Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9C/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222201452
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8222201452.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom so
sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Hviezdoslavova 3, proti žalovanej: E. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, advokátom, so sídlom
advokátskej kancelárie v Košiciach, Hviezdoslavova 7, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 25.7.2022 domáhala určenia,
že parcela EKN č. XXXX/X o výmere XXX m2, orná pôda, zapísaná na LV č. XXX, katastrálne územie
C., obec C. je súčasťou parcely CKN parcelné č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., obec C. a parcely CKN parcelné č XXX/
X, záhrada o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie C., obec C. a náhrady trov
konania od žalovanej.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – parcely EKN č. XXXX/X o výmere
XXX m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie C., obec C.. Spornú parcelu nadobudla
na základe osvedčenia o vydržaní č. G. XXX/XX, G. XXX/XX v notárskej zápisnici napísanej pred
Notárskym úradom H. H. D. dňa XX.X.XXXX, kde bolo konštatované, že splnila podmienky vydržania
k 15.8.1978, pretože spornú parcelu mala v užívaní a nepretržitej dobe od roku 1943 (pri započítaní
nepretržitej držby právnych predchodcov žalobkyne. Žalovaná je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti –

parcely CKN č. XXX o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie C., obec C..
Okresný úrad C., odbor katastrálny v podaní zo dňa XX.XX.XXXX označenom ako Upovedomenie o
zápise obmedzujúcej poznámky zistil, že parcela EKN XXXX/X o výmere XXX m2, orná pôda, zapísaná
na LV č. XXXX bola zapísaná v roku XXXX pri tvorbe operátu Registra obnovenej evidencie pozemkov
v katastrálnom území C.. Operát registra bol schválený právoplatným rozhodnutím I. - I. J. XXX/X/XX
K. L. XX.XX.XXXX, čo vyplýva zo zákona č.180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom. Po nadobudnutí jeho právoplatnosti bolo predložené na zápis do katastra

nehnuteľnosti záznamovou listinou pod č. K. XXX/XX, podľa výroku rozhodnutia, pod číslom zmeny X/
XX. Dňa 1.5.2014 nadobudol účinnosť zákon č. 115/2014 Z. z. novelizáciou zákona č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona č.162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Konanie o obnove evidencieniektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim končí právoplatnosťou rozhodnutia, t. j. postupom, ktorý
stanovuje prechodné ustanovenie v § 29b ods. 1 zákona č. 180/199 Z. z., ktorý platí len pre úkony
do právoplatnosti rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov. Pri tejto činnosti

okrem iných na parcelu EKN XXXX/X zo zápisnice č. XX v kat. území C. bol založený list vlastníctva č.
XXXX s vlastníkmi, ktorí na základe v nej uvedenými titulmi nadobudnutia nadobudli vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa nadobudla spornú parcelu na základe osvedčenia o vydržaní č. N XXX/
XX, G. XXX/XX v notárskej zápisnici napísanej pred Notárskym úradom H. H. D. dňa XX.X.XXXX,
kde bolo konštatované, že žalobkyňa splnila všetky podmienky vydržania ku dňu 15.8.1978, pretože

spornú parcelu mala v užívaní a nepretržitej držbe od roku 1943 (pri započítaní nepretržitej držby
právnych predchodcov žalobkyne). Tejto notárskej zápisnici predchádzala Darovacia zmluva a zmluva
o vecnom bremene, v katastri nehnuteľností registrovaná pod číslom M. XXXX/XXXX, ktorou N. B. a O.
B. darujú žalobkyni rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele CKN XXX/X, zapísaný na LV č. XXX.
Prijatím návrhu na zápis geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X, do katastra registrovaného pod číslom

záznamovej listiny K. XXXX/XXXX, prílohou ktorého bolo Osvedčenie o vydržaní G. XXX/XX, G. XXX/
XX a Rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/74/2005-31 bol vykonaný zápis do súboru popisných
informácií a do súboru geodetických informácií. Uvedeným geometrickým plánom boli vytvorené parcely
CKN XXX/X, XXX/X, XXX/X O. XXX/X. kde parcely EKNXXXX/X. EKN XXXX/X a EKN XXXX/X zanikajú.
pričom časť parcely EKN XXXX/X a o výmere XXX m2 ostala ako nevysporiadaná. K časti parcely

CKN XXX a k parcele EKN XXXX/X vznikla duplicita vlastníckeho práva. Z týchto dôvodov Okresný
úrad C., odbor katastrálny vyznačil na liste vlastníctva č. XXXX, kde je zapísaná parcela CKN č. XXX o
výmere XXX m2, katastrálne územie C., obec C., vo vlastníctve žalovanej, plombu na základe P./XXXX
(Oprava chýb v katastrálnom operáte). V časti B listu vlastníctva je pri vlastníkovi (žalovanej) uvedená
poznámka:„Poznamenávasa:Podľa§39ods.2katastrálnehozákona,žehodnovernosťúdajovkatastra

k nehnuteľnosti CKN XXX bola spochybnená - N. XXX/XX“. Ďalej uviedla, že Geometrickým plánom
č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bol definovaný priebeh hraníc novovytvorených parciel
okrem iných aj: CKN č. XXX/X, ktorá bola vytvorená aj z dielu „7" odčlenením z parcely EKN č. XXXX/X
zapísanej na LV č. XXXX a CKN č. XXX/X, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „8" odčlenením
z parcely EKN Č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX. Podľa uvedeného geometrického plánu nebola

vyčerpaná celá parcela EKN XXXX/X zapísaná na LV č. XXX, ale došlo len k zníženiu jej výmery na
XXX m2. Novovytvorené parcely CKN XXX/X O. XXX/X boli zapísané záznamom K. XXXX/XXXX na
základe návrhu o zápis v prospech žalobkyne v celosti na LV č. XXX v kat. území C. pod J. XX/XX. Podľa
žalobkyne sporná parcela EKN pare. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2 je súčasťou pozemkov
CKN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a CKN parc. č. XXX/X, záhrada o

výmere XXX m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Schválený register obnovenej evidencie
pozemkovsprávneidentifikovalzostávajúcuvýmeruXXXm2(parcelaXXXX/X)asprávnyorgánpochybil
prizápisochaevidovanívlastníckychvzťahov.Žalobkyňamázato,žedostatočnepreukázala,žeparcela
žalovanej parc. č. XXX, záhrada, je o výmere XXX m2, čiže nie o výmere XXX m2, ako je uvedené v
katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX. Parcela žalovanej CKN parc. č. XXX vznikla z parciel

č. XXXX/X o výmere XXX m2, č. XXXX/X o výmere XXX m2 a č. XXXX/X o výmere XXX m2.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.10.2022 uviedla, že z petitu žaloby vyplýva, že žalobkyňa
sa domáha, aby súd určil, že parcela EKN parc. č. XXXX/X je súčasťou parciel parc. č. XXX/X a CKN
parc. č. XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., obec C.. Žalovaná súhlasí

s tvrdením žalobkyne, že parcela EKN parc. č. XXXX/X je súčasťou parciel CKN parc. č.XXX/X a CKN
č.XXX/X, čoho určenia súdom sa domáha žalobou. Žalovaná zároveň uviedla, že dňa 1.9.2022 podala
na Okresnom súde Bardejov, č. k. 9C/50/2022, voči žalobkyni žalobu, ktorou sa domáha, aby súd určil,
žeonajevýlučnýmvlastníkom-pozemkuregistraCKN,parcelnéčísloXXX,druhzáhradaovýmereXXX
m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území C., obec: C., okres: C., evidovaného Okresným úradom

C., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, keďže žalobkyňa spochybňuje jej vlastnícke právo
kuvedenejparcelecezparceluEKNč.XXXX/X.KžalobepripojilaajOdbornévyjadreniesúdnehoznalca
H. F. číslo č. 3/2019 zo dňa XX.XX.XXXX, kde znalec konštatuje, že parcela EKN XXXX/X je súčasťou
parciel C KN XXX/X O. XXX/X zapísaných na LV č. XXX a do parcely CKN č. XXX, evidovanej na
LV č.XXXX, kat. územie C. nijako nezasahuje.

4. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 8.2.2023 odkázala na svoje vyjadrenie doručené do konania
vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 9C/50/2022.5. Žalovaná v duplike zo dňa 24.4.2023 uviedla, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 10.1.2023
nereaguje na jej vyjadrenie k žalobe zo dňa 27.10.2022, ktorým namieta nedostatok naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na podaní žaloby. Pred podaním tejto žaloby sa žalobkyňa mala možnosť

oboznámiť s odborným vyjadrením súdneho znalca H. F. v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte,
vedenom Okresným úradom C., katastrálnym odborom pod sp. zn. P. XX/XXXX. Žalobkyňa, ak má
záujem o určenie, ktoré vyplýva z petitu žaloby, nepotrebuje na to rozhodnutie súdu vo vzťahu k
žalovanej, keďže vlastníctvo žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. C., nie je
žalovanou spochybňované a ich vlastníctvom disponuje len žalobkyňa. Preto neexistuje právny záujem

na podaní takejto žaloby voči žalovanej.

6. Podaním zo dňa 23.10.2023 žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby tak, aby súd určil, že parcela
CKN č. XXX/X o výmere XXX m2, orná pôda, zapísaná na LV č. XXX, katastrálne územie C., obec C.
(vytvorená geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vypracovaná spoločnosťou F. C., Q., ktorý
bol overený R. H. Q. dňa 18.8.2023 pod č. F./XXXX) je súčasťou parcely CKN parc. č. XXX/X, zastavaná

plocha a nádvorie o výmere XXX m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., obec
C. a parcely CKN parc. č. XXX/X, záhrada o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie
C., obec C. alternatívne, aby súd určil, že parcela CKN č. XXX/X o výmere XXX m2, orná pôda, zapísaná
na LV č. XXX, katastrálne územie C., obec C. je vo vlastníctve žalobkyne. Zároveň žiadal nahradiť trovy
konania.

7. Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2023 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania právneho
zástupcu žalobkyne zo dňa 23.10.2023.

8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 31.7.2023, na ktorom sa oboznámil

s vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, žalobkyne, ako aj postupujúc podľa ustanovenia § 204
CSP vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaniami strán sporu a listinnými dôkazmi: žaloba na č.l.
1-4, upovedomenie o zápise obmedzujúcej poznámky na č.l. 6-7, notárska zápisnica na č.l. 8-9, výpis
z LV XXXX na č.l. 10, rozhodnutie Okresného úradu N. na č.l. 11-14, geometrický plán na č.l. 16-17,
vyjadrenie žalovanej na č.l. 30, vyjadrenie žalobkyne na č.l. 39, vyjadrenie k sp.zn. 9C 50/2022 na č.l.

40-41, vyjadrenie žalovanej na č.l. 44, vyjadrenie žalovanej na č.l. 51, odborné vyjadrenie na č.l. 53-61,
výpis z LV č.XXX na č.l. 65-66, spis sp.zn. 9C/50/2022 – žaloba o určenie vlastníckeho práva v opačnom
procesnompostavení,výpiszLVč.XXXX,XXX,notárskazápisnicanač.l.10,geometrickýplánXXX/XX,
notárska zápisnica G. XXX/XX, geometrický plán XX/XXXX, upovedomenie o zápise obmedzujúcej
poznámky, rozhodnutie Okresného úradu C., úradný záznam na č.l. 20, rozhodnutie Okresného úradu C.

č. 23, rozhodnutie Okresného úradu N., odborné vyjadrenie, vyjadrenie zo dňa 12.01.2023, vyjadrenie
žalobkyne k vyjadreniu žalovanej.

9. Následne na pojednávaní konanom dňa 26.10.2023 súd vypočul svedkyňu E. J., E. N. A. C., E. C., H.
F., E. S., oboznámil Geometrický plán zo dňa 9.8.2023 úradne overený dňa 18.8.2023 vyhotovený F. C.,

Q., fotografiou na čl. 108 predloženou právnym zástupcom žalobkyne, ktorá bola predkladaná svedkom
pri výsluchu, potvrdením na čl. 109.

10. Žalobkyňa k potvrdeniu Obecného úradu v C. zo dňa 11.12.1996 v podaní zo dňa 2.11.2023 uviedla,
že geometrický plán vypracovaný H. T. z roku 1996 nebol premietnutý do katastra nehnuteľností včas,

ale je zrejmé, že bol zapísaný až neskôr, pretože spracovateľ ROEP v k.ú. C. by vychádzal z údajov
GP H. T. z roku 1996. V čase, keď bol vypracovaný GP z roku 1996, ROEP ešte neprebehla a tá bola
spracovateľom vypracovaná až v roku 1988. V predmetnej ROEP bolo potvrdené, že A. B. má podiel
v parcele KN č. XXX, konkrétne v E stave. V samotnom registri obnovenej evidencii pozemkov, resp.
po jeho vypracovaní bolo A. B. priznané, že parcela č. XXXX/X v k. ú. C. tvorí časť parcely KN XXX.

V ROEP sa geometrický plán H. T. neakceptoval, pretože ho považovali za neúplný. Geometrický plán
pána T. z roku 2001 už neriešil spornú parcelu KN XXX. Pán T. mal prísť na to, že sú založené dva
LV v k. ú C., ale keďže vypracoval geometrický plán až v roku 2001, t.j. po ROEP v roku 1998 mal
zohľadniť skutočnosť, že samotný register obnovenej evidencie pozemkov potvrdil, že parcela č. XXXX/
X, ktorej výlučnou vlastníčkou bola A. B., zasahuje do parcely KN č. XXX v k. ú. C.. Potvrdenie obce len

zdôraznilo, že E. C. je vedená ako podielová spoluvlastníčka. Duplicitu vlastníckych vzťahov by podľa jej
názoru mal riešiť ňou predložený geometrický plán č. XXXXXXXX-X/XX autorizačne overený 10.8.2023.11. Na pojednávanie dňa 30.11.2023 sa žalobkyňa ani jej právny zástupca nedostavili a z neúčasti na
nariadenom pojednávaní sa neospravedlnili.

12. Pokiaľ sa jedná o ďalších navrhovaných svedkov, ktorých na pojednávanie konané dňa
26.10.2023 strany nezabezpečili, obaja právni zástupcovia netrvali na ich výsluchu a ďalšie návrhy na
vykonanie dokazovania nad rámec vykonaného nemali, preto súd pri procesnej diligencii strán sporu
a kontradiktórnosti civilného sporového konania tieto nevykonával.

13. Súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní sa neuplatňuje vyšetrovací princíp. Objem
informačného základu, z ktorého súd vychádza pri tvorbe meritórneho rozhodnutia vychádza výlučne z
dôkazov navrhnutých stranami (formálna pravda). Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu,
čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany
sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť
svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.

14. Podľa § 137 písm. c) CSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo
b/ nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho),
c/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva,

d/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

15. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadne úspešnosti určovacej žaloby
podľa § 137 písm. c/ CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom
určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa, resp. navrhovateľov, ktorý musí byť daný v čase

vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý
právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto
určenia holo ohrozené právo navrhovateľa alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo
neisté. V tejto spojitosti si teda treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť

právnych pomerov účastníkov (t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch).
Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a
predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.

16. Žaloba s určovacím petitom je prostriedkom, ktorým sa má vytvoriť základné usporiadanie právnych

vzťahov medzi stranami. Určovacou žalobou sa žalobca zásadne domáha vydania autoritatívneho
výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je a takéhoto určenia sa môže žalobca
domáhať vtedy ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom
ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo

splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje
ich preventívny charakter a význam (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5
Cdo 60/1998, publikovaný pod č. Rc8/2000).

17. V danom prípade uvedená podmienka pri prvej navrhovanej alternatíve pripustenej zmeny žaloby

(a to určení, že parcela CKN č. XXX/X o výmere XXX m2, orná pôda, zapísaná na LV č. XXX,
katastrálne územie C., obec C. (vytvorená geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vypracovaná
spoločnosťou F. C., Q., ktorý bol overený R. H. Q. dňa 18.8.2023 pod č. F./XXXX) je súčasťou parcely
CKN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX, katastrálne územie C., obec C. a parcely CKN parc. č. XXX/X, záhrada o výmere XXX m2

zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie C., obec C.), aj vzhľadom na predložený geometrický plán
žalobkyňou, ktorý je určený na oddelenie parcely XXX/X, nie na určenie vlastníckeho práva, splnená
nebola. Navrhovaným petitom by sa nedocielila neurčitosť a spornosť v právnom postavení žalobkyne
a žalovanej. Takto navrhovaný petit neriešil spor ohľadom žalobkyňou tvrdenej duplicity vlastníckych
vzťahov.

18. Z dôvodu, že žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázala,
predstavoval nedostatok naliehavého právneho záujmu už samostatný a prvoradý dôvod, pre
ktorý určovacia žaloba v jej prvej navrhovanej alternatíve nemohla obstáť a ktorý bez ďalšieho vedie kzamietnutiu žaloby (porov. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 91/2006).
Ak súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, bolo
potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí

byť pritom podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Súd v každom štádiu konania musí
mať preukázanú existenciu takéhoto záujmu (bez skúmania vecnej stránky žaloby), inak musí žalobu
ako neprípustnú zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Pre
posúdenie súdu preto netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaná strana
vôbec urobila. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie

k zamietnutiu určovacej žaloby (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/783/2015).

19. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

21. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

22. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

23. Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak
sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,
a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

24.Podľa§134OZoprávnenýdržiteľsastávavlastníkomveci,akjumánepretržitevdržbepodobutroch

rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť
vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len
vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa
započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby
podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

25. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

26. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

27. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

28. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

29. Pri určovacích žalobách ( ktorou je i žaloba v predmetnej veci ) sa v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia vyžaduje existencia žalobcovho naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení v čase
vyhlásenia rozsudku. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva je naliehavý
právny záujem, zaťažuje žalobcu, čo pre neho znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z
ktorýchvyplývaexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunažiadanomurčení,čojejednouzpodmienok,
aby mohol súd žalobu meritórne prejednať a prípadne je vyhovieť.

30. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu
k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci takejto žalobe, je bez ďalšieho podkladom pre
zmenu zápisu ohľadom vlastníckeho práva žalobcu k sporným parcelám do KN. Právne postaveniežalobcov je bez tohto určenia ohrozené a neisté. Podanou žalobou na určenie vlastníckeho práva sa
môže odstrániť právna neistota a zosúladí stav v katastri nehnuteľností zo stavom právnym. Týmto
žalobcovia preukazujú naliehavý právny záujem na podanej žalobe na určení vlastníctva k sporným

parcelám.

31. Aj pokiaľ ide o druhú navrhovanú alternatívu, a to určenia, že parcela CKN č. XXX/X o výmere XXX
m2, orná pôda, zapísaná na LV č. XXX, katastrálne územie C., obec C. je vo vlastníctve žalobkyne, aj tu
súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o jej nedôvodnosti a žalobu zamietol. V tejto časti síce

bola splnená podmienka naliehavosti právneho záujmu vzhľadom na duplicitu evidencie vlastníckeho
práva, avšak žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodov uvedených nižšie.

32. Každý z účastníkov konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne
preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať a to aj
vtedy, keď je druhý účastník v konaní nečinný. Taktiež žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich

tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva
v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu. Ak súd nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie, v takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva
leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného

práva. Súd v rámci dokazovania vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté účastníkmi konania na
zistenie skutkového stavu.

33. Obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať (ius

utendi), požívať jej plodu a úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo
vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o
východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných
vlastníckych oprávnení. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia
zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie

štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené
zároveň tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu
dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť,
že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie

toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj
z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o

existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

34.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné

presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla

treba,abyvydržiteľpreukazovalplatnýprávnydôvodnadobudnutiavlastníctva,ktorýmôžebyťzákladom
pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto
nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci,
dostatočne opodstatňuje (pozri tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/271/2007).

35. Oprávnená držba predpokladá dobromyseľnosť. Alfou a omegou v otázke vydržaní je teda existencia
tzv. dobromyseľnosti držiteľa (užívateľa). Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je
vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva resp., že sú dané právne skutočnosti,ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Práve dobromyseľnosť, resp. jej nedostatok je
rozlišovacím kritériom medzi oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným.
36. Dobromyseľnosť je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže

byť predmetom dokazovania. Týmito sú, ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť
presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí. Týmito skutočnosťami, resp.
okolnosťami, ktoré môžu svedčiť o oprávnenosti držby, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho
dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti držby. V oprávnenosti držby je teda zahrnutá aj

poctivosť držby. Dobromyseľnosť sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú
za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby. Ide o to napríklad v prípade
existencie písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ
zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť, že mu vec patrí. Dobrá viera
držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj
k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Nemení na tom nič ani

skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej v subjektívnej viere, že mu vec patrí.

37. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení
nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:
i. musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,

ii. držba musí byť oprávnená,
iii. držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.

38. Súd vykonal dokazovanie a zhodnotil vykonané dokazovanie v zmysle zásady voľného hodnotenia
dôkazov a v zmysle tejto zásady súd si urobí záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností,

vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov.

39. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovné:

40. Žalovaná E. F. je v katastri nehnuteľností evidovaná ako výlučná vlastníčka parcely registra C

KN č.XXX zapísanej na LV č.XXXX kat. územie C. ako záhrada o výmere XXXXX. Uvedenú parcelu
nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX od darkyne, matky E. C., B. Q.. Matka
žalobkyne nadobudla parcelu CKN XXX do svojho vlastníctva titulom Osvedčenia o vydržaní G. XX/XX,
G. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX. Podkladom osvedčenia o vydržaní bol geometrický plán č. XXXXXXXX-
XXXXX vyhotovený na majetkovoprávne vysporiadanie parciel, úradne overený dňa 19.11.1996 pod

číslom XXX/XX. Týmto GP bola parcela CKN č.XXX identifikovaná ako časť parcely mpč. XXXX
zapísanej v pozemkovoknižnej vložke PKV č. XXX, časť parcely mpč. XXXX zapísanej v PKV č. XX a
časť parcely mpč. XXXX z PKV č. XX. Osvedčenie o vydržaní N XX/XX, G. XX/XX spolu s príslušným
geometrickým plánom bolo na Okresný úrad C., katastrálny odbor doručené dňa 4. februára 1997 a v KN
zaregistrované pod číslom záznamovej listiny K. XXX/XX a zapísané pod J. XX/XX.

41. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku registra EKN parcelné číslo XXXX/X, druh orná pôda
o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie C., obec C., okres C.. Vlastnícke právo
k parcele EKN č. XXXX/X žalovaná nadobudla prostredníctvom Osvedčenia o vydržaní G. XXX/XX, G.
XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX. Listina bola správnym orgánom v katastri nehnuteľností registrovaná pod

číslom konania K. XXXX/XXXX a zápis vykonaný dňa XX.X.XXXX pod položkou zmien číslo XX/XXXX.
Pôvodná výmera parcely EKN XXXX/X bola v tom čase XXX m2.

42. Dňa XX.XX.XXXX bol Rozhodnutím Okresného úradu v C., pozemkovým odborom schválený nový
Register obnovenej evidencie pozemkov, na základe ktorého bola časť parcely EKN XXXX/X vo výmere

XXX m2 vo vlastníctve žalobkyne zakreslená v časti parcely XXX vo vlastníctve žalovanej, čím vznikla
duplicita evidovaného vlastníctva k uvedeným parcelám, napriek tomu, že užívací stav od roku 1967
zameraný plot a právnymi predchodcami strán sporu, ako aj právny a evidenčný stav do ROEP bol
zrejmý vychádzajúc z odborného vyjadrenia znalca o tom, že parcela EKN č. XXXX/X evidovaná na LV
č. XXX je v celom rozsahu súčasťou parciel CKN č. XXX/X O. XXX/X zapísaných na LV č. XXX kat.

územie C. a do parcely CKN č. XXX evidovanej na LV č. XXXX svojou polohou nezasahuje.

43. Podkladom na vypracovanie predmetných listín bol GP č. XXXXXX-XX/XXXX, úradne overený dňa
20.03.2001 pod číslom XXX/XX. Týmto geometrickým plánom boli parcely CKN č.XXX/X, XXX/X, XXX/X O. XXX/X identifikované ako parcely EKN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X O. XXXX/X. Parcely EKN
č. XXXX/X, XXXX/X O. XXXX/X v citovanom geometrickom pláne zanikajú, pričom časť parcely EKN
č. XXXX/X evidovanej na LV č. XXX ostáva majetkovoprávne nevysporiadaná. K majetkovoprávnemu

vysporiadaniu parciel CKN č.XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X došlo na podklade geometrického
plánu J./XX z roku 1996 a geometrického plánu č. XXXXX-XX/XXXX z roku 2001. Zápisom týchto
geometrických plánov a príslušných právnych listín do súboru popisných a zároveň aj do súboru
geodetických informácií KN vzniklo duplicitné vlastníctvo k časti parcely CKN č.XXX. Táto plocha tvorí
zároveň majetkovoprávne nevysporiadanú parcelu EKN č. XXXX/X o výmere XXX m2 vedenú na LV

č. XXX kat. územie C..

44. Z odborného vyjadrenia znalca H. F. č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že parcela EKN č.
XXXX/X evidovaná na LV č. XXX je v celom rozsahu súčasťou parciel CKN XXX/X O. XXX/X zapísaných
na LV č. XXX kat. úz. C. a do parcely CKN č. XXX evidovanej na LV č. XXXX svojou polohou nezasahuje.

45. Nielen z odborného vyjadrenia znalca H. F., ale zo všetkých svedeckých výpovedí svedkov
vypočutýchnanariadenompojednávanívyplýva,žespornúčasťparcelypozemkuregistraCKNparcelné
číslo XXX o výmere XXX m2 už od roku 1967 užívali právni predchodcovia žalovanej, resp. žalovaná,
čo potvrdzuje aj úradný záznam MNV v C. zo dňa 16.7.1967, z ktorého vyplýva, že na podnet otca
žalobkyne E. B., ktorý mal záujem oplotiť svoj pozemok Miestny národný výbor v C. za prítomnosti

vlastníkov susediacich pozemkov, okrem iných, aj právnej predchodkyne žalovanej – jej matky E. C.,
vykonal miestne šetrenie, pri ktorom rozmeral pozemky prítomných vlastníkov. Výsledkom šetrenia bolo
určenie, že šírka pozemku vo vlastníctve právneho predchodcu žalobkyne, susediaceho s pozemkom
CKN XXX je na začiatku, v strede a na konci pozemku 14,3 m. Šírka pozemku CKN vo vlastníctve
žalobkyne bola určená všade na 16,34 m. Po tom, ako bolo predmetné šetrenie skončené, právny

predchodca žalobkyne E. B. oplotil svoj pozemok a podľa všetkých svedeckých výpovedí, dokonca túto
skutočnosť nerozporuje ani samotná žalobkyňa, uvedený plot stojí na rovnakom mieste viac ako 50
rokov a podľa tvrdení svedkov nikdy táto skutočnosť medzi právnymi predchodcami strán sporu nebola
spornou. Svedkyňa J. potvrdila, že právni predchodcovia žalovanej užívali pozemok tak ako si to v roku
XXXX dohodli a rozdelili právni predchodcovia strán sporu a po tejto vzájomnej dohode a súhlasnom

zameraní bol postavený plot, ktorý stojí doteraz. Aj svedkyňa E. N. A. C. potvrdila, že od roku XXXX
od svojich 6 rokov si pamätá, že tam kosili a starali sa od plotu po plot a nikdy zo strany právnej
predchodkyne žalobkyne ani žalovanej nepadla zmienka o tom, že by na ich strane za postaveným
plotom malo patriť niečo žalobkyni. Svedok E. C. tiež potvrdil, že odkedy tam žije, už XX rokov vždy
užívali tento pozemok právni predchodcovia žalovanej, resp. žalovaná. Aj svedok H. F. potvrdil, že nikdy

nebol spor o uvedenú časť pozemku a ako rodinný príslušník oboch strán uviedol, že o pozemok sa
starali právni predchodcovia žalovanej a žalovaná, pričom chodil vypomáhať aj on a kosili s bratom
od plota po plot. Ani svedok navrhnutý žalobkyňou E. S. neuviedol, aby sa o uvedenú parcelu starala
žalobkyňa alebo jej právni predchodcovia, resp. aby od roku 1967 do roku 2015 (žalobkyňa podala
dňa 2.10.2015 OÚ C., katastrálnemu odboru žiadosť o vysvetlenie ohľadom jej vlastníckeho a rozsahu

výmery parcely č. XXXX/X s tým, že došlo OÚ C., katastrálny odbor k zápisu obmedzujúcej poznámky
– č. I./XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX) bolo vlastnícke právo žalovanej spochybňované. Tento dlhodobý
stav potvrdila aj samotná žalobkyňa už v Osvedčení zo dňa XX.XX.XXXX, kde je uvedené, že parcelu
mpč.XXXX (po ROEP parcela EKN č.XXXX/X) užíval ako svoju vlastnú jej otec už od roku 1957 a na
tejto si spolu s manželkou O. postavil rodinný dom. Žalovaná predmetnú parcelu CKN XXX nadobudla

do svojho vlastníctva na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX od matky – E. C., B. Q.. Matka
žalobkyne nadobudla parcelu CKN XXX do svojho vlastníctva titulom Osvedčenia o vydržaní G. XX/XX,
G. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX.

46. Predmetné parcely teda v nezmenenom rozsahu užívali právni predchodcovia strán sporu, pričom

vlastnícka hranica medzi parcelami CKN č.XXX O. XXX, XXX respektíve medzi parce1ami mpč. XXXX
a mpč. XXXX bola vždy pevne stabilizovaná plotom, ktorý postavil N. B. otec A. B. ešte v roku 1967.
Tento dlhodobý stav potvrdila aj A. B. v Osvedčení zo dňa XX.XX.XXXX, kde je uvedené, že parcelu
mpč.XXXX (po ROEP parcela EKN č.XXXX/X) užíval ako svoju vlastnú jej otec už od roku 1957 a na
tejto si spolu s manželkou O. postavil rodinný dom.

47. Vychádzajúc z odborného vyjadrenia znalca H. F. s čím v podstate korelujú aj ďalšie v spise sa
nachádzajúce listinné dôkazy (rozhodnutie OÚ N., odboru opravných prostriedkov č. j. P. XX/XXXX/XX
zodňaXX.XX.XXXX)súčasnýstavvkatastrinehnuteľnostívznikolažzápisomnovovytvorenéhooperátuROEP do katastra nehnuteľností v roku l998. Obnova katastrálneho operátu v intraviláne obce C. bola
prevedená pri tvorbe mapy veľkej mierky v rokoch 1981 -1983 formou THM. Z vyšetrovacieho náčrtu
je zrejmé, že dôsledne bola prešetrená aj sporná hranica medzi parcelami CKN č.XXX O. XXX, XXX,

ktorá bola v čase THIM stabilizovaná plotom. Následne bola táto hranica zameraná polárnou metódou
a presnosť polárneho merania bola overená kontrolnými omernými mierami. Na základe týchto mier
zistil, že hranica zobrazená v katastrálnej mape je zhodná so skutkovým stavom v teréne. Podľa novej
katastrálnej mapy vyhotovila Sprava katastra vzhľadom na stav pozemnoknižného operátu identifikáciu
parciel registra CKN s parcelami pozemnoknižnými. Túto činnosť prevádzala pracovníčka Správy

katastra priamo v obci na Obecnom úrade, kde postupne predvolala vlastníkov, prípadne užívateľov
jednotlivých parciel katastra nehnuteľnosti, teda aj užívateľov parciel CKN č.XXX,XXX a XXX. Parcelám
CKN č.XXX, XXX odpovedajú časti parciel mpč. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX/X, parcela CKN č. XXX
je vytvorená z časti parciel mpč.XXXX, XXXX a XXXX. Táto identifikácia parciel je zhodná s údajmi,
ktoré sú uvedené v grafickej časti ako aj vo výkaze výmer geometrického plánu J./XX z roku 1996
a geometrického plánu č. XXXXX-XX/XXXX z roku 2001 Priebeh hranice medzi parcelami mpč. XXXX a

XXXX bol prešetrený a zameraný aj pri THM extravilánu obce v roku 1971. Parcely mpč. v tejto časti kat.
územia prechádzajú z intravilánu obce do extravilánu, hranicu tvorí obecná cesta. V extraviláne obce
je časť parcely mpč XXXX identická s parcelou CKN č. XXXX a parcela č. CKN č.XXXX je vytvorená z
časti parcely mpč XXXX. Terajší stav na LV č. XXXX s poznámkou, ktorou sa spochybňuje hodnovernosť
údajov k parcele CKN č.XXX vznikol po zápise ROEP do katastra nehnuteľnosti v súbore geodetických

informácii chybným zákresom a nesprávnym geometrickým a polohovým určením vlastníckej hranice
na styku pôvodných parciel mpč. XXXX a mpč. XXXX v mape ROEP (v mape ROEP ako parcely EKN
č. XXXX/X O. XXXX/X) kat. územie C.. Tento zákres bol spôsobený z dôvodu absencie kvalitných
mapových podkladov potrebných pri tvorbe mapy ROEP, ale aj z nedôsledného prešetrenia iných
grafických podkladov, záznamov podrobného merania zmien, meračských náčrtov, identifikácii parciel

a iných právnych listín nachádzajúcich sa v dokumentácii katastrálneho odboru okresného úradu v C.
spracovateľom ROEP.

48. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a
nepreukázala, že by ňou požadovaná novovytvorená parcela CKN XXX/X jej vlastnícky patrila.

Odborným vyjadrením znalca H. F. v spojení s ostatnými oboznámenými listinnými dôkazmi,
geometrickými plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoveným dňa X.XX.XXXX bolo preukázané, že
parcela EKN XXXX/X je súčasťou parciel C KN XXX/X O. XXX/X zapísaných na LV č. XXX a do
parcely CKN XXX, evidovanej na LV č.XXXX, kat. územie C. nijako nezasahuje, preto jej novovytvorená
parcela geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným dňa X.X.XXXX F., Q.. C., úradne

overeným dňa 18.8.2023, vlastnícky nepatrí. O tom svedčí aj vykonané dokazovanie vo vzťahu k titulu
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, na ktoré odkazuje aj pri osvedčení vlastníckeho práva
notárskouzápisnicouG.XXX/XX,G.XXX/XXzodňaXX.X.XXXX,kedyjezrejmé,žesplneniepodmienok
vydržania vo vzťahu k parcele CKN XXX/X oddelenej z parcely CKN XXX podľa geometrického plánu
č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného dňa X.X.XXXX F., Q.. C., úradne overeného dňa 18.8.2023,

nemôže byť osvedčené vôbec, vzhľadom na svedecké výpovede, ako aj samotné skutkové tvrdenia
žalobkyne, že sa začala zaujímať o užívanie parcely za plotom až po zistení rozporov v zápisoch,
jeho duplicite. Dovtedy bol užívací stav a dobromyseľnosť užívateľov zrejmá a nikto ju nerozporoval,
o čom svedčí aj konanie právneho predchodcu žalobkyne, otca, ktorý sám inicioval zameranie
pozemkov,odsúhlasenézameranieaoploteniepozemkov,sktorýmsúhlasilastaktourčenýmihranicami

susediacich pozemkov sa všetci zúčastnení v roku 1967 stotožnili. Ak by tomu tak nebolo, zaiste by
uvedenéneboloprevedenésovzájomnýmsúhlasomabeznámietok.Výslovnetakbolouvedenésplným
súhlasom a súhlasom s takto vykonaným zameraním, pričom aj poplatok zaplatil sám navrhovateľ
tohto úkonu, otec žalobkyne N. B.. Dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobkyne a žalovaných
vo vzťahu k parcelám v ich oddelenom vlastníctve rozdelenými hranicou (medzi parcelami CKN XXX

a parcelou EKN XXXX/X, ktorá je súčasťou parciel C KN XXX/X O. XXX/X) tvoreným vybudovaným
plotom v roku 1967 stojacim na hranici týchto pozemkov bola preukázaná. Nebola však preukázaná
dobromyseľnosť žalobkyne vo vzťahu k novovytvorenej parcele CKN XXX/X oddelená z parcely CKN
XXX podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného dňa X.X.XXXX F., Q.. C.,
úradne overeného dňa 18.8.2023. V konaní nebolo sporným, že minimálne do roku 2001 (samotná

žalobkyňa tvrdí, že dovtedy túto vedomosť nemala a najskôr až od roku 2001 sa má starať o dva metre
šírky od plota z druhej strany), užívali tieto pozemky právni predchodcovia žalovanej a žalovaná, pričom
podľa tvrdení všetkých vypočutých svedkov, ktorí vypovedali s poučením o trestnoprávnych následkoch
krivej výpovede, táto časť bola a je užívaná právnymi predchodcami žalovanej a žalovanou dodnesa uvedené pokojné užívanie začalo byť narúšané až v posledných pár rokoch žalobkyňou. Vykonaným
dokazovaním teda žalobkyňa nepreukázala, že by nehnuteľnosť novovytvorená parcela CKN XXX/X
oddelená z parcely CKN XXX podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného dňa

X.X.XXXX F., Q.. C., úradne overeného dňa 18.8.2023, jej vlastnícky patrila, preto súd žalobu zamietol.

49. Na základe hore uvedených skutočností súd potom žalobu žalobkyne zamietol. Naopak pokiaľ
žalovaná v opačnom procesnom postavení podala žalobu, kde sa domáha určenia svojho vlastníckeho
práva (odôvodňujúc naliehavosť právneho záujmu snahou o výmaz obmedzujúcej poznámky evidovanej

naLVč.XXXX)atotak,akojetotozapísanévpríslušnomkatastrinehnuteľností,naktoromsúevidované
sporné nehnuteľnosti a to z dôvodu duplicity vlastníctva sporných nehnuteľností, o tomto nároku bude
rozhodnuté v už prebiehajúcom konaní pred Okresným súdom C. pod sp. zn. 9C/50/2022.

50. Nakoniec súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania.
Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie

vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

55. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

56. Pokiaľ ide o trovy konania medzi stranami sporu, súd priznal nárok na náhradu trov konania úspešnej
žalovanej podľa § 255 ods. 1 CSP v celom rozsahu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania

súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP) pre nepriznanie nároku na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.