Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620203952
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2023:7620203952.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcov: 1/ SUPERMIX, spol.
s r.o., Vodárenská č. 1662/8, 054 01 Levoča, IČO: 31 588 247, 2/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ul. E. F. XXXX/X, XXX XX G., 3/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. I. J. F. XXXX/X, XXX XX G., 4/ K.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. E. J. F. XXXX/X, XXX XX G., všetci právne zast. ČOLLÁK & PARTNERI
advokátska kancelária, s.r.o., Floriánska č. 19, 040 01 Košice, IČO: 45 946 868, proti žalovanému: K. K.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. XX, XXX XX G., právne zast. doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates,
s.r.o., advokátska kancelária, Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, o určenie odporovateľnosti
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Darovacia zmluva V 1750/17-3/18, ktorou darca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je
evidovaná na LV č. XXX Katastra nehnuteľností Slovenskej republiky evidovanom Okresným úradom
Levoča, Katastrálnym odborom pre okres: G., Obec: G., katastrálne územie G. pozemok:
parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 782 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob

využitia: 18 (pozemok, na ktorom je dvor),
parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 135 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob
využitia: 15 (pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom),
parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 27 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob
využitia: 17 (pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom),
parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 115 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob

využitia: 17 (pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom),
parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 85 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob
využitia: 17 (pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom),
dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele č. XXX/X, druh stavby: 10, dom, umiestnenie stavby:
10 (dom),
nehnuteľnosť evidovaná ako sýpka postavená na parcele č. XXX/X, druh stavby: 20 (sýpka),
nehnuteľnosť evidovaná ako stodola postavená na parcele č. XXX/X, druh stavby: 20 (stodola),

nehnuteľnosť evidovaná ako hospodárska budova-maštaľ postavená na parcele č. XXX/X, druh stavby:
20 (hospodárska budova-maštaľ) je voči žalobcovi v 1. rade právne neúčinná.

II. Darovacia zmluva V 1750/17-3/18, ktorou darca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je
evidovaná na LV č. XXX Katastra nehnuteľností Slovenskej republiky evidovanom Okresným úradom
Levoča, Katastrálnym odborom pre okres: G., Obec: G., katastrálne územie G. pozemok:

parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 782 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob
využitia: 18 (pozemok, na ktorom je dvor),
parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 135 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob
využitia: 15 (pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom),
parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 27 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob
využitia: 17 (pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom),
parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 115 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob

10 (dom),
nehnuteľnosť evidovaná ako sýpka postavená na parcele č. XXX/X, druh stavby: 20 (sýpka),
nehnuteľnosť evidovaná ako stodola postavená na parcele č. XXX/X, druh stavby: 20 (stodola),
nehnuteľnosť evidovaná ako hospodárska budova-maštaľ postavená na parcele č. XXX/X, druh stavby:
20 (hospodárska budova-maštaľ) je voči žalobcovi v 2. rade právne neúčinná.

III. Darovacia zmluva V 1750/17-3/18, ktorou darca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je
evidovaná na LV č. XXX Katastra nehnuteľností Slovenskej republiky evidovanom Okresným úradom
Levoča, Katastrálnym odborom pre okres: G., Obec: G., katastrálne územie G. pozemok:
parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 782 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob
využitia: 18 (pozemok, na ktorom je dvor),

parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 135 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob
využitia: 15 (pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom),
parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 27 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob
využitia: 17 (pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom),
parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 115 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob

nehnuteľnosť evidovaná ako sýpka postavená na parcele č. XXX/X, druh stavby: 20 (sýpka),
nehnuteľnosť evidovaná ako stodola postavená na parcele č. XXX/X, druh stavby: 20 (stodola),
nehnuteľnosť evidovaná ako hospodárska budova-maštaľ postavená na parcele č. XXX/X, druh stavby:
20 (hospodárska budova-maštaľ) je voči žalobcovi v 3. rade právne neúčinná.

IV. Darovacia zmluva V 1750/17-3/18, ktorou darca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je
evidovaná na LV č. XXX Katastra nehnuteľností Slovenskej republiky evidovanom Okresným úradom
Levoča, Katastrálnym odborom pre okres: G., Obec: G., katastrálne územie G. pozemok:
parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 782 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob
využitia: 18 (pozemok, na ktorom je dvor),

par. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 135 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob
využitia: 15 (pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom),
parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 27 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob
využitia: 17 (pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom),
parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 115 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob

V. Darovacia zmluva V 1750/17-3/18, ktorou darca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá
je nehnuteľnosťou evidovanou ako nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX Katastra nehnuteľností
Slovenskej republiky evidovanom Okresným úradom Levoča, Katastrálnym odborom pre okres: G.,
Obec: G., katastrálne územie G. ako pozemok s parcelným číslom č. XXX, parcely registra "C" vo
výmere 3026 m2, spôsob využitia pozemku: 4, umiestnenie pozemku 1 je voči žalobcovi v 1. rade právne

neúčinná.

VI. Darovacia zmluva V 1750/17-3/18, ktorou darca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá
je nehnuteľnosťou evidovanou ako nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX Katastra nehnuteľnostíSlovenskej republiky evidovanom Okresným úradom Levoča, Katastrálnym odborom pre okres: G.,
Obec: G., katastrálne územie G. ako pozemok s parcelným číslom č. XXX, parcely registra "C" vo
výmere 3026 m2, spôsob využitia pozemku: 4, umiestnenie pozemku 1 je voči žalobcovi v 2. rade právne

neúčinná.

VII. Darovacia zmluva V 1750/17-3/18, ktorou darca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá
je nehnuteľnosťou evidovanou ako nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX Katastra nehnuteľností
Slovenskej republiky evidovanom Okresným úradom Levoča, Katastrálnym odborom pre okres: G.,

Obec: G., katastrálne územie G. ako pozemok s parcelným číslom č. XXX, parcely registra "C" vo
výmere 3026 m2, spôsob využitia pozemku: 4, umiestnenie pozemku 1 je voči žalobcovi v 3. rade právne
neúčinná.

VIII. Darovacia zmluva V 1750/17-3/18, ktorou darca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
ktorá je nehnuteľnosťou evidovanou ako nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX Katastra nehnuteľností

Slovenskej republiky evidovanom Okresným úradom Levoča, Katastrálnym odborom pre okres: G.,
Obec: G., katastrálne územie G. ako pozemok s parcelným číslom č. XXX, parcely registra "C" vo
výmere 3026 m2, spôsob využitia pozemku: 4, umiestnenie pozemku 1 je voči žalobcovi v 4. rade právne
neúčinná.

IX. Žalobca v 1. rade má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému. O výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

X. Žalobca v 2. rade má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému. O výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

XI. Žalobca v 3. rade má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému. O výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

XII. Žalobca v 4. rade má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému. O výške trov bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviasažaloboupodanounatunajšísúddňa03.08.2020domáhali,abysúdurčil,žeprávnyúkon
- darovacia zmluva V1750/17-3/18, ktorou darca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej
na LV č. XXX a LV č. XXX k.ú. G., okres G., je voči žalobcovi v 1. rade a pôvodnému žalobcovi v 2.

rade právne neúčinná.

2. V odôvodnení žaloby načrtli zjednodušenú časovú os vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v zmysle
skutkového vývoja vzťahov medzi všetkými pre toto civilné sporové konanie relevantnými subjektmi
nasledovne:

V rokoch 2001 - 2016 je poškodzujúca L. K. v zmluvnom vzťahu k pôvodným žalobcom pre účely
ekonomického oddelenia a vedenia účtovníctva
a/ SUPERMIX spol. s. r.o. - zamestnanecký pomer,
b/ M. H. B. - UNISTAR SERVICE - mandátna zmluva.
V období od 3/2006 do 6/2016 - poškodzujúca vykonáva uvedením do omylu žalobcov - neoprávnené

bankové operácie z účtov žalobcov na účet
a/ svoj z účtu žalobcu v I. rade - 89.952,41 Eur a z účtu žalobcu v II. rade - 58.727,88 Eur,
b/ na účet manželov (I. K. st.) z účtu žalobcu v I. rade -14.456,42 Eur a z účtu žalobcu v II. rade -
3.867,25 Eur,
c/ na účet staršieho syna (I. K. ml.) z účtu žalobcu v I. rade - 5.305,34 Eur a z účtu žalobcu v II. rade -

5.351, 61 Eur, čím sa dopúšťa trestnoprávneho konania a bezdôvodného obohacovania.
Dňa 22.06.2016 bola daná výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa
03.09.2001 poškodzujúcou L. K. voči spoločnosti SUPERMIX, spol. s.r.o. s dátumom skončenia
pracovného pomeru ku dňu 31.08.2016, ktorú dňa 28.06.2016 akceptovala spoločnosť SUPERMIX,
spor. s.r.o.. Dňa 05.08.2016 matka žalovaného uznáva podvodné konanie a neoprávnené úhrady vo

výške 2.593,16 Eur na škodu žalobcov a následne dňa 12.09.2016 je vyhotovený protokol o vykonaníkontroly bankových výpisov spoločnosti SUPERMIX s.r.o., pričom škoda spôsobená poškodzujúcou
na neoprávnených úhradách bola zistená vo výške 98.304,35 Eur a protokol o vykonaní kontroly
bankových výpisov spoločnosti M. H. B. - UNISTAR SERVICE, kde škoda spôsobená poškodzujúcou na

neoprávnených úhradách bola zistená vo výške 74.317,40 Eur. Žalobcovia vyjadrili snahu mimosúdne
usporiadanie vec, pričom poškodzujúcej zaslali cestou právneho zástupcu predžalobnú výzvu, na ktorú
poškodzujúca nereagovala. V dôsledku uvedeného bolo dňa 28.11.2016 podané trestné oznámenie
žalobcovnaL.K.prepodozreniezospáchaniatrestnéhočinupodvodu,krádežealeboinéhopríslušného
trestného činu. Dňa 17.01.2019 bola na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 5T 7/2019 podaná

na základe vyššie uvedeného trestného oznámenia zo dňa 28.11.2016 obžaloba podľa ustanovenia
§ 234 ods. 1 Trestného poriadku. Konštatovali, že je zreteľné, že žalobca v I. rade aj žalobca v II.
rade vystupujú v tomto trestnom konaní ako tí, ktorí sú konaním žalovanej v I. rade, a bezdôvodným
obohatením poškodzujúcej (v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia ako žalovanej v I. rade,
žalovaným v II. rade a žalovaným v III. rade) poškodení. Skutkový vývoj vzťahu medzi žalobcami a
poškodzujúcou teda hovorí o tom, že od januára roku 2006 do roku 2016 spôsobila neoprávnenými

prevodmi finančných prostriedkov z bankových účtov žalobcov na bankové účty svojho manžela, syna
a svoj bankový účet škodu a na svojej strane a strane rodinných príslušníkov bezdôvodné obohatenie
vo výške 109.724,- Eur (voči žalobcovi v I. rade) a 67.946,74 Eur (voči žalobcovi v II. rade). Týmto
spôsobomsapoškodzujúca,spolusosvojimirodinnýmipríslušníkmidopustilibezdôvodnéhoobohatenia
voči žalobcovi v I. a II. rade spolu vo výške 177.660,91 Eur. Žalovaný, teda K. K. je najmladším

synom poškodzujúcej, takže vo všetkých vyššie uvedených prípadoch pri všetkých citovaných osobách
ide o osoby blízke v zmysle Občianskeho zákonníka. Na strane poškodzujúcej, jej manžela, syna,
ktorý prijímal bezdôvodné obohatenie a ďalšieho syna, v tomto konaní žalovaného, išlo o komplexnú
vzťahovú štruktúru, ktorá spôsobovala žalobcom škodu premyslenými postupmi po extrémne dlhú dobu.
V čase podania žaloby nedisponovali presnou informáciou, či poškodzujúca bola výlučná vlastnícka

tejto nehnuteľnosti, alebo či bola táto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak
bola predmetná nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, potom boli prevodcami obaja
manželia, pričom manžel poškodzujúcej sa na podvodnom konaní spolupodieľal taktiež, nakoľko aj z
obsahu obžaloby a trestného spisu vyplýva, že od roku 2006 do roku 2016 požíval výhody manželkinho
podvodného konania a prijímal finančné prostriedky, ktoré poškodzujúca neoprávnene uhrádzala z účtov

žalobcov. Pre účely tejto žaloby vychádzali z toho, že darcom bola poškodzujúca. Ak by aj darcami
boli obaja manželia, nič to nemení na fakte, že tento prevod nehnuteľností robili s jednoznačným
úmyslom ukrátiť veriteľov manželky a teda žalobcov, pričom o podvodnom konaní manželky museli
vedieť. Nakoľko sú blízkymi osobami úmysel ukrátiť veriteľov sa v tomto prípade prezumuje. Prevod
realizovala/realizovali v čase, kedy vedeli o trestnoprávnom a neoprávnenom konaní poškodzujúcej voči

žalobcom. Ide o nehnuteľnosť, zapísanú na LV č. XXX Katastra nehnuteľností Slovenskej republiky
vedenom Okresným úradom Levoča, Katastrálny odbor pre okres: G., Obec: G., katastrálne územie
G. ako pozemok: parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere 782 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, spôsob využitia: 18 (pozemok, na ktorom je dvor), parc. č. XXX/X parcely reg.
"C" vo výmere 135 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia: 15 (pozemok,

na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom), parc. č. XXX/X parcely reg. "C"
vo výmere 27 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia: 17 (pozemok, na
ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom), parc. č. XXX/X, parcely reg. "C" vo
výmere 115 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia: 17 (pozemok, na ktorom
je postavená budova bez označenia súpisným číslom), parc. č. XXX/X parcely reg. "C" vo výmere

85 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia: 17 (pozemok, na ktorom je
postavená budova bez označenia súpisným číslom), o dom súpisné číslo XX, postavený na parcele
č. XXX/X, druh stavby: 10, dom, umiestnenie stavby: 10 (doma), sýpku postavená na parcele č. XXX/
X, druh stavby: 20 (sýpka), stodolu postavená na parcele č. XXX/X, druh stavby: 20 (stodola), o
hospodársku budovu-maštaľ, postavená na parcele č. XXX/X, druh stavby: 20 (hospodárska budova-

maštaľ). Taktiež ide o nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX Katastra nehnuteľností Slovenskej republiky
vedenom Okresným úradom Levoča, Katastrálny odbor pre okres: G., Obec: G., katastrálne územie G.
ako pozemok parcelné číslo XXX parcely registra "C" vo výmere 3026 m2, spôsob využitia pozemku:
4, umiestnenie pozemku 1. Trestné konanie voči poškodzujúcej v postavení obžalovanej sa vedie
na Okresnom súde Spišská Nová Ves pre trestný čin podľa ustanovenia § 221 Trestného zákona.

Je zreteľné, že žalobcovia vystupujú v tomto konaní ako poškodení. Bez ohľadu na trestnoprávne
aspekty konania poškodzujúcej táto previedla jediné nehnuteľnosti, ku ktorým sa viazalo jej vlastnícke
právo na najmladšieho syna K. K., to s jasným úmyslom ukrátiť svojich veriteľov. Čo sa týka samotnej
odporovateľnosti právneho úkonu uviedli, že aj keď hlavný nárok voči dlžníkom a teda poškodzujúcejspolu s manželom a druhým synom je vymáhaný v samostatnej žalobe o vydanie bezdôvodného
obohatenia, odporovateľnosť nemôže byť v tomto konaní predmetom posudzovania ako predbežnej
otázky. Preto boli nútení podať túto žalobu na odporovanie (neúčinnosť) právneho úkonu samostatne v

tomto civilnom sporovom konaní. Odporovacia žaloba nie je žalobou o určenie vlastníckeho práva (nie
je určovacou žalobou), preto nepreukazujú konajúcemu súdu naliehavý právny záujem na jej vydaní.
Svoje právo na odporovanie predmetného právneho úkonu uplatňujú v súlade s ustanovením § 42b ods.
1 Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku, pričom
majú za to, že sú splnené všetky podmienky pre možnosť odporovateľnosti konkrétneho právneho

úkonu. Chcú sa domôcť, aby predmetná darovacia zmluva zapísaná ako právny titul nadobudnutia
vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti evidovanej na vyššie citovanom liste vlastníctva nebola
voči žalobcom účinná a teda, že žalobcovia ako veritelia poškodzujúcej matky ako prevádzajúcej, môžu
požadovať od syna (aktuálneho vlastníka) ako nadobúdateľa vlastníckeho práva uspokojenia svojej
pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Ak by to nebolo
možné, žalobcovia by boli oprávnení domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech,

náhrady. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 109/2007.
V prípade žalovaného ide o osobu blízku dlžníka, čím je splnená podmienka odporovateľnosti tohto
právneho úkonu ustanovená v ustanovení § 42a ods. 3 pism. a) Občianskeho zákonníka, a preto
je zrejmé, že v prípade aktuálneho vlastníka nehnuteľnosti ide o osobu, ktorá mala z predmetného
právneho úkonu prospech (ustanovenie § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka). K aktívnej vecnej

legitimácii uviedli, že z vyššie uvedenej vzťahovej štruktúry je zrejmé, že boli v zmluvnom vzťahu
s poškodzujúcou, ktorá je pre účely tejto odporovacej žaloby dlžníkom, ktorý vykonal úkon, ktorým
chcela jednoznačne ukrátiť svojich veriteľov. K pasívnej vecnej legitimácii konštatovali, že je ustálené,
že v odporovacích žalobách je pasívne legitimovaný subjekt, v prospech ktorého bol predmetný úkon
urobený. Žalovaným nie je dlžník, voči ktorému má žalujúci veriteľ vymáhateľnú pohľadávku (Najvyšší

súd ČR, sp. zn. 30 Cdo 2684/2007 zo dňa 3 októbra 2007). Je zrejmé, že pasívne vecne legitimovaný je
aktuálny vlastník predmetných nehnuteľností, ktorým je syn ako osoba blízka dlžníkovi žalobcov, teda
jeho matke - L. K.. Z vyššie opísaného skutkové stavu je zrejmé, že poškodzujúca ako matka žalovaného
a žalovaný ako subjekt získavajúci predmetnou darovacou zmluvou prospech konala úmyselne pri
opakovaných podvodných úhradách z účtov žalobcov v úmysle bezdôvodne sa obohatiť. Následne,

takmer ihneď po čase zistenia prvých podvodných prevodov, ktoré sama dňa 05.08.2016 priznala, v
roku 2017 prevádza nehnuteľnosti ako jediný majetkový substrát, ktorým disponuje na syna, v čom
je možné vidieť jasný úmysel ukrátiť žalobcov, ako jej veriteľov z možnosti prípadného uspokojenia
svojich pohľadávok z jej majetku. Aj na základe vedomosti o povinnosti znášania dôkazného bremena,
ktoré leží na strane žalobcov, žalobcovia majú za to, že úmysel na strane dlžníčky, ako aj na strane

žalovaného ukrátiť veriteľa musel byť v čase uzatvárania predmetnej darovacej zmluvy zrejmý. Dlžníčka
žalobcov viac ako 10 rokov systematickým spôsobom podvodne okrádala, vykonávala neoprávnené
úhrady z bankových účtov dlžníkov na bankové účty svoje, svojho manžela, ako aj syna I. K.. Je
nesporné,žeotomtoúmyslepoškodzovaťžalobcovpoškodzujúca,akoajcelájejrodinapočasextrémne
dlhého obdobia, vedela. Nie je v konečnom dôsledku nemožné si nevšimnúť vzhľadom na majetkové

pomery tejto rodiny, že rodina disponovala počas týchto rokov značne vyšším obnosom finančných
prostriedkov, ako je pre túto rodinu za daných okolností normálne. Rodina v čase prevodu musela
vedieť o protiprávnom konaní, či dokonca o trestnosti konania dlžníčky (matky rodiny), ktorá sa
na úkor žalobcov bezdôvodne obohacovala od roku 2006 do roku 2016. Vedomosť o bezdôvodnom
obohacovaní je zreteľná, nakoľko aj z obsahu trestného spisu vyplýva, že tieto "neoprávnené finančné

prostriedky" matka rodiny ako dlžníčka veriteľov uhrádzala na ich bankové účty. Inak a laicky povedané,
rodinní príslušníci museli poznať majetkové pomery svoje, celej rodiny, ako aj svojej matky, ktorá im
poukazovala od žalobcov "ukradnuté" financie. Aj keby majetkové pomery dlžníčky (teda výšku odmeny
za služby vykonávané v prospech žalobcov) rodinní príslušníci nepoznali, úmysel ukrátiť veriteľov
dlžníčky pri prevode vlastníckeho práva darovacou zmluvou na syna nie je možné posudzovať len

na základe ich vedomosti o zadlženosti dlžníčky, ale aj z iných okolností. Okrem uvedeného, úmysel
ukrátiť veriteľov (cum animo frauandi) sa u blízkych osôb v zmysle Občianskeho zákonníka predpokladá,
teda tento úmysel je domnienkou preukázaný, čo potvrdzuje aj početná odborná spisba a judikatúra
(napr. NSČR, sp.zn. 21 Cdo 206/2013 zo dňa 12. februára 2012, obdobne NSČR sp.zn. 30 Cdo
1706/2006 zo dňa 22. februára 2007, NSČR sp.zn. 30 Cdo 2836/2010 zo dňa 14. júna 2012, alebo

NSČR, sp.zn. 21 Cdo 4334/2007 zo dňa 18.12.2008), pričom žalobcovia ho nie sú povinní preukazovať
a nepovažuje sa za podmienku odporovateľnosti právneho úkonu. Vo vzťahu k existencii vymáhateľnej
pohľadávky konštatovali, že v čase podania žaloby ešte nedisponujú pohľadávkou, ktorá by mala
vlastnosť exekučného titulu. Prejednávaný prípad má však širšie konzekvencie, ktoré majú okremtrestnoprávneho aj ústavnoprávny rozmer. Ak by konajúce súdy pozitivistický trvali na nutnosti existencie
vymáhateľnej pohľadávky (podľa § 42a Občianskeho zákonníka) ako pohľadávky judikovanej, tento
prístup by mal zásadne protiústavné následky. Je tomu tak preto, že veriteľ v tomto prípade žalobcovia

nie sú objektívne spôsobilí dosiahnuť judikovanú pohľadávku (v tomto prípade vydanie právoplatného
rozsudku na plnenie titulom bezdôvodného obohatenia voči poškodzujúcej) v lehote troch rokov, od
kedy poškodzujúca a žalovaný vykonali právny úkon. V prospech argumentácie o tom, že ustanovenie
§ 42a Občianskeho zákonníka spomína vymáhateľnosť vo forme "žalovateľnosti" nie "exekvovateľnosti"
sa vyjadril aj Najvyšší súd Českej republiky, sp.zn. 21 Cdo 1058/2014, keď uviedol, že na to, aby

žalujúci veriteľ bol vecne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby stačí, aby jeho pohľadávka voči
dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v čase rozhodovania súdu o ním podanej odporovacej žalobe".
Pre prípad, že by sa súd s vyššie uvedenou argumentáciou nestotožnil navrhli prerušenie konania.
Podľa vedomosti žalobcov, poškodzujúca nevlastní toho času žiaden relevantný majetok, z ktorého by
mohli byť žalobcovia uspokojení. Poškodzujúcou vykonaný právny úkon - darovacia zmluva ukracuje
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a ak

v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju
pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže
dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok,
ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (NS ČR, sp.zn. 21 Cdo 2792/99). Ak nie je možné

uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku veriteľa z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.
K lehote na podanie žaloby uviedli, že odporovacia žaloba sa podáva v lehote troch rokov, to odo
dňa vykonania právneho úkonu. Pri právnych úkonoch na základe ktorých vznikajú práva vkladom do
katastra nehnuteľností možno v zmysle §423 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za právny úkon

urobený dlžníkom poprípade za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
iba taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Trojročné
plynutie lehoty pre uplatnenie práva odporovať takémuto právnemu úkonu dlžníka začína plynúť dňom
nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Trojročná lehota
pre uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu dlžníka, ktorého účinky vo vzťahu k nehnuteľnostiam

vznikli vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností začína plynúť dňom nasledujúcim po dni,
ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Z verejne dostupných informácií a
predmetného listu vlastníctva vyplýva, že návrh na vklad bol podaný koncom roka 2017 a vklad bol
povolený začiatkom roka 2018. V tomto prípade, je táto odporovacia žaloba podaná v lehote troch
rokov od vykonania predmetného odporovaného úkonu dlžníkom žalobcov. V momente podania tejto

žaloby nedisponujú presnou informáciou, či poškodzujúca bola výlučná vlastníčka tejto nehnuteľnosti,
alebo či bola táto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak bola predmetná
nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, potom boli darcami obaja manželia, pričom
manžel poškodzujúcej sa na podvodnom konaní spolupodieľal taktiež, nakoľko aj z obsahu obžaloby a
trestnéhospisuakoajzkonotáciívyššieuvedenéhoskutkovéhovývojavzťahovvyplýva,žeodroku2006

do roku 2016 požíval výhody manželkinho podvodného konania a prijímal finančné prostriedky, ktoré
poškodzujúca neoprávnene uhrádzala z účtov žalobcov. Jeho úmysel, ak bol súčasne darcom poškodiť
veriteľov a ukrátiť ich možnosť uspokojenia sa z tohto majetku sa prezumuje, nakoľko o aktivitách svojej
manželky musel vedieť. Pre účely tejto žaloby vychádzajú z toho, že darcom bola poškodzujúca. Ak by
aj darcami boli obaja manželia, nič to nemení na fakte, že tento prevod robili podľa názoru žalobcov

s jednoznačným úmyslom ukrátiť veriteľov manželky, a teda žalobcov, pričom, o podvodnom konaní
manželky museli vedieť. Nakoľko sú blízkymi osobami - úmysel sa v tomto prípade prezumuje.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.10.2020 konštatoval, že žalobcovia ako základ žaloby o
odporovateľnosť právneho úkonu uvádzajú prebiehajúce trestné konanie voči poškodzujúcej a zároveň

za právny základ žaloby považujú bezdôvodné obohatenie, ktoré malo nastať na strane poškodzujúcej
a blízkych osôb - manžela I. K. I. a I. K. ml. - syna poškodzujúcej. Ani jedno z uvedených konaní
prebiehajúcich na Okresnom súde Spišská Nová Ves, či už trestné konanie alebo konanie vo veci
vydanie bezdôvodného obohatenia (sp.zn. 13C/22/2020) nebolo doposiaľ právoplatne ukončené.
Poškodzujúca ako aj žalovaní v II. rade a v III. rade v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia

uplatnili v rámci procesných vyjadrení argumenty zásadného významu spočívajúce v tom, že vo
vzťahu k plneniu, ktoré si žalobcovia uplatňujú v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia
došlo k riadnemu uplatneniu náhrady v trestnom konaní. Na základe uvedenej skutočnosti namietali
existenciuneodstrániteľnejvadykonania-prekážkulitispendencie,ktorápatrímedzinegatívneprocesnépodmienky a vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie
začaté na tom istom alebo inom súde. Z uvedenej procesnej prekážky konania vyplýva to, že pokiaľ
bol nárok na náhradu škody uplatnený v tzv. adhéznom konaní, nie je možné uplatniť ten istý nárok na

náhradu škody v konaní pred civilným súdom medzi tým istým žalobcom - poškodeným a žalovaným -
škodcom.Žalovanízároveňuplatnilivpredmetomkonaníovydaniebezdôvodnéhoobohatenianámietku
týkajúcu sa výšky uplatňovaného nároku, z dôvodu, že bez ďalšieho nie je možné uplatňovať v
predmetnom civilnom konaní škodu vo výške vyčíslenej na účely trestného konania. Aj podľa samotnej
obžaloby je potrebné rozlišovať konečnú škodu ustálenú na účely trestného konania (ako kvalifikačný

moment trestného činu) a sumu, ktorú je povinná obžalovaná uhradiť ako náhradu škody vo vzťahu k
poškodeným. Na rozsah zodpovednosti žalovaných v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia môže
mať významný vplyv aj mechanizmus realizácie bankových prevodov, ktorý vyžadoval spolupôsobenie
M. H. B., osoby konajúcej za oba podnikateľské subjekty (vystupujúce ako žalobcovia v I. a II. rade v
konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň žalobcovia v konaní o odporovateľnosť právneho
úkonu), spočívajúce v tom, že po zadaní prihlasovacích údajov do internetbankingu poškodzujúcou,

bola M. H. B. doručená sms správa s autorizačnými kódmi. Žalovaní preto dôvodne namietali, že M. H.
B. mal vedomosť o každej zrealizovanej úhrade z bankových účtov oboch podnikateľských subjektov a
vzhľadom na skutočnosť, že neoprávnené platby mali byť realizované po dobu 10 rokov, je extrémne
nepravdepodobné, aby po tak dlhý čas M. H. B. nemal vedomosť o realizácii týchto neoprávnených
úhrad, ako aj ich účele, a preto na ustálenie výšky škody v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia

je nevyhnutné, aby táto okolnosť bola predmetom ďalšieho dokazovania. Žalovaní v II. a III. rade v
konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na absenciu úmyslu na ich strane vo svojom
procesnom vyjadrení uplatnili námietku premlčania vo vzťahu k nim uplatňovaným nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia, spočívajúcu v tom, že došlo k premlčaniu práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia a to uplynutím zákonnej 3-ročnej objektívnej premlčacej doby. Vzhľadom

na vyššie uvedenú argumentáciu a námietky uplatňované poškodzujúcou ako žalovanou v I. rade a
žalovanýmivII.aIII.radevkonaníovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,ktorémajúzásadnýapodstatný
význam pre rozsah zodpovednosti žalovaných v predmetnom konaní aj výške nároku uplatňovaného v
tomto konaní, mal za to, že skutkové okolnosti, ktoré uvádzajú žalobcovia v konaní o odporovateľnosť
právneho úkonu netvoria dostatočný skutkový a právny základ pre podanie žaloby o odporovateľnosť

právneho úkonu. Nároky uplatňované či už v trestnom konaní ako náhrada škody alebo v civilnom
konaní o vydaní plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia nemajú povahu judikovaného práva, súdne
konania, v ktorých sú uplatňované stále prebiehajú a ich výška nie je jednoznačne a s konečnou
platnosťou ustálená na základe právoplatného rozsudku. K odporovanému právnemu úkonu a k úmyslu
ukrátiť veriteľa dlžníkom a žalovaným uviedli, že prevodcom, resp. darcom na základe Darovacej

zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľného majetku
uvedenom v žalobe zo dňa 04.11.2017 bol manžel poškodzujúcej - I. K. st.. Manžel poškodzujúcej
je síce v konaní o vydaní bezdôvodného obohatenia žalovaným v II. rade, avšak nárok voči nemu
uplatňovaný pozostáva zo sumy 14.456,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % odo
dňa 12. septembra 2016 do zaplatenia a peňažnej sumy 3.867,25 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,00 % odo dňa 12. septembra 2016. Celkový nárok bez príslušenstva teda predstavuje
sumu v celkovej výške 18.323,67 Eur, nie sumu uvádzanú žalobcami v žalobe vo výške 177.660,91
Eur. Škoda, ktorá bola uplatnená žalobcami v adhéznom konaní smeruje výhradne voči poškodzujúcej,
ktorá nie je účastníčkou právneho úkonu darovania, ktorého odporovateľnosť je uplatňovaná žalobou. V
civilnom konaní vo veci vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, je darca označený ako žalovaný

v II. rade, pričom žalobcovia si nárokujú sumu vo výške 18.323,67 Eur a príslušenstvo. Uvedený
nárok však bol v predmetom konaní spochybnený z dôvodu absencie úmyslu na jeho strane, ako aj
uplatnením námietky premlčania z dôvodu uplynutia premlčacej doby podľa § 100 ods. 1 a 2 a § 107
Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dostatočne preukázané,
či pohľadávka, ktorej sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom odporovacej žaloby je vymáhateľná

podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, táto nie len že nespĺňa kvality vymáhateľnej pohľadávky
v zmysle judikovaného práva vyplývajúceho z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale
nie je dostatočne preukázané, že nie je len naturálnou obligáciou, ktorá nie je ani spôsobilá na
vymáhanie pred súdom v tzv. základnom konaní. Z uvedeného dôvodu je dôvodne spochybnené
samotná existencia pohľadávky, ktorej zabezpečenie sa predmetnou žalobou požaduje, čo je jednou

z podmienok odporovateľnosti v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa v čase,
ktorý bezprostredne predchádzal prevodu nehnuteľností, ako aj v čase samotného prevodu, zdržiaval
mimo domácnosti a rodiny (keďže od septembra 2014 pracoval v Košiciach, následne v zahraničí v
Rakúskej republike). Na mieste trvalého pobytu na adrese G. XX, XXX XX G. sa väčšinu rozhodnéhočasu nezdržiaval a nežil ani počas uvedeného obdobia v spoločnej domácnosti či už s poškodzujúcou
(matkou) alebo s prevodcom (otcom). Nemal vedomosť o údajnom podvodnom konaní poškodzujúcej,
ktorého sa mala dopustiť poškodzujúca – matka, a preto nemohol mať akúkoľvek vedomosť o údajnom

úmysle matky, resp. iných osôb poškodiť žalobcov ako veriteľov. Naopak, žalovaný v dobrej viere,
bez akýchkoľvek pochybností o tom, že v danom prípade ide o štandardný scudzovací právny úkon
uzatvoril Darovaciu zmluvu, ktorej účelom bolo zabezpečenie rodiny, ktorú si plánoval založiť a zároveň
zveľadenie prevedeného majetku, ktorý už vyžadoval značné investície do rekonštrukcie a zároveň
využívať tieto nehnuteľnosti na realizáciu podnikateľského zámeru so svojou súčasnou manželkou

(uzatvorenie manželstva dňa 25.05.2019). K vymáhateľnosti pohľadávky konštatoval, že základným
predpokladom odporovateľnosti vo vzťahu k právnym úkonom je, že musí ísť o taký právny úkon
dlžníka, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky a zároveň musí ísť
o vymáhateľnú pohľadávku. Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva v
zmysle Civilného sporového poriadku alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov (napr.
Exekučný poriadok alebo daňový poriadok). Podľa názoru súdnych autorít v súčasnej konštantnej

súdnej praxi pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka treba
rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo inými titulom,
podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v
možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči
veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje

podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať
vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo
z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon
urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt,

ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej
náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. Z takto
vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle
ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno
vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným

titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Vzhľadom na zhodnosť právnej úpravy v Slovenskej
republike s právnou úpravou v Českej republike poukázal na rovnaké právne závery českej judikatúry
(rozhodnutiauverejnenévZbierkesúdnychrozhodnutíastanovískNajvyššiehosúduČRpodR12/1998,
R 12/2003 a R 2/2007). Názor, podľa ktorého pod vymáhateľnou pohľadávkou by bolo možné rozumieť
žalovateľnú pohľadávku, podrobila kritike aj právna teória. Neudržateľnosť takéhoto názoru možno

podoprieť aj argumentom o zbytočnosti (nepoužiteľnosti) rozhodnutia vyhovujúceho odporovacej žalobe
pri neexistencii pohľadávky priznanej exekučným titulom. Ak by totiž pre rozhodnutie o neúčinnosti
právneho úkonu bola postačujúca len existencia žalovateľnej pohľadávky, potom by takéto rozhodnutie
nemohlo splniť svoj účel, ak by následne (po jeho vydaní) z rozličných dôvodov pohľadávka veriteľa
nenadobudla kvalitu vykonateľnej pohľadávky. Išlo by tak len o akademické (teoretické) rozhodnutie,

neslúžiace praktickej potrebe ochrany veriteľa. Vydávanie akademických rozhodnutí odporuje jednej
zo základných zásad civilného sporového konania, a to zásade efektivity. Aktívne legitimovaný na
podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú
pohľadávku, t.j. keď je pohľadávka splatná, keď má veriteľ podklad pre výkon rozhodnutia (exekučný
titul), a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým

ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávka. Z takto ponímaného výkladu "vymáhateľnej pohľadávky",
ktorý má oporu v doterajšej judikatúre, sa vymyká názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3 Cdo 102/99, podľa ktorého sa za vymáhateľnú pohľadávku považuje už "žalovateľná
pohľadávka". Tento názor zrejme nezapadá náležite do konštrukcie právnej úpravy odporovateľných
právnych úkonov. Pokiaľ ide o samotnú pohľadávku vo vzťahu ku ktorej žalobcovia požadujú poskytnutie

súdnejochrany,aktorejzabezpečenievymoženiajepodstatouodporovacejžaloby,užznávrhužalobcov
na vydanie neodkladného opatrenia vyplýva, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorej
výsledkom by mal byť nárok alebo pohľadávka o zabezpečenie vymoženia ktorej ide, nebola podaná
ani v čase podania tohto návrhu, ani v čase rozhodovania súdu o vydaní neodkladného opatrenia
(ako uvádza samotný súd v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia). I napriek skutočnosti,

že samotná žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorou si žalobcovia uplatňujú pohľadávku
bola dňa 03.08.2020 podaná na príslušnom všeobecnom súde, nič to nemení na skutočnosti, že
podanie žaloby netvorí dostatočný právny základ vyžadujúci ust. § 42a Občianskeho zákonníka, ktorý
by odôvodňoval žalobcov na podanie žaloby o odporovateľnosť. Civilné sporové konanie nie je samoo sebe postačujúcim dôkazom skutočnej existencie pohľadávky. Uvedené platí o to viac, že v danom
prípade žalobca v II. rade (v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia), ktorý bol prevodcom a
darcom v zmysle darovacej zmluvy, ktorej neúčinnosti sa žalobcovia v predmetom konaní domáhajú, v

procesných vyjadreniach v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil zásadné námietky vo
vzťahu k existencii a povahe pohľadávky, dôvodne poprel existenciu pohľadávky ako vymáhateľného
práva v základom konaní, a tvrdí, že môže byť z dôvodu uplynutia premlčacej doby len naturálnou
obligáciou. Navrhol konajúcemu súdu, aby žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu zamietol a priznal
mu náhradu trov konania.

4. Žalobcovia v replike uviedli, že vzťah medzi žalobcami a žalovaným je definovaný priamym úmyslom
žalovaného spoločne s jeho matkou (L. K.) obohatiť sa na úkor žalobcov zo strany matky žalovaného
a súvisiacich snahách matky žalovaného spoločne so žalovaným vykonať také právne úkony, ktorým
žalobcom zabránia uspokojiť sa z majetku matky žalovaného. Predmetnú skutočnosť preukazuje
konanie žalovaných v komplexe, a to v komplexe troch vzájomne závislých civilných sporových konaní

- a to predovšetkým
a) prevod majetku na žalovaného, ktorý bol návrhom na vydanie neodkladného opatrenia a neskorším
vydanímneodkladnéhoopatrenia"zablokovaný"abolazakázanédispozíciasním(OkresnýsúdSpišská
Nová Ves, sp.zn. 13C/19/2020) i zákaz nakladať s majetkom žalovanému potvrdený Krajským súdom v
Košiciach, 3Co/75/2020 zo dňa 18. novembra 2020),

b) ktorý bude substrátom, z ktorého sa žalobcovia uspokoja v prípade, ak dosiahnu úspech v tomto
konaní o odporovateľnosť tohto právneho úkonu (Okresný súd Spišská Nová Ves, sp.zn. 11C/44/2020)
a to
c) na základe vymáhateľnej pohľadávky, ktorá bude v prípade úspechu v spore judikovaná v ďalšom
civilnom sporovom konaní (Okresný súd Spišská Nová Ves, sp.zn. 13C/22/2020).

Z pohľadu žalobcov, jediná relevantná časť argumentácie a to jej nosná časť vyjadrenia žalovaného sa
nesie v znamení argumentácie o neexistencii vymáhateľnej pohľadávky v čase začatia tohto civilného
sporového konania. Oni zotrvali na argumentácii k výkladu pojmu "vymáhateľná pohľadávka", ktorú
opísali už v samotnej žalobe. Podobne učinil žalovaný, avšak z ich pohľadu s vecne nesprávnym
právnym záverom. Vecne nesprávny je právny názor prezentovaný žalovaným a to, že podanie žaloby

o vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí právny základ na podanie žaloby o odporovateľnosť. Je
zrejmé, že uvedený argument je vnútorne logicky rozporný, nakoľko z obsahu skutkového vzťahu medzi
žalobcami a žalovaným a ďalšími osobami je zrejmé, že právnym základom podania oboch týchto
žalôb je nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie procesnoprávne chápaný úkon
- podanie žaloby. Žaloba o odporovateľnosť tohto právneho úkonu je pre žalobcov okrem uvedeného

podkladom na neskoršiu exekúciu práve voči žalovanému (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 2
Cdon 1703/96 zo dňa 27. mája 1999). Z obsahu žaloby, ako aj obsahu súvisiacich konaní je zrejmé,
že matkou žalovaného (a otcom v prípade ak nehnuteľnosť patrila do BSM) bol zreteľný úmysel
poškodiť veriteľov - a teda žalobcov. Tento úmysel poškodiť veriteľov (žalobcov) je v kontexte všetkého
v žalobe uvedeného, ako aj v kontexte ostatného obsahu vyššie uvedených súdnych konaní a v

zmysle podanej obžaloby jednak na strane matky žalovaného, ale aj na strane žalovaného, zreteľný.
Uvedenú argumentáciu o úmysle poškodiť žalobcov konaním žalovaného a matky žalovaného potvrdil
aj Krajský súd v Košiciach ktorý potvrdil zákaz nakladať žalovanému s majetkom (Okresný súd Spišská
Nová Ves, sp.zn. 13C/19/2020), ktorý dostal od matky. Neobstojí preto obrana žalovaného, že sa
zdržiaval mimo domácnosti a rodiny, ak zároveň prijal a použil prostriedky prijaté na základe úkonov

matky poukázané na účet žalovaného z bankových účtov žalobcov. Žalovaný v tomto, ani v ostatných
konaniach nepreukázal ako blízka osoba žiadnym právne relevantným dôkazom vynaloženie náležitej
starostlivosti, ktorou by vykonal takú činnosť alebo aktivitu, ktorou by sa mohol ubrániť odporovacej
žalobe. Nesúhlasili s argumentáciou žalovaného, že darca v procesnom postavení žalovaného v II. rade
uplatnil v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia zásadné námietky vo vzťahu k existencii a povahe

pohľadávky. V tomto kontexte musí byť žalovaný ako blízka osoba a aj ako priamy dlžník pripravený
čeliť odporovacej žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s
dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech presvedčila, či právny úkon
neukracuje dlžníkovho veriteľa, a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich
plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, ak sa tak nezachová musí byť uzrozumená s tým, že

veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho
úkonu nadobudla od dlžníka. Následkom zákonnej úpravy odporovateľnosti pritom je, že pri blízkej
osobe dlžníka tento úmysel žalobca ani nemusí preukazovať, nakoľko sa prezumuje, čo potvrdzuje aj
mnohopočetná judikatúra najvyšších súdnych autorít.5. Žalovaný v duplike zotrval v plnom rozsahu na tvrdeniach a argumentácii prezentovanej vo
vyjadrení k žalobe o odporovateľnosť právneho úkonu zo dňa 29.10.2020. Opätovne sa zaoberal

výkladom pojmu "vymáhateľná pohľadávka" v judikatúre, ako aj právnej vede. Pokiaľ ide o samotnú
pohľadávku, vo vzťahu ku ktorej žalobcovia požadujú poskytnutie súdnej ochrany a ktorej zabezpečenie
vymoženia je podstatou odporovacej žaloby, už z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyplýva,
že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorej výsledkom by mal byť nárok alebo pohľadávka
o zabezpečenie vymoženia ktorej ide, nebola podaná ani v čase podania tohto návrhu, ani v čase

rozhodovania súdu o vydaní neodkladného opatrenia. I napriek skutočnosti, že samotná žaloba o
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorou si žalobcovia uplatňujú pohľadávku bola dňa 03.08.2020
podaná na príslušnom všeobecnom súde, nič to nemení na skutočnosti, že podanie žaloby netvorí
dostatočný právny základ vyžadujúci ust. § 42a Občianskeho zákonníka, ktorý by odôvodňoval žalobcov
na podanie žaloby o odporovateľnosť. V danom prípade je totiž zrejmé, že nejde o judikované,
súdom priznané právo, ktoré má vlastnosti "vymáhateľného práva" v súlade so súčasným výkladom

"vymáhateľného práva" podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj občianskoprávnej doktríny.
Nepopieral že v prípade skúmania úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosti druhej
strany o tomto úmysle sú psychickým stavom, pričom predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti
vonkajšieho sveta, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu či vedomosť o ňom vyvodiť.
AkžalobcoviapoukazujúnarozhodnutieKrajskéhosúduKošicesp.zn.3Co/75/2020,ktorýpotvrdilzákaz

nakladať s majetkom žalovanému (uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.07.2020, č.
k.13C19/2020-56),považovalzapotrebnépoukázaťnatúskutočnosť,ženeodkladnéopatrenieakotaké
je opatrením, resp. nástrojom dočasného charakteru. Nie je rozhodnutím vo veci samej a nemôže slúžiť
tak ako sa to snažia prezentovať žalobca na preukázanie alebo podporu tvrdenia o existencii priameho
úmyslu na strane žalovaného. Zotrval na argumentácii uvedenej vo vyjadrení zo dňa 29.10.2020 vo

vzťahu k tzv. základnému konaniu - konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia (sp.zn. 13C/22/2020),
vo vzťahu k preukazovaniu úmyslu poškodiť veriteľov na strane žalovaného

6. Vzhľadom na návrh žalobcu uznesením sp.zn. 11C/44/2020-169 zo dňa 08.02.2021 tunajší súd
konanie prerušil a to do právoplatného rozhodnutia v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia

vedeného Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn. 13C/22/2020.

7. Počas prerušenia konania právny zástupca žalobcov oznámil súdu zmenu na strane žalobcu v 2. rade
stým,žeM.H.B.-UnistarServicepodnikalakofyzickáosobapodnikateľ,pričomtentodňaXX.XX.XXXX
zomrel. Navrhol, aby súd pokračoval v konaní s dedičmi žalobcu v 2. rade, ktorí pohľadávku poručiteľa

nadobudli v dedičskom konaní a to so A. B., H. B. a K. B..

8. Následne dňa 31.01.2023 právny zástupca žalobcu v 1. rade doručil súdu návrh na pokračovanie v
konaní s poukazom na aktuálne rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR 1VCdo/1/2022 s tým,
že podľa tohto rozhodnutia nie je nutné v konaniach o odporovacích žalobách disponovať vykonateľnou

pohľadávkou, postačuje ak je pohľadávka žalobcu vymáhateľnou.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.03.2023 v návrhu na pokračovanie v konaní uviedol, že uznesením
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 11C/44/2020-169 zo dňa 08.02.2021 v konaní o určenie
odporovateľnosti právneho úkonu konajúci súd prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia v konaní

o vydanie bezdôvodného obohatenia vedeného Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn.
13C/22/2020. Konanie v právnej veci o vydanie bezdôvodného obohatenia Okresný súd Spišská Nová
Ves uznesením sp.zn. 13C/22/2020-159 zo dňa 28.09.2021 prerušil do právoplatnosti rozhodnutia
vydaného v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp.zn. 5T/4/2019, kde
skonštatoval, že predmetné konanie je vhodné prerušiť, pretože v trestnom konaní sp.zn. 5T/7/2019

sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Trestné konanie sp.zn. 5T
7/2019 v trestnej veci proti obžalovanej L. K. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona nie je doposiaľ právoplatne ukončené a
rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.04.20222, sp.zn. 5T/7/2019 bol uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8To/78/2022-956 zo dňa 28.10.2022 zrušený a vrátený súdu 1.

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Z vyššie uvedených skutočností a stavu
konania o vydanie bezdôvodného obohatenia a v trestnej veci sp.zn. 5T/7/2019 vyplýva, že konanie o
odporovateľnosti právneho úkonu aj v súlade s odôvodnením uznesenia konajúceho súdu o prerušení
konania je podmienené právoplatným rozhodnutím v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorúotázku konajúci súd nemôže v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu prejudiciálne riešiť. Žalobca v
návrhu na pokračovanie v konaní predložil konajúcemu súdu rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 1VCdo/1/2022, podľa ktorého v konaniach o odporovacích žalobách nie je

nutnédisponovaťvykonateľnoupohľadávkou,alepostačuje,abypohľadávkažalobcubolavymáhateľná.
Podľa predmetného uznesenia Veľký senát zdôrazňuje, že k zmene judikatúry najvyššieho súdu sa musí
pristupovať len vtedy, ak sa tým nezasahuje do princípu právnej istoty, v nevyhnutnej miere a ak sú
pre zmenu dané predpoklady. Zmena judikatúry je nevyhnutná v prípade, ak treba zmeniť nesprávny
právny názor. V danej vec však o takýto prípad nejde. Dôsledkom takejto interpretácie je potom

záver vyslovený v druhej vete tohto uznesenia veľkého senátu, teda, že vymáhateľná pohľadávka, je
pohľadávka,ktorúmožnoúspešnevymáhaťvzákladnomsúdnomkonaní.Nazákladevyššieuvedeného
možno uzavrieť, že ak odvolací súd interpretoval pojem vymáhateľná pohľadávka ako vykonateľná
pohľadávkam odklonil sa v tejto otázke od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Vo vzťahu
k uzneseniu Najvyššieho súdu vo veci interpretácii pojmu "vymáhateľná pohľadávka" ako pohľadávka,
ktorú možno vymáhať v zákonom súdnom konaní žalovaný uvádza, že tento právny záver nič nemení

na dôvodoch a skutočnostiach, ktoré boli podkladom a dôvodom pre prerušenie konania v konaní o
odporovateľnosť právneho úkonu, to jest skutočnosť, že konanie o odporovateľnosť právneho úkonu je
plne podmienené a závislé od výsledku konania o vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal aj na
skutočnosť, že žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody okrem konania o vydanie bezdôvodného
obohatenia aj v trestnom konaní, pričom podľa odôvodnenia súdu v uznesení o prerušení konania

o vydanie bezdôvodného obohatenia 13C/22/2020 súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že žalobcovia
si uplatnili nárok na náhradu škody aj v trestnom konaní v rámci tzv. adhézneho konania, v prípade
uznania viny musí súd podľa § 287 Trestného poriadku rozhodnúť o povinnosti nahradiť ju poškodeným,
pričom ak výsledky dokazovania nepreukážu opodstatnenosť nároku v celej uplatnenej výške, súd vždy
rozhodne v rozsahu preukázaného nároku o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenému škodu,

ktorú trestným činom spôsobil a so zvyškom, teda nepreukázanou časťou uplatneného nároku odkáže
poškodeného na civilné konanie. S poukazom na vyššie uvedené s návrhom na pokračovanie v konaní
o odporovateľnosť právneho úkonu nesúhlasil.

10. Uznesením sp.zn. 11C/44/2020-221 zo dňa 14.03.2023 tunajší súd rozhodol o pokračovaní v konaní

a zároveň rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi žalobcu v 2. rade - neb. M. H. B. - UNISTAR
SERVICE, Levoča, Vodárenská č. XXXX/X, zomr. XX.XX.XXXX, a to A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ul. E. F. XXXX/X, G. XXX XX, H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. I. J. F. XXXX/X, G. XXX XX a
K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. E. J. F. XXXX/X, G. XXX XX.

11. V súvislosti so zmenou subjektov na žalujúcej strane došlo k úprave petitu žalobného návrhu o
ktorom súd rozhodol uznesením sp.zn. 11C/44/2020-322 zo dňa 14.06.2023 a zmenu žalobného návrhu
reagujúc na vzniknutú situáciu pripustil.

12. Vo veci bolo opakovane nariadené pojednávanie, pričom na pojednávaní konanom dňa 14.06.2023

došlo k výsluchu žalovaného a svedka I. K. staršieho a na pojednávaní nariadenom na deň 02.11.2023
bolo vykonávané dokazovanie v zmysle ust. § 187 C.s.p. a prednesené záverečné reči sporových strán.

13. Súd teda v konaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedka I. K., oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a to výpisom z listu vlastníctva č. XXX N. F. XXX, k.ú. G., pracovnou

zmluvou žalobcu v 1. rade s L. K. zo dňa 03.09.2001 vrátane výpovede z pracovného pomeru zo dňa
22.06.2016, zápisom a protokolom o odovzdávaní agendy a dokladov spoločnosti Unistar Service zo
dňa 05.08.2016, faktúrou č. 160001 vrátane oznámenia o vrátení neoprávnenej faktúry, protokolom
o vykonaní kontroly bankových výpisov žalobcu zo dňa 12.09.2016, protokolom o vykonaní kontroly
bankovýchvýpisovspoločnostiM.H.B.J.I.zodňa12.09.2016,predžalobnouvýzvouzodňa30.09.2016

adresovanou L. K., trestným oznámením zo dňa 28.11.2016, obžalobou Okresnej prokuratúry Spišská
Nová Ves č. 2Pv 90/17/8810-33 zo dňa 15.01.2019, pracovnou zmluvou K. K. s RONO FOOD spol.
s r.o., Košice zo dňa 09.09.2014, dohodou o skončení pracovného pomeru s RONO FOOD spol.
s r. o., Košice zo dňa 22.06.2016, pracovnou zmluvou žalovaného s LIKO-S, a.s., Slavkov u Brna,
zo dňa 01.09.2016, dohodou o ukončení pracovného pomeru, Hotel Panorama, Serfaus, Rakúsko

zo dňa 27.03.2017, dohodou o vykonaní práce s RR mechatronics s.r.o., H. zo dňa 25.05.2017,
dohodou o ukončení pracovného pomeru podpísanou dňa 15.09.2017 v Serfaus Rakúsko, dohodou
o ukončení pracovného pomeru, Hotel Astoria, Serfaus, Rakúsko zo dňa 11.04.2018, darovacou
zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 04.12.2017, vrátane dodatku č. 1 zo dňa16.01.2018, rozhodnutím Okresného úradu Levoča katastrálneho odboru číslo vkladu V 1750/2017 zo
dňa 29.01.2018, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13C/22/2020, predovšetkým žalobou o vydanie
bezdôvodného obohatenia v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 13C/22/2020, vyjadrením žalovaných k

žalobe zo dňa 21.09.2020, replikou žalobcu zo dňa 18.11.2020, uznesením tunajšieho súdu sp.zn.
13C/19/2020-56 zo dňa 10.07.2020, uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/75/2020 zo
dňa 18.11.2020, dedičským uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 11D/281/2021, 4Dnot 405/2021 zo dňa
05.01.2022 vrátane opravného uznesenia zo dňa 18.01.2022, výpisom zo Živnostenského registra a
Obchodného registra I. K., výpisom z Obchodného registra spoločnosti Ma Rest, s.r.o., Vrbov, zmluvou

o nájme bytu žalovaného zo dňa 01.09.2015, dohodou o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva
manželov zo dňa 25.08.2017, rozhodnutím Okresného úradu Levoča katastrálneho odboru číslo vkladu
V 1296/2017 zo dňa 26.09.2017, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16Pc/11/2016 i ostatnými
listinami, ktoré sú obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Žalovaný K. K. vo svojej výpovedi uviedol, že od roku 2009 bol na internáte a od roku 2014 asi

2 týždne po maturite nastúpil do práce v Košiciach, býval v podnájme a to asi 2 a pol roka, následne
odišiel pracovať do zahraničia. Bezprostredne pred uzavretím zmluvy, ktorá je predmetom sporu sa
nezdržiaval v spoločnej domácnosti s matkou a otcom, nemal vedomosť o prevodoch z účtu spoločnosti
SUPERMIX s.r.o. a UNISTAR SERVICE, v ktorých bola zamestnaná jeho matka, nemal to odkiaľ vedieť.
On sa dohodol so súrodencami, že si nehnuteľnosť vezme s tým, že dochová otca a so súrodencami

sa medzi sebou vyporiadajú. Z toho dôvodu sa vrátil zo zahraničia, keďže pracoval v Alpách, videl,
ako sa dajú také nehnuteľnosti využiť, preto komunikoval so súrodencami. Títo už svoje nehnuteľnosti
mali. Otec mal slabšiu mozgovú mŕtvicu, preto sa dohodli, že ho dochová. Plánoval si založiť rodinu,
zasnúbil sa, má 2 deti. Žijú s rodičmi ako jedna normálna rodina. Ženatý je od 25.05.2019. V súčasnosti
je od 09.12.2019 riadne zamestnaný u Prešovského samosprávneho kraja ako cestár. Zo svojho príjmu

riadne spláca hypotéku, ktorú si zobral, platí všetko ostatné. Aký majetok jeho rodina vlastnila v rokoch
2009-2016 netušil, o účte otca prvýkrát počul na pojednávaní rovnako ako o nejakej konkrétnej sume
na ňom. V čase prevodu nepoznal hodnotu domu, pre nich mal duchovnú hodnotu. Zisťoval si jeho
hodnotu až keď kupoval vedľajší dom od tety. Kúpil ho na hypotéku, zrekonštruoval spodnú časť domu
a tak hodnotu domu navýšil dvojnásobne. Prvú hypotéku mal 40.000,- Eur, potom ju refinancoval na

sumu 80.000,- Eur. V čase vyhotovenia darovacej zmluvy hodnotu nehnuteľností nezisťoval, chcel si so
svojim majetkom nakladať ako potrebuje. So súrodencami sa dohodli na výplate po 5.000,- Eur aj niečo
každému z troch súrodencov. Mal vedomosť, že matka v rokoch 2009-2016 pracovala pre spoločnosť
SUPERMIX, jej príjem však nepoznal. V roku 2016 keď sa matka priznala k podvodnému konaniu vo
vzťahu k spoločnosti SUPERMIX a k M. H. B. žil v Košiciach, domov chodil raz za mesiac. Keď pracoval

v Rakúsku, prišiel domov raz za polrok, raz za 5 mesiacov. V roku 2016 o problémoch mojej matky
nevedel, nemal vedomosť ani o trestnom oznámení podanom voči nej. Prvú vedomosť získal až keď
prišlo neodkladné opatrenie. V minulosti mal účet vo E. O., od roku 2009 ho ani nepoužíval. Konštatoval,
že nevykonal žiadne osobitné úkony na to, aby sa presvedčil, že darovacia zmluva nie je realizovaná
za účelom ukrátenia konkrétnych veriteľov otca, overoval si to len so súrodencami. Nemal vedomosť o

tom, že by v priebehu rokov 2009-2016 prišlo na jeho účet cez 5.000,- Eur od obchodnej spoločnosti
SUPERMIX, ani že by mu na tento účet prišlo 5.315,61 Eur z účtu M. H. B.- UNISTAR. Nemal ani
vedomosť o tom, že by matka vyplatila na účet všetkých matky, otca i I. K. ml. sumu viac ako 180.000,-
Eur. Matka mu určite disponovanie týmito prostriedkami na účtoch jeho brata a otca nespomínala. Vedel,
že rodičia mali majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a nejak sa rozdelili. Že bol dom

vo vlastníctve otca vedel, lebo mu ho prepísal. Začal podnikať, ale keďže nemohol vykonávať činnosti
uvedené v živnosti lebo prišla corona, živnosť prerušil. Podnikať začal v júli 2019 v oblasti gastronómie.
Dom, ktorý mu otec daroval na výkon podnikateľskej činnosti nepoužíval. Momentálne v tomto dome
býva s rodinou a otcom.

15. Svedok I. K. vo svojej výpovedi uviedol, že po zrušení bezpodielového vlastníctva manželov dostal
všetok majetok na seba on, návrh podala manželka. Následne ho oslovil najmladší syn K. s tým, že by
chcel podnikať v dome. On uviedol, aby sa dohodol so súrodencami. Bol rád, pretože je chorý, dom má
veľký dvor, ostal na všetko sám. Do roku 2013 pracoval v zahraničí, takže v rokoch 2006-2016 chodil na
turnusy. O financovanie domácnosti sa s manželkou starali spoločne, on manželke dával peniaze, tá mu

vyčlenila časť na turnusy. Nemal žiadnu vedomosť o vzťahoch manželky so spoločnosťami SUPERMIX
a M. H. B.. Čo sa týka financií, všetko bolo na manželke, o jej príjmoch nemal vedomosť. Prevod
domu a s tým súvisiacich pozemkov bol iniciovaný synom K. K., ktorý chcel podnikať. Bol rád, že
ostane doma. Nehnuteľnosti užíva spolu so synom K.. Nemal vedomosť o tvrdených neoprávnenýchplatbách realizovaných z účtov spoločnosti SUPERMIX s.r.o., Levoča a M. H. B., UNISTAR SERVICE.
S manželkou sa zosobášili v roku 1989, mali normálny dobrý vzťah, každý mal svoju prácu, manželka
sa starala o deti. Vedel na akej pracovnej pozícii pracovala manželka, že robila ekonómku. Čo sa

týka financií rodiny nevedel o nich nič, nechodil ani do banky. Vyúčtovanie i daňové priznanie mu
robila manželka. Nemal vedomosť koľko finančných prostriedkov poslala manželka v rozmedzí rokov
2006-2016 na jeho účet. Účet mal v Česku a asi aj na Slovensku. O tom, že by mu v priebehu rokov
2006-2016 poslala manželka na účet z účtu spoločnosti SUPERMIX sumu 14.456,42 Eur a sumu 3.867,-
Eur z účtu M. H. B., UNISTAR SERVICE nevedel. Dispozičné právo k účtu mala aj manželka. Väčšinou

sa prostriedky z jeho účtu spotrebovávali na rodinu, mali 4 malé deti. Príjmy v roku 2006-2016 tvorili
jeho príjem a manželkin príjem, posledné tri roky bol doma, rok a pol maródoval, potom dostal ZŤP a
podnikal ďalej. Dodnes vykonáva podnikateľskú činnosť v stavebníctve. Po zrušení BSM manželov sa
on stal výlučným vlastníkom nehnuteľností. Pri zrušení BSM tvoril masu BSM dom, záhrada i nejaké
role. Tie nehnuteľnosti, ktoré daroval synovi, patrili pred jeho zrušením do BSM, všetko však ostalo jemu,
pričom s manželkou sa vyporiadali dohodou. Nemal vedomosť o tom, žeby si manželka vyplatila z účtov

spoločnosti SUPERMIX a M. H. B. sumu cez 140.000,- Eur. Predtým ako bol dom darovaný synovi, v
dome žili všetci. Dom užíva i po darovaní on so synom i s jeho manželkou, lebo oni si opravujú druhý
dom. Podľa jeho vedomostí obdarovaný syn nevykonal žiadne konkrétne úkony, dopyty, alebo otázky
ako preverenia skutočnosti, či darovacia zmluva môže byť uzatváraná za účelom ukrátenia veriteľov.

16. Z pracovnej zmluvy žalobcu v 1. rade s L. K. zo dňa 03.09.2001 súd zistil, že L. K. mala uzavretý
pracovný pomer so žalobcom v 1. rade, pričom pracovala v pozícii účtovník - prevádzkar. Pracovný
pomer bol ukončený výpoveďou L. K. z pracovného pomeru zo dňa 22.06.2016, a to ku dňu 31.08.2016,
pričom táto zamestnávateľom akceptovaná.

17. Zo zápisu o odovzdávaní agendy spoločnosti Unistar Service zo dňa 05.08.2016 vyplýva, že pri
preberaní agendy od L. K. boli zistené duplicitné úhrady a nezrovnalosti, pričom predbežne zistená suma
rozdielu činila 2.593,16 Eur.

18. Z faktúry č. 160001 súd zistil, že L. K. vyfakturovala pôvodnému žalobcovi v 2. rade za spracovanie

miezd a účtovníctva za obdobie od 1/2016 do 6/2016 sumu 1.655,21 Eur, pričom faktúra nebola
adresátom akceptovaná a bola následne L. K. vrátená, o čom svedčí oznámenie o vrátení neoprávnenej
faktúry.

19. Z protokolu o vykonaní kontroly bankových výpisov žalobcu v 1. rade zo dňa 12.09.2016 bolo zistené,

že pri preberaní účtovníctva od L. K. a následnej kontrole bankových výpisov od roku 2005 boli zistené
neoprávnene vyplatené sumy, pričom rozdiel činil 98.304,35 Eur.

20. Z protokolu o vykonaní kontroly bankových výpisov spoločnosti M. H. B. Unistar Service zo dňa
12.09.2016 bolo zistené, že pri preberaní účtovníctva od L. K. a následnej kontrole bankových výpisov

od roku 2005 boli zistené neoprávnene vyplatené sumy, pričom rozdiel činil 74.317,40 Eur.

21. Predžalobnou výzvou zo dňa 30.09.2016 adresovanou L. K. bola táto vyzvaná na vyjadrenie k
možnosti nahradiť škodu spôsobenú spoločnosti SUPERMIX spol. s r.o. a M. H. B. - Unistar Service,
pričom následne bolo na menovanú podané trestné oznámenie zo dňa 28.11.2016.

22. Z obžaloby Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves č. 2Pv 90/17/8810-33 zo dňa 15.01.2019 bolo
zistené, že na L. K. bola podaná obžaloba pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu
podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) a odsek 4 písm. a) Trestného zákona. Trestné konanie v
predmetnej veci je vedené tunajším súdu pod sp.zn. 5T/7/2019, pričom konanie nie je zatiaľ právoplatne

ukončené.

23. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13C/22/2020, a to predovšetkým zo žaloby na vydanie
bezdôvodného obohatenia, vyjadrenia žalovaných k žalobe zo dňa 21.09.2020 a repliky žalobcu zo
dňa 18.11.2020 súd zistil, že spoločnosti SUPERMIX spol. s r.o. a M. H. B. - Unistar Service v pozícii

žalobcov podali žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným L. K., jej manželovi I. K.
st. a synovi I. K. ml..24. Tomuto konaniu predchádzalo konanie o návrhu žalobcov na vydanie neodkladného opatrenia
proti K. K., pričom uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 13C/19/2020-56 zo dňa 10.07.2020 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/75/2020 zo dňa 18.11.2020 bolo žalovanému

zakázané nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX a LV č. XXX, katastrálne územie G.
a to až do právoplatného skončenia konania o odporovateľnosti právneho úkonu a konania o vydanie
bezdôvodného obohatenia.

25. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16Pc/11/2016, predovšetkým z rozsudku zo dňa 03.03.2017 bolo

zistené, že týmto rozhodnutím došlo za trvania manželstva k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov L. K. a I. K.. Návrh bol podaný manželkou.

26. Z dohody o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov zo dňa 25.08.2017 bolo zistené,
že do výlučného vlastníctva manžela pripadli všetky nehnuteľnosti manželov vedené na LV č. XXX
a LV č. XXX k.ú. G., ďalej hnuteľné veci tvoriace zariadenie domácnosti a finančné prostriedky na

jednom účte vedenom v J. O.. Finančné prostriedky na druhom účte vedenom v J. O. a všetky
pasíva nadobudla manželka. Vklad vlastníckeho práva manžela k nehnuteľnostiam na základe uvedenej
dohody o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov bol povolený rozhodnutím Okresného úradu
Levoča, katastrálneho odboru zo dňa 26.09.2017, číslo vkladu V 1296/2017.

27. Z darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena vrátane dodatku č. 1 zo dňa 16.01.2018
súd zistil, že I. K. st. ako darca a K. K. ako obdarovaný uzavreli darovaciu zmluvu, pričom predmetom
zmluvy bolo darovanie všetkých nehnuteľností, ktoré darca získal do vlastníctva na základe dohody o
vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov zo dňa 25.08.2017. Dodatkom č.1 bolo v prospech
darcu zriadené vecné bremeno, spočívajúce v bezodplatnom užívaní darovaných nehnuteľnosti a to

až do smrti darcu. Vklad vlastníckeho práva obdarovaného k nehnuteľnostiam na základe uvedenej
darovacej zmluvy bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Levoča katastrálneho odboru číslo vkladu
V 1750/2017 zo dňa 29.01.2018

28. Z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. G. súd zistil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na

predmetnom liste vlastníctva je K. K. a to na základe darovacej zmluvy V 1750/17-3/18.

29. Z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. G. súd zistil, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
evidovaných na predmetnom liste vlastníctva je K. K. a to na základe darovacej zmluvy V 1750/17-3/18.
Podiel menovaného sú 3/5-iny.

30. Z dedičského uznesenia tunajšieho súdu sp.zn. 11D/281/2021, 4Dnot 405/2021 zo dňa 05.01.2022
vrátane opravného uznesenia zo dňa 18.01.2022 súd zistil, že po smrti M. H. B. došlo medzi
dedičmi k schváleniu dohody dedičov na základe ktorej obchodný podiel v obchodnej spoločnosti
SUPERMIX, spol. s r.o., Levoča získali jeho synovia H. B. a K. B.. Pohľadávku poručiteľa M. H. B. -

UNISTARSERVICE, Levoča voči L. K. vo výške 65.353,14 Eur získali manželka poručiteľa A. B. a jeho
dvaja synovia, v podiele po 1/3-ine.

31. Z výpisu zo Živnostenského registra I. K. st. a Obchodného registra, výpisom z Obchodného registra
spoločnosti MAST-R family company s.r.o. súd zistil, že I. K. je vedený ako živnostník a zároveň

spoločník uvedenej obchodnej spoločnosti.

32. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

33. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.34. Podľa § 42b ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

35. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

36. Podľa § 117 Občianskeho zákonníka, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu
zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho
spoločného predka".

37. Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi
úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby

pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Odporovaný právny úkon stráca účinnosť
titulom právoplatného rozsudku o odporovateľnosti, a to iba voči oprávnenej osobe, t. j. voči veriteľovi.

38. Predpokladmi uplatnenia subjektívneho odporovaného práva veriteľa je existencia veriteľsko-
dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť veriteľovi

dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie dlhu. Druhým predpokladom je existencia ukracujúceho
právneho úkonu medzi dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou, resp. úkon v prospech takejto osoby.
Tretím predpokladom odporovateľnosti je existencia úkonu, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhania
sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka.

39. V tomto konaní bol odporovaný právny úkon, darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného
bremena zo dňa 04.12.2017 vrátane dodatku zo dňa 16.01.2018, ktorý bol uskutočnený medzi
zmluvnými stranami I. K., otcom žalovaného ako darcom a oprávneným z vecného bremena a K. K.,
žalovaným ako obdarovaným a povinným z vecného bremena. Vecnoprávne účinky odporovateľného
úkonu nastali až v nadväznosti na ďalšiu právnu skutočnosť a to právoplatnosť rozhodnutia o povolení

vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vklad darovacej zmluvy a dohody o zriadení
vecného bremena bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor č. vkladu
V1750/2017 zo dňa 29.01.2018 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť a začala plynúť
trojročná hmotnoprávna lehota. Keďže žaloba bola na tunajší súd podaná dňa 03.08.2020 súd
konštatuje, že trojročná lehota na podanie žaloby bola v tomto prípade zachovaná.

40. Žalobcovia v spore uniesli dôkazné bremeno v otázke vecnej legitimácie strán, a to či už aktívnej
alebo pasívnej. Aktívna vecná legitimácia obchodnej spoločnosti SUPERMIX spol. s r.o., Levoča
i právnych nástupcov neb. M. H. B., podnikajúceho na základe živnostenského oprávnenia pod
obchodným menom M. H. B. J. I., Levoča je daná existenciou vymáhateľnej pohľadávky, ktorú sa v

čase rozhodovania súdu nepodarilo uspokojiť z majetku dlžníka. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov 2,
3 a 4 mal súd preukázanú titulom dedenia po poručiteľovi, ktorý podnikal ako fyzická osoba - živnostník
a táto vyplýva i z dedičského uznesenia tunajšieho súdu sp.zn. 11D/281/2021, 4Dnot 405/2021 zo
dňa 05.01.2022 vrátane opravného uznesenia zo dňa 18.01.2022. Pasívnu vecnú legitimáciu súd
rovnako považoval za preukázanú, pretože žalovaný je subjektom v prospech ktorého bol poškodzujúci

- odporovaný úkon urobený.
41. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, nakoľko
výsledkamivykonanéhodokazovaniabolopreukázané,žebolisplnenévšetkypodmienkyprevyslovenie
neúčinnosti právneho úkonu v tomto konaní odporovaného, vyplývajúce z ustanovenia § 42a ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka.

42. Z obsahu žaloby i následných vyjadrení žalobcov vyplýva, že títo vychádzali z nasledovných
predpokladov:
a) existencie judikovanej pohľadávky žalobcov voči I. K. st. a jeho manželke,

b) zmenšovania majetku dlžníka prevodom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX N.
F. XXX, k.ú. G. na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena vrátane dodatku
č. 1 zo dňa 16.01.2018, ktorému predchádzalo zrušenie a následne vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pričom aktíva nadobudol takmer výlučne I. K. st.,c) predpokladaný úmysel dlžníka I. K. st. a jeho manželky ukrátiť svojich veriteľov, teda žalobcov a to
tak, že nehnuteľnosti ktoré pôvodne tvorili masu BSM boli prevedené z otca na syna K. K., ktorý sa na
účely tohto konania považuje za osobu blízku podľa § 116 Občianskeho zákonníka.

43. V konaní nebol sporný vzťah poškodzujúcej osoby L. K. so žalovaným v 1. rade a predchodcom
žalovaných v 2. až 4. rade, ani skutočnosť, že menovaná mala systematickým konaním ukrátiť žalobcov,
ako veriteľov prevodmi finančných prostriedkov na jej účet, účet manžela, ktorý ukracujúci právny úkon
(darovaciuzmluvu)vykonalasynaI.K.ml..Otýchtoskutočnostiachsvedčíprebiehajúcetrestnékonanie

vedené tunajším súdom pod sp.zn. 5T/7/2019, ale i civilné konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia
vedené tunajším súdom pod sp.zn. 13C/22/2020. Sporná ostala iba výška škody, ktorá doposiaľ v
trestnom konaní ustálená nebola, rovnako ako výška bezdôvodného obohatenia uplatneného v civilnom
konaní.

44. Žalovaný v konaní namietal neexistenciu vymáhateľnej pohľadávky. Vykonal, rovnako ako

žalobca, pomerne detailný rozbor pojmu "vymáhateľná pohľadávka" s odvolaním sa na viaceré súdne
rozhodnutia. Na podporu svojich tvrdení poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že na tunajšom
súde prebieha konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia (sp.zn. 13C/22/2020), ktorou si žalobcovia
uplatňujú pohľadávku voči žalovaným L. K., jej manželovi I. K. st. a synovi I. K. ml., podanie tejto žaloby
netvorí dostatočný právny základ vyžadujúci ust. § 42a Občianskeho zákonníka, ktorý by odôvodňoval

žalobcov na podanie žaloby o odporovateľnosť. Bol toho názoru, že v danom prípade je zrejmé, že nejde
o judikované, súdom priznané právo, ktoré má vlastnosti "vymáhateľného práva" v súlade so súčasným
výkladom "vymáhateľného práva" podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj občianskoprávnej
doktríny.

45. Súd však v zhode s názorom žalobcov vychádzal z najnovšieho uznesenia Najvyššieho súdu SR
zo dňa 17.05.2022 sp.zn. 1VCdo/1/2022, podľa ktorého Veľký senát občianskoprávneho kolégia dospel
k záveru, že "vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka
je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom konaní". Veľký senát v tomto rozhodnutí
apeluje na akúsi anabázu judikátu R 44/2021 z dôvodu vecnej správnosti jeho pôvodných záverov.

Zdôrazňuje, že externé stanoviská v zmysle § 48 ods. 4 C.s.p. vyzneli uni sono v prospech interpretácie
"vymáhateľnej pohľadávky" ako pohľadávky, ktorú možno úspešne vymáhať v súdnom konaní, teda
pohľadávky žalovateľnej, ktorej svedčí vlastnosť actio nata. Tento záver prezentovali nielen Ministerstvo
spravodlivosti SR a Generálna prokuratúra SR, ale aj právnické fakulty Univerzity Komenského v
Bratislave a Trnavskej univerzity (ods. 7 až 10 uznesenia Veľkého senátu). Veľký senát sa zároveň

vysporiadal aj s protichodným názorom predkladajúceho dovolacieho senátu o neúčinnosti odporovacej
žaloby pri absencii exekučného titulu, pričom uviedol: "Len zo skutočnosti, že k uspokojeniu pohľadávky
veriteľa dôjde až v exekučnom konaní, nemožno vyvodzovať záver, že vymáhateľnou pohľadávkou je
pohľadávka vykonateľná. Nemožno opomenúť, že v prípade úspešnosti veriteľa v konaní o odporovacej
žalobe môže dôjsť k dobrovoľnému plneniu dlžníka (a teda dôsledkom nemusí byť výkon rozhodnutia

- exekúcia) (ods. 18.1).

46. Preto interpretujúc pojem podmienky existencie vymáhateľnej pohľadávky v súlade s jeho
vymedzením v Uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17. 5. 2022, bol toho
názoru, že existencia vymáhateľnej pohľadávky vyplýva z konania Okresného súdu Spišská Nová

Ves sp.zn. 13C/22/2020, ktorý je nevyvrátiteľným dôkazom existencie súdom vymáhanej pohľadávky
žalobcov ako veriteľov voči dlžníčke L. K., jej manželovi I. K. st. a synovi I. K. ml., je teda pohľadávkou
vymáhateľnou podľa ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka.

XX. Z dokazovania vyplýva, že sú splnené všetky tri predpoklady odporovateľnosti tak, ako vymedzuje

ustanovenie § 42a Občianskeho zákonníka. Odporovaným právnym úkonom je darovacia zmluva, ktorá
bola uzavretá medzi dlžníkom žalobcov ako veriteľov, pričom vklad darovacej zmluvy bol rozhodnutím
katastrálneho odboru riadne povolený pod číslom V1750/2017 zo dňa 29.01.2018. Bola splnená
aj ďalšia podmienka - preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky voči dlžníkovi I. K. st. (i jeho
manželke), nakoľko darovaním predmetnej nehnuteľnosti sa zásadným spôsobom zmenšil majetok

dlžníka o hodnotu nehnuteľností. I. K. st. ako dlžník urobil predmetný odporovateľný právny úkon,
ktorým sa zbavil všetkého majetku s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu,
a to rovnako ako to predtým urobila jeho manželka, keď po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť 24.03.2017), na základe dohody o vyporiadaníbezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 25.08.2017 previedla všetky aktíva, predovšetkým
však vlastnícke právo k spoločným nehnuteľnostiam na svojho manžela. Žalobca preukázal, že
predmetným odporovateľným úkonom, ktorý je platný, došlo v posledných troch rokoch pred podaním

žaloby k takému zmenšeniu majetku na strane I. K. ako dlžníka, ktoré malo súčasne za následok, že
žalobcovia ako veritelia by nemohli dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z jeho majetku, hoci nebyť
tohto úkonu, by sa z majetku dlžníka inak uspokojili. Sám dlžník vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil,
že všetok majetok z BSM "dostal" na seba, nemal teda prečo namietať, keďže všetko ostalo jemu.

48. Žalovaný je synom I. K. st., teda pri uskutočnení právneho úkonu bol s dlžníkom v postavení
osôb sebe navzájom blízkych (§116 Občianskeho zákonníka). Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť
žalobcuakoveriteľapretovdanomprípadenebolopodmienkouodporovateľnosti,nakoľkotakýtoúmysel
dlžníka sa v prípade blízkych osôb predpokladá. Bolo preto na žalovanom, aby pre svoj úspech v
konaní preukázal, že úmysel otca - I. K. ako dlžníka ukrátiť žalobcov ako veriteľov, nemohol ani pri
vynaložení náležitej starostlivosti poznať. Vynaloženie "náležitej starostlivosti" v zmysle uvedeného

ustanovenia predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vynaložila s ohľadom na okolnosti prípadu a so
zreteľom na obsah právneho úkonu dlžníka takú dostatočnú aktivitu (t.j. aktívne konala), aby dlžníkov
úmysel ukrátiť veriteľa v čase odporovateľného úkonu spoznala alebo sa o ňom dozvedela (por.
napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/224/2017, 5Cdo/188/2010, 2Cdo/109/2007). Žalovaný
však uvedenú skutočnosť - vynaloženie aktivity na úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov bez akýchkoľvek

pochybností nepreukázal. Obmedzil sa iba na tvrdenie, že od roku bol 2009 na internáte a po maturite
nastúpil do práce v Košiciach, kde býval čo preukázal zmluvou o nájme bytu z 01.09.2015. Následne
s menšími prestávkami až do roku 2019 pracoval v zahraničí, o čom svedčia predložené pracovné
zmluvy, potom začal podnikať v oblasti gastronómie. Domov chodil iba sporadicky. Skutočnosť, žalovaný
pracoval v zahraničí ešte sám o sebe neznamená, že s rodinou nebol v kontakte a to či už e-mailovom,

telefonickom a pod.. Zo samotnej jeho výpovede vyplýva "že sa so súrodencami dohodli, že sa vráti
domov, nehnuteľnosť si vezme s tým, že dochová otca" a až následne sa vrátil na Slovensko, z čoho
je zrejmé, že s rodinou komunikoval. Argumentoval síce, že v zahraničí, v Alpách, videl ako sa dajú
nehnuteľnosti, ktoré nadobudol využiť, avšak z obsahu predmetnej darovacej zmluvy i pripojených listov
vlastníctva č. XXX N. F. XXX, k.ú. G. je zrejmé, že nenadobudol iba stavby, ktoré by eventuálne mohli

slúžiť na podnikanie v ňom uvedenej oblasti (gastronómia), ale i spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX, k.ú. G., kde sa jedná o druh pozemku - záhrady určené na pestovanie
zeleniny, ovocia a iných poľnohospodárskych plodín. Okrem toho žalovaný sám vo svoje výpovedi zo
dňa14.06.2023konštatoval,že "nevykonalžiadneosobitnéúkonynato,abysapresvedčil,žedarovacia
zmluva nie je realizovaná za účelom ukrátenia konkrétnych veriteľov otca", s tým, že si to overoval iba u

súrodencov, pričom minimálne I. K. ml., ktorý mal z konania matky prospech o jej ukracujúcom konaní s
vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vedel, resp. vedieť mal. Fakt, že žalovaný nevykonal
žiadne úkony, dopyty alebo iné preverenia skutočnosti či sa predmetná darovacia zmluva neuzatvára
za účelom ukrátenia jeho veriteľov potvrdil vo svojej výpovedi i svedok I. K. st.. Ďalej súd konštatuje, že
okrem darovania domu žalovanému s ním otec uzavrel zároveň aj dohodu o zriadení vecného bremena,

čím je preukázaný ďalší predpoklad odporovateľnosti podľa § 42a Občianskeho zákonníka a to ten, že
aj napriek uskutočneniu tohto právneho úkonu prevodca zostal v rovnakom režime užívania darovanej
nehnuteľnosti, teda nedošlo k žiadnej reálnej zmene pomerov v porovnaní so stavom pred uzavretím
darovacej zmluvy.

49. Žalovaný v tomto konaní neprodukoval žiadne prostriedky procesnej obrany, ktorými by
relevantne odôvodnil svoje tvrdenie, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti,
predpokladajúcej aktívnu činnosť nemohol poznať.

50. Na základe takto zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd žalobe v celom

rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

51. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

53. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.54. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia mali v konaní plný úspech a súd nezistil na strane žalovaného
dôvody na uplatnenie ust. § 257 C.s.p., priznal žalobcom 1 - 4 samostatnými výrokmi, keďže títo

vystupovali v konaní samostatne, nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

55. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 8. 2025. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok , Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023