Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124353294
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6124353294.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnej veci žalobcu: Náhradné

vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Műller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Závodská cesta
3911/24, Žilina, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 833,40 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 833,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 833,40 Eur od 17.07.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 05.09.2024
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 833,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne z uvedenej sumy od 17.07.2024 až do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 10.01.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody

bola spoločnosť RENOT SK, s. r. o., IČO: 45667811, so sídlom: Pusté 848, 013 22 Rosina (ďalej
len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného
u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy
odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného
prostriedku č. 334/2024 zo dňa 21.02.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné
motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 21.02.2024 do 19.03.2024 po dobu zotrvania
poškodeného vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 19.03.2024 a bolo naďalej opravované

v autoservise, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody
na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a
nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 3282024 splatnú dňa 03.04.2024 na
sumu 1208,43 EUR bez DPH za 28 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume
bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná
suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť

poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.
Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou
žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpenípohľadávky zo dňa 19.03.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1208,43 EUR bez
DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu
nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená

poškodeným. Žalovaný dňa 02.07.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 375,03 EUR.
Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a
na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie
v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených
nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného

motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca
aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie
dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z
vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie
uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi
v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 16.07.2024 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona

o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 01.07.2024 podľa oznámenia o poskytnutí
poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáha uloženia povinnosti
žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 833,4 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne od 17.07.2024 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 01.08.2024 platobný rozkaz, sp. zn.
35Up/1364/2024 (č. l. 15 spisu), proti ktorému podal žalovaný odpor (č. l. 19 spisu). V podanom odpore
žalovaný uviedol, že žalovaná nesúhlasí s doplatkom 833,40 Eur za prenájom náhradného vozidla
z dôvodu, že vynaloženie týchto prostriedkov sa javí žalovanej ako neúčelné. Žalobca deklaruje, že

prenájom od 21.2.2024 do 19.3.2024 (28 dní) bol nevyhnutný, účelný a hospodárny. S týmto nárokom
žalovaná nesúhlasí z dôvodu, že poškodené vozidlo bolo schopné prevádzky, teda bolo pojazdné,
žalovaná nevidí dôvod na to aby pojazdné vozidlo čakalo v servise na dodanie náhradného dielu.
Nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej
potreby vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti. V prípade,

ak je poškodené vozidlo prevádzky schopné, nie je dôvod, aby nebolo používané v čase, keď sa oprava
reálne nevykonáva. V danom prípade nemôže byt' na ťarchu škodcu, aby zodpovedal aj za škodu v
čase, kedy poškodený inak prevádzky spôsobilé vozidlo neužíva lebo čaká na dodanie náhradného dielu
do servisu (pozri rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 14. apríla 2020, sp. zn. 8Co/131/2019, bod
7. odôvodnenia, verejne dostupný na webovej stránke A.). Žalovaná neposkytla žalobcovi (právnemu

predchodcovi žalobcu) poistné plnenie zodpovedajúce ďalším 20 dňom nájmu náhradného vozidla,
nakoľkonešloonutneaúčelnevynaloženénáklady,pričomabsentujepríčinnásúvislosťmedziškodovou
udalosťou a škodou. Žalovaná v kontexte dĺžky prenájmu motorového vozidla uvádza, že nemôže
ovplyvniť prípadnú nesprávnu a nekorektnú činnosť Opravcu a v žiadnom prípade nezodpovedá za
nesprávne vykonanú a zbytočne zdĺhavú opravu poškodeného vozidla Opravcom. Žalovaná tak nemôže

niesť zodpovednosť za nedostatok spôsobilosti Opravcu vykonať opravu poškodeného motorového
vozidla vo výrobcom stanovených termínoch či už z kapacitných, technických alebo iných objektívnych
dôvodov. Akékoľvek neúmerné navyšovanie doby opravy zo strany opravcu (servisu) však nemôže
byt' v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, a preto ani samotné náklady za takúto nie nutne a
účelne vynaloženú dobu nájmu nemôžu ísť na vrub (ťarchu) škodcu, resp. jeho poisťovateľa. Žalovaná

na základe všetkých vyššie uvedených skutočnosti nemá za preukázané, že by tomto prípade bolo
nutné a účelné zapožičanie náhradného vozidla v rozsahu 28 dní , t. j. nad rámec žalovanou priznanej
doby, po dobu 20 dní. Žalovaný neposkytol žalobcovi (právnemu predchodcovi žalobcu) poistné plnenie
zodpovedajúce 11 dňom nájmu náhradného vozidla, po ukončení opravy nakoľko nešlo o nutne a účelne
vynaložené náklady, pričom absentuje príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Žalovaný

uvádza, že ani čakanie na doručenie krycieho listu nemôže byť na jeho ťarchu, pretože je na vôli
poškodeného, či škodu uhradí z vlastných zdrojov alebo počká do úhrady poisťovňou, čo potom ale
neodvodňuje účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla. Žalovaný po doručení faktúry musel vykonať
šetrenie za účelom zistenia nároku podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP a aj plniť v lehote podľa § 11 zákona
o PZP. Žalovaný sa nemôže stotožniť so skutočnosťou, že prenájom trval ešte 11 dni po ukončení oprav

a poškodený si mohol vozidlo vyzdvihnúť zo servisu a ukončiť prenájom náhradného vozidla, Faktúra za
opravu bola vystavená dňa 8.3.2024 s odloženou splatnosťou do 15.3.2024. Žalovaný je toho právneho
názoru,žeservisneoprávnenezadržiavalopravenévozidloanevydalhopoopravehneď'poškodenému.
Žalovaná namietla aj uplatnené úroky z omeškania.4. Žalobca v podaní na č. l. 28 spisu v reakcii na odpor žalovaného navrhol súdu, aby pokračoval

v konaní na tunajšom súde s poukazom na § 19 písm. b) CSP a zároveň uviedol, že odpor
podaný žalovaným považuje za nedôvodný a neopodstatnený. K nutnosti a účelnosti doby prenájmu
náhradného vozidla uviedol, že žalovaný v podanom odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z
dôvodu neprimeranej doby trvania nájmu náhradného vozidla s poukazom na neprimerane dlhú opravu
poškodeného vozidla. Za účelnú a nevyhnutnú žalovaný považuje dobu opravy v rozsahu 8 dní. Okrem

toho opiera svoju procesnú obranu aj o skutočnosť, že oprava motorového vozidla bola ukončená
už dňa 08.03.2024, a to podľa dátumu vystavenia faktúry za opravu autoservisom. Pre posúdenie
nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti
zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho
opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Je nepochybné, že nájom motorového vozidla vznikol v
príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená poistencom žalovaného. Zároveň pri posudzovaní

nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z
celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo
skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukazujeme na skutočnosť,
že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale
zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako

svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne
konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného
spôsobu fungovania. Skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise, ktorý je
autorizovaným servisom nemôže byť ťarchou poškodeného, nakoľko práve z dôvodu aby bola zaručená
kvalita a rýchlosť opravy nechal svoje vozidlo opraviť v autorizovanom servise. Neexistuje zákonná

povinnosť autoservisu vykonať opravu v čo najrýchlejšom čase. Práve konanie poistenca žalovaného
odôvodňovalo nevyhnutnosť opravy poškodeného vozidla a potrebe prenájmu náhradného vozidla,
z čoho nepochybne vyplýva príčinná súvislosť, ktorú žalovaný namieta. Žalobca tiež zdôrazňuje, že
skutočnosť, že opravované vozidlo poškodené konaním poistenca žalovanej zotrvá v autoservise
až do zaplatenia nákladov spojených s jeho opravou je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku

uplatneného nároku na náhradu škody, pričom nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného
plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu,
ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku
ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti. Samotný poškodený v danom prípade nemohol nijako
ovplyvniť priebeh a rýchlosť vykonania opravy. Práve naopak, uvedené okolnosti nemožno pričítať

na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne
obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného
fungovania nevyhnutný. Žalobca v konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové
vozidlo nachádzalo v servise za účelom jeho opravy, pričom je potrebné zohľadniť fakt, že to bol
práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy

nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu
zo strany poisťovne musí predstavovať dohodu medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie
krycieho listu nemalo opodstatnenie. Zo strany autoservisu tak nejde o uplatnenie zádržného práva s
dopadom na príčinnú súvislosť medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a konaním poistenca
žalovanej.Jepotrebnésiuvedomiť,ževozidlopoškodenéhobyneskončilovautorizovanomautoservise,

nebyť konania poistenca žalovanej a inštrukcií poisťovne. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného
o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni
a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému až poskytnutím poistného plnenia od poisťovne,
príp. doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové vozidlo do
dispozičnejsférypoškodenéhoaodpadápotrebaaúčelužívanianáhradnéhomotorovéhovozidla.Nieje

relevantné náhradu za predmetnú škodu nepriznať za obdobie, počas ktorého sa vozidlo poškodeného
preukázateľne nachádza v autoservise, a ktorého dĺžku nijako nezapríčinil alebo neovplyvnil poškodený,
a to nasledujúce po dátume vykonania opravy odvodenom z faktúry predstavujúcej výzvu na zaplatenie
(účtovný doklad). Je to totiž práve poškodený, ktorý bol proti svojej vôli vylúčený z možnosti užívania
vlastného motorového vozidla a ktorému je objektívne, resp. mimo jeho vplyvu, umožnené opravené

vozidlo užívať až na základe jeho vydania autoservisom po úhrade poistného plnenia, príp. doručení
krycieho listu poisťovňou. Žalobkyňa je presvedčená, že by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol
poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť
kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom poskytnutím poistného plneniazo strany žalovanej dochádza k splneniu záväzku autoservisu odovzdať opravené vozidlo poškodenému
a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu
poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle

reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte
nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol
svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po úhrade poistného plnenia žalovaným. Autoservis hneď po
obdržaní úhrady poistného plnenia zo strany žalovaného dňa 18.03.2024 informoval poškodeného o
možnosti prevzatia opraveného vozidla, a toto si vyzdvihol najbližší pracovný deň, t. j. 19.03.2024.

K námietkam žalovaného prezentovaným v odpore k otázke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov na
prenájom náhradného vozidla je potrebné uviesť, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu
vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva
do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34. V danej veci je preto relevantné,
že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 21.02.2024 do 19.03.2024 t. j. 28 dní, nachádzalo v

autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období
bolprepoškodenéhonevyhnutnýmdôsledkomškodovejudalosti,ktorúnezapríčinilanemoholpredvídať
vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený
použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Poškodený užíval náhradné motorové vozidlo do
dňa 19.03.2024, kedy mu bolo umožnené opätovne užívať jeho opravené motorové vozidlo a kedy bolo

z objektívneho hľadiska možné toto zo strany poškodeného prevziať. Predmetný pracovný deň pritom
nasledoval po dni pripísania poistného plnenia zo strany žalovaného na účet autoservisu, ktorý by mal
byť súčasne považovaný za deň, s ktorým bol spojený začiatok plynutia lehoty na prevzatie opraveného
motorového vozidla, a teda deň 19.03.2024 bol v tomto prípade dňom, do ktorého oprávnene poškodený
užívalnáhradnévozidlovsúvislostisopravoujehomotorovéhovozidlapoškodenéhovdôsledkukonania

poistenca žalovanej a nemožnosťou jeho užívania po dobu jeho zotrvania v autoservise. Uvedené je v
súlade s ust. § 122 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého lehota určená podľa dní sa začína dňom,
ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Pokiaľ žalovaný nesúhlasí so zvoleným
postupom pri oprave či konečnej dĺžke opravy, neprimeranosť jej trvania alebo údajná nečinnosť
autoservisu mali byť z jeho strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu pri poskytovaní

poistného plnenia za opravu a nie následne v rámci nároku poškodeného. Ohľadom uplatneného nároku
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukázal na judikatúru označenú v jeho návrhu na
vydanie platobného rozkazu, pričom doplnil, že v nadväznosti na prijaté rozhodnutia Ústavného súdu
SR sa aj Najvyšší súd SR odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe. Poukazuje napr. na Uznesenie
NajvyššiehosúduSRsp.zn.3Obdo/27/2021zodňa23.02.2022aleboUzneseniesp.zn.1Cdo/225/2021

zo dňa 27.04.2022. Vzhľadom k tomu je žalobca toho názoru, že z dôvodu svojvoľného a nedôvodného
krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného mu nesporne vznikol nárok na uplatnený úrok z
omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z..

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.09.2024 uviedol, že tvrdenie žalobcu, že z judikatúry vyplýva,

že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté auto, toto tvrdenie by mohlo byt' relevantné
vtedy ak by žalobca preukázal, že k vyplateniu nájomného skutočne prišlo. V tomto ako i v
ďalších obdobných sporoch medzi žalobcom a žalovanou žalobca nikdy nepreukázal skutočnú úhradu
nájomného za náhradné vozidlo. Teda nevznikla skutočná škoda spočívajúca v rozdiele v majetkovej
sfére poškodeného pred nehodou a po nehode. Aj z tohto dôvodu, má žalovaná za to, že žalobca v plnej

miere zneužíva systém PZP tak ako to namietla v odpore.

6.Súdnáslednevovecinariadilpojednávaniena21.11.2024,ktorévykonalzaúčastiprávnejzástupkyne
žalobcu, žalovaná sa nariadeného termínu pojednávania nezúčastnila, nepožiadala z dôležitých
dôvodov o odročenie pojednávania.

7. Pred vyhodnotením samotného nároku sa súd zaoberal žalovaným namietanou miestnou
príslušnosťou.

8. Podľa § 19 písm. b) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd,

v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.9. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

10. Žalobca v konaní vzhľadom na miesto vzniku poistnej udalosti, navrhol, aby konanie prebiehalo
na Okresnom súde Žilina. Žalovaný má v uvedenom mieste pobočku, čo prispieva k zachovaniu jeho
procesných práv v konaní a uviedol, že výber miestne príslušného súdu v predmetnom prípade je daný
len žalobcovi. Pre prípad § 19 písm. b) CSP je dôležité miesto udalosti, ktorá zakladá právo na náhradu

škody. Civilný sporový poriadok hovorí iba o nároku na náhradu škody, pričom je irelevantné, z akého
titulu táto škoda má vzniknúť.

11. V obdobnom prípade Najvyšší súd SR, v konaní pod sp. zn. 9Ndc/55/2023 ako súd spoločne
nadriadený súdom konajúcim v skutkovo obdobnom prípade uviedol, že s ohľadom na predmet sporu
a návrh žalobcu je nutné prihliadať na § 19 písm. b) CSP, podľa ktorého je príslušným na prejednanie

sporu Okresný súd Žilina (k dopravnej nehode – škodovej udalosti – došlo v Žiline), rovnako aj napr.
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.12.2018, sp. zn. 11NcC/23/2018 a zo dňa 27.02.2018,
sp. zn. 2Ncb/3/2018.

12.Spoukazomnavyššiezmienenésúdustálil,ževkonaníjedanámiestnapríslušnosťtunajšiehosúdu.

13. Súd v predmetnom konaní vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní následne vec posúdil
podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

14. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú

povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,

kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti

uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

16. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

17. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje
na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.19. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

20. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

21. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

23. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

25. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

26. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.

27. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že dňa 10.01.2024 došlo v Žiline k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky FORD S-MAX, EČV: B., ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť RENOT SK, s.r.o., so sídlom Pusté 848, Rosina.
K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteným u
žalovaného. Poistná udalosť je u žalovanej evidovaná pod č. 9852925901. Rovnako nesporné bolo, že

v dôsledku dopravnej nehody bola poškodená nútená za účelom zabezpečenia svojich potrieb z dôvodu
poškodenia jej motorového vozidla, zapožičať si vozidlo u žalobcu, keď si zapožičala vozidlo zn. Toyota
Corolla, AT hybrid, EČV: B.. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o nájme č. 334/2024 zo dňa
21.02.2024 (č. l. 6 spisu), v zmysle ktorej žalobca poskytol poškodenej vyššie uvedené vozidlo od
21.02.2024 do 19.03.2024 za denné nájomné 66 Eur, zmluvné nájomné v sume 50 Eur, d poplatkom

za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50 eur. Poškodená mala vypožičané vozidlo 28 dní, t.j. od
21.02.2024 do 19.03.2024. Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 03282024 (č. l. 8
spisu) zo dňa 19.03.2024, splatnou dňa 03.04.2024 na sumu 1 450,11 eur. Uvedená suma je fakturovaná
za už zmienené obdobie 28 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 50 eur s dph. V sume
1 450,11 eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50 eur

s dph. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní
neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade
s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

29. Poškodená následne postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, a to Zmluvou o

postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2024. Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky
(č. l. 8 rub spisu) a z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2024 adresovanej žalovanému
(č. l. 9 rub spisu).30. V prvom rade súd uvádza, že žalovaná v tomto konaní nespochybňovala aktívnu legitimáciu žalobcu,
ktorú súd mal preukázanú zo Zmluvy o postúpení zo dňa 19.03.2024 a z Oznámenia zo dňa 19.03.2024,
tzn. aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní sporná nebola. Rovnako v konaní nebola sporná pasívna

legitimácia žalovaného, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že poškodená bola v rozhodnom čase poistená
u žalovanej, čo ani žalovaná nenamietala.

31. Tak, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku, v konaní bolo nesporné spôsobenie škody na
motorovom vozidle poškodenej a to vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovanej. Rovnako bolo

nesporné, že poškodená si po dobu opravy vozidla zapožičala náhradné motorové vozidlo a to po dobu
28 dní, za čo je žalobca vyúčtoval sumu 1 450,11eur, ktorá suma v sebe zahŕňa nájomné za 28 dní
s denným nájomným 50 eur s dph a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 50 eur. V tejto
súvislosti súd uvádza, že v konaní nebola sporná výška denného nájomného, ako ani vznik nároku za
poplatok za pristavenie vozidla, vrátane jeho výšky.

32. V konaní ďalej nebolo sporné, že dňa 01.07.2024 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti, na
základe ktorého žalovaná vyhotovila Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 01.07.2024 (č. l. 11 spisu).

33. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaná uhradila žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodenej
sumu 375,03 eur a to nájomné za obdobie 8 dní, keď žalovaná nerozporovala v konaní, ako ani

v oznámení o poistnom plnení výšku denného nájomného, ako ani poplatok za pristavenie vozidla vo
výške 50 eur, napriek tomu žalobcovi uhradila iba sumu 375,03 eur, ktorá suma nezodpovedá tvrdenej
náhrade za 8 dní prenajatého náhradného vozidla vrátane poplatku za pristavenie vozidla (žalovaná
netvrdila, že rozporuje aj poplatok za pristavenie vozidla vo výške 50 eur). Uvedená skutočnosť vyplýva
z Oznámenia o poistnom plnení, keď žalovaná v konaní pred súdom nezdôvodnila nijakým spôsobom

zníženie sumy poistného plnenia za poskytnutie prenajatého vozidla, keď tvrdila, že reparuje nájomné
za 8 dní, čo však nezodpovedá sume vyplývajúcej z faktúry a v tejto časti v konaní neprodukovala žiadne
skutkové tvrdenia.

34. Žalovaná v konaní uviedla, že uznala náhradu za nájom náhradného vozidla v rozsahu 8 dní, keď

takýto rozsah považovala za dostatočný pre opravu poškodeného motorového vozidla. K tomu súd
uvádza, že žalobca v konaní preukázal, že poškodené vozidlo bolo v servise skutočne po dobu 28
dní a teda po uvedenú dobu stratil možnosť používať svoje vlastné motorové vozidlo. Z vyjadrenia
autoservisu ALTERIA MOTOR, s.r.o. (č.l. 43 spisu) vyplýva, že oprava poškodeného motorového vozidla
prebehla v štandardnom režime s ohľadom na kapacitu servisných technikov. Dĺžku opravy vozidla

považuje servis za štandardnú a adekvátnu s ohľadom na jej rozsah a technickú náročnosť. Skutkové
tvrdenia žalovanej v tom zmysle, že opravca mal postupovať nesprávnej a nekorektne pri oprave (keď
žalovaná v konaní uviedla, že v kontexte dĺžky prenájmu motorového vozidla uvádza, že nemôže
ovplyvniť prípadnú nesprávnu a nekorektnú činnosť Opravcu a v žiadnom prípade nezodpovedá za
nesprávne vykonanú a zbytočne zdĺhavú opravu poškodeného vozidla Opravcom) žalovaná nijakým

spôsobom nepreukázala. Súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospela žalovaná k záveru,
že by prenájom náhradného vozidla v rozsahu ďalších 20 dní (nad rámec priznaných 8 dní) nemalo
predstavovať nutné a účelne vynaložené náklady. Žalovaná bez akýchkoľvek pochybností ustálila, že
vozidlo malo byť opravené za 8 dní, avšak uvedené nepodoprela žiadnymi relevantnými dôkazmi.
V predmetnom prípade nastala situácia, kedy poškodená odovzdala do autoservisu svoje motorové

vozidlo za účelom opravy, v dôveru v autoservis, že predmetnú opravu vykoná riadne, zodpovedne
a v primeranom možnom čase. Autoservis vo svojom vyjadrení uviedol, že presne takto postupoval, keď
vozidlo opravil v štandardnom režime. Pokiaľ je žalovaná toho názoru, že by iný konkrétny autoservis bol
schopnýopraviťpoškodenémotorovévozidlovlehote8dní,malatakútomožnosťpoškodenejponúknuť.
Žalovaná v konaní však takéto možnosti nevyužila, nepreukázala svoje tvrdenia, že by niektorý iný

(žalovanou zistený a poškodenej ponúknutý) autoservis opravil poškodené motorové vozidlo do doby 8
dní, potom musí znášať následok v podobe zdržania poškodeného motorového vozidla v autoservise po
dobu 28 dní, ako tomu bolo v predmetnom prípade. V konaní nebolo preukázané žiadne vybočenie, ktoré
by viedlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a nákladmi, ktoré vznikli v súvislosti
s nájmom náhradného vozidla po dobu, kým bolo poškodené vozidlo v autoservise. Tvrdenia žalovanej

otom,ženastraneautoservisudochádzalokneúmernémunavyšovaniudobyopravyvkonanízostaliiba
v rovine nepreukázaných skutkových tvrdení. V konaní bolo nesporne preukázané, že motorové vozidlo
bolo v autoservise po dobu 28 dní a po uvedenú dobu poškodená nemohla toto svoje motorové vozidlo
používať. Rovnako nie je zrejmé, na základe akých skutočností došlo žalovaná k záveru, že by bolopoškodené vozidlo v autoservise tak dlho iba z dôvodu, že čaká na dodanie náhradného dielu do servisu.
Uvedené skutkové tvrdenia súd považuje iba za vyfabulované a ničím neoverené. Okrem toho je nutné
uviesť, že nie je možné prenášať na ťarchu poškodenej, pokiaľ by aj nastala situácia, že by skutočne

bolo nutné zadováženie náhradného dielu vo vzťahu k poškodenému motorovému vozidlu. Je tomu tak
preto, že poškodená nie je odborne zdatná (v konaní to žiadna zo strán skutkovo netvrdila), aby bola
schopná usúdiť, aký náhradný diel bude potrebný pre opravu poškodeného vozidla zadovážiť, ako dlho
sa naň bude čakať a podobne. K tomu je nutné uviesť, že by sa „útrapy“ poškodenej spojené s pôvodnou
škodovou udalosťou neúmerne navyšovali, pokiaľ by bola nútená opätovne poškodené motorové vozidlo

eventuálne do autoservisu doviesť a zasa odviesť podľa toho, či ten ktorý konkrétny diel majú, nemajú,
budú mať, o týždeň, dva, niekedy. Súd je toho názoru, že takýmto postupom by mohla nastať situácia,
že by sa samotná oprava poškodeného vozidla pretiahla a to s poukazom na tú skutočnosť, že do
autoservisu je nutné sa zakaždým znova objednať, pričom nie je zrejmé, kedy by poškodená vždy
nový termín dostala. Zároveň by mohla nastať situácia, kedy by dochádzalo k navyšovaniu nákladov
v súvislosti s nájmom náhradného vozidla, pokiaľ by poškodená bola nútená vždy náhradné vozidlo

vrátiť a ukončiť nájomnú zmluvu po dobu, kedy by jej bolo (zatiaľ neopravené) vozidlo odovzdané, keď
následne by vozidlo (pri doručení niektorého z potrebných náhradných dielov) vozidlo do autoservisu
doviezla a v tom momente by teda bola nútená uzatvoriť ďalšiu nájomnú zmluvu k inému náhradnému
vozidlu. V tomto momente by poškodená eventuálne mala hradiť náklady s vždy účtovaným poplatkom
za pristavenie ďalšieho vozidla. Súd však poukazuje na ďalšie eventuality, ktoré by poškodená v tej

súvislosti bola nútená riešiť. Nie však poškodená je tá, ktorá má znášať problémy spojené so škodovou
udalosťou.

35. Žalovaná v konaní ďalej namietala, že prenájom trval ešte 11 dni po ukončení oprav a poškodená
si mohla vozidlo vyzdvihnúť zo servisu a ukončiť prenájom náhradného vozidla, Faktúra za opravu

bola vystavená dňa 8.3.2024 s odloženou splatnosťou do 15.3.2024. K tomu súd uvádza, že čakanie
na doručenie krycieho listu nemôže byť práve na ťarchu poškodenej, keď žalovaná je jediná, ktorá
„má v rukách“ urýchlenie procesu odovzdania vozidla, ktoré jednoznačne nadväzuje na doručenie
krycieho listu. Pokiaľ by sa súd stotožnil s názorom žalovanej, mohla by nastať situácia, kedy by
žalovaná nedoručila krycí list ani po mesiaci od opravy vozidla, poškodená by nemala ani vozidlo, ani

náhradné vozidlo a bola by bezbranná v nemožnosti riešiť vzniknutú situáciu. Je v poriadku v súlade
s ustálenou praxou očakávať, že opravené vozidlo bude vydané po doručení krycieho listu poisťovne,
keď nie je možné očakávať, že by každý rovno disponoval dostatočnými peňažnými prostriedkami
na priamu platbu autoservisu. Medzi poisťovňami a autoservismi zaužívaná prax mnohokrát vyplýva
z predtým uzatvorených zmluvných vzťahov. Potom pri právnej úprave zodpovednosti poisťovne a s ňou

spojenou povinnosťou plnenia nároku je nutné mať na zreteli odovzdanie opraveného motorového
vozidla poškodenej po doručení krycieho listu. Žalovaná mala možnosť odovzdať krycí list ihneď po
oprave, keď súd má vedomosť, že v niektorých prípadoch je tomu tak, napriek uvedenému bez bližšieho
zdôvodnenia žalovaná čakala a krycí list autoservisu doručila až po 10 dňoch. Takéto svoje konanie
ničím nezdôvodnila, ale pritom sa v konaní snaží preniesť zodpovednosť na žalobcu. Súd je potom toho

názoru, že čakanie na doručenie krycieho listu nemôže byť na ťarchu žalobcu ako právneho nástupcu
poškodenej, keď žalovaná mala vedomosť, ktorá vedomosť vyplýva z rovnakého procesu v obdobných
prípadoch riešených aj pred tunajším súdom, že vozidlo do doby doručenia krycieho listu poškodenej
vydané nebude. Potom je nutné ustáliť, že poškodenej vzniklo právo na nájom náhradného vozidla
po celú dobu, kedy bolo jej motorové vozidlo v autoservise a to až do jeho vydania. Súd vo vzťahu

k uvedenému na záver dodáva, že sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu o tom, že pokiaľ žalovaný
nesúhlasí so zvoleným postupom pri oprave či konečnej dĺžke opravy, neprimeranosť jej trvania alebo
údajná nečinnosť autoservisu mali byť z jeho strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu
pri poskytovaní poistného plnenia za opravu a nie následne v rámci nároku poškodeného.

36. Súd v konaní zistil, že opravené motorové vozidlo bolo poškodenej vydané až deň nasledujúci
po doručení krycieho listu. K tomu súd uvádza, že uvedenú skutočnosť žalovaná v konaní priamo
nenamietala, pričom je nutné prihliadnuť na dobu potrebnú k vydaniu opraveného vozidla, preto súd
nedospel k záveru, že by nájom za náhradné vozidlo do dňa po doručení krycieho listu už nebol
v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Totiž všeobecne môže nastať situácia, kedy je krycí list

doručený v dobe, kedy si už nie je možné opravené vozidlo prevziať a súčasne vrátiť prenajaté náhradné
vozidlo. V konaní žalovaná uvedené skutočnosti priamo nenamietala, pričom poškodená si opravené
vozidlo prevzala dňa 19.03.2024, tzn. nečakala napríklad ďalší týždeň, čo by už muselo byť vyhodnotené
ako neprimeraná doba.37.Súdjevtomtosmerevzhľadomnavyššieuvedenétohonázoru,žeužívanieprenajatéhonáhradného
vozila počas doby opravy vozidla až do skutočného odovzdania opraveného motorového vozidla

bolo v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou (poistnou udalosťou) a to s poukazom na
tú skutočnosť, že odovzdanie opraveného motorového vozidla po doručení krycieho listu zo strany
žalovanej býva vopred odsúhlasené samotnou žalovanou.

38. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným právnym názorom poukazuje na záver Krajského súdu v Žiline,

ktorý v obdobnom prípade v rozhodnutí zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 9Co/107/2023 uviedol, že „uvedený
záver zodpovedá i teórii tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je
škoda v konkrétnom prípade spôsobená protiprávnym úkonom alebo zákonom kvalifikovanou škodovou
udalosťou vtedy, ak protiprávny úkon je nielen podmienkou vzniku určitej škody, ale má zároveň podľa
obvyklého chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie tejto škody.
Vylúčené sú preto také atypické následky konania škodcu, ktorú sú z hľadiska škodovej udalosti

pre vzniknutý následok podľa všeobecných životných skúsenosti ľahostajné a ktoré sa podieľali na
vzniku škody iba prostredníctvom nezvyčajného reťazenia okolností. Škodca teda zodpovedá iba za
„adekvátne“ spôsobenie škody, teda za všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo
všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci mohlo a malo počítať. V danom prípade mohol škodca
počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen škoda na vozidle, ale aj náklady za

prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to v rozsahu primeranom typu vozidla,
miesta a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim obchodnej praxi v danom sektore
podnikania. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy do úhrady ceny opravy, resp.
doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne zaužívanej obchodnej praxe
servisov) predvídateľná“.

39. S poukazom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu
nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu a to od 21.02.2024 do 19.03.2024, t.j.
v rozsahu 28 dní.

40. Z faktúry č. 03282024 vyplýva, že žalobca fakturoval poškodenej mimo iné poplatok za pristavenie
a prevzatie vozidla vo výške 50 eur a to na základe dohody okrem iného na cene denného nájomného,
zmluvného nájomného a poplatku za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50 eur. Z uvedených
dôkazných prostriedkov vyplýva, že poplatok za pristavenie vozidla bol explicitne v nájomnej zmluve
dojednaný. Žalovaná v konaní nerozporovala povinnosť úhrady predmetného poplatku, v konaní

neprodukovala skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné usudzovať, že by podľa žalovanej žalobcovi
neprináležal nárok na zaplatenie poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla.

41. Je nepochybné, že poškodená mala prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jej vozidla,
v dôsledku čoho je jej nárok voči žalovanej opodstatnený. Je však nutné uviesť, že sa musí jednať

o náklady vynaložené nutne a účelne. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so
zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej
udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovanej, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná.
Poškodená, teda právna predchodkyňa žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohla svoje motorové
vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečila náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením

tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho
nároku poškodenia. Poškodená bola nútená vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového
vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohla používať svoje motorové vozidlo.
Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodenej, je škodou v rozsahu účelne vynaložených
nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za

prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bola poškodená donútená poistnou udalosťou, za ktorú
zodpovedá klient žalovanej. Škoda spočívajúca v tom, že poškodená vynaložila náklady na zapožičanie
osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložila na
prevádzku svojho automobilu, ktoré nemohla používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať
za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.

To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodenej ako právnej predchodkyne žalobcu aj nastala, bolo
preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa.
Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla reparuje poškodenej stav, keď nemohla z titulu
poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmuna zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na
zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne
vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti

preukázal. Poškodená, resp. v danom prípade právna predchodkyňa žalobcu preukázala, že z titulu
poistnej udalosti nemohla motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas
celej nevyhnutej doby opravy vozidla bola poškodená nútená vynaložiť náklady za nájom náhradného
motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by
poškodená mohla používať svoje vlastné vozidlo.

42. Aj v zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie

vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.
(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).

43. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod nepriznať žalobcovi ako právnemu nástupcovi

poškodenej náklady nájmu v plnej fakturovanej výške, pokiaľ žalovaná namietala dobu trvania nájmu
náhradného vozidla. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka
je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle
ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti
a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej nemohla

poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku
čoho si musela prenajať vozidlo - až do doručenia krycieho listu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že
skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo. Súd zároveň konštatuje, že podľa jeho
názoru je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody spôsobenej dopravnou nehodou a nákladmi za
prenájom vozidla v celom rozsahu, tzn. aj po dobe, kedy bolo poškodené vozidlo opravené, keď však

predmetné vozidlo bolo právnemu predchodcovi žalobcu odovzdané až po vystavení krycieho listu zo
strany žalovanej a to na základe vopred uskutočneného zmluvného dojednania medzi autoservisom
a žalovanou.

44. Súd je teda toho názoru, že žalobcovi prináleží náhrada nájomného za obdobie celý fakturovaných

28 dní, ako aj náhrada za fakturovanú časť vo výške 50 eur za pristavenie vozidla, ktorá suma nebola zo
strany žalovanej rozporované. Žalobca vyfakturoval poškodenej za prenájom náhradného vozidla podľa
zmluvy o nájme č. 334/2024 zo dňa 21.02.2024 a to faktúrou č. 03282024 zo dňa 19.03.2024 sumu
1 450,11 eur, 1208,43 eur bez dph. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia
žalovanýmvsume375,03eur,jepotomžalobcomvtomtokonaníuplatnenápohľadávkavovýške833,40

eur uplatnená dôvodne (fakturovaná suma: 1 1 208,43 eur bez dph – uhradená suma: 375,03 eur =
priznaná suma: 833,40 eur) a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému
priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z.
a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania

vyhodnotených podľa § 191 CSP.

45. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na
poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 17.07.2024, keď posledný deň, kedy mohla žalovaná žalobcovi
poskytnúť plnenie je po uplynutí 15-dní odo dňa skončenia poistnej udalosti (skončené dňa 01.07.2024)

v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak
žalovaná podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa. V danom prípade si žalobca (ako
právny nástupca poškodeného) priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP
proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie
v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom

plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka.
V predmetnom prípade má súd pri aplikácii § 11 ods. 7 Zákona o PZP a § 517 ods. 1 občianskeho
zákonníka za to, že na strane žalovaného dôjde k omeškaniu, keď žalovaná nevyplatí uplatnené nároky,
rozdiel nastáva iba v lehote, odkedy k omeškaniu dôjde. Súd preto žalobcovi z priznaného žalovanéhonároku priznal aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % (základná úroková sadzba ECB k 1. dňu omeškania
+ 5 percentuálnych bodov), a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 14.12.2022, t.j. odo dňa, kedy žalobca žiadal,

keď k omeškaniu došlo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej
udalosti (ktoré bolo skončené dňa 01.07.2024) v súlade s § 11 ods. 7 ZPZP, a to aj s poukazom na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021.

46. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovanú, aby žalobcovi v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku uhradil sumu 833,40 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 17.7.2024
do zaplatenia.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi
ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.