Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200868
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824200868.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného
obchodnou spoločnosťou FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811
08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 711 832, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom mesto C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, so sídlom Dončova 6, 034 01 Ružomberok,
korešpondenčná adresa: Dončova 6, priečinok 62, 034 01 Ružomberok, o zaplatenie
86,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k.
12Csp/18/2024-39 zo dňa 22. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 12Csp/18/2024-39 zo dňa 22. októbra 2024 potvrdzuje.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením odmietol odpor
žalovaného podaný na poštovú prepravu dňa 14.10.2024 proti platobnému rozkazu č. k.
12Csp/18/2024-35 zo dňa 27.08.2024 vydanému Okresným súdom Námestovo.

2. Na odôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 27.08.2024 vydal platobný rozkaz
č. k. 12Csp/18/2024-35, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 86,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
86,82 eur od 06.07.2022 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením
na súde prvej inštancie. Zároveň bola platobným rozkazom žalovanému uložená povinnosť do 15 dní
odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi (k rukám zástupcu žalobcu) trovy právneho

zastúpenia vo výške 72,79 eur a povinnosť zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu
súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eur.
3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovej lehote „odvolanie“, ktoré súd prvej
inštancie podľa obsahu posúdil ako odpor, v ktorom žalovaný uviedol že v ústave na výkon trestu nie je
pracovne zaradený a je tak bez príjmu. Z týchto dôvodov žalovaný žiadal platobný rozkaz odložiť.
4. Citujúc ďalej ust. § 267 ods. 1 a 2 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom

znení(ďalejlen„CSP“),súdprvejinštancieuviedol,žepreskúmalodporžalovanéhoavychádzajúczjeho
obsahu dospel k záveru, že toto podanie nespĺňa podmienky podaného odporu s vecným odôvodnením,
keďže žalovaný v ňom neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by spochybňovali opodstatnenosť povinnosti
uloženej v platobnom rozkaze, alebo iným spôsobom spochybňovali skutočnosti uvádzané žalobcom v
jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu. Naopak, z obsahu podania žalovaného vyplynulo, že si je
vedomý skutočnosti, že má voči žalobcovi dlh. Skutočnosť, že je v zlej finančnej situácii, nie je dôvodom

na to, aby bol predmetný platobný rozkaz zrušený. Preto súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
uznesením tak, že odpor žalovaného ako podaný bez vecného odôvodnenia odmietol.5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktoré
odôvodnil jeho neschopnosťou uhradiť žalovanú sumu počas výkonu trestu odňatia slobody.
6. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

7. Ďalšie podania procesných strán neboli v rámci odvolacieho konania produkované.
8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného proti uzneseniu
súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - žalovaným,
v neprospech ktorého bolo rozhodnuté o odmietnutí jeho odporu proti platobnému rozkazu (§ 359
CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods.

2 v spojení s § 357 písm. b) CSP], preskúmal odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 CSP a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.
9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,
na ktorých založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací

súd v odvolacom konaní primárne obmedzil
na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti (§ 387 ods.
2 CSP).
10. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe zásady
neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými

v podanom opravnom prostriedku (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd zároveň nezistil vady spočívajúce
v nesplnení procesných podmienok (380 ods. 2 CSP).
11. V ďalšom sa tak odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP zaoberal žalovaným vymedzenými
odvolacími dôvodmi, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
12. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalovaného formulovanú v podanom opravnom

prostriedku odvolací súd poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho
odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
13. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol platobným rozkazom (§ 265
CSP) č. k. 12Csp/18/2024-35 zo dňa 27.08.2024, pričom uložil žalovanému povinnosť, aby do 15 dní

odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 86,82 eur a úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 86,82 eur od 06.07.2022 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal odpor
s vecným odôvodnením na súde prvej inštancie (výrok I.). Žalovanému zároveň uložil povinnosť do 15
dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi (k rukám právneho zástupcu žalobcu)
trovy právneho zastúpenia vo výške 72,79 eur a ostatné trovy konania vo výške 16,50 eur (výrok II.).

Zároveň žalovaného poučil, že proti platobnému rozkazu môže podať odpor v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia
na súde prvej inštancie. Odpor proti platobnému rozkazu musí vecne odôvodniť a vyjadriť sa, či uznáva
aspoň časť voči nemu uplatnenému nároku, alebo ho považuje za neopodstatnený v celom rozsahu a
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Napokon bol žalovaný poučený, že súd prvej inštancie odmietne odpor,
ktorý bude podaný oneskorene, neoprávnenou osobou alebo bez vecného odôvodnenia.
14. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v celom jeho rozsahu v zákonnej lehote odpor datovaný
dňa 14.10.2024 označený ako „odvolanie“, ktorý odôvodnil tým, že vzhľadom
na to, že je vo výkone trestu odňatia slobody, nie je pracovne zaradený, je bez príjmu, a preto žiada

o odloženie platobného rozkazu.
15. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie týmto uznesením odmietol
odpor žalovaného z dôvodu podľa ust. § 267 ods. 2 písm. c) CSP, teda ako podaný bez vecného
odôvodnenia.
16.Žalovanýodvolanieprotinapadnutémuuzneseniusúduprvejinštanciezásadneodôvodniltýmiistými

skutočnosťami, ktorými odôvodnil podaný odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Žalovaný tak
nedostatočne reagoval na dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, nenastolil žiadnu vecnú
polemiku, pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že ním podaný odpor neobsahuje vecné odôvodnenie,
t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku (§ 267ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody uplatnené žalovaným tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
17. V kontexte s uvedeným odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, zdôrazňuje,

že žalovaný musí v zmysle ust. § 267 ods. 1 CSP v odpore proti platobnému rozkazu uviesť skutočnosti
odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, a to buď v rovine skutkových tvrdení, alebo
v rovine právneho posúdenia. Nepostačuje iba faktická námietka, že s platobným rozkazom nesúhlasí
a voči nemu podáva odpor. Rovnako nemožno za vecné odôvodnenie považovať také, v ktorom sú
uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu, alebo odôvodnenie, ktorým žalovaný iba namieta súdom určenú

lehotu na splnenie peňažnej povinnosti a domáha sa lehoty dlhšej (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR spis. zn. 3Obo 403/1998 zo dňa 01.07.1999). Pokiaľ tak odpor neobsahuje vecné odôvodnenie,
súd ho uznesením odmietne za podmienky, že žalovaný bol o tomto následku poučený v platobnom
rozkaze [§ 267 ods. 2 písm. c) CSP]. Ak je naopak odpor podaný s vecným odôvodnením a súčasne
včas a oprávnenou osobou (žalovaným), súd platobný rozkaz podľa ust. § 267 ods. 3 CSP uznesením
zruší v celom rozsahu a nariadi pojednávanie.

18. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie si splnil poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 267 ods. 2
písm. c) veta za bodkočiarkou CSP a žalovaného poučil o následkoch nedostatku vecného odôvodnenia
odporu proti platobnému rozkazu v podobe odmietnutia odporu. Žalovaný podaný odpor odôvodnil len
skutočnosťami o svojej platobnej neschopnosti. V podanom odpore tak neopísal žiadne skutočnosti,
o ktoré by opieral svoju obranu proti žalobcom uplatnenému nároku a neprodukoval ani žiadnu právnu

argumentáciu, ktorá mala vyvrátiť opodstatnenosť žalovaného nároku. Súd prvej inštancie tak pri
napadnutom rozhodnutí vyšiel zo správneho právneho posúdenia veci, keď napadnutým uznesením
odpor žalovaného proti platobnému rozkazu podľa ust. § 267 ods. 2 písm. c) CSP odmietol.
19. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolacích námietok žalovaného, odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu v súvislosti s odvolacím
konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však žalobcovi nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako

trovy v odvolacom konaní nevznikli (žalobca nevykonal v odvolacom konaní žiaden procesný úkon,
zostal pasívny). Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady
(napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať,
že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu

povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu
prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom
vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku
na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to
neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov

majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady).
Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa
26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].