Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824101003
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824101003.1

Uznesenie

SprávnysúdvBanskejBystricivprávnejvecižalobcu:ELDOS-EZ,s.r.o.,sosídlomZelenávoda2076/5,
915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 43 785 921, právne zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103013249/2024 zo dňa 18.10.2024, v konaní o návrhu žalobcu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 05.12.2024 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103013249/2024 zo dňa 18.10.2024, ktorým
žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102029417/2024 zo dňa 16.07.2024, ktorým

prvostupňový orgán podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Daňový poriadok“) uložil pokutu vo výške 1 203,30 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm.
e) Daňového poriadku – uvedenie dane v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie september 2017, ktorá je nižšia ako daň, ktorá mala byť v daňovom priznaní uvedená.

2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) v spojení s §186 ods. 1, ods. 2 a § 187 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že
navrhuje priznať správnej žalobe odkladný účinok proti napádanému rozhodnutiu, nakoľko uvedeným
došlo k predčasnému uloženiu pokuty, pričom uloženie pokuty nemá zákonný dôvod. Žalobca považuje
potrebu úhrady peňažnej pokuty, vzhľadom na svoje finančné možnosti za spôsobilé spôsobiť značnú

finančnú škodu. V zmysle verejných výpisov je zrejmé, že žalobca v rokoch 2021, 2022 ako ani v
roku 2023 nevykázal žiaden zisk. V zmysle poslednej účtovnej závierky, ktorá bola riadne podaná a
zaevidovaná dňa 14.04.2024 vyplýva, že výsledok hospodárenia za zdaňovacie obdobie je -180 Eur.
Následne žalobca uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu voči napádanému
rozhodnutiu nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko fungovanie žalovaného ako štátneho
orgánu by priznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe nebolo nijakým spôsobom ohrozené,

nakoľko neuhradená pokuta neovplyvní chod žalovaného; zmysel a účel napádaného rozhodnutia
nebude priznaním odkladného účinku žiadnym spôsobom dotknutý do doby právoplatnosti rozhodnutia
správneho súdu vo veci samej; priznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe nebude ohrozená
ani príjmová stránka štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, nakoľko napádaným rozhodnutím bola
vo vzťahu k štátnemu rozpočtu SR uložená zanedbateľná suma, ktorá však nie je zanedbateľná vo
vzťahu k žalobcovi; v konečnom dôsledku ak by správny súd tejto žalobe nevyhovel a nezrušil by

napádané rozhodnutie žalovaného, nebude to mať na verejný záujem žiadny negatívny dopad a žalobca
bude musieť rozhodnutie rešpektovať a uloženú pokutu uhradiť; napádané rozhodnutie žalovanéhonie je vylúčené zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nakoľko nejde o rozhodnutie
podľa § 7 SSP, rozhodnutie žalovaného je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonností
správnych rozhodnutí, napriek tomu, že to v poučení svojho rozhodnutia žalovaný neuvádza. V tejto

súvislosti žalobca uviedol, že základným účelom odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho,
kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto
rozhodnutie smeruje. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nebudú v žiadnom prípade
dotknuté práva žalovaného ani negatívne ovplyvnený verejný záujem. K prípadnému rozporu priznania
odkladného účinku s verejným záujmom odborná literatúra uvádza, že „nepriznanie odkladného účinku

z dôvodu konfliktu s verejným záujmom by malo nastať výlučne v prípadoch, kedy je treba na
nedotknuteľnosti verejného záujmu bezvýhradne trvať.“ Na záver žalobca uviedol, že požiadavkami pre
odkladnýúčinoksprávnejžalobyjetedatvrdenieskutočností,zktorýchvyplývahrozbazávažnejujmyich
okamžitým výkonom, pričom sa nevyžaduje, aby žalobca preukázal, že ujma bezprostredne nastala, ale
naopak, je potrebné preukázať hrozbu závažnej ujmy a ak je tá preukázaná, je dôvodné priznať odkladný
účinok správnej žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby správny súd rozhodol o

návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku tak, že prizná správnej žalobe žalobcu odkladný účinok,
a to až do doby právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 21.02.2025,
v ktorom uviedol, že s odkladným účinkom správnej žaloby nesúhlasí.

4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

5. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže

však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne

iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred
správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

8. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či

inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy.9. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok,
je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha.

Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom
napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o
následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca
expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie
konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne potenciálnu hrozbu závažnej ujmy

(iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a
súčasne sa vyžaduje predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Aj keď žalobca nie
je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí
žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň – čo správny súd osobitne
akcentuje – aj dostatočne hodnoverne osvedčiť a preukázať.

10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe dospel k záveru, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, ku ktorej by mohlo
dôjsť v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, a to v podobe nenapraviteľného
následku spočívajúceho v reálnom ohrození podnikateľských aktivít žalobcu. Žalobca neosvedčil

skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná
hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu
neuviedol žiadne relevantné konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že
výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok závažnú

ujmu na strane žalobcu. Žalobca neosvedčil, že je nevyhnutné, inštitútom odkladného účinku, ktorý
je mimoriadnym právnym prostriedkom na zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov výkonu
napadnutých právoplatných rozhodnutí orgánu verejnej správy na žalobcu, chrániť jeho aktuálnu
podnikateľskú situáciu. Je potrebné trvať na tom, aby žalobca tvrdil a osvedčil také okolnosti, z ktorých
bude hrozba daných negatívnych následkov pre žalobcu bez pochýb zrejmá. Správny súd zdôrazňuje,

žejepotrebnéprihliadaťnato,ženásledkypredpokladané §185SSP,bymalimaťvážnynenapraviteľný
charakter, resp. hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy
na životnom prostredí by mala byť svojou intenzitou porovnateľnou týmto nenapraviteľným následkom.
Hrozba uvedených následkov musí byť pritom spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným)
výkonom správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, alebo jeho inými následkami. Z toho vyplýva, že

nestačí, ak žalobca len všeobecne tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť konkrétne rozhodné
skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy skutočne hrozí. Skutočnosť, že žalobca je už v určitej zlej ekonomickej situácii,
napr. tým že v rokoch 2021, 2022 ako aj v roku 2023 nevykázal žiaden zisk, či tým, že v zmysle
poslednej účtovnej závierky je výsledok jeho hospodárenia -180 Eur, nie je dôsledkom výkonu tohto

preskúmavaného napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale dôsledkom toho, ako žalobca vykonáva
svoju ekonomickú činnosť.

11. Tvrdenia o existencii závažnej ujmy žalobca podložil jeho hypotetickými úvahami o možných
následkoch, t. j. o možnosti značnej finančnej škody. Zároveň svoj návrh na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe zdôvodňoval hypotetickou úvahou o stave, ktorý však neosvedčil žiadnymi
konkrétnymi skutkovými okolnosťami, keďže neuviedol žiadne relevantné konkrétne skutočnosti, z
ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by
skutočne mohol mať za následok závažnú ujmu na strane žalobcu. Koncepcia odkladného účinku však
predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená,

pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom a zákonodarcom sledovaným cieľom a účelom
rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie
účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie
stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy

bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne a značným spôsobom ovplyvnená –
v prípade právnickej osoby – jej majetková a finančná situácia.12. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v
§ 185 písm. a) SSP hrozia, avšak preukázateľne hrozia reálne a nespochybniteľne, nielen nekonkrétne
a hypoteticky. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že v prípade vykonania žalobou

napadnutéhorozhodnutiamuhrozívážnaujmanajehomajetkovýchprávach.Vpredmetnejvecižalobca
vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon
rozhodnutia žalovaného by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu,
či značnú finančnú škodu, či nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je
povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež

nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej
hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z
uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie
hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa
03.03.2022, v ktorom poukazuje na náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho

dôvodu a skutkových okolností závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

13. Keďže žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí mu tvrdený
následok, správny súd nezistil zákonný dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP

zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).