Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14P/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123205402
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123205402.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci

starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. B., nar. X.XX.XXXX, obe bytom D.
XXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany,
pracovisko Hlohovec, deti rodičov - matka: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, otec: E. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom F., o návrhu na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v y š u j e s účinnosťou od 10.7.2023 výživné otca na maloletú A., nar. XX.X.XXXX na sumu
155 eur mesačne a výživné otca na maloletého C., nar. X.XX.XXXX na sumu 140 eur mesačne, ktoré
zvýšené výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10.7.2023 do 31.1.2025 na maloletú Violu v sume
1964,52 eur je otec povinný zaplatiť v pravidelných splátkach po 55 eur mesačne spolu s bežným
výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod
následok straty výhody splátok.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10.7.2023 do 31.1.2025 na maloletého C. v sume

1683,87 eur je otec povinný zaplatiť v pravidelných splátkach po 47 eur mesačne spolu s bežným
výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod
následok straty výhody splátok.

III. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. PN-8P 9/2012-71 zo dňa 3.4.2012 v časti
výšky výživného.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka dieťaťa sa návrhom zo dňa 7.7.2023, doručeným súdu dňa 10.7.2023, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletú A. na sumu 180 eur a na maloletého C. na
sumu 150 eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov, ktorá nastala na strane detí.

2. Matka návrh odôvodnila tým, že výživné na deti vo výške 50 eur na každé, bolo určené pred
jedenástimi rokmi. Od tej doby otec o deti neprejavil žiaden záujem, nestretáva sa s nimi a ani im
neprispel žiadnou sumou navyše. Jej finančná situácia je teraz kritická, pretože výdavky na deti sú stále

vyššie. Matka má zdravotné problémy, je na invalidnom dôchodku a poberá dôchodok vo výške 120
eur mesačne.

3. Návrh matky bol otcovi doručený dňa 7.3.2024, k tomuto sa žiadnym spôsobom nevyjadril.4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, výsluchom matky, procesného
opatrovníka, oboznámil sa so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so správou

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenia sprostredkovania práce Trnava, s oznámením
Sociálnej poisťovne pobočka Trnava, s potvrdením Sociálnej poisťovne pobočka Trnava o výplate
invalidného dôchodku matke a zistil nasledovný skutkový stav, na základe ktorého rozhodol v súlade
s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti otca, ktorý mal
predvolanie na pojednávanie doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a

včas neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

5. Maloleté deti A. a C. sa narodili zo vzťahu svojich rodičov. Výkon rodičovských práv a povinností voči
deťom boli upravené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. PN-8P/9/2012-71 zo dňa 3.4.2012, na
základe ktorého bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu detí sumou po 50 eur mesačne na
každé. V tom čase mala Viola 5 rokov a Branislav necelé 2 roky, výdavky na ich výživu boli v bežnej

výške a boli v osobnej starostlivosti svojej matky. Od roku 2012 až doposiaľ výška výživného na deti
menená nebola.

6. Matka v rámci prednesu na pojednávaní uviedla, že od roku 2012, kedy bolo určené výživné
naposledy, sa výška výživného nemenila. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní, preto jej bolo priznané

náhradné výživné. Otec sa počas celej doby neozýva, o deti neprejavuje záujem, nekontaktuje ich,
nestretáva sa s nimi a nad rámec výživného im nepošle žiadnu sumu ani darček k sviatkom. Maloletá
A. je žiačkou 1. ročníka Súkromnej obchodnej školy v Trnave. Výdavky na maloletú sú vo výške 150 eur
na začiatku školského roka na pomôcky, cestovné 50 eur mesačne, výdavky na hygienu a kozmetiku 40
eurmesačne,permanentkadofitnescentra30eur,ďalšievýdavkysúnastravu,ošatenieaobuv.Celkové

výdavky na maloletú sú vo výške do 300 eur mesačne. Maloletý C. je žiakom 6. ročníka Základnej školy
v Trakoviciach, výdavky na maloletého sú vo výške 45 eur na krúžok boxu, ďalej na stravu, ošatenie
aobuv,vcelkovejvýšketieždo300eurmesačne.Matkaniejezamestnaná,jenapolovičnominvalidnom
dôchodku a dostáva dôchodok vo výške 143 eur. Iný príjem nemá. Spolu s nimi býva aj jej plnoletý syn,
ktorý je zamestnaný a prispieva jej na stravu podľa toho, ako potrebuje.

7. Zástupkyňa procesného opatrovníka odporučila návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť,
nakoľko zvýšenie výživného je v záujme maloletých detí.

8. Matka svojim návrhom žiadala zvýšiť výživné na Violu na sumu 180 eur a na C. na sumu 150 eur

mesačne. Maloleté deti sú od poslednej úpravy výživného podstatne staršie a dospelejšie, keďže A.
má v súčasnosti už takmer 18 rokov a Branislav 15 rokov. Viola je študentkou strednej školy a C. je
žiakom druhého stupňa základnej školy. V súvislosti so vzdelávaním detí a s ich výživou má matka
výdavky, v celkovej výške do 300 eur na každé z nich. Matka aktuálne nie je v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, sú jej vyplácané prídavky na deti vo výške 120 eur mesačne na dve maloleté deti a

poberá invalidný dôchodok od roku 2015, v súčasnej dobe vo výške 143 eur. Podľa vyjadrenia matky,
otec dosiahol základné vzdelanie.

9. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava súd zistil, že otec dieťaťa je od 11.8.2023
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom nie je poberateľom žiadnej dávky sociálneho

poistenia ani príjemcom pomoci v hmotnej núdzi. Sociálna poisťovňa pobočka Trnava oznámila, že
otec nie je evidovaný ako poberateľ nemocenských dávok ani žiadnej dôchodkovej dávky. Z oznámenia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenia sprostredkovania práce Trnava vyplýva, že úrad mal
v rozhodnom období od júla 2023 až doposiaľ v ponuke viacero ponúk práce s požadovaným základným
vzdelaním na rôzne pracovné pozície, s ponúkaným príjmom za takúto prácu v rozmedzí od 750 eur

až do výšky 1.000 eur mesačne.

10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11. Podľa§62ods.1a2Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.12. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

18. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase

jeho vyhlásenia.

20. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného otca na maloleté
deti je dôvodný s poukazom na to, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného, došlo k
zmene pomerov na strane detí ako aj na strane výživou povinných rodičov.

21. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného,
a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či
ide o takú zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k
záveru, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. PN-8P/9/2012-71

zo dňa 3.4.2012, došlo k podstatnej zmene pomerov, najmä na strane detí, odôvodňujúcej zmenu výšky
výživného zo strany otca.

22.Kzmenepomerovnastranedetíprišlojednakuplynutímčasutakmer13rokov,keďvčasevyhlásenia
skoršieho rozsudku mala Viola 5 rokov a Branislav necelé 2 roky, pričom v súčasnosti majú už takmer 18

a 15 rokov, Viola medzičasom začala študovať na strednej škole a C. nastúpil na druhý stupeň základnej
školy, s ktorým nárastom veku je spojené aj zvýšenie nákladov na ich výživu, ošatenie, hygienu, i školské
potreby a voľnočasové aktivity.

23. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v zmysle

ktorých súd prihliadne na možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča, prihliadne na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, a zohľadní právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni
oboch rodičov. V danom prípade súd zistil, že o deti sa osobne stará matka, pričom tieto vzhľadom na
svoj vek už nevyžadujú starostlivosť svojej matky v takej miere ako v čase posledného rozhodovania,
takže aj zo strany matky je povinnosť do určitej miery podieľať sa na výžive detí aj finančne. Aktuálne

pomery otca a ani jeho schopnosť platiť výživné, sa súdu v priebehu konania nepodarilo zistiť, otec
podľa vyjadrenia matky dosiahol základné vzdelanie. Nakoľko reálny príjem otca v konaní preukázaný
nebol, no je možné dôvodne usudzovať že by mohol byť pracovne činný, a to vzhľadom na svoj vek,
dobrý zdravotný stav, ktorý v priebehu konania nebol spochybnený, súd pri rozhodovaní vychádzal zpriemernej mesačnej mzdy zamestnanca v pracovných pozíciách, pri ktorých sa požaduje základné
vzdelanie,ktorámzdasapodľaoznámeniapríslušnéhoúraduprácepodľaaktuálnychpracovnýchponúk
pohybuje v priemere okolo 875 eur mesačne. Podľa úvahy súdu, takúto mzdu by otec mal predpoklad

dosiahnuť, pokiaľ by prijal pracovnú ponuku sprostredkovanú mu úradom práce v rozhodnom období,
teda pokiaľ by bol riadne zamestnaný, keďže pracovné ponuky pre záujemcov o prácu v okolí jeho
bydliska, s jemu podobným vzdelaním, k dispozícii preukázateľne boli.

24. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odporúčaní Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR

pre výpočet výživného rodičov k deťom, ktorá upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej
povinnosti, pričom zohľadňuje nielen vek oprávneného na výživné a jeho štandardné mesačne výdavky,
ale aj príjem povinného a počet jeho vyživovacích povinností. V danom prípade, keď neboli preukázané
žiadne nadštandardné alebo špecifické výdavky maloletých detí, súd vychádzal z tabuľky pre výpočet
výživného v zmysle tejto metodiky, v zmysle ktorej určil, že otec sa má podieľať na výžive maloletej A.
sumou vo výške 18 % a na výžive maloletého C. sumou vo výške 16 % zo svojho čistého príjmu (v

tomto prípade z príjmu, ktorý by podľa vyššie zdôvodnenej úvahy súdu mal možnosť získať). Pri svojom
rozhodovanísúdzohľadnilskutočnostipreukázanédokazovaním,atojednakvekmaloletýchdetí,príjem
výživou povinného otca a zohľadnil aj to, že otec nemá ďalšie dieťa, vo vzťahu ku ktorému by mu trvala
vyživovacia povinnosť. Časť vo výške 18 % z čistého príjmu otca v sume 875 eur predstavuje sumu
157,50 eur a časť vo výške 16 % z čistého príjmu otca v sume 875 eur predstavuje sumu 140 eur, z čoho

je zrejmé, že zvýšenie výživného na sumu 155 eur mesačne na Violu a na sumu 140 eur na Branislava,
je v rozmedzí stanovenom Metodikou Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného, a teda vo
výške, ktorá je v možnostiach a schopnostiach otca s prihliadnutím na jeho priemerný mesačný príjem.
Vtejtosúvislostijezároveňpotrebnépodotknúť,ževýživnémáprednosťpredostatnýmivýdavkamiotca.
Súdom stanovené výživné je potom v záujme detí, keď takto určené výživné spolu s primeraným

výživným od matky a prídavkami na deti, je podľa názoru súdu v postačujúcej výške a umožní uspokojiť
všetky ich odôvodnené potreby.

25. Súd zvýšil výživné otca voči deťom odo dňa 10.7.2023, a to s poukazom na citované ustanovenie
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď minimálne od tohto dňa preukázateľne došlo na strane maloletých

detí k zmene pomerov, takže rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo
obdobie od tohto dátumu.

26. Otcovi v tomto rozhodnom období vzniklo zročné výživné za obdobie od 10.7.2023 do 31.1.2025,
a to na maloletú Violu v sume 1.964,52 eur (alikvótna časť za 22 dní mesiaca júl 2023 z výživného

155 eur v sume 110 eur a za 18 mesiacov od augusta 2023 do januára 2025 spolu v sume 2.790 eur,
výživné za celé obdobie vo výške 2.900 eur), po zohľadnení výživného, ktoré na základe doterajšieho
rozhodnutia za rovnaké obdobie otec matke mal zaplatiť v sume 935,48 eur (alikvótna časť za 22 dní
mesiaca júl 2023 z výživného 50 eur v sume 35,48 eur a za 18 mesiacov od augusta 2023 do januára
2025 spolu v sume 900 eur, výživné za celé obdobie vo výške 935,48 eur). Na maloletého C. otcovi

vzniklo zročné výživné za rovnaké obdobie v sume 1.683,87 eur (alikvótna časť za 22 dní mesiaca júl
2023 z výživného 140 eur v sume 99,35 eur a za 18 mesiacov od augusta 2023 do januára 2025 spolu
v sume 2.520 eur, výživné za celé obdobie vo výške 2.619,35 eur), po zohľadnení výživného, ktoré
na základe doterajšieho rozhodnutia za rovnaké obdobie otec matke mal zaplatiť v sume 935,48 eur
(alikvótna časť za 22 dní mesiaca júl 2023 z výživného 50 eur v sume 35,48 eur a za 18 mesiacov od

augusta 2023 do januára 2025 spolu v sume 900 eur, výživné za celé obdobie vo výške 935,48 eur).
Preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné v pravidelných
mesačných splátkach na Violu po 55 eur mesačne a na C. v splátke po 47 eur mesačne až do jeho
úplného zaplatenia, keď súd zohľadnil výšku určeného bežného výživného, výšku zročného výživného,
zistené osobné a majetkové pomery otca a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov.

27. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 Civilného mimosporového poriadku zmenil vo výroku III.
rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. PN-8P/9/2012-71 zo dňa 3.4.2012 v časti výšky výživného otca
na maloleté deti.

28. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.29. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku,
keď rozhodol vo výroku IV. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko
v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil
naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje, okrem osôb, ktoré sa tohto práva vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti
o dieťa a styku s dieťaťom návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).