Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-12C/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522201804
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1522201804.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobcov: 1. A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. B. XXX/XX, XXX XX C. G., 2. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. B.
XXX/XX, XXX XX C. G., proti žalovaným: 1. EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 35 724 803, 2. Aukčná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava,
IČO: 46 141 341, 3. EOS Slovensko Investment LC, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 47 032 979, žalovaní v 1. a 3. rade zastúpení Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, žalovaný v 2. rade zastúpený Advokátska
kancelária – Marek Piršel s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 255 498, o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd priznáva žalovaným v 1., 2. a 3., rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.03.2022 sa žalobcovia voči žalovaným domáhali
určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. EOS KSI Slovensko ako postupník pohľadávok a práv zo
zabezpečenia postupcu Slovenská sporiteľňa zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

08.02.2010, o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.06.2011, zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 08.02.2010, zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 10.06.2011, kde zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcovvokreseD.,obecC.G.,zapísanénaLVč.XXXX,oznámildňa27.01.2022oznámenímodražbe
č. XXX/XXXX, dátum dražby na XX.XX.XXXX k daným nehnuteľnostiam prostredníctvom dražobníka
Aukčná spoločnosť s.r.o. predajom zálohu na dražbe. Nehnuteľnosti vydražil EOS Slovensko Investment
LC s.r.o. Dražobník vyzval k odovzdaniu nehnuteľností žalobcov 29.03.2022.

Dňa 08.02.2010 žalobcovia uzavreli so Slovenskou sporiteľňou zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX v sume 250.000 Eur, a dňa 10.06.2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vo
výške 100.000 Eur. Dňa 08.02.2010 ešte k rozostavanej stavbe podpísali Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu so záložným veriteľom Slovenská sporiteľňa. Dňa
10.06.2011 uzatvorili ako záložcovia Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu
zmluvu so Slovenskou sporiteľňou, kde zálohom sú nehnuteľnosti v C. G., zapísané na LV č. XXXX.
Žalobcovia úvery splácali v rokoch 2013 a 2014 nepravidelne. Poslednú splátku vykonali dňa 26.02.2015

v sume 18.660 Eur k úveru č. 0634457205 a v sume 7.543 Eur k úveru č. 0635482170. Splátky
splatné od 15.03.2015 už neboli uhradené. Banka teda mohla už 16.06.2015 vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úverov a vykonať záložné právo. Sporiteľňa až 16 mesiacov po, teda 27.07.2016, vyhlásila
mimoriadnu splatnosť pohľadávky z obidvoch úverových zmlúv, pričom pohľadávky ďalej duplicitneúročila riadnym úrokom, zmluvným úrokom z omeškania, úrokom z omeškania a zaťažovala úver
rôznymi poplatkami. V roku 2018 nebola Slovenská sporiteľňa uspokojená predajom zálohu na dražbe
a ani sa ďalej nedomáhala uspokojiť sa predajom. Listami z 03.01.2019 bolo sporiteľňou oznámené, že

na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila pohľadávky na EOS KSI Slovensko, v dobe keď
boli pohľadávky premlčané a premlčané bolo aj právo uspokojiť sa zo zálohu.
Okresný úrad Senec, katastrálny odbor oznámil listom zo dňa 06.08.2019, že bol vykonaný zápis údajov
o začatí výkonu záložného práva spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. prostredníctvom dražobníka
Aukčná spoločnosť, s.r.o.

Dňa 30.09.2019 podali žalobcovia na OS Pezinok voči žalovanému 1) žalobu pre začatie výkonu
záložného práva a vzniesli aj námietky premlčania pohľadávok a záložného práva. Konanie bolo vedené
pod sp. zn.: 4C/40/2019, neskôr presunuté na OS BA V pod
sp. zn.: 7Csp/12/2020.
Spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., ignorovala spornosť pohľadávok z hľadiska ich výšky
a premlčania. Prostredníctvom Aukčnej spoločnosti uskutočnila prvú dražbu nehnuteľností dňa

03.09.2019 a opakovanú dňa 30.10.2019, kde bolo najnižšie podanie 198.000 Eur, nižšie o 214.000 Eur
v porovnaní so znaleckým posudkom. Obe dražby boli neúspešné. Nehnuteľnosti boli vydražené dňa
08.03.2022. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené v OV dňa 08.02.2022 ako oznámenie č. 007/2022.
Vydražené boli nehnuteľnosti aj napriek vysloveným námietkam k dražbe. Priebeh dražby bol účelový
s vopred dohodnutým scenárom poškodiť práva dlžníka. Vydražiteľom bola spoločnosť EOS Slovensko

Investment LC, s.r.o., ktorého spoločníkom je žalovaný 1) s 99,44 % vkladom v spoločnosti. Na nekalé
obchodné praktiky poukazuje aj NBS. Spoločnosti vytvárajú psychický nátlak na spotrebiteľov aj cez
osobné návštevy. V čase postupovania pohľadávok mali žalobcovia doma rôzne návštevy. Ignorovaná
bola aj skutočnosť, že v sídle nehnuteľnosti má sídlo a prevádzku LifeBalance s.r.o., ktorá nebola
odražbeinformovaná.Žalobužalobcoviapodávajúvzmysle§21ods.2zák.527/2002Z.z.,spochybňujú

platnosť záložnej zmluvy a porušenie ustanovení zákona.
Majú za to, že veriteľ požadoval vykonanie dražby k pohľadávkam, ku ktorým bola vnesená námietka
premlčania zabezpečených pohľadávok a premlčania práva žalovaného ako záložného veriteľa
domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Veriteľ požadoval vykonanie dražby v čase, keď bolo vytýčené
pojednávanie v konaní vo veci samej, čo hovorí o účelovosti jeho konania pre zhoršenie postavenia

spotrebiteľa. Vydraženie nehnuteľnosti žalovaným 3) smeruje k tomu že, veriteľ, dražobník a vydražiteľ
vykonali dražbu účelovo, s nekalým úmyslom a plánom zisku. V nehnuteľnosti má sídlo a prevádzku
spoločnosť LifeBalance, s.r.o., ktorá o dražbe nebola informovaná, a ktorá má voči svojim klientom
záväzky a nemôže svoju činnosť ukončiť ihneď. Veriteľ ani dražobník úmyselne neinformovali záujemcov
o kúpu predmetnej nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe o tom, že k dobu nie je vstup, resp. je prístup

len z parcely č. XXX/XX, ktorá je v spoluvlastníckom podiele viacerých vlastníkov. Neboli vzaté do
úvahy pripomienky k znaleckým posudkom k nehnuteľnosti. Neurčenie výšky pohľadávok, ku ktorým
je viazaná záložná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva, ku
dňu postúpenia pohľadávok, ignorovanie dotazov ohľadom výšky postúpených pohľadávok, čím je
spochybnené postúpenie pohľadávok. Žalobcovia tiež poukázali na zvýšenie zvýhodnenej úrokovej

sadzby k pohľadávkam z dôvodu ukončenia pracovného pomeru s Slovenskej sporiteľni, a.s. Slovenská
sporiteľňa tiež zadala do registra bankových informácii neoprávnene status neplatiča ako ho vyhodnotili
banky, napriek skutočnosti, že mesačné splátky boli splácané v súlade s úverovými zmluvami a ich
dodatkami. Slovenská sporiteľňa potvrdila, že poznámka bola zadaná nekorektne, preto bola vymazaná
ale až po preverení bánk. Uvedené bolo zámerným postupom s cieľom zabrániť reštrukturalizácii

úverov a poškodenia dobrého mena dlžníkov. Poukazujú na nečinnosť Slovenskej sporiteľne. Posledné
splátky k pohľadávkam boli uhradené 26.02.2015 a až 27.07.2016 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
pohľadávok s cieľom ďalšieho úročenia a zvyšovania hodnoty príslušenstva pohľadávky. Pohľadávky
boli tiež dvojito úročené po vyhlásení ich mimoriadnej splatnosti t. j. od 27.07.2016 až do postúpenia na
žalovaného1),tedado17.12.2018.Žalovaný1)úmyselneoneskorenezaslaloznámenieozačatívýkonu

záložného práva zo dňa 27.03.2019 až 13.05.2019. Žalovaný 1) tiež zaslal vyčíslenie postúpených
pohľadávokažvdeň,vktorýbolvykonanýzápisúdajovoprávachknehnuteľnostiamdooperátukatastra
nehnuteľností, t. j. 06.08.2019, pričom postúpenie sa uskutočnilo 17.12.2018 a hneď 18.01.2019 bol
na spoločnosť smerovaný dotaz o výške postúpených pohľadávok. Boli poškodené práva spotrebiteľa
o vysokú finančnú čiastku, navýšenie o 79.382,59 Eur oproti dňu, kedy bola vyhlásená ich mimoriadna

splatnosť. Pohľadávky mali byť zafixované, nemali sa úročiť.

2. Žalovaní v 1) a 3) rade doručili súdu svoje spoločné vyjadrenie k podanej žalobe. Uviedli, že žiadne
zákonné ustanovenie neprikazuje viesť veriteľovi záložné právo len pre judikovanú pohľadávku. Záložnýveriteľ je oprávnený vykonať záložné právo aj pre pohľadávku, ktorá nebola priznaná právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím, resp. ktorej výška a splatnosť sú sporné. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 1061/2018/CE zo dňa 17.12.2018 uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa,

a.s. a žalovaným 1), postúpil postupca na žalovaného 1) pohľadávku voči žalobcom. Výška aj
špecifikáciapohľadávkybolavčasepostúpeniapresneurčenávpríloháchkzmluvevsúladesozmluvou.
Námietky, že žalovaný 1) žalobcom neoznámil výšku pohľadávky, považuje žalovaný 1) za nedôvodné
a účelové, keďže výška pohľadávok bola žalobcom oznámená podaním z 06.08.2019. Žalobcovia
argumentujú najmä premlčaním pohľadávky a výkonu záložného práva. Z argumentácie žalobcov však

vyplýva, že nerozlišujú medzi premlčaním pohľadávky a premlčaním výkonu záložného práva.
Nedodržaním zmluvných povinností zo zmlúv č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX došlo k vyhláseniu
mimoriadnejsplatnostiobochúverovprávnympredchodcomžalovaného1)atopodaniamiz27.07.2016.
Najskôr dňom nasledujúcim 28.07.2016 bolo možné pristúpiť k výkonu záložného práva. Pred
mimoriadnym zosplatnením nebolo možné záložné právo vykonať. Výkon záložného práva začal ešte
v čase, kedy nebol pohľadávka premlčaná a nebol premlčaný ani výkon záložného práva. Výkon

záložného práva bol podaním zo dňa 13.02.2017 zapísaný Okresným úradom D. na LV č. XXXX. Je
zrejmé, že registrácia oznámenia o začatí výkonu záložného práva predstavuje samotné začatie výkonu
záložného práva a ide zároveň o uplatnenie práva na príslušnom orgáne.
Žalobcovia tiež namietajú, že záložný veriteľ pokračoval vo výkone záložného práva aj napriek podanej
žalobe žalobcov o určenie premlčania pohľadávok, určenie premlčania práva záložného veriteľa

domáhať sa uspokojenia zo zálohu, určenie že výkon záložného práva je zastavený a určenie, že
žalovaný nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby, vedenej na tunajšom súde pod sp.
zn.: 7Csp/12/2020. Súd žalobu žalobcov v tomto konaní zamietol, pričom súd dospel v odôvodnení
rozhodnutia k záveru, že záložné právo premlčané nebolo.
Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcov, že zosplatnenie podľa § 565 OZ, sa vykonáva pre najstaršiu

splatnú a nezaplatenú splátku. V posudzovanom prípade je nesporné, že žalobcovia boli v čase
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverov v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
V danom prípade došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti k splátke splatnej 15.07.2016. Pre splátky
splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie
ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úverov. Žalovaní tiež poukazujú na nedôvodnosť

námietky žalobcov ohľadom dvojitého úročenia pohľadávky, nakoľko veriteľ má nárok na riadny úrok
z úveru aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
Vo vzťahu k oceneniu predmetu dražby znaleckým posudkom žalovaní 1) a 3) poukazujú na skutočnosť,
že znalec ohodnotil predmet dražby bez toho, aby nehnuteľnosť osobne obhliadol, výlučne preto, že
nehnuteľnosť nebola žalobcami sprístupnená. Uvedené je evidované aj v notárskej zápisnici o dražbe.

Žalobcovia uvádzajú v žalobe aj ďalšie skutočnosti, ktoré nemajú pre platnosť dobrovoľnej dražby žiaden
súvis. Neplatnosti dobrovoľnej dražby sa možno domáhať podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách len po splnení zákonných podmienok. Žalobu žalobcov navrhujú v celom rozsahu zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaných 1) a 3) doručili súdu dňa 19.08.2022 svoje vyjadrenie žalobcovia. Mali za to,

že žalovaný 1) nesplnil svoju zákonnú povinnosť, nakoľko výška a splatnosť pohľadávky nebola správne
určená, keď po postúpení pohľadávok bola pri úvere č,. XXXXXXXXXX čiastka navýšená o 56.866,96
Eur v porovnaní s čiastkou vyčíslenou k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti (230.983,52 Eur), pri úvere
č. XXXXXXXXXX vyšším o 22.515,63 Eur v porovnaní s čiastkou k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
(97.285,59 Eur). Navyše po dražbe žalovaný 1) žalobcom listom oznámil, že ku dňu 09.06.2022 je ešte

neuspokojená pohľadávka vo výške 201.177,33 Eur. Aj tento postup vykazuje známky úžery, keď po
uspokojení v sume 271.800 Eur žiada ešte ďalšie zaplatenie, čo predstavuje celkovú výšku 472.977,33
Eur, čiže viac ako dvojnásobok zostatku úveru k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.
Podľa druhej vety § 103 OZ, pri zosplatnení úveru začína plynúť premlčacia doba nie od omeškania celej
zosplatnenej pohľadávky, a teda nie od momentu účinnosti zosplatnenia, ale od omeškania splátky, pre

ktorú došlo k zosplateneniu. Majú za to, že malo ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo
je logický dôsledok zásady podľa § 101 OZ. Účelom ustanovenia § 103 OZ je, aby veriteľ pri omeškaní
nebol pasívny a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Premlčacia doba rozhodne neplynie
od momentu účinnosti zosplatnenia úveru, keďže zákon nič také neuvádza. Právny záver, že premlčacia
doba plynie už od omeškania prvej splátky pri zosplatnení vyplýva z viacerých súdnych rozhodnutí.

Sporiteľňa mohla už 16.06.2015 vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávok, vypovedať úverové zmluvy
odstúpiť od úverovej zmluvy s okamžitou platnosťou a vykonať záložné právo k nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom zabezpečenia. Sporiteľňa bola nečinná, aby mohla pohľadávky čo najdlhšie úročiť vysokou
úrokovou sadzbou, riadnym úrokom, úrokom z omeškania a žiadosť rôzne poplatky. Posledný deňtrojročnej premlčacej doby uplynul 16.03.2018 a vtedy uplynulo aj právo záložného veriteľa uspokojiť sa
zo zálohu. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 17.12.2018 postúpila banka už premlčané pohľadávky
a právo uspokojiť sa zo zálohu. Žalobu vo veci 7Csp/12/2020 podali žalobcovia na základe oznámenia

OÚ Senec o dobrovoľnej dražbe č. 064/2019. Konanie stále prebieha, voči rozsudku bolo podané
odvolanie.
Žalobcovianevidiadôvod,abysažalovaný3)akovydražiteľvyjadrovalkúročeniupohľadávky,ktorábola
dvojito úročená. Súdna prax sa nestotožnila s názorom poskytovateľov úverov, že nárok na zaplatenie
zmluvného úroku trvá od vyplatenia peňažných prostriedkov až do okamihu ich vrátenia a prijala

stanovisko, že za obdobie nasledujúce po zosplatnení nárok na zmluvný úrok nenáleží.
Žalobcovia nehnuteľnosť sprístupňovali znalcom do času, kedy uplynula premlčacia doba pohľadávok
a premlčacia doba záložného práva. Ako vlastníci považovali za povinnosť informovať záujemcu o kúpu
nehnuteľnosti o tom, že k rodinnému domu nie je vstup, resp. je prístup z parcely č. XXX/XX, ktorá je
v spoluvlastníckom podiele viacerých vlastníkov, pričom podiel žalobcov predstavuje 631/12668 a na
prístupovú cestu nie je zriadené záložné právo a nie je zriadené právo prechodu a prejazdu a súhlas

prístupu k nehnuteľnostiam ako vlastníci nedali. Žalobcovia poukázali na porušenie ich práv podľa § 21
ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. a premlčanie pohľadávok a záložného práva. Výkon záložného práva
bol účelový s cieľom poškodiť žalobcov.

4. Dňa 24.01.2023 doručil súdu vyjadrenie žalovaný v 2) rade. Žalobcovia uvádzajú, že žalovaný v 1)

rade nenaplnil zákonnú povinnosť v zmysle § 7 ods. 2 zákona o DD, nakoľko vraj výška a splatnosť
pohľadávky nebola správne určená. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie NSSR sp. zn.: 3Cdo/156/2009.
Uvádza, že žalobca teda rozporuje, že vo vyhlásení ktoré žalovaný 1) uskutočnil, nie je správne určená
výška a splatnosť pohľadávky. Žalovaný 2) poukazuje na § 33 ods. 2 zákona o DD. To znamená,
že pokiaľ by aj vyhlásenie žalovaného 1) nebolo perfektné, čo však netvrdí, uvedené má vplyv na

zodpovednosť žalovaného 1) za vzniknutú škodu a nie na platnosť dobrovoľnej dražby. Výklad žalobcu
ohľadne premlčania nie je správny a poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn.: 7Csp/12/2020.

5. Žalovaní v 1) a 3) rade vo svojom vyjadrení z 24.01.2023 uviedli, že žalobcovia namietajú výlučne
úročenie zmluvnými úrokmi po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, keďže žiadne iné námietky vo vzťahu

k vyhláseniu záložného veriteľa v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., nevzniesli.
V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru
prináleží veriteľovi zmluvný úrok z úveru vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil
ako cenu peňazí. Žalobcovia prezentujú absurdné námietky. Len pri úvere č. XXXXXXXXXX, pokiaľ ide
o navýšenie o 56.866,96 Eur od zosplatnenia úveru do postúpenia, len zákonný úrok z dlžnej istiny

predstavuje sumu vyše 40.000 Eur. Žalobcovia si vôbec nie sú vedomí aké úroky svojím omeškaním
im vznikajú s ohľadom na výšku dlžnej sumy. Podľa názoru žalobcov pohľadávka aj záložné právo sa
premlčali 16.03.2018. Žalovanému 1) nie je zrejmé, ako mohol záložné právo uplatniť už 16.03.2015,
keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo až 27.07.2016 a zákon neumožňuje výkon záložného
práva pre nesplatnú pohľadávku. Premlčacia doba celej pohľadávky začína plynúť dňom nasledujúcim

posplatnostisplátky,ktorábezprostrednepredchádzalapredčasnémuvyhláseniusplatnostipohľadávky,
a teda v prejednávanom prípade od 16.07.2016.
Žalovaný 1) po postúpení pohľadávky pokračoval vo výkone záložného práva, ktoré začal jeho právny
predchodca, keďže dňa 24.07.2019 uzatvoril s dražobníkom Zmluvu o vykonaní dražby. Prvé kolo
dražby sa konalo 03.09.2019, bolo neúspešné. Následne sa dňa 30.10.2019 konala prvá opakovaná

dražba, ktorej sa tiež nezúčastnil žiadny záujemca. Súd v konaní sp. zn.: 7Csp/12/2020 nariadil
uznesením zo dňa 24.02.2020 neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
nakladania s predmetom zálohu. Pokračovanie bolo možné až na základe odvolania žalovaného.
Odvolací súd uznesením sp. zn.: 15CoCsp/13/2020, z 25.05.2020, zmenil uznesenie okresného súdu
a návrh žalobcov zamietol. S ohľadom na neodkladné opatrenie a súdne spory iniciované žalobcami,

žalovaný1)aninemoholpokračovaťvovýkonezáložnéhopráva,resp.uskutočniťdruhékoloopakovanej
dražby. Ak teda záložný veriteľ nemohol počas platnosti neodkladného opatrenia riadne svoje záložné
právo vykonávať v dôsledku konania žalobcov, nie je možné prihliadnuť na námietku premlčania výkonu
záložného práva vznesenú žalobcami.
S vyjadreniami žalovaných v 1) a 3) rade sa stotožnil aj žalovaný v 2) rade, ako uviedol vo svojom

vyjadrení doručenom súdu 27.01.2023.

6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal obe sporové strany.Žalobkyňa v 1) rade na pojednávaní uviedla, že platnosť záložnej zmluvy bola z ich strany spochybnená
a preukázali aj porušenie zákona o dobrovoľných dražbách. Aj z toho dôvodu bola podaná žaloba vo
veci 7Csp/12/2020, kde prebieha odvolacie konanie. Majú za to, že právo žalovaných bolo premlčané.

Premlčacia doba plynie už od omeškania s plnením prvej splátky, čo vyplýva aj z uvádzanej judikatúry.
Posledné splátky boli zaplatené 26.02.2015, nebola uhradená už splátka splatná 15.03.2015. Od
nasledujúceho dňa 16.03.2015 začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula 16.03.2018. To bol aj deň
kedy sa premlčalo záložné právo. Poukazujú, že žalovaný v 1) rade požadoval výkon dražby v čase,
kedy bolo vytýčené pojednávanie vo veci 7Csp/12/2020 a tiež na majetkovú prepojenosť žalovaného

v 1. rade a žalovaného v 3. rade. Rozsudok vo veci 7Csp/12/2020 má zjavné vady a bola v ňom odopretá
spravodlivosť. Termíny boli vytyčované tak, aby mohla prebehnúť dražba. Súd by mal prihliadnuť, že
toto konania nie je ešte skončené. Ak by aj premlčacia doba mala začať plynúť od 16.07.2016, uplynula
by 16.07.2019 a pohľadávka by aj tak bola premlčaná pred začatím výkonu dražby. Na základe zákona
o dobrovoľných dražbách došlo k zásahu do obydlia žalobcov. Žalobcovia spravili všetky právne úkony
na zmarenie dražby. Znalci boli do nehnuteľnosti vpúšťaní pokým nedošlo k premlčaniu pohľadávky.

Žalobca v 2) rade uviedol, že pokiaľ ide o druhého prítomného dražiteľa na dražbe, na dražbe boli
zatajené veci, že ku záložnému právu prebieha súdne konanie, a že nie je zriadená prístupová cesta
k nehnuteľnosti. Druhý dražiteľ nedražil na základe tej skutočnosti, že tieto informácie boli na dražbe
prečítané. Záujemca, ktorý sa zúčastnil dražby na obhliadke nebol.

Právny zástupca žalovaných 1) a 3) na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o premlčanie, stotožňujú sa
s rozsudkom súdu 1. stupňa vo veci 7Csp/12/2020 na tunajšom súde. Bolo by prekvapivé, ak by rovnaký
súd dospel v totožnej otázke k inému záveru. Mimoriadna splatnosť nastala 27.07.2016. Záložné právo
sa nepremlčí skôr ako zabezpečená pohľadávka. Výkon záložného práva začal ešte právny predchodca

žalovaného v 1) rade a žalovaný v 1) rade pokračoval v jeho výkone. Existencia obydlia nie je prekážkou
výkonu záložného práva. Cena bola stanovená znaleckým posudkom bez ohliadnutia nehnuteľnosti
nakoľko žalobcovia obhliadku neumožnili.

Právny zástupca žalovaného v 2) rade uviedol, že predmetom konania je neplatnosť dobrovoľnej dražby

v zmysle § 21 zákona o dobrovoľných dražbách. Musí sa jednať o porušenie ustanovení zákona alebo
o neplatnosť záložnej zmluvy. Tieto skutočnosti sa žalobcom nepodarilo preukázať. Cieľom žalobcov
je mariť výkon záložného práva a vyhnúť sa splneniu dlhu. Pokiaľ ide o podozrenie zo zatajovania
skutočností na dražbe, toto odmietajú. Od roku 2019 je na liste vlastníctve poznámka o prebiehajúcom
súdnom konaní. Táto informácia bola verejne prístupná a odznela aj na samotnej dražbe. To, že

k nehnuteľnosti neviedol priamy prístup bolo uvedené aj v znaleckom posudku a tiež na obhliadke pre
záujemcov o dražbu a to priamo pánom C.. Je na každom záujemcovi aby si zvážil, či nehnuteľnosť
v takomto stave vydraží. Toto bola zároveň príčina, prečo nebol na dražbe dosiahnutý vyšší výťažok.
Znalecký posudok k dražbe z 08.03.2022 bol vyhotovený bez sprístupnenia nehnuteľnosti. Znalecké
posudky, na ktoré poukazuje žalobca v 1) rade boli vyhotovené predtým.

7.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 08.02.2010 uzatvorili žalobcovia ako dlžníci a Slovenská sporiteľňa Zmluvu o splátkovom úvere

č. XXXXXXXXXX, v znení 4 dodatkov (posledný z 03.04.2013) prostredníctvom ktorej bol žalobcom
poskytnutý úver v sume 250.000 Eur, ktorý mali žalobcovia splatiť v 215 splátkach od 15.09.2010.
V rovnaký deň bola podpísaná aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna
zmluva, kde Slovenská sporiteľňa vystupovala ako záložný veriteľ a žalobcovia ako záložcovia.
Predmetom zmluvy bolo v prospech záložného veriteľa zriadenie záložného práva na zabezpečenie

pohľadávok a udelenie poverení záložnému veriteľovi ako mandantovi, pre vykonanie úkonov
v súvislosti s výkonom záložného práva. Zabezpečovanou pohľadávkou bola pohľadávka zo Zmluvy
č. XXXXXXXXXX. Najvyššia hodnota istiny v zmysle § 151b ods. 3 OZ, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje, bola 250.000 Eur. Zálohom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX.
Podľa čl. IV zmluvy bol dohodnutý výkon záložného práva spôsobom dohodnutým vo VOP.

Dňa 09.02.2010 bol Slovenskou sporiteľňou podaný na kataster nehnuteľností návrh na vklad záložného
práva, podpísaný zástupcami Slovenskej sporiteľne aj žalobcami.Dňa 10.06.2011 uzatvorili žalobcovia ako dlžníci a Slovenská sporiteľňa Zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, v znení 4 dodatkov (posledný 30.04.2014) prostredníctvom ktorej bol žalobcom
poskytnutý úver v sume 100.000 Eur, ktorý mali žalobcovia splatiť v 204 splátkach od 15.08.2011.

V rovnaký deň bola podpísaná aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna
zmluva, kde Slovenská sporiteľňa vystupovala ako záložný veriteľ a žalobcovia ako záložcovia.
Predmetom zmluvy bolo v prospech záložného veriteľa zriadenie záložného práva na zabezpečenie
pohľadávok a udelenie poverení záložnému veriteľovi ako mandantovi, pre vykonanie úkonov
v súvislosti s výkonom záložného práva. Zabezpečovanou pohľadávkou bola pohľadávka zo Zmlúv č.

XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Najvyššia hodnota istiny v zmysle § 151b ods. 3 OZ, do ktorej sa
pohľadávka zabezpečuje, bola 350.000 Eur. Zálohom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX.
Podľa čl. IV zmluvy bol dohodnutý výkon záložného práva spôsobom dohodnutým vo VOP.

Dňa 13.06.2011 bol Slovenskou sporiteľňou podaný na kataster nehnuteľností návrh na vklad záložného
práva, podpísaný zástupcami Slovenskej sporiteľne aj žalobcami.

Podľa čl. 6.34. Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej
sporiteľne, a.s., účinné od 01.01.2015, ak pohľadávka banky nebude riadne a včas splácaná, môže sa
banka v rámci výkonu záložného práva uspokojiť predajom nehnuteľností, ktorá je zabezpečením, na
dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom podľa osobitných zákonov.

Dňa 27.07.2016 oznámila Slovenská sporiteľňa žalobcom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo zmlúv
o splátkových úverov č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Mimoriadna splatnosť bola vyhlásená ku dňu
27.07.2016. Pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXXXXX predstavovala sumu 230.983,52 Eur a zo zmluvy
č. XXXXXXXXXX sumu 97.285,59 Eur.

Dňa13.02.2017oznámilaSlovenskásporiteľňažalobcomzačatievýkonuzáložnéhoprávazpohľadávok
zo zmlúv o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Banka oznámila, že právo vykoná
predajom na dobrovoľnej dražbe. Oznámenie bolo zaslané aj Okresnému úradu Senec, kat. odbor.

Listom zo dňa 23.01.2018 žalobcovia adresovali D. D. výhrady k zostatku úverov. Nesúhlasili so
zostatkami k 31.12.2017 z dôvodu, že aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti boli úvery naďalej úročené
riadnym úrokom aj úrokom z omeškania.
Nesúhlas so zostatkami úverov adresovali žalobcovia listom zo dňa 18.01.2019 aj žalovanému 1) po
postúpení pohľadávok.

Dňa 03.01.2019 oznámila Slovenská sporiteľňa žalobcom postúpenie pohľadávok žalovanému 1) na
základe zmluvy č. 1061/2018/CE, a to z úverov č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX. Pohľadávky boli
postúpené spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia.

Listom zo dňa 15.05.2019 sa žalobcovia vyjadrili k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva
žalovanému 1). Uviedli, že dňa 18.01.2019 mu adresovali výhrady k pohľadávkam a tiež zaslali námietky
k znaleckému posudku č. 33/2019, znalca Ing. Róberta Hirscha.
Vyjadrenie k výške pohľadávky žalobcovia žiadali aj listom zo dňa 18.06.2019.

Dňa 24.07.2019 uzatvorili žalovaný 1) ako navrhovateľ a žalovaný 2) ako dražobník, Zmluvu o vykonaní
dražby. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, v evidencii Okresného úradu
Senec, kat. odbor. Prílohu zmluvy tvorilo vyhlásenie navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 zákona č.
527/2002 Z.z.

Dňa 06.08.2019 zaslal žalovaný 1) žalobcom vyjadrenie, v ktorom žalobcom uviedol výšku pohľadávok
z úverov č. XXXXXXXXXX F. I. XXXXXXXXXX. Zároveň žalobcom zaslal prílohu k zmluve o postúpení
pohľadávok zo dňa 17.12.2018.
K vyčíslenému zostatku žalobcovia opätovne zaslali výhrady ohľadom úročenia žalovanému 1) dňa
02.09.2019.

Dňa 06.08.2019 oznámil Okresný úrad Senec, kat. odbor žalobcom, že dňa 06.08.2019 bol vykonaný
zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do katastra, na základe listiny č. J./XXXX (oznámenie
o dobrovoľnej dražbe č. XXX/XXXX, Aukčná spoločnosť s.r.o.).K predmetu dražby (nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Senec, kat.
odbor), boli vykonané dve neúspešné dražby po postúpení pohľadávky na žalovaného 1), z dôvodu, že

na dražbách neboli zložené dražobné zábezpeky žiadnym záujemcom. Uvedené vyplýva z Notárskych
zápisníc o priebehu dražieb spísaných dňa 03.09.2019 a 30.10.2019.

Dňa 30.09.2019 podali žalobcovia voči žalovanému 1) na Okresný súd Pezinok žalobu pre začatie
výkonu záložného práva formou predaja na dražbe – vnesenie námietky premlčania pohľadávok

z úverov č. XXXXXXXXXX F. XXXXXXXXXXX a práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu.

Dňa 24.02.2020 vydal Okresný súd Bratislava V uznesenie, č. k.: 7Csp/12/2020-194, ktorým nariadil
neodkladné opatrenie žalovanému 1), a to aby sa zdržal nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve
žalobcov zapísaných na LV č. XXXX, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Dňa 25.05.2020 vydal Krajský súd v Bratislave uznesenie č. k.: 15CoCsp/13/2020-237, ktorým uvedené

uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Listom zo dňa 25.10.2021 oznámili žalobcovia žalovanému 2), že dňa 30.09.2019 podali na Okresný
súd Pezinok žalobu a vzniesli námietky premlčania. Z toho dôvodu do času právoplatného rozhodnutia
súdu, nebudú súčinní pri obhliadke nehnuteľnosti pre účely vyhotovenia znaleckého posudku.

Dňa 22.12.2021 oznámili žalobcovia žalovanému 2) námietky k znaleckému posudku č. 192/2021 zo
dňa 03.12.2021- znalkyňa Ing. Lucia Magulová.

Dňa 27.01.2022 spísali žalovaný v 1) a 2) rade oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX. Ako dražobník

bol označený žalovaný 2), navrhovateľom dražby žalovaný 1). Miesto dražby boli určené priestory
žalovaného 2), dňa 08.03.2022 o 09:30 hod. Dražba bola označená ako prvá, bol opísaný predmet
dražby, cena predmetu dražby, najnižšie podanie, minimálne prihodenie, výška dražobnej zábezpeky
spolu so spôsobom a lehotou na jej zloženie, spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením, termíny
obhliadky predmetu dražby, podmienky odovzdania predmetu dražby a poučenie podľa zákona

o dobrovoľných dražbách.

V rovnaký deň navrhovateľ dražby – žalovaný 1) vyhlásil, že predmet dražby špecifikovaný v čl. II zmluvy
o vykonaní dražby uzavretej dňa 27.01.2022, medzi navrhovateľom dražby a spoločnosťou Aukčná
spoločnosť s.r.o., je možné dražiť a že jeho nesplatená pohľadávka vo výške uvedenej v čl. III ods. 4

zmluvy je pravá a splatná.

Z výpisu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres Senec, obec
C. G., kat. územie C. K. J. G., ku dňu 22.03.2022, vyplýva, že vlastníkmi tam zapísaných nehnuteľností
(rodinný dom, garáž, prístavba k rodinnému domu a pozemky parc. reg. „C“), boli v podiele 1/1

žalobcovia. V časti poznámka bolo zapísané oznámenie o začatí výkonu záložného práva spoločnosťou
EOS KSI, P-230/19, formou predaja na dražbe, podanie žaloby na Okresný súd Pezinok sp. zn.:
4C/40/2019 ako aj Oznámenia o dražbe aj o výsledku prvej opakovanej dražby zo dňa 30.10.2019.
V časti „C: Ťarchy“, bolo zapísané záložné právo v prospech EOS KSI Slovensko, s.r.o., podľa V-508/10
zo dňa 03.03.2010 a V-2814/11 zo dňa 07.07.2011 (predtým Slovenská sporiteľňa, a.s.).

Z výpisu LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres D., obec C. G.,
kat. územie C. K. J. G., ku dňu 22.03.2022, vyplýva, že parcela č. XXX/XX, zapísaná na uvedenom LV,
mala celkovo 27 zapísaných vlastníkov. Vlastnícky podiel žalobcov predstavoval XXX/XXXXX.

Dňa 08.03.2022 spísal o vykonaní a priebehu dobrovoľnej dražby notársky kandidát JUDr. PhDr. Roman
Hebort, poverený notárom JUDr. Tomášom Trellom, notársku zápisnicu N 240/2022, Nz 6261/2022,
NCRIs 6578/2022. Dražba sa uskutočnila v priestoroch Aukčnej spoločnosti s.r.o., išlo o prvú dražbu
v zmysle oznámenia č. XXX/XXXX, uverejnená v Notárskom centrálnom registri dražieb 03.02.2022. Išlo
o dražbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v okrese D.. Cena bola stanovená ZP č. XX/XXXX

vyhotoveným znalcom Ing. Tomášom Nádaským na 302.000 Eur. Navrhovateľom dražby bol EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Najnižšie podanie bolo v sume 302.000 Eur. Dražobníkom AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ
s.r.o.Do začatia dražby dražobnú zábezpeku zložili dvaja záujemcovia. Po výzve urobiť najnižšie podanie ho
neurobil žiadny z účastníkov. Na základe dohody navrhovateľa s dražobníkom bolo znížené najnižšie
podanie na sumu 286.900 Eur. Žiadny z účastníkov neurobil podanie. Následne bolo znížené podanie na

sumu 271.800 Eur. Toto podanie urobil EOS Slovensko Investment LC, s.r.o., ktorý sa stal vydražiteľom
predmetu dražby.

Zo zoznamu účastníkov dražby vyplýva, že na dražbe dňa 08.03.2022 sa zúčastnili dvaja záujemcovia:
K. B. a EOS Slovensko Investment LC, s.r.o.

K dražbe č. 007/2022 vyslovili žalobcovia námietky, z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania na
Okresnom súde Pezinok (presunuté na OS BA V), v ktorom vzniesli námietky premlčania. Námietku
vyslovili aj z dôvodu, že v opise k predmetu dražby sa neuvádza, že k predmetným nehnuteľnostiam
je prístup z parcely č. 164/51, ktorá je v spoluvlastníckom podiele viacerých vlastníkov a na prístupovú
cestu nie je zriadené záložné právo a nie je zriadené ani právo prechodu a prejazdu.

Dňa 05.04.2022 vydal Okresný súd Bratislava V rozsudok č. k.: 7Csp/12/2020-366, ktorým žalobu
žalobcov voči žalovanému 1), pôvodne podanú na Okresný súd Pezinok, zamietol v celom rozsahu.
Voči uvedenému rozsudku žalobcovia dňa 23.05.2022 podali na súde odvolanie.

Dňa 09.06.2022 zaslal žalovaný 1) žalobcom správu o výkone záložného práva. Informoval ich, že na
dražbe dňa 08.03.2022 bola dosiahnutá suma 271.800 Eur, z čoho náklady na vykonanie záložného
práva predstavovali sumu 16.620,33 Eur. Suma z výťažku bola použitá na pokrytie pohľadávky
záložného veriteľa. Neuspokojený zostatok pohľadávky k 09.06.2022 predstavoval sumu 201.177,33
Eur.

8. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a
ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 151b ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa
určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva
sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného

práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva
určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.

Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový

priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151j ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je

riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu

aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Podľa § 151l ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného

práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení
o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude
domáhať uspokojenia zo zálohu. Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne
vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Ak je záložné právo zapísané v katastri
nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného

práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri
nehnuteľností.

Podľa § 151m ods. 1 a 9 Občianskeho zákonníka, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení
záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o

začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň
registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia
o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou
záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri

záložných práv. Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva
bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote
výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku
z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný
preukázať.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie
je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 3 ods. 1, 5 a 6 zákona č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) vznení neskorších predpisov, predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá
je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak
bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom. Dražiť nie je

možné nehnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom zapísaným v katastri
nehnuteľností, a hnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom zapísaným
v listinách osvedčujúcich vlastníctvo a nevyhnutných na nakladanie s vecou; to neplatí, ak je
navrhovateľom záložný veriteľ. Dražiť nie je možné spoluvlastnícky podiel k veci; to neplatí, ak je
navrhovateľom záložný veriteľ. Dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej

príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva
neprevyšuje 2 000 eur.

Podľa § 5 ods. 4, 5, 6, a 7 citovaného zákona, účastníkom dražby nemôže byť osoba, ktorá nemôže
nadobúdať vlastnícke právo a iné práva k predmetom dražby, osoby, na ktorých majetok bol vyhlásený
konkurz alebo voči ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo

ohľadne ich majetku bolo opätovne potvrdené nútené vyrovnanie, a to po dobu troch rokov od zrušenia
konkurzu, jeho zamietnutia pre nedostatok majetku alebo do troch rokov od skončenia opätovného
vyrovnania; nikto nesmie dražiť za nich. Účastníkom dražby nemôže byť osoba, u ktorej by v dôsledku
nadobudnutia vlastníctva predmetu dražby mohlo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže; nikto
nesmie dražiť za ňu. Účastníkom dražby nemôže byť osoba, ktorá nezložila dražobnú zábezpeku,

ak je požadovaná, a v opakovanej dražbe ani vydražiteľ, ktorý spôsobil zmarenie predchádzajúcej
dražby toho istého predmetu dražby u toho istého dražobníka; nikto nemôže dražiť za nich. Účastníkom
dražby nemôže byť dražobník a zamestnanci dražobníka. Účastníkom dražby nemôže byť ani a) osoba
dražobníkovi a zamestnancovi blízka, b) právnická osoba, ktorú ovláda dražobník alebo osoba uvedená
v písmene a) v čase, keď sa uskutočňuje dražba, c) právnická osoba, v ktorej je dražobník alebo jeho

zamestnanec, alebo osoba uvedená písmene a) štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu,
prokuristom alebo spoločníkom, d) právnická osoba, ktorú ovláda osoba uvedená v písmene c) v čase,
keď sa uskutočňuje dražba.

Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby

je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť,
výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16
ods. 3).

Podľa § 11 ods. 1, 2, 3 a 4 citovaného zákona, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené

dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na
dražbe. Spôsob úhrady ceny, podmienky predaja predmetu dražby vydražiteľovi a minimálne prihodenie
musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby s ohľadom na zvláštnosti a
hodnotu predmetu dražby; nesmú byť určené tak, aby nebol obmedzený záujem o účasť na dražbe.
Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, dražobník je povinný doplniť zasielané písomnosti o údaje a

doklady ustanovené osobitnými predpismi na základe výzvy okresného úradu, v ktorého obvode sa
predmet dražby nachádza. Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho
časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo
oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti
určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie

o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby
nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej
dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 a 4 citovaného zákona, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa

všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo
o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán
štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v
deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník predmetu

dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej
výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu
dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci,
pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe,neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov,
ktoré má dražobník k dispozícii. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi
predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

Podľa § 13 ods. 1 a 2 citovaného zákona, pred začatím dražby musí byť umožnená účastníkom dražby
v termíne uvedenom v oznámení o dražbe obhliadka predmetu dražby. Ak je predmetom dražby vec,
určí dražobník termín obhliadky predmetu dražby s ohľadom na umiestnenie veci. Ak najnižšie podanie
presahuje 16 500 eur alebo ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, účastníkom

dražby musí byť umožnená obhliadka predmetu dražby najmenej v dvoch termínoch uvedených v
oznámení o dražbe, ktoré nesmú byť určené na rovnaký deň.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o
vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu,
ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je

dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

Podľa § 17 ods. 1 a 3 citovaného zákona, dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe,
v ktorom uvedie a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia
dražby, c) či ide o opakovanú dražbu, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv

a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú
hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo
zistenú cenu, e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, f) ak
požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde
má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej

zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom,
g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie
tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s
nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach
tiež miesto konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky, i) pri spoločnej

dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené, j) podmienky odovzdania predmetu
dražbyvydražiteľovi,k)meno,priezviskoasídlonotára,ktorýbudepriebehdražbyosvedčovaťnotárskou
zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13), l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.
Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak
najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb

najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj
ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

Podľa § 20 ods. 7, 10 a 11 citovaného zákona, draží sa, ak účastníci dražby robia vyššie podanie.
Ak nebolo cez dvojitú výzvu a vyhlásenie licitátora: „Ak neurobí niekto z prítomných účastníkov dražby

podanie vyššie, ako bolo podanie naposledy urobené účastníkom dražby (označenie účastníka dražby,
ktorý urobil najvyššie podanie), udelím mu príklep" urobené vyššie podanie, oznámi licitátor ešte raz
posledné podanie a po tretej výzve vykoná príklep účastníkovi dražby, ktorý urobil najvyššie podanie.
Svojímpodanímjeúčastníkdražbyviazaný.Aknebolourobenénajnižšiepodanie,znížilicitátornajnižšie
podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby. Udelením príklepu je dražba ukončená.

Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli
porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so

spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník
predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je
možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude
neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

9. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto
je potrebné ju zamietnuť.10. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia ako dlžníci uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou dňa
08.02.2010 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a dňa 10.06.2011 Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorých boli žalobcom poskytnuté finančné prostriedky 250.000 Eur

a 100.000 Eur. Sporné takisto nebolo, že žalobcovia poskytnuté úvery v zmysle zmluvne dohodnutých
podmienok riadne nesplácali, v dôsledku čoho došlo ku dňu 27.07.2016 k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti oboch poskytnutých úverov. Strany nerozporovali, že osobitnými zmluvami uzatvorenými
v rovnaké dni ako zmluvy o úveroch, boli v prospech Slovenskej sporiteľne zriadené záložne práva
k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v obci C. G., ktorých bezpodielovými

vlastníkmi boli žalobcovia. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úverov vykonala Slovenská sporiteľňa
v roku 2018 v rámci výkonu záložného práva neúspešnú dobrovoľnú dražbu nehnuteľností a následne
postúpila pohľadávku z úverových zmlúv na žalovaného v 1) rade. Obdobne nebolo sporné, že žalovaný
v 1) rade vykonal celkovo tri dobrovoľné dražby, pričom úspešná bola až dražba konaná dňa 08.03.2022
kde došlo k vydraženiu predmetu zálohu žalovaným v 3) rade. Dražobníkom bol žalovaný v 2) rade.

11.Spornémedzistranamizostaločibolvôbecmožnývýkonzáložnéhoprávažalovanýmv1)rade,ktoré
bolo podľa žalobcov premlčané a ak áno, namietajú platnosť dobrovoľnej dražby z viacerých dôvodov
špecifikovanýchvpodanejžalobe.Tiežnamietalivýškupohľadávky,ktoroumalpopostúpenípohľadávky
disponovať žalovaný v 1) rade ako aj to, že po vydražení mali žalobcovia stále zostať v omeškaní so
zaplatením sumy viac ako 200.000 Eur. Žalobcovia namietali aj platnosť záložnej zmluvy.

12. Podstatou súdneho konania o neplatnosti dobrovoľnej dražby je preskúmanie zákonnosti
a bezvadnosti priebehu dobrovoľnej dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, ak porušenie
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách malo vplyv na práva dotknutej osoby, teda tej osoby,
ktorá sa neplatnosti dobrovoľnej dražby dovoláva. Súd takisto preskúmava platnosť záložnej zmluvy. Na

naplnenie predpokladu vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nepostačuje teda samotné porušenie
zákona, ale toto porušenie zákona musí nepriaznivým spôsobom ovplyvniť práva dotknutej osoby,
v danom prípade žalobcov.
Predpoklady neplatnosti dobrovoľnej dražby stanovuje zákon o dobrovoľných dražbách v ustanovení §
21ods.2.Vzmysleuvedenéhozákonnéhoustanoveniajepotrebnéskúmať,čidošloktakémuporušeniu

zákona (nie teda akémukoľvek), ktoré možno kvalifikovať ako porušujúce práva dotknutej osoby, resp.
ktoré mohlo takúto osobu nepriaznivo ovplyvniť.
V konaní bolo teda potrebné preskúmať jednak záložnú zmluvu a následne postup pri výkone
dobrovoľnej dražby z hľadiska jeho perfektnosti v zmysle procesného postupu upraveného zákonom
a teda aj dodržanie práv dotknutej osoby pri výkone dobrovoľnej dražby. Uvedené bolo potrebné

preskúmavať navyše s ohľadom na právne postavenie žalobcov ako tvrdených dotknutých osôb, ktorí
mali postavenie spotrebiteľov.

13. Žalobcovia v prvom rade namietali premlčanie zabezpečených pohľadávok a takisto aj premlčanie
výkonu záložného práva. Súd sa preto v prvom rade musel vysporiadať s dôvodnosťou podaných

námietok žalobcov.
Podľa názoru súdu námietky premlčania vznesené žalobcami neboli dôvodné. Je potrebné uviesť,
že pôvodným zabezpečeným veriteľom voči žalobcom bola Slovenská sporiteľňa, a.s. V konaní
nebolo sporné, že žalobcovia si svoje povinnosti zo zmlúv o úveroch riadne neplnili a posledné
splátky z úverových zmlúv zaplatili dňa 26.02.2015 a splátky splatné 15.03.2015 už neuhradili.

Slovenská sporiteľňa následne vyhlásila mimoriadnu splatnosť obidvoch úverov dňa 27.07.2016.
Slovenská sporiteľňa týmto ako veriteľ využila svoje oprávnenie, ktoré jej priznávalo ustanovenie § 565
Občianskeho zákonníka. Toto oprávnenie navyše D. D. vyplývalo z bodu 6.32 písm. d) produktových
obchodných podmienok, ktoré predložili do konania žalobcovia. Uvedené ustanovenie obchodných
podmienok pritom korešponduje s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,

ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď
súčasneupozornilspotrebiteľavlehoteniekratšejako15dnínauplatnenietohtopráva.PretoSlovenská
sporiteľňa mohla pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úverov najskôr až v čase, kedy boli
žalobcovia ako dlžníci v omeškaní tri mesiace so zaplatením určitej splátky. Zákon v tomto smere

výslovne určuje len najskorší možný moment vyhlásenia predčasnej splatnosti. Je teda na veriteľovi,
kedy svoje oprávnenie využije a či ho vôbec využije alebo nie. Zákon neukladá veriteľovi, že toto právo
musí uplatniť hneď pri omeškaní s plnením prvej splatnej splátky. Veriteľ má možnosť toto právo uplatniťľubovoľne podľa uváženia so splatnosťou ktorejkoľvek splátky za splnenia podmienok § 53 ods. 9
v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.
Začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka je potom viazaný na moment,

kedy bolo využité právo podľa § 565. Slovenská sporiteľňa vyhlásila predčasnú splatnosť ku dňu
27.07.2016. Je nesporné, že v tom čase boli žalobcovia viac ako tri mesiace v omeškaní so splatnosťou
splátok splatných dňa 15.04.2016. Premlčacia doba by v takomto prípade mala začať plynúť prvý deň
nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa
stal splatným celý dlh, ako to vyplýva z Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2022, sp. zn.

7Cdo/268/2020. Začala by teda plynúť dňom 16.07.2016 a uplynula by dňa 16.07.2019.

14. O záložnom práve platí, že sa nepremlčí skôr ako zabezpečená pohľadávka. Nie je pritom
podstatné, že žalobcovia nezaplatili už aj splátky splatné skôr (ako sami uviedli od 15.03.2015). Ako súd
konštatoval, je výhradne na veriteľovi, kedy svoje právo využije. Slovenská sporiteľňa začala záložné
právo vykonávať oznámením o výkone záložného práva zo dňa 13.02.2017 a žalobcovia sami uviedli

a vyplýva to aj z nimi priloženého výpisu z LV č. XXXX, že v roku 2018 bola na základe návrhu Slovenskej
sporiteľne ako vtedajšieho záložného veriteľa realizovaná (neúspešná) dobrovoľná dražba. Záložný
veriteľ teda riadne, pred uplynutím premlčacej lehoty k zabezpečenej pohľadávke začal vykonávať svoje
záložné právo.
Postúpením pohľadávok z úverových zmlúv na žalovaného 1) došlo k singulárnej sukcesii žalovaného

1) do práv a povinností pôvodného veriteľa, teda aj práv vyplývajúcich zo zabezpečenia postúpených
pohľadávok. Žalovaný 1) tak nadobudol právne postavenie záložného veriteľa vo vzťahu k záložnému
právu, ktorého výkon začal ešte jeho právny predchodca – Slovenská sporiteľňa. Ak žalovaný 1) oznámil
žalobcom listami zo dňa 27.03.2019, že začína výkon záložného práva, nešlo o nové začatie jeho
výkonu, nakoľko výkon záložného práva začatý jeho právnym predchodcom nebol nikdy skončený

(jeho vykonaním). Postúpením pohľadávky sa výkon záložného práva nezastavil. Žalovaný v 1) rade
vo výkone záložného práva pokračoval iniciovaním dobrovoľnej dražby, až napokon boli nehnuteľnosti
vydražené dňa 08.03.2022. Keďže tak k začatiu výkonu záložného práva pôvodným veriteľom došlo
ešte počas plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke, v jeho výkone pôvodný
veriteľ riadne pokračoval a pokračoval v tomto výkone aj jeho právny nástupca, záložné právo nemohlo

byť premlčané, aj keby premlčacia lehota k samotnej pohľadávke už uplynula. Na uvedenom nič nemení
ani tá skutočnosť, že v období od 24.02.2020 do 25.05.2020 bol pre žalovaného 1) znemožnený
výkon záložného práva v dôsledku neodkladného opatrenia nariadeného Okresným súdom Bratislava
V, uznesením
č. k.: 7Csp/12/2020-194. Toto uznesenie bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, zo dňa

25.02.2020 č. k.: 15CoCsp/13/2020-237. Po jeho zrušení žalovaný v 1) rade nezačal nanovo výkon
záložného práva, ale len pokračoval vo výkone, ktorý začal ešte jeho právny predchodca – Slovenská
sporiteľňa. Ak k začatiu výkonu záložného práva došlo ešte v roku 2018 teda v čase pred uplynutím
premlčacej doby, ako súd ustálil vyššie, bolo v ňom po celú dobu od začatia výkonu riadne pokračované
až dokým neprišlo k jeho vykonaniu dňa 08.03.2022, výkon záložného práva nemohol byť v danom

prípade premlčaný. Uvedené námietky žalobcov preto neboli podľa názoru súdu dôvodné.

15. Žalobcovia sa ďalej domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodov, ktoré bodovo súdu
uviedli v podanej žalobe. Ako bolo konštatované vyššie, predpoklady určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby určuje zákon o dobrovoľných dražbách v ustanovení § 21 ods. 2 zákona. Súd preto vyslovené

námietky žalobcov posudzoval s ohľadom na uvedené zákonné ustanovenie.

16. Žalobcovia poukazovali, že k výkonu záložného práva dňa 08.03.2022 došlo v čase, kedy prebiehalo
na Okresnom súde Bratislava V konanie vo veci 7Csp/12/2020, v ktorom vzniesli námietky premlčania
dlžnej pohľadávky voči žalovanému 1) ako aj premlčania záložného práva.

Dobrovoľná dražba vykonaná v čase, kedy bolo vytýčené súdne pojednávanie vo veci spornosti
dlžnej pohľadávky však nespôsobuje neplatnosť dobrovoľnej dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách
nestanovuje podmienku judikovania pohľadávky pre jej uspokojenie v rámci dobrovoľnej dražby.
Jedinými zákonnými podmienkami v prípade, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, sú aby
pohľadávka bola pravá, v určenej výške a aby bola splatná. Uvedené preukazuje navrhovateľ dražby

vyhlásením adresovaným dražobníkovi, ktoré musí byť prílohou Zmluvy o vykonaní dražby. Žalovaný
v 1) rade splnenie uvedenej podmienky preukázal vyhlásením zo dňa 27.01.2022.
Ako súd uviedol, vykonanie dobrovoľnej dražby v čase prebiehajúceho súdneho konania, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá by mohla mať vplyv na oprávnenie záložného veriteľa vykonať dobrovoľnú dražbunemá vplyv na samotnú možnosť dobrovoľnú dražbu vykonať. Právnym prostriedkom ochrany v prípade,
ak by takéto súdne konanie skončilo v neprospech záložného veriteľa je potom žaloba o neplatnosť
dobrovoľnej dražby.

17. Pokiaľ ide o konanie vedené pod sp. zn.: 7Csp/12/2020, žalobcovia v konaní pred súdom požadovali,
aby súd prihliadol na to, že toto konanie stále prebieha, a že vo veci bolo podané odvolanie. Ak
žalobcovia požadovali, aby súd prihliadol na to, že uvedené konanie stále prebieha, prichádzalo by do
úvahy len prerušenie tohto konania podľa ustanovenia § 164 CSP, v zmysle ktorého, súd môže konanie

prerušiť, ak prebieha súdne konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu.
Uvedené zákonné ustanovenie však dáva súdu v takomto prípade len fakultatívnu možnosť. Súd tak
nie je povinný konanie prerušiť. Predmetom tohto súdneho konania bola neplatnosť dobrovoľnej dražby,
ktorá bola namietaná z viacerých dôvodov, pričom súd v konaní podroboval priebeh dobrovoľnej dražby
aj zákonnému prieskumu a skúmal aj platnosť záložnej zmluvy. V konaní sp. zn.: 7Csp/12/2020 sa riešila

len otázka premlčania pohľadávky a záložného práva. Obdobné námietky boli vznesené aj v konaní
sp. zn.: 12C/13/2020 a súd považoval za hospodárnejšie sa s nimi vysporiadať v konaní sám, preto
nepovažoval za potrebné konanie z uvedeného dôvodu prerušiť.

18. Žalobcovia tiež namietali, že vydražiteľom nehnuteľností sa stal žalovaný 3), ktorý je kapitálovo

prepojenou spoločnosťou so žalovaným 1) ako navrhovateľom dražby. Uvedené malo preukazovať
nekalý úmysel a účelové konanie dražby pre zhoršenie právneho postavenia žalobcov ako pôvodných
vlastníkov nehnuteľností.
Samotná skutočnosť, či bol navrhovateľ dražby a vydražiteľ v akomkoľvek majetkovom či inom
obchodno-právnom prepojení nemá samo o sebe žiadny súvis s tým, či dražba prebehla alebo

neprebehla v súlade so zákonom. Na dražbe konanej dňa 08.03.2022, na ktorej došlo k vydraženiu
nehnuteľností sa zúčastnili dvaja dražitelia ako vyplýva z Notárskej zápisnice o priebehu dobrovoľnej
dražby aj zo zoznamu účastníkov dražby. Pri dražbe bol teda zachovaný konkurenčný prvok dražby aj
prvok kontroly ďalším zúčastnením subjektom o férovom priebehu dražby. To, že žiadny z dražiteľov
neurobil na dobrovoľnej dražbe ani najnižšie podanie a musela sa po dohode navrhovateľa dražby

a dražobníka znižovať vyvolávacia cena predmetu dražby nepreukazuje, že išlo o účelové konanie.
Druhý dražobník, ktorý bol na dražbe prítomný a riadne zložil aj dražobnú zábezpeku neurobil ani
znížené najnižšie podanie. K zníženiu vyvolávacej ceny na dražbe tak došlo v dôsledku správania oboch
dražiteľovpočasdražby,tedaajtohoúčastníka,ktorýžiadnemajetkovéčiinéprepojenienanavrhovateľa
dražby, dražobníka či vydražiteľa nemal. Nemožno preto hovoriť o koordinovanom a účelovom postupe

s cieľom umelo znížiť hodnotu draženého predmetu.
Okrem uvedeného, ustanovenie § 5 zákona o dobrovoľných dražbách presne vymenúva subjekty, ktoré
nemôžu byť účastníkom dražby. Toto ustanovenie však nijako neobmedzuje existenciu vzájomných
vzťahov medzi navrhovateľom dražby a vydražiteľom.

19. Ďalším dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa žalobcov mala byť skutočnosť, že
v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby mala sídlo a prevádzku obchodná spoločnosť
LifeBalance, s.r.o., ktorá nebola v súlade s ustanovením § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách
informovaná o konaní dražby.
Uvedená argumentácia žalobcov podľa názoru súdu nemôže obstáť. Je síce pravdou, že žalovaní

v konaní nepreukázali zasielanie oznámenie o dražbe priamo uvedenej spoločnosti, je však potrebné
uviesť, že lustráciou Obchodného registra súd zistil, že jedinými spoločníkmi a konateľmi danej
spoločnosti sú a aj vždy boli len žalobcovia v 1) a 2) rade. Ak teda dražobník oznámil konanie dražby
v zákonnej lehote priamo im, čo žalobcovia nijako nerozporovali, možno konštatovať, že tým bola
splnená aj oznamovacia povinnosť pre spoločnosť, ktorá mala v danej nehnuteľnosti sídlo, keďže

oprávnenými konať za spoločnosť a teda aj prijímať všetky písomnosti sú jej konatelia, čo boli v danom
prípade len žalobcovia 1) a 2).

20. Žalobcovia namietali, že záložný veriteľ ani dražobník neinformovali záujemcov o kúpu predmetnej
nehnuteľnosti o tom, že k domu nie je zriadená prístupová cesta, resp. prístup vedie len cez parcelu č.

XXX/XX, ktorá je v spoluvlastníckom podiele viacerých vlastníkov a na prístupovú cestu nebolo zriadené
záložné právo, nebola predmetom dražby a nebolo zriadené ani právo prechodu a prejazdu.
Uvedené však takisto nie je relevantným predpokladom pre konštatovanie neplatnosti dobrovoľnej
dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Je predovšetkým povinnosťou vlastníkapredmetudražbyoznámiťdražobníkovi všetkyskutočnosti,ktorésúmuznámeostavepredmetudražby,
ako aj o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby (§13a zákona č 527/2002 Z.z.). V konaní
bolo preukázané, že uvedená skutočnosť bola viackrát oznámená samotnými žalobcami aj pri obhliadke

predmetu dražby záujemcom o dražbu, ako uviedli na pojednávaní dňa 28.09.2023 a bola uvedená aj
počas konania dražby dňa 08.03.2022, ako vyplýva z notárskej zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby.
Počas priebehu dražby licitátor konštatoval, že mu bol doručený list „Vyslovenie námietky k dražbe č.
XXX/XXXX“, ktorého obsah nahlas prečítal a ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice.
V rámci námietok žalobcovia uviedli aj neexistenciu prístupovej cesty k nehnuteľnosti.

Navyše je potrebné uviesť, že je na každom účastníkovi dražby zvážiť si, či predmet dražby, ku ktorému
nie je zriadená prístupová cesta vydraží alebo nie. Samotná neexistencia prístupovej cesty neznamená,
že takáto nehnuteľnosť nie je spôsobilým predmetom dražby. Je to skutočnosť, o ktorej majú byť
informovaní predovšetkým dražobník a záujemcovia o vydraženie takéhoto predmetu dražby. Len oni by
v prípade, ak by o takejto skutočnosti informovaní neboli, mohli byť dotknutí na svojich právach. V konaní
alebolopreukázané,akobolovyššieuvedené,žetietosubjektyostavepredmetudražbyvedomosťmali.

21. Ďalšou námietkou žalobcovia poukazovali, že neboli vzaté do úvahy pripomienky k znaleckým
posudkom k nehnuteľnosti, keď nehnuteľnosť bola vydražená ani nie za 1/3 priemernej ceny
nehnuteľností v bratislavskom kraji a znalecký posudok podľa žalobcov mal znehodnotiť skutočnú trhovú
cenu nehnuteľnosti.

K uvedenému je potrebné uviesť, že v zmysle § 12 zákona o dobrovoľných dražbách, pokiaľ ide o dražbu
nehnuteľnosti, jej cena musí byť ohodnotená znaleckým posudkom. Takýto posudok nesmie byť v deň
konania dražby starší ako šesť mesiacov a dražobník ho musí zaslať vlastníkovi predmetu dražby
najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Vlastník je potom oprávnený vzniesť u dražobníka námietky
proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom.

V konaní bolo nesporné, že predmet dražby, ktorá sa konala dňa 08.03.2022 bol ohodnotený znaleckým
posudkom č. XX/XXXX zo dňa 22.01.2022, vyhotoveným znalcom Ing. Tomášom Nádaským. Cena
predmetu dražby bola stanovená na sumu 302.000 Eur. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali
a ani netvrdili, že by voči uvedenému znaleckému posudku, ktorý ohodnotil predmet dražby na účely
konania dobrovoľnej dražby dňa 08.03.2022, vzniesli akékoľvek námietky, prípadne, že by nemali

možnosť sa s týmto znaleckým posudkom včas oboznámiť. Žalobcovia síce vzniesli námietky voči
znaleckému posudku, avšak voči znaleckému posudku č. XXX/XXXX, zo dňa 03.12.2021, ktorý
vypracovala znalkyňa Ing. Lucia Magulová. Dražobník na základe uvedených námietok dal zhotoviť
nový znalecký posudok v súlade so zákonom. Je zrejmé, že znalecký posudok č. XX/XXXX nebol
v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Pokiaľ ide o námietku žalobcov ohľadne ohodnotenia

nehnuteľnosti, z notárskej zápisnice o priebehu dražby, ako aj z oznámenia o dražbe vyplýva, že
znalcovi nebol umožnený prístup do predmetu dražby za účelom vykonania znaleckého posudku.
Ohodnotenie nehnuteľnosti tak znalec musel vykonať podľa § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných
dražbách z dostupných údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii. Že znalcom neumožňovali prístup do
nehnuteľnosti potvrdili samotní žalobcovia jednak v liste zo dňa 25.10.2021 adresovanom dražobníkovi,

ako aj na pojednávaní pred tunajším súdom dňa 28.09.2023. Vydraženie nehnuteľnosti za nižšiu cenu,
než žalobcovia očakávali bolo tiež dôsledkom tých skutočností, že k nehnuteľnosti nie je zriadená
prístupová cesta, čo nesporne znižuje jej hodnotu, ako aj to, že pri dobrovoľnej dražbe nebolo urobené
ani najnižšie podanie a preto toto muselo byť znížené.
Nie je teda pravdou, že k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti došlo na podklade znaleckého posudku, ako

tvrdili žalobcovia.

22. Žalobcovia v ďalších námietkach poukazovali, že nebola určená výška pohľadávok ku dňu
postúpenia pohľadávky, že bola pohľadávka nesprávnym spôsobom úročená aj po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti, ako aj že žalovaný 1) neinformoval žalobcov o výške postúpených pohľadávok

bezodkladne.
V súvislosti s uvedenými námietkami súd uvádza, že v konaní bolo nesporné, že žalobcovia svoje úvery
riadne nesplácali v dôsledku čoho došlo k vyhláseniu ich mimoriadnej splatnosti. Jednalo sa o splátkové
úvery v značných sumách a to 250.000 Eur a 100.000 Eur. Už v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
oboch úverov Slovenská sporiteľňa dňa 27.07.2016 informovala žalobcov o výške pohľadávok zo zmlúv

v sumách 230.983,52 Eur a 97.285,59 Eur. Banka zároveň žalobcov upozornila, že uvedené pohľadávky
sú ďalej úročené. O výške dlžnej sumy žalobcov následne informoval aj žalovaný 1) oznámením zo dňa
06.08.2019, v rámci ktorého žalobcom rozpísal dlžnú sumu na istine aj príslušenstve a pripojil k nemuaj prílohu zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenou so Slovenskou sporiteľňou, z ktorej jasne
vyplývala výška dlžnej sumy v čase postúpenia pohľadávky.
K otázke ďalšieho úročenia pohľadávok, je nesporné, že pokiaľ sa dlžník dostane do omeškania

s platením svojho dlhu, priznáva samotný Občiansky zákonník v ustanovení § 517 ods. 2, veriteľovi popri
plnení aj právo na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške. Na toto plnenie má veriteľ nárok až
do zaplatenia celého dlhu.
Pokiaľ ide o zmluvný úrok, judikatúra súdov SR sa v tomto smere prikláňa k názoru, že veriteľovi by
mal patriť aj po zosplatnení dlhu zmluvný úrok v takej výške, akú by pri riadnom plnení povinností

dlžník zaplatil ako cenu peňazí (k uvedenému pozri aj rozhodnutie NSSR sp. zn.: 5Cdo/42/2020 alebo
rozhodnutie NSSR sp. zn.: 7Cdo/172/2020).
Z uvedeného je tak zrejmé, že ak dlh žalobcov predstavoval k momentu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úverov určitú čiastku, neznamená to, že táto čiastka už ďalej nemohla narastať v dôsledku
pretrvávajúceho omeškania s plnením žalobcov. Je však potrebné uviesť, že pre účely súdneho konania
o neplatnosti dobrovoľnej dražby uvedené skutočnosti nie sú rozhodujúce. Ako už bolo uvedené vyššie,

pre to aby mohla dobrovoľná dražba prebehnúť je rozhodujúce to, aby bola pohľadávka pravá, aby
bola určená jej výška a aby bola pohľadávka splatná. Pokiaľ však ide o určenie jej výšky, uvedené
neznamená, že táto výška sa nemôže meniť a najmä teda, že nemôže narastať na príslušenstve,
v dôsledku pretrvávajúceho omeškania. Navyše je potrebné uviesť, že pre posúdenie relevantnej výšky
do akej sa zabezpečuje pohľadávka záložným právom slúži najmä zmluva o zriadení záložného práva.

Jej podstatnou náležitosťou je určiť najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, čo
v danom prípade bolo splnené (pozri čl. I bod 4 záložnej zmluvy zo dňa 10.06.2011).
Ak sa ale žalobcovia domnievajú, že výkonom záložného práva mala byť uspokojená celá pohľadávka
žalovaného 1) a tento nemá mať nárok ešte na doplatenie ďalšej peňažnej sumy, ako to vyplýva zo
správy o výkone záložného práva zo dňa 09.06.2022, v ktorej žalovaný 1) uviedol žalobcom, že výťažok

z dražby pokryl len časť dlžnej sumy a naďalej ich dlh predstavuje sumu 201.177,33 Eur, toto by malo
byť predmetom skúmania samostatného súdneho konania, kde by sa žalovaný domáhal zaplatenia
peňažnej čiastky, ktorú tvrdí, že mu žalobcovia ešte dlžia. Uvedené ale žiadnym spôsobom nespôsobuje
neplatnosť dobrovoľnej dražby.

23. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcov, najmä že Slovenská sporiteľňa zadala do registra bankových
informácií nesprávnu informáciu, alebo, že žalovaný 1) zaslal vyčíslenie pohľadávok až v deň, keď
bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľnosti, tieto podľa
názoru súdu nemali žiadny vplyv na posúdenie platnosti dobrovoľnej dražby, preto súd nepovažoval za
hospodárne sa nimi bližšie zaoberať.

24. Okrem uvedených námietok žalobcov však súd preskúmal aj platnosť záložnej zmluvy ako aj
dodržanie zákonného postupu a zákonných povinností podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách, za účelom posúdenia, či mohlo niektoré porušenie zákona nepriaznivo ovplyvniť práva
dotknutých osôb, teda žalobcov.

Pokiaľ ide o záložné zmluvy, záložné právo k nehnuteľnostiam žalobcov vzniklo v prospech D. D.,
na podklade záložných zmlúv zo dňa 08.02.2010 a 10.06.2021, pričom zmluva zo dňa 10.06.2021
už zriaďovala záložné právo na zabezpečenie pohľadávok z obidvoch zmlúv č. XXXXXXXXXX F.
I. XXXXXXXXXX. V uvedenej zmluve bola riadne určená pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečovala, bol riadne popísaný záloh, spôsob výkonu záložného práva a bola určená aj najvyššia

hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečovala. Uvedené záložné právo následne aj riadne
vzniklo, čo vyplýva z predloženého výpisu z LV č. XXXX. Návrh na vklad záložného práva podala
Slovenská sporiteľňa ako záložný veriteľ na vtedajšiu Správu katastra Senec dňa 13.06.2011. Uvedená
zmluvatedaobsahovalavšetkyzákonnénáležitostiabolariadnepodpísanáobomazmluvnýmistranami.
Súd v nej nevzhliadlo žiadny zákonný alebo iný dôvod jej neplatnosti.

Pokiaľ ide o začatie výkonu záložného práva, toto zasielala Slovenská sporiteľňa žalobcom ako
vlastníkom ako aj Okresnému úradu Senec – katastrálny odbor dňa 13.02.2017. Banka v oznámení
špecifikovala, že vykoná záložné právo predajom na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002
Z.z. Obdobne bola zachovaná aj zákonná lehota, podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže

záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva.
Žalobcovia sami uviedli, že Slovenská sporiteľňa vykonala neúspešnú dobrovoľnú dražbu až v roku
2018. Po postúpení pohľadávky na žalovaného 1) prešli na žalovaného 1) aj všetky práva spojené
s postúpenou pohľadávkou (§524 ods. 2 Občianskeho zákonníka), teda aj práva záložného veriteľa.25. Vychádzajúc zo zákona o dobrovoľných dražbách, bolo v konaní preukázané, že predmetom dražby
bolpredmet,ktorýbolomožnédražiťananehnuteľnostineviazložiadneprávo,prektorébynehnuteľnosť

nemohla byť dražená. Miesto, dátum a čas začatia dražby boli podľa názoru súdu určené tak, aby
nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Z predloženého LV č. XXXX vyplýva, že oznámenie
o dražbe č. XXX/XXXX bolo zaslané príslušnému Okresnému úradu a bolo zapísané ako poznámka
v liste vlastníctva, lustráciou Obchodného vestníka súd zistil, že oznámenie o dražbe bolo zverejnené
aj v Obchodnom vestníku dňa 08.02.2022, Obchodný vestník č. XX/XXXX. O konaní dražby boli

oboznámení aj žalobcovia, ktorí sa dražby aj osobne zúčastnili. Predmet dražby bol riadne ohodnotený
znaleckým posudkom a boli vykonané dve obhliadky predmetu dražby dňa 18.02.2022 a 03.03.2022.
Na dražbe dňa 08.03.2022 sa zúčastnili dvaja záujemci. Obaja zložili v stanovenej lehote dražobnú
zábezpeku ako vyplýva z Notárskej zápisnice o priebehu dražby. Z notárskej zápisnice tiež vyplýva, že
bol dodržaný priebeh dražby podľa § 20 zákona o dobrovoľných dražbách. Následne bola nehnuteľnosť
vydražená po znížení najnižšieho podania, ku ktorému došlo z dôvodu, že ani jeden záujemca neurobil

po výzve licitátora ani najnižšie podanie.
Po vydražení nehnuteľnosti žalobcovia obdržali písomnú správu o výkone záložného práva podľa §
151m ods. 9 Občianskeho zákonníka, a to listom zo dňa 09.06.2022

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nebola dôvodná.

V konaní nebolo preukázané, že by boli naplnené predpoklady ustanovenia § 21 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách, jedine za splnenia ktorých by bolo možné konštatovať neplatnosť dobrovoľnej
dražby. Záložná zmluva bola v danom prípade platne uzatvorená, obsahovala všetky zákonné náležitosti
a zriaďovala záložné právo na nehnuteľnosť, ktorá mohla byť postihnutá jeho výkonom. Obdobne
pokiaľ ide o samotný výkon záložného práva na dobrovoľnej dražbe, dobrovoľná dražba konaná dňa

08.03.2022 bola vykonaná v súlade so zákonom a súd nevzhliadol existenciu takých skutočností, na
základe ktorých by bolo možné konštatovať porušenie práv dotknutých osôb. Súd preto rozhodlo tak,
ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a žalobu žalobcov zamietol.

27. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade

s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mali žalovaní v konaní plný úspech, súd im priznal náhradu
trov konania proti neúspešným žalobcom v plnom rozsahu.
O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).