Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121207110
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1121207110.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a
členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie
slobody 6, Bratislava, proti žalovanému: 1/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova
2, Bratislava, 2/ Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, o zaplatenie 607,50 eur

s príslušenstvom, o zastavení konania voči žalovanému 2/, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu
Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 30. januára 2024, č.k. B1-5C/3/2021-138, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ odmieta.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1/ nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému 2/ ( I. výrok) a rozhodol,
že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania v súvislosti so zastavením konania voči
žalovanému 2/ ( II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému
súdu Bratislava I dňa 08.10.2021 domáhal voči žalovanému 1/ a 2/ zaplatenia sumy vo výške 607,50

eur s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá
žalobcovi vznikla zaplatením sumy 607,50 eur na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III
č. k. 19C/146/2018-129 zo dňa 10.03.2020 vydaného v spore žalobkyne Q. M. proti žalovanému
Slovenská republika zast. Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Žalovaný zaplatil
v tom konaní žalobkyni istinu a úroky z omeškania spolu v sume 607,50 eur a to titulom náhrady

škody vzniknutej v tom konaní žalobkyni v dôsledku nezákonných rozhodnutí žalovaného 2/ č. U.-K.-U.-
XXXX/XXXX/GRJ zo dňa 10.01.2017 o vyvlastnení pozemkov a č. U.-K.-U.-XXXX/XXXX/GRJ zo dňa
02.08.2017 o zastavení vyvlastňovacieho konania z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany
navrhovateľa vyvlastnenia, spoločnosti NDS, a.s. Na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III
č. k. 19C/146/2018-229 zo dňa 7.12.2020 zaplatil v tom konaní žalobkyni trovy konania vo výške 258,16
eur.

3. Prvoinštančný súd právne odkazujúc na § 61, § 161 C.s.p., § 18 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, §
2 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, § 22 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov skonštatoval, že
jednou z podmienok konania je i procesná subjektivita, splnenie ktorej súd skúma aj bez návrhu a po celý

čas konania. Ozrejmil, že v konaní bolo preukázané, že žalobca sa domáhal podanou žalobou splnenia
povinnosti voči žalovanému 2/, t. j. voči subjektu, ktorý nemá právnu subjektivitu, nemá spôsobilosťbyť stranou v spore, pretože žalovaný 2/ nemá procesnú subjektivitu, nakoľko ide o preddavkovú
organizáciu. Žalovaný 2/ nemá z hľadiska občianskeho hmotného práva postavenie právnickej osoby
ako to vyplýva z definície pojmu právnickej osoby (§ 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a nemá

spôsobilosť na práva a povinnosti. Nedostatok spôsobilosti byť stranou sporu je neodstrániteľným
nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Nemožno ho odstrániť ani opravou,
pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Vzhľadom na uvedené
podľa § 161 ods. 2 C.s.p. konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil.

4. O nároku na náhradu trov konania v súvislosti so zastavením konania voči žalovanému rozhodol
podľa § 255 ods. 2 C.s.p, § 256 ods. 1. s prihliadnutím na ČI. 4 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna sporová
strana nemá na náhradu trov konania právo. Uviedol, že zastavenie konania voči žalovanému 2/ síce
procesne zavinil žalobca, keď podal žalobu proti žalovanému 2/, ktorý nemá procesnú subjektivitu, ale
vo vzťahu k žalovanému 2/ ako subjektu bez procesnej subjektivity nemohol o nároku na náhradu trov
konania rozhodnúť a teda mu priznať náhradu trov konania.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný 1/, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol tak, že súd v konaní so žalovaným 2/ pokračuje.
Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil právnu otázku ohľadne postavenia žalovaného 2/
v tomto konaní ako jednu z rozhodujúcich skutočností, čo predstavuje odvolací dôvod v zmysle § 365

ods. 1 písm. h) C.s.p..

6. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu
dospel k záveru, že odvolanie voči označenému uzneseniu súdu prvej inštancie je potrebné odmietnuť.
7. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberá

obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistí niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu
(procesnému) rozhodnutiu. Deje sa tak v prípade oneskorene podaného odvolania, odvolania podaného
neoprávnenou osobou, ak odvolanie voči rozhodnutiu nie je prípustné, alebo ak odvolanie nemá
stanovené náležitosti a pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
8. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

9. Podľa § 386 písm. b/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

10. Jednou z podmienok prípustnosti odvolania je tzv. procesná legitimácia odvolateľa, ktorá má povahu
subjektívnej podmienky. Podľa § 359 C.s.p. má právo podať odvolanie len tá strana sporu, v neprospech

ktorej bolo rozhodnutie vydané, pričom sa môže jednať aj o procesné rozhodnutie. Podmienkou je
teda existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím, ktorú je potrebné posudzovať výlučne z
procesného hľadiska, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Ujma
môže mať podobu formálnu, ktorá sa navonok prejavuje v odlišnosti napádaného výroku rozhodnutia od
posledného návrhu sporovej strany vo veci samej v jej neprospech. Formálna ujma môže vzniknúť vtedy,

ak nebolo žalobe alebo návrhu vyhovené čo len sčasti, ak súd prekročil žalobný návrh alebo prisúdil
niečoiné,nežčohosastranadomáhala.Ujmamôžemaťajpovahumateriálnu,atovtedy,akrozhodnutie
znevýhodňuje odvolateľa alebo zhoršuje jeho právne postavenie. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru,
že takáto ujma sporovej strane nevznikla, odvolanie odmietne. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.

H. Beck, 2016, s. 1208, 1290 a 1291).

11. V prípade uznesenia o zastavení konania (čo i len čiastočnom) ide o rozhodnutie v neprospech
žalobcu, ktorý tak stráca možnosť ďalej uplatňovať v spore svoje práva na podklade príslušnej žaloby.

12. V preskúmavanej veci je predmetom sporu nárok štátu na regresnú náhradu za uhradenú náhradu
škody, ktorého sa žalobca domáhal voči žalovanému 1/ ako aj voči žalovanému 2/. Na strane žalovaných
sa pritom jednalo o tzv. samostatné procesné spoločenstvo, pri ktorom ide o samostatné práva a
povinnosti, kedy každý koná sám za seba a súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne
(§ 76 C.s.p.). Pokiaľ súd prvej inštancie pri skúmaní procesných podmienok dospel k záveru o absencii

procesnej spôsobilosti žalovaného 2/ (§ 61 a 62 C.s.p.), v dôsledku čoho konanie voči nemu zastavil,
možno prijať jedine ten záver, že toto rozhodnutie bolo vydané v neprospech žalobcu, ktorý sa
predmetnou žalobou domáhal zaplatenia svojho nároku aj samostatne voči žalovanému 2/. Preto v
prípade, ak by s ním žalobca nesúhlasil resp. by ho považoval za nezákonné, bol by oprávnený daťsprávnosť daného rozhodnutia preskúmať v odvolacom konaní. Žalovanému 1/ naopak k žiadnej ujme
v konaní z dôvodu predmetného procesného rozhodnutia súdu prvej inštancie nedošlo, keď zúženie
okruhu žalovaných nemá vplyv na samotné posúdenie dôvodnosti žaloby voči nemu. Nie je teda zrejmé,

akému zhoršeniu jeho postavenia v prejednávanej veci sa snažil zabrániť.

13. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ v danom prípade nebol
subjektívne procesne legitimovaný na podanie odvolania proti napadnutému rozhodnutiu, keďže toto v
jeho neprospech vydané nebolo, a preto jeho odvolanie podľa § 386 písm. b/ odmietol.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 256 ods. 1 C.s.p., pretože výsledok konania je analogický ako pri zastavení konania.
Žalovaný 1/ z procesného hľadiska zavinil odmietnutie odvolania z dôvodu, že nebol oprávnený na jeho
podanie. Podľa obsahu spisu však žalobcovi žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s Čl. 17 základných
princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalobcovi sa náhrada trov

odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. 7Cdo
14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).