Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106247
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej
veci žalobcu: inSPORTline, s.r.o., so sídlom Električná 6471, 911 01 Trenčín, IČO: 36 311 723, právne
zast.: Advokátska kancelária Mikita s.r.o., so sídlom 1. mája 11, 911 01 Trenčín, IČO: 36 861 901, proti
žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom
v Trenčíne pre Trenčiansky kraj, Hurbanova 59, 911 01 Trenčín, IČO: 17 331 927, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia riaditeľky žalovaného č. 1248/03/2023 zo dňa 31. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 19.07.2023 bola v prevádzkarni inSPORTline, 911 01 Trenčín, Električná 6471 vykonaná
Inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trenčíne pre Trenčiansky kraj (ďalej len
„inšpektori SOI“) kontrola na základe podnetu - spotrebiteľského podania evidovaného pod č. 251/2023,
v ktorom spotrebiteľ oznámil, že žalobca ako predávajúci mu účtoval sumu 200,- Eur, a to za amortizáciu

a znečistenie bicykla, na ktorý si spotrebiteľ uplatnil právo na odstúpenie od zmluvy do 14 dní v
zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 102/2014 Z. z.“). Kontrola
bola zameraná na prešetrenie tohto spotrebiteľského podania a posúdenie obchodných podmienok
internetového obchodu žalobcu A.; a ich súlad s právnymi predpismi.

2. Prešetrením spotrebiteľského podania č. 251/2023 inšpektori SOI zistili, že kontrolovaný subjekt
ukladal spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, čím došlo k porušeniu zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 250/2007 Z. z.“). Inšpektori SOI zároveň na
základe posúdenia odobratých Obchodných podmienok – Všetko o nákupe skonštatovali pri kontrole zo
dňa 19.07.2023, že predávajúci vo svojich Obchodných podmienkach ukladá povinnosti bez právneho
dôvodu a uvádza neprijateľné zmluvné podmienky, pričom zákonom č. 250/2007 Z. z. je ukladanie

povinnosti bez právneho dôvodu a používanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
zakázané.3. Na základe uvedených nedostatkov uložili inšpektori SOI v čase kontroly dňa 19.07.2023
kontrolovanému subjektu v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení

neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 128/2002 Z. z.“) formou záväzného pokynu opatrenie
na odstránenie zistených nedostatkov, a to nepoužívať neprijateľné zmluvné podmienky (konkrétne
v Obchodných podmienkach (Všetko o nákupe): bod 3. Zrušenie objednávky – 2x, bod 5. Dodacie
podmienky – 1x, bod 5. Postup pri preberaní zásielky – 1x, bod 9. Reklamácia a záruka – 2x)
a neukladať spotrebiteľom povinnosti bez právneho dôvodu (konkrétne v Obchodných podmienkach

(Všetko o nákupe): bod 8. Odstúpenie od zmluvy – Vrátenie tovaru – 2x), v termíne do 10 dní odo
dňa doručenia inšpekčného záznamu. Porušenia žalobcu sú podrobne špecifikované v predmetnom
inšpekčnom zázname zo dňa 19.07.2023.

4. Žalobca podal námietky proti uloženému opatreniu a proti postupu SOI. Žalobca najmä namietal,
že jeho obchodné podmienky sú v súlade s právnymi predpismi, nie sú v rozpore s príslušnými

ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z. z., resp. zákona č. 102/2014 Z. z. Poukázal na rozdiel medzi
„vyskúšaním“ a „používaním“ tovaru. Tvrdil, že náklady na amortizáciu vráteného tovaru sú oprávnené
a že výpočet náhrady nemá byť riešený len civilným súdom. Nespokojnosť vyjadril aj so spôsobom
kontroly (fiktívna objednávka).

Napadnuté rozhodnutie

5. O námietkach žalobcu rozhodla riaditeľka žalovaného v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z.
rozhodnutím č. 1248/03/2023 zo dňa 31.07.2023 tak, že námietkam
„vyhovujem vo vzťahu k bodu 8. Obchodných podmienok (Všetko o nákupe) Odstúpenie od zmluvy –

Vrátenie tovaru (1. zmluvná podmienka) v znení: „...V prípade odstúpenia od nákupu v predĺženej 30
dňovej lehote je podmienkou, aby bol tovar nový, nepoužívaný, nepoškodený, kompletný, v pôvodnom
balení.“

a nevyhovujem vo vzťahu k bodu 3 Zrušenie objednávky – 2x, k bodu 5 Dodacie podmienky – 1x; k

bodu 5 časť Postup pri preberaní zásielky – 1x, k bodu 8 Odstúpenie od zmluvy – Vrátenie tovaru - 1x
(2. zmluvná podmienka) a k bodu 9 Reklamácia a záruka – 2x

a opatrenie platí nasledovne:

Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľaaozmeneadoplneníniektorýchzákonovnariaďujemezáväznýmpokynomkontrolovanému
subjektu vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov:
Obchodných podmienkach internetového obchodu A.

- nepoužívať neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. a to konkrétne v
Obchodných podmienkach (Všetko o nákupe) v bode 3 Zrušenie objednávky – 2x, v bode 5 Dodacie
podmienky – 1x; v bode 5 časť Postup pri preberaní zásielky – 1x a v bode 9 Reklamácia a záruka – 2x

- neukladať spotrebiteľom povinnosti bez právneho dôvodu v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. a to

konkrétne v Obchodných podmienkach (Všetko o nákupe) v bode 8 Odstúpenie od zmluvy – Vrátenie
tovaru - 1x“

6. Riaditeľka žalovaného zotrvala na zisteniach uvedených v inšpekčnom zázname zo dňa 19.07.2023
ohľadom prešetrenia spotrebiteľského podania č. 251/2023 a nesúhlasila s argumentmi kontrolovaného

subjektu. Konštatovala, že predávajúci nemôže ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu
a stanovovať si samovoľne v prípade vrátenia poškodeného tovaru finančné poplatky voči spotrebiteľovi.
V tomto prípade kontrolovaný subjekt vychádza pri vyžadovaní úhrady za „čistenie a amortizáciu“ len zo
svojich subjektívnych názorov a domnienok, pričom však oprávnenosť požadovanej sumy môže posúdiť
len príslušný súd. Predávajúci by mohol účelovo vymáhať od spotrebiteľov finančné pohľadávky, a to bez

akéhokoľvek overenia ich opodstatnenosti. Pri nedodržaní dobromyseľnosti a odbornej starostlivosti zo
strany predávajúceho poškodiť, pričom spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana vzhľadom na nedostatok
skúseností v danej oblasti (v porovnaní s predávajúcim), nie je objektívne schopný posúdiť charakter
a možný dopad uvedenej skutočnosti na jeho práva. Riaditeľka žalovaného uviedla, že žiadnymspôsobom nespochybňuje právo predávajúceho na náhradu škody pri vrátení poškodeného tovaru,
avšak predávajúci si môže náhradu škody nárokovať len na príslušnom súde.

7. K namietaným fiktívnym obchodom uviedla, že inšpektori SOI vykonali pod fiktívnym menom
objednávku (kontrolný nákup) za účelom zistenia funkčnosti internetového obchodu A., pričom podľa §
5 ods. 7 písm. i) zákona č. 128/2002 Z. z. je inšpektor oprávnený vykonávať kontrolné nákupy, a to i
nepriamoapodutajenouidentitou.BezpôsobeniainšpektorovSOIpodfiktívnouidentitoupočaskontroly
by nemohlo dôjsť k efektívnemu výkonu kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa.

8. Riaditeľka žalovaného nesúhlasila ani s argumentáciou žalobcu ohľadom námietok voči
identifikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam. Z rozhodnutia o námietkach vyplynuli právne
závery ohľadom neprijateľných zmluvných podmienkach v Obchodných podmienkach v časti:
Zrušenie objednávky: Podmienky, ktoré spotrebiteľovi obmedzujú právo zrušiť objednávku po jej
vytvorení, boli označené za neprijateľné. Zákon č. 102/2014 Z. z. garantuje spotrebiteľovi právo na

odstúpenie od zmluvy do 14 dní.
Dodacie podmienky: Podmienky umožňujúce predávajúcemu jednostranne zrušiť objednávku (napr. z
dôvodu zmeny ceny alebo nedostupnosti tovaru) boli označené za neprijateľné, pretože zasahujú do
práv spotrebiteľa.
Postup pri preberaní zásielky: Ustanovenie prenášajúce zodpovednosť za vady na spotrebiteľa pri

preberaní zásielky bolo vyhodnotené ako neprijateľné. Predávajúci nemôže podmieňovať reklamáciu
povinnosťou spotrebiteľa preukazovať, že vady existovali už pri preberaní tovaru.
Reklamácie a záruka: Podmienky umožňujúce predávajúcemu jednostranne meniť ceny a ukladajúce
povinnosti v rozpore s Občianskym zákonníkom boli označené za neprijateľné.

9. Z odôvodnenia rozhodnutia o námietkach vyplýva, že predávajúci nemôže jednostranne určovať
finančné povinnosti spotrebiteľov bez právneho dôvodu. Podmienky, ktoré obmedzujú práva spotrebiteľa
garantované zákonom (napr. odstúpenie od zmluvy, reklamácie), sú zakázané. Uplatňovanie náhrady
škody za poškodenie tovaru môže byť realizované iba prostredníctvom súdneho konania. Námietke
týkajúcej sa odstúpenia od zmluvy v predĺženej lehote 30 dní (v prípade nepoužitého tovaru) bolo

vyhovené, pretože išlo o podmienku stanovenú nad rámec zákona. Vo zvyšku námietok, vrátane tých
týkajúcich sa neprijateľných zmluvných podmienok a povinností ukladaných bez právneho dôvodu, bolo
rozhodnuté o ich zamietnutí, keďže predávajúci sa dopustil viacerých porušení zákonov na ochranu
spotrebiteľov (§ 250/2007 Z. z., § 102/2014 Z. z., § 40/1964 Zb.). Uložené opatrenia sú primerané a
zákonné, pričom cieľom je odstrániť zistené nedostatky a zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľov.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia o námietkach zo dňa
31.07.2023, č. 1248/03/2023, ktorým nebolo vyhovené, a teda boli ponechané inšpektormi SOI uložené

záväzné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v obchodných podmienkach. Podanie žaloby
odôvodňoval tým, že napriek skutočnostiam uvedeným tak v inšpekčnom zázname, ak aj v následnom
rozhodnutí o námietkach má za to, že toto je nezákonné, šikanózne a svojvoľné.

11. K výsledkom prešetrenia spotrebiteľského podnetu č. 251/2023 uviedol, že žalobca v danom

prípade neukladal spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, čím malo dôjsť k porušeniu zákona
č. 250/2007 Z. z. Dôvodil, že je potrebné uvedomiť si striktný rozdiel medzi pojmami „vyskúšanie“
a „používanie“ (v rôznej dĺžke/intenzite). V tomto prípade však spotrebiteľ zakúpený tovar – bicykel
nielenže „odskúšal“, ale celkom zjavne ho i intenzívne/po dlhší čas „používal“ (ako to napokon vyplýva
i z fotodokumentácie – prílohy č. 4), ako aj z výpovede svedka – vedúceho reklamačného oddelenia

žalobcu – Ing. Lukáša Zemanoviča. Pokiaľ teda ide o sumu 200,- Eur, ktorej zaplatenia sa žalobca voči
spotrebiteľovi domáhal, išlo o sumu zodpovedajúcu zníženiu hodnoty tovaru, ktoré v zmysle § 10 ods. 4
zákona č. 102/2014 Z. z., vzniklo z titulu zaobchádzania s tovarom, ktoré je nad rámec zaobchádzania
potrebnéhonazistenievlastnostíafunkčnostitovaru.NesúhlasilskonštatovaníminšpektorovSOI,podľa
ktorého si predávajúci môže náhradu škodu uplatniť len v rámci samostatného civilného konania na

príslušnom súde, a nie na základe výpočtu predávajúceho a ním následne zaslanej faktúry.

12. Ohľadom kontroly obchodných podmienok internetového predaja tvrdil, že citované ustanovenia
obchodných podmienok žalobcu nie sú neprijateľnými (zmluvnými) podmienkami. Neprijateľnépodmienky sú špecifikované predovšetkým v § 53 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou podmienkou
sú podľa generálnej klauzuly „ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.“ Teda na to, aby bolo možné vyhodnotiť určité

zmluvné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy ako neprijateľnú podmienku v zmysle generálnej klauzuly, je
nutné, aby dané dojednanie: (i) spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán a (ii) táto značná nerovnováha bola v neprospech spotrebiteľa.

13. Tvrdil, že ak určité zmluvné dojednanie spĺňa uvedené kritériá a strany sa nedohodnú na tom, že

budú zmluvné dojednanie považovať za neplatné, môže ktorákoľvek strana podať na súd žalobu o
určenie existencie určitého práva. Ďalším postupom, ktorý prichádza do úvahy, je konanie o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach v zmysle § 301 CSP. Posudzovanie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky v konkrétnom zmluvnom vzťahu patrí i v tomto prípade do pôsobnosti súdov.

14. Žalobca uviedol, že pokiaľ sú teda i kontrolné orgány v zmysle § 3 zákona č. 128/2002 Z. z.,

medzi ktoré patrí i žalovaný oprávnené nielen kontrolovať, ale rovnako ako súdy, dokonca i určovať
(rozhodovať) to, či určité dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je alebo nie je neprijateľnou (zmluvnou)
podmienkou, namietame formu, akou sa tomu stalo v tomto prípade. Konkrétne namietal: i) vykonanie
kontroly bez prítomnosti oprávnenej osoby – štatutárneho orgánu – konateľa žalobcu, ale iba za
prítomnosti vedúceho reklamačného oddelenia B. C. D.; ii) žalobca mal na svoju obranu iba tri dni na

to, aby v tejto lehote podal proti vydanému opatreniu relevantne odôvodnené písomné námietky, ktoré
napokon aj tak nemajú odkladný účinok; iii) o námietkach rozhodne (hoci v zastúpení riaditeľom) ten istý
správny orgán, ktorý napadnuté opatrenie vydal.

15. Žalobca nesúhlasil s hodnotením SOI, podľa ktorého jeho obchodné podmienky obsahujú

neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore so zákonom č. 250/2007 Z. z., zákonom č. 102/2014 Z. z.
a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) (§ 53) a uvádzal vlastné
hodnotenie povahy zmluvných podmienok, tvrdiac, že neporušil právne predpisy a že postup SOI bol
nezákonný a neprimeraný. Navrhol vykonať dôkazy fotodokumentáciou a vypočutím svedka B. C. D..

Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia o námietkach č. 1248/03/2023, vydané
riaditeľkou Inšpektorátu SOI so sídlom v Trenčíne pre Trenčiansky kraj dňa 31.07.2023, ktoré vychádza
zo spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie príslušnej právnej úpravy, a

preto navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. Žalovaný uviedol, že nakoľko vo veci nedostatku zisteného prešetrením spotrebiteľského podania
č. 251/2023 inšpektori SOI neuložili žalobcovi v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 128/2002 Z.
z. formou záväzného pokynu opatrenie na odstránenie zisteného nedostatku, nemohol kontrolovaný

subjekt, t. j. žalobca podať v danej veci námietku v zmysle v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002
Z. z. Vydané rozhodnutie o námietkach č. 1248/03/2023 zo dňa 31.07.2023 teda neobsahovalo a
ani sa netýkalo právneho posúdenia zisteného nedostatku pri prešetrení spotrebiteľského podania
č. 251/2023. Žalobca napriek tomu, že už bol zo strany žalovaného správneho orgánu v rozhodnutí
o námietkach oboznámený s nemožnosťou namietania daného nedostatku, opakovane aj v podanej

žalobe poukázal na svoj nesúhlas s výsledkom prešetrenia spotrebiteľského podania č. 251/2023, čo
žalovaný správny orgán považuje za nepochopenie inštitútu podania písomných námietok v zmysle §
6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. a následného preskúmania zákonnosti rozhodnutia o námietkach
správnym súdom. Vyjadrenie žalobcu vo vyššie uvedenej časti týkajúcej sa spotrebiteľského podania
č. 251/2023, tak možno podľa žalovaného správneho orgánu považovať iba za nesúhlas so zisteným

nedostatkom v inšpekčnom zázname zo dňa 19.07.2023, avšak pre účely konania o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1248/03/2023 zo dňa 31.07.2023 je právne bezpredmetné a
irelevantné a nemožno na takéto vyjadrenie žalovaného a ním zvolenú obranu prihliadať.

18. Podľa žalovaného žalobca len všeobecne vykladá ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka,

pričom uvádza, že o neprijateľnosti zmluvnej podmienky môže rozhodnúť len súd. Žalobca poukazuje
na § 301 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“), ktoré však z citovaného zákona bolo v takom
znení vypustené, taktiež žalovanému správnemu orgánu nie je zrejmé v akej súvislosti žalobca
upriamuje pozornosť na § 301 CSP. Poukázal na ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z., a to §4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. a § 20 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého je
na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia. V tejto súvislosti žalovaný
správny orgán uviedol, že Slovenská obchodná inšpekcia, resp. jednotlivé inšpektoráty Slovenskej

obchodnej inšpekcie (§ 3 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z.) bežne vykonávajú vo svojej kontrolnej
činnosti preverenia súladu zmlúv uzavretých na diaľku so všeobecne záväznými právnymi predpismi z
hľadiska dodržiavania zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 250/2007 Z. z. a zákona č. 22/2004 Z. z.,
pričom pri kontrolnej činnosti postupujú plne v súlade s citovanými zákonmi. Oprávnenosť Slovenskej
obchodnej inšpekcie pri kontrolnej činnosti súvisiacej s neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách a taktiež oprávnenosť Slovenskej obchodnej inšpekcie následne v prípade zistenia porušenia
zákazu predávajúceho používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 4
ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z uložiť sankciu je podľa názoru žalovaného správneho orgánu
nespochybniteľná. Táto právomoc Slovenskej obchodnej je podporená aj rozhodovacou praxou súdov,
napríklad rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/14/2017 zo dňa 20.02.2018.

19. Podľa žalovaného predávajúci použil viaceré obchodné podmienky, ktoré sú v rozpore s § 4 ods.
2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z., konkrétne podmienky, ktoré: i) Obmedzovali právo spotrebiteľa
odstúpiť od zmluvy; ii) Umožňovali predávajúcemu zrušiť objednávku jednostranne z dôvodov, ako
napr. nedostupnosť tovaru či zmena ceny; iii)Prenášali dôkazné bremeno za vady na spotrebiteľa
(napr. pri poškodení tovaru počas prepravy); iv) Umožňovali predávajúcemu uplatniť si náklady na

opravu vráteného tovaru bez preukázania opodstatnenosti požadovanej sumy. Tieto sú neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Predávajúci tiež porušil informačné povinnosti, ak neposkytol spotrebiteľovi
jasné predzmluvné informácie o cene a dodacích podmienkach v súlade s § 3 zákona č. 102/2014 Z. z.
Napokon zotrval na závere, že predávajúci nemá oprávnenie jednostranne určovať sumy za amortizáciu
a vymáhať ich od spotrebiteľa. V prípade sporu je potrebné uplatniť nárok na náhradu škody súdnou

cestou.

20. K ďalším žalobným námietkam žalovaný uviedol, že kontrola zo dňa 19.07.2023 vykonaná v
prevádzkarni kontrolovanej osoby, t. j. žalobcu bola inšpektormi SOI vykonaná v súlade so zákonom
č. 128/2002 Z. z., pričom nikde v zákone č. 128/2002 Z. z. sa neuvádza povinnosť, aby bola kontrola

vykonaná len v prítomnosti konateľa kontrolovanej osoby, pričom v prípade jeho neprítomnosti by
sa kontrola nemohla vykonať. Ak by sa mohla kontrola vykonávať len za prítomnosti konateľov
kontrolovaných osôb, výrazným spôsobom by sa sťažil výkon kontrol a v mnohých prípadoch by
mohlo dôjsť k zmareniu kontrol. V zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. kontrolovaná osoba
je povinná umožniť inšpektorom a prizvaným osobám vykonať kontrolu, najmä umožniť vstup do

objektov, prevádzkarní, na pozemky a do iných priestorov, ktoré súvisia s predajom výrobkov a
poskytovaním služieb. Bolo povinnosťou zamestnanca kontrolovanej osoby informovať o kontrole a
odovzdať inšpekčný záznam štatutárom kontrolovanej osoby, pričom to, že zamestnanec kontrolovanej
osoby si splnil svoju povinnosť jasne preukazuje tá skutočnosť, že kontrolovaná osoba v lehote do troch
dní od uskutočnenia kontroly podala písomne námietky.

21. Konštatoval, že žalovaný plne postupoval v súlade so zákonom č. 128/2002 Z. z. v znení do
31.07.2023, a to konkrétne s § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. v znení: „Opatrenia podľa odseku 1
oznámiinšpektorústnekontrolovanejosobeavyhotovíonichpísomnýzáznam.Akkontrolovanáosobas
opatreniamipodľaodseku1nesúhlasí,môžeprotinimpodaťdotrochdníododňaichdoručeniapísomné

námietky. Námietky nemajú odkladný účinok. O námietkach rozhodne riaditeľ inšpektorátu do piatich dní
od ich doručenia. Rozhodnutie sa doručí kontrolovanej osobe a je konečné.“ Žalovaný správny orgán bol
povinný pri kontrole postupovať v súlade so zákonom č. 128/2002 Z. z., pričom považuje za absurdné,
aby bol za toto konanie zo strany žalobcu kritizovaný. Pokiaľ žalobca nebol spokojný so zákonnými
ustanoveniami, resp. s vtedy platným zákonom č. 128/2002 Z. z., mal možnosť svoju nespokojnosť

adresovať zákonodarcovi, a nie orgánu dohľadu, ktorý je povinný postupovať v súlade s vtedy platnými
zákonmi. Žalovaný správny orgán v tejto súvislosti pre objasnenie uvádza, že si je dobre vedomý zmeny
v zákone č. 128/2002 Z. z., keď bola predĺžená lehota na podanie námietok, a to do 5 pracovných
dní, avšak uvedená zmena v zákone nadobudla účinnosť až dňa 01.08.2023, t. j. po dátume vykonania
kontroly a vydania rozhodnutia o námietkach č. 1248/03/2023. Žalovaný správny orgán postupoval plne

v súlade s ústavným princípom vyjadreným v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že inšpektorát
SOI ako štátny orgán, v predmetnej kontrole postupoval výlučne len v rozsahu a spôsobom, ktorý je
uvedený v citovaných zákonoch.22. Žalobca nevyužil oprávnenie podať v predmetnej veci repliku.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

23. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie o
námietkach vydané riaditeľkou žalovaného, ako aj ich postup žalovaného predchádzajúci jeho vydaniu
podľa § 177 ods. 1 SSP, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP),
ktorým je správny súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), nakoľko nejde o žiadnu

z výnimiek uvedených v odseku 2 §-u 134 SSP.

24. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na
žiadosť žalobcu. Pojednávania sa zúčastnil iba žalovaný, nakoľko žalobca ospravedlnil svoju neúčasť
a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa vyjadril v zhode s jeho
argumentáciou uvedenou v napadnutom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení k žalobe. Navrhol, aby

mu bola voči žalobcovi priznaná náhrada trov konania s prihliadnutím na skutočnosť, že pojednávanie
bolo nariadené výlučne na návrh žalobcu.

25. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, keďže žiadna z
námietok žalobcu nie je relevantná privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia.

26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie súvisiace s výkonom inšpekčnej kontroly,
ktorým riaditeľka žalovaného nevyhovela námietkam žalobcu, a teda potvrdila opatrenie na
odstránenie zistených nedostatkov uloženého inšpektormi SOI spočívajúcich v nesúlade kontrolovaných
Obchodných podmienok obchodného portálu A. , prevádzkovaného žalobcom ako predávajúcim, s

príslušnými právnymi predpismi.

Relevantná právna úprava

27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z., v znení platnom do 31.07.2023; orgánom kontroly

vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je
nezávislá.

28. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z.; slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátnej správy
podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou

na štátny rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").
Člení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len
"ústredný inšpektorát") a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len
"inšpektorát"), a to:
a) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj,

b) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj,
c) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trenčíne pre Trenčiansky kraj,
d) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj,
e) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,
f) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj,

g) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj,
h) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj.

29. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 128/2002 Z. z. ;slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole
vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na

vnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len "kontrolované osoby")
a) zisťuje nedostatky pri výkone kontroly podľa odseku 1,
b) vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov a škodlivých následkov, ukladá ochranné opatrenia na
ich odstránenie,

30. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 128/2002 Z. z.; inšpektor na základe výsledkov kontroly predaja
výrobkov alebo poskytovania služieb
c) nariadi záväzným pokynom kontrolovanej osobe vykonať opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov,31. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z.; opatrenia podľa odseku 1 oznámi inšpektor ústne
kontrolovanej osobe a vyhotoví o nich písomný záznam. Ak kontrolovaná osoba s opatreniami podľa

odseku 1 nesúhlasí, môže proti nim podať do troch dní odo dňa ich doručenia písomné námietky.
Námietky nemajú odkladný účinok. O námietkach rozhodne riaditeľ inšpektorátu do piatich dní od ich
doručenia. Rozhodnutie sa doručí kontrolovanej osobe a je konečné.

32. Podľa § 3 ods. 1 písm. e), písm. g) zákona č. 102/2014 Z. z. v znení platnom do 30.06.2024;

predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov predávajúceho alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky
spotrebiteľa, pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi
spôsobompodľaodseku2alebopodľamedzinárodnejzmluvy,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná,18)
e) celkovú cenu tovaru alebo služby vrátane dane z pridanej hodnoty a všetkých ostatných daní alebo
ak vzhľadom na povahu tovaru alebo služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa

vypočíta, ako aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky, alebo, ak tieto náklady
a poplatky nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do celkovej ceny môžu byť zarátané takéto náklady
alebo poplatky; ak ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú alebo dohodu o predplatnom, predávajúci
informuje spotrebiteľa o celkovej cene za zúčtovacie obdobie a o cene za jeden mesiac, ak je dĺžka
zúčtovacieho obdobia odlišná, a ak túto cenu nemožno určiť vopred, o spôsobe, akým sa vypočíta,

g) platobné podmienky, dodacie podmienky, lehotu, do ktorej sa predávajúci zaväzuje dodať tovar alebo
poskytnúť službu, informáciu o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov
spotrebiteľov,

33. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z.; ak predávajúci včas a riadne poskytol spotrebiteľovi

informácie o práve odstúpiť od zmluvy podľa § 3 ods. 1 písm. h), spotrebiteľ je oprávnený aj bez
uvedeniadôvoduodstúpiťodzmluvyuzavretejnadiaľkualeboodzmluvyuzavretejmimoprevádzkových
priestorov predávajúceho do 14 dní odo dňa
a) prevzatia tovaru podľa odseku 4 v prípade zmlúv, predmetom ktorých je predaj tovaru,
b) uzavretia zmluvy o poskytnutí služby alebo

c) uzavretia zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči.

34. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 102/2014 Z. z.; spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy, predmetom ktorej
je dodanie tovaru, aj pred začatím plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy.

35. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 102/2014 Z. z.; spotrebiteľ zodpovedá len za zníženie hodnoty
tovaru, ktoré vzniklo v dôsledku takého zaobchádzania s tovarom, ktoré je nad rámec zaobchádzania
potrebného na zistenie vlastností a funkčnosti tovaru. Spotrebiteľ nezodpovedá za zníženie hodnoty
tovaru, ak si predávajúci nesplnil informačnú povinnosť o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy podľa
§ 3 ods. 1 písm. h).

36. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.; predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

37. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného bolo úlohou správneho súdu vysporiadať sa s
argumentáciou žalobcu v rámci žalobných bodov: 1. tvrdenia týkajúce sa použitia a vyskúšania tovaru
spotrebiteľom podľa spotrebiteľského podnetu (účtovanie 200,-Eur za amortizáciu bicykla); 2. tvrdenia
k neprijateľnosti zmluvných podmienok; 3. tvrdenia o procesných vadách pri kontrole.

38. K prvému žalobnému bodu správny súd poukazuje na to, že nie je reflexiou na opatrenie uložené
inšpektormi SOI, potvrdené riaditeľkou žalovaného, ak námietky zamietla, pretože rozhodnutie o
námietkach č. 1248/03/2023 zo dňa 31.07.2023 neobsahovalo a ani sa netýkalo právneho posúdenia
zisteného nedostatku pri prešetrení spotrebiteľského podania č. 251/2023. Žalobca v podanej žalobe

poukázal na svoj nesúhlas s výsledkom prešetrenia spotrebiteľského podania č. 251/2023, čo žalovaný
vo vyjadrení k žalobe označil za nepochopenie inštitútu podania písomných námietok v zmysle § 6 ods.
2 zákona č. 128/2002 Z. z. a následného preskúmania zákonnosti rozhodnutia o námietkach správnym
súdom. Správny súd v zhode so stanoviskom žalovaného zastáva názor, že vyjadrenie žalobcutýkajúce sa spotrebiteľského podania č. 251/2023, tak možno považovať iba za nesúhlas so zisteným
nedostatkom v inšpekčnom zázname zo dňa 19.07.2023, avšak pre účely konania o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1248/03/2023 zo dňa 31.07.2023 je právne bezpredmetné a

irelevantné a nemožno na takéto vyjadrenie žalovaného a ním zvolenú obranu prihliadať.

39. Nad rámec uvedeného, teda irelevantnosť žalobnej námietky, správny súd uvádza, že ide
o nesprávnu a nedôvodnú argumentáciu žalobcu. Zákon č. 102/2014 Z. z. v § 10 ods. 4
umožňuje predávajúcemu nárokovať si náhradu za zníženie hodnoty tovaru spôsobené nadmerným

zaobchádzaním, ale tento nárok musí byť preukázateľný a podliehať súdnemu preskúmaniu. Žalobca
nemôže jednostranne určiť sumu za amortizáciu a vyžadovať jej úhradu bez súdneho rozhodnutia.
Tento postup by mohol viesť k subjektívnemu a neodôvodnenému vymáhaniu nárokov. SOI správne
upozornila, že náhradu škody je možné uplatniť výlučne v civilnom konaní. Toto stanovisko vychádza
aj z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z. z., ktorá výslovne zakazuje jednostranné započítanie
pohľadávky predávajúceho voči spotrebiteľovi, ak je v nej uvedené: „K § 10 ustanovujú sa povinnosti

spotrebiteľa v prípade odstúpenia od zmluvy, najmä jeho povinnosť vrátiť tovar najneskôr do 14 dní
odo dňa odstúpenia od zmluvy predávajúcemu a zodpovednosť za nadmerné opotrebenie tovaru, ktoré
bolo spôsobené jeho používaním. Spotrebiteľ musí mať možnosť po doručení tovaru odskúšať jeho
funkčnosť,nemôževšaktovarpoužívať,akodstupujeodzmluvy.Naúčelyzisteniapovahy,charakteristík
a funkčnosti tovaru by mal spotrebiteľ s tovarom manipulovať a skontrolovať ho len takým spôsobom,

akým by mu to bolo umožnené v „kamennom“ obchode. Od spotrebiteľa sa vyžaduje, aby počas lehoty
na odstúpenie od zmluvy s tovarom manipuloval a kontroloval ho s náležitou starostlivosťou, napríklad
zakúpené oblečenie by mal spotrebiteľ len vyskúšať, ale nemal by ho nosiť, čo prezumuje povinnosť
vrátiť tento tovar s pôvodnými visačkami či inými ochrannými alebo identifikačnými prostriedkami. Ak
predávajúci zistí, že tovar, ktorý mu vrátil spotrebiteľ po odstúpení od zmluvy, je poškodený zavinením

spotrebiteľa, môže sa domáhať zodpovednosti za vzniknutú škodu na súde. Táto skutočnosť však
nemá vplyv na povinnosť predávajúceho vrátiť spotrebiteľovi všetky uhradené platby podľa § 9 ods. 1.
Jednostranné započítanie pohľadávky predávajúceho na náhradu škody voči pohľadávke spotrebiteľa
na vrátenie všetkých platieb podľa § 9 ods. 1 je vylúčené.“

40. K druhému žalobnému bodu - pokiaľ žalobca tvrdí, že jeho obchodné podmienky nie sú neprijateľné
a že ustanovenia, ktoré boli kontrolou označené ako neprijateľné, nemôžu spôsobovať značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a zároveň argumentuje, že správny orgán
nesprávne posúdil tieto podmienky a že civilný súd by mal byť jediným orgánom oprávneným rozhodovať
o neprijateľnosti zmluvných podmienok, správny súd zastáva názor, že ide o nedôvodné žalobné

námietky. Zákon č. 250/2007 Z. z. v § 4 ods. 2 písm. c) výslovne zakazuje používanie neprijateľných
podmienokvspotrebiteľskýchzmluváchvzmyslektorého:„predávajúcinesmie:a)ukladaťspotrebiteľovi
povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať nekalé
obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až 54 Občianskeho
zákonníka).“. SOI má zákonnú právomoc posudzovať neprijateľnosť podmienok a ukladať opatrenia na

ich odstránenie. V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. „dozor nad dodržiavaním povinností
ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť,
je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.“ Rozhodnutia SOI v tomto
prípade boli v súlade so zákonnými oprávneniami a podporené aj rozhodovacou praxou súdov, napríklad
rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/14/2017 zo dňa 20.02.2018, v ktorom je uvedené:

„Nemožno opomenúť skutočnosť, že za uplatňovanie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách
so spotrebiteľmi bol žalovaný sankcionovaný Slovenskou obchodnou inšpekciou.“. Poukazujeme aj
na dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z. z., ktorý okrem iného dopĺňal zákon č. 250/2007 Z.
z., a ktorým sa do predmetného zákona zaviedol § 4 ods. 2 písm. c), v znení: „K bodu 7: Zavádza
sa explicitný zákaz používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách. Zabezpečuje sa tým administratívnoprávna postihnuteľnosť zo strany orgánu dozoru za
používanie nekalých obchodných praktík a neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.“

41. Podľa správneho súdu žalobca neprijateľné podmienky nezrozumiteľne obhajuje odvolaním sa
na § 53 Občianskeho zákonníka, pričom však nepredkladá dôkazy o tom, že by tieto podmienky

nespôsobovali značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán. Naopak, podmienky - ako: i) „Nie je
možné zrušiť objednávku po jej vytvorení“; ii) „Zmena ceny neoprávňuje spotrebiteľa na odstúpenie
od zmluvy“; iii) „Spotrebiteľ nesie dôkazné bremeno za vady pri reklamácii,“ - sú priamo v rozpore so
zákonom č. 102/2014 Z. z. a spôsobujú nerovnováhu v právach v neprospech spotrebiteľa. Správnysúd dospel k záveru, že žalobca nesprávne interpretuje zákonné ustanovenia a jeho argumentácia o
neprijateľnosti zmluvných podmienok je nedôvodná.

42. K tretiemu žalobnému bodu – pokiaľ žalobca tvrdil, že kontrola bola vykonaná bez prítomnosti
štatutára a že bol nedostatočný priestor na vyjadrenie k zisteným skutočnostiam (iba „Záznam
preberám“) a tiež poukázal na krátku trojdňovú lehotu na podanie námietok a na to, že o námietkach
rozhodoval ten istý správny orgán, ktorý ich uložil, správny súd uvádza, že ani tieto žalobné námietky
nie sú dôvodné. Zákon č. 128/2002 Z. z. nevyžaduje prítomnosť štatutára pri kontrole. Kontrola bola

vykonaná zákonným spôsobom a povinnosť zamestnanca odovzdať inšpekčný záznam bola splnená.
Trojdňová lehota na podanie námietok bola v čase kontroly zákonná. Zmena zákona (predĺženie lehoty
na päť pracovných dní) nadobudla účinnosť až po ukončení kontroly a vydaní rozhodnutia. Podľa §
135 ods. 1 SSP v znení platnom od 01.07.2023 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav
v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Rozhodovanie o námietkach riaditeľom SOI, ktorý je súčasťou
správneho orgánu, je štandardný proces upravený zákonom č. 128/2002 Z. z. v ustanovení § 6 ods.

2. Tento postup nezakladá nezákonnosť rozhodnutia. Žalobca nepreukázal procesné pochybenia SOI
a jeho argumenty sú nedôvodné.

43. Za neopodstatnenú a irelevantnú vyhodnotil správny súd aj požiadavku, aby správny súd vykonal
dokazovanie fotodokumentáciou a výsluchom svedka B. C. D.. Správny súd pri preskúmavaní

zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania
rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom od 01.07.2023). Skutkovým
stavom tak, ako ho zistil orgán verejnej správy, je správny súd podľa § 120 ods. 1 SSP viazaný.
Preto dokazovanie správny súd v správnom súdnictve zásadne nevykonáva, resp. vykonáva len také
dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 ods.

1 SSP), pričom takáto potreba v predmetnom konaní nebola. Predložená fotodokumentácia nemá vo
vzťahu k predmetu súdneho prieskumu žiadnu relevanciu, mohla by byť eventuálne dôkazom v prípade
súdneho sporu (predávajúci c/a spotrebiteľ) o hodnotu zníženia (amortizácie, poškodenia) vráteného
tovaru. Rovnako svedecká výpoveď, tak ako ju navrhol žalobca, je pre súdny prieskum napadnutého
rozhodnutia o námietkach irelevantná. Preto správny súd na pojednávaní rozhodol podľa § 121 ods. 1

a contr. SSP, že navrhnuté dôkazy nevykoná.

44. Na základe súdneho prieskumu v rozsahu žalobných bodov správny súd zistil, že žalovaný
správne aplikoval príslušné právne predpisy a napadnuté rozhodnutie riaditeľky je zákonné. Žalobca
nepreukázal, že SOI postupovala nesprávne, či už z hľadiska procesného alebo vecného, a preto

správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže
vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v
konaní (§ 167 ods. 1 SSP a contr.) a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody

takej intenzity, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať priznať mu náhradu trov konania voči
neúspešnému žalobcovi (§ 168 SSP).

46. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
46. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.