Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010595
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4424010595.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej,
PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti
obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona a iné, o odvolaní obžalovaného A. B., proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
2T/55/2024 zo dňa 28.11.2024, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 26.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je
dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania v bode 1/ prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon) s poukazom na ust. §

138 písm. h/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že:
1/dňaXX.XX.XXXXvčaseokolo18:25hod.spôsobildopravnúnehoduakovodičosobnéhomotorového
vozidla zn. C. D. ev.č.: E. a to tým spôsobom, že po prechádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol
uvedené vozidlo po ceste č. F. v úseku medzi obcami G. - H. smerom na obec H., v danom úseku cesty

s najvyššou povolenou rýchlosťou 90 km/h jazdiac rýchlosťou najmenej 114 km/h a bez pneumatiky
na pravom prednom kolese vozidla, pričom počas úkonu predchádzania nedodržal dostatočný bočný
odstup od predchádzaného vozidla osobného motorového vozidla VW Passat ev.č.: E. jazdiaceho tým
istým smerom jazdy a v dôsledku toho počas predchádzania narazil pravou prednou časťou vozidla
do ľavej zadnej časti osobného motorového vozidla zn. VW Passat ev.č.: E., pričom došlo k vytlačeniu
osobného motorového vozidla zn. VW Passat ev.č.: E. vpravo mimo vozovku, ktoré ostalo v poli

prevrátené na streche, pričom následkom tejto dopravnej nehody došlo k zraneniu vodičky z osobného
motorového vozidla zn. VW Passat ev.č.; E., poškodenej I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, K. XXX/
XX, I. H., ktorá utrpela zlomeninu oboch kostí ľavého predlaktia - otvorenú segmentálnu (etážovú)
zlomeninu lakťovej kosti s posunom úlomkov s ranou na koži veľkosti 5 mm a zlomeninu vretennej kosti s
posunom úlomkov, tiež pomliaždenie hrudníka vľavo so zlomeninou 12-teho rebra vľavo a pomliaždenie
a podvrtnutie pravého kolena s poškodením vnútorného kolaterálneho väzu pravého kolena a zadného

skríženého väzu (LCM a LCP), vyžadujúce si priemernú dobu liečenia a práceneschopnosti najmenej
3 mesiace, pričom u obžalovaného bola dychovou skúškou na zistenie požitia alkoholu prístrojom
AlcoQuant6020plus,evidenčnéhočíslaA4089017,policajnouhliadkouOOZPZŠuranydňa07.05.2024
v čase o 18:53 hod. pod číslom merania 4445 nameraná hodnota 0,70 mg/l alkoholu v dychu a druhou
dychovou skúškou bola dňa 07.05.2024 v čase o 19.14 h pod číslom merania 4447 nameraná hodnota
0,65 mg/l alkoholu v dychu, čím obžalovaný porušil ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno d), odsek 5, § 15

odsek 3 a § 16 odsek 1, odsek 2 Zákona č. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,2/ dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 18:25 hod. na ceste č. F. v úseku medzi obcami G. - H. smerom na
obec H., ako vodič osobného motorového vozidla zn. Honda Civic, ev. č.: E., po tom, ako bol účastníkom

dopravnej nehody, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví poškodenej I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
K. XXX/XX, I. H., ktorá v dôsledku zrážky s motorovým vozidlom, ktoré viedol obžalovaný, zostala
najskôr vo vozidle, ktoré bolo prevrátené na strechu a následne z vozidla vyšla von a zostala ležať na
zemi, pričom obžalovaný po vystúpení z vozidla odišiel z miesta dopravnej nehody na vlakovú stanicu
pri obci B. aj napriek tomu, že videl poškodenú ležať po zrážke na zemi a poškodená javila známky

ublíženia na zdraví a odišiel z miesta nehody bez poskytnutia akejkoľvek pomoci poškodenej, pričom mu
ako účastníkovi dopravnej nehody nehrozilo žiadne nebezpečenstvo v súvislosti s poskytnutím pomoci
poškodenej, čím teda ako účastník dopravnej nehody nezotrval na mieste dopravnej nehody, pričom
povinnosť vodiča zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto
bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, mu ako
vodičovi vyplýva aj z ustanovenia v zmysle §-u 66 ods. 2 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej

premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. a s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm.
h/ Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 2 roky, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na
dobu 5 rokov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému aj ochranné

protitoxikomanické liečenie ústavné s následnou doliečovacou ambulantnou formou.
O uplatnených nárokoch na náhradu škody súd I. stupňa rozhodol postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por.
a poškodenú L. M. N. K.. O. a poškodenú I. J. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo skutku pod bodom 2/ a následné prijatie tohto

vyhlásenia súd I. stupňa vykonával dôkazy len vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ obžaloby a k výroku
o treste a náhrady škody.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa poukázal na všetky vo veci vykonané dôkazy
s tým, že tieto vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný konaním
uvedeným v bodoch 1/ a 2/ rozsudku naplnil všetky zákonné znaky horeuvedených trestných činov.

Uvedený záver podľa názoru súdu I. stupňa vyplynul z vykonaných dôkazov, pričom zistil, že obžalovaný
spáchanie skutkov v podstate nepopieral, priznal sa, že viedol motorové vozidlo v danom čase a mieste
po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov a nepoprel, že pri predchádzaní vozidla značky
Volkswagen Passat do tohto narazil a spôsobil dopravnú nehodu. Záver o vine obžalovaného však
súd I. stupňa neoprel iba o priznanie sa obžalovaného, ale jeho vinu mal preukázanú predovšetkým

výpoveďou poškodenej I. J. a svedka P. I., ktorí vo svojich výpovediach opísali okolnosti bezprostredne
predchádzajúce dopravnej nehode ako aj techniku jazdy obžalovaného s tým, že tento šiel veľkou
rýchlosťou, v ktorej pri predbiehaní vozidla riadeného poškodenou, do tohto vozidla narazil. Výpovede
uvedených svedkov priamo korešpondovali so závermi znalca z odboru cestnej dopravy, ktorý v závere
znaleckého posudku jednoznačne konštatoval, že k dopravnej nehode došlo v dôsledku nesprávnej

techniky jazdy obžalovaného, ktorý jazdil v danom úseku cesty vyššou ako maximálnou povolenou
rýchlosťou a pri predbiehaní vozidla poškodenej túto ohrozil, v dôsledku čoho do ňou riadeného vozidla
narazil a spôsobil tak dopravnú nehodu. Obžalovaný tak svojou technikou jazdy vytvoril poškodenej
z technického hľadiska prekážku náhlu a poškodená na rozdiel od obžalovaného dopravnej nehode
nevedela zabrániť.

Súd I. stupňa na základe týchto záverov konštatoval, že nemal žiadne pochybnosti o tom, že
dopravnú nehodu spôsobil spôsobom svojej jazdy práve obžalovaný, ktorý napriek maximálne povolenej
rýchlosti 90 km/h jazdil v danom úseku rýchlosťou najmenej 114 km/h, pričom jazdil na osobnom
motorovom vozidle bez pneumatiky na pravom prednom kolese, nedodržal dostatočný odstup od vozidla
Volkswagen Passat, toto vozidlo nielen ohrozil ale aj do neho narazil a spôsobil zmenu smeru jeho jazdy

s tým, že uvedené vozidlo bolo vytlačené mimo vozovku a prevrátené v poli na streche.
Obžalovaný motorové vozidlo riadil aj napriek tomu, že pred jazdou požil alkoholické nápoje a v čase
dopravnej nehody bolo namerané dychovou skúškou 0,70 mg/l. Svojím konaním tak porušil povinnosti
vodiča vyplývajúce mu z § 4 ods. 2 písm. d/, ods. 5, § 15 ods. 3 a § 16 ods. 1, ods. 2 zákonač. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Pri predmetnej dopravnej nehode utrpela poškodená I. J. zranenia, ktorých charakter mal súd
I. stupňa preukázaný tak príslušnými lekárskymi správami ako aj závermi znaleckého posudku z odboru

zdravotníctvo a farmácia, z ktorých záverov vyplývalo, že zranenia boli vyhodnotené ako zranenia ťažké
s vyžadovanou priemernou dobou liečby a práceneschopnosti 3-4 mesiace, pričom poškodená bola
závažným spôsobom obmedzovaná v obvyklom spôsobe života po dobu 7-8 týždňov.
Súd I. stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku rozsiahle vysporiadaval s námietkou obhajoby
ohľadom nesprávnosti právnej kvalifikácie skutku pod bodom 1/ s tým, že podľa názoru obhajoby bolo

potrebné posudzovať čin iba ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3
písm. c/ Tr. zák.
Pri úvahách o výmere a druhu trestu súd I. stupňa poukázal na osobu obžalovaného, pri ktorom
zistil, že tento je slobodný, bez stáleho pracovného pomeru, v evidencii priestupkov má evidované
mnohopočetné postihy za rôznorodé priestupky, nie je držiteľom vodičského oprávnenia, pričom napriek
tomu bol už dvakrát postihnutý za páchanie dopravného priestupku ako vodič motorového vozidla.

Následne súd I. stupňa poukázal na jednotlivé odsúdenia tak na území Slovenskej republiky ako aj
mimo územia Slovenskej republiky, pričom naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/24/22 zo dňa 05.05.2022, kde mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky, ktorá uplynula 06.05.2024, teda 1 deň pred spáchaním
skutkov v prejednávanej trestnej veci. Pri osobe obžalovaného súd I. stupňa zisťoval existenciu

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že zistil existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v §
36 písm. l/ Tr. zák., teda že k spáchaniu skutkov sa priznal a spáchanie oľutoval a existenciu jednej
priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zák., čo je spáchanie viac trestných činov. Pri
rovnováhe týchto okolností postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a obžalovanému ukladal trest úhrnný
podľa trestnej sadzby najprísnejšie trestného zo zbiehajúcich sa prečinov. V prípade obžalovaného

považoval za primeraný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s tým, že za potrebné považoval
uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody s poukazom na predchádzajúce odsúdenia. V odôvodnení
napadnutého rozsudku podrobne rozobral všetky podmienky pre ukladanie tohto trestu a vysporiadal
sa aj s tým, prečo neukladal obžalovanému alternatívny trest, ktorého uloženia, okrem podmienečného
trestu, sa domáhala obhajoba.

Čo sa týkalo trestu zákazu činnosti, tu súd I. stupňa poukázal na to, že obžalovaný viedol motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu napriek tomu, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia, pričom na
dosiahnutie účelu považoval potrebné uloženie trestu vo výmere 5 rokov.
Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci sa dopustil konania pod vplyvom alkoholu a aj podľa
záverov znaleckého posudku obžalovaný trpí vysokorizikovým pitím alkoholu, uložil mu tak ochranné

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
V trestnej veci si svoj nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnili poškodená L. M. N. K.. O.
a poškodená I. J., avšak pri oboch poškodených konštatoval, že bolo potrebné doplnenie dokazovania
v rámci adhézneho konania, čo by presiahlo potreby väzobného trestného konania.

Uvedený rozsudok v zákonnej lehote odvolaním napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch podaného
odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom obhajkyne, konštatoval obžalovaný, že rozsudok súdu I. stupňa,
ktorým bol uznaný za vinného zo skutku v bode 1/, je nesprávne kvalifikovaný a čo do výšky trestu
nezákonný rozsudok súdu I. stupňa tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, tým ho
považoval za nepreskúmateľný a z časti arbitrárny. Právnu kvalifikáciu skutku uvedeného v bode 1/

napadnutého rozsudku považoval za nesprávnu a značne v jeho neprospech. Vyslovil presvedčenie,
že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 3 písm. c/ Tr. zák., za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody v trvaní až do 2 rokov.
Opakovane vyslovil názor, že konaním uvedeným v bode 1/ sa dopustil prečinu podľa § 289 ods. 3 písm.
c/ Tr. zák. a tak mu mal byť trest ukladaný za skutok najprísnejšie trestný, čo v jeho prípade bol prečin

neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zák. s trestnou sadzbou do 2 rokov.
V petite podaného odvolania obžalovaný navrhol postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm.
d/, písm. e/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a aby rozhodol sám odvolací súd v zmysle
§ 322 ods. 3 Tr. por. tak, že ho uzná vinným v bode 1/ z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr.

zák. a uložil mu primeraný alternatívny trest, prípadne trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
a s primeranou skúšobnou dobou, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 5 rokov a uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou.Zástupkyňa krajského prokurátora pred odvolacím súdom konštatovala, že odvolanie obžalovaného
nepovažuje za dôvodné z dôvodu, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu
a zákonným spôsobom, pričom dospel k správnym skutkovým a právnym záverom tak, ako sú uvedené

v napadnutom rozsudku. Plne sa stotožnila s argumentáciou súdu I. stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku ohľadom posúdenia konania v bode 1/.
V konečnom návrhu navrhla postupovať podľa § 319 Tr. por. a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí obhajkyňa obžalovaného poukázala na písomné dôvody podaného odvolania,
ktoré žiadnym spôsobom nedoplnila a ani nezmenila. V konečnom návrhu žiadala vyhovieť podanému
odvolaniu a rozhodnúť v intenciách tohto odvolania.

Obžalovaný poukázal na to, čo uviedla jeho obhajkyňa, ako aj na skutočnosti uvedené v písomných
dôvodoch podaného odvolania. V konečnom návrhu požadoval uloženie nižšieho trestu.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku o treste a ochrannom opatrení, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k

horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a oboznámením sa s námietkami, uvádzanými v
písomných dôvodoch odvolania obžalovaného, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa prijal vyhlásenie

obžalovaného v bode 2/ napadnutého rozsudku, že je vinný zo spáchania tohto skutku, ktorý mu je
kladený za vinu, odpovedal na všetky otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm.
g/ a písm. h/ Tr. por. kladne a po stanovisku prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného
prijať, vykonával dokazovanie len ohľadom skutočností týkajúcich sa skutku pod bodom 1/ obžaloby a
ukladania trestu a rozhodovaní o náhrade škody.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na všetky dôkazy, ktoré boli
zadovážené, či už v prípravnom konaní ako aj pred samotným súdom I. stupňa, pričom tieto dôkazy
vyhodnocoval jednotlivo ako aj v ich súhrne. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v bode 1/

a 2/ tak, ako je uvedené v skutkoch napadnutého rozsudku a že svojím konaním naplnil zákonné znaky
v bode 1/ prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ust. §
138 písm. h/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zák.
Vinu obžalovaného mal preukázanú nielen na základe výpovede obžalovaného, ktorý sa v podstate

k spáchaniu oboch skutkov priznal, ale predovšetkým na základe výpovede poškodenej I. J. a výpovede
svedka P. I., ako aj na základe záverov znaleckého posudku znalca Ing. Josefa Veverku, znalca
z odboru cestnej dopravy odvetvie nehody v cestnej premávke, technický stav vozidiel. Poškodená I.
J. a svedok P. I. vo svojich výpovediach podrobne popísali, ako došlo k dopravnej nehode, ako aj to,
akým spôsobom viedol motorové vozidlo obžalovaný, pričom tieto ich výpovede plne zodpovedajú aj

záverom znaleckého posudku znalca Ing. Josefa Veverku, ktorý analyzoval možnosti vodičov oboch
vozidiel zabrániť nehode, pričom dospel k záveru, že poškodená nemala možnosť nehode zabrániť
na rozdiel od obžalovaného, ktorý jazdil rýchlosťou 120 km/h + - 5% na komunikácii s maximálne
dovolenou rýchlosťou jazdy 90 km/h. Techniku jazdy obžalovaného znalec vyhodnotil ako nesprávnu na
rozdiel od techniky jazdy poškodenej s tým, že vyhodnocoval aj technický stav oboch vozidiel, pričom

konštatoval, že vozidlo obžalovaného jazdilo iba na disku pravého predného kolesa, čo mal obžalovaný
rozpoznať a zodpovedajúcim spôsobom konať, vymeniť poškodené vozidlo, avšak túto skutočnosť
znalec nekonštatoval ako bezprostrednú príčinu dopravnej nehody. Príčinu dopravnej nehody uvedený
znalec konštatoval to, že obžalovaný vytvoril poškodenej prekážku z technického hľadiska náhlu.
Čo sa týkalo zranení poškodenej, tu súd I. stupňa správne poukázal na závery znaleckého posudku

znalca MUDr. Gustáva Škodáčeka, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia,
traumatológia, ktorý v záveroch svojho znaleckého posudku poukázal na zranenia, ktoré poškodená
v dôsledku konania obžalovaného utrpela a ktoré sú uvedené aj v skutku napadnutého rozsudku. Znalec
u poškodenej vyhodnotil aj bodové ohodnotenie zranení, ktoré utrpela a to v celkovej hodnote 180 bodov.Skutočnosť, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, bolo jednoznačne
preukázané zápisom o dychovej skúške, ktorá bola u obžalovaného vykonaná bezprostredne po
dopravnej nehode, kde o 18:63 hod. bola nameraná hodnota 0,70 mg/l alkoholu v dychu.

Súd I. stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal aj s námietkou obžalovaného
ohľadom právnej kvalifikácie skutku pod bodom 1/ napadnutého rozsudku. Obžalovaný sa domáhal, aby
sa jeho konanie kvalifikovalo podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a nie ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h/ Tr. zák. v jednočinnom

súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. Súd I. stupňa
podrobne rozobral skutočnosti, na základe ktorých nebolo možné vyhovieť námietke obžalovaného,
na čo odvolací súd poukazuje, pretože sa s týmto názorom plne stotožnil. Trestný zákon v ust. § 123
obsahuje definíciu pojmov ako je ujma na zdraví, ublíženie na zdraví a ťažká ujma na zdraví a následne
v osobitnej časti Trestného zákona prostredníctvom uvedených pojmov vymedzuje znaky jednotlivých
skutkových podstát konkrétnych trestných činov. Pokiaľ Trestný zákon v § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

uvádza ako jeden zo znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky „ublíženie na zdraví“, ide o znak ublíženia na zdraví, ktorého definícia je obsiahnutá v §
123 ods. 2 Tr. zák. a nezahŕňa pojem ťažká ujma na zdraví, ktorej definícia je uvedená v § 123 ods. 3
Tr. zák. Pokiaľ bolo preukázané, že obžalovaný svojím konaním spôsobil následok na zdraví vo forme
ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 3 Tr. zák., je namieste kvalifikácia skutku ako jednočinný súbeh

prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s prečinom ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, od. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. Súd I. stupňa
na podporu toho, že poškodená utrpela ťažkú ujmu na zdraví, poukázal na vo veci vykonané dôkazy
a na priamu príčinnú súvislosť následku s protiprávnym konaním obžalovaného tak, ako to je uvedené
v skutku pod bodom 1/ napadnutého rozsudku.

Čo sa týka výroku o treste, odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že súd I. stupňa sa veľmi
precízne vysporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými na rozhodnutie o treste, a to tak skutočností
týkajúcich sa druhu ako aj výmery trestu. V prvom rade aj odvolací súd považoval za potrebné
poukázať na osobu páchateľa. Pri osobe obžalovaného bolo zistené, že tento má evidované priestupky

v evidencii priestupkov a to rôznorodého charakteru, pričom bol už dvakrát postihnutý za spáchanie
dopravného priestupku ako vodič motorového vozidla a to napriek tomu, že nie je držiteľom vodičského
oprávnenia. Za potrebné považoval odvolací súd upriamiť aj pozornosť na skutočnosť, že obžalovaný
sa prejednávanej trestnej veci dopustil deň na to, ako mu uplynula skúšobná doba podmienečného
odsúdenia pre iný trestný čin. Odvolací súd sa tak plne stotožnil so záverom súdu I. stupňa, že

v prípade obžalovaného neprichádzalo do úvahy uloženie podmienečného trestu, resp. alternatívneho
trestu ako sa domáhal obžalovaný. Pri osobe obžalovaného súdu I. stupňa správne zisťoval existenciu
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom správne zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti
a to, že sa k spáchaniu skutkov priznal a ich spáchanie oľutoval a jednej priťažujúcej okolnosti, že
svojím konaním spáchal viac trestných činov. Správne ukladal obžalovanému úhrnný trest za splnenia

podmienok uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák. podľa trestnej sadzby najprísnejšie trestného prečinu zo
zbiehajúcich sa prečinov, teda podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., kde je zákonom stanovená trestná sadzba
vo výmere 1 až 5 rokov. Pokiaľ súd I. stupňa obžalovanému ukladal nepodmienečný trest odňatia
slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 2 roky, nebolo možné takto uložený trest
považovať vzhľadom na osobu obžalovaného za neprimerane prísny. Zaradenie obžalovaného na výkon

uvedeného trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia taktiež vychádzal zo
zákonného ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch pred
spáchaním prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný trestný čin.

Súd I. stupňa uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá. Odvolací súd sa

plne stotožnil s týmto názorom súdu I. stupňa, že takýto druh trestu bolo potrebné obžalovanému uložiť,
nakoľko trestnej činnosti sa dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla po požití alkoholických
nápojovaajnapriektomu,ženemalvodičskéoprávnenie.Výmerutohtotrestuvtrvaní5rokovpovažoval
odvolací súd za primeranú.

Pokiaľ súd I. stupňa uložil obžalovanému ochranné protoxikomanické liečenie ústavnou formou
s následnou doliečovacou ambulantnou formou, takýto výrok vychádzal z vykonaného dokazovania
predovšetkým zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že trpí vysokorizikovým pitím alkoholu, pričom
bola konštatovaná aj jeho závislosť od iných návykových látok – psychostimulácií.O uplatnených nárokoch na náhradu škody poškodených a to poškodenej spoločnosti L. M. N., K.. O.
a poškodenej I. J. rozhodol súd I. stupňa tak, že ich podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s ich nárokmi na náhradu

škody odkázal na civilný proces. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa konštatoval, že
u oboch poškodených by bolo potrebné doplnenie dokazovania v rámci adhézneho konania, čo by
predĺžilo dĺžku trvania trestného konania. Odvolací súd poukazuje na skutočnosti týkajúce sa doplnenia
dokazovania ohľadom náhrady škody, ktoré uviedol súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku
a s ktorými sa plne stotožnil. U oboch poškodených bola síce škoda uplatnená riadne a včas, avšak

z vykonaného dokazovania v rámci trestného konania neboli zistené dostatočne skutočnosti, na základe
ktorých by bolo možné rozhodnúť o uplatnených nárokoch.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.