Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012767
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124012767.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci proti obžalovanej A. B., pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 09.12.2024, sp. zn. 12T/18/2024-154, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 11. februára 2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovanej A. B., nar.XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná A. B. uznaná za vinnú z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

voči podpisu výzvu na nástup do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom

Okresného súdu Trnava zo dňa 28. 09. 2020 pod sp. zn. 3T/77/2020, právoplatným dňa 05. 11. 2020,
ktorým bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b)
Trestného zákona, za čo jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, kde
vo výzve na nástup do výkonu trestu zo dňa 14. 11. 2023 jej bol určený termín nástupu do výkonu trestu
do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov v lehote 8 dní od prevzatia výzvy s osobitným

poučením o trestných následkoch nenastúpenia do výkonu trestu
a súčasne si dňa 13. 12. 2023 osobne v D. E. F. G. H. X prevzala voči podpisu výzvu na nástup do
výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa
12.10.2022 pod sp. zn. 15T/19/2021, právoplatným dňa 07. 06. 2023, ktorým bola uznaná vinnou zo
spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo jej
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky so zaradením do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, kde vo výzve na nástup do výkonu trestu
zo dňa 14. 11. 2023 jej bol určený termín nástupu do výkonu trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Leopoldov v lehote 8 dní od prevzatia výzvy s osobitným poučením o trestných následkoch
nenastúpenia do výkonu trestu, tieto výzvy ignorovala a v riadne stanovenej lehote, t. j. do 21. 12.
2023 do výkonu trestu odňatia slobody nenastúpila, hoci tomu nebránili žiadne podstatné okolnosti, v
dôsledku čoho musela byť dňa 25. 01. 2024 do výkonu trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody Leopoldov dodaná policajným orgánom.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanej podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona účinného od
06. 08. 2024 s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 154-159 spisu.
Po vyhlásení napadnutého rozsudku obžalovaná po porade s obhajcom podala odvolanie vo
vzťahu k výroku o vine a treste, ako aj ku konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo ( č.l.146 spisu).

Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania (č.l.146 spisu).
ObžalovanásamostatnepodanímdoručenýmKrajskémusúduvTrnavedňa05.02.2025,akoajpodaním
prostredníctvom svojho obhajcu zo dňa 23.12.2024, doručeným okresnému súdu dňa 23.12.2024
( č.l.162-163 spisu) odôvodnila podané odvolanie.
Obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu v písomnom odôvodnení odvolania (č.l.162-163 spisu)

po podrobnej rekapitulácii záverov napadnutého rozsudku uviedla, že výkon trestu odňatia slobody
nenastúpila preto, lebo sa starala o päť maloletých detí, z ktorých jedno bolo po závažnom chirurgickom
zásahu prepustené z nemocnice a vyžadovalo si osobitnú starostlivosť. V súlade s uvedenou obranou
obhajoba, tak v štádiu predsúdneho ako aj súdneho konania navrhovala okrem iného, aby bola
vyžiadaná správa od miestne príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k ich poznatkom o
rodine obžalovanej, starostlivosti o deti s dôrazom na obdobie od 13.12.2023 do 25.01.2024 a k ich

opatreniam, ktoré musel prijať v súvislosti s obmedzením osobnej slobody obžalovanej pri jej dodaní do
výkonu trestu odňatia slobody. Orgány činné v trestnom konaní túto požiadavku, smerujúcu k objasneniu
vážnosti dôvodu nenastúpenia výkonu trestu neakceptovali, pričom o návrhoch obhajoby na doplnenie
vyšetrovania pri preštudovaní spisu dokonca rozhodla vyšetrovateľka, ktorá vyšetrovanie neviedla a
ktorej nebola vec pridelená, bez toho, aby vôbec poznala jej podstatu. Na hlavnom pojednávaní bolo

obhajobe znemožnené klásť otázky vo vzťahu k objasneniu závažnosti dôvodu, pre ktorý nenastúpila
výkon trestu odňatia slobody.

Argument, ktorým obžalovaná odôvodňuje nenastúpenia výkonu trestu odňatia slobody, dokonca tak
vážny, že nastúpením výkonu trestu odňatia slobody sa mohla dopustiť niektorej zo skutkových podstát

trestného činu upravených v tretej hlave Trestného zákona a to trestného činu odloženia dieťaťa,
opustenia dieťaťa alebo trestného činu zanedbania povinnej výživy. Obžalovaná je matkou piatich
maloletých detí, o ktoré sa stará sama. Záujem na výžive a starostlivosti o deti, ako aj na ich bezpečnosti
a zdraví je priorizovaný a chránený viac, ako záujem na ochrane poriadku vo verejných veciach, čo je
zrejmé aj zo systematického zaradenia trestných činov proti rodine, ktoré sú zaradené v tretej hlave

Trestného zákona oproti trestným činom proti poriadku vo verejných veciach, kam je systematicky
zaradený aj trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktoré je obžalovanej dávané za vinu,
a ktorý je systematicky zaradený až v ôsmej hlave Trestného zákona. V tejto súvislosti poukázala na
ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku

páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Určitým paradoxom je i to, že je trestne stíhaná za to, že v dvoch
prípadoch nenastúpila výkon trestu odňatia slobody, pričom v oboch veciach už bolo v iných konaniach
bolo rozhodnuté, že uvedené tresty sa nevykonajú. Možno teda konštatovať, že v dote-rajšom priebehu
trestného konania neboli dostatočne objasnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu
v rozpore s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku, keďže nebolo postupované tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

V závere navrhol, aby Krajský súd Trnava podľa § 321 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku
napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava v časti vo výroku o treste zrušil a podľa § 322 odsek
1 Trestného poriadku vráti vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.
Podaním doručeným Krajskému súdu v Trnave dňa 05.02.2025 označeným ako žiadosť, obžalovaná
opätovne poukázala, že bolo odmietnuté vykonanie dokazovania, ktoré by objektívne preukázalo, že
vykonávala dennú starostlivosť o päť maloletých detí, čo bol aj dôvod jej nenastúpenia do výkonu
trestu odňatia slobody. Mala vážny dôvod nenastúpenia do výkonu trestu, nakoľko by sa mohla dopustiť

niektorej zo skutkových podstát trestného činu upravenej v tretej hlave Trestného zákona. Žiadala,
aby bol vypočutý príslušník polície, ktorý ju dodával do výkonu trestu odňatia slobody ako aj sociálne
pracovníčky CDR C. a I., ktoré by potvrdili, že sa starala o maloleté deti. To, že sa staralo o blaho svojich
detí sa odrazilo na jej zdraví, ktoré teraz rieši vo výkone trestu. Ďalšie námietky smerovali k postupu
polície pri jej dodaní do výkonu trestu odňatia slobody. Žiadala, aby bola spod obžaloby oslobodená.

Konanie na krajskom súde
Podľa § 317 Trestného poriadku:(1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
(2) Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a
odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o
treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
(3) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb, o ktorých

bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a
predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.
Krajský súd ako odvolací súd skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného
poriadku bol povinný skúmať, či odvolanie obžalovanej bolo podané včas (§ 309 Trestného poriadku),
či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na
podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či

neboli podané proti výroku proti ktorému nie je prípustné (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, §
334 ods. 4 Trestného poriadku).
Krajský súd podané odvolanie preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie podala obžalovaná ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku o vine a trestu, proti ktorým je tento opravný
prostriedok prípustný, nie je však dôvodné.

Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo
· prokurátor Okresnej prokuratúry v Trnave podal dňa 17.09.2024 pod číslom: 1 Pv 264/24/2207-15
obžalobu podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku na A. B., pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

· okresný súd dňa 18.09.2024 pod č.k. 12T/18/2024-56 vydal trestný rozkaz proti ktorému podala
obžalovaná odpor č.l. 67 spisu
·okresnýsúduznesenímzodňa30.09.2024 podľa§355ods3Trestnéhoporiadkuspoukazom na§241
ods.1 písm.j) Trestného poriadku prijal obžalobu Okresnej prokuratúry Trnava č. 1Pv/264/2024/2207-15,
· Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 22.10.2024 pod sp.zn.3Tos/216/2024 -102 sťažnosť

obžalovanej ako nedôvodnú zamietol

Okresný súd určil termín hlavného pojednávania na 09.12.2024 na ktorom vypočul obžalovanú, ktorá po
zákonom poučení podľa § 257 ods. 1, ods.2, od.4, od.5, ods.8 Trestného poriadku urobila vyhlásenie,
že je nevinná, lebo skôr ako jej prišli predvolania do výkonu trestu, mala už dva dni dva v nemocnici

svojho syna, má 5 maloletých detí, ktoré boli vzaté do pestúnskej starostlivosti, o deti sa stará sama.
Nariadenia výkonu trestu si neprečítala, nemala na to čas. Nestihla papiere napísať vie, že pochybila
vie, že mala písať o odklad výkonu trestu. Ľutuje to, ale v prvom rade boli pre ňu prvoradé maloleté deti,
o ktoré sa starala sama, oboznámil listinné dôkazy ako : trestný rozkaz Okresného súdu Trnava zo dňa
28. 09. 2020 pod sp. zn. 3T/77/2020, právoplatným dňa 05. 11. 2020 a k nemu pripojenú doručenku

( č.l.10-13 spisu), výzvu na nástup do výkonu trestu zo dňa 14.11.2023 s doručenkou č.l. 14, príkaz
na dodanie vo výkonu trestu zo dňa 12.01.2024 z č.l. 5, oboznámil trestný rozkaz Okresného súdu
Trnava zo dňa 12.10.2022 sp.zn.15T/19/2021 z č.l.15-16 spisu, výzvu na nástup do výkonu trestu zo
dňa 14.11.2023 s doručenkou č.l. 17,18, príkaz na dodanie vo výkonu trestu zo dňa 12.01.2024 z č.l. 4,
odpoveď Okresného súdu Trnava zo dňa 23.02.2024 z č.l.8, správu Národného ústavu detských chorôb

z č.l.44-46, relácie na obžalovanú a to výpis z evidencie priestupkov č.l.14-142, lustráciu z databázy
súdov č.l.133-139 spisu, lustráciu GP č.l.118 -132 spisu, odpis z registra trestov č.l.115-117 spisu.
Krajský súd v predmetnej veci vykonal verejné zasadnutie prostredníctvom videokonferenčného
zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku, za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry,
obžalovanej, obhajcu obžalovanej, u ktorých bola lehota podľa § 61b ods.1 Trestného poriadku

zachovaná.
Prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom návrhu vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhol
odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovanej sa v konečnom návrhu pridržiaval odôvodnenia odvolania a navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaná A. B. uviedla, že je jej veľmi ľúto, že marila výkon rozhodnutia, mala na to dôvody, starala
sa o 5 maloletých detí.Krajský súd na verenom zasadnutí podľa § 326 ods.5 s poukazom na § 269 Trestného poriadku doplnil
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to :

- rozsudku Okresného súdu Trnava, sp.zn.40P/163/2024 zo dňa 15.01.2025, ktorým súd nariadil nad
maloletými deťmi ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny , C. E. J.,
K. L. L. E. XXX/XX , I. a ktorým bola matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, na
každé dieťa sumou 30% zo sumy životného minima,
- hodnotením ÚVTOS Nitra-Chrenová, podľa ktorého odsúdená vykonáva postupne uložené tresty

odňatia slobody pre majetkovú trestnú činnosť, obžalovaná plní body programu zaobchádzania,
- rozsudku Okresného súdu Trnava, sp.zn.40P/163/2024 zo dňa 15.01.2025, ktorým súd nariadil nad
maloletými deťmi ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny , C. E. J.,
K. L. L. E. XXX/XX , I. a ktorým bola matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, na
každé dieťa sumou 30% zo sumy životného minima,
- hodnotením ÚVTOS Nitra-Chrenová, podľa ktorého odsúdená vykonáva postupne uložené tresty

odňatia slobody pre majetkovú trestnú činnosť, obžalovaná plní body programu zaobchádzania,
- z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn.15T/19/2021 oboznámil rozsudok zo dňa
06.09.2024, uznesenie zo dňa 11.07.2023, úradný záznam z č.l.96,
- zápisnicu z verejného zasadnutia Krajského súdu Trnava zo dňa 04.02.2025 sp.zn.6To/138/2024,
z ktorej vyplýva, že krajský súd podľa § 405b ods.1 veta druhá Trestného poriadku zrušil výrok

o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava z 12.10.2022 sp.zn.15T/19/2021, právoplatný dňa
07.06.2023 a za zostávajúci prečin krádeže podľa § 212 ods.1 písm.d), ods.2 písm.b) Trestného
zákona účinného do 06.08.2024, pri ktorom trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona nezanikla uložil
obžalovanej súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jedného) roka a pre výkon trestu ju zaradil do
ústavusostrednýmstupňomstráženia,zároveňzrušilvýrokyotrestetrestnéhorozkazuOkresnéhosúdu

Galanta z 10.08.2021 sp.zn.2T/458/2021 právoplatný dňa 22.04.2022 a trestného rozkazu Okresného
súdu Trnava zo dňa 19.01.2022 sp.zn.15/18/2021, právoplatný dňa 10.02.2022.

Po komplexnom preskúmaní spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní,
ktoré predchádzalo napadnutého rozsudku postupoval v súlade s Trestným poriadkom. Na hlavnom

pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového
stavu veci a nevyhnutné pre zákonné, objektívne rozhodnutie. Okresný súd dodržal všetky zákonné
ustanovenia v zmysle, ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku a vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a dospel takto k správnym skutkovým zisteniam, ktoré

zodpovedajú vykonaným dôkazom.
Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Trestného poriadku stručne, jasne vyložil o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal za zreteľné na výsledky dokazovania za vylúčené, alebo pochybné, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku je tiež zrejmé akými právnymi úvahami sa okresný súd riadil, keď rozhodol
o uznaní viny obžalovanej zo skutku pre ktorý bola postavená pred súd. Aj podľa názoru krajského súdu
vzhľadom na vykonané dôkazy bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok tak ako
ho prvostupňový súd ustálil sa stal a tento skutok spáchala obžalovaná A. B..
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza

zo skutkového stavu ako bol tento zistený okresným súdom na hlavnom pojednávaní. Krajský súd
preto nemá podstatné výhrady a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v značnej miere osvojuje
a v podrobnostiach na neho poukazuje.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho

stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,
ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo 2/2018
z 23.01.2018).

K výroku o vine

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonnýmspôsobom,akoajdôkazyprípustnépodľa§119ods.5podľasvojhovnútornéhopresvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
S prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaná v odvolaní napáda výrok o vine a treste ako i konanie,
ktoré rozhodnutiu predchádzalo považuje krajský súd za nevyhnutné zosumarizovať základné úvahy

o dostatku dôkazov vo vzťahu k vine obžalovanej nasledovne :
Obžalovaná A. B. k spáchanému skutku uviedla ( skrátene), že výzvu na nástup do výkonu trestu
prevzala na vlakovej stanici, nestihla papiere prečítať nakoľko mala maloletého syna hospitalizovaného
v nemocnici a sama sa stará o päť maloletých detí. Syna chodila 3-4 krát do týždňa navštevovať
a telefonicky sa dopytovala každý deň.
Okresný súd skutkový stav ustálil na základe prečítaných listinných dôkazov z ktorých vyplynulo, že

výzvu na nástup do výkonu trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn.3T/77/2020 zo
dňa 14.11.2023 prevzala obžalovaná dňa 13.12.2023. Obžalovaná bola vyzvaná na nástup do výkonu
trestu najneskôr do 8. kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy, pričom obžalovaná bola poučená, že
v prípade, že v stanovenej lehote nenastúpi výkon trestu odňatia slobody, hrozí jej trestný postih pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia (§ 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona) Príkaz na

dodanie obžalovanej do výkonu trestu odňatia slobody Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/77/2020 bol
vydaný dňa 12.01.2024.

Výzvu na nastúp výkonu trestu (č. l. 17) vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn15T/19/2021 zo dňa
12. 10. 2022, bola podľa doručenky (č.l.18) doručená obžalovanej prostredníctvom pošty dňa 13. 12.

2023. Obžalovaná bola vyzvaná na nástup do výkonu trestu najneskôr do 8. kalendárnych dní odo dňa
doručenia výzvy, pričom obžalovaná bola poučená, že v prípade, že v stanovenej lehote nenastúpi výkon
trestu odňatia slobody, hrozí jej trestný postih pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia (§ 348
ods. 1 písm. a) Trestného zákona). Okresný súd vydal príkazu na dodanie do výkonu trestu dňa 12.
01. 2024 (č. l. 4).

Zo správy Okresného súdu Trnava zo dňa 23. 02. 2024 (č. l. 8) vyplýva, že A. B. bol odložený výkon
trestu na základe záznamu polície a lustrácie Registra obyvateľov SR, pričom menovaná o to nežiadala.
Po uplynutí odkladu výkonu trestu a zaslaní novej výzvy na nástup výkonu trestu menovaná nepožiadala
o odklad výkonu trestu. Vo veci vedenej pod sp. zn. 3T/77/2020 nebola podaná žiadosť o odklad výkonu

trestu.
Z uvedeného krajský súd zistil, že okresný súd postupoval zákonne a správne, keď uznal obžalovanú
A. B. za vinnú z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, pretože bez vážneho dôvodu nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej jej
súdom a to napriek tomu, že výzvu na nástup do výkonu trestu odňatia slobody prevzala dňa 12.01.2023,

bolariadnepoučenáo následkochnenastúpeniavýkonutrestuodňatiaslobody,žiadosťoodkladvýkonu
trestu odňatia slobody si nepodala.
K prezentovanej obrane obžalovanej, že na jej strane boli vážne dôvody spočívajúce v starostlivosti
o maloleté deti je potrebné uviesť, že za vážny dôvod nenastúpenia výkonu trestu odňatia slobody
sa považuje objektívne závažná prekážka, ktorá bráni odsúdenému nastúpiť do výkonu trestu odňatia

slobody, pričom nie každý dôvod ospravedlňuje nenastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody a je ho
potrebné posudzovať individuálne. Obžalovaná mala vedomosť o tom, že výkon trestu odňatia slobody
bude musieť nastúpiť, pretože trestné rozkazy jej boli riadne doručené, vedela o tom, že jej boli uložené
nepodmienečné tresty odňatia slobody a navyše okresný súd jej obligatórne odložil výkon trestu odňatia
slobody uznesením zo dňa 11.07.2023 sp.zn.15T/9/2021, ktoré prevzala dňa 22.08.2023 a ktorým jej bol

odložený výkon trestu do 18.10.2023. Navyše od prevzatia výzvy na nástup do výkonu trestu a termínom
nástupu mala dostatočný čas ( osem kalendárnych dní), aby legálnou cestou zabezpečila starostlivosť
o svoje maloleté deti a to prostredníctvom úradu práce sociálnych vecí a rodiny, príp. požiadaním
o odklad výkonu trestu odňatia slobody. O hospitalizované maloleté dieťa sa nestarala osobne, ale
jeho starostlivosť bola zabezpečovaná nemocničným personálom. Odvolací súd vzal do úvahy, že ide

o obžalovanú, ktorá má pri svojich 17 záznamoch v registri trestov dostatočné skúsenosti a nie sú pre ňu
žiadnymi novými skutočnosťami údaje o tom, kedy je povinná uložený trest nastúpiť a ako je potrebné v
takýchto prípadoch postupovať. Z vyššie uvedených dôvodov nebola jej obrana akceptovaná a krajský
súd konštatuje, že obžalovaná konala úmyselne vzhľadom k tomu, že vedela o tom, že môže svojímkonaním porušiť záujem chránený zákonom a minimálne bola uzrozumená, že môže takéto porušenie
spôsobiť.

S odvolacími námietkami obžalovanej sa už podrobným spôsobom vysporiadal okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 5 -8, s jeho odôvodnení sa odvolací súd plne
stotožňuje a odkazuje na neho.

K doručovaniu výzvy na nástup výkonu trestu odvolací súd dodáva, že z poštovej doručený na

č.l.14 a 18 spisu vyplýva, že jej bola doručovaná prostredníctvom pošty, o čom svedčí aj odtlačok
úradnej pečiatky pošty Trnava. Obžalovaná prevzatie výzvy vo svojej výpovedi potvrdila, spochybnila
však miesto a spôsob doručovania. Predmetná doručenka je súčasťou vyšetrovacieho spisu, na
hlavnom pojednávaní bola zákonným spôsobom oboznámená, súd nemal dôvod spochybňovať spôsob
doručovania. Z obsahu spisového materiálu sp.zn.15T/19/2021 č.l.96 vyplýva, že obžalovaná na polícii
uviedla, že sa zdržiava na ubytovni v D., G. M. XXX, ale poštové zásielky preberá na adrese D., F. X a na

tejto adrese jej bola aj výzva doručená, preto návrh obžalovanej na vykonanie dokazovania vypočutím
príslušníka polície je irelevantný.

K odvolacej námietke obžalovanej, že v danom prípade nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku

páchateľa je jeho závažnosť nepatrná, odvolací súd uvádza, že okresný súd sa na strane č.6 rozsudku
podrobným spôsobom vysporiadal s ustanovením § 10 ods.2 Trestného zákona a správne konštatoval,
že,, aplikácia tzv. materiálneho korektívu neprichádza do úvahy nakoľko znak prečinu podľa § 10 ods.2
Trestného zákona je naplnený a to s poukazom na to, že obžalovaná bez vážneho dôvodu nenastúpila
na výkon trestu odňatia slobody v súdom určenej lehote aj napriek tomu, že nepodmienečné tresty jej

boli ukladané opakovane a skutočnosť, že už bola za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia
odsúdená.“
Odvolací súd len dodáva, že v danom prípade je potrebné uviesť, že obžalovaná mala už odklad výkonu
trestu, teda vedela, že po uplynutí doby na ktorú jej bol odložený výkon trestu bude ho musieť nastúpiť
a že si musí zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti ( nešlo o objektívne nepredvídateľnú prekážku,

keďže vedela, že jej odklad končí), po obdržaní výzvy na nástup trestu mala poskytnutú lehotu a to osem
dní, teda mala dostatočný čas a právne možnosti na riešenie situácie, teda z jej strany išlo o úmyselné
marenie výkonu trestu. Ako správne uviedol okresný súd, obžalovaná už v minulosti bola za rovnaký
trestný čin odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody ( trestný rozkaz OS Piešťany zo dňa
05.03.2013 sp .zn. 2T/21 / 20 13 ) . Nemožno v danom prípade ani opomenúť objektívnu stránku

trestného činu, ktorou je záujem na riadnom výkone súdnych rozhodnutí.
K návrhu obžalovanej , aby bol vypočutý príslušník polície, ktorý ju dodával do výkonu trestu odňatia
slobody a sociálne pracovníčky CDR C. a I., ktoré by potvrdili, že sa starala o maloleté deti odvolací súd
uvádza,žeideodôkazy,ktorésúirelevantné,pretoženemajúvplyvnaobjasnenieskutočnostídôležitých
pre trestné stíhanie obžalovanej a ich výpovede sa podľa návrhu obžalovanej týkajú skutočností, ktoré

nastali až potom, ako sa stal skutok pre ktorý bola podaná obžaloba. Skutočnosť, že obžalovaná je
matkoupiatichdetívyplývazužvykonanéhodokazovaniaanavyšeideodôkazyktorémohlaobžalovaná
navrhnúťpotomakojejboladoručenávýzva,abybezmeškaniaoznámiladôkazy,ktorénavrhujevykonať
aj s upozornením, že neskôr návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré boli stranám známe v čase doručenia
výzvy, môžu byť odmietnuté.

Záverom odvolací súd v reakcií na ďalšie odvolacie námietky obžalovanej dodáva, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces

nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby
reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra
1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008- I, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci
Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).

Na základe uvedeného krajský súd nezistil dôvod na zrušenie výroku o vine (§ 317 ods. 2 Trestného
poriadku).
K výroku o tresteTrestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie

ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestných
činov ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípade, zvláštnosti a teda bráni mechanickému postupu

súdu pri rozhodnutí o treste (rozsudok NS SR z 13.05.2014 sp. zn. 4To/7/2013).
Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky

primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Obžalovanej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov teda na dolnej hranici

trestnej sadzby, keď trestná sadzba pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1
písm.a) Trestného zákona je až na dva roky.
Okresný súd u obžalovanej poľahčujúcu okolnosť nezistil, zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm.m) Trestného zákona ( obžalovaná bola už za trestný čin odsúdená), v registri trestov má 17
záznamov, vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MS SR 10 záznamov ( prevažne pre priestupky

proti majetku), teda ide o osobu so sklonmi k protiprávnej činnosti.

Uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle §
33a, § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu
konkrétny stupeň závažnosti spáchané trestného činu, zistenú jednu priťažujúcu okolnosť ako aj pomery

obžalovanej a možnosť jej nápravy z hľadiska účelu trestu, jej individuálnej a generálnej prevencie,
pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere dostatočne vyjadruje i morálne
odsúdenie protiprávneho konania obžalovanej spoločnosťou.
Za tejto situácie podľa právneho názoru odvolacieho súdu napadnutým rozsudkom okresného súdu
uložený trest odňatia slobody nemožno považovať za neprimeraný v zmysle § 321 ods. 1 písm. e)

Trestného zákona.

Podľa § 48 ods.2) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu

a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,

b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce

odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Okresný súd správne obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože posledných desiatich rokoch pred spáchaním

trestného činu bola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin ( trest
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany o dňa 12.01.2018 sp.zn.16T/4/2018 vykonala
dňa 17.01.2019).

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovanej podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.