Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-2T/77/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522010422
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Saloková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7522010422.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudkyňa JUDr. Lenka Saloková, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

31.10.2024 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaná

A. B. B. C. D. E. F. C. D. E. - nar. XX.XX.XXXX vo D. G. H., trvale
bytom G. I. XX, C. D. G.
H., adresa nad doručovanie písomnosti:
J. XX, B.

j e v i n n á , ž e

- ako osoba oprávnená konať a vystupovať za spoločnosť B. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom K. XX,
Košice nevyplatila mzdu splatnú k poslednému dňu nasledujúceho mesiaca svojim zamestnancom:
1. L. J., za obdobie mesiacov september 2020, október 2020, november 2020 a december 2020,
2. K. M., za obdobie mesiacov september 2020, október 2020, november 2020 a december 2020,

3. M. I., za obdobie mesiacov september 2020, október 2020, november 2020 a december 2020,
4. L. N., za obdobie mesiacov september 2020, október 2020, november 2020,
5. N. A., za obdobie mesiacov september 2020, október 2020, november 2020 a december 2020,
6. O. H., za obdobie mesiacov február 2020 a marec 2020,
7. M. D., za obdobie mesiacov február 2020 a marec 2020,
8. P. L., za obdobie mesiacov júl 2020 a august 2020,
9. M. Q., za obdobie mesiacov júl 2020 a august 2020,

t e d a

- ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatila svojim zamestnancom mzdu, na ktorej vyplatenie
mali zamestnanci nárok v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mala peňažné prostriedky na ich výplatu,
ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie činnosti právnickej osoby,

t ý m s p á c h a l a

- prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 56 ods. 3 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 1.000,-Eur (tisíc eur).Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu u k l a
d á obžalovanej náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených: 1/ K. M., nar.XX.XX.XXXX v B., trvale
bytom D. XXXX/XX, B. jazerom, 2/ M. I., nar.XX.XX.XXXX v B., trvale bytom O. XXX/XX, P., okres
Košice-okolie, 3/ L. N., nar.XX.XX.XXXX v B., trvale bytom M. XXX/XX, F., okres Košice-okolie, 4/ N. A.,
nar.XX.XX.XXXX v B., trvale bytom H. XXX/XX, B., nar.XX.XX.XXXX v B., trvale bytom I. XX/XX, R. S.

I. – H., okres Košice-okolie, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

O d ô v o d n e n i e

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej A. B. B., poškodených M.
D., M. I., L. N., N. A., M. Q., K. M., L. J., O. H., P. L., svedkov S. N. a P. L., výsluchom znalkyne T.

J. a prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a dospel k záveru, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná A. B. B. v prípravnom konaní vypovedala, že sa necíti byť vinná, pretože jej ex partner L.
J. v čase, keď ešte spolu žili, úmyselne zneužil jej dôveru, aby jej poškodil. O nevyplatených mzdách

nikdy nevedela a celú spoločnosť viedol L. J.. Robil pohovory, prijímal zamestnancov, zadával im prácu
a vyplácal mzdy. Obžalovaná bola v tom čase na materskej dovolenke. O situácii sa dozvedela náhodou
voktóbri2020keďnavštívilareštauráciuajedenzozamestnancovsajejopýtal,kedybudemaťvyplatenú
výplatu za mesiac pred tým, a vtedy to začala riešiť tak, že vyzvala pána J. aby jej objasnil situáciu
a následne zistila, že poškodených je viac.

Obžalovanádoplnila,ževýplatnépáskybolidoručovanémailomnajejadresu, spánomJ.malauzavretú
iba pracovnú zmluvu, nemala žiadnu písomnú dohodu o prevádzkovaní reštaurácie, ale všetky veci riešil
on, pričom jej nikdy nehovoril, že je v pokladni nedostatok financií na výplaty.
Všetky peniaze pri platení v reštaurácii formou platobného terminálu smerovali na účet P. P., ktorý
patril spoločnosti a dispozičné právo k nemu k nemu mala iba obžalovaná, pán J. však disponoval

bankomatovou kartou ktorú mu zverila obžalovaná na základe dôvery. Obžalovaná sa nevedela vyjadriť
o výberoch financií z pokladne ani z účtu, pracovné zmluvy mala právo podpisovať iba obžalovaná ale
podpisoval ich aj pán J., nevedela aké sú tržby v reštaurácii.

Čo sa týka podpisu pracovných zmlúv, tieto podpisovala so zamestnancami K. M., N. A., L. J., na

pracovných zmluvách so O. H. a M. D. je podpis, ktorý sa podobá na jej podpis, na zmluvách s pani I.,
N. a na dohodách so P. L. a M. Q. je podpísaný pán J..

Čosatýkaúčtovníctvaobžalovanáuviedla,žepoverilaúčtovníka,abyvšetkyzáležitostiriešilzpánomJ..

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná na svojej výpovedi zotrvala, vyhlásila, že je nevinná. S pánom J.
žila v spoločnej domácnosti 13 rokov a keď bola na materskej dovolenke, poverila pána J. aby viedol
firmu, mal jej plnú dôveru a všetko bolo v poriadku
až do októbra, kedy sa pri návšteve reštaurácie v dozvedela od pána M., že nemajú zaplatené mzdy
od augusta a vtedy sa začala zaujímať o chod prevádzky. Následne zistila, že pán J. vyplácal mzdy

zamestnancom priamo z tržby na prevádzke. Obžalovaná vypovedala, že bola konateľkou firmy a pán J.
bol zamestnanec, prevádzkar. Obžalovaná uviedla, že dispozičné právo k účtu mala iba ona. Sledovala
aj pohyby na účte, nie na dennej báze, ale vyplácala bezhotovostné platby súvisiace z prevádzkou.
Občas na prevádzku aj chodila, avšak do októbra 2020 nemala vedomosť o nevyplatení miezd, dovtedy
si myslela, že je všetko v poriadku. Pripustila, že väčšina zamestnancov si myslela, že majiteľom

reštaurácie je pán J.. Spoločnosť B. s.r.o. si zobrala úver na prevádzku reštaurácie, ten sa však prestal
splácať, lebo pán J. oznámil zákazníkom, že nie je možné platiť kartou a tak neprichádzali peniaze
na účet. Do roku 2020 sa nákupy tovarov a služieb realizovali prevodným príkazom z účtu, to všetko
realizovala obžalovaná B..
Na otázku na základe čoho vykonával pán J. jednotlivé funkcie vo firme obžalovaná uviedla, že na

základe ústnej dohody. Obžalovaná sa vyjadrila, že teraz už vie, kto je zodpovedný za chod celej
spoločnosti,tedažejetokonateľ.Obžalovanáuviedla,žepodnikalaajvodvetvíodpadu,aletampoverila
svoju sestru pričom vedela, aké sú povinnosti konateľa spoločnosti. V čase, keď sa otvárala reštaurácia
tak obžalovaná vystupovala za spoločnosť, chodila po úradoch, až potom poverila pána J., s ktorýmkomunikovali aj zamestnanci. Avšak listiny, protokoly a podobné veci už musela podpisovať obžalovaná.
Keď začal Covid, riešili s pánom J., čo bude, keď bude kríza, potom sa o to už ale nezaujímala a všetko
riešil on, rozprávali sa o tom, že keď sa zavrie reštaurácia ako budú postupovať. S účtovníkom riešila

veci väčšinou telefonicky, pretože je z Humenného. Obžalovaná vôbec neriešila kto u nich pracuje, a ako
stojí firma, nemala o tom vedomosť, nepýtala sa pána J., pretože mu dôverovala.

Svedkyňa poškodená M. D. na polícii vypovedala, že si myslela že majiteľom reštaurácie K. U. S., kde
pracovala je pán J., najprv zamestnancov normálne vyplácal ale portom prišla „korona „ a J. im povedal /

aj poškodenej H./, že im bude vyplácať peniaze na ruku po každej zmene pretože povedal, že peniaze
nemá, i keď sa staral, aby reštaurácia fungovala. Bolo to tak, že si zo O. H. vždy po zmene zobrali
z dennej tržby peniaze a sumu napísali na papierik, buď ho nechali v šuplíku, alebo ho dali J.. Takto to
fungovalo až do uzavretia prevádzky. V čase, keď im bol J. dlžný mzdu im navrhol, aby si zobrali tovar
ako náhradu mzdy, pričom mali napísať, čo by chceli a L. J. im to objednal, pričom ona mohla mať tovar
za približne 50,- Eur. K pani B. uviedla, že vedela, že je to L. priateľka, občas chodila do reštaurácie.

Potom nastal zlom, obžalovaná B. povedala, že majú prísť do reštaurácie, ten zrušila a na ďalší termín
už neprišli zamestnanci, obžalovaná a L. J. sa hádali. Potom im obžalovaná objasnila čo sa stalo, že
reštaurácia nevynáša a podpísali výpoveď. Svedkyňa poškodená nevedela uviesť výšku mzdy ktorú si
vybrala spôsobom ako uviedla, teda v hotovosti z pokladne.
Reálne prestala M. D. vykonávať prácu 9.12.2020, vtedy aj podpísala výpoveď. Mzda jej nebola

vyplatená za mesiace február 2020 vo výške 145,- Eur a marec 2020 vo výške 145,- Eur za ostatné
mesiace je bola vyplatená mzda podľa podmienok v pracovnej zmluve.
Výplatné pásky nedostávala, podľa nej mal pán J. finančnú hotovosť na mzdy z tržby z pokladne, z čoho
robil aj nákupy do reštaurácie.
Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody z titulu nevyplatenej mzdy vo výške 290,- Eur.

Na hlavnom pojednávaní poškodená doplnila, že pracovala ako brigádnička, potom sa jej zmluva
zmenila na riadny pracovný pomer, výplatné pásky nedostávali, J. dával peniaze do ruky na prevádzke,
aj ona tak niekoľko krát urobila na pokyn pána J.. Nebola jej vyplatená mzda za dva alebo tri mesiace
a to asi 200 až 300,-Eur, túto sumu vypočítala podľa papierika, ktorý si písala, raz si zobrala aj tovar

asi vo výške 100,- Eur.

Svedkyňa – poškodená M. I. v prípravnom konaní vypovedala, že pracovala v reštaurácii na základe
pracovnej zmluvy, spočiatku bolo všetko v poriadku, potom prišiel COVID a prevádzka pracovala
v okienkovom výdaji. Vtedy už boli problémy s vyplácaním a dohodli sa s druhom obžalovanej pánom

J., že zamestnancov bude vyplácať z tržieb a keďže bývali s B. spolu, bola to ich záležitosť. Potom
im dala obžalovaná výpovede, pretože nemá peniaze na mzdy. Mzdy zamestnancom vyplácal pán J.
z tržby, niekedy na viackrát, s pani B. to nepreberala, pretože chodila na prevádzku málo, mysleli, že
je to ich spoločná firma. Svedkyňa potvrdila, že niekedy so mohli zobrať tovar ako náhradu mzdy, ona
si zobrala tovar iba raz za asi 50.- Eur, písali na papierik, čo potrebujú. Poškodená sa vyjadrila, že na

účet im peniaze nešli, J. ich dával v hotovosti, posledný mesiac dostala asi 100.- EUR, predtým podľa
tržby 70.- Eur, ale každý mesiac niečo dostala. Výplatné pásky nedostávala. Poškodená si myslela, že
majiteľ je pán J., až na konci sa dozvedela, že on je vlastne tiež zamestnanec. Nebola jej vyplatená
mzda za mesiace september, október, november, december 2020 a za január 2021 v celkovej výške 3.
480 ,-Eur, ktorú škodu si uplatnila.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne, zmenila však výšku vzniknutej škody z titulu nevyplatenej
mzdyna sumu2.209.-Eurpodľaúdajovnazmluve.Pokiaľsajednáotovar,ktorýsizobralazreštaurácie,
potom sa tento odčítal od výplaty, pretože dostala menej. Neskôr im pán J. dával peniaze aj z tržby,
nejakú časť, asi 100,- Eur po týždni. Svedkyňa nevedela uviesť koľko peňazí dostala takýmto spôsobom.

Svedkyňa poškodená M. Q. vypovedala, že v lete 2020 zháňala brigádu a prišla sa opýtať do reštaurácie
Gril Korner Park v Kostoľanoch, bol tam pán J. a dohodli sa, pracovala celý júl 2020 a august 2020 ako
čašníčka. Myslela si, že majiteľom je pán J., pretože mal všetko na starosti a až potom niekto spomenul,
že majiteľkou je pani B.. Za svoju prácu s poškodená nedostala nikdy nič iba financie, žiaden tovar.

Nebola jej vyplatená mzda za mesiac august 2020 vo výške 153,64 Eur pýtala ju v septembri od L. J.
ktorý je povedal, že má pýtať od pani KováčovejNa hlavnom pojednávaní poškodená doplnila, že jej bola vyplácaná mzdy vždy v hotovosti, iba
v peňažnej forme, a nedostala mzdu za 1 mesiac, nevie už presne koľko, nárok na náhradu škody si
neuplatnila. Dochádzku si písali na papierik, ktorý odovzdávali pánovi J..

Svedkyňa poškodená L. N. pracovala predtým v Košiciach, kde mala B. B. reštauráciu, bola vo vzťahu
s pánom J. a oni si otvárali reštauráciu v Kostoľanoch a dohodli sa, že tam pôjde pracovať, pričom
reštauráciu v Kostoľanoch mal na starosti pán J.. Keď začalo obdobie korony začali byť problémy
s tržbami, pani B. reštauráciu zatvorila. Výplatu dostávala výhradne od pána J., nikdy nedostala výplatnú

pásku, stále iba v peňažnej forme a nikdy iným spôsobom. Keď klesali tržby začali si brať ním určení
zamestnanci každý deň z tržby peniaze, peniaze si zapisovali na papier a ten dali
pánoviJ..Poškodenánemávedomosťakúsumusivybralakkasytýmtospôsobom,alezamesiace,kedy
jej nebola vyplatená mzda jej pán J. vyplatil asi 50-70 Eur v hotovosti. nevie si ani tipnúť. L. poškodenej
N. nebola vyplatená za mesiace september, október a november 2020 v celkovej výške 870.- Eur, ktorú
si uplatnila v adhéznom konaní. za ostatné mesiace trvania pracovného pomeru jej bola vyplatená mzda

podľa podmienok v pracovnej zmluve, výplatné pásky nedostávala.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne, spočiatku bola mzda vyplácaná tak ako mala byť,
dochádzkusipísalidozošita.Svedkyňavedela,žepaniB.mánastarostiprevádzkuvKošiciachapánJ.,
prevádzku v Kostoľanoch. Svedkyňa potvrdila, že nemá vyplatenú mzdu za mesiace september, október

a november 2020. Niekedy si vyberala peniaze z tržby na základe pokynu pána J., ale nepamätá si
v akých sumách a kedy, nezapisovala si to. Výška nevyplatenej mzdy činí asi 800,- Eur za mesiac.

Svedkyňa poškodená N. A. vypovedala, že spočiatku od roku 2016 pracovala v bufete na automobilovej
priemyslovke v Košiciach a potom ju pani B. preradila do inej prevádzky a potom do prevádzky

v Kostoľanoch. V období od júla 2019 do novembra 2019 videla na prevádzke pani B., pretože sa to
tam otváralo a pán J. to mal na starosti ako vedúci. Po PN sa vrátila do práce v auguste 2020, za
august však dostala výplatu až v septembri 2020, pričom ju nedostala celú, ale po čiastkach. Mzda bola
vyplácaná z tržby pánom J. alebo iným zamestnancom. Iným spôsobom – teda v naturáliách – jej mzda
nebola vyplatená nikdy. Pracovnú zmluvu aj dohodu o zmene pracovnej zmluvy podpisovala poškodená

s konateľkou spoločnosti B. s.r.o. pani B..
Výplata za mesiace september, október a november 2020 poškodenej nebola vyplatená vôbec. V
mesiaci január odpracovala tri dni a nebola jej preplatená žiadna dovolenka. Pani B. nekontaktovala,
pretože si myslela, že ona o tom vie.
Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1.350 Eur.

Nahlavnompojednávanípoškodená vypovedalazhodne,nepamätásiakúmalamesačnúvýplatumzdy,
tú jej vyplácal J. v hotovosti. Obžalovaná bola majiteľka aj konateľka. Svedkyni nebola vyplatená mzda
za mesiace september, október a november asi vo výške 995.- Eur, lebo tak to vypočítali na polícii.

SvedokpoškodenýK.M.,vypovedal,žemalpodpísanúpracovnúzmluvuspaniB.,pracovalvreštaurácii
K. B. už v Košiciach a potom prešiel do Družstevnej, prevádzka fungovala tak, že on varil menu, spolu
s pani B. alebo pánom J. ho poskladali. Keď bola korona, tak mal napísať na papier čo potrebuje a
prebral tovar v hotovosti. Poškodený sa vyjadril, že do reštaurácie chodili pán J. aj pani B., staral sa
pán J., bol na to určený, pretože bol prevádzkar. V druhej vlne korony poškodenému bola vyplácaná

mzda v hotovosti z tržby, za mesiac september mu bola vyplatená suma cca 300-400 .- Eur na viac
krát, odvtedy mu nebolo vyplatené nič. Celkovo poškodenému teda nebola vyplatená mzda za polovicu
mesiaca september 2020 a za mesiace október, november, december 2020 a január 2021 v celkovej
výške 3.654,- Eur, ktorú si uplatnil ako nárok na náhradu škody.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne na základe znaleckého posudku, ale upravil výšku dlžnej
mzdy za mesiace september, október, november a december 2020
v celkovej a to na sumu 2 500.- Eur. Obžalovaná chodievala niekedy na prevádzku s deťmi, na konci
roky prišla aj so sestrou a oznámili, že zatvárajú prevádzku.

Poškodená O. H. nastúpila do reštaurácie v B., pán J. ju vyplácal na ruku a v kuse dával výplatu po
kúskoch a raz sa stalo, že ju vyplatil tovarom cca v hodnote 300.- Eur. Výplatnú pásku nedostávala.
Mzda jej nebola vôbec vyplatená za mesiace február 2020 vo výške 260,- Eur, marec 2020 vo výške260,- Eur, za ostatné mesiace jej bola vyplatená mzda podľa podmienok zmluvy, pripojila sa k nároku
na náhradu škody vo výške 520,- Eur.

Na hlavnom pojednávaní potvrdila, že jej nebola vyplávaná mzda asi za tri mesiace a to približne 500,-
Eur, už si to nepamätá. Ku koncu dňa si vždy zamestnanci zapísali, koľko odrobili a niekedy vyplácali
inýchzamestnancovnazákladepokynupánaJ.atovždypodľaodrobenýchhodín.Poškodenásizobrala
aj tovar v naturáliách, ale bolo to ešte predtým, ako jej nebola vyplácaná mzda a netýka sa tohto obdobia.

Poškodený L. J. vypovedal, že bol zamestnancom firmy B. s.r.o., kde bola obžalovaná B. B. spoločníčka
akonateľka.Poškodenýinvestovalpeniazeapostupneotvárališkolskébufetyareštaurácie.Vroku2019
zobrali do nájmu reštauráciu K. B. S. v Kostoľanoch s tým, že obž. B. bola na materskej dovolenke a bola
doma, on sa staral o reštauráciu. Na jar 2020 vznikol problém v dôsledku Covidu a neboli peniaze na
vyplácanie zamestnancov, začal sa robiť okienkový predaj a zamestnanci sa vyplácali postupne. Keďže
peniaze, ktoré išli cez terminál nemohol použiť na výplaty, pretože prístup k účtu mala iba pani B. a jej

sestra, ktorej dala dispozičné právo, preto odpojil terminál, keďže dosť vysoká čiastka chodila na účet
spoločnosti a poškodený nebol schopný platiť účty za energie a podobne. Ďalej poškodený popisoval
situáciu vo firme a doplnil, že firma mala dostatočný majetok na to, aby zaplatila zamestnancom mzdy.

Poškodený žil s obžalovanou v spoločnej domácnosti do augusta 2020, obžalovaná o všetkom vo firme

vedela, chodila tam niekedy na kontroly, nosil domov peniaze, mala prístup ku kamerám, vedela sa
dostať k pokladni a k peniazom na účte spoločnosti, mala prístup iba ona a ona s nimi disponovala.
O všetkom vo firme doma komunikoval poškodený s obžalovanou, riešila veci s ekonómom, všetko
riešila z domu emailom. Obžalovaná chodievala aj na prevádzku, nechodila pravidelne, ale chodila
napríkladpomôcťsvýzdoboukdeboliakcie.MzdyzamestnancomvyplácalpoškodenýJ.atonazáklade

dochádzky ktorá sa písala do kníh zamestnancov a to v hotovosti z tržby na prevádzke. Pani obžalovaná
Kováčová o tomto vedela, pretože jej každý deň nosil domov papier ktorý zamestnanec koľko dostal.
Po auguste 2020 papieriky ostali vo firme v šuflíku. Výplatné pásky vytváral ekonóm, ale on ekonóma
v živote nevidel, všetko s ním riešila obžalovaná, ona mala jediná prístup na mail. K bankovému účtu
mala prístup iba pani B. a jej sestra. Počas covidu sa stalo, že nemali peniaze, objednal sa tovar na

faktúrusbudúcousplatnosťouaztohtotovarusizamestnancibralipotraviny,ajJ.sB.sizobralipotraviny
pre svoju potrebu. O tomto všetkom pani B. vedela. Potom sa povolil okienkový predaj a poškodený J.
začal platiť všetko v hotovosti z tržieb. Nákup tovaru riešil najprv pán N. z pani B., potom už J., ktorému
je obžalovaná dlžná mzdu za dlhšie obdobie, ale žili spolu v jednej domácnosti a preto si uplatnil nárok
na nevyplatenú mzdu iba za mesiace september, október, november a december 2020.

K pracovným zmluvám jednotlivých zamestnancov svedok uviedol, že niektoré podpísala obžalovaná
so zamestnancami a niektoré podpísal on na jej príkaz, všetky zmluvy však vytvorila pani B. a dala ich
svedkovi aby ich dal podpísať zamestnancom, konal teda na jej poverenie. Zamestnanci mali možnosť

si brať peniaze z tržieb na základe povolenia od pani B., pretože keď boli večer doma, zamestnanci
zatvárali až o 22.00 hod, napísali aká bola tržba , koľko si zobrali, pričom o všetkom pani B. vedela, ináč
by sa to tak nedialo. Každý deň sa to večer riešilo u nich doma, niekedy bol prítomný aj pán N..

Poškodený - svedok J. sa vyjadril, že ho obžalovaná ústne poverila vedením reštaurácie keďže bola

na materskej dovolenke, mal pracovnú zmluvu ako zamestnanec na štvrtinový úväzok, žiadnu hmotnú
zodpovednosť nepodpisoval. O všetkých zamestnancoch obžalovaná vedela a aj o tých, ktorých prijímal
do zamestnania J., tlačila pracovné zmluvy a odovzdávala ich poškodenému J., pretože ekonóm ich
pripravoval a posielal obžalovanej na mail.
Svedok mal prístup iba k finančným prostriedkom v hotovosti v pokladni, peniaze ktoré išli na účet

firmy spravovala a mal k nim prístup iba pani B. a jej sestra. Pani B. vedela aké sú tržby v reštaurácii,
na základe jej pokynov vyplácal zamestnancom podľa toho ako sa dohodli a nie podľa toho, čo mali
dohodnuté v zmluve. Konateľku pani B. J. upovedomil aj o tom, že nie sú peniaze na mzdy a preto odpojil
platobný terminál aby v pokladni bolo peniaze na výplaty. A po odpojení terminálu Kováčová uzatvorila
prevádzku. Tiež potvrdil, že zamestnanci nedostávali výplatné pásky.

Na hlavnom pojednávaní poškodený L. J. zotrval na svojej výpovedi, objasnil, že firmu B. s.r.o. založila
pani B., a aj všetko papierovo viedla, pričom on fakticky riadil prevádzku, obžalovaná mala o všetkom
prehľad, pretože ju doma informoval, iba obžalovaná a jej sestra mali prístup k účtu. Všetky podkladyz prevádzky zobrala k sebe pani B., pokladňu mala prepojenú cez počítač a ku všetkému mala prístup.
Všetci zamestnanci mali povyplácané výplaty až do augusta.

Poškodený J. sa tiež vyjadril, že pracovná zmluva nachádzajúca sa v spise nie je tá, ktorú s obžalovanou
uzavrel, túto mu chcela dať podpísať až s ukončením pracovného pomeru a je tam aj hmotná
zodpovednosť čo v pôvodnej zmluve nebolo a preto zmluvu odmietol podpísať. Náplň jeho pracovnej
činnosti však bola totožná.

Poškodený L. J. doplnil, že všetky úlohy vo firme ktoré vykonával robil na základe poverenia
obžalovanou, vo vzťahu k tretím osobám však bola zodpovedná a mohla konať iba pani B., nemal
poverenia vykonávať finančné transakcie.

Svedkyňa poškodená P. L. vypovedala, že hľadala brigádu, prišla na pohovor a pán J. ju prijal tak na
4 hodiny denne. Vyplácal ju na ruku pán J., nevie ako sa vyplácali ostatní, neostávala do záverečnej.

Dochádzku si písala na papier, nebola jej vyplatená mzda za jeden mesiac, ale nárok na náhradu škody
si neuplatňuje. Peniaze pýtala od pána J., neskôr sa dozvedela, že konateľkou je pani B..

Na hlavnom pojednávanípotvrdila, že jej nebola vyplatená mzda za 1 mesiac asi vo výške 600,- Eur, inou
formou ako peňažnou jej nebolo vyplácané nikdy, vyplácal zamestnancov pán J. na ruku v hotovosti.

Svedok S. N. pozná obžalovanú a chodil vypomáhať do reštaurácie, pretože obžalovaná bola doma
s deťmi a pán J. nevedel robiť s počítačom, svedok N. mu tlačil jedálne lístky, zmluvy a podobne
a to buď v reštaurácii alebo u nich doma na počítači. Obžalovaná bola doma s deťmi. Na pracovných
zmluvách mali zamestnanci minimálne mzdy, reálne boli vyplácaní podľa dohody, písali si na papierik,

koľko odrobili. Niektorým zamestnancom bola vyplácaná mzda aj v naturáliách. Svedok N. sa zdržiaval
v prevádzke v Kostoľanoch každý deň, má vedomosť aj o tom, že tam bolo veľa úverov, ktoré brala
pani B..

Na hlavnom pojednávaní svedok doplnil, že pozná dlho pána J., boli kamaráti, v reštaurácii nemal žiadny

pracovný pomer ani zmluvu, pracoval pre J. v stavebnej firme. V reštaurácii chodil na nákupy, tlačil mu
doklady. Pán J. mal v zmluve napísané, že je vedúci prevádzky a celé to riadil. Podľa vyjadrenia svedka
zamestnanci nedostávali vyplatenú mzdu podľa zmluvy kde mali minimálnu mzdu, ale dostávali peniaze
narukupodľatoho,akositopísalinapapierik.Svedokpotvrdil,žekomunikovalisúčtovníkomajspánom
J. cez služobný mail, kde prístup mala aj pani B.. Svedok sa tiež jednoznačne vyjadril, že konateľkou

aj majiteľkou firmy bola obžalovaná Kováčová, že ako konateľka za všetko zodpovedá, mala prístup ku
všetkýmúdajomamohlasitokedykoľvekskontrolovať,poverilaúlohami svedkaJ.,ktorémudôverovala.

Svedok P. L. bol prijatý ako ekonóm na základe pohovoru s obžalovanou B., jeho náplňou bolo účtovanie
za celú spoločnosť B. s.r.o.. Prevádzku v Košiciach mala na starosti pani B. a prevádzku v Kostoľanoch

pán J., čo sa dozvedel postupne od pani B., že prevádzku v Kostoľanoch má riešiť iba s pánom J., ktorý
mu následne začal posielať mesačne podklady k DPH. Všetky listiny posielal na mail pani B.. Keď sa ho
niekedy pani B. pýtala na nejakých zamestnancov, vysvetlil jej že títo zamestnanci patrili pod prevádzku
v Kostoľanoch.
Svedok sa konkrétne vyjadril, že poškodený J. bol slovne poverený pani B. prevádzkovaním reštaurácie

v Kostoľanoch , ale splnomocnený nebol.
Podľa jeho vyjadrenia pani B. platila odvody za zamestnancov z účtu, podklady a výplatné pásky zasielal
na mail pani B..

Na hlavnom pojednávaní svedok L. popísal komunikáciu a obsah práce pre firmu B. s.r.o. a vyjadril sa,

že väčšinou komunikoval s pánom J.,. Na začiatku, keď nastúpil do firmy ako účtovník komunikoval
iba s pani B., a iba ona bola na pohovore, keď sa dohodli, mal vedomosť o tom, že obžalovaná je
spoločníčkou a konateľkou firmy B.. Pán J. mal asi vtedy pracovnú zmluvu, bol fakticky „manažér“, mal
to na starosti, minimálne dva krát svedkovi vložil J. peniaze na účet v hotovosti, predtým bol vyplácaný
prevodným príkazom od firmy B.. Svedok si už presne nepamätal stav financií vo firme, ale pamätal

si, že pokladňa bola plusová a má pocit, že aj na bankových účtoch boli peniaze. Svedok na hlavnom
pojednávaní uviedol, že mu bolo ústne povedané pani B., že veci týkajúce sa prevádzky má riešiť
s pánom J.. Svedok upozornil pani B., že to nie je dobre, že z toho môžu vzniknúť problémy pretože
je vedený iba ako zamestnanec a môže narobiť nejaké dlhy a potom bude za nich zodpovedná ona,keďže firma bola v tom čase napísaná na ňu a preto ju na to výslovne upozornil. Svedok aj osobne, keď
sa stretli v meste kde býva a doniesla nejaké šanony obžalovanej hovoril, že teraz rieši práve podobný
prípad a že by to nemuselo dobre dopadnúť, nech si to vo firme nejako usporiada, že pán J. má väčšie

právomoci ako sú uvedené v zmluve. Pani B. sa z rozhovoru
s účtovníkom dozvedela aj to, že pán J. prijal do prevádzky zamestnancov o ktorých ona nevie.

Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia ekonómia odboru účtovníctvo a daňovníctvo vyplýva, že
finančná situácia firmy B. bola počas sledovaného obdobia od 1.1.2020 do 31.1202 relatívne stabilná,

s priemerným denným disponibilným zostatkom vo výške 40.675,- Eur.
Jednotlivým zamestnancom nebola vyplatená mzda nasledovne:
K. M. – zamestnaný v spoločnosti B. s.r.o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.2020, s nástupom
do zamestnania dňa 03.09.2020. Výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1
písm.b/Zákonníkaprácapodpísanádňa14.12.2020,sukončenímpracovnéhopomerudňa31.01.2021.
Nárokovaná nevyplatená mzda za mesiace 09/2020 – 01/2021 vo výške 3.654,-Eur.

L. J. – zamestnaný v spoločnosti B. s.r.o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03.01.2020.
Okamžitá výpoveď z dôvodu hrubého porušovania pracovnej disciplíny zo dňa 14.12.2020. Nárokovaná
nevyplatená mzda za mesiace 09-12/2020 vo výške 507,50 Eur.
M. Q. – zamestnaná v spoločnosti B. s.r.o. na základe Dohody o brigádnickej činnosti zo dňa 29.07.2020,
s dobou trvania od 30.07.2020 do 31.08.2020. Nárokovaná nevyplatená mzda za mesiace 07-08/2020

vo výške 153,64 Eur.
M. I. – zamestnaná v spoločnosti B. s.r.o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.06.2020, s nástupom
do zamestnania dňa 08.06.2020. Dohoda o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka
práce podpísaná v decembri 2020, s ukončením pracovného pomeru dňa 31.01.2021. Nárokovaná
nevyplatená mzda za mesiace 09/2020 – 01/2021 vo výške 3.480,-Eur.

L. N. – zamestnaná v spoločnosti B. s.r.o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.05.202, s nástupom
do zamestnania dňa 25.05.2020. Dohoda o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce
podpísaná dňa 08.12.2020, s ukončením pracovného pomeru dňa 09.12.2020. Nárokovaná nevyplatená
mzda za mesiace 09-11/2020 vo výške 870,-Eur.
P. L. – zamestnaná v spoločnosti B. s.r.o. na základe Dohody o brigádnickej činnosti zo dňa 15.07.2020,

s dobou trvania od 16.07.2020 do 31.08.2020. Nárokovaná nevyplatená mzda za mesiace 07-08/2020
vo výške 200,40 Eur.
N. A. – zamestnaná v spoločnosti B. s.r.o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 08.09.2016. Dohoda
o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce podpísaná dňa 26.01.2021, s ukončením
pracovného pomeru dňa 31.01.2021. Nárokovaná nevyplatená mzda za mesiace 09/2020-01/2021 vo

výške minimálne 1.350,-Eur.
O. H. – zamestnaná v spoločnosti B. s.r.o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.10.2019, s nástupom
do zamestnania dňa 29.10.2019. Dohoda o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce
podpísaná dňa 08.12.2020, s ukončením pracovného pomeru dňa 09.12.2020. Nárokovaná nevyplatená
mzda za mesiace 02-03/2020 vo výške 520,-Eur.

M. D. – zamestnaná v spoločnosti B. s.r.o. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2019, s nástupom
do zamestnania dňa 20.12.2019. Dohoda o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce
zo dňa 08.12.2020, s ukončením pracovného pomeru dňa 09.12.2020. Nárokovaná nevyplatená mzda
za mesiace 02-03/2020 vo výške 290,-Eur.

Pri skúmaní dokladov predložených k vypracovaniu znaleckého posudku znalkyňa zistila, že spoločnosť
uhrádzala mzdy svojim zamestnancom aj formou naturálií – medzi výplatnými listinami zamestnancov je
pri výplatnej listine za mesiac 02/2020 priložený dokument označený „Potvrdenie o prevzatí tovaru“, na
ktorom je uvedený menný zoznam zamestnancov a hodnote v EUR s podpisom, potvrdzujúcim prevzatie
tovaru ako čiastkovú kompenzáciu za mzdu za mesiac 02/2020. Keďže mzdy za mesiac 02/2020 boli

podľa predloženej pokladničnej knihy uhradené takmer v plnej výške (neuhradená časť predstavuje
10,20Eur,),jezrejmé,žetietoúhradyformounaturáliísúzahrnutévúhradáchuskutočnenýchvhotovosti
a zaúčtované v Pokladničnej knihe spoločnosti.

Súčasťou znaleckého posudku sú podrobne vypracované tabuľky, pričom najmä z tabuľka č.4 vyplýva,

že z údajov uvedených v Tabuľke č. 4 vyplýva, že spoločnosť B. s.r.o. mala v dňoch splatnosti miezd
za sledované mesiace dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu neuhradených miezd všetkým
zamestnancom a teda mala dostatok finančných prostriedkov aj na plnú úhradu neuhradených miezd
sledovaným 9 zamestnancom za obdobie 01-11/2020.Schopnosť spoločnosti uhrádzať neuhradené mzdy za ostatné sledované mesiace a to za mesiac
12/2020 vo výške 2.232,37 Eur (resp. vo výške 1.506,44 Eur za sledovaných 9 zamestnancov) a za

mesiac 01/2021 v nezistenej výške, nevedela zhodnotiť, pretože k vypracovaniu znaleckého posudku jej
neboli predložené doklady o finančnej situácií spoločnosti v sledované dni splatnosti miezd za mesiace
12/2020 a 01/2021.

Znalkyňa zároveň zistila, že spoločnosť B., s.r.o. mala v dňoch splatnosti miezd za sledované

mesiace 01-11-2020 dostatok finančných prostriedkov na ich plnú úhradu. Denné disponibilné zostatky
finančných prostriedkov spoločnosti, po zohľadnení úhrad miezd za sledované mesiace v dňoch ich
splatnosti, by boli v takých výškach, ako vykazovala v poslednom stĺpci druhej časti Tabuľky č. 4, t.j.
vintervaleod31.851,70Eurdo63.959,89Eur,čoznalkyňapovažovalazarelatívnevýznamnénepoužité
zostatky finančných prostriedkov. Zároveň tým, že spoločnosť B. s.r.o. nepoužila disponibilné finančné
prostriedky tak, ako sú vykázané v prílohe č. 2 na iné účely, znamená to, že spoločnosť tieto prostriedky

nepotrebovala nevyhnutne na zabezpečenie svojej činnosti.

Súčasťou spisového materiálu sú pracovné zmluvy jednotlivých zamestnancov – poškodených.
Z pracovnej zmluvy uzavretej obžalovanou ktorá zastupovala firmu B. s.r.o. vyplýva, že L. J. bol
zodpovedný za plynulý chod prevádzky, riadenie a kontrolu ostatných zamestnancov, preberanie

finančných tržieb od čašníčok a odovzdanie nadriadenému, kontrola a vedenia inventúr a ostatné
činnosti podľa pokynov nadriadeného.

Táto zmluva je datovaná dňa 2.1.2020 a podpísaná pani B., poškodený J. ju nepodpísal, pretože sa
v nej nachádza aj odsek o hmotnej zodpovednosti v čl. 12. jedná sa však o druhú zmluvu, ktorú ho

nútila podpísať pani B. až pri ukončení pracovného pomeru, pretože v pôvodnej zmluve takáto dohoda
o hmotnej zodpovednosti nebola. Pôvodnú zmluvu poškodený J. predložiť nevedel, pretože ňou už
nedisponuje, jeden rovnopis dal na úrad práce.

Z protokolu o výsledku inšpekcie práce kontrolovaného subjektu B. s.r.o. zastúpeného konateľkou RNDr.

B. B. vyplýva, že boli zistené viaceré nedostatky s ktorými obžalovaná vyslovila súhlas a ako konateľka
potvrdila, že zistené nedostatky odstráni./ č.l. 705-711/.

Z obchodného registra je evidentné, že spol. B. s.r.o. bola zapísaná do obchodného registra 14.8.2012,
pričom jedinou spoločníčkou a konateľkou bola obžalovaná A. B. B. a to až do 19.8.2021, kedy došlo

k prevodu jej obchodného podielu na D. C. – I. a premenovanie spoločnosti na XXXXX s.r.o. Povinnosti
konateľa boli určené tak, že konateľ koná a podpisuje v mene spoločnosti samostatne a to tak, že
k obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis.

Obžalovaná bola od 13.1.2015 až do 3.7.2024 tiež jednou z konateľov a zároveň spoločníčkou firmy

J. P. s.r.o.

Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa 214 ods.1
Trestného zákona nie je dostačujúca iba samotná skutočnosť, že zamestnávateľ nevyplatí svojmu
zamestnancovi v deň splatnosti mzdu, na ktorú mal nárok, je tiež potrebné, aby zamestnávateľ

disponoval dostatočným objemom finančných prostriedkov v deň splatnosti mzdy a tieto finančné
prostriedky nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti.

V tomto súd poukazuje na závery znaleckého posudku znalkyne Ing. J., ktorý uvádza, že finančná
situácia firmy B. s.r.o. bola počas sledovaného obdobia od 01.01.2020 do 31.12.2020 relatívne stabilná

s dennými disponibilnými zostatkami pohybujúcimi sa v intervale od 18.572,88 .-Eur do 66.878,48 .-Eur
a s priemerným denným disponibilným zostatkom vo výške 40 675,25 Eur. Finančnú situáciu v roku
2021 hodnotí ako nezistenú. Zároveň znalkyňa uvádza, že spoločnosť B., s.r.o. mala v dňoch splatnosti
miezd za sledované mesiace 01-11-2020 dostatok finančných prostriedkov na ich plnú úhradu a denné
disponibilné zostatky finančných prostriedkov spoločnosti, po zohľadnení úhrad miezd za sledované

mesiace v dňoch ich splatnosti, by boli v takých výškach, ako vykazovala v poslednom stĺpci druhej časti
Tabuľky č. 4, t.j. v intervale od 31.851,70 Eur do 63.959,89 Eur a zároveň tým, že spoločnosť B. s.r.o.
nepoužila disponibilné finančné prostriedky tak, ako sú vykázané v prílohe č. 2 na iné účely, znamená
to, že spoločnosť tieto prostriedky nepotrebovala nevyhnutne na zabezpečenie svojej činnosti.Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ako aj zo zápisníc výsluchoch poškodených
v prípravnom konaní vyplynulo, že niektorým zamestnancom na základe pokynu pána J. vyplácali

finančné prostriedky v rôznych výškach, tieto si zapisovali na papier a nechali uložené v reštaurácii, tento
„papierik“ však nie je súčasťou vyšetrovacieho spisu a preto nie je možné zistiť, v akej výške presne
bola takýmto spôsobom a kedy čašníkom čiastočne vyplácaná mzda.
Zároveň bolo zistené, že niektorým zamestnancom bola mzdy vyplácaná formou naturálií, o čom sa
taktiež viedli záznamy. Tieto sumy boli však v znaleckom posudku zohľadnené.

Znalkyňa bola vypočutá na hlavnom pojednávaní, kde na svojich záveroch zotrvala a potvrdila, že
v rozhodnom období bolo stále dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie miezd zamestnancom
v plnej výške, vždy sa jednalo o päťmiestne čísla zostatkov finančných
prostriedkov. Pokiaľ sa jedná o naturálie ktoré boli poškodenými spomínané tie zohľadnila a odrátala
tak je to uvedené v účtovníctve.

Konkrétne sa znalkyňa vyjadrila, že podnikateľský subjekt mal zostatok finančných prostriedkov na
výplaty miezd vo výške, ktorá vysoko prekračovala výšku hrubých miezd zamestnancov, pričom
spoločnosť nepotrebovala tieto finančné prostriedky na zabezpečenie chodu firmy.

Toto tvrdenie podporil aj účtovník - svedok P. L., ktorý si už presne nepamätal stav financií vo firme, ale

pamätal si, že pokladňa bola plusová a má pocit, že aj na bankových účtoch boli peniaze

Pokiaľ sa jedná o tvrdenia niektorých zamestnancov o čiastočných úhradách miezd v neuvedenej výške,
k tomuto sa znalkyňa vyjadriť nevedela, nakoľko v účtovných dokladoch sa s tým nestretla, takéto
poznatky nemala, pretože vychádzala z účtovných dokladov, naviac niektoré úhrady ani nespadali do

rozhodného obdobia

Znalkyňa sa vyjadrovala aj k možnosti doplniť znalecký posudok v tejto časti a to tak, že môže vychádzať
iba z účtovníctva ktoré mala k dispozícii, tvrdenie poškodených o tom v akej sume im boli vyplácané
peniaze z pokladne nemožno preukázať a aj keby niektorým bola čiastočne vyplatená mzda z pokladne

po skončení smeny, nič to nemení na závere znaleckého posudku na ktorom trvá.

Ako teda vyplýva z vyššie uvedeného, bez ohľadu na to, či niektorým zamestnancom bola vyplatená
mzda čiastočne, sa záver znaleckého posudku nemení v tom, že spoločnosť mala v rozhodnom
období k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na úhradu hrubých miezd zamestnancov, pričom

spoločnosť nepotrebovala tieto finančné prostriedky na zabezpečenie chodu firmy, čo je dôležité pre
posúdenie materiálnej podmienky spáchaného trestného činu.

Vyššie uvedená skutočnosť je však dôležitá pre určenie výšky škody spôsobenej trestným
činom jednotlivým zamestnancom. Výška škody, ktorá predstavuje nevyplatenú mzdu jednotlivým

zamestnancom - poškodeným sa menila, a to jednak pre to, že im nebola vyplácaná mzda tak, ako mali
uvedené v zmluve – keďže v zmluve bola uvedená iba minimálna mzda, ale mzda im bola vyplácaná na
ruku podľa toho, ako sa ústne dohodli, je teda rozdiel vo výške, ktorá vyplývala z účtovníctva a výške,
ktorú si zamestnanci uplatňovali podľa ústnej dohody so zamestnávateľom. Znalkyňa sice odrátala od
uplatňovanej škody zistiteľnej z účtovníctva finančné prostriedky vyplatené v naturáliách, avšak nie je

možné sa jednoznačne vyjadriť ku výške spôsobenej škode poškodeným, ktorí nevedeli presne určiť
v akej sume im bola čiastočne vyplatená mzda a vzhľadom k neexistencii podkladov túto sumu nie
je možné zistiť ani doplnením znaleckého posudku, nie je teda možné určiť presnú výšku spôsobenej
škody.
Všetci poškodení však jednoznačne zotrvali na tom, že im nebola vyplatená mzda za jednotlivé mesiace

tak, ako to uviedli vo svojich výpovediach aj keď v nimi uplatňovanej výške podľa ich výpovedí, podľa
pracovnej zmluvy a znaleckého posudku sú drobné rozdiely, čo je spôsobené už vyššie uvedenými
dôvodmi.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd posudzoval konanie obžalovanej B. B. podľa § 214 ods. 1 Trestného

zákona, kde kvalifikačným momentom nie je výška
škody, ale samotný fakt, že obžalovaná ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatila svojim
zamestnancom mzdu, na ktorej vyplatenie mali zamestnanci nárok, hoci v tento deň mala finančné
prostriedky na ich výplatu a ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie činnosti právnickej osoby.Obe skutočnosti boli v konaní jednoznačne preukázané.

Pokiaľ sa jedná o naplnenie subjektívnej stránky trestného činu, keďže sa jedná o úmyselný trestný čin

súd dospel k záveru, že obžalovaná konala v nepriamom úmysle nakoľko vedela, že svojim konaním
môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom, a pre prípad, že ho
spôsobí, bola s tým uzrozumená.

Konateľ je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý má v zmysle ustanovení

Obchodného zákonníka ( §133 až 135) pri výkone svojej funkcie nie len oprávnenia, ale aj povinnosti,
medzi ktoré patrí bezpochyby aj povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti. Obchodný zákonník teda z objektívneho hľadiska vyžaduje
predpoklad profesionality pri výkone pôsobnosti konateľa, ktorý je v zákone vyjadrený pojmom odborná
starostlivosť. Konateľ zodpovedá za spoločnosť v plnom rozsahu a do obsahu jeho povinností
nepochybne patrí aj zaujímať sa o chod spoločnosti ako taký a tak isto o finančnú situáciu spoločnosti.

Neobstojí preto ako obrana obžalovanej jej tvrdenie, že dôverovala pánovi J. a preto ho „ústne poverila
riadením prevádzky“.

Obžalovaná s pánom J. podpísala pracovnú zmluvu, podľa nej mal poškodený J. ako zamestnanec
vykonávať pracovné činnosti a úlohy zodpovedajúce pracovnej pozícii „vedúci prevádzky“ a má byť

zodpovedný za plynulý chod prevádzky, riadenie a kontrolu ostatných zamestnancov, preberanie
finančných tržieb od čašníčok a odovzdanie nadriadenému, kontrola a vedenie inventúr, ostatné činnosti
podľa pokynov nadriadeného“
Tento obsah výkonu práce si však v žiadnom prípade nemožno zamieňať s pozíciou konateľa ani sa
nemožno povinností konateľa „zbaviť“ ústnym poverením inej osoby, na výkon tejto funkcie, a to ani

v prípade, že sa jednalo o partnerov žijúcich v spoločnej domácnosti.

Pokiaľ sa jedná o tvrdenie obžalovanej , že o tom, ako je na tom spoločnosť nevedela, tak okrem toho,
že o tom vedieť mala a mohla súd dáva do pozornosti tvrdenie poškodeného J., ktorý sa vyjadril, že
o stave spoločnosti doma pravidelne informoval obžalovanú a tá o všetkom vedela.

Naviac účtovník – svedok P. L., ktorý je úplne nestrannou osobou a ktorý bol prijatý ako účtovník
pani obžalovanou, zhodne v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že aj keď mu
pani B. povedala, že prevádzku v Kostoľanoch má riešiť s pánom J., posielal obžalovanej B. na mail
všetky listiny a odpovedal jej na otázky ohľadne zamestnancov, zasielal obžalovanej na mail výplatné
pásky zamestnancov, obžalovaná platila za zamestnancov odvody. Ďalej uviedol, že oficiálne nebol

poškodený J. poverený riadením prevádzky a mal pracovnú zmluvu na pozíciu akoby „manažér“. Svedok
sa opakovane vyjadril, že osobne povedal obžalovanej, že nie je dobré, aby riešil prevádzku s pánom J.
ako ho o to žiadala, pretože ona je konateľkou a výslovne ju upozornil, že z toho môžu byť problémy. Aj
pri osobnom stretnutí svedok apeloval na obžalovanú A. B., že pán J. je iba zamestnanec a nech si to vo
firme nejako usporiada, pretože J. môže narobiť nejaké dlhy a potom bude mať problémy ona, pretože

ona je konateľkou a bude za tie dlhy zodpovedná.

Sama obžalovaná sa vo svojej výpovedi vyjadrila, že mala vedomosť o povinnostiach konateľa a aj sa
tak správala a vystupovala navonok, podpisovala protokoly, listiny a podobne.

Okrem toho jedine obžalovaná mala dispozičné právo k účtu a teda bezhotovostné prevody potrebné
na fungovanie spoločnosti mohla vykonávať jedine obžalovaná, poškodený J. nemal dispozičné právo,
mal iba bankomatovú kartu s obmedzeným výberom

Obžalovaná A. B. bola spoločníčkou a jedinou konateľkou spol. B. s.r.o. a to nie krátku dobu / od
14.8.2012 / okrem spol. B. s.r.o. bola spoločníčkou aj konateľkou aj v spol. J. s.r.o.

Ako už bolo vyššie uvedené, zodpovednosť za konanie spoločnosti nesie vždy konateľ a preto
obžalovaná mohla a mala vedieť, čo táto funkcia obnáša a dbať o starostlivosť o firmu tak, ako

jej to ukladá Obchodný zákonník. Zbavenie sa tejto zodpovednosti ústnym poverením osobe, ktorej
dôverovala ju tejto povinnosti nezbavuje. Takýto postup ju nezbavuje zodpovednosti za firmu ani voči
tretím osobám a neplneniu si povinností zamestnávateľa a konateľa.Naviac, ako bol už vyššie uvedené, o stave spoločnosti vedela nielen od poškodeného J., s ktorým
sa doma rozprávali, ale aj od svedka L., ktorý ju dokonca výslovne osobne upozornil, že za firmu je
zodpovedná ona a nemôže poveriť ústne inú osobu.

Súd iba dopĺňa, že iba obžalovaná mala dispozičné právo k účtu a všetky písomnosti boli zasielané na
jej mail.

Na základe takto vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i v súhrne a to

v prospech i neprospech obžalovanej súd dospel k záveru, že obžalovaná sa dopustila konania ako je
uvedené vo výroku rozsudku.

Obžalovaná A. B. B. nebola doposiaľ súdne trestaná

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, zavinenie,

pohnútku poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná, vedie riadny život a s prihliadnutím na okolnosti prípadu
a to skutočnosť, že nekonala v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému majetkový prospech a že súd
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť je toho názoru, že primeraný peňažný trest, ktorého zaplatením sa

na obžalovanú bude hľadieť akoby odsúdená nebola, je pre obžalovanú primeraný aby splnil svoj účel
a zabezpečil aj generálnu prevenciu.
Po vyhodnotení okolností prípadu a osoby obžalovanej podľa názoru súdu nie je potrebné ukladať
iný druh trestu., nakoľko sa domnieva, že obžalovaná si dostatočne uvedomila povinnosti konateľa
spoločnosti a aj následky svojho konania.

Poškodení K. M., M. I., L. N. a N. A. si uplatnili nárok na náhradu škody, ktorú však nevedeli
presne vyčísliť, a keďže preukazovanie výšky škody by značne presiahlo účely trestného konania, súd

uvedených poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd
Košice.