BOZP. (správa obsahuje tvrdenie, že A. B. prácu vykonával v zmysle pokynov, pri cúvaní
použil zvukový signál a manipulačný priestor si riadne skontroloval). I. K. L. M. ďalej potvrdila, že vodič
nákladného motorového vozidla poškodený D. sa v čase nakládky, resp. vykládky nesmel pohybovať v
jazdnej dráhe a v manipulačnom priestore vysokozdvižného vozíka. Jeho povinnosťou bolo zdržiavať
sa v bezpečnej vzdialenosti vo vyhradenom priestore alebo vo vozidle a to až do doby ukončenia

prác. Zároveň potvrdila, že vodič mal byť zreteľne viditeľný a teda mal disponovať reflexnou vestou,
resp. inými reflexnými prvkami ako aj ochrannou obuvou. Vyšetrovaním a na hlavnom pojednávaní
sa však potvrdil opak. keďže aj z výpovede poškodeného je zrejmé, že tento sa nevedel vyjadriť ani
k obuvi ani k reflexným prvkom. Na základe výpovede obžalovaného avšak aj na základe výpovede
poškodeného sa dá jednoznačne ustáliť. že k žiadnemu porušeniu povinnosti a už vôbec nie dôležitej
povinnosti (ktorú ako kvalifikačný moment požaduje Trestný zákona) konaním obžalovaného nedošlo.

Poškodený totiž vypovedá o samotnej vykládke a nakládke v podstate zhodne ako obžalovaný, ich
výpovede sa ale líšia v jedinom momente, keď poškodený odmieta zapríčinenie nehody a bez potvrdenia
dôkazom zdôrazňuje, že nehodu spôsobil obžalovaný, ktorý mal zmeniť spôsob manipulácie s big
bagmi a zároveň vylúčil použitie výstražného zvukového znamenia vysokozdvižného vozíka. Poškodený
o priebehu vykládky vypovedal aj o tom. ako sa postupne menila jeho pozícia po vyložení určitého

počtu big bagov, ktorú skutočnosť súd prevzal za svoj u ako základ pre ustálenie viny obžalovaného.
Súd totiž vyhodnotil túto zmenu pozície ako skutočnosť, na základe ktorej mal obžalovaný už inak
s poukazom na bezpečnosť pri vykládke postupovať tak, aby sa bezpečne uskutočnila. Zároveň súd
za zvlášť dôležitú okolnosť považoval, že obžalovaný sa mal stále pozerať do spätného zrkadla. aby
tak zabránil nehode. Súd však nutnosť neustáleho sledovania spätného zrkadla riadne nezdôvodnil,

pričom takáto požiadavka zároveň odporuje aj potrebe sledovania priebehu vykládky vo všetkých
jej smeroch a nielen v priestore za vysokozdvižným vozíkom (celkom nelogicky súd skutočnosť, že
obžalovaný sa iba raz pozrel do spätného zrkadla odvodzuje od výpovede svedkyne N.. tá však
ale jednoznačne uviedla. že okrem kontroly spätného zrkadla sa obžalovaný ešte aj otočil a naviac
potvrdila veľmi silný pípací zvuk vydávaný vysokozdvižným vozíkom pri cúvaní). Ani v náznakoch súd

nezdôvodňuje nutnost' zmeny postupu technológie vykládky po vyložení určitého počtu vakov (nespája
ho so žiadnym porušením určitého predpisu). Bezpečnosť manipulácie s vysokozdvižným vozíkom
totiž spočíva na predpisoch BOZP ale priamo súvisí aj s predpismi o bezpečnosti pri manipulácii s
vysokozdvižným vozíkom a predpisom určujúcim povinnosti vodiča nákladného vozidla pri vykládke a
nakládke. Zhodnoteniu dokazovania na základe porušenia konkrétnych ustanovení takýchto predpisov

a tým aj určenia porušenia dôležitej povinnosti sa však súd vôbec nezaoberal, čo vytvorilo prekážku
zákonnosti rozsudku. Nakoľko preukázanie viny v trestnom konaní spočíva na strane obžaloby bolo
nutné, aby prípravné konanie aj hlavné pojednávanie zabezpečilo potrebné nezávislé vyhodnotenie
takýchto bezpečnostných predpisov a to aj prostredníctvom znaleckého dokazovania, resp. odborného
vyjadrenia (keď naviac súd odignoroval aj potrebu vypočutia bezpečnostného technika spoločnosti BKP

Plastics). Možnosť zákonného preukázania viny obžalovanému bez dôvodných pochybností okrem
už vytknutej nezákonnosti spôsobila aj absencia z kamerového záznamu z miesta činu. ktorého
zadováženie policajný orgán úplne odignoroval.

Vzhľadom k uvedených skutočnostiam navrhujem. aby odvolací súd obžalovaného A. B. oslobodil spod

obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr.por.“

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril poškodený prostredníctvom svojho splnomocnenca
nasledovne:

„Rozsudok súdu prvého stupňa považujem, za správny a navrhujem aby ho odvolací súd potvrdil. Ja
ako poškodený považujem za potrebné k vecí uviesť :

Napadnutý rozsudok je natoľko kvalitne vypracovaný a obsažný , že akékoľvek pokusy obžalovaného
niečo na ňom meniť nemôžu byť úspešné .

Súd prvého stupia sa dostatočne vyporiadal zo všetkými námietkami, ktoré boli prezentované počas
priebehu pojednávania v tejto právnej veci .Súd veľmi správe vyhodnotil obranu obžalovaného . Správne vyhodnotil dôvody pre ktoré nie je možné
akceptovať spoluzavineníe mňa ako poškodeného v tejto trestnej veci.

Bol to práve obžalovaný, ktorý svojvoľne bež toho aby niekoho informoval zmenil spôsob približovania
sa a celkom neočakávane mi spôsobil nárazom do mňa škodu na zdraví. Vôbec neurobil žiadne kroky
k tomu, aby videl kam vlastne cúva.

Rešpektujem právo obžalovaného na podanie odvolania , ale z dokazovania jednoznačne vyplýva

zodpovednosť a. vina obžalovaného za vznik tejto škody . Konštatoval to jednak okresný prokurátor a
celkom správne to akceptoval aj súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku.

Žiadne ďalšie dokazovanie ani prehodnocovanie dôkazov v zmysle rozsudku nie je potrebné, pretože z
tohto pohľadu je táto trestná vec vybavená v súlade s trestným zákonom a trestným poriadkom.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajoba navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených

zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu obžalovaného je potrebné vyhovieť
z iných dôvodov.

Z obsahu odvolania a jeho písomných dôvodov vyplýva, že obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania
namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nesprávnosť postupu okresného súdu

pri hodnotení vykonaných dôkazov a nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie o vine, nezabezpečenie potrebného znaleckého skúmania ohľadom dodržiavania
bezpečnostnýchpredpisovanezdôvodnenieporušeniadôležitejpovinnostivzmysle§158Tr.zák.Podľa
názoru odvolacieho súdu obžalovaný fakticky namietal vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods.
1 písm. b), c) a d) Tr. por., pre ktoré nedostatky podľa jeho názoru by mal byť spod obžaloby oslobodený

podľa § 285 písm. c) Tr. por.

Po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že okresný súd pri jeho odôvodňovaní
postupoval v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. Podľa názoru odvolacieho súdu sa okresný súd
na hlavnom pojednávaní riadne vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami v otázke viny a trestu

a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil v súlade s povinnosťou dať jasné a zrozumiteľné odpovede
na všetky podstatné právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom konania, vrátane úvah, ktorými
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, vrátane navzájom si odporujúcich dôkazov.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo

strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či
ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje

nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa
logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje
vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich
logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol

správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť

žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých
smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné

pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v
zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného
dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého výsledky dokazovania spoľahlivo preukázali
vinu obžalovaného. Okresný súd svoje rozhodnutie o vine odôvodnil v podstate tak, že obžalovaný

nedostatočne sledoval dianie okolo seba a neuvedomil si skracujúci sa odstup medzi miestom vykládky
a postavením poškodeného. Svojím konaním privodil poškodenému ujmu na zdraví, ktoré poškodenie
zdravia je popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku v zhode s jeho popisom v znaleckom
posudku z odboru zdravotníctva. V uvedenom konaní okresný súd videl porušenie dôležitej povinnosť
obžalovaným, ktorá vyplýva z jeho zamestnania (pracovnej pozície skladníka a osoby oprávnenej viesť

motorový vozík) a zákona č. 124/2006 Z. z.

Odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu uvádza, že obžalovaný bol pri obsluhe
vysokozdvižnéhovozíkapovinnýdodržiavaťprávnepredpisynazaisteniebezpečnostiaochranyzdravia
pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, ochrany

zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol
riadne a preukázateľne oboznámený – § 12 ods. 2 písm. a) Zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci. Základnou povinnosťou obžalovaného bolo vysokozdvižný vozík obsluhovať
tak, aby neohrozil bezpečnosť osôb. Z uvedeného pre obžalovaného ako obsluhu vysokozdvižného
vozíka vyplýva úloha postarať sa pri výkone práce o bezpečnosť pracovného priestoru. Bezpečným

pracovným priestorom sa podľa názoru odvolacieho súdu rozumie to, aby v prevádzkovom priestore,
kde sa pohybuje a vyskytuje vysokozdvižný vozík, resp. kde pripadá v úvahu jeho pohyb, nebol nikto,
koho zdravie alebo život by mohol byť v dôsledku činnosti vysokozdvižného vozíka ohrozený. Ak by
obžalovanému pri vykládke tovaru pracovné podmienky bránili postupovať bezpečným spôsobom, bol
povinný prácu na vysokozdvižnom vozíku okamžite zastaviť a v práci nepokračovať.

Z dokazovanie vykonaného na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný vedel,
že pri práci v súvislosti s vykladaním tovaru sa v tesnej blízkosti návesu nachádzal a pohyboval
poškodený. V konečnom dôsledku bolo preukázané, že poškodený asistoval obžalovanému pri vykládke
tovaru. Preto pri vedomosti obžalovaného o prítomnosti poškodeného v rizikovom prevádzkovom

priestore, mal obžalovaný zabezpečiť, aby sa poškodený nenachádzal v prevádzkovom priestore
vysokozdvižného vozíka. V tomto ohľade bolo jeho povinnosťou presvedčiť sa, či môže pokračovať
vo výkone práce bez ohrozenia ostatných osôb, a ak nie, mal prerušiť vykládku tovaru do času,
dokiaľ nebudú vytvorené bezpečné pracovné podmienky. Keďže obžalovaný nepostupoval uvedeným
spôsobom, došlo k zraneniu poškodeného, ktoré malo za následok obmedzenie v obvyklom spôsobe

jeho života v trvaní 39 dní.

Obžalovaného nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti ani prípadná miera spoluúčasti poškodeného
spočívajúca v nepresvedčení sa o hroziacom nebezpečenstve v čase vykládky nákladu pri obsluhe
vysokozdvižného vozíku. Obžalovaný bol tou osobou, ktorá bola povinná sa postarať o bezpečnosť

pracovného, prevádzkového priestoru, pričom podľa názoru odvolacieho súdu bez zanedbania tejto
povinnosti zo strany obžalovaného by zrejme vôbec nedošlo k ublíženiu na zdraví poškodeného.
Napokon ani okolnosť plnenia pracovnej úlohy pri obsluhe vysokozdvižného vozíka na základe
pokynu zamestnávateľa (nadriadeného) nezbavovala obžalovaného povinnosti vykonať svoju prácu
zodpovedne a riadne v súlade s príslušnými predpismi, s ktorými bol riadne oboznámený.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom bolo správne
a jednoznačne ustálené, že obžalovaný z dôvodu nedbanlivosti poškodenému ublížil na zdraví.Z poukazom na vyššie uvedené okolnosti je odvolací súd toho názoru, že skutkové zistenia okresného
súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ
v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého

rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne
odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal obžalovaný v
dôvodoch svojho odvolania. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli
viesťkodôvodnenémuzáveruoporušeníustanovenia§2ods.12Tr.por.okresnýmsúdomprihodnotení
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a ktorý by zakladali namietanú vadu napadnutého

rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou obhajoby o potrebe zabezpečenia znaleckého posudku
ohľadom dodržiavania bezpečnostných predpisov pre potreby ustálenia prípadnej viny obžalovaného.
V konaní pred okresným súdom boli produkované také ostatné dôkazy, ktoré aj bez požadovaného
znaleckého skúmania a na podklade už zistených skutočností spoľahlivo svedčili o vine obžalovaného.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na ustanovenie § 145 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť
právne závery, keďže toto prináleží len konajúcemu súdu. Z týchto dôvodov odvolací súd nezistil danosť
zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Za nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku obžalovaného, že okresný súd neustálil a nevysvetlil
existenciu skutočností, ktoré by oprávňovali konanie obžalovaného právne posúdiť ako čin spáchaný
závažnejším spôsobom - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Podľa konštantnej súdnej praxe za porušenie dôležitej povinnosti nemožno považovať porušenie každej

povinnosti, hoci z hľadiska výkonu funkcie, postavenia či zamestnania aj môže ísť o dôležitú povinnosť,
ale len také porušenie povinnosti, ktorá má za danej, konkrétnej situácie spravidla za následok
nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie a keď teda jej porušenie môže ľahko dôjsť k takému
následku.

S prihliadnutím na okresným súdom objasnené okolnosti prípadu, ktoré súvisia s činnosťou
vysokozdvižného vozíka, možno vyvodiť jediný rozumný úsudok, že porušenie povinnosti pri prevádzke
vysokozdvižného vozík vzhľadom na jeho bežné parametre a s tým spojenú povahu činnosti predstavuje
vážne nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie a môže ľahko viesť k ujme na zdraví. Skutkové
zistenia okresného súdu tak predstavujú spoľahlivý podklad pre vyslovenie právneho záveru, že

obžalovaný spáchal čin, pre ktorý bola podaná voči nemu obžaloba, závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou obžalovaného o porušení Trestného
zákona v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Podľa § 317 ods. 2 Tr. por. ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol
uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a
odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Na základe vykonania prieskumnej povinnosti podľa § 317 ods. 2 Tr. por. odvolací súd dospel k záveru,

že rozsudkom súdu prvého stupňa uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom je v súlade
so zákonom a nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti.

Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku okresného súdu o náhrade škody, podľa názoru odvolacieho
súdu tento výrok trpí nedostatkom v zmysle § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por., teda že napadnutým rozsudkom

bolo rozhodnuté o uplatnených nárokoch poškodených na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 48 ods. 3 Tr. por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody,
ktorámubolaspôsobenátrestnýmčinom,jetiežoprávnenýnavrhnúť,abysúdvodsudzujúcomrozsudku
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do

skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a
v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.Podľa § 256 ods. 3 Tr. por. ak uplatňuje práva poškodeného osoba, ktorej toto právo zrejme nepatrí,
vysloví súd uznesením, že túto osobu ako poškodeného na hlavné pojednávanie nepripúšťa. Také
rozhodnutie nebráni uplatneniu nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Z výsledkov vykonaného dokazovania okrem iného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva skutkové
zistenie, že obžalovaný sa dopustil trestného činu ako zamestnanec počas výkonu pracovných

povinností pre svojho zamestnávateľa, obchodnú spoločnosť G., G. G. G. B. F. A. F. B., H. I. XXXX/XX.
S poukazom na to, že podľa § 48 ods. 3 Tr. por. v rámci adhézneho konania má poškodený právo
uplatniť si nárok na náhradu škody voči obvinenému len vtedy, ak mu tento nárok voči osobe obvineného
prislúcha podľa hmotnoprávnych predpisov upravujúcich zodpovednosť za škodu (v danom prípade
podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa zákonných ustanovení o zodpovednosti za škodu -

druhá hlava šiestej časti), bolo úlohou okresného súdu po prednesení obžaloby prokurátorom podľa
§ 256 ods. 2 Tr. por. posúdiť, či podľa zákona osoba obžalovaného je v danom prípade osobou
zodpovednou priamo poškodeným za spôsobenú škodu.

V zmysle ustanovenia § 420 ods. 2 najmä druhá veta Občianskeho zákonníka (zákona v zmysle § § 48

ods. 3 Tr. por.) je obžalovaný osobou, ktorú v čase činu jeho zamestnávateľ použil ako zamestnanca na
plnenie činnosti zamestnávateľa. Uvedená skutočnosť výslovne vylučuje zodpovednosť obžalovaného
voči poškodeným za škodu (ujmu), ktorá im bola spôsobená trestným činom spáchaným obžalovaným
v tomto prejednávanom prípade. Uvedený právny záver mal viesť okresný súd k následnej aplikácii
ustanovenia § 256 ods. 3 Tr. por., teda k rozhodnutiu o nepripustení oboch poškodených na hlavné

pojednávanie s uplatňovaním práva na náhradu škody voči obžalovanému.

Okresný súd preto pochybil, ak napadnutým rozsudkom rozhodol o uplatnených nárokoch poškodených
na náhradu škody voči obžalovanému spôsobom, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku. Keďže v tomto štádiu trestného konania prichádza do úvahy rozhodnutie súdu podľa § 256

ods. 3 Tr. por. analogický, vyššie uvedené pochybenie okresného súdu mohol odvolací napraviť jedine
rozhodnutím v znení, uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku odvolacieho súdu.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je vo
vzťahu k výroku o náhrade škody dôvodné z iných ako v ňom namietaných skutočností, rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.