Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521201686
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:2521201686.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: C.. W.. C. Y., narodený XX. C. XXXX, G., G. XXXX/X,
zastúpený advokátom JUDr. Michalom Mudrákom, Bratislava, Hurbanovo námestie 1, proti žalovanej:
C. T., narodená XX. V. XXXX, O. XXX, zastúpená spoločnosťou RS legal s. r. o., adresa pracoviska
Piešťany, M. Waltariho 7, o zaplatenie 4.800 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. PN-22C/47/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 31. októbra

2023, sp. zn. 24Co/124/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. (Pôvodne) Okresný súd Piešťany (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 27. júna 2018, č.k.

7C/10/2015-163 I. zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 4.800 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 4.800 eur od 15. októbra 2014 do zaplatenia, II. rozhodol, že žalovaná má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania o zaplatenie 4.800 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 4.800 eur od 15. októbra 2014 do zaplatenia v rozsahu 100 %, III. zastavil konanie o
vzájomnej žalobe žalovanej, ktorou sa žalovaná domáhala, aby bol žalobca zaviazaný vydať jej kobylu
O., vrátane pasu tohto koňa proti vyplateniu časti kúpnej ceny vo výške 1.000 eur žalobcovi, IV. rozhodol,

že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovanej, ktorou sa
žalovaná domáhala, aby bol žalobca zaviazaný vydať jej kobylu menom O., vrátane pasu tohto koňa
proti vyplateniu časti kúpnej ceny vo výške 1.000 eur v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 31. októbra 2023 sp. zn. 24Co/124/2022 I.
odmietol odvolanie žalovanej, II. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. Zmenil

tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.400 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1.400 eur od 15. októbra 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie. III. Žalobcovi
priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v
rozsahu 58,34 %.
2.1. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie nedostatočne právne posúdil otázku primeranosti

zľavy z kúpnej ceny, keď zahrnul do svojej úvahy aj rekreačnú hodnotu kobyly O. (hoci v minimálnom
rozsahu) a jej reprodukčnú hodnotu v plnom rozsahu, neboli preto splnené podmienky ani na potvrdenie,
ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ak teda bude odvolací súd vychádzať z toho, že žalobca si
uplatnil zľavu z kúpnej ceny vo výške 4.500 eur a predajná hodnota kobyly O. sa pohybovala medzi 525
eur (t.j. najnižšia jatočná hodnota + 0 eur reprodukčná hodnota + 0 eur hodnota využitia na rekreačné
jazdenie + 0 eur hodnota využitia na športové jazdenie, pričom ďalšie geografické, chovné a iné faktory

ovplyvňujúce hodnotu koňa v konaní nevyšli najavo) a 1.735 eur (735 eur - najvyššia možná jatočná
hodnota a 1.000 eur možná reprodukčná hodnota + 0 eur hodnota využitia na rekreačné jazdenie + 0eur hodnota využitia na športové jazdenie, pričom ďalšie geografické, chovné a iné faktory ovplyvňujúce
hodnotu koňa v konaní nevyšli najavo), je zrejmé, že zľava z kúpnej ceny nesmie prekročiť výšku
3.870 eur (kúpna cena kobyly O. 5.000 eur po odpočítaní priemernej prípustnej hodnoty kobyly O. po

zohľadnení jej zdravotného stavu, spôsobilosti jej využívania a ďalších uvedených faktorov pôsobiacich
na jej hodnotu - 1.130 eur, resp. priemer hodnoty 525 eur a 1.735 eur ako najnižšej a najvyššej možnej
hodnoty kobyly v čase predaja). Odvolací súd dal do pozornosti, že zviera nie je vecou, ale živým
tvorom, ktorý má svoje vlastné prežívanie, vnímanie a je schopný si vytvoriť vzťah so svojím majiteľom,
pričom v nezanedbateľnej miere ovplyvňuje aj emočnú sféru svojho vlastníka. Nie je preto racionálne

pri stanovení výšky zľavy z kúpnej ceny vychádzať striktne len z vyššie uvedených skutočností. Z toho
dôvodu odvolací súd výšku primeranej zľavy z kúpnej ceny zaokrúhlil smerom nadol na sumu 3.800 eur.
2.2. Pokiaľ ide o nárok na finančné zadosťučinenie, žalobca v odvolaní ani nenamietal, že mu tento
nárok zo strany súdu prvej inštancie nebol priznaný. Pokiaľ si žalobou uplatnil sumu 4.800 eur, pričom
zľava z kúpnej ceny bola len vo výške 4.500 eur, hoci žalobca v konaní neskôr uvádzal, že ide o sumu
4.800 eur, je potrebné vychádzať z toho, že zo strany odvolateľa neboli námietky voči zamietajúcej časti

napadnutého rozhodnutia, ktorá konzumuje aj nárok na finančné zadosťučinenie podľa § 509 ods. 2 OZ.
Takistojepotrebnévziaťnazreteľ,ževýrokI.napadnutéhorozsudku,ktorýmsúdprvejinštanciezaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 2.400 eur s príslušenstvom nadobudol právoplatnosť. Preto odvolací súd
s použitím § 388 CSP zmenil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že zaviazal žalovanú na
zaplatenie žalobcovi 1.400 eur (t.j. zľava z kúpnej ceny 3.800 eur po odpočítaní časti zľavy z kúpnej

ceny 2.400 eur, ktorá je predmetom výroku I. napadnutého rozsudku) spolu s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1.400 eur od 15. októbra 2014 do zaplatenia (pokiaľ ide o sadzbu úroku z omeškania
a jeho počiatok, toto nebolo zo strany odvolateľa namietané) a vo zvyšku (zostatku zľavy z kúpnej ceny
a nároku na finančné zadosťučinenie) zamietajúci výrok II. napadnutého rozsudku potvrdil. (výrok II.)

3. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca voči výrokom II. a III.
rozsudku v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom
mu znemožnil, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Dovolanie podal voči výroku II., rozsudku v časti potvrdenia zamietnutia žaloby,
avšak len v rozsahu sumy 500 eur (zamietnutá bola suma dlhu 1.000 eur), ako aj voči výroku III.

rozsudku. Mal za to, že v danom spore je skutkový a právny stav natoľko ustálený, že v zmysle § 449
ods. 3 CSP môže najvyšší súd sám vo veci rozhodnúť. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
vydal rozsudok v znení:

Rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/124/2022, zo dňa 31. októbra 2023 sa vo výroku II.

mení tak, že Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II. mení, tak že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.900 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.900
eur od 15. októbra 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku
a vo zvyšku napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/124/2022, zo dňa 31. októbra 2023 sa vo výroku III.
mení tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a
dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie vo
veci v zmysle § 449 ods. 3 Civilného sporového poriadku tak navrhol, aby vydal uznesenie nasledovného
znenia:

Rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/124/2022, zo dňa 31. októbra 2023 sa
- v časti výroku II., v ktorom vo zvyšku napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil, a to
v rozsahu sumy 500 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 500 eur od 15. októbra
2014 do zaplatenia, a
- vo výroku III.

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie považuje za neprípustné a navrhla,
aby dovolací súd dovolanie odmietol.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená osoba

zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel
k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. V danom prípade žalobca vyvodil prípustnosť podaného dovolania výlučne z ustanovenia § 420

písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
6.1.Hlavnýmiznakmi,charakterizujúcimiprocesnúvaduvzmysle§420písm.f)CSPjea)zásahsúdudo
práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby

svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),
v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
6.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného
ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom
porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z
ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci

za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,
na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne
uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
6.3. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Dovolateľ, nevymedzil konkrétne v čom spočívala vada v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP.
Žalobca zrejme nepovažoval právne posúdenie veci odvolacím súdom za správne, ale svoje dovolanie
odôvodnil § 420 písm. f) CSP a nie ustanovením § 421 CSP. Žalobca vo svojom dovolaní neodôvodnil
ani jeden z možných dovolacích dôvodov pre ktoré je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 421
ods. 1 písm. a), b), c) CSP, teda či rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ak právna
otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je právna otázka dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne.

9. Za daného stavu dovolací súd nezistil existenciu vady konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f)

CSP, ktorú namietal žalobca. Navyše žalobca nenamietal ani rozpory vo vykonanom dokazovaní, keď v
dovolaní výslovne uviedol, že skutkový a právny stav považoval za natoľko ustálený, že v zmysle § 449
ods. 3 CSP môže dovolací súd vo veci aj sám rozhodnúť.

10. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu z dôvodu podľa § 420 písm.

f) CSP ako neprípustné postupom podľa § 447 písm. c) CSP odmietol z dôvodu, že zmätočnostná
vada napadnutého rozhodnutia v dovolacom konaní zistená nebola, dovolanie tak nie je odôvodnené
prípustným dovolacím dôvodom.11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.