Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324011005
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4324011005.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, o
sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 10.12.2024, sp. zn. 2PP/34/2024,
na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 13. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/,
odsek 2 Trestného zákona, zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu

Nitra sp. zn. 5T/21/2024 zo dňa 18.03.2024, právoplatným dňa 03.04.2024.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon
polovice uloženého trestu (15.11.2024), avšak nesplnil ani jednu materiálnu podmienku, a to plnením
povinností a správaním nepreukázal polepšenie a ani od neho nemožno očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život. Zdôraznil, že odsúdený sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, opakovane

mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. V prípade odsúdenia Okresným súdom
Topoľčany sp. zn. 0T/9/2016 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, následne
mu bol dňa 13.09.2017 nariadený výkon zvyšok trestu v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Následne však odsúdený opäť páchal trestnú činnosť, za ktorú bol opakovane odsúdený
na nepodmienečný trest odňatia slobody. Na základe všetkých uvedených skutočností nemožno od
odsúdeného dôvodne očakávať, že by v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody viedol riadny život počas skúšobnej doby, keďže v jeho prípade nie je páchanie trestnej činnosti
len sporadickým vybočením zo spôsobu jeho života, naopak, odsúdený je špeciálnym recidivistom.
Podľa názoru súdu prvého stupňa je v prejednávanom prípade zrejmé, že ani predchádzajúca
niekoľkonásobná izolácia odsúdeného od spoločnosti spočívajúca vo výkone trestu odňatia slobody,
nemala doposiaľ na neho dostatočný preventívny a výchovný účinok. Poukázal na hodnotenie
odsúdeného riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorého sa odsúdený páchania trestnej činnosti

dopúšťal opakovane, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu, pričom riziko recidívy je u neho
stredné a resocializačná prognóza je menej priaznivá, ako aj o záver hodnotenia, podľa ktorého sa jeho
podmienečné prepustenie neodporúča. S poukazom na predložené hodnotenie odsúdeného mal za to,
že odsúdený plnením povinností a správaním sa počas výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal
polepšenie v takej miere, aby bolo možné konštatovať, že je u neho podmienečné prepustenie
na mieste. Bol síce jedenkrát disciplinárne odmenený a disciplinárne potrestaný nebol, jeho správanie

však nebolo vždy bez nedostatkov. Záverom súd I. stupňa konštatoval, že od odsúdeného nemožno
dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a preto bude naďalej potrebné na nehopôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody. Tiež zdôraznil, že odsúdený
má problém s požívaním alkoholických nápojov, v dôsledku čoho aj pácha trestnú činnosť a
podľa vyjadrenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce, k tejto skutočnosti odsúdený zaujal nekritický postoj, čo

neprispelo k presvedčeniu súdu o tom, že odsúdený by v prípade podmienečného prepustenia viedol
riadny život. Deklarovaná snaha odsúdeného zamestnať sa a viesť riadny život nebola dostatočnou
zárukou odôvodňujúcou iné rozhodnutie vo veci.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil

vlastným písomným podaním. V ňom uviedol, že je zaradený do práce na vonkajšie pracovisko, pracuje
od 7,00 do 15,00 hod, tak sa nemôže zúčastňovať besied a na základe toho nebol doporučený.
Poukázalnato,ženeboldisciplinárnepotrestanýadostaljednupochvalu,maldosťčasunarozmýšľanie.
Prehlásil, že sa riadne zamestná a musí sa ohlásiť psychiatričke.

Nadriadený súd, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného

poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť
a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy
súdu I. stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver

o tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie ani jednej z materiálnych
podmienok podmienečného prepustenia, ktorými sú podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, že vo výkone
trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a zároveň sa môže od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov
vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2

Trestného poriadku, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi
sa stotožňuje.
K úvahám súdu I. stupňa nadriadený súd dopĺňa, že nesplnenie materiálnych podmienok požadovaných
ustanovením § 66 odsek 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody je odôvodnené predchádzajúcim spôsobom života odsúdeného a vyplýva aj z hodnotenia

Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce a v neposlednom rade aj z registra
trestov odsúdeného, pretože odsúdený sa opakovane, konkrétne 9 krát dopustil páchania trestnej
činnosti (a to už ako mladistvý), predovšetkým majetkovej trestnej činnosti. Ide o špeciálneho recidivistu,
ktorý vykonával opakovane nepodmienečné tresty, a to už ako mladistvý, čo preukazuje nekritický
postoj odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. S ohľadom na uvedené nadriadený súd konštatuje, že

nemožno predpokladať, že sa trestnej činnosti bude vyhýbať po podmienečnom prepustení z výkonu
trestuodňatiaslobodyazačlenísadospoločnostiakoriadnyobčan,ktorýdodržiavajejmorálneaprávne
normy. Nadriadený súd sa preto stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že odsúdený nesplnil ani jednu
z materiálnych podmienok určených ustanovením § 66 odsek 1 Trestného zákona na podmienečné
prepustenie, pretože plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal polepšenie a nie je

možné od neho očakávať, vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť a predchádzajúce odsúdenia, že v
budúcnosti povedie riadny život. Nadriadený súd je toho názoru, že je nevyhnutné, aby si odsúdený
vykonal trest odňatia slobody tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím.

Čo sa týka argumentácie odsúdeného v písomných dôvodoch sťažnosti, nadriadený súd tieto

nepovažoval za relevantné, keďže dôvodom zamietnutia jeho návrhu na podmienečné prepustenie
nebola neúčasť na besedách. V tomto smere poukazuje nadriadený súd na hodnotenie odsúdeného,
z ktorého vyplýva, že program zaobchádzania je zameraný na zapájanie odsúdeného do aktivít
pedagogického pôsobenia formou prednášok a besied s protialkoholickou tématikou a do uvedených
aktivít sa pravidelne zapája. Rovnako udelenie jednej disciplinárnej odmeny nepredstavuje automaticky

nárok odsúdeného na podmienečné prepustenie, keďže materiálne podmienky podmienečného
prepustenia sa posudzujú komplexne zo všetkých dôvodoch uvedených v ustanovení § 66 odsek 1,
odsek 2 Trestného zákona.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je

dôvodná. So zreteľom na uvedené preto nadriadený súd sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.