Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Mária Kašíková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/178/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624200913
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624200913.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore
žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., právne zastúpená: JUDr. Ján Bartánus,
advokát, so sídlom A. Medveckého 1, 034 01 Ružomberok, IČO 48 411 844, proti žalovaným: 1/ E. A.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, F. C., 2/ G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, F. C.,

obaja právne zast.: JUDr. Lena Mišalová, advokátka so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín,
IČO: 37 577 433, o vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy, na odvolanie žalovaných v rade 1/, 2/ proti
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 12C/15/2024 – 143 zo dňa 30.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušuje a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na nové
konanie a rozhodnutie.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. z o s t á v a nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a stranám náhradu trov konania
nepriznal. Zastavenie konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 144, § 145 ods.1, §
146 CSP, nakoľko žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu, pritom súhlas žalovanej strany
nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu

podľa § 168 CSP alebo pojednávanie a z osobitného predpisu nevyplýva žiadny spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami, pre ktorý by bol súhlas žalovanej strany potrebný. O trovách konania rozhodol
s poukazom na § 256 ods. 1, § 257 CSP, keď predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 98 000,- Eur, ktorá
predstavovala časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti uhradenej zo strany žalobkyne a jej bývalého manžela
žalovaným. Celková kúpna cena vo výške 108 000,- Eur nebola zo strany žalobkyne a jej bývalého
manžela uhradená, preto žalovaní od kúpnej zmluvy odstúpili. Z obsahu spisu a osobitne z vyjadrenia

žalovaných bolo preukázané, že suma 98 000,- Eur bola zo strany žalovaných uhradená bývalému
manželovi žalobkyne na jeho výzvu 11.03.2024, a to v dňoch 25.06.2024 v časti 20 000,- Eur, 23.07.2024
v časti 18 000,- Eur a 16.08.2024 v časti 60 000,- Eur, a teda k úhrade došlo po podaní žaloby, avšak
podľa názoru súdu nie v dôsledku jej podania, nakoľko žaloba bola doručená žalovanej II/ 10.10.2024
a žalovanému I/ 23.10.2024. Ďalej bolo preukázané, že sa vedie konanie pod sp. zn. 5C/16/2024, kde sa
žalobkyňadomáhavočižalovanýmzaplateniasumy100975,28Eurstitulomzhodnotenianehnuteľnosti,

ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Oba spory boli vyvolané z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo
strany žalovaných v dôsledku nezaplatenia dohodnutej kúpnej ceny zo strany žalobkyne a jej bývalého
manžela. Podľa článku III. bod 5 dohody o urovnaní strany zhodne potvrdili, že uzatvorením tejto dohody
sú medzi nimi vysporiadané všetky práva a povinnosti, ktoré vznikli odstúpením žalovaných od kúpnej
zmluvy. Ďalej sa strany zaviazali, že si žiadny z jej účastníkov nebude proti ktorémukoľvek z ostatných
účastníkov uplatňovať žiadne z toho vyplývajúce nároky. Má za to, že uvedené možno aplikovať aj na

trovy konania, ktoré v predmetnom spore stranám sporu vznikli, a preto uzatvorenie dohody o urovnaní
považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý stranám náhradu trov konania nepriznal.2.V zákonom stanovenej lehote voči výroku II. podali odvolanie žalovaní z dôvodov §365 ods.1 f) a h)
CSP. Sú presvedčení, že v konaní nie je sporné, že uhradili prijatú kúpnu cenu síce dátumovo až po

podaní žaloby, avšak nie na jej základe, a teda žaloba nebola podaná dôvodne a žiadny dôvod hodný
osobitného zreteľa nie je v posudzovanom prípade daný. Ešte v roku 2022 im bola doručená výzva na
vrátenie kúpnej ceny od druhého solidárne oprávneného veriteľa H. I. a opätovne bola od H. I. doručená
ďalšia výzva na vrátenie kúpnej ceny v marci 2024, pričom v tejto výzve odkazuje na výzvu z roku
2022. S poukazom na znenie § 513 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) sa teda žiadny ďalší solidárny

veriteľ nemôže úspešne domáhať plnenia od žalovaných, nakoľko právo predstihu, ktoré realizoval H. I.
hmotnoprávnym úkonom výzvy účinnej jej doručením konzumuje právo ostatných solidárnych veriteľov,
a to bez ohľadu na to, či tento veriteľ už nárok uplatnil súdnou cestou. Žalobkyňa by preto so žalobou
o vrátenie totožného plnenia o ktoré ich už pred podaním žaloby v roku 2022 a potom opakovane v marci
2024 žiadal iný veriteľ, nemohla uspieť. Žalobkyňa sama právo prednosti nevyužila, žalovaných nikdy
o vrátenie kúpnej ceny nežiadala a až doručením žaloby žalovaným, k čomu došlo v októbri 2024, sa

títo dozvedeli, že vrátenia kúpnej ceny sa domáha aj žalobkyňa. Žalobkyňa teda požiadala žalovaných
o vrátenie kúpnej ceny až v čase, keď kúpna cena už bola vrátená, a teda je zrejmé, že žaloba bola
podaná nedôvodne. Tvrdenia žalobkyne v späťvzatí žaloby, že k výzvam zo strany H. I. došlo účelovo až
po podaní žaloby, aby sa nedostala žalobkyňa k žiadnym financiám, je čisto špekulácia nezakladajúca
sa na pravde. Svedčí o tom fakt, že výzvu H. I. doručil žalovaným ešte v roku 2022 a opakovane

v roku 2024 pred doručením žaloby, pričom nič nebránilo ani žalobkyni aby tak urobila. Žalobkyňa sa
k odstúpeniu od kúpnej zmluvy postavila inak, a to súdnou cestou sa domáhala určenia neplatnosti
odstúpenia žalovaných od kúpnej zmluvy, ktorej konanie skončilo v júny 2024 rovnako späťvzatím
žaloby žalobkyňou. Žalobkyňa v súvislosti s odstúpením od kúpnej zmluvy vyvolala tri súdne konania
sp.zn.RK-10c/1/2023, 5c/16/2024 a 12c/15/2024 a ani pred podaním jednej z týchto žalôb neoslovila

žalovaných so žiadnou výzvou či návrhom na riešenie situácie a v konečnom dôsledku všetky tri žaloby
zobrala späť. Preto žalobkyňa zavinila zastavenie konania a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania mal súd postupovať podľa § 256 CSP. V danom prípade neboli žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, a pokiaľ súd tento vzhliadol v ustanovení článku III. ods. 5 predloženej dohody
strán o urovnaní, takýto záver súdu je nesprávny a nemá opodstatnenie. Strany k dohode u urovnaní

samy rozhodli, že otázka trov nebude predmetom dohody. Tento fakt potvrdila aj samotná žalobkyňa,
ktorá späťvzatie žaloby primárne žiadala aby súd priznal náhradu trov konania práve jej argumentujúc
tým, že kúpna cena bola vrátená až po podaní žaloby. Ak teda samotné strany dohody žiadajú súd,
aby im priznal náhradu trov konania, je tým nepriamo potvrdené, že predmetom dohody o urovnaní,
otázka náhrady trov konania nebola. Súd predmetné ustanovenie dohody o urovnaní vyložil nesprávne

vrozporestým,čosamotneúčastnícidohodyzamýšlaliačosamotníúčastnícidohodysvojimiúkonmipo
uzatvorení dohody o urovnaní potvrdili. Moderačné právo, ktoré súd použil ako výnimku zo všeobecného
procesného princípu zodpovednosti za výsledok konania použil nesprávne, nakoľko dôvody hodné
osobitného zreteľa nepriznaním náhrady trov žalovaným pri späťvzatí nedôvodne nepodanej žaloby
neboli dané. Navrhujú rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť tak, že žalovaným bude priznaný nárok

na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% a zároveň žiadajú priznať trovy odvolacieho
konania.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrila.

4. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas sporové strany
proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods.2, § 357 písm...§359, §362 ods.1
CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 385 ods.1 CSP a contrario preskúmal napadnuté
rozhodnutie v intenciách § 379 a §380 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa

§389 ods.1 písmeno b) CSP zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

5. Poukázať na zásadu procesného zavinenia podľa §256 CSP.

6. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci nepreskúmaval na podanie dôvodnosti žaloby v zmysle
ustanovenia§513O.z.akotožalovanýnamietaliužvovyjadreníkžalobe.Kspäťvzatiužalobyžalobkyňa
pripojila dohodu o urovnaní medzi ňou, jej bývalým manželom a žalovanými v rade 1/, 2/ a súd prvejinštancie nesprávne z článku III bod 5 tejto dohody vyvodil, že sú dané dôvody osobitného zreteľa, keď
strany sa mali dohodnúť, že týmto sú urovnané všetky ich nároky, avšak z tohto ustanovenia nevyplýva,
že týmito nárokmi mal byť aj nárok na náhradu trov konania v spornom konaní. Ako správne žalovaní

v odvolaní poukazovali, aj samotná žalobkyňa uvedené nepovažovala za dojednané, keď v návrhu na
späťvzatie žaloby sama navrhovala, aby jej bol priznaný nárok na náhradu trov konania prípadne, aby
nebol priznaný nárok na náhradu trov konania žiadnej sporovej strane.

7. Nakoľko súd prvej inštancie sa nezaoberal dôvodnosťou podania žaloby žalobkyňou s poukazom na §

513 Občianskeho zákonníka a nesprávne posúdil dané dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP,
došlo tak na strane žalovaných k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď títo nemohli ani adekvátne
namietať odvolacie dôvody k posúdeniu dôvodnosti podanej žaloby žalobkyňou a takisto nebolo správne
vyvodená danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa na nepriznanie nároku na náhradu trov konania
žalovaným. Preto odvolací súd v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a v tomto rozsahu mu
vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie, pričom úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní bude

zaoberať sa dôvodnosťou podania a žaloby s poukazom na § 513 Občianskeho zákonníka a na tvrdenia
žalovaných jednak vo vyjadrení k žalobe aj samotnom odvolaní a opätovne posúdi danosť dôvodov
osobného zreteľa na priznanie/nepriznanie nároku na náhradu trov konania.

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.