Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119014193
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2119014193.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného
zákona,oodvolaníprokurátorkyOkresnejprokuratúryTrnavaprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnavasp.
zn. 4T/92/2019-392 zo dňa 11.04.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.02.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I.Podľa§321ods.1písmenod)Trestnéhoporiadku zrušujesanapadnutýrozsudokvcelomrozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom: D. XXX, adresa na doručovanie písomností:
u E. F., G. X, F.,

podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava č.

2 Pv 410/19/2207-35 zo dňa 16.12.2019, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1,
odsek 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v období od mesiaca január 2017 až 08.04.2022, kedy nastúpil výkon väzby v inej trestnej veci,
s výnimkou obdobia od 20.03.2019 do 19.09.2019, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, v F. a ani
na iných miestach na území Slovenskej republiky úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svojho
maloletého syna E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky H. D. v F., I. X, i keď mu vyživovacia povinnosť
vyplývala priamo zo Zákona o rodine a výška výživného mu bola určená aj rozsudkom Okresného súdu

Trnavazodňa05.11.2014,sp.zn.20P/252/2013-44,právoplatnýmdňa25.11.2014atotak,žejepovinný
platiť mesačne na výživu maloletého syna E. výživné vo výške 200,-Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky H. D., a hoci si bol obžalovaný vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči synovi
E. B., nejavil vážny záujem nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov,
z ktorého by mohol výživné uhrádzať a dňa 01.02.2017 bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie
vyradený pre nespoluprácu, čím mu za obdobie od mesiaca január 2017 do 08.04.2022 vznikol dlh na
výživnom v celkovej výške najmenej 11.946,85,-Eur,

pričom obžalovaný A. B. takto konal napriek tomu, že už bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava
zo dňa 25.09.2015, sp. zn. 5T/77/2015, právoplatným dňa 13.12.2018, ktorý bol A. B. doručený dňa
21.09.2016, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,

o s l o b o d z u j epretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 4T/92/2019-392 z 11.04.2023 bol obžalovaný A.

B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, adresa na doručovanie písomností u E. F., G. X, F.,
uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b),
písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe,

že

v období od mesiaca január 2017 až 08.04.2022, kedy nastúpil výkon väzby v inej trestnej veci,
s výnimkou obdobia od 20.03.2019 do 19.09.2019, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, v F. a ani
na iných miestach na území Slovenskej republiky úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svojho
maloletého syna E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky H. D. v F., I. X, i keď mu vyživovacia povinnosť
vyplývala priamo zo Zákona o rodine a výška výživného mu bola určená aj rozsudkom Okresného súdu

Trnavazodňa05.11.2014,sp.zn.20P/252/2013-44,právoplatnýmdňa25.11.2014atotak,žejepovinný
platiť mesačne na výživu maloletého syna E. výživné vo výške 200,-Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky H. D., a hoci si bol obžalovaný vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči synovi
E. B., nejavil vážny záujem nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov,
z ktorého by mohol výživné uhrádzať a dňa 01.02.2017 bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie

vyradený pre nespoluprácu, čím mu za obdobie od mesiaca január 2017 do 08.04.2022 vznikol dlh na
výživnom v celkovej výške najmenej 11.946,85,-Eur,

pričom obžalovaný A. B. takto konal napriek tomu, že už bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava
zo dňa 25.09.2015, sp. zn. 5T/77/2015, právoplatným dňa 13.12.2018, ktorý bol A. B. doručený dňa

21.09.2016, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,

Za tento skutok uložil okresný súd obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, §
41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods.

4 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov a 8 dní. Podľa § 48 ods.
2 písm. b) Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona
okresný súd zrušil výrok o treste odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov so zaradením obžalovaného
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanému

uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 16.03.2023, sp. zn. 0T/84/2022, právoplatný dňa
16.03.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 392-394.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného podala odvolanie okresná
prokurátorka, ktoré písomne odôvodnila na č.l. 399.

Prokurátorka v odvolaní reprodukovala odôvodnenie napadnutého rozsudku. Namietala voči úvahám

a následne záveru okresného súdu, ktoré viedli k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby. Má za to, že súd sa dôsledne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie, následkom čoho uložil obžalovanému neadekvátny trest, ktorý je v rozpore s ust.
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, ktorý bol len o 8 dní vyšší ako trest uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Trnava vo veci sp. zn. 0T/84/2022 za zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Súd

nezohľadnil skutočnosť, že obžalovaný aj po tom, ako si prevzal trestný rozkaz naďalej pokračoval
vpáchanískutku,úmyselnepravidelneavčasneplatilvýživnénamaloletéhosyna,neprejavildostatočné
úsilie, aby si našiel a udržal stále zamestnanie a zabezpečil si pravidelný zdroj príjmu, z ktorého by mohol
výživné uhrádzať, pričom aj z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený pre nespoluprácu.
Postoj obžalovaného k neplneniu si vyživovacej povinnosti nezmenil ani výkon nepodmienečného trestu

odňatia slobody. Obžalovaný síce formálne svoj skutok oľutoval, neprejavil však žiadnu snahu o nápravuaj napriek svojmu potenciálu, výživné neuhrádzal ani len v minimálnom rozsahu 30 % sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Obžalovaný bol pred spáchaním predmetného skutku celkom
šesťkrát odsúdený, pričom aj pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Obžalovaný si dlhodobo neplní

povinnosti rodiča, nemá riadne osvojené pracovné návyky. Vzhľadom na spôsob spáchania skutku, jeho
následok, osobu obžalovaného má za to, že na nápravu obžalovaného nepostačuje uloženie trestu
odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov a 8 dní. Navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b),
písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa §
322 ods. 3 Trestného poriadku uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 20

mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 11.02.2025 za prítomnosti zástupcu Krajskej
prokuratúry v Trnave a obhajcu obžalovaného. Odvolacieho konania sa nezúčastnil obžalovaný, ktorý

svoju neúčasť ospravedlnil, na čo súd vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že verejné zasadnutie
vykoná v jeho neprítomnosti. Zástupca krajskej prokuratúry zotrval na podanom odvolaní. Odvolací súd
oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním prokurátorky, potvrdením
banky o úhrade zameškaného výživného, správou ÚPSVaR Piešťany ako aj podstatným obsahom
spisu. Procesné strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému spisovému materiálu. Zástupca

krajskej prokuratúry uviedol, že v predmetnej veci došlo k účinnej ľútosti, navrhol vydať zákonný
a spravodlivý rozsudok. Obhajca obžalovaného sa k veci nevyjadril.

Odvolací súd zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti
rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne odvolací súd preskúmal v intenciách § 317 ods. 1

Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj konanie ktoré
vydaniu rozsudku predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo

napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Pokiaľ ide o dokazovanie, odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie v zmysle § 326 ods.

5 Trestného poriadku tak, že postupom podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil potvrdenie (výpis)
zbankyoúhradezameškanéhovýživného(č.l.472,č.l.476-477)akoajsprávouÚradupráce,sociálnych
vecí a rodiny Piešťany (č.l. 484), a to za účelom preverenia tvrdenia obžalovaného o tom, že po vydaní
napadnutého rozsudku až do času konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu uhradil zameškané
výživné na maloletého syna v plnej výške.

Z bankového výpisu vyplynulo, že dňa 27.01.2025 obžalovaný prevodným príkazom na účet matky
spoločného maloletého dieťaťa uhradil zameškané výživné vo výške 11.946,85,-Eur.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 29.01.2025 vyplýva, že obžalovaný

uhradil dlžné výživné na mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 11.946,85,-Eur.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, trestnosť činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu
zanikla.Na základe doplneného dokazovania bolo bezpečne preukázané, že obžalovaný zameškané výživné
na maloletého syna uhradil v celej výške. Je teda zrejmé, že prvá zákonná podmienka nevyhnutná
na aplikáciu inštitútu osobitnej účinnej ľútosti spočívajúca v tom, že obžalovaný dodatočne splnil svoju

vyživovaciu povinnosť skôr, ako sa senát odvolacieho súdu odobral na záverečnú poradu. Pokiaľ ide
o splnenie druhej zákonnej podmienky, a to neexistencie trvalo nepriaznivých následkov spáchania tohto
trestného činu na vyživované dieťa – maloletého syna obžalovaného, aj táto podmienka splnená bola,
nakoľkozdoposiaľvykonanéhodokazovanianevyplynulopakamatkamaloletéhouvedenéaninetvrdila.

Za tohto stavu, keď zanikla trestnosť činu a obžalovaného nemožno za skutok trestne stíhať, čo
je prejavom zásady stíhania len zo zákonných dôvodov v zmysle § 2 ods. 1 Trestného poriadku
a rovnako v zmysle čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd obžalovaného spod obžaloby
prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku oslobodil.

Záverom odvolací súd obžalovanému dáva do pozornosti, že v zmysle príslušných ustanovení zákona

č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné má povahu pravidelne sa opakujúcej dávky, ktorá prináleží oprávnenej
osobe (v tomto prípade vyživovanému maloletému synovi obžalovaného) na mesačnej báze, a preto
konanie obžalovaného, keď zaplatil výživné jednorazovo takpovediac filozofiou „dám, keď mám“ nie je
správnym.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.