Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010103
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5820010103.6

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej
asudkýňJUDr.AdrianyGallovejaMgr.AnnyMihálikovej,naneverejnomzasadnutíkonanom28.januára
2025 prejednal odvolania odsúdeného A. B. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 6T/26/2020 z 19.9.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania odsúdeného A. B. a prokurátora z a m i e t a , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/26/2020 z 19.9.2024 bol podľa
§ 405b ods. 1 druhá veta Tr. por., § 405d ods. 1, ods. 2 Tr. por., s použitím § 84 Tr. zák. v dôsledku
zániku trestnosti činu, zrušený len vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k.
6T/26/2020-682 zo dňa 21.3.2023, právoplatný 23.1.2024, ktorým bol odsúdenému A. B. pre pokračujúci
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. uložený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., § 42

ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. spoločný, súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon
trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa
§ 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci 1 ks kovová kľučka
od dverí striebornej farby. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste: rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica, sp.zn. 12T/75/2022 z 31.8.2022, právoplatného 31.8.2022, trestného rozkazu

Okresného súdu Topoľčany, sp.zn. 1T/64/2019 z 18.5.2021, právoplatného 22.6.2021, trestného
rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/38/2018 z 11.10.2018, právoplatného
7.11.2018, rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 2T/14/2019 z 30.5.2019,
právoplatného 30.5.2019, trestného rozkazu Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/51/2018 z
26.9.2019, právoplatného 27.11.2019, trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany, sp.zn. 8T/48/2019
z 30.12.2019, právoplatného 24.2.2020, rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 7T/7/2019

zo 16.6.2020, právoplatného 16.6.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
a súčasne s poukazom na právoplatne uznaný výrok o vine rozsudku Okresného súdu Námestovo,
č.k. 6T/26/2020-506 z 11.1.2022, právoplatného 6.12.2022, ktorý zostal týmto rozhodnutím nedotknutý,
uložil súd odsúdenému A. B. podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. účinného do 6.8.2024, § 42 ods. 1 Tr. zák., §
41 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. účinného

do 6.8.2024 spoločný, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 3 mesiace. Podľa § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zák. odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. odsúdenému uložil trest prepadnutia veci: 1 ks kovová kľučka od
dverí striebornej farby.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste: rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn.
12T/75/2022 z 31.8.2022, právoplatného 31.8.2022, trestného rozkazu Okresného súdu Topoľčany,
sp.zn. 1T/64/2019 z 18.5.2021, právoplatného 22.6.2021, rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom, sp.zn. 2T/14/2019 z 30.5.2019, právoplatného 30.5.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 4.10.2024 odsúdený prostredníctvom obhajkyne podal
odvolanie proti rozsudku okresného súdu (č.l. 945), ktoré odôvodnil podaním doručeným okresnému

súdu dňa 11.11.2024 (č.l. 954-955). Uviedol v ňom nasledovné odvolacie argumenty:

Odsúdený prostredníctvom ustanovenej obhajkyne podal odvolanie jednak proti výroku o treste, ako
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odsúdený napáda konanie, a to konkrétne vykonanie
verejného zasadnutia konaného dňa 19.9.2024. Podľa ust. § 405a ods. 2 Tr. por. v konaní podľa tohto
dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, a vo veciach, v ktorých v prvom stupni

rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmeny zákona.
Predmetné ustanovenie ako súčasť novely Trestného poriadku nadobudlo účinnosť dňom 6.8.2024, a
teda v lehote do 5.9.2024 malo byť v predmetnom konaní rozhodnuté. V konaní bolo však rozhodnuté
po zákonom stanovenej lehote, a to dňom 19.9.2024, kedy bolo vo veci vykonané verejné zasadnutie.
Právny predpis nespája so zmeškaním lehoty zo strany súdu následky,

a teda nerieši ani otázku, čo v prípade, ak súd v stanovenej lehote nerozhodne a či je oprávnený
rozhodnúť aj po lehote. Je namieste položiť otázku, či rozsudok vydaný po lehote je zákonný, súladný
s ustanoveniami právnych predpisov, keďže bol vydaný po zákonom stanovenej lehote.
Ako druhý dôvod, pre ktorý bolo podané odvolanie proti konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo,
obhajoba uvádza samotný priebeh vykonania verejného zasadnutia. V zmysle ust. § 405d ods. 2 Tr. por.

rozsudok v konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom nasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom
vyhlásenia rozsudku; ustanovenia tohto zákona
o verejnom nasadnutí sa použijú primerane. Z prvej vety uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že
rozsudok sa v danom prípade mal iba vyhlásiť na verejnom zasadnutí, pričom tomuto podľa názoru
obhajoby nemalo predchádzať dokazovanie vykonané na verejnom zasadnutí dňa 19.9.2024. Napriek

vete za bodkočiarkou, ktorá odkazuje na použitie ustanovení o verejnom zasadnutí, má za to, že
vykonanie verejného zasadnutia s priebehom, aký bol vykonaný a je zaznamenaný v zápisnici, je v
rozpore s prvou časťou vety uvedenej
vust.§405dods.2Tr.por.Akbymalsúdvovecipodľaust.§405dods.2Tr.por.vykonávaťdokazovanie
na verejnom zasadnutí, potom by podľa obhajoby zákonodarca konkrétny účel - dôvod, pre ktorý sa

verejné zasadnutie nariadi (vyhlásenie rozsudku), samostatne neupravoval, ale by odkazoval v celom
rozsahu na použitie ustanovení o verejnom zasadnutí. Z uvedených dôvodov má odsúdený za to, že v
danom prípade je naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.
Napriek tomu, že v konaní došlo k zmene pôvodne uloženého trestu odňatia slobody (6 rokov a 6
mesiacov) v prospech odsúdeného (5 rokov a 3 mesiace), je odsúdený toho názoru, že aj takto ponížený

trest je neprimerane prísny a z dôvodu vymedzenom v ust. § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. rozsudok
napáda. V zmysle zásad ukladania trestov platí zásada individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Nestotožňuje sa s odôvodnením súdu, že početné trestné konania proti odsúdenému nemali pre neho
prevýchovný účinok. Práve naopak, odsúdený, vykonávajúc si sústavne od roku 2018 trest odňatia
slobody za jeho trestnú činnosť, si je plne vedomý svojho pochybenia, vybočenia z riadneho spôsobu

života
v minulosti. Takmer 6-ročný pobyt v ústave na výkon trestu odňatia slobody je pre neho už dostatočným
na prevýchovu, nápravu odsúdeného, jeho spôsobu života v budúcnosti. Doposiaľ vykonávaný trest
zároveň dostatočne postihuje odsúdeného, no žiaľ aj jeho rodinných príslušníkov. Je toho názoru, že
uložený trest 5 rokov a 3 mesiace bude postihovať nielen samotného odsúdeného, ale najmä aj jeho 4

maloleté deti, s ktorými, nie všetkými, je len v obmedzenom kontakte. Následne, v prípade ponechania
takto uloženého trestu, nebude môcť ďalej riadne plniť svoje rodičovské povinnosti, či už osobnú
starostlivosť, no najmä vyživovaciu povinnosť. Taktiež odsúdený považuje uložený trest za neprimerane
prísny, postihujúci nielen jeho, ale aj jeho matku, ktorá je vdovou, trpiacou rakovinou, ktorá je odkázaná
na pomoc svojich najbližších a ktorej by chcel odsúdený po vykonaní trestov pomôcť. Okrem matky

pomoc odsúdeného potrebuje jeho brat C., trpiaci na rakovinu krvi, ktorému chce odsúdený darovať v
prípade dobrého zdravotného stavu kostnú dreň. Súdom uložený trest sa javí ako neprimerane prísny aj
s poukazom na samotný zdravotný stav odsúdeného. Odsúdený trpí približne od 18 rokov ochorením zo
schizofrénneho okruhu, dlhodobo je liečený psychiatrom a výkon ďalšieho jeho trestu sa môže podpísaťna jeho potencionálne zhoršenie zdravotného stavu. Neprimeranosť trestu vidí odsúdený aj v tom, že
v dôsledku zániku trestnosti činu - skutkov, ktoré boli predmetom konaní vedených na Okresnom súde
Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/38/2018, na Okresnom súde Dolný Kubín, sp.zn. 2T/51/2018, na

Okresnom súde Piešťany, sp.zn. 8T/48/2019, na Okresnom súde Dolný Kubín, sp.zn. 7T/7/2019, súd
ukladal súhrnný spoločný trest oproti pôvodnému trestu za menej skutkov, pričom uvedená skutočnosť
len nepatrne bola premietnutá do zníženia pôvodne uloženého trestu.
S ohľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd podľa ust. § 321 ods. 1 písm. a) a e) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody

a upustil od súhrnného trestu podľa ust. § 44 Tr. zák.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.9.2024 podal prokurátor odvolanie proti rozsudku
okresného súdu (č.l. 939), ktoré odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 29.10.2024 (č.l.
951-952) a uviedol v ňom nasledovné argumenty:

Súd odôvodnil miernejší trest, konkrétne o 1 rok a 3 mesiace, tak, že nebol ukladaný súhrnný trest vo
vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/38/2018 z 11.10.2018,
na základe ktorého mal vykonanú časť trestu odňatia slobody
v trvaní od 18.12.2020 do 22.6.2021, a tiež vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Dolný Kubín,
sp.zn. 2T/51/2018 z 26.9.2019, na základe ktorého mal vykonanú časť trestu odňatia slobody v trvaní

od 18.4.2020 do 18.12.2020, čo spolu predstavuje 14 mesiacov a 4 dni. V tejto súvislosti súd poukázal
na skutočnosť, že tieto vykonané časti trestov by už nebolo možné započítať do novouloženého trestu,
pretože vo vzťahu k nim už nebol ukladaný súhrnný trest.
Prokurátor uviedol, že s identifikáciou trestných činov, ktorých trestnosť zanikla
v dôsledku účinnosti zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný

zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa stotožnil. Taktiež
sa stotožnil s uložením trestu prepadnutia veci a so zaradením odsúdeného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
S právnou úvahou súdu, ktorá ho viedla k uloženiu miernejšieho trestu, tak ako je to uvedené vyššie
sa však nemôže stotožniť. Prokurátor poukázal na účel ustanovení § 405a ods. 1 Tr. por. a § 405b

ods. 1 Tr. por. Zákonodarca uvedenou právnou úpravou prejavil vôľu upustiť od ďalšieho trestania
páchateľov skutkov, ktoré už nie sú trestnými činmi a uložený trest ešte nebol vykonaný. Teda účelom
rozhodnutia podľa § 405d Tr. por. bolo nepokračovať vo výkone uloženého trestu vo vzťahu k týmto
súdnym rozhodnutiam. Vzhľadom na to, že vo vzťahu k nim už nebol ukladaný súhrnný trest, potom
neprichádza do úvahy ani započítanie trestu.

V zmysle § 405b ods. 1 Tr. por. je úlohou súdu uložiť primeraný súhrnný trest
za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy. Teda úlohou súdu bolo v tomto prípade posúdiť závažnosť
zostávajúcich spáchaných trestných činov a na základe ich hodnotenia uložiť odsúdenému primeraný
trest. Uvedené ustanovenie už nepripúšťa, aby súd pri ukladaní nového trestu prihliadal na trestné činy,
za ktoré tento trest neukladá.

Zároveň prokurátor konštatoval, že zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdeného A. B., za ktorú mu
súd ukladal aj v pôvodnom konaní trest, bol najprísnejšie trestný práve zločin podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., za ktorý zákon umožňoval uložiť trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky až 10 rokov. Čo sa týka trestných činov, ktorých trestnosť zanikla, tak
trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/38/2018 a aj trestným rozkazom

Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/51/2018 bol A. B. odsúdený za prečiny podvodu podľa § 221
ods. 1 Tr. zák. s trestnou sadzbou 0 až 2 roky. V prípade, ak by bolo
o uvedených trestných činoch rozhodované v opačnom poradí, teda až po právoplatnosti rozsudku v
tejto trestnej veci, prichádzalo by do úvahy upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák.
S poukazom na uvedené skutočnosti je potom podľa názoru prokurátora primeraným trestom pre

odsúdeného trest odňatia slobody uložený pôvodným rozsudkom, teda 6 rokov a 6 mesiacov. Navrhol,
aby krajský súd rozhodol podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. tak, že zruší napadnutý rozsudok a sám
vo veci rozhodne v intenciách tohto odvolania.

Krajský súd vykonal neverejné zasadnutie po splnení zákonom stanovených podmienok § 405d ods.

3 Tr. por.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolania odsúdeného A. B. a prokurátora boli podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr.por., odvolania boli podané oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), b) Tr. por., odvolania
spĺňajú náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa §

316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ust. § 2 Tr. por., najmä však
zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, práva na obhajobu - § 2 ods. 9, rovnosti (kontradiktórnosti) -

§ 2 ods. 14. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po
bezchybnom procesnom postupe, v súlade
so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora a odsúdeného, tieto smerujú voči výroku o treste

napadnutého rozsudku, keď prokurátor i odsúdený má za to, že súdom uložený trest je neprimeraný.
Prokurátor navrhol ponechať u odsúdeného pôvodne uložený trest, naproti tomu odsúdený požadoval
upustenie od uloženia súhrnného trestu. Okresný súd sa ale v podstate
vo svojom rozhodnutí s týmito námietkami vysporiadal, a preto odvolací súd odkazuje
na správne dôvody rozsudku okresného súdu vo vzťahu k výroku o treste. Odvolací súd preto vyhodnotil

odvolania odsúdeného a prokurátora za nedôvodné.

Novelou Trestného zákona č. 40/2024 zo dňa 8.2.2024, účinnou od 6.8.2024, došlo k zmene niektorých
skutkových podstát trestných činov a taktiež došlo k zmene výšky malej škody, kde po novelizácii sa za
malú škodu považuje suma prevyšujúca sumu 700,- eur. Ako bolo správne zistené okresným súdom,

trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 1T/38/2018 zo dňa 11.10.2018,
právoplatným 7.11.2018, trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/51/2018 zo dňa
26.9.2019, právoplatným 27.11.2019, trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany, sp.zn. 8T/48/2019
zodňa30.12.2019,právoplatným24.2.2020,rozsudkomOkresnéhosúduDolnýKubín,sp.zn.7T/7/2019
zo dňa 16.6.2020, právoplatným 16.6.2020, vo vzťahu ku ktorým v predmetnej trestnej veci bol

rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/26/2020-682 zo dňa 21.3.2023 ukladaný súhrnný trest,
došlonovelouTrestnéhozákonaúčinnouod6.8.2024kzánikutrestnostiskutkov,atovzhľadomnavýšku
škody, ktorá uvedenými skutkami vznikla. Z uvedeného dôvodu potom okresný súd zrušil právoplatný
rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/26/2020 zo dňa 21.3.2023 vo výroku o treste a za
zostávajúcu zbiehajúcu sa trestnú činnosť odsúdenému A. B., vo vzťahu ku ktorej nedošlo k zániku

trestnostiskutkov,uložilspoločnýsúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere5rokova3mesiace(pôvodne
uložený trest 6 rokov a 6 mesiacov za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť).

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu
a výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty prokurátora a odsúdeného

uvedené v písomných dôvodoch odvolania neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestu, ktorý bol
odsúdenému uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Skutočnosť, že odvolatelia sa nestotožňujú s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste, ktoré si odvolací
súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov
na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má
pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochranaspoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba
prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými

činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto
spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno

potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi
páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu treba dodať, že záver o primeranosti trestu
je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho
realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže
so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať
spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá

v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,
ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému
páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný

trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Krajský súd si osvojil aplikáciu hmotnoprávnych noriem, ktoré súd prvého stupňa použil pri rozhodovaní
ovýmerenovéhoprimeranéhotrestuodsúdenému,astavuveciazákonuzodpovedáajvýškauloženého

trestu. Pri ukladaní trestu vychádzal súd z trestnej sadzby od 3 do 10 rokov, keďže však ukladal trest
súhrnný podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal tak
trest odňatia slobody
v modifikovanej trestnej sadzbe od 4 do 10 rokov. Správne pri ukladaní trestu súd prihliadol na rozsah
celého protiprávneho konania, za ktoré ukladal spoločný a súhrnný trest, a tiež

na osobu odsúdeného. Odsúdený A. B. v minulosti už bol vo výkone trestu, naďalej však v trestnej
činnosti prevažne majetkového charakteru pokračoval a trestné konania ani predchádzajúce tresty
nemali na neho prevýchovný účinok. Súdom uložený trest
za zbiehajúcu sa trestnú činnosť vo výmere 5 rokov a 3 mesiace považuje aj odvolací súd
za primeraný, keď okresný súd odsúdenému neukladal oproti predchádzajúcemu rozsudku, sp.zn.

6T/26/2020 zo dňa 21.3.2023 súhrnný trest vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom, sp.zn. 1T/38/2018 zo dňa 11.10.2018, vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu
Dolný Kubín, sp.zn. 2T/51/2018 zo dňa 26.9.2019, vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu
Piešťany, sp.zn. 8T/48/2019 zo dňa 30.12.2019a vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 7T/7/2019 zo dňa 16.6.2020.

Pokiaľ odsúdený A. B. v dôvodoch odvolania namieta, že prvostupňový súd nerozhodol v lehote 30

dní v zmysle § 405a ods. 2 Tr. por., túto odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
Uvedená 30-dňová lehota sa totiž uplatní len v prípadoch uvedených v § 405b Tr. por., teda v prípadoch,
ak je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a nebol mu uložený súhrnný alebo úhrnný trest odňatia
slobody. To ale nebol prípad odsúdeného A. B. v predmetnej veci.

Pokiaľ ide o odsúdeným namietaný procesný postup súdu prvého stupňa, odvolací súd uvádza, že
okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne podľa § 405d ods. 2 Tr. por. a primerane použil
ustanovenia o verejnom zasadnutí, keď oboznámil rozhodnutia súdov,
vo vzťahu ku ktorým mal, resp. nemal byť ukladaný súhrnný trest v dôsledku novely Trestného zákona
účinnej od 6.8.2024.

Odkazujúc v ostatnom na správne a vyčerpávajúce dôvody rozsudku prvostupňového súdu, na ktoré
v celom rozsahu odvolací súd odkazuje, nezistiac ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré
by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného
prostriedku, a to dovolania na základe ust. § 371 ods. 3 Tr. por., krajský súd odvolania odsúdeného
a prokurátora postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.