Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118215898
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viktória Špyrková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6118215898.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 14C/8/2018

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Viktóriou Špyrkovou v spore žalobkyne: A.
B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. E., zast.: AK SK, s.r.o. so sídlom Nám.
SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovaným: 1/ F. G. H., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX E. E. a 2/ A. J. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, XXX
XX E. E., obaja zastúpení: Mgr. Peter Nosko, advokát so sídlom Družby 14, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 37 893 637, o určenie času splatnosti pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

2 14C/8/2018

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100
%, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

6 14C/8/2018

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02. 02. 2018 domáhala, aby súd určil, že jej pohľadávka voči žalovaným
1/ a 2/ vo výške 17 260,84 Eur, ktorá vznikla na základe Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 03. 04. 2006
medzi právnym predchodcom žalovaných a právnou predchodkyňou žalobkyne, je splatná do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 20. 01. 2018 nadobudla pohľadávku voči žalovaným ako právnym nástupcom pôvodného dlžníka
G. H., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Pohľadávka vznikla titulom pôžičky poskytnutej pôvodnému
dlžníkovi právnou predchodkyňou žalobkyne vo výške 17 260,84 Eur (pôvodne 520 000,- Sk) na základe

neformálnej zmluvy o pôžičke s tým, že deň splatnosti tejto pôžičky bola dohodou strán ponechaná na
vôli dlžníka, čo bolo reprezentované spojením „vrátiš mi, keď budeš mať.” Pôvodný veriteľ vybral dňa 03.
04. 2006 v hotovosti finančné prostriedky vo výške 520 000,- Sk a odovzdal ich v ten istý deň pôvodnému
dlžníkovi, ktorý ich v ten istý deň použil na zaplatenie zostatku kúpnej ceny za kúpu nehnuteľnosti vo
výške 470 000,- Sk a na vrátenie sumy 50 000,- Sk A. J. E., ktorý pôvodnému dlžníkovi pred uzatvorením
kúpnej zmluvy požičal sumu 50 000,- Sk na zaplatenie zálohy na kúpnu cenu nehnuteľnosti. Dňa 24.
05. 2017 pôvodný dlžník zomrel a pôvodný veriteľ si prihlásil svoju pohľadávku v dedičskom konaní, kde

žalovaní 1/ a 2/ ako právni nástupcovia poručiteľa vyhlásili, že uvedenú pohľadávku popierajú a odmietli
ju postupcovi dobrovoľne splniť.2. Ako dôkaz žalobkyňa predložila spolu so žalobou výpis z bankového účtu postupcu zo dňa 03. 04.
2006 preukazujúci výber hotovosti vo výške 520 000,- Sk (17 260,84 Eur), Kúpnu zmluvu uzavretú dňa
03. 04. 2006 medzi A. M. N. a A. A. E. na strane predávajúcich a G. H. ako kupujúcim spolu s Dodatkom

č. 1 k tejto zmluve zo dňa 19. 05. 2006, Príjmový pokladničný doklad zo dňa 03. 04. 2006 na sumu
470 000,- Sk, výpis z katastra nehnuteľností č. LV XXXX pre kataster obce G., okres N., katastrálne
územie O., Prihlásenie pohľadávky do dedičského konania zo dňa 01. 08. 2017, Oznámenie notárky
JUDr. Daniely Vozárovej a Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 01. 2018. Žalobkyňa zároveň
navrhla vypočuť ako svedka pôvodnú veriteľku F. C., A. A. E. ako predávajúcu nehnuteľnosti, A. J. E.,

ktorý poskytol zálohu na kúpnu cenu a svedka D. P..

3. Žalovaní sa vyjadrili k žalobe podaním zo dňa 06. 04. 2017, v ktorom popreli skutkové tvrdenia
žalobkyne ohľadne existencie záväzkovo-právneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom a pôvodným
dlžníkom z titulu Zmluvy o pôžičke a skutkové tvrdenia v časti žaloby pojednávajúcej o splatnosti
pôžičky. Žalobkyňa podľa žalovaných neuniesla dôkazné bremeno, pretože výpis z účtu ani Oznámenie

o postúpení pohľadávky nemôžu obstáť ako relevantné dôkazy preukazujúce vznik Zmluvy o pôžičke
a rovnako ani žalobkyňou uvádzaný spôsob určenia času splatnosti pohľadávky. Ak by aj žalovaní
považovali veriteľom vybraté peňažné prostriedky za ponuku, nebol preukázaný prejav vôle pôvodného
dlžníka, smerujúci k uzavretiu pôžičky a keďže nebol preukázaný vznik Zmluvy o pôžičke, nemohlo dôjsť
ani k dojednaniu o splatnosti ponechanej na vôli dlžníka.

4. Na pojednávaní žalobkyňa aj žalovaní zotrvali na svojich vyjadreniach. Dňa 21. 01. 2019 vypovedala
na pojednávaní svedkyňa F. C. – pôvodná veriteľka žalovanej pohľadávky, ktorá uviedla, že medzi ňou
a jej partnerom – právnym predchodcom žalovaných ostal nevyriešený dlh. Žalobkyňa je jej dcérou
ažalovaní1/a2/súpartnerovedeti.Správnympredchodcomžalovanýchbolivovzťahuodroku2001po

smrti jej manžela. Od roku 2005, kedy im obom po sebe zomreli mamy, presťahoval sa G. ku nej. Uviedla,
ževšetkosatozačalochatou.Partnertúžil,abymalnejakúchatu.Malrádprírodu.Svedkyňanašlavtlači
inzerát, na základe ktorého sa boli pozrieť na chatu v Kováčovej, o ktorej začali uvažovať. Jej partner
nemal hotovosť, pretože mal peniaze zainvestované dlhodobo. Ona naopak mala peniaze k dispozícii,
takmuponúklapôžičku.Žilispolu,maliharmonickývzťahanebolimedzinimižiadnetajnosti,vzájomnesi

dôverovali. Zálohu na kúpu vo výške 50 000,- Sk mu požičal kamarát J. E.. Následne svedkyňa nahlásila
výber v banke, kde mala peniaze do 48 hodín k dispozícii. Peniaze vybrali a zaniesli ich do realitnej
kancelárie do Zvolena, kde chatu kúpili. Na vrátení peňazí sa nedohodli konkrétne časovo, ale tak, že
vtedy, keď bude mať Stano hotovosť. Dva týždne pred G. smrťou mali spoločne s ich priateľmi vážny
rozhovor na tému financií, avšak G. už nestihol tieto veci doriešiť. S deťmi mal G. sporadický vzťah. Syn

k nemu chodieval iba príležitostne, keď mal G. narodeniny alebo meniny. Neskôr, keď už syn mal deti,
tak chodievali častejšie. Dcéra u neho nebola nikdy počas obdobia, keď spolu so svedkyňou žili v jednej
domácnosti. Keď malo byť prípravné dedičské konanie a svedkyňa odovzdávala G. synovi potrebné
veci, zmienila sa o tejto pôžičke jeho otcovi. Keďže potom syn so svedkyňou už nekomunikoval, nemala
inú možnosť ako prihlásiť si pohľadávku do dedičského konania. Po dedičskom konaní ju navštívili G.

deti,ktoréodnejchcelivrátiťchatu,ktorúonanikdynechcela,aninepotrebovala.G.dcérajejajvynadala.
Na otázku právneho zástupcu žalovaných svedkyňa uviedla, že na účet, z ktorého bola vybratá suma
520 000,- Sk, vkladali peňažné prostriedky ona aj nebohý G.. Po tomto výbere však p. H. žiadne finančné
prostriedky na účet nevložil. Ďalej uviedla, že netrvala na zápise spoluvlastníckeho práva k predmetnej
chate, nakoľko sa so G. dohodli, že nebudú miešať nehnuteľnosti, aby sa neskôr „ich deťom majetky

nekrížili.“

5. Na pojednávaní dňa 21. 01. 2019 vypovedal aj svedok D. P., ktorý uviedol, že jeho partnerka je
sesternicou žalobkyne. Žalovaných pozná z videnia. Zosnulý G. H. bol jeho priateľ a rodina. Často sa
navštevovali.Privzájomnýchrozhovorochsarozprávaliajoinvestovanípeňazí,pričomG.muspomenul,

že nemá vyrovnanú pohľadávku s F. ohľadne chaty. To bolo deň pred jeho smrťou. Svedok si na to
pamätal z dôvodu, že 25. mala jeho žena narodeniny a G. mal prísť v sobotu k nim. Dohadovali sa
na plánoch na víkend. Svedok vypovedal, že vedel, že F. dala G. nejakých 500 000,- Sk, ale aké mali
dohodnuté podmienky, to nevedel.

6. Svedok A. J. E. na pojednávaní dňa 21. 01. 2019 uviedol, že je priateľom žalobkyne aj žalovaných.
Poznal G. rodičov a so zosnulým G. H. sa poznal viac ako 10 rokov. Boli priatelia. Stano odišiel od
rodiny, žil s p. C. po celú dobu, čo sa poznali. Podľa svedka spoločne zháňali chatu na staré kolená
a keď p. H. zohnal chatu na H., prizval ho, aby sa šiel na ňu pozrieť, keďže je stavebný inžinier. Problémvšak spočíval v tom, že na chatu bolo potrebné dať okamžite zálohu. Dohodli sa, že zálohu mu svedok
poskytne a p. H. mu ju vráti vtedy, keď bude mať voľné peniaze alebo vtedy, kedy to bude treba. Peniaze
mu vrátil, hoci svedok mu ich chcel nechať aj dlhšie, ak ich potrebuje, na čo mu p. H. povedal, že to

vyriešil s p. C., celú tú kúpu. Nevedel uviesť, o akú sumu presne sa jednalo. Vedel iba, že chata stojí
orientačne cca 500 000,- Sk. Nevedel uviesť, či to bolo medzi nimi nakoniec vysporiadané alebo nie.
Pán H. vždy nejaké peniaze mal, ale vždy ich mal viazané.

7. Na pojednávaní dňa 21. 01. 2019 predložili žalovaní kópiu Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi

predávajúcim G. H. a kupujúcim F. H., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v katastri obce Banská
Bystrica, k. ú. H.. Z predmetnej kúpnej zmluvy podľa žalovaných vyplýva, že nebohý G. H. predal
nehnuteľnosť dňa 06. 04. 2006 v hodnote 3 050 000,- Sk, teda viac než 100 000,- Eur. Kúpna cena mala
byť zaplatená v prospech bankového účtu, ktorého majiteľkou je p. C.. Navrhli preto, aby súd vyžiadal
od Tatrabanky, a. s. výpis z predmetného účtu od začiatku roka 2006 do apríla 2006, eventuálne mája
2006. Poukázali na to, že ak p. C. na pojednávaní uviedla, že na účet neboli vložené žiadne finančné

prostriedky, klamala, a preto jej výpoveď nemôže súd považovať za relevantnú. Zároveň poukázali
na to, že ani jeden z vypočutých svedkov neuviedol, že by čas plnenia mal byť ponechaný na vôli
dlžníka. Žalovaní mali za to, že čas plnenia nebol ponechaný na vôli dlžníka, ale naopak v zmysle §
563 Občianskeho zákonníka na vôli veriteľa, a preto v tejto súvislosti vzniesli námietku premlčania voči
takto uplatnenej pohľadávke.

8. V písomnom podaní zo dňa 25. 02. 2019 žalovaní uviedli, že nie je vylúčené, že časť finančných
prostriedkov z účtu svedkyne F. C., prípadne aj celá suma patrila p. G. H., ktorý si tieto prostriedky
zaslal z fondov, v ktorých mal investované peniaze. Zároveň aj v prípade, ak by k zmluve o pôžičke
reálne aj došlo, pripísaním finančnej čiastky 3 050 000,- Sk za predaj nehnuteľnosti pohľadávka

žalobkyne splnením zanikla. Žalovaní spochybnili výpoveď svedkyne F. C., ktorú nemožno považovať
za nezávislého a ničím nezaujatého svedka, pretože ide o osobu, ktorej pôvodne patrila aktívna vecná
legitimácianapodaniežaloby.ŽalovaníspochybniliajsvedeckúvýpoveďsvedkaD.P..Podľažalovaných
nie je pravdivým tvrdenie, že o existencii záväzkovo-právneho vzťahu medzi p. C. a p. H. sa mu mal p.
H. zmieniť deň pred smrťou, nakoľko nebohý p. H. zomrel dňa XX. XX. XXXX po tom, čo bol od 23. 05.

2017 hospitalizovaný po úraze, po ktorom bol odo dňa 23. 05. 2017 v bezvedomí. Podľa žalovaných
svedecká výpoveď D. P., ani svedecká výpoveď A. J. E. nepotvrdzuje akýkoľvek vznik alebo existenciu
záväzkovo-právneho vzťahu medzi p. G. H. a p. F. C. a rovnako nepojednáva ani o tom, že by mal byť
dojednaný čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka.

9. Žalobkyňa vo svojom písomnom podaní zo dňa 04. 04. 2019 k predloženej Kúpnej zmluve uviedla,
že kúpna cena zložená na účet svedkyne F. C. bola obratom dňa 29. 06. 2006 odoslaná na účet
vedený v L., ktorého majiteľom nie je F. C.. Predmetný účet patril v roku 2006 Korunovému peňažnému
fondu. Finančné prostriedky vo výške 3 000 000,- Sk boli prevedené s VS, ktorý predstavuje rodné
číslo zomrelého G. H., ktorý bol investorom. Svedkyňa nemala z uvedených transakcií žiadny finančný

prospech a spôsob realizácie týchto transakcií bol predmetom vzájomnej dohody svedkyne a zomrelého
G. H.. Žalobkyňa namietla tvrdenie, že suma 520 000,- Sk, ktorá mala byť poskytnutá právnemu
predchodcovi žalovaných ako pôžička, mohla patriť priamo p. H.. Ak je účet vedený na meno svedka, aj
všetky peniaze na jeho účte sa považujú za jeho, ak nie je preukázaný opak. Žalobkyňa k námietkam
žalovaných ohľadne výpovedí svedkov na pojednávaní poukázala na časový odstup viac ako 13 rokov

a v prípade svedka D. P. na udalosť spred cca 2 rokov.

10. Na návrh žalobkyne súd dožiadal Okresný súd Zvolen o výsluch svedkyne A. A. E., ktorý sa
uskutočnil dňa 30. 07. 2019. Svedkyňa uviedla, že nie je v žiadnom pomere k stranám sporu. Stretla
sa iba s F. C. a G. H. pri podpise Kúpnej zmluvy na chatu, ktorú vlastnila s bratom po otcovi. Stretnutie

sprostredkovala realitná kancelária a konalo sa priamo v realitnej kancelárií, kde boli prítomní F. C. a G.
H.. Chalupu kupovali obidvaja spolu. Svedkyňa z nich mala dobrý pocit, boli spokojní, mali majetok.
Svedkyňa od nich prevzala hotovosť, o ktorej pani C. hovorila, že pochádza z dedičstva. Svedkyňa si
nepamätala o akú sumu vtedy išlo, ani kto priniesol peniaze. Pamätala si iba, že peniaze počítali ženy.
Obidvaja, p. C. aj p. H. hovorili, že majú peniaze po rodičoch z dedičstva. Na doplňujúcu otázku, kto

prijal hotovosť ako kúpnu cenu za chatu, svedkyňa uviedla, že hotovosť prijala ona, pán H. kupoval
chatu a podpisoval zmluvu.11. V písomnom podaní zo dňa 09. 07. 2019 žalovaní navrhli vykonať dokazovanie výpisom z bankového
účtu majiteľky F. C. za obdobie rokov 2004 – 2008, ktoré malo preukázať pôvod finančných prostriedkov
na účte p. C., a teda aj finančnú čiastku 520 000,- Sk, a to, či po tomto výbere nedošlo k transakcii

z účtu zomrelého G. H. alebo vkladu na tento účet. Manželstvo p. H. s jeho bývalou manželkou bolo
rozvedené v roku 2005, a preto je podľa žalovaných viac než pravdepodobné, že vyššie uvedený účet
slúžil na uloženie finančných prostriedkov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Navrhli, aby výpis obsahoval aj meno toho, kto finančné prostriedky v hotovosti na účet vložil, ako aj
meno protiúčtu, z ktorého boli finančné prostriedky poukázané. Žalovaní rovnako navrhli vykonanie

dokazovania výpisom z histórie účtu alebo účtov p. H. vedeného v spoločnosti Tatra Asset Management
spolu s menom majiteľa účtu, na ktorý boli finančné prostriedky z tohto účtu alebo účtov zasielané.

12. Súd na návrh žalovaných vyžiadal od Tatrabanky, a. s. výpisy z účtu p. F. C. za roky 2004 – 2008
a históriu z účtu podielových fondov Tatra Asset Management p. G. H.. V písomnom podaní zo dňa 19.
02. 2020 žalobkyňa k predloženým dôkazom uviedla, že z predložených výpisov z účtu neplynie, kto

uskutočnil prevody a vklady v prospech tohto účtu a ani dôvod uskutočnenia predmetných prevodov
a vkladov. Z predložených výpisov z účtu ďalej nevyplýva prevod sumy 520 000,- Sk v celku, ani po
častiach. Z výpisu z účtu za rok 2006 plynie, že dňa 27. 06. 2006 bola prijatá suma 3 000 000,- Sk a táto
bola následne dňa 29. 06. 2006 transferovaná na iný účet. Z výpisu z účtu za rok 2005 plynie, že dňa
06. 10. 2005 bola F. C. ako podielnikovi Tatra Asset Management poukázaná suma 934 051,11 Sk. Vo

vzťahu k tejto skutočnosti žalobkyňa poukázala aj na odpoveď spoločnosti Tatra Asset Management,
podľa ktorej zosnulý G. H. nebol podielnikom podielových fondov v správe TAM.

13. Žalovaní vo svojom písomnom podaní zo dňa 11. 08. 2020 namietli, že dôkazy neboli zabezpečené
v zmysle návrhu na vykonanie dokazovania tak, ako to bolo navrhnuté v podaní zo dňa 09. 07. 2019.

Obsahom zaobstaraných listinných dôkazov sú len základné a všeobecné údaje o tom, kedy a v akej
sume boli vykonané finančné transakcie majiteľa účtu bez toho, kto tieto finančné prostriedky v prospech
majiteľaúčtupoukázalarovnako,žebybolomožnézpredmetnýchlistinnýchdôkazovustáliť,vprospech
majiteľa akého účtu boli finančné prostriedky poukázané. Peňažný ústav teda nesplnil povinnosť tak,
ako mu bola uložená. Nie je možné podľa žalovaných verifikovať, v prospech koho bol dňa 29. 06. 2006

realizovaný transfer finančných prostriedkov z účtu p. F. C. vo výške 3 000 000,- Sk. Žalovaní mali za to,
že pripísaním finančnej čiastky 3 000 000,- Sk v prospech bankového účtu p. F. C. vznikla p. F. C. reálne
ničím neobmedzená možnosť uspokojiť si ňou tvrdenú pohľadávku na základe započítania tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ si p. F. C. neuspokojila údajnú
pohľadávkuvočizosnulémup.G.H.anipotom,čonasvojomúčtedisponovalačiastkou30000000,-Sk,

majú žalovaní za to, že možno mať legitímne pochybnosti o existencii akéhokoľvek záväzkovo-právneho
vzťahu medzi ňou a p. H.. Na pojednávaní dňa 04. 10. 2023 po predbežnom právnom posúdení veci
súdom žalovaní uviedli, že netrvajú na vykonaní dôkazu oboznámením informácií, kto a z akého dôvodu
finančné prostriedky na účet p. C. vkladal, tak ako bol navrhnutý v podaní zo dňa 11. 08. 2020.

14. Podľa § 657 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

16. Podľa § 564 OZ ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa
okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

17. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia času splatnosti pohľadávky, ktorá vznikla na základe
zmluvy o pôžičke uzavretej medzi jej právnou predchodkyňou a právnym predchodcom žalovaných. Od
začiatku konania bola sporná nielen existencia a vznik zmluvy a zmluvného záväzku, ale aj dojednanie
o ponechaní času plnenia na vôli dlžníka. Súd preto posudzoval nielen vznik záväzku právneho
predchodcu žalovaných vrátiť poskytnuté finančné prostriedky vo výške 17 260,84 Eur (520 000,- Sk),

ale aj existenciu dojednania o ponechaní času plnenia na vôli dlžníka, ktorú mal rozhodnutím nahradiť
súd.18. Občiansky zákonník nevyžaduje pre platnosť zmluvy o pôžičke jeho písomnú formu. Zmluvu
o pôžičke je možné uzavrieť aj ústne s tým, že musia byť dojednané jej podstatné náležitosti, a to dohoda
o prenechaní veci, druhové určenie veci, povinnosť vrátenia veci a určenie času vrátenia. Keďže zmluva

opôžičke,nazákladektorejmalavzniknúťpohľadávka,určeniasplatnostiktorejsadomáhalažalobkyňa,
mala byť uzavretá ústne, súd pri posudzovaní platnosti uzavretia uvedenej zmluvy o pôžičke vychádzal
z výpovedí svedkov vypočutých v konaní a nepriamych listinných dôkazov predložených v konaní.

19. Žalobkyňa predložila súdu výpis z účtu v L., a. s., z ktorého vyplýva, že dňa 03.04.2006 vybrala

právna predchodkyňa žalobkyne zo svojho účtu sumu 520 000,- Sk. Zároveň predložila súdu kúpnu
zmluvu zo dňa 03.04.2006, na základe ktorej nadobudol právny predchodca žalovaných do vlastníctva
nehnuteľnosti v katastri obce G., a v ktorej sa zaviazal uhradiť predávajúcim v hotovosti pri podpise
zmluvy sumu 470 000,- Sk, pričom zmluvné strany prehlásili, že zvyšok kúpnej ceny (520 000,- Sk) vo
výške 50 000,- Sk bol predávajúcim uhradený ešte pred podpisom zmluvy. Z príjmového pokladničného
dokladu zo dňa 03.04.2006 vyplýva, že právny predchodca žalovaných uhradil dňa 03.04.2006 sumu

470 000,- Sk v hotovosti realitnej kancelárii. Z uvedeného je zrejmá časová súvislosť, pričom suma
vybratých finančných prostriedkov zodpovedá kúpnej cene podľa kúpnej zmluvy. Svedkyňa F. C.
vypovedala, že na kúpu predmetnej nehnuteľnosti poskytla právnemu predchodcovi žalovaných pôžičku
z dôvodu, že v danom čase nemal k dispozícii voľné finančné prostriedky. Zálohu 50 000,-Sk mu podľa
svedkyne požičal A. J. E., ktorému táto suma bola vrátená zo sumy 520 000,- Sk, vybratých svedkyňou

dňa03.04.2006.SvedokA.J.E.vypovedalzhodnesosvedkyňouF.C.otom,žeprávnemupredchodcovi
žalovanýchposkytolpôžičkunazálohuvovýške50000,-Sknakúpupredmetnejnehnuteľnosti,ktorúmu
právny predchodca žalovaných vrátil s tým, že „to vyriešil s pani C..“ Svedok tiež rovnako ako svedkyňa
F. C. uviedol, že právny predchodca žalovaných mal podľa jeho vedomosti finančné prostriedky viazané.
Svedok D. P. uviedol, že právny predchodca žalovaných mu pred smrťou povedal, že „nemá vyrovnanú

pohľadávku s F. ohľadne chaty.“ Podľa vedomosti svedka mu „dala nejakých 500 000,- Sk.“ Súd nemal
dôvod považovať výpoveď týchto svedkov za klamlivú. Časovú nezrovnalosť pritom možno zdôvodniť
aj nepresnosťou z dôvodu väčšieho časového odstupu.

20. Hoci priamou svedkyňou uzavretia zmluvy bola iba svedkyňa F. C., ktorá bola účastníčkou tejto

zmluvy a nebyť postúpenia pohľadávky by bola aktívne legitimovaná v tomto konaní, jej tvrdenia
podporujú výpovede dvoch ďalších svedkov, ktorí potvrdili, že na kúpu predmetnej nehnuteľnosti
poskytla svedkyňa právnemu predchodcovi žalovaných finančné prostriedky, z ktorých časť slúžila na
vrátenie pôžičky svedkovi A. J. E. a časť na úhradu kúpnej ceny. S vyjadreniami svedkov korešponduje aj
dôkaz o výbere finančných prostriedkov vo výške 520 000,- Sk z účtu právnej predchodkyne žalobkyne

a kúpna cena podľa kúpnej zmluvy zo dňa 03.04.2006. Z výpovede svedkov ďalej vyplýva, že právny
predchodca žalovaných považoval rovnako ako svedkyňa pohľadávku za nevysporiadanú a mienil
poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Hoci sa v prípade svedkov E. a P. jedná o nepriamych svedkov,
informácie o zmluvnom vzťahu im nezávisle na sebe poskytol druhý účastník zmluvného vzťahu, ktorý
sám už vypovedať vo veci nemohol. Súd na základe výpovedí týchto svedkov v spojení s nepriamymi

listinnými dôkazmi dospel k záveru, že tvrdenia svedkyne o uzavretí zmluvy o pôžičke finančných
prostriedkov vo výške 520 000,- Sk sú pravdivé.

21.Žalovanípredložilisúdukúpnuzmluvuzodňa06.04.2006,predmetomktorejbolpredajnehnuteľnosti
v katastri obce Banská Bystrica vo vlastníctve ich právneho predchodcu za kúpnu cenu 3 050 000,- Sk,

avšakzpredloženejkúpnejzmluvyavýpisuzúčtuprávnejpredchodkynežalobkynezarok2006vyplýva,
že kúpna cena bola uhradená v časti 50 000,- Sk v hotovosti pri podpise zmluvy a v časti 3 000 000,-
Sk prevodom na účet právnej predchodkyne žalobkyne dňa 27.06.2006, teda až takmer mesiac po
uhradení kúpnej ceny za nehnuteľnosť v katastri obce Sliač nadobudnutú na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 03.04.2006. Žalovanými predložený dôkaz preto nevyvracia tvrdenia žalobkyne o pôžičke vo výške

520 000,- Sk právnemu predchodcovi žalovaných zo strany jej právnej predchodkyne dňa 03.04.2006.
Zo žiadnych iných dôkazov nevyplývalo, že by právny predchodca žalovaných disponoval v čase kúpy
nehnuteľnosti v katastri obce G. voľnými finančnými prostriedkami vo výške 520 000,- Sk. Počas celého
konania nebolo preukázané, že by finančné prostriedky použité na kúpu nehnuteľnosti boli finančnými
prostriedkami právneho predchodcu žalovaných. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že finančné prostriedky na

účte právnej predchodkyne žalobkyne boli finančnými prostriedkami právneho predchodcu žalovaných,
tu súd považuje za potrebné uviesť, že všetky finančné prostriedky na účte právnej predchodkyne
žalobkyne sa dňom ich pripísania na účet stali jej pohľadávkou voči banke, a to bez ohľadu na pôvod
týchto finančných prostriedkov. Pokiaľ nebol preukázaný iný zmluvný či mimozmluvný vzťah medziprávnou predchodkyňou žalobkyne a právnym predchodcom žalovaných, nemal právny predchodca
žalovaných na finančné prostriedky na účte právnej predchodkyne žalobkyne nárok. Z výpisu z účtu
právnej predchodkyne žalobkyne navyše nevyplynulo, že by právny predchodca žalovaných vložil pred

výberom zo dňa 03.04.2006 na účet právnej predchodkyne žalobkyne vyššiu sumu. Súd mal preto
na základe vyššie uvedených svedeckých výpovedí vo vzájomnej súvislosti s nepriamymi listinnými
dôkazmi, ktoré korešpondujú s výpoveďami svedkov, preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne
poskytla právnemu predchodcovi žalovaných pôžičku vo výške 520 000,- Sk.

22. Zmluva o pôžičke musí obsahovať aj dojednanie o dobe splatnosti pôžičky. Pokiaľ doba splatnosti
dojednaná nie je, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§
563 OZ). Zmluvné strany si však môžu dohodnúť, že čas plnenia bude ponechaný na vôli dlžníka.
Takéto dojednanie je však potrebné preukázať. Svedkyňa F. C. síce vypovedala, že si zmluvné strany
dojednali vrátenie pôžičky „keď bude mať peniaze“ právny predchodca žalovaných, avšak svedkyňa
bola veriteľkou právneho predchodcu žalovaných a mala právny záujem na výsledku sporu, preto súd

jej svedeckú výpoveď v tomto smere nepovažoval za dostatočnú. Žalobkyňa nepredložila ani nenavrhla
súdu žiadny iný dôkaz, ktorý by toto tvrdenie svedkyne podporil. Ani jeden zo svedkov E. a P. dojednanie
podľa § 564 OZ medzi zmluvnými stranami netvrdil. Tomuto tvrdeniu svedkyne navyše odporuje aj
skutočnosť, ktorá vyšla v konaní najavo, a to príjem právneho predchodcu žalovaných vo výške
3 000 000,- Sk takmer mesiac po uzavretí zmluvy o pôžičke, teda skutočnosť, že právny predchodca

žalovaných voľné finančné prostriedky krátko po uzavretí zmluvy o pôžičke mal k dispozícii, avšak
pôžičku z nich podľa žalobkyne nevrátil. Tu súd považuje sa potrebné podotknúť, že pokiaľ žalovaní
tvrdili, že právna predchodkyňa žalobkyne si mohla a mala uspokojiť svoju pohľadávku započítaním po
pripísaní sumy 3 000 000,- Sk na jej účet, nebolo povinnosťou právnej predchodkyne žalobkyne svoju
pohľadávku započítať.

23. Žaloba o určenie splatnosti pohľadávky nie je žalobou o plnenie a súd v tomto konaní nepriznáva
žalobcovi právo na zaplatenie pohľadávky, preto ani námietka premlčania ani tvrdenie ohľadne
neskoršieho zániku pohľadávky splnením či započítaním neboli právne relevantné. Právo na určenie
splatnosti pohľadávky podľa § 564 OZ pritom nepodlieha premlčaniu (bližšie k tomu pozri rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/254/2009). Z tohto dôvodu súd nepovažoval za
potrebné dokazovať prípadné ďalšie vklady a transfery na účet právnej predchodkyne žalobkyne s tým,
kto na účet finančné prostriedky vložil alebo previedol. V tomto smere považoval ďalšie dokazovania za
nadbytočné. Súd sa v tomto konaní zameral na preukázanie uzavretia zmluvy o pôžičke a preukázanie
existencie dohody o ponechaní času vrátenia pôžičky na vôli dlžníka. Ako už bolo vyššie uvedené, súd

na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
a právnym predchodcom žalovaných došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, avšak súd nemal dostatočne
preukázané uzavretie dohody o ponechaní času vrátenia pôžičky na vôli právneho predchodcu
žalovaných, a to s poukazom na jedinú svedeckú výpoveď účastníčky zmluvného vzťahu, ktorá sama
má na výsledku sporu právny záujem a preukázanie dostatku voľných finančných prostriedkov právneho

predchodcu žalovaných po vzniku jeho záväzku vrátiť požičanú sumu. Súd preto žalobe nemohol
vyhovieťažalobuourčeniečasusplatnostipohľadávkyzozmluvyopôžičkezodňa03.04.2006zamietol.

24. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) aj o trovách konania. Vzhľadom k tomu,

že žalobkyňa v konaní nebola úspešná, súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovaným, a to
v rozsahu 100% (§ 255 ods. 1 CSP). Vychádzajúc z právneho postavenia žalovaných ako dedičov po
pôvodnom dlžníkovi, pričom predmet spotu nie je možné rozdeliť podľa dedičských podielov, súd priznal
žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni spoločne a nerozdielne a žalobkyňu zaviazal
nahradiť žalovaným trovy konania v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktoré vydá vyšší

súdny úradník po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

2 14C/8/2018

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z., Exekučného poriadku.