Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222201452
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8222201452.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom so sídlom
advokátskej kancelárie v Bardejove, Hviezdoslavova 3, IČO: 37936417, proti žalovanej: E. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, advokátom, so
sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach, Hviezdoslavova 7, IČO: 45005311, o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 9C/47/2022-116 zo dňa
30.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanej priznáva voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“)
dňa 25.7.2022 domáhala určenia, že parcela EKN č. XXXX/X o výmere 107 m2, orná pôda, zapísaná
na LV č. XXX, katastrálne územie C., obec C. je súčasťou parcely CKN parcelné č. XXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 260 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., obec
C. a parcely CKN parcelné č XXX/X, záhrada o výmere 363 m2, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne

územie C., obec C. a náhrady trov konania od žalovanej.

2. Po zmene žaloby pripustenej súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 26.10.2023 sa žalobkyňa na
základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vypracovaného spoločnosťou F. C., G., ktorý bol
overený H. I. G. dňa 18.8.2023 pod č. F./XXXX, domáhala určenia, že sporná nehnuteľnosť parcela CKN
XXX/X o výmere 107 m2 vytvorená geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX je súčasťou parcely
CKN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 260 m2 zapísanej na LV č. XXX a parcely č. XXX/

X záhrada o výmere 363 m2 zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie C., obec C. (ďalej aj ako „prvá
alternatíva žalobného návrhu“). Alternatívne žiadala určiť, že sporná parcela CKN XXX/X o výmere 107
m2 je vo vlastníctve žalobkyne (ďalej aj ako „druhá alternatíva žalobného návrhu“).

3. Súd prvej inštancie vec skutkovo aj právne správne posúdil a rozhodol takto:

„Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“4. Prvú alternatívu žalobného návrhu súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 137 písm. c) CSP.
Poukázal na to, že základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti

určovacejžalobypodľa§137písm.c)CSPjeexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom
právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa, resp. navrhovateľov, ktorý musí byť
daný v čase vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je
naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez

tohto určenia holo ohrozené právo navrhovateľa alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie
boloneisté.Vtejtospojitostisitedatrebaujasniť,čiaakosanáslednepožadovanéurčeniemôžedotknúť
právnych pomerov účastníkov (t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch).
Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov
a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi
nimi. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že aj vzhľadom na žalobkyňou predložený

geometrický plán, ktorý je určený na oddelenie parcely XXX/X, nie na určenie vlastníckeho práva,
nebola zo strany žalobkyne splnená podmienka existencie naliehavého právneho záujmu. Navrhovaným
petitom by sa neodstránila neurčitosť a spornosť v právnom postavení žalobkyne a žalovanej. Takto
navrhovaný petit neriešil spor ohľadom žalobkyňou tvrdenej duplicity vlastníckych vzťahov.

5. Pokiaľ ide o druhú alternatívu žalobného návrhu, a to určenia, že sporná parcela CKN č. XXX/X je vo
vlastníctve žalobkyne, súd prvej inštancie konštatoval, že podmienka naliehavosti právneho záujmu tu
splnená bola, a to vzhľadom na duplicitu evidencie vlastníckeho práva.

6. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že žalovaná E. F. je v katastri

nehnuteľností evidovaná ako výlučná vlastníčka parcely registra C KN č.XXX zapísanej na LV č.XXXX
kat. územie C. ako záhrada o výmere 882 m2. Uvedenú parcelu nadobudla na základe darovacej zmluvy
zo dňa 16.9.2009 od darkyne, matky E. C., B. G.. Matka žalobkyne nadobudla parcelu CKN XXX do
svojho vlastníctva titulom Osvedčenia o vydržaní J. XX/XX, J. XX/XX zo dňa 31.1.1997. Podkladom
osvedčenia o vydržaní bol geometrický plán č. XXXXXXXX-XXXXX vyhotovený na majetkovoprávne

vysporiadanie parciel, úradne overený dňa 19.11.1996 pod č. XXX/XX. Týmto GP bola parcela CKN č.
XXX identifikovaná ako časť parcely mpč. XXXX zapísanej v pozemkovoknižnej vložke PKV č. XXX,
časť parcely mpč. XXXX zapísanej v PKV č. XX a časť parcely mpč. XXXX z PKV č. XX. Osvedčenie o
vydržaní J. XX/XX, J. XX/XX spolu s príslušným geometrickým plánom bolo na Okresný úrad Bardejov,
katastrálny odbor doručené dňa 4.2.1997 a v KN zaregistrované pod číslom záznamovej listiny K. XXX/

XX a zapísané pod ČZ XX/XX. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku registra EKN parcelné
číslo XXXX/X, druh orná pôda o výmere 107 m2, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie C.,
obec C., okres C.. Vlastnícke právo k parcele EKN č. XXXX/X žalovaná nadobudla prostredníctvom
Osvedčenia o vydržaní J. XXX/XX, J. XXX/XX zo dňa 26.6.2002. Listina bola správnym orgánom v
katastri nehnuteľností registrovaná pod číslom konania K. XXXX/XXXX a zápis vykonaný dňa 30.7.2002

pod položkou zmien číslo 47/2002. Pôvodná výmera parcely EKN XXXX/X bola v tom čase 293 m2.
Dňa14.11.1997bolRozhodnutímOkresnéhoúraduvBardejove,pozemkovýmodboromschválenýnový
Register obnovenej evidencie pozemkov, na základe ktorého bola časť parcely EKN XXXX/X vo výmere
107 m2 vo vlastníctve žalobkyne zakreslená v časti parcely XXX vo vlastníctve žalovanej, čím vznikla
duplicita evidovaného vlastníctva k uvedeným parcelám, napriek tomu, že užívací stav od roku 1967

zameranýplotaprávnymipredchodcamistránsporu,akoajprávnyaevidenčnýstavdoROEPbolzrejmý
vychádzajúc z odborného vyjadrenia znalca o tom, že parcela EKN č. XXXX/X evidovaná na LV č. XXX je
v celom rozsahu súčasťou parciel CKN č. XXX/X L. XXX/X zapísaných na LV č. XXX kat. územie C. a do
parcely CKN č. XXX evidovanej na LV č. XXXX svojou polohou nezasahuje. Podkladom na vypracovanie
predmetných listín bol GP č. XXXXXX-XX/XXXX, úradne overený dňa 20.3.2001 pod číslom XXX/XX.

Týmto geometrickým plánom boli parcely CKN č.XXX/X, XXX/X, XXX/X L. XXX/X identifikované ako
parcely EKN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X L. XXXX/X. Parcely EKN č. XXXX/X, XXXX/X L. XXXX/
X v citovanom geometrickom pláne zanikajú, pričom časť parcely EKN č. XXXX/X evidovanej na LV
č. XXX ostáva majetkovoprávne nevysporiadaná. K majetkovoprávnemu vysporiadaniu parciel CKN
č.XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X došlo na podklade geometrického plánu M./XX z roku 1996

a geometrického plánu č. XXXXX-XX/XXXX z roku 2001. Zápisom týchto geometrických plánov a
príslušných právnych listín do súboru popisných a zároveň aj do súboru geodetických informácií KN
vzniklo duplicitné vlastníctvo k časti parcely CKN č.XXX. Táto plocha tvorí zároveň majetkovoprávne
nevysporiadanú parcelu EKN č. XXXX/X o výmere 107 m2 vedenú na LV č. XXX kat. územie C.. Zodborného vyjadrenia znalca I. F. č. X/XXXX zo dňa 14.11.2020 vyplýva, že parcela EKN č. XXXX/X
evidovaná na LV č. XXX je v celom rozsahu súčasťou parciel CKN XXX/X L. XXX/X zapísaných na LV
č. XXX kat. úz. C. a do parcely CKN č. XXX evidovanej na LV č. XXXX svojou polohou nezasahuje.

7. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 123, § 126, § 129 ods. 1, §
130 ods. 1, § 132, § 134 Občianskeho zákonníka a čl. 8, § 150 ods. 1, § 185 ods. 1, § 191 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku.

8. Poukázal na odborné vyjadrenie znalca I. F., ale aj na svedecké výpovede svedkov vypočutých na
nariadenom pojednávaní, z ktorých vyplýva, že spornú časť parcely pozemku registra CKN parcelné
č. XXX o výmere 882 m2 už od roku 1967 užívali právni predchodcovia žalovanej, resp. žalovaná, čo
potvrdzuje aj úradný záznam E. N. C. zo dňa 16.7.1967. Z neho vyplýva, že na podnet otca žalobkyne
E. B., ktorý mal záujem oplotiť svoj pozemok, Miestny národný výbor v C. za prítomnosti vlastníkov
susediacich pozemkov, okrem iných, aj právnej predchodkyne žalovanej - jej matky E. C., vykonal

miestne šetrenie, pri ktorom rozmeral pozemky prítomných vlastníkov. Výsledkom šetrenia bolo určenie,
že šírka pozemku vo vlastníctve právneho predchodcu žalobkyne, susediaceho s pozemkom CKN XXX
je na začiatku, v strede a na konci pozemku 14,3 m. Šírka pozemku CKN vo vlastníctve žalobkyne
bola určená všade na 16,34 m. Po tom, ako bolo predmetné šetrenie skončené, právny predchodca
žalobkyne E. B. oplotil svoj pozemok a podľa všetkých svedeckých výpovedí, dokonca túto skutočnosť

nerozporuje ani samotná žalobkyňa, uvedený plot stojí na rovnakom mieste viac ako 50 rokov a podľa
tvrdení svedkov nikdy táto skutočnosť medzi právnymi predchodcami strán sporu nebola spornou. Tento
dlhodobý stav potvrdila aj samotná žalobkyňa už v Osvedčení zo dňa 26.6.2002, kde je uvedené, že
parcelu mpč.XXXX (po ROEP parcela EKN č.XXXX/X) užíval ako svoju vlastnú jej otec už od roku
1957 a na tejto si spolu s manželkou L. postavil rodinný dom. Žalovaná predmetnú parcelu CKN

XXX nadobudla do svojho vlastníctva na základe darovacej zmluvy zo dňa 16.9.2009 od matky - E.
C., B. G.. Matka žalobkyne nadobudla parcelu CKN XXX do svojho vlastníctva titulom Osvedčenia o
vydržaní J. XX/XX, J. XX/XX zo dňa 31.1.1997. Predmetné parcely teda v nezmenenom rozsahu užívali
právni predchodcovia strán sporu, pričom vlastnícka hranica medzi parcelami CKN č.XXX L. XXX, XXX
respektíve medzi parcelami mpč. XXXX a mpč. XXXX bola vždy pevne stabilizovaná plotom, ktorý

postavil O. B., otec A. B., ešte v roku 1967. Vychádzajúc z odborného vyjadrenia znalca I. F. s čím v
podstate korelujú aj ďalšie v spise sa nachádzajúce listinné dôkazy (rozhodnutie OÚ Prešov, odboru
opravných prostriedkov č. j. P. XX/XXXX/XX zo dňa 14.10.2016) súčasný stav v katastri nehnuteľností
vznikol až zápisom novovytvoreného operátu ROEP do katastra nehnuteľností v roku l998. Obnova
katastrálneho operátu v intraviláne obce C. bola prevedená pri tvorbe mapy veľkej mierky v rokoch 1981

-1983 formou THM. Z vyšetrovacieho náčrtu je zrejmé, že dôsledne bola prešetrená aj sporná hranica
medzi parcelami CKN č.XXX L. XXX, XXX, ktorá bola v čase THIM stabilizovaná plotom. Následne
bola táto hranica zameraná polárnou metódou a presnosť polárneho merania bola overená kontrolnými
omernými mierami. Na základe týchto mier zistil, že hranica zobrazená v katastrálnej mape je zhodná
so skutkovým stavom v teréne. Podľa novej katastrálnej mapy vyhotovila Sprava katastra vzhľadom

na stav pozemnoknižného operátu identifikáciu parciel registra CKN s parcelami pozemnoknižnými.
Túto činnosť prevádzala pracovníčka Správy katastra priamo v obci na Obecnom úrade, kde postupne
predvolala vlastníkov, prípadne užívateľov jednotlivých parciel katastra nehnuteľnosti, teda aj užívateľov
parciel CKN č.XXX,XXX a XXX. Parcelám CKN č.XXX, XXX odpovedajú časti parciel mpč. XXXX, XXXX,
XXXX a XXXX/X, parcela CKN č. XXX je vytvorená z časti parciel mpč.XXXX, XXXX a XXXX. Táto

identifikácia parciel je zhodná s údajmi, ktoré sú uvedené v grafickej časti ako aj vo výkaze výmer
geometrického plánu M./XX z roku 1996 a geometrického plánu č. XXXXX-XX/XXXX z roku 2001
Priebeh hranice medzi parcelami mpč. XXXX a XXXX bol prešetrený a zameraný aj pri THM extravilánu
obce v roku 1971. Parcely mpč. v tejto časti kat. územia prechádzajú z intravilánu obce do extravilánu,
hranicu tvorí obecná cesta. V extraviláne obce je časť parcely mpč XXXX identická s parcelou CKN č.

XXXX a parcela č. CKN č. XXXX je vytvorená z časti parcely mpč XXXX. Terajší stav na LV č. XXXX
s poznámkou, ktorou sa spochybňuje hodnovernosť údajov k parcele CKN č.XXX vznikol po zápise
ROEP do katastra nehnuteľnosti v súbore geodetických informácii chybným zákresom a nesprávnym
geometrickým a polohovým určením vlastníckej hranice na styku pôvodných parciel mpč. XXXX a mpč.
XXXX v mape ROEP (v mape ROEP ako parcely EKN č. XXXX/X L. XXXX/X) kat. územie C.. Tento

zákres bol spôsobený z dôvodu absencie kvalitných mapových podkladov potrebných pri tvorbe mapy
ROEP, ale aj z nedôsledného prešetrenia iných grafických podkladov, záznamov podrobného merania
zmien, meračských náčrtov, identifikácii parciel a iných právnych listín nachádzajúcich sa v dokumentácii
katastrálneho odboru Okresného úradu v Bardejove spracovateľom ROEP.9. S ohľadom na zistený skutkový stav a jeho právne posúdenie súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a nepreukázala, že by

ňou požadovaná novovytvorená parcela CKN XXX/X jej vlastnícky patrila. Odborným vyjadrením znalca
I. F. v spojení s ostatnými oboznámenými listinnými dôkazmi, geometrickými plánom č. XXXXXXXX-
XXX/XX vyhotoveným dňa 4.11.1996 bolo preukázané, že parcela EKN XXXX/X je súčasťou parciel C
KN XXX/X L. XXX/X zapísaných na LV č. XXX a do parcely CKN XXX, evidovanej na LV č.XXXX, kat.
územie C. nijako nezasahuje, preto jej novovytvorená parcela geometrickým plánom č. XXXXXXXX-

XX/XXXX vyhotoveným dňa 9.8.2023 GEOSPOL, s.r.o. Bardejov, úradne overeným dňa 18.8.2023,
vlastnícky nepatrí. O tom svedčí aj vykonané dokazovanie vo vzťahu k titulu nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním, na ktoré odkazuje aj pri osvedčení vlastníckeho práva notárskou zápisnicou J. XXX/
XX, J. XXX/XX zo dňa 26.6.2002, kedy je zrejmé, že splnenie podmienok vydržania vo vzťahu k
parcele CKN XXX/X oddelenej z parcely CKN XXX podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX
vyhotoveného dňa 9.8.2023 GEOSPOL, s.r.o. Bardejov, úradne overeného dňa 18.8.2023, nemôže

byť osvedčené vôbec, vzhľadom na svedecké výpovede, ako aj samotné skutkové tvrdenia žalobkyne,
že sa začala zaujímať o užívanie parcely za plotom až po zistení rozporov v zápisoch, jeho duplicite.
Dovtedy bol užívací stav a dobromyseľnosť užívateľov zrejmá a nikto ju nerozporoval, o čom svedčí aj
konanie právneho predchodcu žalobkyne, otca, ktorý sám inicioval zameranie pozemkov, odsúhlasené
zameranie a oplotenie pozemkov, s ktorým súhlasil a s takto určenými hranicami susediacich pozemkov

sa všetci zúčastnení v roku 1967 stotožnili. Ak by tomu tak nebolo, zaiste by uvedené nebolo prevedené
so vzájomným súhlasom a bez námietok. Výslovne tak bolo uvedené s plným súhlasom a súhlasom s
takto vykonaným zameraním, pričom aj poplatok zaplatil sám navrhovateľ tohto úkonu, otec žalobkyne
O. B.. Dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobkyne a žalovaných vo vzťahu k parcelám v ich
oddelenom vlastníctve rozdelenými hranicou (medzi parcelami CKN XXX a parcelou EKN XXXX/X,

ktorá je súčasťou parciel C KN XXX/X L. XXX/X) tvoreným vybudovaným plotom v roku 1967 stojacim
na hranici týchto pozemkov bola preukázaná. Nebola však preukázaná dobromyseľnosť žalobkyne vo
vzťahu k novovytvorenej parcele CKN XXX/X oddelená z parcely CKN XXX podľa geometrického plánu
č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného dňa 9.8.2023 GEOSPOL, s.r.o. Bardejov, úradne overeného
dňa 18.8.2023. V konaní nebolo sporným, že minimálne do roku 2001 (samotná žalobkyňa tvrdí, že

dovtedytútovedomosťnemalaanajskôražodroku2001samástaraťodvametrešírkyodplotazdruhej
strany), užívali tieto pozemky právni predchodcovia žalovanej a žalovaná, pričom podľa tvrdení všetkých
vypočutých svedkov, ktorí vypovedali s poučením o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede, táto
časť bola a je užívaná právnymi predchodcami žalovanej a žalovanou dodnes a uvedené pokojné
užívanie začalo byť narúšané až v posledných pár rokoch žalobkyňou. Vykonaným dokazovaním teda

žalobkyňa nepreukázala, že by nehnuteľnosť novovytvorená parcela CKN XXX/X oddelená z parcely
CKN XXX podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného dňa 9.8.2023 GEOSPOL,
s.r.o. Bardejov, úradne overeného dňa 18.8.2023, jej vlastnícky patrila. Súd prvej inštancie preto žalobu
aj v druhej alternatívnej verzii žalobného návrhu zamietol. Pokiaľ ide o trovy konania medzi stranami
sporu, súd priznal nárok na náhradu trov konania úspešnej žalovanej podľa § 255 ods. 1 CSP v celom

rozsahu, pričom pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný
osobitného zreteľa (§ 257 CSP) pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania.

10. Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa. V odvolaní v podstatnom zopakovala
rovnaké dôvody, ako uviedla v žalobe. Žalobkyňa nadobudla spornú parcelu na základe osvedčenia o

vydržaní č. J. XXX/XX, J. XXX/XX v notárskej zápisnici napísanej pred Notárskym úradom I. I. D. dňa
26.6.2002, kde bolo konštatované, že žalobkyňa splnila všetky podmienky vydržania ku dňu 15.8.1978,
pretože spornú parcelu mala v užívaní a nepretržitej držbe od roku 1943 (pri započítaní nepretržitej
držby právnych predchodcov žalobkyne). Tejto notárskej zápisnici predchádzala Darovacia zmluva a
zmluva o vecnom bremene, v katastri nehnuteľností registrovaná pod č. N. XXXX/XXXX, ktorou O. B.

a L. B. darujú žalobkyni rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele CKN XXX/X, zapísaný na LV č.
XXX. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 16.3.2001 bol definovaný priebeh hraníc
novovytvorených parciel okrem iných aj: CKN č. XXX/X, ktorá bola vytvorená aj z dielu „7“ odčlenením
z parcely EKN č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX a CKN č. XXX/X, ktorá bola vytvorená okrem
iných aj z dielu „8“ odčlenením z parcely EKN č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX. Podľa uvedeného

geometrického plánu nebola vyčerpaná celá parcela EKN XXXX/X zapísaná na LV č. XXX, ale došlo len
k zníženiu jej výmery na 108 m2. Novovytvorené parcely CKN XXX/X L. XXX/X boli zapísané záznamom
K. XXXX/XXXX na základe návrhu o zápis v prospech žalobkyne v celosti na LV č. XXX v kat. území C.
pod ČZ XX/XX. Z doposiaľ uvedených skutočností a na základe vyššie označených dôkazov vyplýva,že sporná parcela EKN parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 107 m2 bola súčasťou pozemkov CKN
parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 260 m2 a CKN parc. č. XXX/X, záhrada o
výmere 363 m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Schválený register obnovenej evidencie

pozemkov správne identifikoval zostávajúcu výmeru 107 m2 (parcela XXXX/X) a správny orgán pochybil
prizápisochaevidovanívlastníckychvzťahov.Žalobkyňamázato,žedostatočnepreukázala,žeparcela
žalovanej parc. č. XXX, záhrada, je o výmere 776 m2, čiže nie o výmere 882 m2, ako je uvedené
v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX. Parcela žalovanej CKN parc. č. XXX vznikla z
parciel č. XXXX/X o výmere 244 m2, č. XXXX/X o výmere 247 m2 a č. XXXX/X o výmere 285 m2.

Uvedenú spornú parcelu nadobudla na základe osvedčenia o vydržaní č. J. XXX/XX, J. XXX/XX v
notárskej zápisnici napísanej pred Notárskym úradom I. I. D. dňa 26.6.2002, kde bolo konštatované,
že žalobkyňa splnila všetky podmienky vydržania ku dňu 15.8.1978, pretože spornú parcelu mala v
užívaní a nepretržitej držbe od roku 1943 (pri započítaní nepretržitej držby právnych predchodcov
žalobkyne). Tejto notárskej zápisnici predchádzala Darovacia zmluva a zmluva o vecnom bremene, v
katastri nehnuteľností registrovaná pod číslom N. XXXX/XXXX, ktorou O. B. a L. B. darujú žalobkyni

rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele CKN XXX/X, zapísaný na LV č. XXX. Prijatím návrhu na
zápis geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X L. XXX/X, do katastra registrovaného pod číslom záznamovej listiny
K. XXXX/XXXX, prílohou ktorého bolo Osvedčenie o vydržaní J. XXX/XX, J. XXX/XX a Rozsudok
Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/74/2005-31 bol vykonaný zápis do súboru popisných informácií a

do súboru geodetických informácií. Uvedeným geometrickým plánom boli vytvorené parcely CKN XXX/
X, XXX/X, XXX/X L. XXX/X, kde parcely EKN XXXX/X, EKN XXXX/X a EKN XXXX/X zanikajú, pričom
časť parcely EKN XXXX/X a o výmere 107 m2 ostala ako nevysporiadaná. Z uvedeného vyplýva, že
k časti parcely CKN XXX a k parcele EKN XXXX/X vznikla duplicita vlastníckeho práva. Na doplnenie
argumentácie žalobkyňa v odvolaní uviedla aj nové skutočnosti, a to že v roku 1957 si jej otec I. B., I.

M. a O. Q. vymenili pozemky, tzv. Q.. I. M. bol vlastníkom parcely č. XXXX. V roku 2002 si žalobkyňa
vysporiadala so synom I. M. O. M. pozemky tak, že parcelu č. XXXX nadobudla do svojho vlastníctva.
Matka žalobkyne, L. B. si dala vypracovať geodetom H. R. geometrický plán, na základe ktorého sa
dozvedela o chybných zápisoch geodeta H. R., ktorý nevedel objasniť chyby v zápise pri parcele p.
C. (matka žalovanej) parc. č. XXX. Po smrti I. M. staršieho zapísal p. R. výmeru časti parcely XXXX/X

do parcely XXX. K potvrdeniu obce C. z roku 1996, ktoré v konaní predložila žalovaná uviedla, že toto
potvrdenie neuvádza, že v parcele č. XXXX je vlastníckou p. C.. Potvrdenie sa nezakladá na pravde,
keďže bývalá starostka p. A. O. neskúmala pravosť tohto tvrdenia a preto uvedená skutočnosť nemá
súvissprejednávanýmsporom.Výmeraparcelyp.C.pozostávazparcielXXXX,XXXX,XXXX,avýmera
87 m2 z parcely č. XXX. Spolu je to 863 m2. Uvedené sa nezhoduje ani so zápisom H. R., ani s ROEP.

Napokon žalobkyňa spochybnila aj tvrdenia svedkov, a to p. C., čo je dcéra p. C. a sestra žalovanej
a jej manžela. Tvrdenia týchto svedkov sú vymyslené a nezakladajú sa na pravde. Napadnutý rozsudok
navrhla žalobkyňa zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. K odvolaniu žalobkyne sa vydarila žalovaná. Podľa jej názoru v bodoch 45. až 50. odvolaním

napadnutého rozsudku súd prvej inštancie veľmi podrobne, logicky, v časových a vecných súvislostiach
odôvodnil, prečo žalobu zamietol. Nové dôkazy uvádzané žalobkyňou v odvolaní, pre ktoré by malo byť
žalobe vyhovené, nie sú také, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie vo veci a navyše neboli
uplatnené do času, kedy súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. Napadnutý rozsudok
navrhla ako vecne správny potvrdiť.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a
nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia

rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej
5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

13. Odvolací súd úvodom pripomína, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody,

vo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými odvolacími
námietkami a argumentmi žalobkyne, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009).14. Žalobkyňa vo svojom odvolaní označila ako dôvod odvolania § 365 ods. 1 písm. b) CSP, § 365 ods.
1 písm. e) CSP a § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

15. Pokiaľ v odvolaní žalobkyňa uvádza tvrdenia o výmene pozemkov v roku 1957 medzi I. B., I. M. a O.
Q. s následným vzájomným vyporiadaním sa v roku 2002, ide o nové skutkové tvrdenia. Odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje na ustálené závery súdnej praxe týkajúce sa predkladania nových dôkazov
v odvolacom konaní, sumarizované napr. aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Cdo/213/2022 z 29.5.2024: „Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno

uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). V sporovom
konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré
s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V materiálnom zmysle zákonná koncentrácia konania
znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené pred súdom prvej inštancie predstavuje moment v
dokazovaní,poktoromužnaúčelyďalšiehočižeodvolaciehokonanianebudúvzásadenovéprostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. Zákonná koncentrácia konania je totožná
s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí pre odvolacie sporové konanie. Na druhej strane, odvolací
súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme
neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie
sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené
pred súdom prvej inštancie (I. ÚS 10/2017). Zároveň z povahy predmetných ustanovení vyplýva, že ak

odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h) CSP, právo na
uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a
dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové
prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz", nemohli
v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty

nebude môcť odvolací súd prihliadnuť.“

16. Uznesenie, ktorým sa skončilo dokazovanie súd prvej inštancie vyhlásil na pojednávaní dňa
30.11.2023, ako to nepochybne vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania na č. l. 523. Žalobkyňa
v rámci odvolania, ani v sprievodnom vyjadrení k uvádzaným novým skutkovým tvrdeniam neuviedla

žiaden z dôvodov podľa § 366 CSP, pre ktorý tieto tvrdenia nemohla uviesť v konaní pred súdom
prvej inštancie, a ktorý by tak odôvodňoval prípustnosť použitia týchto prostriedkov procesného útoku v
odvolacom konaní. S ohľadom na prezentované interpretačné východiská bolo povinnosťou žalobkyne v
postavení odvolateľky riadne odôvodniť, z akého dôvodu nemohla nové skutkové tvrdenia predniesť už
v konaní na súde prvej inštancie. Keďže takáto argumentácia v odvolaní absentovala, je namieste záver,

že predmetné skutkové tvrdenia nemajú charakter prípustnej novoty v odvolacom konaní špecifikovanej
v § 366 CSP, a preto nebolo možné na ne v odvolacom konaní prihliadať.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva
na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na

súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo
na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie
sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie
sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého

konania. Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu konštatuje, že žalobkyňa vo svojom odvolaní nijak
nekonkretizovala, akým nesprávnym postupom jej súd prvej inštancie znemožnil, aby uskutočňovala jej
procesné práva v miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a odvolací súd žiadne
takéto porušenie nezistil.18. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je potrebné poukázať na to, že podľa
ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu SR súd, ktorý má právomoc vo veci konať, má právomoc

posúdiť aj to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa dôkaz
zabezpečí (I.ÚS/52/03). Zároveň platí, že súčasť základného práva na rovnosť účastníkov konania
podľa Čl. 47 ods. 3 ústavy netvorí povinnosť súdu vykonať dôkazy označené (resp. navrhnuté)
účastníkom súdneho konania, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v
spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré

podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú (IV.ÚS/100/2014). Procesný postoj účastníka konania
zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho
návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je
však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia
civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu

(I.ÚS/372/06). Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu konštatuje, že z obsahu odvolania nijak
nevyplýva, ktoré dôkazy navrhnuté žalobkyňou súd prvej inštancie nevykonal a boli potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, preto nebolo možné konštatovať naplnenie ani tohto odvolacieho dôvodu.

19. Napokon, pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že

žalobkyňa v konkrétnostiach vo svojom odvolaní neuviedla, v čom podľa jej názoru spočívajú nesprávne
právne závery súdu prvej inštancie, ktoré právne závery súdu považuje za nesprávne a z akého dôvodu.
Iba z celkového kontextu odvolania je možné uzavrieť, že nesprávnym právnym posúdením je podľa
žalobkyne právne posúdenie súdu vedúce k meritórnemu rozhodnutie o zamietnutí žaloby vo vzťahu k
petitu o určenie vlastníckeho práva k spornej parcele CKN XXX/X o výmere 107 m2.

20. Odvolací súd k tejto námietke v prvom rade uvádza, že odvolateľ je povinný v odvolaní konkrétne
uviesť, z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu za nesprávne (odvolacie dôvody). V tejto súvislosti
je možné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/90/2019 zo dňa 5.11.2019, v
ktorom ústavný súd okrem ďalšieho uviedol, cit.: „iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v

odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len
všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu
nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní
‚odvolacie dôvody‘. Ústavný súd zároveň dodáva, že relevantná právna úprava neumožňuje súdu
vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie

odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania.“ Obdobne Najvyšší súd SR v uznesení
sp. zn. 6Cdo 175/2017 z 27.2.2018 konštatoval, že dôvody odvolania uvedené v zákone „samy o sebe
nie sú postačujúcim vymedzením dôvodov, pre ktorý sa odvolanie napadá, pokiaľ nie sú špecifikované
konkrétnymi skutkovými okolnosťami prípadu“.

21. Žalobkyňa v podanom odvolaní neuvádza žiadne konkrétne protiargumenty proti právnym záverom
súdu prvej inštancie, iba doslovne opakuje žalobnú argumentáciu, s ktorou sa už dôsledne vysporiadal
prvoinštančný súd.

22.Podľa § 387 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
(odsek 2); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia

súd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní (odsek 3).

23. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie za vecne správny, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. V

súdenej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu a posúdeniu všetkých
rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie voveci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol správne, podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, s týmito
dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd
správne zameral svoju pozornosť na to, či žalobkyňa predložila v konaní dostatok dôkazov, z ktorých by
vyplýval jej vlastnícky vzťah k spornému pozemku, či už z dôvodu že táto parcela mala byť súčasťou
parcely č. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne, alebo z dôvodu vydržania tohto práva žalobkyňou
na základe dobromyseľného užívania spornej parcely žalobkyňou. Súd prvej inštancie vychádzajúc

z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, ale tiež z výpovedí svedkov vypočutých
v prítomnosti strán sporu a ich zástupcov na pojednávaní dňa 26.10.2023 správne uzavrel, že žalobkyňa
dôkazné bremeno na preukázanie svojho vlastníckeho vzťahu k spornej parcele neuniesla. Naopak,
z odborného vyjadrenia znalca I. F. v spojení s ostatnými oboznámenými listinnými dôkazmi bolo
preukázané, že parcela EKN XXXX/X je v celom rozsahu súčasťou parciel C KN XXX/X L. XXX/X
zapísaných na LV č. XXX a do parcely CKN XXX, evidovanej na LV č.XXXX, kat. územie C. nijako

nezasahuje, preto ani geometrickým plánom č. XXXXXXXX- XX/XXXX vyhotoveným dňa 9.8.2023
GEOSPOL, s.r.o. Bardejov, úradne overeným dňa 18.8.2023 novovytvorená parcela CKN č. XXX/X,
na tomto právnom a skutkovom základe žalobkyni vlastnícky nepatrí. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého existujúci stav na LV č. XXXX s poznámkou o duplicitnom
zápise vznikol po zápise ROEP chybným zákresom a nesprávnym geometrickým a polohovým určením

vlastníckej hranice na styku pôvodných parciel mpč. XXXX a mpč. XXXX v mape ROEP. Rovnako tak
vykonané dokazovanie nepreukázalo nadobudnutie vlastníckeho práva spornej parcely vydržaním zo
strany žalobkyne alebo jej právnych predchodcov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že splnenie
podmienok vydržania vo vzťahu k parcele CKN XXX/X oddelenej z parcely CKN XXX nemôže byť
osvedčené vzhľadom na svedecké výpovede, ako aj samotné skutkové tvrdenia žalobkyne a ďalšie

skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Sporné parcely boli v nezmenenom rozsahu užívané právnymi
predchodcami strán sporu, pričom vlastnícka hranica medzi parcelami CKN č. XXX L. XXX, XXX
resp. parcelami mpč. XXXX a mpč. XXXX bola vždy pevne stabilizovaná plotom, ktorý postavil O.
B. ešte v roku 1967. Dokazovanie nepreukázalo a žiaden zo svedkov nepotvrdil, že by žalovaná
alebo jej právny predchodcovia nevyužívali resp. nestarali sa o spornú parcelu, naopak, svedkovia

M., C., C., F. navrhnutí žalovanou potvrdili užívanie susediacich pozemkov spôsobom rešpektujúcim
vlastnícku hranicu vymedzenú stále existujúcim plotom. Túto skutočnosť nijak nespochybnila ani
svedecká výpoveď jediného svedka navrhnutého žalobkyňou, E. S., ktorý sa k tejto otázke nevedel
relevantne vyjadriť. Žalobkyňa teda, ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, neprodukovala
v konaní dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť závery vyplývajúce z listinných dôkazov a záverov

odborného vyjadrenia znalca I. F., alebo preukázať vydržanie vlastníckeho práva k spornej parcele.

25. V sporovom konaní sa neuplatňuje vyšetrovací princíp, povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia aj dôkazmi
preukázať má zásadne žalujúca strana. Bolo teda vecou žalobkyne v súdnom konaní preukázať, že
jej vlastnícke právo k spornému pozemku patrí a tiež osvedčiť právny titul, na základe ktorého má

vlastnícky patriť sporná nehnuteľnosť jej a nie žalovanej. Pokiaľ súd prvej inštancie správne konštatoval,
že žalobkyňa toto dôkazné bremeno neuniesla, nemohol rozhodnúť inak, než žalobu zamietnuť.

26. Žalobkyňa v odvolaní spochybňuje pravdivosť tvrdení svedkov C. a jej manžela. Obaja zmienení
svedkovia vypovedali pred súdom prvej inštancie dňa 26.10.2023 po riadnom a úplnom poučení

o následkoch nepravdivej svedeckej výpovede. Svedkovia boli vypočutí v prítomnosti žalobkyne a
jej právneho zástupcu, pričom z ich strany neboli na pojednávaní vznesené žiadne výhrady ohľadne
pravdivosti týchto výpovedí, ani neboli navrhnuté alebo predložené žiadne dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia
vyvrátili alebo spochybnili. Obdobne v podanom odvolaní žalobkyňa nepoukázala na žiadne konkrétne
dôkazy alebo zistenia, ktoré by výpoveď uvedených svedkov spochybňovali. Jednoduchým popretím

však podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné spoľahlivo, a pre účely preukázania odlišného
skutkového stavu postačujúco, vyvrátiť tvrdenia svedkov uskutočnené v rámci ich riadnej svedeckej
výpovede pred súdom.

27. Napokon, žalobkyňa v odvolaní spochybňuje potvrdenie T. C. o vysporiadaní parcely č. XXX

z roku 1996 vo vzťahu ku ktorému tvrdí, že toto nemá súvis s prejednávanou vecou. Odvolací súd
v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie na tomto dôkaze nezaložil svoje rozhodnutie a v rámci
vykonaných dôkazov, ktorými argumentuje svoj právny záver, ho ani neuvádza, preto táto námietkasa nejaví ako relevantná z hľadiska preukázania nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal trovy odvolacieho konania v celom rozsahu
voči žalobkyni.

29. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).