Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Chlebo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 12C/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824202425
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Chlebo
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5824202425.1

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D.,
zastúpená: JUDr. Mária Vevurková, advokátka, so sídlom Mieru 312/13, Námestovo, proti žalovanému:
B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., t.č. E. F. G. G., H. I. XX, J., v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie:

Ia. Súd zakazuje žalovanému vstupovať do rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na CKN
parcele číslo 1840/2, katastrálne územie D., okres D..

Ib. Súd zakazuje žalovanému úmyselne sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 15 metrov
s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní, priestupkovom

konaní, alebo inom konaní pred orgánom verejnej moci, a to v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť
žalovaného na týchto úkonoch.

Ic. Súd zakazuje žalovanému kontaktovať žalobkyňu akýmkoľvek spôsobom.

II. Súd žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa a sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu
dňa 25.09.2024 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd (i) zakázal
žalovanému vstupovať do rodinného domu so súpisným číslom XXX v D., postaveného na CKN parcele
číslo 1840/2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie D., okres D., (ii)
zakázal žalovanému úmyselne sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 15 metrov s výnimkou

účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní, priestupkovom konaní, na
ktoré bude žalovaný predvolaný, a to v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto
úkonoch, (iii) zakázal žalovanému kontaktovať žalobkyňu písomne, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami. Žalobkyňa si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že má zo žalovaného strach, pretrvávajú u nej pocity ohrozenia,

z dôvodu agresívneho (verbálneho ako aj fyzického) a nepredvídateľného správania sa žalovaného,
ktorý naviac trpí psychickým ochorením bipolárnou poruchou. Toho času prebieha na Okresnom súde
Námestovo pod sp. zn. 18Pc/28/2024 konanie rozvod manželstva žalobkyne a žalovaného, ktorý návrh
podala a iniciovala žalobkyňa. V predmetnom konaní došlo dňa 19.09.2024 k vyhláseniu rozsudku,
ktorým súd manželstvo žalobkyne a žalovaného rozviedol, avšak rozsudok doposiaľ nenadobudol
právoplatnosť. Dôvodom pre podanie návrhu na rozvod zo strany žalobkyne boli skutočnosti, že pociťuje

z manžela strach, bojí sa ho najmä z dôvodu jeho nepredvídateľného a agresívneho správania a reakcií.
Žalobkyňa sa odhodlala podať samotný návrh na rozvod manželstva až v čase, kedy bol jej manžel t.j.žalovaný umiestnený v Ústave na výkon väzby (v inej trestnej veci). So žalovaným sú ku dňu podania
tohto návrhu stále manželia od roku 1995, pričom žalovaný žalobkyňu dlhší čas fyzicky a psychicky týra.
Sú rodičmi dvoch plnoletých dcér: F., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX. Kým žili v spoločnej

domácnosti aj ich dve dnes už plnoleté dcéry, žalovaný sa správal neprimerane a agresívne aj voči
nim. Toho času už žije so žalovaným sama, pričom správanie žalovaného začalo vrcholiť od roku 2015
a pretrvávalo až do času kým žalovaný nebol zaistený orgánmi činnými v trestnom konaní a vzatý do
väzby. Žalovaný nadmerne požíva alkoholické nápoje pod vplyvom ktorých sa neovláda. Žalovaný sa
pod vplyvom alkoholu vyhrážal žalobkyni, že ju zabije, že podpáli dom, a vulgárne jej nadával. V noci keď

spala tak ju budil hlasnými nadávkami, pootváral okná, rozsvietil svetlá, alebo vyhodil ističe, zamykal
ju, bral jej kľúče, aby nikam nemohla odísť; zobral jej telefón, aby nikomu nemohla zavolať a nikoho
kontaktovať. Keď bol žalovaný pod vplyvom alkoholu pravidelne v domácnosti vystrájal, vykrikoval
žalobkyni a keď boli prítomné ich deti aj im, že si nič nevážia, rozbíjal im veci – notebook, sklenený
stôl v obývačke, stojaciu lampu v obývačke, hádzal do steny rôzne predmety. Prvý krát žalovaný fyzicky
napadol žalobkyňu už v roku 1999, kedy ju pri hádke zbil. V čase kedy k hádke medzi žalovaným a

žalobkyňoudošlo,boliichvtomčasemaloletédetivškoleaškôlke.Žalovanýžalobkyňuudieralpäsťami,
hodil ju na posteľ a udieral do celého tela. Pri príchodoch žalovaného domov, keď nebol pod vplyvom
alkoholu komentoval existenciu žalobkyne a ich dvoch dcér slovami, že sa im žije, že by chcel ich život,
že im „ide karta“ to boli jeho slová, ktoré používal bežne, a keď bol pod vplyvom alkoholu stupňoval
to nadávkami na adresu žalobkyne a dcér, že sú kurvy skurvené, a buď ich vyhadzoval ich z domu,

alebo naopak bral žalobkyni kľúče od auta alebo domu, aby nikam nemohla ona a deti odísť resp. utiecť.
Žalovaný bol prvý krát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Ústrednej vojenskej nemocnici v
Ružomberku v roku 2013, kde jeho hospitalizácii predchádzali zvláštne udalosti, ktoré sa v priebehu
roku 2013 odohrali. Žalobkyňa pre úplnosť súdu uviedla, že v roku 2013 vo februári bola podpálená
chata vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného, ktorú mali na Oravskej priehrade a v tom istom roku v

júni, konkrétne dňa 16.06.2013 im nestotožnená osoba podpálila pred bytovkou, kde v tom čase bývali,
dve osobné motorové vozidlá. Žalobkyňa konštatuje, že toto obdobie bolo pre spolužitie so žalovaným
absolútne neznesiteľné. Žalovaný situáciu nezvládal, požíval alkoholické nápoje na dennej báze, v
nadmerných množstvách, vyhrážal sa nielen žalobkyni ale aj blízkym rodinným príbuzným žalobkyne
(jej bratovi, jeho manželke a aj sestre), kde ich upodozrieval a obviňoval, že to podpálili oni. Na konci

roku 2013 kúpili žalobkyňa a žalovaný starší rodinný dom, v ktorom bývali sporové strany v spoločnej
domácnosti, do času kým nebol žalovaný vzatý do väzby. V roku 2014 ho začali prerábať, a v tom istom
čase bol žalovaný opäť hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre zhoršenie jeho zdravotného
stavu. Žalobkyňa konštatuje, že po jeho prepustení z hospitalizácie pociťovala chvíľkový pokoj, pretože
žalovaný trpel depresiami, mal útlm, a čo pokladá za najdôležitejšie na čas prestal požívať alkoholické

nápoje. Od roku 2015 sa situácia zmenila k späť horšiemu, žalovaný začal požívať v nadmernom
množstve alkoholické nápoje a opäť sa začalo vo veľkom prejavovať jeho nepredvídateľné a agresívne
správanie, ktoré je popísané vyššie. Žalobkyňa súdu uvádza niekoľko závažných momentov, kedy sa
správal žalovaný extrémne, čo vyústilo do fyzických útokov voči žalobkyni. V roku 2015 žiadal od dcéry
F., aby preňho prišla do Zubrohlavy, kde vtedy žalovaný pracoval, žalobkyňa z obavy zo správania

žalovaného išla spoločne s dcérou, kde na žalovaného čakali dve hodiny v aute, po uplynutí dvoch
hodín im nakoniec žalovaný oznámil, že sa rozhodol, že majú ísť domov, že ostane spať u svojej
sestry. Následne v tú noc, okolo 3. až 4. hodiny ráno mali od žalovaného zmeškané hovory, z dôvodu,
že spali vo svojich izbách. Keď žalovaný prišiel okolo 5. hodiny ráno domov vrieskal, že ho chceli v
Zubrohlave „zajebať“, a že sú „kurvy lebo by ho tam nechali skapať“, že kde majú telefóny. Vtedy sa

mu postavila staršia dcéra F., ktorú udrel do tváre, až sa jej pustila krv z úst. Mladšia dcéra B. sa toho
veľmi zľakla, začala ju brániť a kričať, prečo ju bije, načo ju žalovaný začal fackať, až kým nespadla na
posteľ. Na to dcéram zobral SIM karty, a žalobkyni zobral kľúče do auta, a tým jej zabránil odísť. Vo
februári 2016 žalobkyňu aj s dcérami vyhodil z domu so slovami „že majú ísť do piče, že to tu podpáli,
že sú kurvy skurvené, a že ich zabije“. Žalovaný bol opitý, žalobkyňa so strachu pred ním utiekla a

schovala sa u suseda na dvore. Neskôr zavolala svojej mladšej dcére B., aby pre ňu prišla. V obave
o svoj život žalobkyňa odišla k svojej sestre do F., kde sa zdržiavala cca 2 týždne, bez akýchkoľvek
osobných vecí, z dôvodu obavy vrátiť sa pre ne, pretože mala zo žalovaného obrovský strach. Žalovaný
jej neustále vyvolával, snažil sa s ňou skontaktovať, ako to robieval vždy, keď žalobkyňa so strachu
pred ním utiekla, schovala sa a pod. Dňa 12.7.2019 sa v Trstenej konal Škapuliarsky jarmok, ktorého sa

zúčastnili žalobkyňa aj žalovaný. Žalobkyňa z dôvodu, že žalovaný požíval vo veľkej miere alkoholické
nápoje, z jarmoku odišla domov skôr bez žalovaného, ktorý keď sa v skorých ranných hodinách vrátil
domov zobudil ju, rozsvietil svetlá v celom dome, kričal po nej ako si mohla dovoliť odtiaľ odísť, vyhrážal
sa jej, že ju zabije, nadával jej, že je kurva, vytiahol ju z postele, škrtil ju, bil ju a dal jej niekoľko faciek,z ktorých z ktorých jej zaľahlo v uchu a prestala počuť. Dňa 24.07.2019 žalobkyňa navštívila svojho
ošetrujúceho lekára, z dôvodu pretrvávajúcej poruchy sluchu, ktorý ju vyslal na odborné ORL vyšetrenie
ORL do nemocnice v Trstenej, kde žalobkyni odporučili operačný zákrok. V roku 2020 žalobkyňa nevie

uviesť presný dátum, žalovaný prišiel domov pod vplyvom alkoholických nápojov a žiadal ju, aby ho
niekam odviezla, pričom toto odmietla, nato žalovaný po nej vykrikoval, že je kurva, a dokonca sa
žalobkyni vyhrážal jej zabitím, a podpálením domu, a dal facku. Dňa 24.06.2023 bola žalobkyňa so
žalovaným na oslave 60tky žalovaného sestry, pričom potom ako žalobkyňa odviezla z oslavy domov
niekoľko hostí, pri ceste smerom k ich rodinnému domu zbadala, že oproti nej ide v inom vozidle

žalovaný, ktoré zastavil oproti nej, načo žalobkyňa s vozidlom zastavila, žalovaný vystúpil z vozidla,
a začal žalobkyňu ťahať za vlasy z vozidla von, bil ju po hlave, čím spôsobil žalobkyni podliatiny po
tvári. Dňa 06.04.2024 v poobedňajších hodinách po tom, ako žalovaný od žalobkyne požadoval, aby
doviezla domov auto, jej povedal, že ak ho nedovezie, tak aby vypadla z domu a ak sa vráti tak on
dom podpáli, rozbije ho a ju spolu s dcérami zabije. Vzhľadom na tieto vyhrážky žalobkyňa zo strachu
pred žalovaným z domu utiekla a schovala sa pred žalovaným u susedy, kde pre žalobkyňu prišla jej

sestra, u ktorej bývala až do času kým žalovaného nezaistila polícia, a bol vzatý do väzby. Potom ako
bol žalovaný vzatý do väzby sa žalobkyňa vrátila do rodinného domu. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný
trpí psychickou poruchou, ktorá v súvislosti s nadmerným požívaním alkoholických nápojov zo strany
žalovaného, mení jeho správanie a žalovaný sa stáva agresívnym a nevyspytateľným. Žalobkyňa má
vedomosť od príbuzných žalovaného, že jeho psychický stav nie je dobrý, trpí sebapoškodzovacími

tendenciami, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu a dôvodom hospitalizácie mala byť údajne dekompenzácia
psychického stavu po suicidálnom pokuse. Žalovanému bola stanovená diagnóza bipolárna porucha,
na ktorú sa dlhodobo lieči, a má nastavenú medikamentóznu liečbu v dôsledku svojho ochorenia
aj hospitalizovaný v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku. Požívanie alkoholických nápojov
má vždy za následok celkové zhoršenie stavu žalovaného. Počas manickej epizódy ochorenia, mala

u žalovaného agresivita stúpajúcu tendenciu, ako vyplýva z vyššie uvedeného popisu niektorých etáp
spoločného života so žalovaným, jeho agresivita sa prejavovala nielen verbálne ale aj fyzicky. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti a psychický stav žalovaného má žalobkyňa obavy o svoj život. Všetky vyššie
uvedené skutočnosti uviedla aj počas výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobkyňa
sa odhodlala podať trestné oznámenie na žalovaného (rovnako ako návrh na rozvod manželstva) až v

čase kedy bol žalovaný zadržaný a obmedzený na osobnej slobode. Proti žalovanému je v súčasnosti
vedené trestné stíhanie na základe uznesenia o vznesení obvinenia ČVS : ORP -192/2-VY-DK-2024 z
04.07.2024 pre zločin blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm.
d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona (t.j. po dlhší čas).
Žalovaný je v predmetnej trestnej veci stíhaný väzobne, je umiestnený v Ústave na výkon väzby v Žiline.

Žalobkyňa pociťuje z osoby žalovaného obavu a strach, a to aj napriek tomu, že žalovaný je toho času
stíhaný väzobne, má obavu ak by napríklad došlo k situácii, že žalovaný bude z väzby prepustený na
slobodu, resp. by bola väzba žalovanému nahradená inými inštitútmi upravenými v trestnom poriadku.
Žalobkyňa má z osoby žalovaného o strach. Konaním (vyššie opísaným) žalovaného je ohrozené jej
zdravie, život, duševná, telesná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť.

3. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, nakoľko návrh mu nebol doručovaný.

4. Súd sa v konaní oboznámil z listinami, ktoré tvoria spis, najmä: návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia, návrhom na rozvod manželstva strán sporu, výpisom z listu vlastníctva č. XXX k.ú. D.,

sobášnym listom strán sporu, prepisom videozáznamu z výsluchu žalobkyne v trestnej veci ORP –
192/2-VYS-DK-2024 zo dňa 06.06.2024, zápisnicou z pojednávania na Okresnom súde Námestovo sp.
zn. 18Pc/12/2024 z 25.06.2024, uznesením o vznesení obvinenia proti žalovanému ORP–192/2-VYS-
DK-2024 z 04.07.2024, rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 18Pc/12/2024 zo dňa 19.09.2024.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby:
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 332 ods. 1, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.

6. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na
riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej

úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Táto
naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez
toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba
daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by
mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.

7. Súd zistil nasledovný skutkový stav: Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 12Pc/12/2024 zo dňa 19.09.2024 právoplatným
dňa 01.10.2024. Uznesením o vznesení obvinenia proti žalovanému ORP–192/2-VYS-DK-2024 z
04.07.2024 vyšetrovateľ Policajného zboru vzniesol obvinenie voči žalovanému za zločin týrania blízkej

osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) písm. b) Trestného zákona ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona (t. j. po dlhší čas), pretože na
podklade zistených skutočností mal za dostatočne odôvodnený záver, že žalovaný v presne nezistenom
čase najmä vo večerných a nočných hodinách najmenej od nezisteného dňa 2012, kedy im zhorela
chata do 06.04.2024 v Trstenej v mieste ich spoločného bydliska pod vplyvom alkoholických nápojov

opakovane viackrát do mesiaca psychicky ubližoval žalobkyni (svojej manželke), tým spôsobom, že po
tom ako sa vrátil domov z krčmy a jeho manželka spala, tak rozsvietil svetlá v celom dome, pootváral
okná a budil ju, nadával jej, že je kurva, ponižoval ju, kričal po nej, že nič nemá, že môže ísť odkiaľ prišla,
nič nevlastní, že prišla s holou riťou a v prípade ak žalobkyňa nespala, pozerala televízor, tak tento vypol,
pozhasínal svetlá v dome, opakovane jej vykrikoval, že ona a jej rodina podpálili chatu, vyhrážal sa že ju

zabije, že ho podvádza, že deti nie sú jeho, nič si neváži, pred tým ako mala ísť do práce jej schovával
kľúče od auta, pri hádkach rozbíjal rôzne predmety, pričom
- nezistený deň pravdepodobne dňa 13.07.2019 v skorých ranných hodinách po tom, ako žalobkyňa
odišla domov zo Škapuliarskeho jarmoku, ktorý sa konal v Trstenej, prišiel domov, zobudil ju, rozsvietil
svetlá v celom dome, kričal po nej, že ako si mohla dovoliť odtiaľ' odísť, vyhrážal sa jej, že ju zabije,

nadával jej, že je kurva, vytiahol ju z postele, škrtil ju, bil ju a dal jej niekoľko faciek, z ktorých menovanej
zaľahlo v uchu a prestala počuť,- v doposiaľ nezistenom čase a dni roku 2020 po tom ako prišiel domov pod vplyvom alkoholických
nápojov a žiadal ju, aby ho niekam odviezla, toto odmietla, tak jej vykrikoval, že je kurva, vyhrážal sa jej
zabitím a podpálením domu, následne ju napadol fyzicky, tak, že jej dal facku,

- v doposiaľ nezistený deň v roku 2023 v nočných hodinách v meste D. po tom, ako poškodená išla
odviesť hostí z oslavy 60-tky sestry žalovaného a s vozidlom sa vracala k miestu trvalého pobytu, videla,
že obvinený prichádza na 2. osobnom motorovom vozidle s vozidlom zastavila, obvinený vystúpil z
vozidla, otvoril dvere na vozidle, na ktorom išla poškodená a ťahal ju za vlasy z vozidla von, rukami ju
bil po hlave, následkom čoho mala poškodená podliatiny po tvári,

- dňa 06.04.2024 v poobedňajších hodinách po tom, ako od nej požadoval, aby doviezla domov auto,
jej povedal, že ak ho nedovezie, tak aby vypadla z domu a ak sa vráti tak on podpáli dom, rozbije ho a
ju spolu s dcérami zabije, kde zo strachu z neho poškodená z domu utiekla,
čím týmto konaním u žalobkyne vyvolával pocity strachu a psychickej nepohody a spôsobil jej rôzne
zranenia s doposiaľ nezistenou dobou liečenia.

8. Uvedené uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru okrem iného vychádza z výsluchu žalobkyne,
ktorá vo svojom výsluchu svedka – poškodenej uviedla totožné skutočnosti aké uviedla v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní.

9. V rámci vyšetrovania bola vypočutá aj dcéra žalobkyne a žalovaného – B. B., ktorá uviedla, ona sama

odišla z rodičovského domu v období 2016 – 2017 bývať k žalobkyninej sestre B. K. na 4-5 mesiacov. Na
2 týždne tam prišla bývať aj žalobkyňa (jej matka). Žalovaný im neustále volal, žalobkyni stále hovoril,
že nech ide domov, lebo podpáli dom. Žalovaný mával aj také stavy, že rozbíjal veci v byte, napr. stôl.
Zvykol im hovoriť, že sú „kurvy skurvené“, „že nie súd jeho deti“. Uviedla incident z roku 2015 alebo
2016, kedy sa otec v noci vrátil zo C., začal vykrikovať, že sú „kurvy skurvené“, že čo vyspávajú, že

nakúpil autá a nemá po neho kto prísť. Zasvietil svetlo žalobkyni v spálni. Jej sestra F. B. videla ako dal
žalovaný žalobkyni facku a ona aj so sestrou začali po ňom kričať. Na to dal žalovaný facku aj sestre
F. a následne aj dve facky B. B., pričom po druhej spadla. Keď mal žalovaný zlý deň, že sa mu niečo
stalo v práci alebo mu niekto niečo povedal, tak vždy tú zlosť si prišiel vybiť domov na žalobkyni. Ak mu
žalobkyňa nepritakávala, kričal po nej. Žalovaný žalobkyňu pri každej hádke verbálne vždy vyhadzoval

z domu, bral je kľúče od auta, hovorieval jej, že to nie je jej dom, že všetko je jeho, že ona nemá nanič
nárok. Raz si B. zabudla desiatu, keď to otec zistil, prišiel domov opitý, bol agresívny a rozbíjal veci,
následne tieto veci opravil. Keď žalovaný útočil na žalobkyňu a ona so sestrou sa žalobkyne zastali,
tak to väčšinou skočilo tak, že so žalobkyňou nadviazal kontakt, ju si získal na svoju stranu a ony so
sestrou boli tie zlé. V roku 2019 po jarmoku v Trstenej prišla domov a našla žalobkyňu doma sedieť

plačúcu a schúlenú na gauči v deke a žalovaný pri nej kľačal na kolenách. Až následne si všimla monokel
pod okom žalobkyne. Raz sa stalo, že keď po hádke išla žalobkyňa do práce, tak sa žalovaný za ňou
rozbehol a ťahal ju za vlasy, aby išla domov. Žalovaný schovával žalobkyni kľúče od auta, keď chodila
na nočnú, nechcel jej ich dať. Žalobkyňa sa B. B. zverila, že žalovaný ju nebije, ale ju psychicky týra,
využíva a ťahá do problémov. Robil si znej slúžku, rozkazoval jej. B. B. má o žalobkyňu strach, keď

žalovaného prepustia z väzenia, že čo sa bude diať.

10. V rámci vyšetrovania bola vypočutá aj dcéra žalobkyne a žalovaného – F. B., ktorá uviedla, že
žalovaný (jej otec) bol majetnícky, tak sa správal aj k žalobkyni (jej matke), žiarlil na ňu. Žalovaný často
kričal po žalobkyni, lebo s ňou nedokázal komunikovať. Žalovaný je cinik, človek ktorý sa nedokáže

pozrieť na druhú stránku veci. Žalovaný stále len vykrikoval, že žalobkyňa, F. B. a jej setra B. B. míňajú
peniaze. Žalovaný doma nerobil nič, neupratoval, neutieral prach, nevaril, čo sa týka domácnosti tak
naozaj nerobil vôbec nič. Ďalej uviedla, že často pil alkohol a podľa jej názoru aj bral drogy. Žalobkyni
často hovorieval nech si zbalí igelitku a odíde. Žalobkyňa mu nikdy na to neodpovedala, takže to bol ako
keby monológ z jeho strany. Podľa nej žalobkyňa vedela, že nemá zmysel žalovanému niečo k tomu

povedať. Ona mala pocit, že žalovaný si na žalobkyni vybíjal svoju frustráciu z niečoho iného. Stávalo sa,
že žalovaný nebol doma aj dva dni a potom následne prišiel domov opitý a kričal doma. Ona sa viackrát
zobudila na to, že žalovaný kričal v noci po žalobkyni. Popritom ako po žalobkyni kričal, rozbil aj nejaké
predmety. Ona videla ako žalovaný rozbil stôl v obývačke a počítač. Keď im zhorela rodinná chata,
žalovaný po žalobkyni vykrikoval, že to podpálila jej rodina a že mu všetko závidia. Mala pocit, že na

obdennom poriadku kričal po žalobkyni nadávky „do piče, čo si to urobila“, „do piče“, „všetko rozjebem“,
„kurvy pojebané“. Bolo veľa denno-denných konfliktov. Keď prišiel žalovaný v nočných hodinách domov
opitý, tak budil žalobkyňu, zasvietil jej svetlo, začal nadávať na jej rodinu. Raz prišiel domov o cca 04:00
hod a začal húkať, rozsvietil svetlo F. v izbe, ona sa zobudila a on kričal, aby mu dala telefón, že prečomu nezdvíhala. Keď mu F. B. povedala, že mu ho nedá, dal jej facku. Keď to videla jej sestra B., začala
na žalovaného kričať a aj jej dal žalovaný dve facky, pričom v dôsledku druhej facky spadla. Podľa nej
žalovaný má také správanie, že ponižuje žalobkyňu, ale aj iných ľudí. Každú nedeľu musel byť obed

o 12:00 hod, žalovaný začal jesť a vždy mal nejaký problém, buď žalobkyňa polievku presolila alebo
nahrubo nakrájala zeleninu. Na žalobkyňu húkal pre množstvo maličkostí. Ona nevidela, že by žalovaný
na žalobkyňu fyzicky útočil, žalovaný žalobkyňu skôr ponižoval, stále ju kontroloval, rozkazoval jej, o nič
ju neprosil. Žalobkyňa nemala žiadne kamarátky, keď sa aj stretla raz za rok s kolegyňami na nejakom
podedení, tak tam prišil žalovaný za ňou. Žalobkyňa nechodila nikdy nikde. Žalobkyňa mala tendenciu

všetko tutlať, chcela žalovanému aj povedať pravdu do očí, ale bála sa ho. Myslí si že, žalobkyňa dostala
odvahu podať trestné oznámenie len preto, že žalovaný je teraz v base pre iný skutok, inak by ho nešla
udať. Ani F. B. by neprišla vypovedať, lebo sa bála, že by žalovaný žalobkyni niečo urobil.

11. Z vykonaného oboznámenia sa s obsahom predložených listín, ako aj obsahu listín z trestného
konania vedeného voči žalovanému, a to najmä z výsluchu žalobkyne, ale najmä z výsluchu spoločných

dcér žalobkyne a žalovaného, mal súd za osvedčené, že žalovaný sa k žalobkyni ako jeho manželke
žijúcej s ním v jednej domácnosti správa dlhodobo takým spôsobom, ktorý nielen že odporuje dobrým
mravom, ale má aj znaky sporadického no opakujúceho sa fyzického násilia, ale najmä znaky
permanentného dlhotrvajúceho psychického násilia. Nič na tom nemení ani deklarovaná psychická
porucha žalovaného, nakoľko táto pravdepodobne vznikla v dôsledku úmyselného nadmerného

požívania alkoholu a prejavuje sa najmä po tom, čo žalovaný požije alkohol. Žalovaný je v súčasnosti
vo väzbe, v dôsledku čoho nehrozí bezprostredný fyzický kontakt žalobkyne a žalovaného. Súd je však
toho názoru, že stav kedy je žalovaný vo väzbe nemožno automaticky vyhodnotiť ako neexistenciu
potreby naliehavej úpravy pomerov nakoľko trestné konanie vedené voči žalovanému je nezávislým
konaním od tohto konania a žalovaný môže byť kedykoľvek z väzby prepustený alebo môže byť jeho

väzba nahradená inými inštitútmi trestného práva. Zároveň súd v civilnom sporovom konaní má na
vydanie neodkladného opatrenia akého sa žalobkyňa v tomto konaní domáha lehotu 30 dní. Ak by došlo
k prepusteniu žalovaného na slobodu, a ak by neboli prijaté iné obmedzenia v rámci trestného konania,
čo súd nevie predvídať, ocitla by sa žalobkyňa práve počas tejto doby bez akejkoľvek súdnej ochrany.
Navyše je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa sa domáhala aj zákazu kontaktovania zo strany žalovaného

a to v situácii kedy zjavne dochádzalo dlhodobo k psychickému násiliu a psychického násilia by sa mohol
žalovaný voči žalobkyni dopúšťať aj bez fyzického kontaktu, teda aj z väzby. Vzhľadom na doterajšie
dlhodobé konanie žalovaného má súd za to, že rozsah obmedzení stanovený týmto neodkladným
opatrením je adekvátny doterajšiemu konaniu žalovaného.

12. Súd nie je v konaní viazaný doslovným znením návrhu ako by mal znieť výrok, ale jeho obsahom.
Z uvedeného dôvodu súd upravil znenie výroku oproti žalobnému návrhu. Súd pri zákaze priblíženia
sa vynechal slová „ na ktoré bude žalovaný predvolaný“ nakoľko takouto formuláciou by mohlo dôjsť
k zásahu do práva žalovaného zúčastniť sa procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci. Nakoľko
išlo len o zmenu formulácie, súd o vynechaní týchto slov nerozhodoval výrokom o zamietnutí návrhu

v uvedenej časti.

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Nakoľko rozhodnutím o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia sa toto konanie končí, súd
rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa bola z procesného hľadiska úspešná v celom
rozsahu návrhom uplatneného nároku. Súd preto priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu

trov súdneho konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
skončí.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).

Toto rozhodnutie je vykonateľné doručením.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.