Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824200417
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8824200417.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcov: 1. A. B. C., D. C.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXX, XXX XX F. G. H., 2. B. I. C., D. J., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom E. XXXX/XXX, XXX XX F. G. H., obaja zastúpení JUDr. Jozefom Chudom, advokátom
so sídlom Cyrila a Metoda 3, 071 01 Michalovce, IČO: 42 099 404, proti žalovaným: 1. K. K., D. K.
- neznámy vlastník nehnuteľností, 2. L. M., D. K. - neznámy vlastník nehnuteľností, 3. C. B., D. K. -
neznámyvlastníknehnuteľností,všetcižalovanízastúpenízákonnýmzástupcom:Slovenskýpozemkový
fond so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, t a k t o

r o z h o d o l :

Podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. až 3. rade k nehnuteľnostiam
zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., N. F. G. H. a to parcela reg. ,,C“
parcelné číslo XXXX/X – záhrada o výmere 427 m2, parcela registra ,,C“ parcelné číslo XXXX/X –
záhrada o výmere 362 m2, parcela reg. ,,C“ parcelné číslo XXXX/X – záhrada o výmere 267 m2 sa
zrušuje.

Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., N. F. G. H. a to

parcelu reg. C“ parcelné číslo XXXX/X – záhrada o výmere 427 m2, parcelu registra ,,C“ parcelné číslo
XXXX/X – záhrada o výmere 362 m2, parcelu reg. ,,C“ parcelné číslo XXXX/X – záhrada o výmere 267
m2 prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade o veľkosti podielu 1/1 z celku.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 3520,20
eur ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel na bankový depozitný účet Slovenského pozemkového
fondu, IBAN: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v P. J., VS: XXXXXX, a to do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej v 2. rade sumu 3520,20
eur ako náhradu za jej spoluvlastnícky podiel na bankový depozitný účet Slovenského pozemkového
fondu, IBAN: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v P. J., VS: XXXXXX, a to do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej v 3. rade sumu 3520,20

eur ako náhradu za jej spoluvlastnícky podiel na bankový depozitný účet Slovenského pozemkového
fondu, IBAN: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v P. J., VS: XXXXXX, a to do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

12

5C/9/2024

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.3.2024 domáhali zrušenia podielového
spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2 rade a žalovaných v 1. až 3. rade k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., N. F. G. H. a to parcela reg. „C“ p.č. XXXX/X –
záhrada o výmere 427 m2, parcela reg. „C“ p.č. XXXX/X – záhrada o výmere 362 m2, parcela reg. „C“

p.č. XXXX/X – záhrada o výmere 267 m2 a prikázania všetkých týchto nehnuteľností do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade o veľkosti podielu 1/1 z celku. Ďalej sa domáhali uloženia
povinnosti spoločne a nerozdielne žalobcom zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 3.416,67 eur ako
náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, žalovanej v 2. rade sumu 3.416,67 eur ako náhradu za jej
spoluvlastnícky podiel a žalovanej v 3. rade sumu 3.416,67 eur ako náhradu za jej spoluvlastnícky podiel

a to všetkým do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom v 1. a 2. rade žiadali priznať nárok na
náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na

LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., N. F. G. H. a to parcely reg. „C“ p.č. XXXX/
X – záhrada o výmere 427 m2, parcely reg. „C“ p.č. XXXX/X – záhrada o výmere 362 m2, parcely
reg. „C“ p.č. XXXX/X – záhrada o výmere 267 m2 s výškou spoluvlastníckeho podielu pod B18 9/18
z celku (1/2 z celku). Podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX, katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., N. F. G. H. sú aj žalovaný v 1. rade K. K. s výškou

spoluvlastníckeho podielu 3/18 z celku pod B14, žalovaná v 2. rade L. M. s výškou spoluvlastníckeho
podielu 3/18 z celku pod B15 a žalovaná v 3. rade C. B. s výškou spoluvlastníckeho podielu 3/18 z
celku pod B16, zastúpení SPF. V prípade žalovaných v 1. až 3. rade sa jedná o osoby, ktorých pobyt
nie je známy, ide o neznámych vlastníkov, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond. Podľa § 13
v spojení s § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 180/1995 Z.z., SPF nakladá s pozemkami nezistených

vlastníkov. Na príslušnej matrike mesta Vranov nad Topľou žalobcovia zistili, že mesto Vranov nad
Topľou neeviduje žiadne informácie ohľadom žalovaných v 1. až 3. rade, vôbec nie sú evidovaní v
matrike, písomné potvrdenie o tejto skutočnosti však matrika odmietla žalobcom vystaviť. Žalobcovia
v 1. a 2. rade poukazujú na to, že nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie F. G.
H., obec F. G. H., N. F. G. H. a to parcela reg. „C“ p.č. XXXX/X – záhrada o výmere 427 m2, parcela

reg. „C“ p.č. XXXX/X – záhrada o výmere 362 m2, parcela reg. „C“ p.č. XXXX/X – záhrada o výmere
267 m2, ktoré sú predmetom tohto sporu sa nachádzajú v intraviláne obce. Jedná sa o svahovité
pozemky, porastené náletovou zeleňou, ktoré sú neudržiavané a nevyužívané. Žalobcovia ďalej nemajú
záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a touto žalobou sa domáhajú zrušenia podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Reálna deľba pozemku v danom prípade nie je možná

z toho dôvodu, že rozdelením pozemku medzi spoluvlastníkov by vznikli veľmi malé pozemky s nízkou
výmerou na to, aby mohli byť účelne využiteľné. Z dôvodu funkčnosti a účelnosti ďalšieho využívania
týchto pozemkov sa javí vhodnejší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci
za náhradu žalobcom do ich výlučného vlastníctva. Navrhujú vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
prikázaním veci za náhradu žalobcom v 1. a 2. rade do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Znaleckým posudkom č. 55/2023 vypracovaným súdnou znalkyňou Ing. Evou Čech - Špirekovou zo dňa
29.10.2023 boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. H., ktoré sú predmetom
tohto sporu, ohodnotené spolu na sumu 20.500,- eur. Hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaných
v 1. až 3. rade predstavuje sumu 3.416,67 eur u každého žalovaného (vypočítané podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 3/18 z celku u každého žalovaného, zo sumy 20.500,- eur). Žalobcovia svojim

listom zo dňa 21.11.2023 vyzvali žalovaných v 1. až 3. rade, zast. Slovenským pozemkovým fondom na
uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných
na LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. H.. Slovenský pozemkový fond svojim listom zo dňa 01.12.2023
žiadosti žalobcov nevyhovel.3. Zástupca žalovaných vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu 29.4.2024 uviedol, že žalovaní sú na
liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie F. G. H., identifikovaní len prostredníctvom mena a priezviska,
s titulom nadobudnutia bez ďalšieho identifikátora týkajúceho sa miesta bydliska, dátumu narodenia či

úmrtia. Uvedený list vlastníctva síce neobsahuje údaj o zastúpení vlastníkov evidovaných pod B14, B15
a B16 Slovenským pozemkovým fondom, no v zmysle zákonnej definície ide o nezistených vlastníkov,
ktorých v súdnom spore zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond. Pokiaľ ide o samotné zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, Slovenský pozemkový fond spravidla nemá výhrady voči
zrušeniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v jeho správe a nakladaní, a čo sa týka

spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva uprednostňuje reálne rozdelenie nehnuteľnosti, čo
je aj v súlade s ust. § 142 Občianskeho zákonníka, ktoré určuje poradie vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Slovenský pozemkový fond v tomto prípade súhlasí s návrhom žalobcov na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej parcele. Reálna deľba v danom prípade nie je
dobre možná, pretože ide o pozemky v intraviláne obce s viacerými podielovými spoluvlastníkmi, kde by
reálnym rozdelením pozemku medzi spoluvlastníkov vznikli pozemky s výmerou príliš nízkou na to, aby

boli účelne využiteľné. Z dôvodu funkčnosti a účelnosti ďalšieho využívania pozemku sa javí vhodnejším
druhý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za náhradu
žalobcomdoichbezpodielovéhospoluvlastníctva.Zhľadiskastanoveniaprimeranejnáhradyjepotrebné
vychádzať aj z trhovej ceny spornej parcely. Žalobcovia náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných
vyčíslili na základe znaleckého posudku č. 55/2023 súdnej znalkyne Ing. Evy Čech-Špirekovej zo dňa

29.10.2023, ktorý určil všeobecnú hodnotu parciel registra C-KN p. č. XXXX/X, p.č. XXXX/X a p.č. XXXX/
Xnasumu19,42eur/m2.Vdanomprípadejepotrebnéposúdiť,čižalobcaminavrhnutávýškaprimeranej
náhrady 19,42 eur/m2 zodpovedá všeobecnej trhovej hodnote parciel v k.ú. F. G. H.. Primeranú náhradu,
ako všeobecnú cenu, určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt. Znalecký posudok
je a ostáva jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny veci, nie je však podkladom jediným a

rozhodujúcim. V katastrálnom území F. G. H. bola Znaleckým posudkom č. 15/2022 znalca Ing. Mariána
Onderku z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 21.01.2022 určená
všeobecná hodnota pozemku parcely 1-658 v zastavanom území obce Vranov nad Topľou metódou
polohovej diferenciácie na sumu 28,68 eur/ m2. V aktuálnom čase internetová inzercia ponuky predaja
nehnuteľnosti v meste Vranov nad Topľou uvádza cenu pozemkov za 1m2 v rozmedzí 50,- eur/m2

do 100m,- eur/m2. Zákonný zástupca žalovaných súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva k sporným parcelám ich prikázaním do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov za
primeranú náhradu. Určenie výšky primeranej náhrady, navrhol, aby sa stalo predmetom dokazovania.
Nesúhlasil s návrhom na uloženie povinnosti žalovaným uhradiť žalobcom trovy konania. Vzhľadom
na to, že spor sa týkal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nemožno takýto spor

klasifikovať ako štandardné sporové konanie, v ktorom proti sebe stoja protichodné záujmy strán, medzi
ktorými existuje konflikt, nakoľko je v konečnom dôsledku v záujme všetkých právne usporiadanie
majetkových pomerov k dotknutej nehnuteľnosti. Rozhodnutie vo veci je rozhodnutím v záujme všetkých
spoluvlastníkov. Súd nie je viazaný žalobným návrhom a vzhľadom na charakter sporu máme za to,
že žiadna zo strán pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemá v konaní plný úspech, resp.

každá zo strán má rovnaký úspech v konaní. Nakoľko sú žalovanými nezistení vlastníci, ktorých
v konaní pred súdom zastupuje Slovenský pozemkový fond, ako právnická osoba zriadená štátom
plniaca daný účel, ide o špecifický prípad s vhodnosťou použitia zákonných ustanovení týkajúcich sa
nepriznania trov konania podľa všeobecných zásad. Navrhol, aby súd rozhodol podľa ust. §257 CSP,
na daný prípad nazeral ako na dôvod hodný osobitného zreteľa a žalobcovi náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko Slovenský pozemkový fond je len zástupcom špecifického subjektu, „neznámeho
vlastníka“, ktorému zákonodarca priznal procesnoprávnu subjektivitu z dôvodu spriechodnenia konaní
týkajúcich sa usporiadania vlastníckych vzťahov, tento subjekt však nie je schopný trovy konania uhradiť,
keďže nedisponuje takým majetkovým substrátom, ktorý by bol spôsobilým byť predmetom výkonu
rozhodnutia.

4. Žalobcovia v vyjadrení z 30.7.2024 poukázali na to, že podľa ich názoru by mal súd pri stanovení
výškynáhradyzaspoluvlastníckypodielustupujúcehospoluvlastníkavychádzaťzoZnaleckéhoposudku
č. 55/2023, znalkyne Ing. Evy Čech - Špirekovej zo dňa 29.10.2023. Zo strany SPF predložený
Znalecký posudok č. 15/2022 znalca Ing. Mariána Onderku zo dňa 21.01.2022, kde bola všeobecná

hodnota pozemku znalcom stanovená na 28,68 eur/m2, ako aj predložená internetová inzercia predaja
nehnuteľností v meste Vranov nad Topľou, kde je uvádzaná cena pozemkov 50 – 100 eur/m2, nemusia
zohľadňovať všetky skutočnosti a okolnosti tohto konkrétneho prípadu a práve naopak zohľadňujú
individuálne skutočnosti konkrétneho iného prípadu. Zároveň žalobcovia predložili súdu v prílohe tohtopodania kúpne zmluvy napísané vo forme notárskych zápisníc notárky JUDr. Zory Chudovej, notársky
úradVranovnadTopľou,N326/2023zodňa02.06.2023,N445/2023zodňa28.07.2023aN401/2023zo
dňa 08.09.2023, predmetom ktorých bol prevod spoluvlastníckych podielov na žalobcov ako kupujúcich

k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu. Z týchto zmlúv vyplýva, že kúpna cena bola
dohodnutá vo výške 20,- eur/m2. Ako vyplýva aj zo žalobcami predloženého znaleckého posudku v
danomprípadesajednáopozemkyporastenénáletovouzeleňoubezvyužitia,vzhľadomnaumiestnenie
pozemkov, svahovitosť, tvar a výmeru týchto pozemkov je možné ich využiť na výstavbu len v prípade
rozsiahlych stavebne a finančne náročných úprav a vysporiadaní prístupu, iné využitie je možné na

ovocný sad alebo záhradu. Navrhovaná výška primeranej náhrady 19,42 eur/m2 v súlade s predloženým
znaleckým posudkom zodpovedá všeobecnej trhovej hodnote týchto pozemkov tvoriacich predmet tohto
sporu.
5. Zástupca žalovaných vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.1.2025 uviedol, že s poukazom
na žalobcami predložené kúpne zmluvy, ktorých predmetom bol prevod spoluvlastníckych podielov
k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu, nemá výhrady proti sume 20,- eur za meter štvorcový.

Navrhol stranám sporu náhradu trov nepriznať.

6. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami sporu,
prílohami žaloby, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. F. G. H., návrhom žalobcov na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z 21.11.2023, zamietnutím žiadosti o vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva z 1.12.2023, znaleckým posudkom č. 55/2023 Ing. Evy Čech-Špirekovej
z 29.10.2023, vyjadrením zástupcu žalovaných z 29.4.2024 s prílohami a inzerciou a znaleckým
posudkom Ing. Mariána Onderka č. 15/2022, vyjadrením žalobcov z 30.7.2024 s prílohami, a to
notárskou zápisnicou Nz 15086/2023, notárskou zápisnicou Nz 24222/2023, notárskou zápisnicou Nz
20485/2023, Správou Mesta Vranov nad Topľou z 9.9.2024, Správou Okresného úradu Vranov nad

Topľou, katastrálny odbor zo dňa 27.8.2024 s prílohami – LV č. XXXX, k.ú. F. G. H., výpisom z LV č.
XXXX, k.ú. F. G. H., Správou Mesta Vranov nad Topľou z 25.11.2024, vyjadrením zástupcu žalovaných
z 20.1.2025 a zistil tento skutkový stav veci:

7. Žalobcovia v 1. a 2. rade listom zo dňa 21.11.2023 vyzvali žalovaných v 1. až 3. rade prostredníctvom

ich zákonného zástupcu na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. H.. Slovenský pozemkový fond
listom zo dňa 01.12.2023 žiadosť žalobcov zamietol.

8. Podľa Znaleckého posudku č. 55/2023 znalkyne z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Evy

Čech - Špirekovej zo dňa 29.10.2023 boli nehnuteľnosti ktorých zrušenie podielového spoluvlastníctva
a vyporiadanie je predmetom tohto konania, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. H.,
ohodnotené spolu na sumu 20.500,- eur.

9. Podľa Znaleckého posudku č. 15/2022 znalca Ing. Mariána Onderku zo dňa 21.01.2022, bola

všeobecná hodnota pozemku zapísaného na LV č. XXXX k.ú. F. G. H., parcely č. XXX, ornej
pôdy, umiestnenej v zastavanom území obce, znalcom stanovená na sumu 28,68 eur/m2. Zo strany
žalovaných predloženej internetovej inzercie predaja nehnuteľností v k.ú. F. G. H., vyplýva, že cena
týchto pozemkov sa pohybuje približne v rozmedzí od 50 eur/m2 až do 100 eur/m2.

10. Zo žalobcami predložených kúpnych zmlúv napísaných vo forme notárskych zápisníc notárky JUDr.
Zory Chudovej, notársky úrad Vranov nad Topľou, N 326/2023 zo dňa 02.06.2023, N 445/2023 zo dňa
28.07.2023, N 401/2023 zo dňa 08.09.2023 vyplýva, že predmetom týchto kúpnych zmlúv bol prevod
spoluvlastníckych podielov na žalobcov ako kupujúcich k podielom na nehnuteľnostiach zapísaných na
LV č. XXXX, k.ú. F. G. H., vyporiadanie ktorých je predmetom tohto sporu. Z týchto zmlúv vyplýva, že

kúpna cena bola v každom jednotlivom prípade dohodnutá vo výške 20,- eur/m2.

11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. F. G. H. vyplýva, že sú ako podieloví spoluvlastníci na ňom
evidovaných nehnuteľností uvedení žalobcovia v 1. a 2. rade pod B18 v podiele 9/18 a žalovaní v 1.
až 3. rade v podieloch každý po 3/18 pod B14, B15 a B16, jedná sa o parcelu č. XXXX/X o výmere

427 m2, druh pozemku – záhrada, parcelu č. XXXX/X o výmere 362 m2, druh pozemku – záhrada a
parcelu č. XXXX/X o výmere 267 m2, druh pozemku – záhrada. Pozemky sú umiestnené v zastavanom
území obce.12. Zo správy Mesta Vranov nad Topľou z 9.9.2024 vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
k.ú. F. G. H. sú súčasťou plochy, ktorá je platným územným plánom mesta vedená ako obytné územie,
plochy rodinných domov a nachádza sa v hraniciach súčasne zastavaného územia určeného k 1.1.1990.

Prípustné funkčné využitie je zástavba rodinných domov všetkého druhu a poľnohospodárska rastlinná
malovýroba. V správe z 25.11.2024 Mesto Vranov nad Topľou uviedlo, že mesto eviduje osobu K. K.
nar. XXXX. Podieloví spoluvlastníci L. M., D. K. a C. B., D. K. nie sú vedení v evidencii mesta.

13. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaniach uviedli, že v celom

rozsahu trvajú na svojich prednesoch v spore, žalobný návrh je dôvodný. Navrhli, aby súd zrušil
podielovéspoluvlastníctvosporovýchstránknehnuteľnostiamzapísanýchnalistevlastníctvaXXXX,k.ú.
F. G. H., nehnuteľnosti navrhli prikázať do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov o veľkosti podielu
1/1 z celku. Žalobcovia súhlasili s navrhovanou výškou finančnej náhrady v prospech ustupujúcich
podielovýchspoluvlastníkovžalovanýchv1.až3.rade,tedasosumou20eurzameterštvorcový,pričom
výška náhrady vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov predstavuje u každého zo žalovaných v

1. až 3. rade sumu 3520,20 eur. Vo vzťahu k výške náhrady v prospech žalovaných preto navrhli, aby súd
na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým aj s ohľadom na stanovisko zástupcu žalovaných,
rozhodol, že žalobcov zaviaže k zaplateniu sumy 3520,20 eur v prospech každého zo žalovaných v 1.
až 3. rade. Náhradu trov konania si žalobcovia neuplatňujú.

14. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“), ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

15. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

16. Ako vyplýva z ust. § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom Slovenský pozemkový fond je oprávnený nakladať s pozemkami,
ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, ako aj pozemkov,
ktorých vlastník nie je známy a boli zapísané do katastra nehnuteľností

17. Podľa ust. § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. ak je potrebné, Slovenský pozemkový fond v konaní
pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje nezistených vlastníkov.

18. Podľa § 186 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd

vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v
tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

19. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

21. Podľa § 137 písm. b) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na
usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

22. Podľa § 140 ods. 3 CSP za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený

nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23. Žalobou na usporiadanie práv a povinností, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z právneho predpisu, je tiež žaloba žalobcov, ktorou sa domáhajú zrušenia a vyporiadaniapodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. F. G. H., pričom
osobitným predpisom je práve vyššie cit. ust. § 142 Občianskeho zákonníka.

24.Prižalobáchnausporiadanieprávapovinností,akurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzistranami
vyplýva z právneho predpisu [§ 137 písm. b)], keď nie je viazanosť súdu žalobným návrhom absolútna
(súd môže prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú), možno petit považovať za dostatočne určitý
aj vtedy, ak neobsahuje konkrétny opis toho, čo má súd uviesť vo výroku rozsudku. V danom prípade
tak nebolo potrebné rozhodovať o pripustení zmeny žaloby v súvislosti s odlišnou sumou primeranej

náhrady za spoluvlastnícky podiel uvádzanou v žalobe a v priebehu konania konsenzom strán sporu
dosiahnutou výškou primeranej náhrady.

25. Ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo aj vyporiadať. Z jazykového
vyjadrenia § 142 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania
svojvoľne, ale je viazaný nasledovným záväzným poradím: 1.Rozdelenie veci. 2. Prikázanie veci

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. 3.Nariadenie predaja veci a rozdelenie
výťažku. V prípade, ak účastníci v konaní pred súdom dosiahnu zmier (ktorý podlieha schváleniu
súdu), je možné docieliť hocktorý spôsob vyporiadania bez ohľadu na jeho zákonné poradie. Zákon
takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné

využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská, súd prihliada i na iné okolnosti prípadu.
Rozhodujúcimi tak nebudú izolovane jednotlivé okolnosti, ale všetky relevantné okolnosti vo svojom
súhrne, súd vždy komplexne posúdi celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba
hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (Števček M. a kol. Občiansky zákonník I.
Komentár 2. vydanie, 2019, Beck online, s. 1091 - 1102: M. Križan).

26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na LV č. XXXX, k.ú. F. G. H. sú
ako podieloví spoluvlastníci na ňom evidovaných nehnuteľností uvedení žalobcovia v 1. a 2. rade pod
B18 v podiele 9/18 a žalovaní v 1. až 3. rade v podieloch každý po 3/18 pod B14, B15 a B16, jedná sa
o parcelu č. XXXX/X o výmere 427 m2, druh pozemku – záhrada, parcelu č. XXXX/X o výmere 362 m2,

druh pozemku – záhrada a parcelu č. XXXX/X o výmere 267 m2, druh pozemku – záhrada. Pozemky
sú umiestnené v zastavanom území obce.

27. Žalovaní sú na predmetnom LV č. XXXX, k.ú. F. G. H. identifikovaní iba prostredníctvom mena a
priezviska, s titulom nadobudnutia bez ďalšieho identifikátora týkajúceho sa miesta bydliska, dátumu

narodeniačiúmrtia.Bližšiuidentifikáciunepriniesloanizástupcomžalovanýchnavrhovanédokazovanie,
pričom vzhľadom na uvedený titul nadobudnutia na predmetnom liste vlastníctva (dedenie 18.5.1905),
nemôže sa jednať pri žalovanom v 1. rade o osobu narodenú v roku 1961, čo jediné vyplynulo zo správy
mesta (z 25.11.2024) V zmysle zákonnej definície ide o nezistených vlastníkov, ktorých v súdnom spore
priamo zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond.

28. Predmetom sporu je nárok žalobcov, ktorým sa proti žalovaným domáhajú zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. F. G. H., a to prikázaním
celej nehnuteľnosti do ich bezpodielového spoluvlastníctva za primeranú náhradu žalovaným. Zástupca
žalovaných neznámych vlastníkov v 1. až 3. rade Slovenský pozemkový fond sa k návrhu o vyporiadanie

vyjadril tak, že s návrhom na vyporiadanie v celom rozsahu súhlasí, avšak spočiatku nesúhlasil
s výškou finančnej náhrady pre ustupujúcich spoluvlastníkov za pridelený spoluvlastnícky podiel. Po
predložení kúpnych zmlúv žalobcami, ktorými došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov na žalobcov
ako kupujúcich k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. F. G. H., z ktorých zmlúv vyplýva,
že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 20,- eur za meter štvorcový, zástupca žalovaných uviedol, že

nemá výhrady proti sume 20,- eur za meter štvorcový. Žalobcovia následne súhlasili s výškou primeranej
náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúceho spoluvlastníka vo výške 20,- eur za meter štvorcový,
pričom stanovili konkrétnu náhradu pre každého zo žalovaných na sumu 3520,20 eur.

29.Navrhovanávýškaprimeranejnáhradyplnekorešpondujeajspredloženýmznaleckýmposudkomzo

strany žalobcov (19,42 eur/m2), ktorým boli ohodnotené konkrétne nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
vyporiadania, navrhovaná výška primeranej náhrady tak zodpovedá všeobecnej trhovej hodnote týchto
pozemkov tvoriacich predmet tohto sporu.30. Z obsahu samotného vyššie citovaného zákonného ustanovenia §142 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že nikoho nemožno nútiť zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve. Primárne sa súd musí
zaoberať prvým spôsobom vyporiadania, a to reálnym rozdelením veci, keďže súd nemôže o spôsobe

vysporiadania rozhodnúť svojvoľne a je obligatórne viazaný poradím vyjadreným v ust. § 142
Občianskeho zákonníka.

31. Reálna deľba všetkých pozemkov však v danom prípade podľa názoru súdu neprichádza do úvahy.
V prejednávanej veci by totiž reálnym rozdelením pozemkov došlo k vzniku veľmi malých pozemkov,

ktoré by boli ťažko využiteľné na akékoľvek účely (v prípade žalovaných od 44,5 m2 do 71,17 m2).
Rozdelenie spoločnej veci je dobre možné iba v prípade, ak je rozdelenie účelné fyzicky, funkčne.

32. Z praktického hľadiska bude tento spôsob vyporiadania vhodný najmä vtedy, ak každý zo
spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti. V danom prípade
takýto záujem u žalovaných ako neznámych vlastníkov ani nemohol byť zistený, ich zákonný zástupca

takýto záujem nedeklaroval.

33. Strany sporu naviac zhodne súhlasili so spôsobom vyporiadania sporných pozemkov, do vyhlásenia
dokazovania za skončené nepredniesli žiadne námietky v tomto smere.

34.Nakoľkoreálnadeľbapozemkovvdanomprípadeneprichádzadoúvahy,nakoľkoniejedobremožné
reálne rozdelenie sporných pozemkov na časti zodpovedajúce funkčne využiteľným pozemkom, súd má
za to, že najvhodnejším spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva v danej veci je prikázanie
sporných pozemkov za primeranú náhradu žalobcom do ich výlučného vlastníctva.

35. Na základe uvedeného tak súd uzatvára, že aj vzhľadom na súhlasné stanoviská strán sporu,
žalobe vyhovel v časti zrušenia, ako aj žalobcami navrhovaného spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a rozhodol tak, ako to je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

36. Uvedené vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu zároveň zohľadňuje veľkosť
podielov spoluvlastníkov, nakoľko žalobcovi, ktorým boli nehnuteľnosti prikázané sú ich väčšinovými
spoluvlastníkom na LV č. XXXX, k.ú. F. G. H. v podiele 9/18 k celku. Takýmto rozhodnutím nebude
ohrozené ani účelné využitie veci, keďže nehnuteľnosti sú v celosti prikázané žalobcom do ich
bezpodielového spoluvlastníctva.

37. Žalobcov preto súd, v súlade s ich návrhom a súhlasným stanoviskom k výške primeranej náhrady
za podiely k pozemkom určenej zástupcom žalovaných, zaviazal vyplatiť ako primeranú náhradu za ich
spoluvlastnícky podiel žalovanému v 1. rade sumu 3520,20 eur, žalovanej v 2. rade sumu 3520,20
eur, žalovanej v 3. rade sumu 3520,20 eur. Náhrada spolu predstavuje sumu 10.560,60 eur. Žalobcov

v súlade s § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd zaviazal na povinnosť uhradiť uvedené sumy
spoločne a nerozdielne.

38. Výška náhrady za pozemky bola vypočítaná nasledovne: Pre všetkých žalovaných z parcely C-KN
č. XXXX/X: celý pozemok = 427 m2 x 20,- eur = 8540,- eur a pri podiele 3/18 je náhrada (8540: 18) x 3

= 1423,33 eur, z parcely C-KN č. XXXX/X: celý pozemok = 362 m2 x 20,- eur = 7240,- eur a pri podiele
3/18 je náhrada (7240 : 18) x 3 = 1206,66 eur, z parcely C-KN č. XXXX/X: celý pozemok = 267 m2 x
20,- eur = 5340,- eur a pri podiele 3/18 je náhrada (5340 : 18) x 3 = 890,- eur. Takto vypočítaná náhrada
pre každého zo žalovaných predstavuje sumu 3519,99 eur. Nakoľko žalobcovia navrhli sumu 3520,20
eur, súd akceptoval ich návrh a zaviazal ich na zaplatenie uvedenej sumy každému zo žalovaných.

39. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

40. V danom prípade žalobcovia žiadali na plnenie náhrady žalovaným dlhšiu lehotu, a to 30 dní,

čo žalovaní nenamietali, preto vzhľadom na celkovú výšku náhrady za podiely žalovaných v sume
10.560,60 eur, súd v tomto prípade určil žalobcom dlhšiu ako zákonnú lehotu na plnenie, a to lehotu 30
dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá lehota je vzhľadom na výšku plnenia primeraná.41. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

44. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

45. „Ak súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prejednal a rozhodol o nej
v zmysle zásad zakotvených v § 142 Občianskeho zákonníka, správne mal na rozhodnutie o trovách
konania aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku“ ( uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/64/2022 z 28. 07. 2022).

46. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je špecifickým konaním, ktoré
môže začať na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka (budúcej strany sporu) a každý z podielových
spoluvlastníkov má súčasne procesnú pozíciu žalobcu a žalovaného bez ohľadu na to, kto žalobu podal.
Nejde o klasické sporové konanie, v ktorom by jedna z proti sebe stojacich strán musela vyhrať a

druhá prehrať spor. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (či bezpodielového
spoluvlastníctva manželov) má podstatný význam skutočnosť, že sa jedná o tzv. konanie iudicium
duplex. V týchto konaniach pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nie je možné aplikovať
zásadu úspechu vo veci. Za spravodlivé je potrebné spravidla považovať, aby každá zo strán sporu
znášala svoje trovy konania a nebola povinná hradiť trovy konania protistrane, ak neexistujú preto

dôvody hodné osobitného zreteľa (podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS
3202/2020 z 02.11.2021).

47. Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže v zmysle ustanovenia § 142
Občianskeho zákonníka podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov; každý z podielových spoluvlastníkov

má súčasne postavenie žalobcu ako aj žalovaného, a to bez ohľadu na to, kto žalobu podal, nakoľko
podaním žaloby je uplatnené rovnaké právo žalovaného. Návrhmi strán súd naviac nie je viazaný a
v konaní postupuje ex offo. Čo sa týka majetkovej hodnoty strán sporu, táto je v čase rozhodovania
súdu rovnaká ako v čase začatia konania. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva sa javí byť spravodlivým, aby každá strana sporu znášala svoje trovy

(porovnaj vyššie citovaný nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 3202/2020 a obdobne
aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 573/2017 zo dňa 15. novembra 2017, tiež
napríklad rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/8/2021 z 29. 01. 2021, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 11Co/62/2020 z 26. 10. 2020, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 17Co/42/2019 z 22. 01. 2020 a iné).

48. I keď do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nepatria rozhodnutia ústavného súdu,
krajských súdov Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky ani Európskeho súdu pre
ľudské práva (porovnaj uznesenie NS SR z 25. novembra 2020 sp. zn. 7Cdo/265/2019), keď podľa
judikátu R 71/2018 do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ patria predovšetkým

stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR a tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných
rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca aj v jednotlivom dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,
pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutie najvyššieho súdu názory obsiahnuté v
skoršom rozhodnutí nespochybnili, je možné sa pri rozhodovaní o trovách konania v spore o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva inšpirovať aj rozhodnutiami Najvyššieho či Ústavného súdu
Českej republiky z dôvodu totožnej právnej úpravy v minulosti v § 142 Občianskeho zákonníka a §
142 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ak nie je v rozpore s judikatúrou najvyšších
súdnych autorít Slovenskej republiky (porovnaj napríklad vyššie cit. uznesenie Krajského súdu vBanskej Bystrici sp.zn. 17Co/64/2022 z 28. 07. 2022, tiež uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn.17Co/38/2022 z 30. 05. 2022, rovnako v súvislosti s nižšie uvedeným).

49. Spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva považuje právna teória ako aj judikatúra
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za konanie, v ktorom majú obe strany sporu tak postavenie
žalobcu aj žalovaného (iudicium duplex). Z akého dôvodu by mala každá zo strán sporu v konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva znášať svoje trovy konania a v akých prípadoch
prichádza do úvahy rozhodnutie o trovách konania podľa úspechu strán v spore priliehavo vysvetlil

Ústavný súd Českej republiky v náleze z 5. apríla 2022 sp. zn. IV. ÚS 404/2022 (s ktorým sa súd,
vzhľadomnadôvodyvyplývajúceznormy,ktorájetiežsúčasťouprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
- Listiny základných práv a slobôd, stotožňuje) tak, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva pred súdom je charakteristické tým, že nemožno vychádzať zo zásady tzv. procesného
úspechu vo veci, ale z toho, že žiaden z účastníkov neodchádza z konania s menšou hodnotou,
než s ktorou do nej vstupoval. Preto je potrebné postupovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania

podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ak mal účastník vo veci úspech len čiastočne,
súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
právo). Ďalej dôvodil, že z hľadiska náhrady trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je plný úspech vo veci daný len vtedy, ak súd návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva zamietne z dôvodov uvedených v Občianskom zákonníku, pretože v takom

prípade je nemožné posudzovať úspech v spore. Procesný úspech strany sporu však nie je možné
odvodzovať od výsledku spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva. Až vo fáze rozhodovania o vyporiadaní
zrušeného podielového spoluvlastníctva sa totiž naplno prejaví povaha konania iudicium duplex,
ktorého špecifiká nezodpovedajú charakteristickým znakom civilného sporu v režime Občianskeho
súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že súd nie je viazaný návrhom žalobcu pokiaľ ide o konkrétny

spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, ale je viazaný postupnosťou spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka, nie je logické odvíjať procesný úspech vo veci od
toho, čo bolo medzi účastníkmi sporné, na aké otázky vykonával súd dokazovanie. Navyše žiadna z
procesných strán výsledkom sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva po finančnej
stránke nestráca. Obe strany odchádzajú zo súdu s rovnakou majetkovou hodnotou (k okamžiku

rozhodnutia vo veci), s ktorou do nej vstúpili. Ak účastníci nemôžu svojimi procesnými návrhmi ovplyvniť
výsledok sporu, nemožno pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzať zo zásady procesného
úspechu. Žiadnej zo strán sporu nemožno pripočítať na ťarchu, že odmieta určitý spôsob vyporiadania
spoluvlastníctva, či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, pretože to vyplýva z jeho ústavne
zaručeného práva podľa článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Výnimku zo všeobecnej

aplikácie o znášaní trov každou zo strán sporu pri konaniach typu iudicium duplex by mali tvoriť prípady,
keď sa podielový spoluvlastník chová obštrukčne, ako strana sporu sa nezaujíma o konštruktívne
vyriešenie veci alebo ide o šikanózny výkon práva. V takom prípade však musí súd presvedčivo vysvetliť,
prečo v konkrétnom prípade rozhodol o uložení povinnosti strane sporu uhradiť protistrane náhradu trov
konania.

50. Vychádzajúc primárne z vyššie uvedeného, keďže konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je charakteristické tým, že nemožno vychádzať zo zásady tzv. procesného úspechu vo
veci, aj v danom prípade ani strana žalobcu ani strana žalovaného neodchádza z konania ohľadne
veci samej s menšou hodnotou, než s ktorou do konania vstupovali. Inak povedané, pokiaľ teda ide

majetkovú hodnotu strán sporu ohľadne veci samej, táto je v čase rozhodnutia súdu rovnaká ako v
čase začatia konania.

51. Spravodlivé je tak vzhľadom na charakter konania, aby každá zo strán sporu znášala svoje vlastné
náklady konania, ak sa im nepodarilo dospieť k dohode o vyporiadaní bez nutnosti ingerencie zo strany

súdu.

52. Nielen charakter sporu je však pri rozhodovaní o trovách konania významný, nevyhnutné je prihliadať
ajnapostojstránsporu;potrebnéjeposudzovaťkaždékonanieajehopriebehindividuálne,zohľadniť,do
akej miery boli strany sporu dotknuté na svojich záujmoch vyneseným rozsudkom (porovnaj stanovisko

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Cpj 8/72 z 8.marca 1973 uverejnené v Zbierke stanovísk
NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 54/1973, tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.
ÚS 138/2022 z 23. júna 2022).53.Vsúvislostisrozhodnutímonárokunanáhradutrovkonaniataksúdprihliadalajnapostojstránsporu
vpriebehukonania.Tujepotrebnézdôrazniť,žeužpriprvomúkonevoveci,vyjadreníkžalobe,zástupca
žalovaných ako nezistených vlastníkov uviedol, že súhlasí s navrhovaným spôsobom vyporiadania,

nesúhlasil iba s navrhovanou výškou finančnej náhrady pre ustupujúcich spoluvlastníkov za prikázaný
spoluvlastnícky podiel. Výška primeranej náhrady bola nakoniec výsledkom konsenzu strán sporu.

54. V súvislosti s rozhodnutím o trovách v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, tiež akceptáciou vyššie citovanej judikatúry Ústavného súdu Českej republiky ohľadne

nároku na náhradu trov v týchto konaniach súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 9Co/18/2022 z 26. 04. 2022.

55. Za ustálenú súdnu prax vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pokiaľ ide o
rozhodovanie o trovách konania nie je možné považovať len také rozhodnutie, kde sa za úspech žalobcu
bude považovať, ak súd jeho návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhovel

a nebude sa prihliadať na charakter sporu a celkový priebeh konania. Takýto názor nevyplýva ani zo
stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08.03.1973 sp. zn. Cpj 8/72 uverejneného v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 54/1973. V stanovisku uverejneného
pod R 54/73 je uvedené iba to, že niet prekážok, aby súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, ak bolo jeho návrhu vyhovené, ale zároveň

sa pripúšťa aj aplikácia ustanovenia, podľa ktorého žiadnemu z účastníkov konania súdy náhradu
trov konania nepriznávali, ak sa jeho úspech v konaní nevyhodnotil ako plný a stanovisko výslovne
upozorňuje,žesozreteľomnarozmanitosťprípadovtrebariešiťkaždýprípadindividuálnesprihliadnutím
na celý priebeh konania a postup jednotlivých účastníkov ako aj to, do akej miery sú jednotliví účastníci
dotknutí na svojich záujmoch vyneseným rozsudkom. Aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. III. ÚS 138/2022 z 23. júna 2022 vyplýva, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, i keď je sporom podľa Civilného sporového poriadku, je nutné zohľadňovať aktivitu či
pasivitu strán sporu a ich pričinenie k prospechu, ktorý strana sporu rozhodnutím súdu o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva získala.

56. Aj v prejednávanom prípade zástupca žalovaných v spore aktívne komunikoval so súdom, nárok
žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nespochybňoval, iba vzniesol svoje
výhrady k žalobcom navrhovanej primeranej náhrade za vyporiadanie spoluvlastníctva k sporným
pozemkom.

57. Naviac Slovenský pozemkový fond je priamo zo zákona iba zástupcom špecifického subjektu,
„neznámeho vlastníka“, ktorému bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita, avšak takýto
subjekt nie je schopný trovy konania uhradiť.

58. O nároku na náhradu trov konania tak súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán sporu

nepriznal právo na náhradu trov konania. Uvedené je zároveň v súlade s návrhmi strán sporu, nakoľko
zhodne uvádzali, že súd pri rozhodnutí vo veci nemá priznať nárok na náhradu trov žiadnej zo strán.

Poučenie:

2

5C/9/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.