Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/66/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200340
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200340.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej,

a členov senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, B. E. D., právne zastúpeného Šoltýs & Šoltýsová advokátska
kancelária, so sídlom Nad Medzou B-16, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 52 934 284 proti žalovanému:
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, právne
zastúpenému: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava,
IČO: 47 232 765, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. PUSR-2021/611-3/9573/9/ZAJ zo dňa
11.03.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. PUSR-2021/611-3/9573/9/ZAJ zo dňa 11.03.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
žalovaný ako príslušný odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského

pamiatkového úradu Košice č. KPUKE-2020/14071-10/92400/SC zo dňa 12.11.2020 (ďalej aj
„prvostupňový správny orgán“ alebo „KPÚ“) vydané podľa § 32 ods. 5 a 7 zákona č. 49/2002 Z. z.
o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších prepisov (ďalej len „pamiatkový zákon“) o prípustnosti
zámeru úpravy nehnuteľnosti vlastníka A. B. (v súdnom konaní v procesnom postavení žalobcu)
nachádzajúcej sa v F. G. B. E. D. E. G. H. XX D. B. E. D., súp. č. XXX, postavenej na parc. č. XXXX,
zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. B. E. D. v rozsahu:
- zmena parterovej časti fasády v okolí vstupu do predajne bicyklov a vizuálne odčlenenie predajne

„Bicykle“ od okolia vstupu do predajne „Drogéria“ (návrh: súvislý drevený latkový obklad, prekrývajúci
takmer celú východnú časť parteru, od úrovne chodníka až po kordónovú rímsu, okrem vstupu do
predajne bicyklov); podľa (foto) grafického návrhu zo dňa 13.08.2020 a písomnej špecifikácie zámeru
zo dňa: 31.08.2020 (ďalej súhrnne „príloha žiadosti“ alebo aj „doplnenie žiadosti“), ktoré sú doplnenou
súčasťou vyššie žiadosti podanej dňa 24.10.2019;
- demontáž vitríny;
- demontáž nápisu bicykle nad vitrínou;

- osadenie exteriérového montážneho stojanu na opravu bicyklov a dohustenie pneumatík (návrh:
kovová, viacdielna konštrukcia stojanu s rozmermi: montážna skrinka: cca 31 cm (š) x cca 20 cm (v);
celkovádĺžkastojanu:cca1,10cm,dĺžkakovovýchdržiakov:cca43cm,farebnosť:modrá;umiestnenie:na existujúcom drevenom latkovom obklade, vo východnej časti parteru, podľa doplnenia žiadosti a
fotografickej dokumentácie stojanu, ktoré sú súčasťou žiadosti;
- umiestnenie názvu predajne „Bicykle“ nad vstupom do predajne (návrh: samostatné biele písmená:

BICYKLE SCHWABIK; materiál nešpecifikovaný; umiestnenie jednotlivých písmien: na drevenom
latkovom obklade, nad vstupným otvorom do predajne „Bicykle“ v 1. osi z východu v 1. NP; podľa
doplnenia žiadosti;
z hľadiska záujmov, chránených pamiatkovým zákonom, a podľa § 32 odseku 7 pamiatkového zákona
pre prípravu a vykonanie zámeru úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území správny orgán, za určení

podmienok:

1/ zmenu parterovej časti fasády v okolí vstupu do predajne bicyklov je prípustné realizovať len tak, aby
sa nenarušilo jednotné architektonické stvárnenie predmetnej fasády ako celku

2/ zmenu parterovej časti fasády v okolí vstupu do predajne bicyklov a vizuálne odčlenenie predajne

„Bicykle“ od okolia vstupu do predajne „Drogéria“ je prípustné realizovať tak, aby nové prvky, ktoré
pribudnú na hlavnú fasádu v rámci predmetného vizuálneho odčlenenia dvoch predajní, nepredstavovali
cudzorodý alebo kontrastný prvok voči architektonickému výrazu parteru, predovšetkým spôsobom
svojho vyhotovenia

3/ realizácia zmeny parterovej časti fasády sa uskutoční s ohľadom na okolité historické prostredie, a
teda nový výraz predmetnej časti hlavnej fasády bude po úprave korešpondovať so zvyškom fasády tak,
ako to bolo až do odstránenia presklenej drevenej rámovej konštrukcie výkladovej vitríny, ktorá vhodne
nadväzovala na existujúci drevený historizujúci výkladec v západnej časti fasády

4/ v rámci vizuálneho odčlenenia časti fasády so vstupom do predajne bicyklov od okolia vstupu do
predajne drogérie je taktiež prípustné predmetnú časť fasády opätovne prezentovať len s pôvodnou
architektonickou výzdobou tejto časti fasády vo forme omietkovej bosáže – kvádrovania, ktoré je v
súčasnosti prekryté dreveným latkovým obkladom

5/vrámcizmenyparterovejčastifasádynapredmetnúvýchodnúčasťfasádynebudeumiestnenýsúvislý
drevený latkový obklad, resp. akýkoľvek iný obklad, súvisle prekrývajúci celú plochu parteru od úrovne
chodníka až po kordónovú rímsu, okrem vstupného otvoru do predajne bicyklov vo východnej časti
fasády

6/ zmena východnej časti parteru uličnej fasády, spojená s vizuálnym odčlenením predajne „Bicykle“
od okolia vstupu do predajne „Drogéria“ v západnej časti parteru, sa uskutoční na základe vopred
spracovanej a odsúhlasenej prípravnej dokumentácie úpravy nehnuteľnosti, v zmysle § 32 odseku 7
pamiatkového zákona

7/ prípravnú dokumentáciu úpravy nehnuteľnosti – podrobný grafický návrh (dielenská dokumentácia:
presné rozmery, tvar, členenie, materiál, nových prvkov) zmeny parterovej časti fasády vlastník predloží
na vydanie záväzného stanoviska správnemu orgánu podľa § 32 odseku 10 pamiatkového zákona. V
dokumentácii bude zaznamenaná aj presná farebnosť a povrchová úprava nových prvkov fasády v 1.
NP tak, aby korešpondovali s ostatnými prvkami parteru. Grafické riešenie bude vypracované tak, aby

čiastočná úprava parteru bola vyznačená v kontexte celej fasády domu

8/ navrhovaný exteriérový montážny stojan s príslušenstvom je prípustné umiestniť v blízkosti vstupného
otvoru do predajne bicyklov v priestore východnej časti parteru uličnej fasády len tak, aby nenarušil
estetický výraz fasády, výrazne nevstupoval do priestoru chodníka pre peších na Zimnej ul. a svojou

farebnosťou nevytváral farebný kontrast so zvyškom fasády

9/ navrhovaný montážny stojan nebude umiestnený na žiadnej časti plochy existujúceho dreveného
latkového obkladu východnej časti parteru

10/ správny orgán súhlasí s novým označením predajne bicyklov v navrhovanom vyhotovení: veľké
tlačené písmená bielej farebnosti: BICYKLE SCHWABIK, ako aj s miestom jeho osadenia: v priestore
nad vstupným otvorom do predajne bicyklov vo východnej časti parteru a pod kordónovou rímsou,
oddeľujúcou parter od 2. NP11/ požadované označenie BICYKLE SCHWABIK nebude umiestnené na žiadnej časti plochy
existujúceho dreveného latkového obkladu, resp. na ploche dreveného latkového obkladu tak, ako to

znázorňuje doplnenie žiadosti zo dňa 13.08.2020

12/ pred umiestnením stojanu na dohustenie pneumatík, a pred umiestnením reklamného označenia
pre predajňu bicyklov na hlavnú fasádu objektu vlastník nehnuteľnosti doručí správnemu orgánu žiadosť
o vydanie rozhodnutia o umiestnení reklamy, reklamného, informačného, propagačného, technického

zariadenia na kultúrnej pamiatke a v pamiatkovom území, podľa § 30 odseku 3 pamiatkového zákona

13/ vlastník objektu oznámi s uvedením čísla tohto rozhodnutia písomne (alebo e-mailom) správnemu
orgánu v predstihu min. 7 dní začiatok prác na úprave a predpokladaný koniec úpravy nehnuteľnosti,
podľa § 32 odseku 7 pamiatkového zákona

14/ každú závažnú zmenu a zmenu oproti alebo nad rámec tohto rozhodnutia vlastník objektu vopred
prerokuje a predloží na odsúhlasenie správnemu orgánu podľa § 32 odseku 5 pamiatkového zákona.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný najmä uviedol, že
- dňa 25.09.2019 vykonal KPÚ na vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu

nachádzajúcej sa v Pamiatkovej zóne Spišská Nová Ves (ďalej len „PZ Spišská Nová Ves“) štátny
pamiatkový dohľad (ďalej len „ŠPD“), z ktorého vyhotovil záznam spolu s fotografickou dokumentáciou,
- ŠPD bolo zistené, že na predmetnej nehnuteľnosti sú vykonávané stavebné úpravy parteru uličnej
fasády, a z tohto dôvodu KPÚ listom č. KPUKE-20196/21497-3/77202/SC zo dňa 26.09.2019 vyzval
žalobcu na okamžité zastavenie stavebných prác a na písomné vyjadrenie k vykonaným úpravám,

- dňa 14.10.2019 na základe návrhu žalobcu sa uskutočnilo stretnutie - ŠPD spojený s miestnym
zisťovaním, na ktorom podľa zápisnice žalobca súhlasil s podaním žiadosti o vydanie rozhodnutia
o zámere úpravy predmetnej nehnuteľnosti v pamiatkovom území spolu s grafickou vizualizáciou
predpokladanej úpravy parteru,
- dňa 24. 10. 2019 bola KPÚ doručená žiadosť žalobcu o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy

predmetnej nehnuteľnosti v PZ Spišská Nová Ves v rozsahu: „zmena parterovej časti fasády v okolí
vstupudopredajnebicyklov(v1.NPhlavnejuličnejfasády,v1.osizvýchodu)demontáždrevenejvitríny,
demontáž nápisu „Bicykle“ nad vitrínou, osadenie montážneho stojanu na opravu bicyklov a dofúkanie
pneumatík, vizuálne odčlenenie od okolia vstupu do predajne „Drogéria“ v západnej časti predmetnej
fasády, umiestnenie názvu predajne „Bicykle“ nad vstupom do predajne“,

- následne KPÚ Košice podľa § 32 ods. 5 a 7 pamiatkového zákona vydal rozhodnutie č.
KPUKE-2019/21497-8/97009/SC zo dňa 22.11.2019 o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom
území, ktorým rozhodol, že predložený zámer je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom
prípustný a pre jeho prípravu a realizáciu určil podmienky, a to v súlade so Zásadami ochrany
pamiatkového územia: Pamiatková zóna Mesta Spišská Nová Ves, Aktualizácia 2015, účinnými od 31.

12. 2015 (ďalej len „Zásady ochrany“),
- na odvolanie žalobcu, žalovaný sa v rozhodnutí č. PUSR-2020/510-2/13245/6/ZAJ zo dňa 18.02.2020
stotožnil so stavom zisteným v prvostupňovom správnom konaní v rozsahu prípustnosti zámeru a s
podmienkou č. 1, avšak konštatoval, že podmienky č. 2 a 5 neboli určené v súlade s § 32 ods. 7
pamiatkového zákona, keďže sa týkali konania vedeného podľa § 31 pamiatkového zákona o náprave,

a zaviazal KPÚ Košice, aby začal samostatné konanie o náprave a vydal rozhodnutie, ktorým určí
vlastníkovi povinnosť vykonať opatrenia na zabezpečenie základnej ochrany pamiatkového územia
- KPÚ listom č. KPUKE-2020/21497-15/54735/SC zo dňa 14.07.2020 oznámil pokračovanie v konaní
o zámere,
- dňa 02.06.2020 KPÚ vykonal ŠPD na predmetnej nehnuteľnosti, a po overení aktuálneho stavu

konštatoval, že na východnej časti prízemia uličnej fasády objektu, od úrovne chodníka až po kordónovú
rímsu a s ponechaním otvoru v 1. osi z východnej strany je ukotvený podklad, a to drevotriesková
OSB doska, na ktorý je upevnený latkový drevený obklad a taktiež v spodnej časti fasády pri styku
s chodníkom je po celej dĺžke upevnený plechový pás; ďalej bola zrealizovaná výmena spodnej časti
medeného dažďového zvodu; o nevhodnej a nepovolenej úprave fasády vyhotovil fotodokumentácia,

ktorá je súčasťou zápisnice,
- následne dňa 02.07.2020 KPÚ vykonal ústne pojednávanie za účasti právnych zástupcov vlastníka a
I. B., na ktorom boli prítomní poučení o nevhodnosti zrealizovaných nepovolených úpravách a o potrebe
regenerácie vzhľadu objektu. K uvedeným zisteniam žalobca uviedol, že trvá na zachovaní súčasnéhonepovoleného stavu, t. j. ponechaní dreveného obkladu, pričom zamýšľa aj realizáciu nápisu Bicykle
nad vstupom v 1. osi z východu. KPÚ k vyjadreniu žalobcu uviedol, že predmetný obklad nie je v súlade
s pamiatkovými hodnotami špecifikovanými v Zásadách ochrany PZ Spišská Nová Ves. Zástupcovia

vlastníka navrhli pripojiť spis č. KPUKE-2019/21497, ktorého súčasťou sú dôkazy preukazujúce tvrdenia
vlastníka,ato,žeúpravybolizrealizovanézákonne.Nazákladežiadostivlastníkaoschválenieúpravyzo
dňa 23.10.2019 bolo vydané rozhodnutie č. KPUKE-2019/21497-8/97009/SC, v ktorom je konštatované,
že úpravy fasády sú prípustné. Zásluhou vlastníka je fasáda v stave ako na prelome 19. a 20. storočia,
t.j. s drevenou historizujúcou rámovou konštrukciou. Vlastník sledoval legitímny cieľ, mienil oddeliť rôzne

prevádzky, pričom postupoval citlivo a zachoval historický ráz nehnuteľnosti. Drevený obklad je v súlade
so športovým charakterom predajne, keďže ide o športový obchod. Drevený obklad nepoškodil kamenný
obklad, iba ho prekryl. Historizujúcou dominantou budovy, ktorá by mala byť zachovaná, nie je obklad,
ale zachovaná drevená konštrukcia. Žalobca ďalej zdôraznil, že KPÚ povolil obklad prekryť rámovou
konštrukciou, a poukázal na skutočnosť, že objekt zmenil svoj pôvodný účel a preto je logické, že
prevádzky je nutné aj vizuálne oddeliť. Vychádzajúc z uvedeného, podľa vlastníka nie sú dôvody na

demontáž dreveného obkladu,
- na základe výzvy KPÚ, žalobca listom zo dňa 10.08.2020 doplneným dňa 31.08.2020 doplnil svoje
podanie o grafický návrh a popis predpokladaných plošných a priestorových zmien,
- dňa 29.09.2020 sa uskutočnilo ústne prejednanie za prítomnosti vlastníka a jeho právneho zástupcu,
na ktorom správny orgán oboznámil vlastníka s podkladmi pre rozhodnutie, najmä so Zásadami ochrany.

Vlastník opakovane uviedol, že obklad realizoval na základe ním podanej žiadosti z roku 2019, nesúhlasí
s demontážou dreveného obkladu a nesúhlasí s odborným názorom KPÚ Košice vo veci prípustnosti
zámeru.

3. KPÚ na základe získaných podkladov vydal rozhodnutie č. KPUKE-2020/14071-10/92400/SC zo dňa

12.11.2020, ktorým určil zámer z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom ako prípustný
pri dodržaní týchto podmienok, tak ako je uvedené v ods. 1. odôvodnenia tohto rozsudku. V odôvodnení
rozhodnutia okrem iného zhodnotil stav predmetnej nehnuteľnosti a jej súčasnú úpravu, dominujúcu
novodobú drevenú konštrukciu výkladca, ktorá nerešpektuje pôvodný vzhľad historického výkladca
s nadstavcom a drevený obklad od úrovne chodníka až po kordónovú rímsu. KPÚ ďalej popísal aj

jednotlivé prvky fasády a jej typ. Ďalej konštatoval, že súčasný vzhľad s dreveným obkladom narušil
nedávny ucelený vzhľad rešpektujúci pôvodný historický charakter fasády z prelomu 19. a 20. storočia a
drevený obklad bol realizovaný bez súhlasu KPÚ. Uviedol, že dňa 25.09.2019 vykonal ŠPD, na ktorom
zistil vykonanie nepovolených zmien vzhľadu nehnuteľnosti v pamiatkovom území a na tom základe
komunikoval s vlastníkom o vzniknutej situácii. Následne až dňa 24.10.2019 doručil vlastník žiadosť o

vydanie rozhodnutia o zámere. KPÚ súhlasil so zámerom úpravy nehnuteľnosti avšak požadoval, aby
zmena parteru bola realizovaná prvkami, ktoré nepôsobia rušivo a cudzorodo vo vzťahu k zvyšnej časti
parteru.Ztohtodôvodupožadovalpredloženieprípravnejdokumentáciepodľa§32ods.7pamiatkového
zákona, ktorá bude podrobne špecifikovať zamýšľané úpravy.

4. Dňa 08.12.2020 žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu KPÚ č. KPUKE-2020/14071-10/92400/
SC zo dňa 12.11.2020 odvolanie.

5. Žalovaný ďalej citujúc ust. § 2 ods. 2, 4, § 17 ods. 1, § 29 ods. 2, § 32 ods. 5, 7, 10
pamiatkového zákona k odvolacej námietke týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu, nakoľko je v rozpore so žiadosťou a zámerom žalobcu zatraktívniť predmetnú
nehnuteľnosť a rozhodnutie správneho orgánu o určení podmienok je preto nesprávne, v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že nezistil dôvod, pre ktorý by bolo napadnuté rozhodnutie KPÚ
nezákonné. Žalovaný sa úplne stotožnil s odborným názorom prvostupňového správneho orgánu čo sa
týka neprípustnosti zámeru v rozsahu požadovanom vlastníkom. KPÚ podľa žalovaného vyčerpávajúco

vysvetlil dôvody, pre ktoré súčasné prekrytie drevenými latami nie je v súlade s ochranou pamiatkového
územia. Rozhodnutie o zámere je v tejto časti odôvodnenia dostatočne precízne, aby vlastník ako laik
pochopil nevhodnosť cudzorodej a historicky neodôvodnenej úpravy a jej negatívny vplyv na vnímanie
predmetnej nehnuteľnosti. Argumentácia vlastníka, že sa inšpiroval zahraničnými pamiatkovými zónami
nie je akceptovateľná z dôvodu, že nie je možné porovnávať úpravy objektov v iných pamiatkových

územiach na Slovensku alebo v zahraničí. Každá úprava si vyžaduje individuálne posudzovanie a
vnímanie a to aj v kontexte okolitej zástavby. KPÚ dostatočne pozná chránenú pamiatkovú zónu, ktorej
súčasťou je riešená nehnuteľnosť a pri určovaní podmienok vychádzal z konkrétnych daností.6. K nesúhlasu žalobcu so závermi KPÚ o nepovolení súvislého dreveného obkladu fasády, nakoľko
kvádrovanie nie je dominantou budovy, keďže správny orgán v roku 2006 povolil jeho prekrytie vitrínou
a upravená fasáda nepôsobí v okolitom prostredí rušivo žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s odborným

názorom KPÚ o absolútnej nevhodnosti latkového prekrytia celej fasády a to práve s ohľadom na okolité
prostredie a vnímanie fasády. Rozhodujúce podľa žalovaného nie je, či kvádrovanie je dominantou
nehnuteľnosti, ale jej celkové vnímanie v kontexte okolitej zástavby. Požadované drevené prekrytie nijak
nesúvisí s prvkami fasády ani históriou objektu, je cudzorodým prvkom na samotnej nehnuteľnosti ako
aj v PZ Spišská Nová Ves. Žalovaný opätovne poukázal na vyčerpávajúce a odborné odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia o nevhodnosti tejto úpravy, ako aj na skutočnosť, že vlastník odmieta
akceptovať odborný názor správneho orgánu napriek jeho riadnemu podloženiu a odbornej kvalite a to
z dôvodu, že ním vykonaná úprava je iba podľa jeho laického názoru vhodná a v súlade s pamiatkovou
ochranou. Odmietnutie akceptácie nevhodnosti požadovanej úpravy však nie je dôvodom, pre ktorý by
rozhodnutie bolo nezákonné. Vlastník podľa žalovaného nemohol legitímne očakávať, že správny orgán
bude súhlasiť s navrhovaným riešením s ohľadom na platné Zásady ochrany, o verejnej prístupnosti (na

internete) ktorých bol správnym orgánom informovaný a poučený. Ekonomická atraktivita nehnuteľnosti
nie je akceptovateľný argument pre súhlas s takto nevhodnou úpravou nehnuteľnosti, ktorá je v každom
ohľade v rozpore s požiadavkami na ochranu pamiatkových hodnôt územia.

7. K námietke žalobcu, že správny orgán nemá odborné znalosti z oblasti marketingu a ekonómie a

nemal by zasahovať do jeho podnikateľských zámerov žalovaný uviedol, že správny orgán nezasahuje
do podnikateľského zámeru vlastníka, ale do zámeru úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území,
čo je jeho zákonom daná kompetencia. Odborné stanoviská za správny orgán vypracúvajú odborný
zamestnanci, ktorí dosiahli kvalifikačné predpoklady pre výkon v špecializovanej štátnej správe ako
aj požadované vzdelanie v potrebných odboroch. Zámer nie je posudzovaný z pohľadu ekonomickej

výhodnosti, čo nie je ani v kompetencii správneho orgánu; je posudzovaný výlučne z hľadiska
ochrany pamiatkových hodnôt podľa pamiatkového zákona. Správny orgán v žiadnom prípade nemôže
posudzovať ekonomickú výhodnosť bez ohľadu na pamiatkovú ochranu. Žalovaný má za to, že KPÚ
rozhodolplnevrámcisvojichzákonnýchkompetenciíavzáujmeochranyverejnéhozáujmu.Poukazujúc
na § 29 ods. 1 pamiatkového zákona žalovaný zdôraznil, že úlohou KPÚ nie je posudzovať legitimitu

cieľa, ktorý vlastník sleduje, ale na základe legitímnych, všeobecne záväzných právnych predpisov a
z nich vychádzajúcich nariadení posúdiť predmetný zámer tak, aby výsledok bol v súlade s právnymi
predpismi. Je potrebné, aby si vlastník uvedomil, že jeho vlastníctvo ho zaväzuje a jeho konanie
nemôže byť v rozpore s právnymi predpismi, nakoľko devastácia pamiatkových hodnôt nehnuteľnosti a
pamiatkového územia nepožíva právnu ochranu. Žalovaný ďalej zdôraznil, že vlastnícke právo žalobcu

nie je rozhodnutím KPÚ obmedzené nad rozsah, ktorý je nevyhnutný pre ochranu verejného záujmu na
ochrane pamiatkových hodnôt. Zámer úpravy nehnuteľnosti v rozsahu vizuálneho odčlenenia prevádzky
správny orgán pripustil, avšak iba vhodným spôsobom. Vlastník nemôže legitímne očakávať, že dôjde
k schváleniu úpravy, ktorá je v jednoznačnom rozpore s ochranou pamiatkových hodnôt. Vizuálne
odčlenenie je možné realizovať aj spôsobom vhodným, estetickým a v súlade s pamiatkovým zákonom.

Priestor 1. NP nehnuteľnosti, v ktorom sa nachádza predajňa bicyklov, tvoril v minulosti prejazd domu,
teda bol súčasťou komunikačného priechodového parteru, typického pre meštianske domy. Pôvodné,
funkčné rozdelenie priestorov v 1. NP, typické pre meštianske domy „prejazdového typu“ je historicky
dané samotnou architektúrou objektu. Vlastník to svojvoľne zmenil tým, že prejazd adaptoval na
uzavretý priestor predajne, čo ho však automaticky neoprávňuje k tomu, aby legitimitu svojho konania

odôvodňoval ekonomickou udržateľnosťou alebo nutnosťou oddelenia prevádzok, avšak zjavne bez
ohľadu na jasne stanovené pravidlá, špecifikované v zásadách, ktoré určujú podmienky aj pre takéto
stavebné zásahy do parterov historických nehnuteľností.

8. K námietke žalobcu, že drevený obklad je v súlade so športovým charakterom predajne a použitý

materiál nijako neznižuje historický ráz žalovaný uviedol, že správny orgán posudzoval zámer s ohľadom
na pamiatkové hodnoty nehnuteľnosti a chráneného územia, nie s ohľadom na športový ráz predajne.
Drevený materiál v tomto vyhotovení je v rozpore s historickou úpravou nehnuteľnosti. Jedná sa o
moderný a cudzorodý prvok bez historickej opodstatnenosti. K tvrdeniu žalobcu, ktorý poukazujúc na
fotografiu z roku 1903 tvrdí, že zámer prekrytia fasády dreveným obkladom je zhodný s dobovým z roku

1903 žalovaný uviedol, že fotografia preukazuje, že pôvodná úprava parteru bola formou dreveného
výkladca s otvormi a členením podľa osovosti fasády a nie prekrytie časti fasády dreveným obkladom.
Nehnuteľnosť prešla viacerými úpravami a KPÚ podľa žalovaného správne vyhodnotil, ktoré jednotlivé
prvky fasády si vyžadujú pamiatkovú ochranu. Uvedenej úprave z roku 1903 sa priblížila úprava,ktorá predchádzala nepovolenému drevenému obkladu. KPÚ umožnil prekrytie bosáže avšak dreveným
výkladcom, ktorý tvorí historizujúci prvok a nie dreveným obkladom, ktorý ako opakovane uvádza aj
KPÚ je cudzorodý a moderný prvok bez vzťahu a historickej súvislosti. Vzhľad predmetnej nehnuteľnosti

ako je prezentovaný v súčasnosti, vizuálne negatívne ovplyvnil súlad a jednotnosť v rámci celkového
historického výrazu fasády a jeho súčasný vzhľad dokázateľne vôbec nekorešponduje s výrazom fasády
zdokumentovanej z roku 1903. KPÚ v rozhodnutí neuvádza, že by trval na presnom 100 % dochovanom
stave, ale nepripúšťa tak významné a nevhodné zásahy, ktoré by drastickým spôsobom menili vzhľad
nehnuteľnosti s výrazným vplyvom na pamiatkové územie.

9. K žalobcovmu poukazovaniu na ust. § 19 ods. 2 zákona o ochrane kultúrnych pamiatok Nemeckej
spolkovej republiky, podľa ktorého schválenie zmeny sa má udeliť iba ak by bola zmena zanedbateľná
alebo si to vyžaduje verejný záujem, žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade sa nejedná ani o
nepatrnú úpravu a už vôbec nie o verejný záujem. Z toho dôvodu túto argumentáciu považuje za
irelevantnú. Rovnako sa nejedná o vznikajúcu prípustnú zmenu chráneného obrazu celého komplexu.

KPÚ v súlade s § 1 ods. 1 pamiatkového zákona pri svojej úvahe vychádzal aj z medzinárodných
dokumentov ICOMOS, vychádzajúcich z Benátskej charty špecifikujúcej ochranu a obnovu pamiatok a
sídel. V čl. 14 charty je uvedené, že pamiatkové súbory majú byť predmetom zvláštnej starostlivosti v
záujme zachovania ich neporušenosti a zabezpečenia ich ozdravenia, úpravy a vhodného využívania.
Uvedené je vo výraznom kontraste so stavebnými úpravami parteru predmetnej nehnuteľnosti v podobe

súvislého latkového obkladu v parterovej časti fasády, ktorý nerešpektuje historické danosti objektu, ani
tradičné architektonické prvky typické pre hodnotné historické prostredie pamiatkovej zóny.

10. Námietka vlastníka, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné je podľa
žalovaného nepodložená, nakoľko KPÚ vyčerpávajúcim spôsobom odborne aj právne zdôvodnil svoje

rozhodnutie a vysporiadal sa so všetkými podkladmi a námietkami vlastníka. Skutočnosť, že rozhodnutie
nie je odôvodnené podľa predstáv vlastníka nemožno podľa žalovaného považovať za porušenie jeho
práv. Pokiaľ je rozhodnutie založené na správnych, logických a odborných úsudkoch a argumentoch a je
vydané v súlade so zákonom, nemožno rozhodnutie považovať za nezákonné a nepreskúmateľné, a to
ani v prípade, ak sa správny orgán nestotožnil s požiadavkami vlastníka. V tejto súvislosti správny orgán

poukázal aj na to, že vlastník nehnuteľnosti má možnosť realizovať svoj zámer viacerými spôsobmi
špecifikovanými v bodoch č. 3 a 4 podmienok napadnutého rozhodnutia, pričom princípy, o ktoré sa
správny orgán opieral pri posudzovaní zámeru sú podrobne opísané v odôvodnení rozhodnutia.

11. K tvrdeniu žalobcu, že úpravu nehnuteľnosti vykonal na základe žiadosti doručenej dňa 24.10.2020

a v súlade s rozhodnutím č. KPUKE-2019/21497-8/97009/SC zo dňa 22.11.2019 žalovaný uviedol,
že toto sa preukázateľne nezakladá na pravde, keďže nepovolený stav fasády bol zistený na ŠPD
dňa 25.09.2019, a až následne po výzve KPÚ žalobca podal žiadosť, a to aj napriek tomu, že podľa
§ 32 ods. 5 pamiatkového zákona je vlastník povinný vyžiadať si rozhodnutie o zámere ešte pred
vykonaním úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Pravdivé nie je ani tvrdenie, že rozhodnutie

č. KPUKE-2019/21497-8/97009/SC zo dňa 22.11.2019 pripustilo takúto úpravu fasády. Práve naopak,
v uvedenom rozhodnutí sa konštatuje, že súčasný drevený obklad je potrebné odstrániť. Predmetné
rozhodnutie ani nenadobudlo právoplatnosť, keďže bolo na základe odvolania vlastníka zrušené
rozhodnutím žalovaného č. PUSR-2020/510-2/13245/16/ZAJ zo dňa 18.02.2020.

II.
Konanie pred správnym súdom

12. Správnou žalobou zo dňa 17.05.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu
súdu (ďalej len „pôvodný správny súd“) dňa 18.05.2021 žalobca navrhol, aby správny súd
rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2021/611-3/9573/9/ZAJ zo dňa 11.03.2021 ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu č. KPUKE-2020/14071-10/92400/SC zo dňa 12.11.2020 zrušil.

Rozhodnutia správnych orgánov podľa žalobcu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci,
sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základnapadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu podľa § 191
ods. 1 písm. c), d), e), f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku /ďalej aj „SSP“/).

13. V správnej žalobe žalobca najmä uviedol, že zámer žalobcu, už čiastočne realizovaný je v súlade
s pamiatkovým zákonom ako aj so zásadami ochrany PZ Spišská Nová Ves.

14. Správne orgány podľa žalobcu nesprávne a neúplne zistili skutkový stav veci, nakoľko sa
nezaoberali všetkými podstatnými skutkovými okolnosťami, najmä legitímnym zámerom žalobcu ako

vlastníka na zatraktívnení nehnuteľnosti a na zabezpečení jej ekonomickej udržateľnosti, a tento
skutkový stav neprávne právne posúdili. Z uvedeného dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie aj za
nepreskúmateľné.

15. Žalovaný zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu v neprimeranom rozsahu, v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky, nakoľko neprihliadal na vyššie uvedený legitímny záujem na funkčnom využívaní

nehnuteľnosti. Správne orgány zneužili správne uváženie, prekročili jej medze, a vec tak nesprávnej
právne posúdili.

16. Žalovaný ďalej nezohľadnil skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť nie je kultúrnou pamiatkou
a preto nepožíva zvýšenú ochranu. Zámerom žalobcu je prostredníctvom modernejších prvkov na

fasáde, ktorými sa inšpiroval v európskych pamiatkových zónach, oddeliť rôzne prevádzky – predajňu
bicyklov a drogériu, a zatraktívniť tak nehnuteľnosť pre zákazníkov, avšak pri zachovaní historických
prvkov. So stanovenými podmienkami nesúhlasí, nakoľko má za to, že zámer úpravy v požadovanom
rozsahu je v súlade s právnou úpravou, a to z dôvodu: 1/ ekonomickej udržateľnosti, zatraktívnení
nehnuteľnosti a nutnosti oddeliť prevádzku, 2/ predmetná nehnuteľnosť má zachovanú hlavnú fasádu,

parter, a to obdobne ako na prelome 19. a 20. storočia, 3/ omietková bosáž – kvádrovanie nie je
historickou dominantou budovy, ktorá by musela zostať zachovaná, a samotný správny orgán ju v roku
2006 povolil prekryť vitrínou, a 4/ s ohľadom na okolité prostredie, nakoľko viaceré domy sú asanované,
a fasáda nepôsobí rušivo.

17.Žalobcaďalejnamietal,žesprávneorgánynemajúodbornéznalostivoblastimarketinguaekonómie,
a preto by nemali zasahovať do podnikateľských zámerov vlastníkov nehnuteľností a do ich vlastníckych
práv vo väčšej miere ako je nevyhnutné pre ochranu pamiatkovej zóny. Približne 70 % fasády
nehnuteľnosti je zrekonštruovaných v súlade s pokynmi KPÚ, a preto zvyšnú časť je prípustné
realizovať podľa potrieb vlastníka, čo pripúšťa aj pamiatkový zákon. Drevený obklad zodpovedá

športovému charakteru predajne nachádzajúcej sa v predmetnej nehnuteľnosti, a použitý materiál
neznižuje historický ráz budovy a nenarúša jej celistvosť. Zmenil sa aj účel užívania nehnuteľnosti
- v 19. storočí bola v nehnuteľnosti iba jedna prevádzka a obložená časť slúžila ako vstupná brána,
pričom v súčasnosti sú v objekte rôzne prevádzky a vo vstupnej bráne je predajňa a servis bicyklov.
Správny orgán posúdil iba súlad zámeru úpravy nehnuteľnosti z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt,

čo je v rozpore s pamiatkovým zákonom a neaplikoval ust. § 29 ods. 1 uvedeného zákona, v zmysle
ktorého sú štátne orgány povinné pri svojom rozhodovaní prihliadať aj na iné skutočnosti, napr. vhodný
spôsob využitia nehnuteľností. Predmetná nehnuteľnosť má zachovanú hlavnú fasádu s ohľadom na
rozhodujúce historické obdobie. S poukazom na fotografiu z roku 1903 bol zachovaný drevený rám
výkladca; správny orgán sa nevyporiadal so skutočnosťou, že na bosáži na východnej časti fasády

nebol umiestnený výklad a ani vitrína, a bola prikrytá reklamou. Všeobecná argumentácia o nemožnosti
prekryť fasádu navrhovaným spôsobom nemá oporu v zákone, je svojvoľnou úvahou správneho orgánu,
zneužitou v neprospech žalobcu. Správne orgány sú povinné v rámci pamiatkovej ochrany prihliadať
aj na súčasné trendy v architektúre a potreby vlastníkov nehnuteľností, pamiatkové zóny nemožno
zakonzervovať v určitom historickom období určenom orgánom verejnej správy, a je nutné povoliť aj

prvky modernej architektúry, obdobne ako v zahraničí, samozrejme pri zachovaní historického rázu
konkrétnej nehnuteľnosti (v tejto súvislosti žalobca poukázal na odborný názor Ing. M. Dudáša, CSc.,
riaditeľa KPÚ Žilina)

18. Žalobca zdôraznil, že zachoval historizujúcu drevenú rámovú konštrukciu presne v historickom

rozsahu, a prekryl sivú bosáž dreveným obkladom, ktorý ju nijako nepoškodil; bosáž nie je nijakou
historickou dominantou budovy, ktorá by musela ostať zachovaná, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že KPÚ
bosáž povolilo v roku 2006 prekryť drevenou presklenou vitrínou; historickou dominantou je rámová
drevená konštrukcia výkladca, ktorá nebola úpravou dotknutá a ostala zachovaná v historickom rozsahu(fotografie nehnuteľnosti z roku 2016 a 2012). Preto mu nie je zrejmé, z akého dôvodu bolo rozhodnuté,
že bosáž má tvoriť vizuálne odčlenenie predajní a má zostať zachovaná.

19. Na odôvodnenie skutočnosti, že v okolitom prostredí upravená fasáda nepôsobí rušivo žalobca
poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 2As/160/2018; v pamiatkovej zóne sú
podľa žalobcu aj iné objekty, ktoré sú po asanácii, resp. sú novodobej architektúry; do pôvodného
vzhľadu mnohých budov bolo preukázateľne zasahované, a prebieha aj nová výstavba (fotografie
objektov). Z uvedeného dôvodu nie je nutné striktne zotrvávať na zachovaní historického vzhľadu

predmetnej nehnuteľnosti

20. Žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkami žalobcu, že vizuál iných nehnuteľností v
pamiatkovej zóne nezodpovedá požiadavkám pamiatkovej ochrany a nehnuteľnosti nie sú obnovené
ako nehnuteľnosť žalobcu, prípadne sú na nich realizované úpravy v rozpore s pamiatkovým zákonom
(fotografie). Z uvedeného dôvodu má podozrenie, že správne orgány postupujú v správnych konaniach

v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca má za to, že novodobá presklená drevená rámová
konštrukcia výkladca je po úprave esteticky i kompozične doplnená zvyšnou časťou fasády a tvorí tak
celistvý parter, čo vyplýva aj z rovnakých zárubní dverí a podobne realizovaných názvov prevádzok.

Úprava bola realizovaná využitím dreva ako tradičného materiálu, úprava dreveným obkladom má
opodstatnenie, nakoľko na nej bude pripevnený stojan na bicykle s príslušenstvom, ktoré budú tvoriť
samoobslužné nástroje na opravu a údržbu bicykla pre cyklistov navštevujúcich mesto. Zámerom
úpravy nehnuteľnosti je dosiahnutie vyššej konkurencieschopnosti a zviditeľnenia prevádzky modernými
prvkami súladnými s históriou, na čo však žalovaný neprihliadal. Predmetný zámer úpravy predstavuje

citlivý zásah do pamiatkového fondu a prepojenie starého a nového s jednoznačným dôrazom na
nové architektonické detaily a je v súlade so záujmami chránenými pamiatkovým zákonom (náčrt
zámeru účastníka konania s nápisom bicykle a so stojanom na bicykle). Pri úprave nehnuteľnosti
sa žalobca inšpiroval zahraničnými pamiatkovými zónami, vychádzal z medzinárodných dokumentov
ICOMOS, ku ktorým SR pristúpila (fotografie, rozsudok Správneho súdu Bádensko-Württemberska, zo

dňa 25.10.1993, sp. zn. 8S/2851/92).

22. Rozhodnutie žalovaného žalobca považuje za nepreskúmateľné, nakoľko mu nie sú zrejmé dôvody,
pre ktoré správny orgán použil výklad zákona v jeho neprospech. Žalovaný sa dostatočne nevyporiadal
s odvolacími námietkami a prihliadal iba na ochranu pamiatkovej zóny. Orgány verejnej správy musia

podľa žalobcu pri rozhodovaní náležite posúdiť proporcionalitu obmedzenia vlastníckeho práva vo
vzťahu k verejnému záujmu na zachovaní pamiatkovej hodnoty nehnuteľnosti či lokality. V predmetnom
konaní však test proporcionality, ktorý by podľa žalobcu preukázal, že zámer žalobcu je v súlade
s pamiatkovým zákonom, nebol vykonaný.

23. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.07.2021 navrhol, aby súd správnu žalobu v celom
rozsahu ako nedôvodnú zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania. Opätovne opísal zistený
skutkový stav veci a poukázal na svoju argumentáciu v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.
Zdôraznil, že zámer žalobcu bol riadne preskúmaný a podľa odborného názoru správneho orgánu
protiprávne osadený obklad je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom a verejného

záujmu na ochrane pamiatkových hodnôt územia neprípustný. Správne orgány úplne a riadne posúdili
a uviedli dôvody, pre ktoré je drevený obklad v konkrétnom pamiatkovom území cudzorodý, nevhodný
a neprípustný.

24. S námietkou žalobcu, že už čiastočne zrealizovaný zámer je prípustný z hľadiska ochrany

pamiatkového fondu, tak podľa pamiatkového zákona ako aj zásad ochrany pamiatkového územia sa
žalovaný nestotožnil z dôvodov riadne a vyčerpávajúco uvedených v rozhodnutiach obidvoch správnych
orgánov. Je nesporné, že KPÚ vydal rozhodnutie k zámeru v súlade so Zásadami ochrany, kde na str.
112 je ako príklad historického výkladca uvedená snímka riešeného objektu Zimná 36 práve s tradičným
dreveným výkladcom. Už na prvý pohľad je zrejmý nepomer a nesúlad novo zrealizovanej modernej

úpravyfasádyoprotitradičnejahistorizujúcej,takakojezachytenánasnímke,ktorájesúčasťouspisovej
dokumentácie a predložená aj žalobcom, čo iba potvrdzuje správnosť názoru správnych orgánov. O
všetkých týchto podkladoch a skutočnostiach bol žalobca riadne poučený v priebehu celého konania
a ako aj o tom, že v prípade, ak by sa KPÚ odklonil od znenia Zásad ochrany a v rozpore s nimischválil túto nevhodnú úpravu, konal by v rozpore s pamiatkovým zákonom. Nesúhlasíme teda s
tvrdením,žebyžalovanýnesprávneposúdilpredloženýzámer.Rovnakonesúhlasímesnázorom,žeboli
nesprávne aplikované Zásady. Zásady ochrany sú odborným dokumentom na vykonávanie základnej

ochrany pamiatkovej zóny, ktoré v súlade s § 11 ods. 2 písm. b) pamiatkového zákona vypracúva a
vydáva KPÚ. Tento odborný a metodický materiál je podkladom pre vykonávanie základnej ochrany
pamiatkového územia v zmysle § 29 ods. 2 a § 32 pamiatkového zákona s tým, že KPÚ je oprávnený
vydávať individuálne správne akty, pričom sám posudzuje rozsah a závažnosť ich dopadu na samotnú
pamiatkovú zónu. Správny orgán je v zmysle zákona viazaný obsahom Zásad. Preto pokiaľ bolo

rozhodnutévsúladesoZásadamiochrany,rozhodnutiebolovydanévsúladesplatnouprávnouúpravou.

25. Čo sa týka súladu zámeru s právnou úpravou žalovaný uviedol, že pamiatkový zákon nemá
kogentnéustanoveniaukladajúcepodmienkyochranypamiatkovéhofonduvoformezákazovapríkazov.
Jednotlivé ustanovenia majú všeobecnú povahu, čo vyplýva z rôznorodosti a špecifík pamiatkovej
ochrany. Pamiatkový zákon umožňuje, aby príslušný KPÚ rozhodol na základe správnej úvahy v súlade

súčelompamiatkovéhozákonaapoposúdenívšetkýchšpecifíkkonkrétnehoprípadu,ktorémajúorgány
aplikujúce právo možnosť lepšie poznať ako zákonodarca. V predmetnej veci v administratívnom konaní
správny orgán pri využití správnej úvahy vychádzal zo zisteného skutkového stavu, na ktorý aplikoval
citované ustanovenia pamiatkového zákona a Zásad ochrany. V rámci správneho uváženia žalovaný
nezistil žiadne pochybenie pri logických záveroch KPÚ Košice.

26. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné žalovaný uviedol,
že táto nemôže byť akceptovaná. Námietka je koncipovaná tak všeobecne, že nie je možné na
ňu konkrétnejšie reagovať. Správne orgány dostatočne vysvetlili svoju správnu úvahu a podrobne
sa vysporiadali s opakovanými námietkami žalobcu. Žalobca neuviedol v čom konkrétnom malo

byť rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov.
Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými argumentmi a odvolacími námietkami.

27. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný vyložil pamiatkový zákon v jeho neprospech a zasiahol tak
do jeho vlastníckeho práva v neprimeranom rozsahu nakoľko neprihliadal na jeho záujmy žalovaný

opätovne uviedol, že nemôže posudzovať ekonomickú výhodnosť bez ohľadu na pamiatkovú ochranu.
Zásah správnych orgánov nie je neprimeraný z dôvodu, že posudzovali jeden konkrétny zámer úpravy
fasády objektu, ktorý je neprípustný avšak súčasne uviedli podmienky, za ktorých by mohol byť zámer
prípustný. Žalobca stavia zámer do polohy, že je jediný možný a vhodný, a odmieta akceptovať iné
varianty, ktoré by takým nevhodným spôsobom nenarúšali pamiatkové územie. Zrealizovaná úprava

svojou odlišnou farebnosťou a celkovou úpravou pôsobí nevhodne, cudzorodo a je evidentné ako
narúša celkový interiér ulice - všetky okolité objekty majú osadené historizujúce výkladce a tvoria
charakteristický pohľad (priložená fotografie objektov). Zrealizovaný drevený obklad narúša kontinuitu
uliceavkladámodernýprvok,ktorýniejenevyhnutnýpredosiahnutiecieľazatraktívniťpredajňubicyklov.
Žalobca nepredložil žiadny alternatívny návrh úpravy objektu, ktorý by nebol v rozpore s pamiatkovou

ochranou a snaží sa postaviť správny orgán do polohy arbitra, ktorý svojvoľne, bez opodstatnenia
siaha na jeho vlastnícke práva. Naopak žalobca opomenul svoje povinnosti ako vlastníka objektu v
pamiatkovej zóne zachovať práva občanov SR a ich záujem na ochrane kultúrneho dedičstva. Limity
dovoleného zasahovania do chránených hodnôt pri výkone vlastníckeho práva (a contrario) vyplývajú
z ustanovení pamiatkového zákona a zo Zásad ochrany. Zákonom nemožno vlastníka oslobodiť od

povinnosti nepoškodzovať predmet chránenej hodnoty pri výkone vlastníckeho práva. V danom prípade
možno spravodlivo od žalobcu požadovať strpenie obmedzenia výkonu jeho vlastníckeho práva vo
verejnom záujme, ktorým je ochrana pamiatkových hodnôt. Argument žalobcu o ekonomickej výhodnosti
nebol žiadnym relevantným spôsobom preukázaný a v skutočnosti ide o subjektívny názor žalobcu.
Zatraktívniť objekt v pamiatkovom území je možné aj bez tohto nevhodného zásahu.

28. Žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav, keďže údajne správny orgán neprihliadol
na skutočnosti ako to, že objekt nie je národnou kultúrnou pamiatkou a nepoužíva teda takú právnu
ochranu. Žalovaný poukázal na ust. § 32 ods. 7 pamiatkového zákona, z ktorého preukázateľne vyplýva
kompetencia KPÚ Košice vyjadrovať sa v rozhodnutí k exteriérovému riešeniu objektu a uvedená

námietka je právne irelevantná. Ide o snahu spochybniť kompetenciu správneho orgánu, ktorá mu
priamo vyplýva z pamiatkového zákona. Okrem iného nemožno hovoriť o nedostatočnom zistenom
skutkovom stave v prípade, ak sa žalobca domnieva, že žalovaný neprihliadol na určité skutočnosti.Ak by tomu tak skutočne bolo, jednalo by sa o rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a nie o rozhodnutie, ktoré vychádza z nedostatočné zisteného skutkového stavu.

29. K ďalším tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že legitímny cieľ sledovaný zámerom, a to oddeliť
prevádzky modrenejším prevedením pri zachovaní historického výkladca a inšpirácii európskymi
pamiatkovými zónami žalovaný uviedol, že z fotografii priložených k žalobe nie je zrejmé v akej
„európskej pamiatkovej zóne“ sa tieto výkladce nachádzajú, ani ich prostredie a ani to, či boli schválené
orgánom na to určeným. Rovnako je nutné poukázať na skutočnosť, že pamiatková ochrana je

naprieč jednotlivými krajinami rozličná, pričom niektoré krajiny dbajú na pamiatkovú ochranu viac a
niektoré menej. Naopak, žalovaný a KPÚ Košice posudzovali predložený zámer a zrealizovanú časť
zámeru v kontexte pamiatkového územia, podľa platnej právnej úpravy a svoje stanovisko riadne
zdôvodnili. Priložené fotografie, ako „dôkaz“ nemajú relevantnú výpovednú hodnotu a ani žiadny vplyv
na individuálne posudzovanie predmetného objektu Zimná 36.

30. Pokiaľ je zámerom žalobcu vizuálne odčleniť existujúce prevádzky, riešenie formou prezentácie
fasády s bosážou taktiež plní tento účel. Žalobca sa však upol na existujúci nevhodný obklad a
opakovane trvá na jeho spätnej legalizácií. KPÚ Košice sa nebráni úprave fasády avšak táto musí byť
v súlade s pamiatkovým zákonom. Žalobca v žalobe poukazuje na okolité prostredie ako argument na
podporu svojho názoru no ako je zjavné z doplnenej fotografie riešenej ulice, okolité historické objekty

zachovávajú trend drevených výkladcov a zachovanej fasády.

31. V žalobe žalobca nepoukázal na žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré vzal žalovaný za základ a ktoré
by boli v rozpore s administratívnymi spismi (žalobný bod podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP).

32. K námietke žalobcu, že správne orgány nemajú odborné znalosti v oblasti marketingu a ekonómie a
teda by nemali zasahovať do podnikateľských zámerov žalobcu viac ako je nevyhnutné v pamiatkovom
území žalovaný uviedol, že správne orgány v prvom rade posudzovali zámer z hľadiska ochrany
pamiatkového fondu a odborne riadne svoje závery odôvodnili. Naopak žalobca ako laik bez odborných
vedomostí a znalostí opakovane uvádza svoj názor o prípustnosti zámeru ignorujúc fakty a podklady

vedené v spise. Správne orgány rozhodovali výlučne v rámci svojej pôsobnosti, odbornosti a na základe
podkladov v správnom konaní, s jednotlivými argumentmi a podkladmi sa riadne a vyčerpávajúco
vysporiadali. Posúdili ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Námietky žalobcu preto nie sú právne
relevantné pre posúdenie vplyvu na pamiatkové hodnoty. Objekt bol pred osadením dreveného obkladu
vhodne využívaný a v dobrom estetickom stave, čo sa v súčasnosti nedá konštatovať. KPÚ Košice

ani žalovaný nezakázali svojím rozhodnutím úpravu ako takú, iba tú časť zámeru, ktorá odporuje
požiadavkám pamiatkovej ochrany a nevyjadrovali sa k funkčnému využívaniu objektu tak, ako sa to
snaží žalobca tvrdiť.

33. Žalovaný vo svojom vyjadrení k námietke žalobcu, že správne orgány sa nevysporiadali s

predloženou fotografiou z roku 1903 uviedol, že tvrdenie je zavádzajúce, keďže fotografia je priamo v
Zásadách ochrany uvedená ako historická a vhodná úprava fasády objektu. Realizovaný obklad sa ale
zásadne odlišuje od historického výkladca. Nie je možné použiť v tomto prípade analógiu, že akákoľvek
drevená konštrukcia je vhodná a historizujúca. Toto potvrdzuje aj samotný žalobca keď konštatuje, že
sa jedná o moderný prvok so športovým charakterom. Pokiaľ rozhodnutie nie je odôvodnené podľa

predstáv žalobcu, nemožno to považovať za porušenie jeho práva, ak je toto rozhodnutie založené na
správnych,logickýchaodbornýchúsudkochaargumentochajevydanévsúladesozákonom,čovtomto
prípade máme za splnené. Žalobca odmieta akceptovať akékoľvek požiadavky, ktoré sú v rozpore s jeho
predstavou. Žalobca nemá nárok na rozhodnutie a odôvodnenie podľa jeho predstáv a táto skutočnosť
nemôže spôsobovať nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.

34. K citovanému rozhovoru s Ing. M. Dudášom, CSc. žalovaný uviedol, že tento nemožno aplikovať
na všetky pamiatky, či nehnuteľnosti v pamiatkovom území, čo bolo potvrdené v samotnom rozhovore.
Z toho dôvodu KPÚ vydávajú individuálne správne akty, keďže jednotlivé územia či objekty majú svoje
špecifiká i kontext. Žalobca sa opakovane pokúša dostať správny orgán do polohy, kedy úplne zakazuje

zámer alebo inú zmenu. Takto vyvodený záver je nesprávny, čo je zrejmé aj z podmienok určených v
napadnutom rozhodnutí. Objekt je využívaný a v dobrom stave, a preto nie je nevyhnutné zasahovať do
predmetu ochrany v tak zásadnom rozsahu.35. V súvislosti s odkazom žalobcu na medzinárodné dokumenty žalovaný uviedol, že žalobca opomenul
Benátsku chartu z roku 1964, podľa čl. 5 ktorej ochrana pamiatok je vždy uľahčená, keď sa pamiatky
dajú využiť na funkciu užitočnú pre spoločnosť. Takéto využívanie je žiaduce, nemá však rušiť pôvodné

usporiadanie alebo výzdobu budov. Iba v týchto prípadoch možno uvažovať a povoľovať úpravy
vyžadované vývojom užívania a zvykov. Taktiež čl. 6 Benátskej charty ustanovuje, že pod ochranu
pamiatky sa zahŕňa aj jej blízke okolie v pôvodnom rozsahu, všade tam má byť prostredie zachované.
Tieto princípy analogicky vzťahujeme aj na pamiatkové územia čo možno vyvodiť aj z čl. 8 charty -
Nové funkcie a aktivity majú byť v súlade s charakterom historického mesta a štvrte. Úprava týchto

priestorov pre požiadavky súčasného života si vyžaduje starostlivé zavedenie inštalácií alebo zlepšenia
zariadení pre verejné služby. Ďalej čl. 10 charty - V prípade, že je potrebné uskutočňovať premenu budov
alebo postaviť nové, každé priestorové rozvrhnutie bude musieť rešpektovať existujúcu organizáciu
priestoru, predovšetkým parceláciu a veľkosť. Od zavádzania súčasných prvkov harmonizujúcich s
okolím sa nemá odrádzať, pokiaľ tieto môžu prispieť k obohateniu priestoru. V tomto prípade nemožno
hovoriť o obohatení priestoru a to pre zjavný rozpor s pamiatkovým prostredím a zachovanou kontinuitou

výkladcov na konkrétnej ulici.

36. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 30.10.2021 nevyjadril.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

37. Podľa § 2 ods. 1 pamiatkového zákona, pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných
vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len "kultúrna pamiatka"),
pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo

konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

38. Podľa § 2 ods. 2 pamiatkového zákona, pamiatková hodnota je súhrn významných historických,
spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo
umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej

ochrany.

39. Podľa § 2 ods. 4 pamiatkového zákona, pamiatkové územie je sídelný územný celok alebo krajinný
územný celok sústredených pamiatkových hodnôt alebo archeologických nálezov a archeologických
nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany podľa tohto zákona vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo

pamiatkovú zónu.

40. Podľa § 17 ods. 1 pamiatkového zákona, pamiatková zóna je územie s historickým sídelným
usporiadaním, územie kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami alebo územie s archeologickými
nálezmi a archeologickými náleziskami, ktoré možno topograficky vymedziť.

41. Podľa § 28 ods. 4 písm. b) pamiatkového zákona, vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou
pamiatkou a ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme,
je povinný s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej
kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny.

42. Podľa § 29 ods. 1 pamiatkového zákona, základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností
a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi
nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový
a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo

urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia.

43. Podľa § 29 ods. 2 pamiatkového zákona, krajský pamiatkový úrad vypracúva zásady ochrany
pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany podľa odseku 1
a sú podkladom pre územný plán. Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych

hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa osobitného
predpisu.44. Podľa § 29 ods. 3 pamiatkového zákona, zásady ochrany pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej
zóny obsahujú požiadavky na primerané funkčné využitie územia, na zachovanie, údržbu a regeneráciu
historického pôdorysu a parcelácie, materiálovej a objektovej skladby, výškového a priestorového

usporiadania objektov, architektonického výrazu, prvkov uličného interiéru a uličného parteru, historickej
zelene, charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, archeologických nálezísk, prípadne ďalších
kultúrnych a prírodných hodnôt pamiatkového územia.

45. Podľa § 30 ods. 1 pamiatkového zákona, každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním

neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu pamiatkových území
podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a stavu archeologických nálezísk.

46. Podľa § 30 ods. 3 pamiatkového zákona, umiestniť reklamu, reklamné, informačné, propagačné
alebo technické zariadenie, ktoré nie je stavbou, na nehnuteľnej kultúrnej pamiatke alebo v pamiatkovom
území možno len na základe rozhodnutia krajského pamiatkového úradu. Krajský pamiatkový úrad v

rozhodnutí určí, či je predložený návrh z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný a
určí podmienky jeho realizácie a umiestnenia. Ak umiestnenie reklamy, reklamného, informačného,
propagačného alebo technického zariadenia povoľuje stavebný úrad, krajský pamiatkový úrad vydá
záväzné stanovisko z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom a je v konaní stavebného úradu
dotknutým orgánom; 29a ) krajský pamiatkový úrad vydá záväzné stanovisko aj v takomto konaní

stavebného úradu v ochrannom pásme.

47. Podľa § 32 ods. 5 a 7 pamiatkového zákona, pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku
alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou (ďalej len „úprava nehnuteľnosti“), ale sa nachádza
v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského

pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v
pamiatkovom území. Ak vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez právoplatného
rozhodnutia o zámere úpravy, krajský pamiatkový úrad začne správne konanie vydaním oznámenia
o začatí úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré doručí vlastníkovi nehnuteľnosti, a vyzve
ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. Úpravou nehnuteľnosti nie je odstránenie stavby v

pamiatkovom území.

48. Podľa § 32 ods. 10 pamiatkového zákona, pred začatím obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti v
pamiatkovomúzemíjevlastníkpovinnýkrajskémupamiatkovémuúradupredložiťprípravnúaprojektovú
dokumentáciu podľa odsekov 4, 7 až 9. Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné stanovisko

o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy a úpravy nehnuteľnosti v
pamiatkovom území.

49. Podľa § 10 ods. 2, písm. d) pamiatkového zákona, pamiatkový úrad schvaľuje zásady ochrany
pamiatkového územia vypracované podľa § 11 ods. 2 písm. b).

50. Podľa § 11 ods. 2 písm. b) pamiatkového zákona, krajský pamiatkový úrad vypracúva
a vydáva zásady ochrany pamiatkového územia, vypracúva podklady súvisiace s obstarávaním
územnoplánovacej dokumentácie pre príslušné orgány štátnej správy a územnej samosprávy,
spolupracuje s nimi v procese spracovania prípravnej, projektovej a reštaurátorskej dokumentácie na

záchranu, obnovu a využitie kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a
archeologických nálezísk.

51. Podľa § 16 ods. 1 pamiatkového zákona, pamiatková rezervácia je územie s uceleným historickým
sídelným usporiadaním a s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo územie so

skupinami významných archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktoré možno topograficky
vymedziť.

52. Podľa § 29 ods. 1 pamiatkového zákona, základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností
a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi

nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový
a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo
urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia.53. Podľa § 29 ods. 2 pamiatkového zákona, krajský pamiatkový úrad vypracúva zásady ochrany
pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany podľa odseku 1
a sú podkladom pre územný plán. Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych

hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa osobitného
predpisu.

54. Podľa § 30 ods. 1 pamiatkového zákona, každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním
neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu pamiatkových území

podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a stavu archeologických nálezísk.

55. Podľa § 32 ods. 5 pamiatkového zákona, pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku
alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou (ďalej len "úprava nehnuteľnosti"), ale sa nachádza
v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského
pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v

pamiatkovom území. Ak vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez právoplatného
rozhodnutia o zámere úpravy, krajský pamiatkový úrad začne správne konanie vydaním oznámenia
o začatí úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré doručí vlastníkovi nehnuteľnosti, a vyzve
ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. Úpravou nehnuteľnosti nie je odstránenie stavby v
pamiatkovom území.

56. Podľa § 32 ods. 7 pamiatkového zákona, v rozhodnutí podľa odseku 5 krajský pamiatkový úrad
uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí
podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území, najmä zásady objemového členenia,
výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Krajský pamiatkový

úrad zároveň určí, či tieto úpravy možno vykonať iba na základe výskumov a inej prípravnej
dokumentácie a projektovej dokumentácie a uloží vlastníkovi povinnosť oznámiť mu vopred začiatok
úpravy nehnuteľnosti a predpokladaný koniec úpravy nehnuteľnosti.

57. Podľa § 32 ods. 10 pamiatkového zákona, pred začatím obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti v

pamiatkovomúzemíjevlastníkpovinnýkrajskémupamiatkovémuúradupredložiťprípravnúaprojektovú
dokumentáciu podľa odsekov 4, 7 až 9. Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné stanovisko
o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy a úpravy nehnuteľnosti v
pamiatkovom území.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

58. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov

verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.

Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2 Sžo32/2014).

59. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského

súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci).

60. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej

žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a
preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní
bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým
sa súd stotožňuje. Súd rozhodol bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, a dňa 16.01.2025 vyhlásilrozsudok v súlade s § 137 SSP, ktorým žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol a účastníkom
právo na náhradu trov konania nepriznal.

61. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
PUSR-2021/611-3/9573/9/ZAJ zo dňa 11.03.2021, v spojení s rozhodnutím Krajského pamiatkového
úradu v Košiciach č. KPUKE-2020/14071-10/92400/SC zo dňa 12.11.2020 ako prvostupňového
orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté podľa § 32 ods. 5 pamiatkového zákona tak, že z
hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom je prípustný zámer žalobcu realizovať úpravu

nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom, nachádzajúcej sa v F. G. B. E. D. E. G. H. XX D. B. E. D., súp. č. XXX,
postavenej na parc. č. 2484, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. B. E. D., a to v presne stanovenom rozsahu
a za určených podmienok č. 1/ až 14/, tak ako je uvedené v ods. 1. odôvodnenia tohto rozsudku. Žalobca
nesúhlasil s určenými podmienkami č. 4/ až č. 9/ a č. 11/. V konaní nebolo sporné, že predmetná
nehnuteľnosť, ktorej sa zámer týka, nie je kultúrnou pamiatkou a že sa nachádza v Pamiatkovej
zóne Spišská Nová Ves. Sporným bolo v akom rozsahu sú správne orgány oprávnené a aj povinné

posudzovať zámer úpravy predmetnej nehnuteľnosti z hľadiska ochrany pamiatkového fondu v zmysle
pamiatkového zákona a Zásad ochrany pamiatkového územia: Pamiatková zóna Mesta Spišská Nová
Ves, Aktualizácia 2015, účinnými od 31.12.2015, a na realizáciu úpravy stanoviť podmienky.

62. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil nasledovné:

Žalobca podal žiadosť o vydanie rozhodnutia k zámeru úpravy predmetnej nehnuteľnosti až dňa
24.10.2019, a to po vykonaní štátneho pamiatkového dohľadu (25.09.2019), na ktorom bolo zistené,
že na nehnuteľnosti boli vykonávané nelegálne stavebné úpravy a žalobca bol vyzvaný na okamžité
zastavenie stavebných prác. O žiadosti žalobcu o vydanie rozhodnutia k uvedenému zámeru rozhodoval
KPÚ Košice ako správny orgán I. stupňa opakovane, celkovo dvakrát, pričom v oboch prípadoch

KPÚ rozhodol, že zámer žalobcu je prípustný, avšak v presne určenom rozsahu a za stanovených
podmienok na prípravu a realizáciu úpravy. V poradí prvým rozhodnutím KPÚ zo dňa 22.11.2019
č. KPUKE-2019/21497-8/97009/SC sa žalovaný so zisteným stavom v rozsahu prípustnosti zámeru
stotožnil, podmienky č. 2 a 5 však považoval za určené v rozpore s § 32 ods. 1 pamiatkového
zákona, a preto uložil KPÚ, aby začal konanie o náprave a vydal rozhodnutie, ktorým určí

vlastníkovi povinnosť vykonať opatrenia na zabezpečenie základnej ochrany pamiatkového územia.
Po opakovanom ŠPD (02.06.2020), ústnych pojednávaniach, predmetom ktorých bola realizácia
nepovolených úprav nehnuteľnosti a poučenie o jej nezákonnosti (02.07.2020, 29.09.2020) a doplnení
žiadosti žalobcu na základe výzvy KPÚ (10.08.2020, 31.08.2020), správny orgán I. stupňa vydal v poradí
druhé rozhodnutie, ktoré žalovaný ako odvolací orgán potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím č.

KPUKE-2020/14071-10/92400/SC zo dňa 12.11.2020 a odvolanie žalobcu zamietol.

63. Pokiaľ ide o posúdenie prípustnosti rozsahu úpravy nehnuteľnosti s určenými podmienkami z
hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom, správne orgány oboch stupňov zhodne ustálili,
že upravená fasáda pôsobí v okolitom prostredí rušivo, latkové prekrytie fasády je absolútne nevhodné,

a to s ohľadom na okolité prostredie a vnímanie fasády v kontexte okolitej zástavby, nesúvisí s prvkami
fasády ani s históriou objektu, a je cudzorodým prvkom na samotnej nehnuteľnosti ako aj v PZ Spišská
Nová Ves. Žalobca ako vlastník nehnuteľnosti odmietal akceptovať odborný názor správneho orgánu,
a zotrval na tom, že ním vykonaná úprava je vhodná, v súlade s požiadavkami na ochranu pamiatkových
hodnôt územia stanovenými v platnej právnej úprave.

64. Správny orgán z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom, pre objektívne posúdenie
predloženého zámeru úpravy predmetnej nehnuteľnosti, preskúmal terajšie i staršie písomné materiály,
archívnu dokumentáciu a fotodokumentáciu, rozhodnutia i stanoviská, ktoré súvisia s úpravou danej
nehnuteľnosti, využili odborné podklady z vlastného fondu, a analyzovali fotografickú dokumentáciu

iných nehnuteľností v PZ a jej ochrannom pásme. Na základe týchto skutočností následne vyslovil
súhlas so zámerom realizovať zmenu parterovej časti fasády v okolí vstupu do predajne bicyklov
a s vizuálnym odčlenením od okolia vstupu do predajne drogérie v západnej časti uličnej fasády,
avšak za podmienky, aby takáto zmena nepôsobila rušivo a cudzorodo vo vzťahu k zvyšnej časti
parteru. Na realizáciu uvedeného rozsahu úpravy nehnuteľnosti správny orgán stanovil žalobcovi

presné podmienky, pričom zdôraznil, že zachovanie pamiatkových hodnôt PZ Spišská Nová Ves ako
celku, vrátane primeranej prezentácie architektonických, výtvarných a umeleckoremeselných detailov
typických pre dobu ich vzniku, ktoré sú pre toto pamiatkové územie charakteristické, je jednou zo
základných zásad ochrany PZ. Prezentácia pamiatkových hodnôt na území PZ zahŕňa aj výraz uličnéhointeriéru, ktorého najvýraznejšou súčasťou sú reprezentatívne omietané fasády meštianskych domov
orientovaných do námestia. S poukazom na historické danosti a špecifiká PZ uviedol, že pre budovy
v PZ Spišská Nová Ves sú súvislé prekrytia plôch v rámci fasády, resp. v rámci parteru drevenými,

či inými obkladmi netypické a na tomto území sa dokázateľne nevyskytujú. Správny orgán preto
požadoval, aby všetky stavebné zásahy a nové materiály vo východnej časti parteru boli podriadené
historickým danostiam a výrazu objektu. Súhlasil so zmenami východnej časti parteru a vizuálnym
odčlenením parteru oboch prevádzok, avšak žiadal, aby táto zmena citlivým spôsobom zjednotila celý
parter tak, ako to bolo v prípade už odstránenej drevenej rámovej konštrukcie vitríny, ktorej realizácia

bola odsúhlasená správnym orgánom v r. 2006. V tejto súvislosti správny orgán konštatoval, že samotný
vlastník nehnuteľnosti v r. 2002 veľmi vhodne náznakovo regeneroval historizujúci vzhľad parteru práve
realizáciou drevenej rámovej konštrukcie výkladca s nadstavcom, čím prinavrátil objektu autentický
historizujúci výraz, narušený viacerými nevhodnými stavebnými úpravami parteru v 20. storočí.

65. Súvislé prekrytie východnej časti parteru od úrovne chodníka až po kordónovú rímsu dreveným

latkovým obkladom požadované vlastníkom správny orgán považoval za neprípustné. Požadovaná
zmena síce korešponduje s novodobým dreveným výkladcom, avšak svojím celkovým vyhotovením
nevhodne akcentuje práve z dôvodu, že takáto úprava časti hlavnej fasády meštianskeho domu v
danom prostredí nie je typická, keďže takýmto spôsobom sa úpravy plôch hlavných fasád meštianskych
domov, vrátane ich parterov v období 19. – a zač. 20. storočia vôbec neupravovali, a takáto stavebná

úprava dosiaľ ani nie je evidovaná na žiadnej inej nehnuteľnosti v PZ. Z uvedeného vyplýva, že
vlastníkom požadovaný zámer zmeny parterovej časti fasády je možné realizovať, avšak s prihliadnutím
na historické danosti a výraz objektu, s použitím takých materiálov a postupov, ktoré sú pre toto
územie známe, alebo ich možno špecifikovať aj na základe slohových a miestnych analógií, v
duchu zachovania, avšak nie narúšania autenticity okolitého historického prostredia, ktorého je daná

nehnuteľnosť súčasťou. Požiadavku žalobcu umiestniť reklamné a technické zariadenia na hlavnú
fasádu objektu správny orgán posúdil ako prípustnú, avšak za dodržania stanovených podmienok.

66. Správny orgán analyzoval aj celú fotografickú dokumentáciu zachytávajúcu časti uličných fasád
objektov, ktorá je súčasťou spisu reg. č. KPUKE-2020/11563, ktorý tvoril na základe žiadosti žalobcu

súčasť spisu reg. č. KPUKE-2020/14071. Žalobca síce tvrdil, že aj iné nehnuteľnosti v PZ majú „úpravu
fasády realizovanú oveľa necitlivejším spôsobom“, avšak konkrétne ani pri jednej z ním uvádzaných
nehnuteľností tieto úpravy nešpecifikoval. Po podrobnom preskúmaní fotografickej dokumentácie
navrhnutej žalobcom správny orgán konštatoval, že ani na jednej zo žalobcom špecifikovaných
fotografií častí hlavných fasád nie sú zaznamenané porovnateľné stavebné úpravy. Správny orgán

sa vyporiadal s každou z nehnuteľností, na ktorú poukazuje žalobca, a to jednotlivo, a vyvrátil jeho
tvrdenia. Konštatoval tak, že ani v jednom z príkladov fasád nejde o skutkovo obdobné úpravy
uličných fasád a správny orgán sa v rámci svojej agendy k takýmto stavebným úpravám fasád nikdy
nevyjadroval. Súhlas správneho orgánu so žalobcom požadovanými stavebnými úpravami by znamenal
neželaný precedens pre obdobné stavebné úpravy objektov v PZ, ktorý jednoznačne nie je v súlade s

požiadavkami pamiatkového zákona, ani s ustanoveniami Zásad ochrany pamiatkového územia.

67. V predmetnej veci správne orgány o prípustnosti žalobcom navrhovaného zámeru úpravy
nehnuteľnosti z hľadiska záujmov chránených pamiatkových zákonom rozhodovali na základe voľnej
úvahy (správne uváženie). Posudzovanie rozhodujúcich skutočností v tomto prípade je možné len

voľnou úvahou, nakoľko posudzovanie ich prípustnosti z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým
zákonom je zásadne otázkou správneho uváženia správneho orgánu. Súd pri rozhodnutí, ktoré správny
orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy (správneho uváženia) preskúmava iba to, či rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho
rozhodnutia. V zmysle ustálenej judikatúry by mohol súd zásadne zasiahnuť do voľnej úvahy správneho

orgánu len v prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa správny orgán riadil pri svojom rozhodnutí,
nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia. Žalobca by v tomto
prípade musel jednoznačne vyvrátiť právne východiská žalovaného správneho orgánu, a argumentačne
jednoznačne preukázať vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sž/10/2009).

68. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd má za to, že v preskúmavanom konaní správne orgány v
dostatočnej miere zistili skutkový stav veci a správne naň aplikovali príslušné ustanovenia pamiatkového
zákona. Voľná úvaha správneho orgánu vychádza z obsahu administratívneho spisu, a v žiadnomprípade nie je v rozpore so zásadami logického myslenia. Súd tak nezistil žiaden dôvod, aby sa
odchýlil od týchto logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia.

69.Súdpoukazujenaskutočnosť,žepovinnostisprávnehoorgánuvovzťahukdokazovaniusúupravené
v § 34 ods. 1 až 6 Správneho poriadku. Podľa ods. 1 na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

70. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je
povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí
správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 2 až 5).

71. Podľa názoru súdu sa žalovaný s odvolacími námietkami žalobcu vo svojom rozhodnutí vyporiadal

dostatočne a presvedčivo. Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, ktorý sa
s tvrdeniami žalobcu a s ním označenými dôkazmi riadne vyporiadal, odborne, komplexne a s náležitou
starostlivosťou ich posúdil, a to aj z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Správny orgán
prvéhostupňaanásledneajžalovanývodôvodnenísvojichrozhodnutíuviedlivšetkypodstatnévýsledky
vykonaných dôkazov vo vzájomných súvislostiach, ktoré preukázateľne odôvodňujú výsledok uvedený

vo výrokovej časti obidvoch rozhodnutí. Žalovaný tak dostatočným spôsobom reflektoval na všetky
relevantné v odvolaní uplatnené námietky a dal zrozumiteľnú odpoveď, prečo sa stotožnil s rozhodnutím
KPÚ.

72. Odmietnutie akceptácie nevhodnosti požadovanej úpravy nie je ani dôvodom, pre ktorý by

rozhodnutie bolo nezákonné. Vlastník nemohol legitímne očakávať, že správny orgán bude súhlasiť
s navrhovaným riešením s ohľadom na platné zásady ochrany pamiatkovej zóny, o verejnej
prístupnosti ktorých bol správnym orgánom dostatočne informovaný a poučený. Ekonomická atraktivita
nehnuteľnosti nie je akceptovateľný argument pre súhlas s takto nevhodnou úpravou nehnuteľnosti,
ktorá je v každom ohľade v rozpore s požiadavkami na ochranu pamiatkovej zóny. Správne orgány

nezakázali svojimi rozhodnutiami úpravu exteriéru nehnuteľnosti ako takú, ale iba tú časť zámeru, ktorá
odporuje požiadavkám pamiatkovej ochrany.

73. Na základe uvedeného správny súd žalobné námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný
sa zaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré majú vplyv na zachovanie a ochranu

pamiatkového fondu, presvedčivo odborne zdôvodnil, prečo zámer žalobcu je z hľadiska záujmov
chránených pamiatkovým zákonom prípustný iba v určitom rozsahu a za splnenia stanovených
podmienok. Nemožno teda hovoriť o nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov.

74. Súd zdôrazňuje, že podľa ust. § 28 ods. 4 pamiatkového zákona vlastník nehnuteľnosti, ktorá síce
nie je kultúrnou pamiatku, avšak sa nachádza v pamiatkovej zóne, je povinný s nehnuteľnosťou nakladať
a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty samotnej pamiatkovej zóny.

75. Z uvedeného teda vyplýva, že je široko koncipovaná aj ochrana nehnuteľností, ktoré sú situované

v zóne požívajúcej zvýšenú pamiatkovú ochranu, pričom je nepochybné, že KPÚ a následne žalovaný
sú povinní dbať o to, aby v konkrétnej časti mesta nebolo výrazne narušené a znehodnotené predmetné
pamiatkové územie.

76. Je bez akýchkoľvek pochýb, že žalobca nerešpektoval ustanovenia pamiatkového zákona, pretože

z obsahu spisu je nepochybné, čo žalobca ani v žalobe nenamieta, že nevytvoril optimálne podmienky v
procese prípravy zámeru úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovej zóne, keď žiadosť o vydanie rozhodnutia
o zámere úpravy nehnuteľnosti podal až po vykonaní štátneho pamiatkového dohľadu a výzve KPÚ
na okamžité zastavenie stavebných prác. Preukázateľne tak s realizáciou úprav začal svojvoľne, bez
rozhodnutia správneho orgánu o ich prípustnosti, a teda skôr, než boli splnené zákonné podmienky.

77. Pokiaľ žalobca namietal neprimeraný zásah do vlastníckych práv a právom chránených záujmov
žalobcu garantovaných Ústavou SR (článok 20), správny súd nepovažuje túto žalobnú námietkuza dôvodnú. Výkon vlastníckych práv nie je absolútny, pričom je prípustný zásah do týchto práv
(obmedzenie pri nakladaní a disponovaním majetkom) v zmysle zákonom ospravedlniteľných dôvodov.

78. Podľa článku 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.

79. Podľa článku 44 ods. 3 Ústavy SR, nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani
poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

80. Výkon vlastníckeho práva podľa článku 20 ods. 3 Ústavy SR je v záujme zachovania práv iných osôb
obmedzený,pričomústavouurčenéobmedzeniesavzťahujelennataxatívneustanovenéhodnoty,ktoré
podliehajú ochrane pri výkone vlastníckeho práva. Predmetom ochrany sú aj kultúrne pamiatky. Výkon

vlastníckeho práva však nesmie poškodzovať túto chránenú hodnotu nad mieru ustanovenú zákonom.
Limitydovolenéhopoškodzovaniachránenejhodnotyprivýkonevlastníckychpráv(acontrario)vyplývajú
z ustanovení pamiatkového zákona, a zo Zásad ochrany pamiatkového územia. Zákonom nemožno
vlastníka oslobodiť od povinnosti nepoškodzovať predmet chránenej hodnoty pri výkone vlastníckych
práv. Článkom 20 ods. 3 Ústavy SR sa ustanovuje spravodlivá rovnováha medzi výkonom práv vlastníka

a právami tretích osôb (porovnaj PL. ÚS 22/06, Nález zo dňa 01.10.2008).

81. Právo na ochranu kultúrneho dedičstva prináleží každému občanovi Slovenskej republiky. V danom
prípade možno spravodlivo od žalobcu požadovať strpenie obmedzenia výkonu vlastníckeho práva vo
verejnom záujme, ktorým je ochrana pamiatkových hodnôt pamiatkovej zóny, v ktorej sa predmetná

nehnuteľnosť nachádza, a užívanie nehnuteľnosti spôsobom neohrozujúcim tieto hodnoty (v zmysle §
28 ods. 4 písm. b) pamiatkového zákona).

82. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný nezohľadnil, že v pamiatkovej zóne sa
nachádzajú nehnuteľnosti, na ktorých boli vykonané obdobné úpravy, resp. úpravy, ktoré nespĺňajú

podmienky požadované správnym orgánom v tomto prípade. Správny orgán prvého stupňa sa vo
svojom rozhodnutí, s ktorým sa žalovaný stotožnil, dôsledne vyporiadal s každou žalobcom označenou
nehnuteľnosťou a uviedol dôvody, pre ktoré nie je možné na argumenty žalobcu prihliadať. Predmetná
pamiatkovázónamásvoješpecifiká,individualitu,okolnostihodnéosobitnéhozreteľa,čosúskutočnosti,
na ktoré je potrebné pri rozhodovaní pri každom jednotlivom prípade prihliadať. Paušálne rozhodovanie

v takýchto prípadoch (pri posudzovaní prípustnosti zámeru) z pohľadu súdu ani neprichádza do
úvahy, preto žalobná námietka žalobcu v tomto smere nemohla žalobcovi privodiť úspech. Žalovaný v
odôvodnenísvojhorozhodnutiaokremtohouviedol,žerozhodnutieoprípustnostinavrhovanéhozámeru
úpravy by bolo precedensom, a nesprávne rozhodnutie v súdenej veci by malo negatívne dôsledky
nielen pre tento konkrétny prípad, v ktorom by sa nesprávne rozhodlo, ale aj na ďalšiu rozhodovaciu

činnosť KPÚ, s čím sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Správne orgány majú dbať na to, aby vo svojom
rozhodovaní o skutkovo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, avšak vo vzťahu
kprejednávanejvecijebezprávnehovýznamupoukazovaťnainéaneporovnateľnéstavbyvhistorickom
jadre mesta, ktoré vznikli v iných spoločensko-politických a ekonomických pomeroch, za rozdielneho
prístupu pri riešení verejných vecí, teda za iného právneho stavu a taktiež bez právneho významu je

aj poukazovanie na prípadné porušovanie zákona v minulosti. Nemožno pritom opomenúť, že verejný
záujem v danej veci vyžaduje zvýšenú ochranu historického jadra mesta ako kultúrneho dedičstva,
pričom treba považovať za nevyhnuté prijať také riešenia, aby sa v súčasnosti ani v budúcnosti už
viac neopakovali nekoncepčné zásahy do historického stavebného fondu a nedošlo k postupnému
zanikaniu pamiatok a pamiatkových súborov (čl. 2 až 4 a čl. 6 Washintronskej charty z čl. 1987 o ochrane

historických miest; rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/17/2011).

83. Neobstojí ani argumentácia žalobcu o „legitímnom cieli“ zatraktívniť a zmodernizovať nehnuteľnosť
po „inšpirácii“ inými európskymi pamiatkovými zónami, o ekonomickej udržateľnosti nehnuteľnosti
a prevádzok v nej umiestnených, a nedostatočnými znalosťami správnych orgánov v oblasti marketingu

a ekonómie. Súd sa aj v prípade týchto námietok stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, ktoré
posúdili zámer jednotlivých požadovaných úprav v kontexte ich existencie na historickej nehnuteľnosti
patriacej do pamiatkového územia, kde je kladený hlavne dôraz na prezentáciu jeho pamiatkových
hodnôt, a kde samotná nehnuteľnosť pre nezákonnu úpravu primeraným spôsobom reprezentovalatieto hodnoty. Správny orgán pripustil, že požadované úpravy sú v súčasnosti často využívaným
doplnkom fasád objektov modernej architektúry, avšak v iných typoch urbanistických súborov, ktoré nie
sú predmetom pamiatkovej ochrany. Správne orgány preto pripustili zámer úpravy nehnuteľnosti, a to

v presne stanovenom rozsahu zmeny fasády a vizuálneho odčlenenia oboch predajní, a na realizáciu
zámeru určili presné podmienky, nakoľko žalobcom navrhovaný výsledok stavebnej úpravy by nebol
kvalitatívnym prínosom pre územie PZ. Aj súd má za to, že každý zásah do pamiatkového fondu musí
hľadať vzájomný vzťah medzi starým a novým a nevytvárať ich protirečenie s jednoznačným dôrazom
na nové architektonické detaily, ktoré sú síce moderné a na iných objektoch vhodné, avšak v prípade

predmetnej nehnuteľnosti by boli jednoznačne uplatnené bez ohľadu na typ historickej architektúry
samotného objektu a okolité historické prostredie.

84. K odôvodneniu rozhodnutia, či už žalovaného alebo KPÚ, ktoré nie sú podľa predstáv žalobcu
súd uvádza, že túto skutočnosť nemožno považovať za porušenie práva žalobcu, ak sú založené na
správnych logických a odborných úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v

prejednávanom prípade je splnené.

85. Z uznesenia Ústavného súdu SR I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08.03.2017 vyplýva, že obsahom
základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 listiny a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu

bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa mnohonásobne judikovaného
názoru Ústavného súdu základné práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, článku 36 ods. 1 listiny a práva
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy
nestotožniavosvojichzáverochspožiadavkamiúčastníkakonania.Správnysúdmázato,žepredmetné
rozhodnutie Ústavného súdu je plne použiteľné aj pre rozhodnutia orgánov verejnej správy, t. j. ani

účastník administratívneho konania nemá nárok na rozhodnutie a odôvodnenie podľa jeho predstáv a
táto skutočnosť (nenaplnenie jeho očakávania) nemôže spôsobovať nezákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy.

86. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd uzavrel, že žalobcom namietané nedostatky

rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré následne potvrdil aj žalovaný žalobou napadnutým
rozhodnutím, nemali za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, prípadne ich nezrozumiteľnosť
a nepreskúmateľnosť a teda ani ukrátenie žalobcu na jeho subjektívnych právach.

87. Súd považoval závery správnych orgánov za správne, a preto rozhodnutie žalovaného ako aj

prvostupňového správneho orgánu posúdil ako vecne správne a zákonné, a žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietol.

88. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na

náhradu trov konania, a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

89. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku
na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývustanovení§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadku
sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,
že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu,

zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).