Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. jún 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423202792
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6423202792.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu A.
B.C.D.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomE.XXX/XX,XXXXXF.,zast.Mgr.HenrichSchindler,advokát,so
sídlomSkuteckého33,97401BanskáBystrica,IČO:40887481protižalovanejG.E.,nar.XX.XX.XXXX,
trvalebytomH.I.XXX/X,XXXXXJ.K.L.,zast.LionLawPartnerss.r.o.,sosídlomKomenského14A,974

01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní
žalovanej proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/138/2023 zo dňa 11. marca
2024, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/138/2023 zo dňa 11. marca 2024 m e n í
tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým v prospech
žalobcu zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej zapísanej v katastri
nehnuteľností pre okres Žiar nad Hronom, obec J. K. L., katastrálne územie J. K. L. na liste vlastníctva
č. XXXX, ako byť č. 14, 1. poschodie, vchod č. 9 bytového domu so súpisným č. 367 na parcele registra
„C“, parc. Č. 445 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 549 m2, nachádzajúci sa na ulici H. I. X/
XX spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na

príslušenstve a spoluvlastníckom podiely k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený o veľkosti
9402/133036-in, vo vlastníckom podiele 1/1 (ďalej aj „nehnuteľnosť“ alebo „byt č. 14“), na zabezpečenie
pohľadávky o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne zo sumy 19.702,58 Eur od 21.10.2019
do 21.10.2020 žalobcu voči žalovanej vyplývajúcej z Leasingovej zmluvy č. 123621 uzavretej dňa
28.02.2006.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca odôvodnil návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia tým, že dňa 20.10.2023 bola voči pôvodne trom žalovaným, a to G. E., M.
E. a N. E. podaná žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne zo sumy 19.702,58 Eur
od 21.10.2019 do 21.10.2020 (ďalej aj „pohľadávka“), ako pohľadávky nebohom C. E., pričom žalovaní
prichádzali do úvahy ako zákonní dedičia. Pretože v priebehu konania v rámci dedičského konania
manželka nebohého pôvodného dlžníka G. E. dedičstvo neodmietla a deti poručiteľa M. E. a N. E.

dedičstvo odmietli, žalobca vzal žalobu vo veci samej späť voči M. E. a N. E., pôvodne označeným ako
žalovaný 2/ a 3/. Žalobca uviedol, že žalovaná G. E., na základe dedičského konania po nebohom C.
E., a to v zmysle uznesenia sp. zn. 26D 65/2018 zo dňa 24.01.2024, nadobudla nehnuteľný majetok,
okrem iného predmetnú nehnuteľnosť, t.j. byt č. 14. Podľa žalobcu sú voči žalovanej vedené dlhodobo
viaceré exekúcie, a to vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi, ako aj iným veriteľom, pričom z registra
poverení na vykonanie exekúcie vyplýva, že sa jedná o exekúcie trvajúce niekoľko rokov (vedené od

roku 2019, 2021, 2022), z čoho vyplýva, že vymožiteľnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky, napriek
nadobudnutému majetku žalovanou, môže byť ohrozená. Z exekúcii zároveň vyplýva, že žalovaná inýmajetok nemá, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená a voči žalovanej má žalobca
ďalšie pohľadávky uplatnené v súvisiacom konaní sp. zn. 19C/64/2022, ako aj v exekučných konaniach,
ktoré boli z dôvodu úmrtia po poručiteľovi C. E. prerušené.

3.Obavuzohrozeniaexekúciežalobcaodôvodniltým,ževzhľadomnavýškuzmluvnejpokutyuplatnenú
voči žalovanej, ktorá nie je vo výraznom nepomere voči hodnote nehnuteľnosti, pričom žalovaná má
viaceré dlhy presahujúce hodnotu jej nehnuteľného majetku a tento pravdepodobne nebude postačovať
k úplnému uspokojeniu nároku žalobcu a teda existuje nebezpečenstvo, že exekúcia na majetok

žalovanej môže byť ohrozená a pre zabezpečenie jeho pohľadávky je potrebné na majetok žalovanej
zriadiť zabezpečovacie opatrenie vo forme záložného práva. Podľa žalobcu je preukázaná existencia
pohľadávky voči žalovanej uplatnená v žalobe vo veci ako aj obava, že exekúcia bude ohrozená
vzhľadom na výšku dlhov a exekúcií vedených voči žalovanej.

4. Okresný súd s odkazom na ustanovenie § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), na §

151d ods. 1, 2, 4 a 5 OZ, na ustanovenie § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),
na ustanovenie § 343 ods. 2, 3 CSP, § 344 CSP, § 324 ods. 1 a 3 CSP, § 326 CSP a § 329 ods. 1 CSP
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

5. Okresný súd mal preukázané výlučné vlastníctvo žalovanej k predmetnej nehnuteľnosti. Podľa

okresného súdu je obava z ohrozenia exekúcie odôvodnená v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti, t.j. v danom prípade žalovaná, skutočne aj realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce
k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. V konaní bolo dostatočne preukázané, že
žalovaná síce vlastní aj iné nehnuteľnosti, ktoré sú však dlhodobo zaťažené exekúciami. Z uznesenia
o dedičstve je zrejmé, že žalovaná nadobudla aj predmetný byt č. 14, na ktorom už je zriadené

jedno exekučné záložné právo 336EX 945/22. Je preto zrejmé, že nakoľko všetok nehnuteľný majetok
žalovanej je blokovaný exekúciami a žalovaná nevlastní iný nehnuteľný majetok, ktorý by bol voľný,
existuje zrejmý predpoklad na znižovanie tohto majetku žalovanej, z dôvodu už prebiehajúcich exekúcií.
Z uznesenia o dedičstve je zrejmé, že žalovaná nemôže odpredať predmetný majetok, keďže aj tento
je už blokovaný exekučným záložným právom.

6. Podľa okresného súdu už len z dôvodu existencie predmetnej exekúcie na predmetnom byte ako aj na
inom nehnuteľnom majetku žalovanej, pôvodne patriaceho do BSM a pri absencii akéhokoľvek právne
voľného majetku vo vlastníctve žalovanej je zrejmé, že existuje dôvodný predpoklad reálneho znižovania
hodnoty majetku žalovanej. Z uvedeného je potom namieste v predmetnej veci zabezpečiť pohľadávku

žalobcu. Podľa okresného súdu boli v predmetnom konaní splnené podmienky pre vyhovenie návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami sporu z dôvodu zabránenia vzniku nezvratného stavu a bezprostrednej ujmy na právach
žalobcu, ako aj skutočnosť, že budúci výkon exekúcie by mohol byť ohrozený. Vzhľadom na uplatnenú
výšku pohľadávky žalobcu vo veci samej v sume 36.154,23 Eur je zabezpečovacie opatrenie primerané.

Dospel preto k záveru, že existuje dôvodná obava, že exekúcia predmetnej pohľadávky, v prípade
nezriadenia záložného práva k nej, bude reálne ohrozená.

7.Protiuvedenémurozhodnutiupodalavčasvcelomrozsahuodvolaniežalovanázdôvodovpodľa§365
ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhla zmeniť napadnuté rozhodnutie a návrh na vydanie zabezpečovacieho

opatrenia zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. V odvolaní namietala všetky skutkové
okolnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Poukázala na to, že
v konaní pred Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 19C/64/2022 uplatňuje žalobca voči žalovanej
zmluvnú pokutu v celkovej výške 35.957,21 Eur (0,5 % denne zo sumy 19.702,58 Eur od 26.09.2018
do 26.09.2019), ktoré konanie nie je právoplatne skončené a prebieha odvolacie konanie, pričom toto

konanie bolo zastavené, pretože žiadna zo strán nepodala v zákonnej 3-mesačnej lehote návrh na
jeho pokračovanie. Odvolacie konanie prebieha z dôvodu, že žalobca podal odvolanie vo veci samej
a žalovaná proti výroku o náhrade trov konania.

8. Žalovaná uviedla, že v predmetnom konaní sp. zn. 63Cb/138/2023 uplatňuje žalobca opätovne

zmluvnú pokutu vo výške 36.055,72 Eur (0,5 % denne zo sumy 19.702,58 Eur od 21.10.2019 do
21.10.2020), pričom žaloba z tohto konania žalovanej doručená nebola a dozvedela sa o nej len
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Poukázala ďalej na doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie zo dňa 19.02.2024 na vymoženie sumy 19.702,58 Eur, na základe exekučného titulu, ktorým jenotárskazápisnicač.N62/2006,NZ7823/2006,NCRIs7778/2006zodňa01.03.2006(ďalejaj„notárska
zápisnica“) a na to nadväzujúce zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá exekúcia je vedená pod sp. zn.
336EX/114/2024. Aj vo vyššie uvedených súdnych konaniach pred Okresným súdom Žiar nad Hronom

a v predmetnej veci, v ktorej bolo vydané zabezpečovacie opatrenie, je právnym základom uplatnených
nárokov uvedená notárska zápisnica v spojení so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.02.2020,
pričom žalovaná podala v tejto exekučnej veci návrh na jej zastavenie. Spolu si v uvedených troch
konaniach uplatňuje žalobca voči žalovanej sumu 91.172,51 Eur.

9. Žalovaná v odvolaní poukazovala na skutočnosť, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
28.02.2020, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť pohľadávky voči žalovanej, je absolútne
neplatným právnym úkonom, keď svojím účelom a obsahom odporuje zákonu, obchádza ho, prieči
sa dobrým mravom podľa § 39 OZ a poukázala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a
Ústavného súdu SR. Namietala, že žalobca vystupuje v predmetnej veci v prelínajúcej pozícií strany
sporu a advokáta. Namietala postup pri nadobúdaní pohľadávok, ktorý mal byť v rozpore so zákonom,

v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom v súvislosti s výkonom advokácie, keď
čestnosť a svedomitosť ako atribúty poctivého obchodného styku na strane advokáta, sú v predmetnej
veci sporné, pretože boli povýšené vlastné finančné záujmy advokáta na požiadavkou nepoškodzovať
renomé advokátskeho stavu. Podľa žalovanej nátlakový a špekulatívny význam zmluvy o postúpení
pohľadávok a z nej vyplývajúci šikanózny výkon práva vyplýva z posúdenia ekonomickej podstaty

postúpenia pohľadávky, keď za 300,- Eur žalobca ako advokát zdanlivo legitímnym právnym postupom
sa snaží získať 306-násobne viac oproti vlastnej investícii. Podľa žalovanej postúpením pohľadávky bol
sledovaný nelegitímny cieľ, a to špekulatívny a vlastný finančný záujem žalobcu/advokáta. Aj Zmluva
o postúpení pohľadávky musí vyhovovať zákonným podmienkam platnosti. Ak je následkom Zmluvy
o postúpení pohľadávky zmena v osobe veriteľa, potom v dôsledku neplatnosti zmluvy k zmene v osobe

veriteľa dôjsť nemôže. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pritom nastáva zo zákona a súd je povinný
na ňu prihliadať ex offo bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolá.

10. Žalovaná zdôraznila, že žalobca zaplatil za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 300,- Eur.
Podľa žalovanej všetky ňou v odvolaní uvedené konania majú špekulatívnu, účelovú a cielenú protiváhu

ku konaniu a rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 23C/5/2020-482 zo dňa 13.07.2022
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/2/2023 zo dňa 24.08.2023,
v ktorom konaní žalovaná spolu s jej deťmi v pozícií žalobcov voči žalobcovi ako žalovanému titulom
absolútne neplatného právneho úkonu docielili určenie vlastníckeho práva k bytu, ktorého pôvodným
vlastníkom bol žalobca. Navrhla, aby sa súd oboznámil s obsahom spisu v konaní sp. zn. 23C/5/2020

a s uvedenými rozhodnutiami. Žalovaná považuje žalobcom vedené konania voči nej ako nedôvodný
účelovo vykonštruovaný nátlak motivovaný neúspešným konaním v uvedenej veci 23C/5/2020 v rozpore
s dobrými mravmi, na hranici nemorálnej úžery, t.j. ako konanie neschopné požívať právnu ochranu
podľa čl. 5 CSP. Žalobca mal nadobudnúť vlastníctvo k predmetnému bytu, voči ktorému navrhuje zriadiť
zabezpečovacie opatrenie, dňa 02.04.2015 v dobrovoľnej dražbe.

11. Podľa žalovanej extrémny nepomer medzi odplatou za získanie postúpenej pohľadávky vo výške
300,- Eur a uplatňovanou výškou zmluvnej pokuty, vrátane istiny v sumu 91.712,51 Eur, vykazuje znaky
úžery (306-násobok žalobcom investovanej sumy). Tiež načasovanie uplatňovaného nároku žalobcom
po prehratom súdnom spore v konaní 23C/5/2020 vykazuje znaky konania v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaná preto navrhla prehodnotiť v odvolacom konaní, či na základe neúplných skutkových informácií
žalobcu je možné osvedčiť jeho hypotetický nárok na zabezpečenie úžerníckej pohľadávky. Aj v tomto
štádiu konania má súd právo a povinnosť materiálneho prieskumu exekučného titulu.

12. Podľa žalovanej nebola osvedčená kumulatívne zákonná požiadavka, že pohľadávka uplatnená

žalobcom vo veci samej je dôvodná a nebolo osvedčené, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca nemá
judikovanú pohľadávku, t.j. priznanú exekučným titulom, na podklade ktorého by mohol viesť exekúciu.
Uplatnený nárok je možné považovať za vysoko sporný, vzhľadom na absolútnu neplatnosť ako aj
moderačné právo súdu. Žalovaná poukázala na to, že od smrti manžela 18.07.2018 do skončenia
dedičského konania dňa 24.01.2024 a počas súdneho konania, týkajúceho sa určenia vlastníckeho

práva k predmetnému bytu, bola objektívna limitovaná v aktívnom konaní, ktorým by ohrozila doposiaľ
nejudikované nároky žalobcu. Podľa žalovanej ide o zneužitie inštitútu zabezpečovacieho opatrenia
na nemravné účely úžery ako odvety za neúspech žalobcu v konaní 23C/5/2020. Až dňa 24.01.2024
bolo ukončené dedičské konanie po manželovi žalovanej, ktorému predchádzal súdny spor 23C/5/2020o určenie vlastníckeho práva, ktorý bol skončený dňa 24.09.2023. Až k tomuto dátumu bolo umožnené
žalovanej disponovať so zaťaženou nehnuteľnosťou, t.j. mohla naplniť hrozbu neuspokojenia sporného
nároku žalobcu. Je preto neudržateľná argumentácia v napadnutom rozhodnutí, že voči žalovanej sú

dlhodobo vedené exekúcie a kauzálne s nimi je ohrozená exekúcia žalobcu na obidve nejudikované
pohľadávky uplatnené žalobcom v súdnych konaniach.

13. Podľa žalovanej musí byť pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia rešpektovaný
princíp primeranosti a dobrých mravov, pričom zriadením záložného práva nemá dôjsť k zásahu

do vlastníckych práv žalovanej nad nevyhnutnú mieru a existencia dlhu sama o sebe nemôže byť
dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Skutočnosťami osvedčujúcimi tvrdenie o ohrození
výkonu rozhodnutia má byť také konanie žalovanej, ktorého výsledkom je znižovanie hodnoty majetku,
ktorý možno postihnúť výkonom rozhodnutia alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňuje jej majetkové pomery, pričom takéto konanie nebolo ani len v náznakoch osvedčené.

14. Podľa žalovanej neboli splnené základné predpoklady na vydanie zabezpečovacieho opatrenia,
keď v konaní sp. zn. 336EX/114/2024 už je zriadené exekučné záložné právo v prospech žalobcu
na pohľadávku vo výške 19.702,58 Eur, pričom samotná pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto
konaní 63Cb/138/2023 je sporná, čo do základu aj výšky, ďalej v konaní 336EX/945/2022 už odo dňa
10.11.2023 bolo zriadené exekučné záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky

5.000,- Eur s príslušenstvom a hodnota zaťaženej nehnuteľnosti, a to bytu č. 14 podľa realitného trhu
vo výške 124.000,- Eur nezakladá hrozbu neúspešnej exekúcie v prospech žalobcu pre nepomer
medzi výškou spornej a nejudikovanej pohľadávky žalobcu ako aj z dôvodu extrémneho rozporu
so zásadou dobrých mravov. Osvedčenie potreby zasiahnuť do vlastníckeho práva žalovanej je tak
vylúčené neprimeranosťou medzi hodnotou bytu a spornou výšku žalobcom vymáhaných pohľadávok.

Proporcionalita medzi dlžníkom a veriteľom je napadnutým rozhodnutím šikanózne, nespravodlivo,
jednostranne a nezákonne narušená, čím sa neprimerane obmedzuje vlastnícke právo žalovanej
k nehnuteľnému majetku. Žalovaná 20 rokov bojovala o vlastníctvo k predmetnému bytu, ktorého
posledným vlastníkom bol žalobca titulom dobrovoľnej dražby zo dňa 02.04.2015.

15. Žalovaná uviedla, že aj podľa ustálenej súdnej praxe, ak je nárok žalobcu zabezpečený záložným
právom, nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia obvykle bezprostredne a reálne nehrozí a preto
spravidla nie je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia (podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Obo/312/1994).

16. K hodnote nehnuteľností odkázala žalovaná na bod 20. uznesenia č.k. 23C/5/2020 zo dňa
24.11.2023, ktoré priložila k odvolaniu. Podľa žalovanej dôvody na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia boli žalobcom interpretované klamlivo a nepravdivo, nie sú postačujúco preukázané všetky
žalobcom uvádzané skutočnosti a neboli splnené ani v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa
žalovanej je domnelý, vysoko sporný a nepostačujúco osvedčený nárok žalobu zásadne oslabený,

v porovnaní s nesporným vlastníctvom žalovanej, a to z dôvodu absolútnej neplatnosti právnych
úkonov tvoriacich exekučný titul na podklade korektívu dobrých mravov a poctivého obchodného styku
a moderačného práva súdu ohľadne žalobcom uplatnenej výšky zmluvnej pokuty.

17. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 24.05.2024. Nesúhlasil s tvrdením

žalovanej o vedomom zatajení zásadných skutkových okolností. Žalobca je vlastníkom pohľadávok voči
žalovanejakoprávnemunástupcoviponebohommanželovi.Žalobcajevlastníkomajinejpohľadávky,vo
vzťahukuktorejježalovanáoriginálnymdlžníkom.Žalobcapritomvedievočižalovanejsériuexekučných
konaní.

18. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej o absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 28.02.2020 pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ žalobca s týmito tvrdeniami nesúhlasil,
pričom žalovaná neoznačila žiadne skutkové tvrdenia ani relevantný argument na správnosť jej tvrdení.
Tvrdenie žalovanej o povýšení vlastných finančných záujmov žalovaného (správne malo byť „žalobcu“)
ako advokáta nad požiadavku nepoškodzovať renomé advokátskeho stavu, považoval za absurdné,

nesúhlasil s ním a nesúhlasil ani s tvrdením o sledovaní nelegitímneho cieľa, t.j. špekulatívneho
a vlastného finančného záujmu žalobcu pri nadobúdaní pohľadávky voči žalovanej.19. Žalobca nadobudol pohľadávky voči žalovanej legitímne a osvedčil aj existenciu obavy, že exekúcia
bude ohrozená. O ohrození exekúcie svedčia okolnosti, ktoré žalobca popísal vo vyjadrení. Poukázal
na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28.02.2020, ktorú postupca BFS, s.r.o. pripravil, žalobca ju

akceptoval a poukázal aj na obsah Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.01.2009, pričom obidve
zmluvy obsahujú rovnakú úpravu postavenia zmluvných strán a obidve zmluvy pripojil k vyjadreniu. Vo
vzťahu k namietanej výške odplaty za nadobudnutie pohľadávky nesúhlasil s tvrdením o neadekvátnosti
vo vzťahu k hodnote nadobudnutej pohľadávky, keď poukázal na dlhodobo vedené exekučné konania,
ktoré začal pôvodný veriteľ, ktorý podal v roku 2009 návrh na začatie exekučného konania vedeného

pod sp. zn. 5Er/946/2009, pričom následne došlo k zastaveniu tejto exekúcie na základe upovedomenia
o zastavení starej exekúcie zo dňa 17.02.2020, ktoré žalobca k vyjadreniu pripojil. Za 11 rokov
exekučného konania nebola vymožená žiadna suma. Podľa žalobcu disproporcia medzi nominálnou
hodnotou postupovaných pohľadávok a odplatou za jej postúpenie je dôsledkom likvidity postúpených
pohľadávok, vzhľadom na dlhodobé, neúspešné exekučné konanie, ktoré nakoniec bolo zastavené.
K žiadnemu rozdielu medzi postavením postupcu voči právnemu predchodcovi žalovanej a postavením

žalobcu voči žalovanej nedošlo. Nedošlo teda postúpením pohľadávok k zmene právneho postavenia
právneho predchodcu žalovanej, ani právneho postavenia žalovanej. Poukázal na pasivitu právneho
predchodcu žalovanej a samotnej žalovanej vo vzťahu k snahe riešiť splatenie postúpených pohľadávok.
Poukázal aj na konanie žalovanej voči jednému z veriteľov, ktorého žalobca považuje za spriaznenú
osobu žalovanej.

20. Žalobca popieral tvrdenia žalovanej o špekulatívnom, účelovom a cielenom postupe pri vyššie
uvedených troch konaniach voči žalovanej. Nesúhlasil s tým, že by vyššie uvedené konania
mali predstavovať účelový a vykonštruovaný nátlak žalobcu na žalovanú z dôvodu motivovaného
neúspechom žalobcu v konaní 23C/5/2020. Poukázal aj na to, že Zmluva o postúpení pohľadávok, na

základektorejžalobcanadobudolodpostupcupohľadávkyvočižalovanej,bolauzavretádňa28.02.2020
a návrh na začatie konania vo veci 23C/5/2020 bol doručený súdu dňa 14.04.2020, t.j. dva mesiace po
uzavretí Zmluvy o postúpení pohľadávok.

21. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovanej o posudzovaní úkonov žalobcu ako úžery, keď

žalovaná nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce rozpor s § 39a OZ. Práva a povinnosti strán
Zmluvy o postúpení pohľadávok nemajú vplyv na postavenie žalovanej a odkázal na uznesenie NS ČR
z 30.03.2011 sp. zn. 30 Cdo 1180/2010.

22. Podľa žalobcu okresný súd postupoval správne, keď napadnuté uznesenie vydal. Je to naopak

konanie žalovanej, ktoré napĺňa znaky konania rozporu s dobrými mravmi, keď táto sa snaží
zmariť uspokojenie veriteľov vedomým pokusom o zriadenie záložného práva na predmetný byt na
zabezpečenie premlčanej pohľadávky spriazneného veriteľa. So žalobcom predložených listín vyplýva,
žebolovydanérozhodnutievdedičskomkonaníabezprostrednepozápisežalovanejakovlastníčkybytu
č. 14, táto uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 08.02.2024, bola účastníčkou konania

o vklade záložného práva do katastra nehnuteľností vo vzťahu k jedinej pohľadávke voči žalovanej
z mnohých a s vedomím žalovanej, že týmto konaním uprednostňuje jedného zo svojich veriteľov
na úkor ostatných. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 08.02.2004, ktorú žaloba pripojil
a do ktorej nahliadol v katastri nehnuteľností, vyplýva existencia Zmluvy o pôžičke medzi veriteľom A.
O. P. a nebohým manželom žalovanej zo dňa 08.08.2007 na sumu 49.790,- Eur, uznanie tohto dlhu

notárskou zápisnicou nebohým manželom žalovanej N 186/2010, NZ 29184/2010, NCRIs 29638/2010,
výška zabezpečenej pohľadávky 72.600,- Eur, hodnota zálohu 90.000,- Eur a vyhlásenie žalovanej, že
zabezpečenú pohľadávku v dedičskom konaní uznala a zaväzuje sa ju uhradiť do konca roku 2024.

23. Žalobca uviedol, že žalovaná mala vedomosť o existencii viacerých veriteľov na základe uznesenia

okresného súdu o skončení dedičského konania, ako aj z prebiehajúcich exekučných konaní.
V momente akonáhle žalovaná už nebola limitovaná prebiehajúcim dedičským konaním a súdnym
konaním o určenie vlastníckeho práva, okamžite vykonala jediný možný úkon, ktorým sa snažila zmariť
uspokojenie všetkých veriteľov. Až ukončením dedičského konania dňa 24.01.2024 bolo žalovanej
umožnenédisponovaťsozaťaženounehnuteľnosťouamohlatedanaplniťhrozbuneuspokojenianároku

žalobcu, čo aj urobila a tak aj konala. Podľa žalobcu bolo preto naplnené samotné vyjadrenie žalovanej
v odvolaní, že vykonáva úkony, ktorými dochádza k znižovaniu hodnoty majetku alebo ktoré nepriaznivo
ovplyvňuje jej majetkové pomery, keď žalovaná uznala premlčaný dlh a zaviazala sa ho zaplatiť
najneskôr do konca roka 2024. Vlastné konanie žalovanej preukazuje existenciu reálneho ohrozeniaexekúcie. Takéto konanie pritom napĺňa aj skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania veriteľa
podľa § 239 ods. 1 a 4 Trestného zákona v štádiu pokusu.

24. Žalobca poprel aj tvrdenia žalovanej o hodnote nehnuteľnosti na realitnom trhu vo výške 124.000,-
Eur, o čom žalovaná nepredložila žiadny dôkaz, pričom v Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa
08.02.2004jeuvedenáhodnotazaťaženejnehnuteľnosti80.000,-Eur.Žalobcanavrholpripojiťavykonať
dokazovanie pripojením spisu 26D/65/2018, na preukázanie vedomej snahy zmariť uspokojenie
veriteľov, ďalej spisu sp. zn. V 196/2024 na preukázanie obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva

a spisu 23C/5/2020 na preukázanie vedomého konania s dobrými mravmi. Ďalej navrhol vykonať dôkaz
listinou notárskou zápisnicou N186/2010, Nz 29184/2010, NCRIs 29638/2010 spísanou notárkou Mgr.
Andreou Galetovou na preukázanie vedomej snahy žalovanej zmariť uspokojenie svojich veriteľov.
Žalobca preto navrhol, aby súd odvolanie žalovanej zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

25. Žalobca pripojil k vyjadreniu Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.01.2009, Upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zo dňa 17.02.2020 sp. zn. EX 21934/2009-82, Zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 28.02.2020, Upovedomenie o vydaní poverenia zo dňa 03.11.2020 sp.zn.
9Ek/2381/2022, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 03.11.2022, sp. zn. 9Ek/2381/2022,
336EX/945/22, doručenku o jeho doručení žalovanej, Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom zo

dňa 24.01.2024 sp.zn. 26D/65/2018, Informatívny list vlastníctva č. XXXX zo dňa 07.02.2024, k.ú. J.
K. L., Výpis z Registra poverení na vykonanie exekúcie – E. G. ku dňu 08.02.2024, Zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 08.02.2024, Návrh na vklad zo dňa 08.02.2024 doručený
12.02.2024, Informatívny list vlastníctva č. XXXX zo dňa 13.02.2024 pre k.ú. J. K. L., Rozhodnutie
Okresného úradu Žiar nad Hronom sp. zn. V 196/2024 zo dňa 13.02.2024 a zo dňa 20.02.2024.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods.
1 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania v senáte bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou vo veci samej, doručenou súdu dňa 20.10.2023
a vedenej pod sp. zn. 63Cb/138/2023, domáhal pôvodne od žalovanej a žalovaných 2/ a 3/ (M. E.
a N. E.) zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne zo sumy 19.702,58 Eur od 21.10.2019 do
21.10.2020. Svoj nárok odôvodnil tým, že sa jedná o pohľadávku vyplývajúcu z Leasingovej zmluvy č.
123621 zo dňa 28.02.2006, uzavretej pôvodne medzi B. C. E., toho času nebohým, ako leasingovým

nájomcom a leasingovým prenajímateľom BOF, a.s. Z dôvodu neuhradenia včas a riadne štyroch splátok
leasingu došlo k vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Uplatnený nárok bol Zmluvou o postúpení
pohľadávok pôvodným veriteľom postúpený na obchodnú spoločnosť BFS, a.s., ktorá následne Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 28.02.2020 postúpila pohľadávku na žalobcu. Vzhľadom na ukončenie
dedičského konania voči pôvodnému dlžníkovi C. E., žalobca vzal žalobu vo veci samej späť voči

pôvodne označenej žalovanej 2/ a žalovanému 3/ (M. E. a N. E.).

28. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 13.02.2024 bol žalobcom doručený okresnému súdu návrh na
vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal zabezpečenia svojej pohľadávky uplatnenej
žalobou vo veci samej zriadením záložného práva na byt č. 14, vlastnícky patriaci žalovanej z dôvodu

obavy z ohrozenia exekúcie, vzhľadom na výšku dlhov žalovanej, viacerých exekučných konaní
a absencie akéhokoľvek majetku žalovanej spôsobilého na uspokojenie pohľadávky žalobcu, pričom
sa nejedná o neprimeraný zásah do postavenia žalovanej, vzhľadom na výšku pohľadávky a hodnotu
predmetnej nehnuteľnosti.

29. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

30. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

31. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.32. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

33. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

34. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

35. Okresný súd dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru o splnení podmienok na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, keď mal osvedčenú existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
a to peňažnú pohľadávku uplatnenú v žalobe vo veci samej, ako aj potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov z dôvodu zabránenia nezvratného stavu a ohrozenia budúceho výkonu exekúcie. Odvolací

súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu o osvedčení splnenia podmienok na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenia obavy o ohrození exekúcie pri uspokojovaní pohľadávky
žalobcu uplatnenej v žalobe vo veci samej.

36. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vzťah medzi neodkladným opatrením a zabezpečovaním

opatrenímpodľa§324ods.3CSPjevzťahomsubsidiarityneodkladnéhoopatreniakzabezpečovaciemu
opatreniu. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia v zmysle citovaného ustanovenia má vždy prednosť
pred reguláciou neodkladným opatrením. Predpokladmi na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
sú: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva,
ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom

zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho
ohrozenia exekúcie.

37. Okresný súd správne konštatoval, že žalovaná je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú sa
žalobca domáhal zriadiť záložné právo formou zabezpečovacieho opatrenia, čo je jedným z uvedených

predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň bola splnená aj ďalšia podmienka,
a to žalobca ako veriteľ uplatnenej pohľadávky podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a tiež bola splnená aj podmienka, že navrhované zabezpečovacie opatrenie zabezpečuje peňažnú
pohľadávku.Podľaodvolaciehosúduvšaknebolasplnenáďalšianevyhnutnápodmienka,atoexistencia
obavy z ohrozenia exekúcie, podľa § 343 ods. 1 CSP z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí.

38. Účelom a zmyslom zabezpečovacieho opatrenia, tak ako aj neodkladného opatrenia, je poskytnutie
rýchlej a efektívnej procesnej ochrany subjektívnemu právu žalobcu. Zabezpečovacie opatrenie
môže byť nariadené pred začatím konania vo veci samej, počas takéhoto konania, ale aj po
jeho skončení. Zákon predpokladá pri zabezpečovacom opatrení splnenie základného predpokladu,

a to existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia je taký skutkový a právny stav, ktorý umožňuje súdu prijať záver o existencii dôvodnej
obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Musí sa teda jednať o také skutkové tvrdenia, ktoré
osvedčujú, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia môže dôjsť k ohrozeniu budúcej
exekúcie, ktorou má byť uspokojená peňažná pohľadávka žalobcu. Pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia postačuje osvedčenie tvrdení o splnení predpokladov pre jeho nariadenie. Dôvodnosť
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ako aj neodkladného opatrenia, spočíva na osvedčení tvrdení
navrhovateľa o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a o existencii dôvodnej
obavy o ohrození exekúcie. Nie je potrebné a zákonom vyžadované, ako v riadnom kontradiktórnom
procese, preukázať určité tvrdenie, postačuje jeho osvedčenie. Nie je úlohou súdu v rámci rozhodovania

o zabezpečovacom opatrení komplexné posúdenie a vykonanie dokazovania o tvrdeniach strán sporu
v celej ich šírke a rozsahu. Pre nariadenia zabezpečovacieho opatrenia postačuje osvedčenie tvrdení
navrhovateľa, ktoré je možné považovať za dôvodné a ktoré súdu umožňujú prijať záver o dôvodnej
obave z ohrozenia exekúcie, ako predpokladu splnenia podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Povinnosťou súdu je preto zaoberať sa tým, či sú splnené predpoklady nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia, t.j. aspoň v rovine osvedčenia skúmať existenciu nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie.39. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v návrhu odôvodňoval žalobca tým, že obava z ohrozenia
exekúcie je osvedčená vzhľadom na výšku dlhov žalovanej a prebiehajúcich exekúcii voči žalovanej,
keď jej dlhy pravdepodobne výrazne presahujú hodnotu nehnuteľného majetku, tento nebude

pravdepodobne postačovať k úplnému uspokojeniu nároku žalobcu a je preto nebezpečenstvo, že
exekúcia na majetok žalovanej bude výrazne ohrozená, a preto pre zabezpečenie pohľadávky žalobcu
je potrebné na majetok zriadiť zabezpečovacie opatrenie.

40. Podľa okresného súdu vzhľadom na to, že všetok nehnuteľný majetok žalovanej je blokovaný

exekúciami a žalovaná nevlastní iný nehnuteľný majetok, je zrejmý predpoklad znižovania tohto majetku
žalovanej, pričom žalovaná nemôže odpredať predmetný byt, keďže aj tento je už blokovaný exekučným
záložným právom.

41. Odvolací súd poukazuje na to, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená hlavne v prípadoch,
ak dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej

exekúcie. Na druhej strane však postačuje aj dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov.
Je potrebné poukázať na to, že navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia nie je možné zaťažovať
preukázaním bezprostredného úmyslu dlžníka smerujúceho k ohrozeniu exekúcie. Preukázanie
takéhoto úmyslu ohroziť exekúciu zo strany dlžníka môže byť nerealizovateľné a preto je potrebné
posudzovať každý návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia individuálne. Je pritom zrejmé,

že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo v realizácii úkonov majúcich kvantitatívny
dopad na exekvovaný majetok, t.j. ak by dochádzalo k zmenšeniu majetku, ale aj v úkonoch s
kvalitatívnym dopadom, t.j. v dôsledku ktorých dochádza k zmene zloženia, štruktúry a likvidity majetku,
majúcich za následok zníženie a sťaženie jeho speňažiteľnosti.

42. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca netvrdil, že by zo strany žalovanej
dochádzalo alebo malo dôjsť k takým úkonom, ktoré by boli spôsobilé ohroziť uspokojenie jeho
pohľadávky, t.j. k úkonom, ktorými by dochádzalo k zmenšeniu majetku alebo ktorých výsledkom by bola
zhoršená vymožiteľnosť, t.j. zmena kvalitatívnych vlastností majetku. Všeobecne bol návrh odôvodnený
existenciou viacerých dlhov, existenciou viacerých exekúcií a absenciou akéhokoľvek voľného majetku,

ktorý by bol spôsobilý na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Okresný súd v takejto majetkovej situácii
žalovanej videl riziko ohrozenia budúcej exekúcie.

43. Okresný súd pritom v závere bodu 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že
žalovaná nemôže predať predmetný byt č. 14, keďže aj tento už je blokovaný exekučným záložným

právom.

44. Zabezpečovacím opatrením sa zriaďuje sudcovské záložné právo na konkrétny majetok vo
vlastníctve povinnej osoby, pričom jeho zmyslom je zachovať taký majetkový status a v takom rozsahu
majetku povinnej osoby, aby v prípade úspechu pri uplatnení peňažnej pohľadávky v konaní vo veci

samej, existoval dostatok majetku spôsobilého na uspokojenie tejto pohľadávky. Záložné právo je
zabezpečovací prostriedok, t.j. aj zmyslom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie
majetku, t.j. aby nedochádzalo k jeho prevodu, zaťaženiu, scudzeniu a podobne na úkor oprávneného
veriteľa. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť rýchlu, efektívnu a účinnú súdnu ochranu
za predpokladu existencie obavy z ohrozenia exekúcie. Zmysel a účel zabezpečovacieho opatrenia,

t.j. poskytnutie účinnej ochrany porušeným alebo ohrozeným právam oprávnenej osoby, však nebude
daný vtedy, ak pôjde o taký skutkový a právny stav, kedy nariadením zabezpečovacieho práva už
takúto účinnú ochranu žalobcu vo forme zabezpečenia majetku dosiahnuť možné nie je. Pokiaľ je
preto právne postavenie veriteľa v stave, že jeho oprávnené práva a záujmy sú už chránené iným
spôsobom, potom nemôže byť splnená podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to obava

z ohrozenia exekúcie. Bude tomu tak hlavne v prípadoch existencie záložných práv, vecných práv
a podobne, ktoré v prípade ich existencie vo vzťahu ku konkrétnemu oprávnenému veriteľovi v čase
rozhodovania súdu o jeho nariadenie už existujú. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 41/1995, okrem
iného, vyplýva: „Ak je nárok žalobcu zabezpečený záložným právom, obvykle nebezpečenstvo zmarenia
výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí, a preto spravidla nie je daný dôvod na nariadenie

predbežného opatrenia.“

45. Žalovaná pritom v odvolaní poukazovala aj na túto skutočnosť, ktorá spôsobuje absenciu osvedčenia
zákonných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.46. Napriek tomu, že okresný súd v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal vedomosť
z listiny predloženej žalobcom o existencii záložného práva na predmetný byt, túto okolnosť vyhodnotil

tak, že aj táto skutočnosť svedčí splneniu podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
V prípade rozhodovania o zabezpečovacom opatrení jedným z kritériom je aj kritérium efektívnosti, t.j.
či sledovaný účel zabezpečenia uplatnenej peňažnej pohľadávky je možné dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. V prípade existencie záložných práv je takýmto kritériom aj poradie prípadného existujúceho
záložného práva, pretože iné ako prednostné záložné právo môže za určitých okolností predstavovať

len formálnu súdnu ochranu, ktorej reálny obsah bude z materiálneho hľadiska nepostačujúci (Števček,
Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, C. H. Beck, rok
2016, strana 1089).

47.Zvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXXk.ú.J.K.L.zodňa09.02.2024,ktorýpredložilžalobcaknávrhuna
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (č. l. 62 spisu), vyplýva, že na byt č. 14 v čase podania návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia už bolo zriadené exekučné záložné právo v konaní 336EX
945/22. Odvolací súd zdôrazňuje, že sa nejedná o exekučné záložné právo v prospech akejkoľvek tretej
osoby, ale jedná sa o exekučné záložné právo v prospech žalobcu.

48. V čase rozhodovania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia mal teda žalobca postavenie

zabezpečeného veriteľa (ako to uviedol aj okresný súd v bode 15. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia) z titulu exekučného záložného práva pri uspokojovaní inej svojej pohľadávky voči
žalovanej. Vzhľadom na zásadu uvedenú v § 171 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok
(ďalej aj „EP“) aj pre poradie exekučného záložného práva je rozhodujúci čas jeho zápisu do katastra
nehnuteľností a v zmysle § 61q ods. 2 EP exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je

záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Znamená to, že žalobca v čase vydania
napadnutého rozhodnutia už mal zriadené exekučné záložné právo, t.j. mal postavenie zabezpečeného
veriteľa, bez súhlasu ktorého nie je možné nakladať s nehnuteľnosťou, na ktorú navrhol zriadiť ďalšie
záložné právo nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Za tejto situácie potom podľa odvolacieho súdu
s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej nebola osvedčená obava z ohrozenia

exekúcie, keď je to samotný žalobca, v prospech ktorého bolo zriadené exekučné záložné právo.
Nie akákoľvek tretia osoba, ale práve žalobca a práve vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti mal
v čase vydania napadnutého rozhodnutia postavenie zabezpečeného veriteľa, bez súhlasu ktorého
nie je možné realizovať scudzenie uvedenej nehnuteľnosti a vzhľadom na účinky exekučného konania
nemôže žalovaná bez súhlasu exekútora ani inak s touto nehnuteľnosťou nakladať. Podľa odvolacieho

súdu preto nebola osvedčená obava o ohrození exekúcie, vzhľadom na individuálne skutkové okolnosti
v prejednávanej veci.

49. V danom prípade podľa odvolacieho súdu nie je rozhodujúce ani to, že sa jedná o zabezpečenie
inej pohľadávky žalobcu voči žalovanej. Už zriadením a existenciou uvedeného exekučného záložného

práva, a to práve v prospech žalobcu, je to žalobca, ktorý ovplyvňuje prípadné scudzenie a predaj
uvedenej nehnuteľnosti podľa úpravy Exekučného poriadku. Takéto postavenie žalobcu sa nemení ani
v prípade, pokiaľ nedôjde k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia pre inú žalobcovu pohľadávku.

50. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabrániť povinnej osobe scudziť, predať, resp. aj zaťažiť

majetok, ktorý by inak bol spôsobilý na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Takýto stav obmedzujúci
žalovanú v nakladaní s jej nehnuteľnosťou v čase vydania napadnutého rozhodnutia už existoval
zriadeným exekučného záložného práva, a to práve v prospech žalobcu, ktorý v postavení oprávneného
v rámci exekúcie v zmysle § 171 ods. 1 a § 61q ods. 2 EP bol osobou rozhodujúcou o prípadnom
postihu tohto majetku, či už predajom alebo iným spôsobom. Žalovaná v čase vydania napadnutého

rozhodnutia už teda bola obmedzená v nakladaní s predmetnou nehnuteľnosťou spôsobom, akým sa ho
domáhal žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to práve v prospech žalobcu.
Odvolacísúdzuvedenýchdôvodovnemalnaplnenýznakefektívnostipožadovanéhozabezpečovacieho
opatreniaanebolpretosplnenýzákonnýpredpokladjehonariadenia,atoosvedčenieobavy zohrozenia
exekúcie na základe tvrdení uvedených žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Vychádzajúc zo žalobcom uvádzaných tvrdení a ním predložených dokladov k návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia preto odvolací súd dospel k záveru o neosvedčení obavy z ohrozenia
exekúcie.51. Žalobca až vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na jej následné konanie po podaní návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa snažila zaťažiť predmetnú nehnuteľnosť ďalším
záložným právom, podľa tvrdenia žalobcu v prospech jej spriaznenej osoby.

52. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Je potrebné zdôrazniť, že pri preskúmavaní
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom, je aj pre odvolací súd relevantný stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková,

Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, C. H. Beck, rok 2016, str, 1119). Odvolací súd posudzuje
správnosť napadnutého rozhodnutia podľa stavu v čase jeho vydania súdom prvej inštancie. Pokiaľ
okresný súd konštatoval ako dôvod vyhovenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, hoci v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalobca už
mal postavenie záložného veriteľa vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, potom podľa odvolacieho
súdu nebol správny záver okresného súdu o osvedčení obavy z ohrozenia exekúcie v čase vydania

napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.

53. Žalobca k vyjadreniu k odvolaniu žalovanej okrem iného predložil aj informatívny výpis z listu
vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva, že bol vystavený dňa 13.02.2024 (na čl. 162 spisu) o 11:34

hod, z ktorého okrem iného vyplýva, že pri byte č. 14 patriacej žalovanej bola vyznačená plomba na
základe konania V-196/2024 (Zmluva o zriadení záložného práva). Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca
podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tiež dňa 13.02.2024, a to o 11:22 hod (čl.
71 a 72 spisu). Napriek tomu, že okresný súd rozhodol o návrhu na zabezpečovacie opatrenie dňa
11.03. 2024, t.j. 28 dní od podania návrhu, a napriek tomu, že žalobca disponoval už od 13.02.2024

listom vlastníctva, z ktorého vyplýva konanie o zápis záložného práva na majetok žalovanej, žalobca
žiadne ďalšie doklady, ktorými by mohol doplniť skutkové tvrdenia uvedené pôvodne v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nedoložil a nedoplnil. Okresný súd preto v zmysle § 329
ods. 2 CSP vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia z pôvodných tvrdení a listín pripojených
k návrhu. Odvolací súd je viazaný takýmto skutkovým stavom v zmysle § 329 ods. 2 CSP a preto

na doklady a návrhy predložené žalobcom vo vyjadrení ku odvolaniu prihliadnuť nemohol. Odvolací
súd zdôrazňuje, že konanie a rozhodovanie o zabezpečovacom opatrení je z procesného hľadiska
zrýchleným konaním, ktorého účelom je poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany, a to bez toho, aby
bolo v celej šírke tvrdení strán sporu vykonané dokazovanie. Znamená to, že pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci stav ku dňu vydania rozhodnutia súdu prvej

inštancie o takomto návrhu, v danom prípade ku dňu 11.03.2024.

54. Pokiaľ preto žalobca navrhol vykonať dokazovanie pripojením viacerých spisov a oboznámením
sa s viacerými listinami, ktoré pripojil k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak ku
dňu vydania napadnutého rozhodnutia 11.03.2024 ich nepredložil hoci tak urobiť mohol, vzhľadom na

existenciu týchto dokladov aj pred rozhodnutím súdu prvej inštancie a vedomosť žalobcu o konaní
o zápis záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti, potom odvolací súd na tieto listiny za účelom
rozhodnutia o odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu neprihliadol. Odvolací súd nemal možnosť
doplniť dokazovanie podľa § 384 ods. 2 CSP, t.j. ak dôkazy nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich
strana navrhla, pretože listiny, ktoré predložil následne žalobca k vyjadreniu k odvolaniu žalovanej,

k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia priložené neboli a ani nebolo navrhnuté vykonanie
dokazovania nimi. Žalobca ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nenavrhol vykonať dokazovanie
vyššie uvedenými listinami, hoci v tom čase existovali. V danom prípade neboli splnené podmienky
ani na doplnenie dokazovania podľa § 366 CSP, t.j. v prípade existencie novôt v odvolacom konaní,
keďže navrhovateľom predložené listinné doklady nie sú listinami spĺňajúcimi povahu novoty podľa

§ 366 CSP, pretože ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia tieto existovali, žalobca o nich mal
vedomosť, resp. mohol mať o nich vedomosť, keďže už dňa 13.02.2024 niekoľko minút po doručení
návrhu súdu v elektronickej podobe mal k dispozícii list vlastníctva, z ktorého vyplýva konanie o zápise
záložného práva a napriek tomu až do dňa vydania napadnutého rozhodnutia tieto listiny neoznačil a
nedoložil. Odvolací súd preto nemohol prihliadnuť na doklady a tvrdenia uvedené žalobcom vo vyjadrení

k odvolaniu žalovanej, pretože pre rozhodovanie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase vydania
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.55. Odvolací súd sa pri rozhodovaní o odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu
nezaoberal námietkami žalovanej o neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, primeranosti zmluvnej
pokuty a ňou namietaných tvrdení o konaní žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným

stykom, vzhľadom na absenciu osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie. Uvedené tvrdenia žalovanej
budú predmetom konania vo veci samej pri rozhodovaní o peňažnom nároku žalobcu.

56. Odvolací súd sa nezaoberal ani sporným tvrdením strán sporu o hodnote predmetnej nehnuteľnosti
vo vzťahu k dodržaniu zásady primeranosti, pretože to nebolo nevyhnutné vzhľadom na absenciu

osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie. Odvolací súd však pripomína, že žalovanou tvrdená hodnota
124.000,- Eur vyplýva z ňou predloženého rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
23C/5/2020-560 zo dňa 24.11.2023, a to z bodu 20. odôvodnenia tohto rozhodnutia (č.l. 120 spisu).
Na druhej strane hodnota predmetných nehnuteľností uvedená v dedičskom rozhodnutí predstavuje
sumu 90.000,- Eur. Ako však bolo uvedené, pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení táto otázka
relevantná nebola, vzhľadom na neosvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie.

57. Pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie a ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia
odvolací súd podľa § 388 CSP napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

58. Odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov tohto odvolacieho konania, vzhľadom k tomu, že návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný až po podaní žaloby vo veci samej. Vzhľadom
k tomu, že o náhrade trov konania rozhoduje súd až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1
CSP), potom o náhrade trov konania súvisiacich s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
podaného v rámci konania vo veci samej, rozhodne okresný súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie ako

celok vo veci samej končí.

59. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).